Ako som kúzlila v našej kuchyni

Ako matka štyroch detí, občas mám aj ja občas hlavu v smútku keď odmietajú jedlo.

Raz nechcú slané, inokedy sladké, niekedy vôbec nič, so slovami: "Nechutí nám". A tak tápem kde je chyba. Varím azda zle?

Odpoveď sa zdá  celkom jednoduchá, možno mám málo fantázie pri zdobení. Ja sama  radšej zjem jedlo, ktoré na mňa už z taniera volá:, "Zjedz ma!". Vďaka Modrému koníku som mohla testovať vykrajovátka od spoločnosti Magnet3Pagen.

Balíček k nám prišiel starostlivo zabalený. Testovali sme červené vykrajovátko, strúhadlo na zeleninu, vykrajovátko na paradajky či inú zeleninu. K výrobkom mi chýbal popis výrobku, návod na použitie alebo údržbu.

Začiatok testovania

Mám si dať pichnúť epidurálku? Aký bude pôrod s ňou a aký bez nej? Oplatí sa to? Toto je len časť otázok ohľadom problematiky uľahčenia pôrodných bolestí, ktoré s blížiacim sa termínom pôrodu rieši nejedná nastávajúca mamička. Aké sú skúsenosti mamičiek na MK, ktoré už majú aspoň jeden pôrod za sebou?

Je len málo tém, v ktorých sa názory žien – mamičiek tak rôznia. Nie je to potrebné, pôrod sa dá zvládnuť aj bez toho! Bez epi si neviem predstaviť, ako by som tie hodiny bolestí pretrpela! Vrelo odporúčam! Prvý pôrod bol bez epi, každý ďalší sa rozhodnem rovnako! A toto je opäť iba zlomok reálnych skúseností reálnych mamičiek. Tak poďme sa prekusať cez túto problematiku postupne.

Čo to je epidurálna analgézia (PEDA)?

Epidurálna analgézia slúži na tlmenie pôrodných bolestí a kontrakcií. Nezabezpečí tzv. bezbolestný pôrod, no bolesti po zavedení PEDA sú znesitelnejšie a nestupňujú sa. Počas kontrakcií by ste nemali cítiť bolesť, iba sťahy a tlaky. Rozhodujúci je aj čas aplikovania epidurálky. Nesmiete byť otvorená na viac ako približne 5 cm.

Epidurálka pôsobí zhruba 1 až 1,5 hodiny a je možné ju po odznení účinkov opakovane "dopichovať". Niekedy zdravotný stav rodičky zavedenie epidurálnej analgézie nepovoľuje. Na to, aby vám už priamo na mieste počas pôrodu anesteziológ mohol epidurálku podať, vo väčšine slovenských nemocníc musíte vopred absolvovať tzv. „poučenie“.  Ide o štandardný proces. Keďže na Slovensku sa epidurálna analgézia považuje za nadštandardnú službu, zdravotné poisťovne ju nepreplácajú. Za epidurálku teda platíte vy, sumy sa pohybujú v závislosti od nemocnice (od 80 do 150 eur).

Hlavné je mať “poučenie”

Čakáte príchod dvojičiek alebo ďalšieho člena rodiny s tým, že ešte stále dojčíte jeho staršieho súrodenca? Pochopiteľne, nemusíte s kojením prvorodeného dieťatka prestávať. Tandemové dojčenie, alebo dojčenie dvoch detí naraz, je úplne bezpečnou a vyhľadávanou formou, ako 'nakŕmiť dve muchy jednou ranou'.

Tandemové kojenie má mnoho výhod a obavy z toho, že nebudete mať pre novorodenca dostatok mlieka vás trápiť nemusia. Vaše prsia totiž majú úžasnú schopnosť prispôsobiť sa 'dopytu', ktorý je na nich kladený. Zároveň tandemové kojenie môže posilniť novovznikajúcu väzbu medzi súrodencami. 

Nájdite si vhodnú pozíciu

Zo začiatku dá zabrať aj dojčenie jedného bábätka. V tomto ste už ale zrejme profesionál. Kŕmenie oboch detí naraz však bude opäť vyžadovať istú mieru skúšania, experimentovania a zvykania si na novú situáciu. Určite oceníte dostatočné množstvo vankúšov i vlastnú dávku kreativity. Pomôcť môže dojčenie na posteli. Keď bude menšie bábätko správne prisaté a bude sa kŕmiť, vám ostane jedna voľná ruka, ktorou môžete pomôcť nájsť vhodnú polohu druhému dieťaťu.

