Čo robiť keď sa vám začne dieťa topiť? Googlovať bude vtedy už neskoro, kričať o pomoc možno pomôže, ale najlepšie je, ak si viete pomôcť sami. Prečítajte si niekoľko jednoduchých krokov ako zabrániť tragickej udalosti.

Pri spozorovaní topiaceho sa človeka zhodnotíme situáciu, pretože hrozí, že nás zúfalý topiaci sa stiahne pod vodu. Pristupujeme buď odzadu, so záchranným kolesom alebo iným náčiním. Dbáme najmä na svoju bezpečnosť!

Najpraktickejšie je dostať sa čo najbližšie k topiacemu cez súš behom, ktorý je rýchlejší ako plávanie. Môžeme využiť konáre, látku, čokoľvek po ruke, čím sa dá dotyčný vytiahnuť. U malých detí je samozrejme menšia šanca, že nás stiahnu pod vodu.

Čo keď dieťa vylovíme? Ak dieťa lapá po dychu a kašle, umiestnime ho do predklonu a dlaňou ho udrieme niekoľkokrát medzi lopatky. Tento klasický manéver poznáte z prvej pomoci z „klasického“ dusenia potravou. Pomôžeme mu tak dostať vodu z pľúc.

Ak dieťa stratilo vedomie a nedýcha, tak sa v prvom rade  postaráme o bezpečie a následne nakážeme niekomu zavolať záchranku.

Dieťa na súši položíme na pevnú rovnú podložku. Hlavu mu zakloníme a poskytneme dýchanie z úst do úst. Nos zapcháme druhou rukou.

V dňoch 18. – 19. augusta sa v Banskej Bystrici bude konať jedinečné podujatie pre rodiny s deťmi vo veku 0-12 rokov. Hlavnou myšlienkou festivalu je podporiť vzťahy v rodinách prostredníctvom spoločných zážitkov a plnohodnotne stráveného voľného času. Festival ŠPUNTI spája výstavu, vzdelávanie a zážitky do jedného komplexného celku. 

Myslíme aj na tých najmenších

Na festivale sa zabavia aj niečo užitočné naučia deti všetkých vekových kategórií. Pre bábätká pripravujeme bublinový MAMApiknik pri veselých pesničkách a tanci. Chodiace detičky si potrénujú nožičky na špeciálnom chodníku pre bosé nôžky. Pre rodičov najmenších detí pripravujeme prednášky o kontaktnom rodičovstve a vzťahovej výchove. Samozrejmosťou je relaxačná zóna s bezpečnými hernými prvkami.

Nudiť sa nebudú ani starší

Pre detičky od 3 rokov budú k dispozícii stanovištia s najrôznejšími aktivitami – tvorenie a maľovanie, čitateľský kútik, športy a hry od výmyslu sveta. Budeme sa hrať aj súťažiť, spievať, tancovať, cvičiť, oddychovať pri divadielku ale aj šplhať na lezeckú stenu.  Staršie deti (aj rodičia) si budú môcť vyrobiť svoje vlastné mydielko či vyskúšať streľbu z laserovej pušky či skutočný šerm. Nezabudli sme ani na skákací hrad a obľúbené maľovanie na tvár. Pre každého malého špunta máme pripravené darčeky.

Zážitky aj zodpovednosť

Aktualizácia: Čo hovoria mamičky na Amilk Bifido z Dr.Max? Prečítajte si ich recenzie v tomto fóre. 

---

Mamičky, hľadáte pre svoje dieťatko starostlivo pripravené mliečko, ktoré by v optimálnej miere obsahovalo všetky potrebné živiny, aby vaše dieťatko správne prospievalo?

Vyskúšajte s nami otestovať dojčenské mlieko Amilk Bifido 2 a batoľacie mlieko Amilk Bifido 3, ktoré sú exkluzívne dostupné v lekárňach Dr.Max a presvedčte sa o ich kvalitách.

Čo testujeme

Zloženie mliek Amilk Bifido je starostlivo pripravené tak, aby zohľadňovalo potreby detí v každej fáze ich vývoja. Mlieka Amilk Bifido obsahujú vitamíny A, C, D, zinok a železo, ktoré prispievajú k správnej funkcii imunitného systému. Okrem nich obsahujú aj množstvo rôznych vitamínov skupiny B a sú tiež bohaté na vitamín K, ktorý prispieva k správnej zrážanlivosti krvi a udržaniu zdravých kostí.

Oči plačú navonok,ale srdce ma jazvu už navždy. Bolesť je časť života čo pominie,ale nikdy nezabudneš.

Všetci vravia to sa stáva,si mladá a buď rada,že si zdravá. Prežila som svoje dieťa ktoré sa nestihlo ani nadýchnuť,nestihlo sa na mňa pozrieť a povedať : “ Mami “ Žilo vo mňe,poznalo len mňa a tento svet je preňho iba smrť. A čo je tento svet pre mňa bez neho? Chcem sa ho uspávať,hladiť,pobozkať na dobrú noc,ale nemôžem lebo ako všetci vravia : “ toto sa stáva”.  Stratila som kus mňa,opustilo ma niečo pre čo som chcela žiť.

Netuším čo bude ďalej,ale jedno viem NIKDY NEZABUDNEM na ten prvý vnutorný dotyk môjho dievčatka lebo to jediné mi po ňom zostalo. Spomienky sú silné a večné a tie mi nezoberie ani tento svet.

Srdiečko stíchlo,ale vo mňe bije navždy.

Ahojte maminky,

Ak by mala niektorá záujem, spoločnosť STAROPRAMEN-SLOVAKIA hľadá novú kolegyňu/kolegu na polovičný úväzok na pozíciu Administratívny pracovník, ktorá by bola pravou rukou kolegov na marketingu a obchodného teamu. Ponúkame flexibilnú pracovnú dobu ( kancelárie sa nachádzajú v BA ), čiastočne možná práca z domu, výborný kolektív, zaškolenie do programu SOFTIP, ktorý bude súčasťou tvojej práce. Nástup v auguste. Ak by ste sa chceli dozvedieť viac o tejto pozícií, môžete ma priamo kontaktovať na môj mail - alena.mesarosova@molsoncoors.com. Tešíme sa na Vás - kolektív STAROPRAMEN.

Od chvíle, ako budeš svoje dieťa držať v náručí, už nikdy nebudeš taká istá. Môžeš túžiť po človeku, akým si bola voľakedy, keď si mala čas a voľnosť a o nič si sa nemusela strachovať. Ako matka spoznáš únavu, akú si nikdy predtým nepoznala. Dni za dňami budú utekať a budú takmer navlas rovnaké. Plné kŕmenia a odgrgávania, vymieňania plienok a plaču. Výhier a prehier. Malých zdriemnutí... alebo aj žiadnych. Môže sa ti to všetko v prvých rokoch zdať ako nekonečný kolotoč, ale nezabudni, že pre všetko v živote existuje "poslednýkrát"... Príde čas, kedy budeš svoje dieťatko kŕmiť úplne poslednýkrát. Raz na tebe po ťažkom dni zaspí a ty ho odnesieš na rukách do postele naposledy. Jedného večera mu umyješ vo vani vlasy a okúpeš ho, ale od toho dňa to bude robiť samé. V jedno krásne popoludnie ho budeš niesť na svojich pleciach, potom ho zložíš a už nikdy viac ho nebudeš vládať takto niesť. Keď budete kráčať cez cestu, bude ťa vždy držať za ruku, no jedného dňa sa po tvojej ruke viac nenačiahne... V noci bude vkĺzať do tvojej postele, aby si ho pritúlila, ale zrazu to bude posledný krát, čo sa na to v noci zobudíš... V jedno ráno budete spievať „ Kukulienka, kde si bola“, a o chvíľu tú pieseň spolu nezopakujete nikdy viac. Pred školskou bránou ťa pobozká na rozlúčku a na ďalší deň ťa poprosí, aby mohlo kráčať do školy samé... Jedného dňa budeš čítať poslednú rozprávku na dobrú noc a utierať svojmu dieťatku poslednýkrát soplíky. Za okamih bude naposledy k tebe utekať s otvorenou náručou, ale nikdy viac to nezopakuje... Takže: ak žiješ v časoch, kedy sa to všetko deje, pamätaj si čo najživšie koľkokrát sa to stalo. Za okamih tieto chvíle pominú a ty si budeš želať, aby sa zopakovali ešte aspoň raz. Ešte aspoň poslednýkrát...

Túto recenziu som sa rozhodla napísať, pretože sa ma mnohé pýtate na kočík a ak práve čakáte dvojičky, alebo dve deti blízko po sebe, možno sa rozhodujete aký kúpiť. Najmä pri dvojičkách je správny výber veľmi dôležitý, lebo až pri kočíkovaní zistíte, aký je náš svet bariérový. Dvere, úzke uličky, schody, dlažobné kocky, výťahy...

Inak ja som mala úplne starý kočík, povedala som si, že nebudem do kočíka investovať také šialené prachy. Kúpila som z druhej ruky za pár korún kočík, ktorý vážil 35 kíl, nevmestil sa do výťahu, ani do kufra auta, deti som musela vláčiť v taškách postupne a zložený kočík s nimi. Jazva po cisárskom dostala riadne zabrať. (takto vyzeral...)

A tak sa začalo hľadanie toho správneho. Na bugaboo donkey ma zaujalo, že sa dá prerobiť na jednokočík, že je ľahký a spratný a vojde do výťahu. Deti v ňom môžu sedieť v smere aj oproti smeru jazdy a aj oproti sebe, jeho variabilita je najvyššia zo všetkých dvojičkovských kočíkov. Po vyskúšaní na predajni bolo rozhodnuté. 

Okrem týchto jeho výhod má aj ďalšie. Všetko z neho veľmi ľahko operiete, vrátane sedákov, striech, rýchlo to schne a na druhý deň máte kočík ako nový. Ak sa vám zunuje jedna farba, tak striešky si môžete meniť aj každý deň, sama mám asi trojo, vrátane letných so sieťkami na vetranie a moskytiérou. Okrem toho má široký výber príslušenstva, ako deky, podložky do kočíka, držiaky na pohár alebo telefón.

                (letné striešky)

Uvezie všetko a ešte viac, prejde každý terén a pritom je veľmi ľahký a zložený za minútu. Možnosť prerobiť ho na verziu Mono oceníte najmä ak potrebujete ísť len s jedným dieťaťom, napríklad lekárovi. Vtedy sa dá zúžiť a na bok použiť košík na nákupy, čím získate ďalší priestor.

Pri Lipenskej priehrade v Južných Čechách som bola naposledy pre 16-timi rokmi v rámci cyklovýletu a veru všeličo sa tam odvtedy zmenilo, chvalabohu k lepšiemu.

Najväčšia vodná nádrž Lipno v Českej republike s rozlohou 48,7 km², je priehrada na českej rieke Vltava v okresoch Český Krumlov a Prachatice. Dĺžka priehradného jazera je 42 km a maximálna hĺbka 25 m.

Tentokrát bol záujem aktivít zameraný ako v podstate ostatné roky na aktivity vhodné s deťmi. Výber padol na combo Stezka korunanmi stromov a Království lesa.

Východiskový bod bol z obce Lipno nad Vltavou, odkiaľ sme sa lanovkou vyviezli na k stezke. Na kopec sa môžete ešte dostať pešo, turistickým chodníkom alebo stezkabusom.

Priamo na nástupnej stanici lanovky je k dispozícií bezplatné parkovisko. Vstupenky na stezku alebo kombinované aj do Kráľovstva lesa si zakúpite na pokladni alebo priamo v pokladni na stezku.

Stezka oslávila tento rok piate narodeniny, je dlhá 675metrov a citlivo zapustená do zmiešaného lesa. Postupne od vchodu až k veži sa jej výšky dvíha/max. stúpanie je 2 - 6%/ a je zakončená vyhliadkovou vežou vo výške 40metrov a ak budete mať šťastie na počasie, podarí sa vám vidieť okrem Lipenského jazera, okolie Šumavy aj Novohradské hory a Alpy.