Nájsť vhodnú polohu, ktorá bude vyhovovať vám aj bábätkam, je o to namáhavejšie v prípade, že začínate kojiť dvojičky. Prvé dni vám to dá určite zabrať. Aj preto sa odporúča pri rozkojovaní začínať individuálne - najprv s jedným a potom s druhým novorodeniatkom. Mnohým mamičkám dokonca individuálne kojenie vyhovuje viac, ako kŕmenie oboch deti naraz, napriek tomu, že zaberie dvojnásobne viac času. “I keď som toho naspala veľmi málo, kojila som samostatne. Viem, že sa to dá aj naraz, ale mne to nevyhovovalo. Nemala som na to nervy," popisuje svoju skúsenosť mamička dvojičiek na fóre.

Dojčiť jedno a až potom druhé dieťa môžete samozrejme aj v prípade, že ide o novorodenca a staršieho súrodenca.

Ponuka záujmových krúžkov pre škôlkarov a školákov je veľmi široká. Vybrať z nich ten správy pre svoje dieťa môže byť naozaj ťažké. Niekoľko rád ako pristupovať k výberu mimoškolských aktivít pre dieťa, ktoré vyplynuli zo skúseností mnohých rodičov, môže byť cennou pomôckou.

V akom veku začať s krúžkami?

Veľmi častá otázka, ktorou sa zaoberajú rodičia, keď chcú svoje dieťa prihlásiť najmä na nejaký šport. V súčasnosti je ponuka krúžkov veľmi pestrá už aj pre škôlkarov. Jedná sa najmä o záujmové činnosti, ktoré vo svojich priestoroch ponúkajú materské škôlky. Patria medzi ne napríklad  zumba, ľudové tance alebo zábavná angličtina, plávanie, teda aktivity, pri ktorých sa deti najmä zabavia. Čo sa týka športov, v tomto veku to taktiež netreba preháňať, pretože dieťa je dieťaťom iba raz. Okrem toho, každý krúžok má zväčša určený minimálny vek, od ktorého je možné ho navštevovať.

"Optimálny čas na začiatok športovej špecializácie je u každého jednotlivca a u každého športu iný. Určuje sa empiricky (opiera sa o skúsenosť ). Výsledky výskumu v niektorých športoch umožňujú bližšie vymedziť optimálny čas na športovú špecializáciu:

• gymnastika - piaty až siedmy rok,
• plávanie - šiesty až ôsmy rok,
• krasokorčuľovanie - šiesty až deviaty rok,
• lyžovanie - deviaty až dvanásty rok,
• atletika - dvanásty až pätnásty rok," napísala k otázke, v akom veku prihlásiť dieťa na šport, mamička na Fóre.                                                                                                    

Ponuka krúžkov pre deti sa rozrastá s nástupom do základnej školy. V tomto veku je možností omnoho viac, krúžky sú dostupné v centrách voľného času, v základných umeleckých školách či v mestských športových strediskách, alebo v súkromných záujmových centrách, v súkromných športových útvaroch, svoje vlastné krúžky majú aj základné školy.  

Už držíte svoje novorodeniatko bezpečne v náručí, pevne zabalené v zavinovačke. Pocit uvoľnenia, šťastia. Zrazu ho však treba rozbaliť, úplne nahé namočiť do vody a okúpať. Vynárajú sa prvé otázky. Že sa bez predchádzajúcej skúsenosti neodvážite? Nemajte obavy, s nami to určite pôjde.

Ako ho držať, ako ho nedržať? Je voda dosť teplá? Mám použiť aj mydlo? Čo keď…? Záplava otázok je na svete už v prvé dni po pôrode. Verte, že kúpanie nie je nič zložité. Chce to síce prax, ale… Hlavne si to vyžaduje správne načasovanie. Poďme na to krok za krokom.

Štyri otázky

Na začiatok trochu teórie:

Ako často kúpať bábätko?