Presiel dalsi rok! 😢 Uz su to tri roky. Tazke tri roky bez Teba! 😢 Tento rok ubehol rychlejsie kedze mame Matuska a uz je z neho bezec ale stale je to tazke.

Uz do smrti bude den 27.7. pre nas velmi bolestivy. Je to den kedy sme prisli,v tom case, o to najvzacnejsie co sme mali. Den kedy sa nam zrutil cely svet a tazko sme sa z toho dostavali. A ako sme pokrocili s riesenim nasho pripadu? No kedze sudnictvo je u nas take ake je tak nikam. Doslo nam zaplatit sudne trovy (do 10 dni) ale kedze sme tolko nemali dali sme si ziadost o oslobodenie (bola som na materskej a muz mal kopu nadcasov kedze pracoval ked bol u nas samit). Na vyjadrenie sme cakali pol roka a aj to nam prislo zaplatit tiez dost nemalu ciastku lebo ze nam to neobmedzi fungovanie. Kedze som uz bola na rodicaku a muz uz nerobil v ba na samite davali sme si ziadost opat o oslobodenie lebo suma bola o 120% vyssia ako nas mesacny prijem. Takze ratame s tym ze vyjadrenie nam pride az opat o pol roka cize niekedy v decembri. Nase sudnictvo!!! My prideme o syna a ani po troch rokoch nevieme preco!!! Mozno na dalsi rok uz budeme mat aj konecne vytycene pojednavanie a uz teraz ratam s tym ako vsetci budu hovorit, ze je to uz davno a ze si na to uz nepamataju. Zial, my na to nezabudneme. Ja ked si spomeniem na Mattea tak prve co mam pred ocami je ako moj anjelik lezal v truhlicke😢😢 je to strasne!! 

Ano, mame teraz Matuska a denne ked ide spinkat vecer si umyje zubky a ukazuje na bracekovu fotku a dava mu papa. Velmi by som chcela aby som mala oboch synov pri sebe. Chcela by som ich vidiet sa hrat spolu, nahanat, vymyslat ale..

Mame v nebi anjelika😢😢 Moj syn ma toho najlepsieho strazneho anjela akeho len moze mat! Verim ze Matteo dava na Matuska velky pozor. 

Lubim oboch svojich synov a verim ze o rok uz budeme vediet preco sme o jedneho prisli

INGREDIENCIE:

450 gmúka hladká

250 gHera

150 gcukor práškový

4 ks žĺtok

1 ksprášok do pečiva

Všetci sme si aspoň raz za život povedali,že :" toto je najhorší deň v mojom živote",ale bol to skutočne on ?

Mám 30rokov a za toto obdobie som tých dní mala veľa,ale až prednedávnom som zistila čo to skutočne znamená. Bolesť,smútok,neutichajúci plač a beznádej Vám ukážu,že čo sa za takým dňom skríva.

Som zdravá,moje tehotenstvo bolo ukážkové a dievčatko rástlo bez akýchkoľvek problémov.

Až raz prišiel deň ktorý mi ukázal,že z nadherného pocitu sa dá zmeniť rýchlosťou svetla na :" Najhorší deň v mojom živote"

Odtiekla mi plodová voda a moje dievčatko žačalo boj o život,ešte také maličké a už má bojovať? Týždeň v nemocnici a stále bilo srdiečko,až napokon sa so mnou rozlúčila a ja som presne na sekudu vedela kedy to bolo .... neplakala som .... lebo som vedeľa,že sama chcela už odísť♥ Bola to bojovníčka ♥ a teraz spomienky na ňu,už niesu pre mňa najhorší deň v živote,ale je to deň kedy som aj ja dostala svojho anjela. Milujeme Ťa ♥

Neberte to v zlom, ale všetkým nám tak trochu uleteli včely. Ba čo je horšie, zmizli nám. A čo je najhoršie, miznú aj naďalej. Mnoho ľudí si to neuvedomuje, ale tak isto si neuvedomujú, aký obrovský význam včely v našich životoch zohrávajú.

Nižší výskyt včiel zbadáme ťažko. Tak isto ako aj iného hmyzu. V podstate skôr platí, že čím menej s hmyzom prichádzame do styku, tým lepšie. Určite by sme si však všimli keby sme zrazu nemali kávu, bavlnu, či mnoho rozličných druhov ovocia a zeleniny. Totižto, okrem toho, že produkty včiel ako med, propolis, vosk, materská kašička a včelí jed majú nezastupiteľné miesto v lekárstve, kozmetike a aj v našich kuchyniach, včely sú  najdôležitejším opeľovačom až 86% rastlinných druhov na Zemi. A to už za zamyslenie skutočne stojí.

Momentálne mestské prostredie vyhovuje včelám viac. Znie to paradoxne, ale v mestách je menej vetra, vyššie teploty a hlavne menej pesticídov. Tiež tu rastie viac druhov kvetov. Včely sa teda vracajú do miest, no treba im pripraviť vhodné podmienky. A preto vznikol projekt Mestské včely. Na svedomí ho má Centrum Živica a v rámci iniciatív Zodpovednosť voči komunite a Zodpovednosť voči životnému prostrediu sa na ňom spolupodieľa aj dm.

Budujú sa plochy priateľské opeľovačom, hmyzie hotely, vytvorilo a rozdistribuovalo sa množstvo informačného materiálu, prebiehajú mnohé vzdelávania. Po školách putuje interaktívna hra „Kráľovstvo včiel“, hraním ktorej sa žiaci dozvedia ako včely žijú, čo sa deje v úli, ako prebieha včelí rok, čo včelám pomáha, škodí a mnohé iné informácie. Žiaci základných a materských škôl majú možnosť absolvovať aj zážitkové vzdelávania priamo na včelniciach v 5 mestách na Slovensku. Deti sú oboznámené so včelárskymi pomôckami, niektoré si môžu aj vyskúšať. Pozorujú včely, hrajú sa, spoznávajú rastliny a ochutnajú mestský med. Ak by sa vám páčilo, keby niečo podobné zažili aj vaše deti, môžete vašej MŠ alebo ZŠ odporučiť tento vzdelávací program (viac informácií získate na stránke: www.mestske-vcely.sk).