Pediatri odporúčajú prvé týždne kúpať novorodeniatko každé dva až tri dni. Keď sa už začne aktívne hýbať a liezť, frekvenciu kúpania zvýšte. Kúpte aj podľa ročného obdobia: v lete, keď sa dieťa viac potí, umývajte častejšie. V zime zas stačí dva - trikrát týždenne. Deti majú oveľa citlivejšiu pokožku, časté kúpanie by ju mohlo vysušiť a podráždiť. Mamičke Stefi to ale nedá: “My kúpeme každý deň, nevedela by som malej tú radosť odoprieť.”

To už nie je otázka, ale priam dilema. Názory o tom, kedy a či vôbec prvé detské vlásky ostrihať, sa rôznia. Trúfli by ste si aj sami? Prečítajte si pár faktov a rád.

Ako bude vaše dieťaťko po narodení vyzerať? Na koho sa bude podobať, po kom bude mať úsmev, oči, či noštek… Bude vlasaté, alebo s bábätkovským páperím, s plavými jemnými kučierkami, či tmavými dlhými?, Tak, či onak, chlapec, či dievča, skôr, či neskôr, príde aj k prvému strihaniu.

Poriadny mýtus

Určite ste už počuli, že deti treba starostlivo ostrihať na krátko, aby im vlásky zhustli. Nuž, je to povera, ktorá sa ťahá z generácie na generáciu. Každý človek sa narodí s istým typom vlasov, ich vlastnosťami, kvalitou, hustotou. Máme presne daný počet vlasových folikulov, takže častým strihaním nedosiahnete to, že ich bude viac.

Skúsenosti sú odlišné: “My stále striháme na krátko, vlásky spevneli a je to aj praktické, “ vraví mama dievčatka, Milota. Odborníci vysvetľujú, že je to len optický klam. Strih je tupý, zarovná rozštiepené končeky vlasov a tých sa potom zdá byť viac.

Prvé vlásky

Príchod bábätka do rodiny neznamenajú iba radosti a starosti s opaterou. Po návrate z pôrodnice začínajú vybavovačky na úrade. Nikoho nenapĺňajú radosťou, ale sú nevyhnutné.

Čo všetko treba vybaviť a kde

Vo väčšine rodín je otecko ten, kto  vybaví všetko, čo treba. No nie každá mamička má pri sebe pomoc, tak aj slobodné mamičky musia všetko zvládnuť.

Po pôrode odchádzate domov s tromi tlačivami, ktoré musíte odovzdať

• pediatrovi – je to prvý lekársky záznam o novorodencovi, ktorý obsahuje údaje o ňom a pôrode. Najlepšie je doručiť ho do 24 hodín od pôrodu.
• gynekológovi – správa o zdravotnom stave matky, ktorú stačí odovzdať po pôrodnej kontrole
• hlásenie o narodení dieťaťa – je dôležité pri vybavovaní rodného listu. Informujte sa vo vašej pôrodnici, či nepošlú tieto správy za vás, niektoré to robia.

Detský pediater

SAUNA

Sauna - najlepšia aktivita vo voľnom čase, ako sa zbaviť zlej nálady a psychickej únavy. Čas strávený v saune prispieva k lepšej činnosti srdca a ciev, dych sa stáva intenzívnejší a mizne podráždenosť a emocionálne napätie. Nič nie je lepšie, ako spojenie dobrej sauny, kvalitných prírodných textílií a chvíľka relaxu pri šálke čaju. Základné vybavenie pre príjemný pobyt v saune je určite kilt (tzv zásterka) do sauny, čiapka alebo klobúk do sauny a na nohy príjemné ľanové papuče. Pri pobyte v saune je dobré použiť na prekrvenie pokožky saunový med, saunový peeling alebo soľ do sauny. Po proces saunovania by sa každý mal osprchovať, umyť mydlom alebo sprchovým gélom, osušiť sa kvalitným ľanovým uterákom. Následne sa zabaliť do župana a zrelaxovať pri šálke čaju. K dokonalému saunovaniu patria aj rôzne pomôcky, ktoré vám spríjemnia saunovanie – masážna hubka, masážna rukavica alebo masážny pás. Milovníci domáceho saunovania si môžu vybrať rôzne vône, esencie do sauny, vedrá a lopatky. Ak nemáte chuť a čas vyberať zo širokej ponuky výrobkov, nevadí. Pripravili sme pre vás výhodné saunové sety.

Ako nám pomáha klobúk v saune? Na čo nám je čiapka do sauny?