V roku 2017 sa v týchto aktivitách stále pokračuje a projekt čaká rozšírenie aj o nové témy.

Zapojiť sa a pomôcť prinavrátiť včely do miest, a k nám, môžete však aj vy. Každý z nás. Informujme sa a posúvajme informácie ďalej. V našom okolí môžeme začať tým, že našim opeľovačom dáme v lete do malej nádobky napiť. Tiež im môžeme postaviť hmyzí domček, popr. čmelín. Ak máme na to dosah, nekosme lúky. Nechajme ich zakvitnúť. Ak je to možné, uprednostnime živý plot. Je to pastva pre oko aj pre opeľovačov. Pestujme. Ale bez jedov, ktoré sú pravdepodobne hlavnou príčinou úbytku včiel.

Každé ráno sa zobúdzam s pocitom prázdna. Nedokážem uveriť,že už niesi súčasťou mňa,nášho života. Pozriem sa z okna a nadýchnem sa nového dňa a začnem opäť veriť,že sa ku nám vrátiš. Ráno sa zmení z bolesti a smútku na novú nádej,na pocit šťastia. Pýtam sa sama seba či si po takej krátkej dobe bez Teba môžem dovoliť byť šťastná a ty mi zakaždým odpovieš❤Ďakujeme❤

Som matka ale chcem mať aj svoje práva.                                  - chcem chodiť sama na záchod                                            - chcem si sama otrhnúť toaletný papier                            - chcem si zjesť svoj chlieb bez toho, aby mi ho niekto obžul                                              - chcem mať nanuk v mraziaku položený normálne a nie ukrytý pod kopou mäsa   - chcem sa isť prejsť nie len na detské ihrisko                        -chcem sa isť na kúpalisko kúpať a nie robiť plavčíka         - chcem naspäť moju posteľ a nie ten kúsok miesta skoro pri nohách 

V poslednom období sa okolo mňa točí v čudesnej húšťave množstvo článkov. Som z nich obézna. Mnoho z nich sa venuje výchove, zdravej výžive, sebavýchove, nevýchove, disciplíne, hre, terapii, vzťahu a ostatných všepotrebným veciam týkajúcich sa života s deťmi a rodičovania.

V ostatnom čase mi dávajú zabrať. Mám môj vlastný sedlácky názorový prúd. Som slabý priemer, som šedá myš. Cítim sa práve ten človek z davu, ako každý iný, koho vidím. Napriek tomu ma tieto blogy, články začínajú znepokojovať. Nezostávam chladnou, hoc by som azda i chcela. Pozerať sa na veci a príliš sa do nich neponárať, nechať ich, aby okolo mňa krúžili v nemej ligote a vyberala si, čo by som zjedla. Lenže prišiel tento pretlak a nedá mi inak, než napísať tento písomník.

Azda to naštartoval ten článok o mamičke, ktorá s dieťaťom, ktoré povedalo na ihrisku iným deťom i jej, že nepožičia hračky (povedalo to povestné „NIE“), a ktorá sa rozhodla rešpektovať toto synovo rozhodnutie a nepožičať žiadne zo synových áut. Asi len zopakujem môj komentár k tomuto článku privezenému z cudziny ako ďalší jelitový poklad. Rešpektujme naše deti, rešpektujme však aj iné deti, rešpektujme seba a rešpektujme aj iné mamičky. Nevyčleňujme naše deti zo spoločnosti tým, že im ukážeme, že ich „nie“ má takúto moc. Ach Nina, asi už tuším ako si to myslela. Aby ste rozumeli, mám naštudované veľa o rešpektujúcej výchove, filiálnej terapii a podobných veciach. No napriek tomu ma pobudzuje fakt, ako sa dajú tieto skvelé myšlienky inprintovať ako chladné manuály, v ktorých MY, mamičky vypneme vlastný kanál, vlastnú intuíciu (takú vzácnosť!), pre princíp vypneme aj kanál, ktorý zdieľame aj s vlastným dieťaťom. A urobíme to pre vlastný postojový rámec. Och toľkokrát som to urobila! Doteraz mi znie v ušiach reakcia na môj komentár priateľke o tom, že môj syn zje toľko, čo potrebuje, že viac ho nenútim. Povedala mi, že pokiaľ má krvné testy v poriadku a nechýbajú mu žiadne vitamíny, tak je to ok. Je lekárka. Zostalo mi to v ušiach. Vďaka Luci. Zostalo a znelo dlho. Dlho som nevedela, ako sa k tomu postaviť. Bila sa vo mne potreba dať synovi a jeho telu dôveru s faktom, ktorý postupne začal naberať na intenzite, že by som bola rada, aby konzumoval viac vitamínov, rozumej zeleniny. Dovtedy som, azda je to tak, už ani neviem, verila tej predstave, že predsa musí sám v tele cítiť, ak mu chýbajú vitamíny a zje potom i to, čo nie je až tak vábne, lebo to jeho telo potrebuje. Ach, ďalšia gebuzina. Still learning, thank God.

No ale vrátim sa k tým teóriám, ktoré občas, pretože dávajú taký krásny zmysel, s vervou aplikujeme do života vlastného i detského. Jedna prosba. Alebo dve.