Toto sú 2 najčastejšie otázky, ktoré mi položia moji zákazníci. Preto som sa rozhodla napísať niečo o čiapkach a klobúkoch do sauny.
Verte mi, že keď som sa prvý raz zoznámila s klobúkom do sauny, tak som sama bola prekvapená, na čo to slúžia v saune a kto si to dá na hlavu. Aký má zmysel zakryť si hlavu v saune? Toto bol môj prvý názor. Dnes už mám pohľad úplné iný a preto vám prinášam tento článok.

Prečo nosiť klobúk v saune?

1. Klobúk do sauny alebo čiapka do sauny chráni vašu hlavu pred teplom, ktorá ide z horúcej pary. 
2. Hlava má tendenciu zahrievať sa rýchlejšie ako zvyšok tela, zvlášť keď sedíte v saune. Klobúk drží vzduch okolo hlavy v ideálnej teplote.
3. Klobúk izoluje teplo, a tak sa váš pobyt v saune stane príjemnejším a zotrváte tam dlhšie. 
4. Vaše vlasy sa neničia teplom, ktoré je v saune.
5. Človek, ktorý má menej vlasov si ochráni hlavu a pokožku.
6. Ak radi navštevujete SPA centrá a tiež vonkajšie bazény aj v zime – nebude vám chladno na hlavu a na uši.
7. A v neposlednom rade – aspoň trošku upútate na seba pozornosť. Budete aj v saune vyzerať elegantne a moderne.
8. Čiapka je ideálnym a praktickým doplnkom pre muža aj ženu. Naši predkovia hovorievali, že všetko zlo a negatívna nálada má byť ponechaná v saune.

Ahojte, som obyčajná mamina dvoch krásnych detičiek, ktorej  to všetko občas (ako každej) troška lezie na mozog, ale v úlohe žienky domácej a maminy som sa doslova našla 😊 Varenie je môj najväčší relax (keď mám pri ňom pokoj) a pečenie ešte väčší...
Takže, keď som videla možnosť testovať vecičky od Magnet3pagen, neváhala som a bola som veľmi rada, že mi to vyšlo. 😊

Už ako prišla krabica, deti sa tešili viac ako ja, lebo milujú, keď niečo prinesie kuriér, či pani poštárka, ale rozbaľovanie je zážitok vždy 😂

Prvotné zoznámenie sa a už mladý pánko skúšal "nerozbitnosť" 😊  Najviac sme využili plech na pečenie, či na slaný, či sladký spôsob.  Hneď ako prvé sme otestovali lievance... Cesto klasické ako keby sa pražili na panvici, len sa to hodilo do trúby. Krásne sa vyklopili, nemusela som dávať pozor, aby neprihoreli, žiadna práca s otáčaním a podobnými piplačkami, k tomu džem, ovocie a čokoláda a mňamka bola rýchlo na svete.

Zároveň sme využili aj vykrajovatka na oživenie, a z banánu boli krásne srdiečka 😊
Na druhýkrát sa forma využila na obyčajnú bublaninu. Keby človek mal pár foriem, vedel by ich upiecť naraz, pri jednej by to bol fakt časový nápor, ale mne bohate stačilo upiecť na jedenkrát a ostatok klasický vo veľkom plechu a odteraz to budem vždy tak robiť, lebo deti mi bublaninu vždy ofrflali a teraz sa za tým šli zadrhnúť 😂 Neviem, či by šlo upečené vybrať, keby plech nevysypem múkou, ale neriskovala som a takto nebol problém vôbec. 😊

Do tretice som už spravila klasické plnené pizzové taštičky. A boli bombové, úplne lepšie ako klasická pizza, takže odteraz zasa len takto. Je to úplne to isté ako keď robím klasickú pizzu, len nič nepadá, dobre sa to drží, využili sme ich aj na cestu, ako jedlo so sebou. Nahádzali do sáčku a bez zašpinenia sa čohokoľvek sa mohli pri hlade do nich pustiť 😊

Dcérka je veľká pomocníčka, takže sme troška dozdobili vrch vykrajovaným cestom 😊

Mame 7 mesacnu Sophie,mame problem s tym staphylococcus aureus,antibioticka mast nezabrala,a potom kozna odporucila Klacid...mala to na 7 dni ...rano a vecer,samozrejme aj probio-fix imun na obed,uz to bolo celkom dobre ked sme koncili ale zasa sa to objavuje a asi sme sa toho nezbavili...byvame v Roznave a asi tu nieje najlepsia kozna lekarka,viete poradit co by sme mali robit,niekto povie ze netreba davat na tvar nic ze to samo pojde prec...niekto ze treba maste atd...malicka je urcite podrazdena a skrabe ju to...pred tym az do krvy sa poskrabala....no teraz davame velky pozor,co poviete coby sme mali robit?Dakujem vopred...zelam pekny den.

Raz sme sa rozprávali s mamkou o práci. Mamka popri nás štyroch deťoch celý život pracovala (okrem dvojnásobnej reťazovej materskej). Keď som jej líčila nejakú príhodu od nás z práce, argumentovala mi slovami: "Vieš, ja nie som manažérka ako ty..." V tej chvíli zo mňa akoby automaticky vyhŕklo: "Ty nie si manažérka? Zvládla si vychovať, vypiplať štyri zdravé, úspešné deti a popri tom udržiavať perfektnú domácnosť, byť dobrou manželkou, starať sa o dve ďalšie deti v detskom domove a mať popri tom aj vlastné priateľstvá a záujmy? Ty nie si manažérka? Tak toto si vyprosím!" :D Vybuchli sme smiechom, ale musela uznať, že mám pravdu. Manažérsky titul na vizitke manažéra nerobí. To jeho schopnosť správne organizovať. A tak chcem odkázať všetkým mamám: každá z vás je manažérka! A sakra dobrá!!

Pracovné sebavedomie ide po rokoch na materskej prudko dole. Diera v životopise väčšinou na pohovoroch neohúri. Mnohým mamkám sa na chvíľu zúži svet, ale nedá sa povedať, že by sa zjednodušil. Mamy majú vo zvyku sa sťažovať, že už zabudli normálne rozprávať, už len "losplávajú, plebalujú kaky a vytielaju sopuíky". No pozrime sa na to z iného uhla. Čo všetko taká bežná mama dokáže?

Otehotnieť

Počať dieťa v dnešných turbulentných časoch nie je žiadna sranda. Niekomu sa podarí, že k tomu príde, ako kura k zrnu, ale niekto sa na to fakt "nadrie". Rovnako je to, keď si človek hľadá prácu manažéra. Niekomu to spadne do lona, niekto na to musí proste dospieť. To nie je len tak, sledovať plodné dni, tie šikovnejšie merajú bazálnu teplotu, vyrátať si ten správny deň D. Potom sa nahodiť, tváriť sa, že tá vášen prišla spontánne a potom opierať nohy vyložené o stenu. Napchávať sa poctivo kyselinou listovou, zvažovať každú cigaretku a pohárik. Taký chlap musí len jedno. Na východe máme taký univerzálny návod: "Normálne prídeš a ...", zvyšok jeho časti povinnosti už poznáte. 

Prežiť tehotenstvo 

Taká "nemama" a všetci muži planéty nemajú šajnu, čo to je mať v sebe ďalšieho človeka, ktorý sa navyše nezastaviteľne rozpína. Potrebuje vitamíny, živiny, Tekutiny a ďalšie zvyšné 4T, navyše výbavu. Ako skvelá manažérka už každá budúca matka plánuje všetky varianty pohlavia bábätka - aj keď sú v tomto prípade len dva - a svoje organizačné schopnosti uplatňuje na plánovaní pôrodu, financií, nákupov nábytku, oblečenia, potrieb pre dojčatá, výberu mena, ba dokonca, niektoré s vysoko vyvinutým zmyslom pre plánovanie sa dostanú už v tomto štádiu až k výberu škôlky! Z hľadiska krízového manažmentu zohľadňujú všetky možné riziká a pripravujú tzv. mitigations = opatrenia na zmiernenie dopadu rizika. Napríklad do piateho mesiaca kupujú len neutrálne oblečenie alebo nekupujú vôbec - až do pôrodu. Všetky tieto postupy sú v oblasti manažmentu vysoko cenené.  A popri tom, prosím pekne, sa o seba stále dokážu starať, vyobliekať sa do práce, napchať opuchnuté nohy do aspoň trochu sexi platforiem, urobiť dojem na muža v spodnom prádle, pričom tú jeho spodnú časť zpod bruška ani neviedieť a vykonávať takmer všetky domáce práce ako predtým. Tie odvážnejšie dokonca šoférujú, kým ich to pustí za volant!