Zasaďme tieto teórie do situácií a kontextov, v ktorých sa nachádzajú naše deti, my, iné deti, iní ľudia. Je ilúziou sústrediť sa na naše vnútorné nastavenia, pocity, pochody, názory a nerešpektovať okolnosti, v ktorých sa nachádzame. Tak, ako sa učíme rešpektovať naše deti, vnímavo k nim pristupovať, nezabúdajme aj na seba, rešpektovať seba a vlastné potreby. Takáto ignorácia, či azda potláčanie nás dobehne alebo sa odrazí vo vzťahu s dieťaťom. Niekde som čítala super vetu o tom, že zabíjame kopec času tým, že sa snažíme byť dobrými rodičmi. Venujeme tomu kopec času, myšlienok, predstáv, očakávaní až zabudneme, že ten čas sme mohli byť len s deckom. Len tak beze všeho. V čom vidím azda najväčší zmysel ja osobne je učiť sa byť poctivá sama k sebe. Chcem veriť tomu, čo cítim a prežívam. Ale nechcem sa tým zaujať natoľko, že sa prestanem vnímať kontext, kedy je vhodné tieto veci vyjadriť a na spôsob, ako ich dať na pľac. Chcem sa učiť zohľadňovať moje i synove potreby v situáciách, ktorým sme vystavení a rozhodovať sa múdro. Chcem ho učiť, že je dôležité, čo cíti, že veľa veľakrát to v jeho živote bude smerodajné. Že veľakrát v živote sa nebude môcť rozhodnúť inak, hoci by to všetci tak jednoduchšie prijali, ako podľa toho, čo cíti. Aby ustal sám pred sebou. No, a to je rovnako dôležité, aby sa učil, že tým sa jeho práca s druhými, rodinou, blízkymi a kolegami nekončí. Pokiaľ vyjadrí, čo má vo svojom vnútri a dá to najavo, takisto nemôže chladne čumieť na druhého s očakávaním pochopenia, ba azda podriadenia sa jeho vôli. Nie, nikdy nebude mať takúto moc. Nikto ju nemáme. Preto nezabúdajme, že nielen to, čo cítime a verbalizujeme rozhoduje, ale aj to, čo s týmto vedomím urobíme pre druhých a ako k ním vykročíme. Aby naše rešpektovanie nezostalo na hranici nášho vzťahu k sebe, či k dieťaťu. Ale aby presiahlo i k druhým. Predsa iba taký spôsob je udržateľný. A je najmä láskavý.

Cícerová polievka

• 400 g suchého cíceru alebo 2 konzervy zaváraného
• 4-6 ks mrkvy
• 1 veľká cibuľa
• 3 strúčiky cesnaku
• 2 pl oleja
• kari, čierne korenie, drvenú rascu
• zeleninový vývar
• sézamová pasta – ja som ju vynechala
• medvedí cesnak alebo inú zelenú vňať na ozdobu
• príprava: 1h ak si cícer varíte sami alebo 30 min ak použijete ten z konzervy

Postup

Cícer umyjeme a namočíme na niekoľko hodín – ideálne cez noc. Cibuľku nakrájame na malé kocky, cesnak pomliagame a opražíme na oleji alebo masle. Pridáme kari, čierne korenie a rascu podľa chuti. Spolu opekáme, kým to v kuchyni nezačne rozvoniavať. Pridáme nakrájanú mrkvu a zalejeme dostatočným množstvom zeleninového vývaru. Keď je mrkva tak akurát, pridáme uvarený cícer. Strukoviny vždy varím separé – v prípade cíceru to trvá cca 50 min. Nakoniec 3/4 polievky rozmixujeme dohladka a zmiešame s nerozmixovanou časťou. Dochutíme tekvicovým olejom, medvedím cesnakom alebo inou obľúbenou pochutinou. Dobrú chuť.

viac fotiek nájdete na @je.skvelo (insta,fb) @je_skvelo (twitter)

Pokoj v duši,túžim mať.

Pozrieť hore a neplakať.

Nikdy nezabudnúť a stále veriť,

že mi k Tebe dovolí prehovoriť.

Milujem Ťa ako matka svoje dieťa,

aj keď nikdy neuzriem Ťa.

Možno ste niektoré zaregistrovali, že v apríli sa konal víkend s CURAPROXom v Jasnej pre desať mamičiek z Modrého Koníka vybratých na základe súťažnej otázky. To, že som sa prihlásila, bola v skutočnosti naozaj náhoda, lebo dovtedy som sem chodila len nakupovať a predávať, a len občas som nakukla do blogov či fóra.

Páčilo sa mi, ako netradične to CURAPROX poňal. Boli to skvelé tri dni nabité informáciami a zaujímavými ľuďmi. Po víkende, kde sme si popri naberaní vedomostí aj kvalitne oddýchli, bolo našou úlohou sprostredkovať všetko, čo sme sa naučili nielen v našich rodinách, ale aj formou článku na Modrom Koníku. Príspevky z všetkých účastníčiek víkendu si môžete pozrieť TU. Ten môj sa vám, zdá sa, celkom páčil a tak som sa rozhodla pridať ešte jeden, zameraný špeciálne na tie najmenšie zúbky.

CURAPROX je značka, ktorú sme používali aj tak, no predtým som ani zďaleka nepoznala všetky ich produkty. Napríklad som nevedela, že diskrétne krídelká môže mať aj cumlík!

Počas školenia som sa naučila naozaj veľa a doma sme tak ešte zlepšili svoju starostlivosť o chrup. Obaja s Palkom sme začali používať jednozväzkovú kefku, ja som konečne zahodila strach z krvácania ďasien pri čistení medzizubkou a ako mi počas víkendu poradil zubár Adam, vydržala som to päť dní. Mal pravdu, potom krvácanie prestalo, keďže som odstránila práve tie baktérie, ktoré to krvácanie spôsobovali.

Amálke sme začali čistiť aj prvé dva minizúbky každý deň bez pasty a dnes, keď ich už má šesť, sa kefky nebojí. Práve naopak, každý večer po večeri poslušne otvára zobáčik a čaká, že jej odtiaľ ocko kefkou povymetá všetky nečistoty. Hryzenie do kefky počas dňa jej navyše masíruje ďasná a môžem povedať, že prerezávanie zúbkov sa u nás zatiaľ zaobišlo bez veľkého plaču, či teploty. Odolajte prosím pokušeniu varovať ma, že „veď počkaj, keď pôjdu stoličky...“ – áno, rada si na to počkám a dám vám potom vedieť 🙂 .

Osveta sa neskončila len u nás doma. Medzizubné kefky som predstavila aj rodičom, bratom, a synovia mojej sestry dostali odo mňa po Smartke. Po napísaní prvých recenzií na CURAPROX víkend a produkty sa mi blogovanie zapáčilo, preto som začala prispievať článkami na Modrý Koník pravidelne. Je to nielen aktivita, ktorá ma baví, blog je aj nástroj ako upriamiť pozornosť na to, čím sa v živote zaoberám, prezentovať svoje názory a postrehy a dostať na ne spätnú väzbu. Takže vlastne vďaka CURAPROXu som začala blogovať!

Deti a jedlo. Kapitola sama o sebe. Niektorí rodičia majú šťastie. Ich ratolestiam chutí a papajú rady. No nie všetky deti sú takéto. Asi to však patrí k detstvu. Niektoré deti majú rady len mliečne výrobky, iné zas jedia len pri telke, iné nejedia vôbec nič. Mamičky sa delia o skúsenosti so svojimi nejedákmi.

Boj o jedlo, je čím ďalej tým častejší problém. Je to drsne povedané, ale je to tak. Bojovať, aby vaše dieťa vzalo do úst zopár súst, nie je teda med lízať. Možno si niekto povie, veď pár-ročné dieťa treba nechať tak, ono si vypýta. Niekedy to funguje. Pri deťoch, ktoré chudnú si to mamičky dovoliť nemôžu. Preto zúfalé mamy využívajú alternatívy ako jedlo pri televízií, či behanie za deťmi po byte. Ani jedno nie je správne riešenie. Nadmerné pozeranie rozprávok v televízii alebo na počítači dieťaťu škodí (do 2 rokov maximálne hodinu denne). Malo by jesť za stolom v kuchyni, či jedálni. Ako na to? Čo by ste mali robiť?

Hľadať dôvody

Mamička daniz na fóre radí, ako to riešila ona a zároveň upozorňuje na možný zlý krvný obraz dieťaťa: "Ahoj, ja bojujem takisto s jedávaním dcéry. Zatial som to riešila pangamínom - dostať v lekárni, a pohrozila som infúziámi /opísala som jej, že bude ležikať a v ručičke bude mať ihlu...../. Strach premohol všetku nechuť. Ináč na tvojom mieste by som vyhľadala lekára a dala mu urobiť krvný obraz, pretože môže mať málo železa, alebo niečo iné čo môže ovplyvniť koncentáciu a iné veci.... Vieš pre niečo mu nechutí-treba zistiť prečo. Všetko na seba naväzuje a nemusia sa mu viazať vitamíny,stopové prvky, minerály atď. Nechcem strašiť, ale zbehni k lekárke. Ak ona povie, že všetko je OK tak potom treba skúšať ďalej."

Nenaučiť na televízor (počítač)

Ak je vaše dieťa v poriadku, jednoducho len nechce jesť, skúste ho zabaviť. Nie však púštaním elektroniky, okrem toho, že škodí, vytvára sa na nej závislosť a až potom to môže byť problém. Tiež si dieťa pri TV neuvedomuje, že papá. Takže sa tak papať nenaučí. Takisto nemá prirodzenú "stopku" a potom sa môže citiť prejedene, čo spôsobuje ďalšie problémy s odmietaním. Veľa maminiek vo fóre sa zhoduje na tom, že im pomohlo čítanie kníh pri jedle alebo hračky, vhodné pre deti vhodné ich veku (vhadzovačky, kreslenie, knihy s okienkami, zvieratká,...). Za skúšku stojí aj činnosť pri jedle, ktorú má dieťa rado a robiť  ju s ním len počas jedenia.  Milá maminka spomína klasické (niekedy už zabudnuté) kŕmenie a´la:"...za maminu, tatina... za traktor..".  Ďalšia mamička  vraví: "My sme kŕmili aj hračky a bábiky, to si pamätám ešte zo svojho detstva. A pomáha to." Keď už vaša ratolesť papá pri televízií a vy ju chcete odučiť iná mamina vám poskytne radikálne riešenie: "Telku by som vyhodila niekam preč. Pokazila sa. Pár dní pocirkusuje a potom bude kľud. Ale toto riešenie len za predpokladu, že nemáte aj vy problém prežiť bez telky. A začnite jesť všetci spolu pri stole ako rodina."

Dá to celkom námahu odstriekať dostatočné množstvo materského mlieka. Preto je dobré uistiť sa, že ho následne aj správne uskladníte a neskôr rozmrazíte, aby ste ho mohli zužitkovať. 

Skladovať materské mlieko sa dá niekoľkými spôsobmi. Podľa toho, akým spôsobom mlieko skladujete, sa odvíja, ako dlho vydrží čerstvé.

• Pri izbovej teplote - maximálne 25 °C - do 6 hodín
• V chladiacom boxe s ľadovými vrecúškami - do 24 hodín
• V chladničke - pri 4 °C a menej - do 24 hodín. Čerstvo odstriekané mlieko najprv ochlaďte pod tečúcou studenou vodou a vzápätí umiestnite do zadnej časti chladničky, kde je chladnejšie.
• V mrazničke, ktorá je súčasťou chladničky – 2 týždne
• V samostatnej mrazničke - pri -19 °C a menej – 3 mesiace

To, ktorý spôsob zvolíte, závisí od toho, kedy chcete mlieko zúžitkovať. Ak plánujete uchovať ho len na najbližších niekoľko dní, uložte ho do chladničky. Ak si robíte zásoby na dlhšie obdobie, uchovajte ho v mrazničke. Z mrazničky ho potom pred spotrebou vyberte v dostatočnom predstihu. Potrebuje približne 12 hodín na pomalé rozmrazenie v chladničke. Nerozmrazujte ho priamo pri izbovej teplote. Takisto ak ste ho už raz rozmrazili, no nespotrebovali, nedávajte ho opäť zmrazovať. V chladničke vám vydrží ešte do ďalšieho dňa.