Na svete je dnes toľko blogov a blogerov, až mám niekedy pocit, že bloguje už naozaj každý. Áno, blogovať môže naozaj každý, no treba si uvedomiť, že to nie je len tak. Blog si vyžaduje veľa času, kreativitu, nápady, originalitu... a hlavne chuť. Aj preto sa mnohé blogy sa vyšvihnú do výšin a patria medzi tie top a iné upadnú do zabudnutia.

Ja blogujem už 5 rokov. Nie, nie som žiadna top blogerka, ani sa za ňu nepovažujem, no za tie roky prešiel môj blog mnohými zmenami, vylepšeniami, prelúskala som a stále sledujem množstvo skvelých blogov, a aj vďaka tomu si dovolím dám vám zopár tipov, ako na blog, ako si ho založiť, či ako blogovať.
Nech sa páči:

1. Chce to chuť písať, fotiť, tvoriť, vymýšľať
Každý z nás má nejaké záľuby. Niekto rád športuje, iný rád pozerá filmy, ďalší miluje varenie. A tak je to aj s blogom. Aj keď ho môže mať každý, nie je to úplne tak. Keďže s blogom sa spája hlavne písanie a fotenie, mali by ste tieto dve činnosti milovať, mali by byť vašimi záľubami a nemalo by vám problém robiť čokoľvek napísať. Ja sama milujem písanie od malička a aj preto som založila tento blog.

2. O čom má byť môj blog?
Tak to je asi druhý najdôležitejší bod, pri ktorom by ste tiež mali vychádzať zo svojej záľuby. Zbytočne budete písať o knihách, či varení, keď vás tieto veci ani trochu nebavia. Zamyslite sa nad tým, čo vás baví, pri čom sa vám rozbúcha srdce, rozprúdi krv v tele a celí sa rozžiarite. Môže to byť móda, kozmetika, cestovanie, varenie, alebo mix všetkého možného, čo máte radi.

3. Kde si založiť blog?
Je niekoľko možností, tou najjednoduchšou cestou je asi blogger (cez ten blogujem aj ja), ktorý patrí pod Google, hlavne ak máte už vytvorený účet na gmail.com. Proste sa prihlásite a v aplikáciách Google (v pravom hornom rohu) si vyberiete možnosť Blogger.

V dnešnej dobe je však aj dosť populárny Wordpress.

Čo neodporúčam vôbec je blog.sk, blogy pomocou tohto systému sú neprehľadné a plné reklám, mne osobne sa nepáči táto platforma.

4. Originálny názov
Názov blogu je naozaj veľmi dôležitý. Môžete si vybrať:

- blog pod vlastným menom - napr. zuzkahraskova.sk, jankamarienkova.sk - tu však myslite na to, že takto bude vaša osoba ľahko vyhľadateľná na internete a každý kto zadá do Googla vaše meno a priezvisko, môže ľahko nájsť váš blog a vás. Ak vám o to ide, tak je to v poriadku, no ak chcete blogovať skôr bez mena a anonymne, tak pozor na to a zvoľte iný názov

- vlastný originálny názov - v názve môžete použiť aspoň svoje krstné meno, alebo ho nemusíte používať vôbec a môžete názvom skôr identifikovať to, o čom blog má byť. Napr. fashionblog, stylebykatka, radavarim, ilovesport, lifestylebynina atď
Proste pokuste sa názvom aspoň zčasti vystihnúť to, o čom chcete písať.

- no a nakoniec sa ohľadom názvu zamyslite aj nad tým, v akom jazyku ho chcete mať. Ak chcete písať v rodnom jazyku a články majú byť určené hlavne pre Slovensko a Česko, tak názov môžete pokojne ponechať vo svojom jazyku. No, ak chcete písať na blogu aj iným jazykom, predpokladám, že asi angličtinou, tak názov môžete mať aj v angličtine. Ale je jasné, že nič nepokazíte, ak si dáte anglický názov aj v tom prípade, že na vašom blogu nebude nič iné anglické - dnes je to celkom populárne a obľúbené a aj to lepšie znie.