Ak sa náhodou niekedy stane, že mlieko potrebujete čo najskôr rozmraziť, nikdy tak nerobte v mikrovlnke. Poslúžiť môže prúd teplej tečúcej vody alebo ponoriť nádobu s mliekom do teplej vody.

Materské mlieko priamo z prsníka má ideálnu teplotu, tomu z chladničky už však treba istým spôsobom pomôcť. Zahriať ho môžete pod tečúcou vodou alebo v teplom vodnom kúpeli. Niektorým starším detičkám dokonca chutí aj studené mlieko.

Každá tehotná žena sa kdesi v kútiku duše obáva, čo ak sa jej počas gravidity niečo stane. Keď spadnete počas všedných dní, veľkú hlavu si z toho pravdepodobne nerobíte. Trošku si ponadávate, oprášite kolená a ide sa ďalej. Čo však v prípade pádu v tehotenstve?

Zrejme v prvom rade poriadne spanikárite. Vedzte však, že vaše telo je stavané tak, aby v prvom rade chránilo dieťatko, ktoré vo vás rastie. Akékoľvek zranenie, ktoré vám pri páde počas tehotenstva hrozí, preto môže ublížiť skôr vám, než vášmu bábätku.

Steny maternice sú zložené z extra silných svalov, ktoré dieťatko chránia. Plodová voda slúži ako ochranný vankúš. Takisto počas prvých týždňov tehotenstva je maternica situovaná za panvovou kosťou, čo jej poskytuje ešte väčšiu ochranu.

Ak preto počas tehotenstva spadnete, primárne by sa vášmu bábätku nemalo nič zlé stať. Vonkajšie otrasy vníma dieťatko s odstupom. Skôr sa teda môže stať, že sa udriete do brucha a vás to bude bolieť viac, no dieťatko je natoľko chránené, že mu nič nehrozí. Ak však máte obavy, pretože pád bol silnejší, navštívte okamžite svojho lekára. Doktora vyhľadajte aj v prípade, že išlo o pád priamo na brucho. Pád v neskoršom štádiu tehotenstva by mohol vyvolať predčasný pôrod.

Deväť mesiacov je pomerne dlhá doba a môže sa počas nej všeličo prihodiť. S menšími nehodami, nepredvídanými pádmi či slabšími údermi do brucha sa stretla už nejedna mamina. Udržiavanie domácnosti, práca, bežné dennodenné činnosti, starostlivosť o ďalšie dieťa… Všade okolo hrozia nepredvídané situácie a často nie je možné im vždy zabrániť. Väčšina budúcich sa v prvom rade, keď sa im stane nejaká nepredvídaná situácia, poriadne nastraší. Sama však musíte usúdiť, o ako náročný pád či udretie išlo a podľa toho zvážiť nasledujúce kroky.

Ak po páde či udretí do brucha pozorujete čo i len jeden z nasledujúcich signálov, ihneď navštívte doktora:

Tak  som to prežila. A aj obe deti a celá rodina. Bolo nás 9 a ďalšia rodina so siedmymi členmi. Inak mať doma 5 chalanov vo veku od 3 do 18 rokov, to je taký záhul, že kam sa ja hrabem s dvojičkami? Ale o tom inokedy...

Tento článok píšem len tak, možno to z vás niektorú inšpiruje, ak by ste sa rozhodovali pre dovolenku v blízkosti.

Po dlhom zvažovaní sme si vybrali Zaton Holiday Resort:

https://www.zaton.hr/en/gclid=Cj0KEQjwtdbLBRCLuOLC2PGWzo8BEiQAm8pA5dxPpNLPF-w1kxYLIgyzttpnnunYpC6-h4j6Ak5pJoYaApIT8P8HAQ

Rezort to nie je hotelový, ale ponúka viac typov ubytovania - apartmány, mobilné domy aj kempovanie. Na kemp ani mobilné domy som sa tento rok ešte necítila a pravdupovediac, dovolenku si predstavujem aj v pokoji na teraske pri dobrých raňajkách a s istým komfortom. Ale musím povedať, že po prieskume v kempe, je výborne vybavený, všetko je nové a veľmi čisté, majú práčky, sušičky, veľa wc aj sprchy, takže so staršími deťmi to môže byť celkom milé dobrodružstvo. Apartmány boli dobre vybavené, čisté, no malé. Mala som naozaj problém natrepať do spálne dve detské postieľky. Ale keďže sme tam chodili len spávať a baby nakoniec v nich aj tak nespali, až tak to nevadilo. Každý apartmán má veľkú terasu a čo je najlepšie, pred každým sa nachádza detské ihrisko, takže môžete len z terasy dohliadať na deti pri pití kávy. Toto je na nezaplatenie najmä pri menších deťoch. Vďaka takémuto usporiadaniu som stihla pripraviť na terase večeru kým deti sa hrali na dvore.

Pláž je piesková, ako jedna z mála v Chorvátsku. Bola naozaj preplnená, no na vedľajšej pláži s kamienkami nebol nikto, takže voľba bola pre mňa jasná.

Kedysi boli veci tak. Dnes sú inak a pred „kedysi“ boli zase inak. Naše mamky nám radia, čo a ako pri deťoch. Veď majú kopec skúseností. Nie však každá rada je na nezaplatenie. Manipulácia s deťmi má dôležitý vplyv na ich zdravý telesný vývoj. Predčasné sedenie, či chodáky (pavúky, chodítka) sú presne tie veci, ktoré boli kedysi tak i dnes sú inak. Niečo, čo vyzerá naozaj nevinne môže dieťatku škodiť. Viac si túto tému objasníme s fyzioterapeutkou Mgr. Ľubicou Rostášovou, ktorá sa špecializuje na funkčnú diagnostiku porúch pohybového systému a terapiu funkčnych a štrukturálnych porúch pohybového systému u deti (od novorodencov) a dospelých a na vývojovú kineziológiu. 

Ako vnímate manipuláciu dnešných rodičov s deťmi v porovnaní s minulosťou? A aký vplyv má nesprávna manipulácia na budúcnosť dieťatka?

V súčasnosti robia rodičia stále rovnaké chyby pri manipulácii s dieťatkom aké robili aj naši rodičia. Nerobia to vedome, jednoducho nevedia, že s bábätkom sa má manipulovať inak, že to má svoje opodstatnenie a významne to ovplyvňuje ďalší motorický vývoj dieťatka. Nesprávna manipulácia spôsobuje rôzne poruchy pohybového systému, a to už od narodenia dieťatka. Napr. asymetrický vývoj, polohový reflux, stranová plagiocefalia (zležaná hlavička na jednej strane), rôzne funkčné pohybové poruchy, ktoré v neskoršom veku života môžu byť základom pre vznik rôznych štrukturálnych porúch pohybového systému, získané formy skoliózy, poruchy príjmu potravy, poruchy spánku, neskôr poruchy v oblasti vnímania jednotlivých častí tela a prevedenia pohybu z hľadiska kvality a rôzne iné poruchy. Pretože ľudské telo pracuje ako jeden celok a porucha jedného systému ovplyvňuje zákonite všetky ďalšie systémy.

Kedy začať so správnou manipuláciou dieťaťa?

So správnou manipuláciou majú rodičia začať od úplného narodenia dieťaťa, pretože bábätko je odkázané na akýkoľvek pohyb, ktorý sa s ním bude robiť na rodičov (myslené tým, že sa nedokáže samé premiestňovať z miesta na miesto, nevie sa samé najesť, umyť, obliecť a pod.) Preto každý jeden pohyb, ktorý smeruje k dieťatku za účelom s ním manipulovať, musí byť vykonávaný správne - s ohľadom na vývojový vek dieťaťa. Keď mám doma čerstvo narodené dieťatko, tak ho nebudem nosiť na rukách vo vertikále, kde na jeho nevyvinutý nervovo-svalovo-kostrový aparát bude vplývať gravitačná sila, ktorej sa v tejto polohe nevie brániť. Ale budem s ním manipulovať v polohe horizontálnej, ktorá je pre neho najviac prijateľná. Nosiť dieťa väčšinu času z dňa na rukách, v šatkách a rôznych iných závesoch a nosičoch je pre jeho vývoj veľmi nepriaznivé. Motoricky sa bude dieťatko prejavovať iba vtedy, keď nato bude mať vhodné podmienky, ktoré mu poskytne pevná opora. A tou je zem - aby sa cítilo bezpečne a dostatočne stabilne. To znamená, že dieťa má byť počas dňa, keď nespí položené na podložke na zemi, aby sa mohlo voľne motoricky prejavovať a rodič musí byť pri ňom a sledovať jeho pohyby, niekedy mu zabezpečiť oporu svojou rukou, polohovať ho z chrbta na brucho, neskôr aj na boky. Na rukách, v šatke, závese či nosiči sa dieťatko nikdy motoricky prejavovať nebude, lebo nato nemá priestor a podmienky. Nakoniec to jeho centrálny nervový systém vyhodnotí tak, že to nepotrebuje, pretože väčšinu dňa visí vo vertikále, na ktorú ešte nie je stavané, ale ono to nevie a tiež to nevedia ani jeho rodičia. Keď sa potom dieťa položí na zem, začne plakať, pretože tú polohu nepozná, nedokáže sa v nej zastabilizovať a znova prídu rodičia a zoberú ho na ruky, aby neplakalo. Tým vzniká ohromné preťaženie celého tela a vytvárajú sa rôzne poruchy pohybové systému. Keby sa dospelí zahrali na malinké detičky, ktoré ešte neovládajú svoje telo, a pristúpil by k nim „obor“ (aby ich mohol uniesť) a nosil by ich na rukách vo vertikále, v šatke, závese či inom nosiči, vtedy by pochopili ako ich to preťažuje, a čo ich dieťatko vlastne prežíva.

Takže voľný, no kontrolovaný pohyb je pre deti najzdravší. Kedysi bol trend posádzať dieťa medzi vankúše, či podopierať ho v kočiari pomaly od 3.-4. mesiaca? Čo mu tým rodič spôsobuje?

Ste obdarená ženskými krivkami, máte vysokú postavu alebo Vás trápi väčšie bruško? V e-shope Blancheporte.sk nájdete oblečenie, ktoré padne ženám všetkých tvarov!

Vysoká postava

Ste v spoločnosti často kvôli svojej výške v centre pozornosti? A prečo nie! Nebojte sa experimentovať s farbami, vzormi, extravagantnými strihmi a potlačmi a naopak zabudnite na nudné jednofarebné outfity. K jednoduchému vŕšku si tak oblečte napríklad vzorované nohavice alebo sukňu s potlačou. Pristanú Vám pohodlné nohavice, v lete pokojne aj v 7/8 dĺžke. Ideálna je pre Vás  kombinácia voľnejších priliehavých kúskov. Milujete podpätky, ale nechcete ich kvôli svojej výške nosiť? Stačí si len vyberať také topánky, ktoré nebudú mať príliš vysoký opätok.

Malá postava

Príroda Vám vo výške príliš nenadelila? Voľte také kúsky, ktoré Vás opticky predĺžia a zvýraznia Vašu siluetu. Ideálnymi pomocníkmi sú v tomto prípade vypasované strihy, zvislé prúžky a lesklé materiály. Trefou do čierneho sú pre Vás nohavice s vysokým pásom. To isté platí aj o sukniach, dajte si ale pozor na ich dĺžku – nemala by byť dlhšia ako pod kolená. Rada si obliekate saká? Zamerajte sa na tie kratšie, vďaka nim budú Vaše nohy vyzerať dlhšie. Výšku opticky naženiete tiež topánkami na podpätku. A ak si na lodičky príliš nepotrpíte, obujte si tenisky na platforme.

Veľké prsia

Sewas žienky, 

Tak ako som sľúbila, idem recenziu na podlahový čistič Kärcher FC5 -mop a odsávanie v jednom, novinka na 2017.

Ako prvé začnem vážne, 

toto je nezávislá recenzia, stroj bol požičaný na skúšku z predajne. 

...

A teraz už po mojom. 😎😂