Ak chcete úplne svoj vlastný názov bez prípon blogspot, wordpress a iné, tak si musíte zakúpiť doménu a potom si ju nastaviť do blogu. Ale o tom niekedy inokedy.

5. Dajte si záležať na dizajne a vzhľade blogu
Prezrite si mnoho iných blogov a sami zistíte, čo sa vám páči, čo sa dobre číta, aké fotky vyzerajú pekne a aké templaty sú prehľadné. Samotný blogspot ponúka na výber niekoľko (podľa mňa celkom zaujímavých) vzhľadov blogu, ktoré si viete ešte prispôsobiť podľa svojich predstáv, no pokojne si môžete na špeciálnych stránkach nájsť a zaplatiť aj nejaký úplne iný a nainštalovať ho na blog (templates for blogger). Zaplatiť hovorím preto, lebo je fakt si lepšie template kúpiť, ako sťahovať kadejaké free verzie, kde vám nemusí všetko fungovať.

Ak sa vám páči nejaký konkrétny template na nejakom blogu, stačí si preskrolovať daný blog až k päte, kde zvyčajne býva uvedené z akej stránky template pochádza.

Zopár tipov pre pekný vzhľad:
- najlepšie pre blog je čisté biele pozadie, alebo s jemnými pastelovými tónmi
- písmo je ideálne čierne na bielom, najlepšie sa číta
- píšte s mäkčeňmi, dĺžňami, bodkami, snažte sa bez chýb.
- typ písma vyberajte taký, ktorý podporuje slovenskú diakritiku.

6. Vymýšľajte vlastné články, buďte originálni
Nie je nič horšie, ako písať na blog posty typu: O čom písať... Blog má byť práve o tom, že viete o čom chcete písať. Ak to neviete, tak je zbytočné si ho zakladať. Je fajn byť originálny, a vymýšľať rôzne posty, no určite sa môžete inšpirovať aj mnohými inými blogmi, ktoré sledujete. Ja občas čerpám námety na posty od iných blogeriek, no vždy je to iný článok, nie okopírovaný. Pretože, keď na inom blogu nájdem článok: Čo rada nosím - tak si v podstate prevezmem len názov (a vlastne aj ten sa dá obmeniť) a celý článok píšem už o sebe a svojich obľúbených kúskoch.

7. Veďte si blogový denník, zápisujte nápady, plánujte články dopredu
V pracovnom alebo školskom nasadení môže byť občas problém nájsť si čas na blog a vymýšľanie článkov. Preto si zapisujte a plánujte. Založte si buď klasický diár, kde si budete počas dňa zapisovať nápady na články, a iné tipy, alebo si veďte tabuľku v exceli, kde si môžete okrem článkov písať aj iné veci poznámky, štatistiky, spolupráce, či čo kedy publikovať. Mne sa toto veľmi osvedčilo a vždy mám v zálohe niekoľko článkov.

8. Foťte si vlastné fotky
Nie je nič horšie, ako keď je blog plný stiahnutých fotiek z Googla, Pinterestu, či iných stránok. V prvom rade je nelegálne a v druhom rade, blog predsa tvoríte vy, tak prečo by ste nemohli vytvoriť aj fotky? Priznám sa, že ja sama nemám fotenie až tak v obľube, no s blogom to prišlo akosi samo a uvedomujem si, že bez fotiek by články nemali to správne čaro, dokonca, v dnešnej dobe si ľudia niekedy radšej pozrú pekné fotky, ako čítajú. Preto si vždy k článku nafoťte niekoľko fotiek k danej téme. Alebo je tu aj možnosť kúpiť si fotky v nejakej fotobanke - napr. Shutterstock.

Ak vás fotenie nebaví, a chcete len písať, aj to je možnosť. No v tom prípade musíte tvoriť naozaj veľmi kvalitný a zaujímavý obsah, aby si vás čitatelia obľúbili a vracali sa k vám, aj preto, čo som spomínala už v predošlom odstavci.

Ako fotiť?
- foťte fotky kvalitným fotoaparátom, ideálna je zrkadlovka.
- foťte vo veľkom rozlíšení
- voľte vhodný podklad a prostredie pre fotku. Ak fotíte napr. nejaký kozmetický produkt, ideálny je biely podklad, ktorý môžete doplniť o nejaké dekorácie, kvety atď.
- každú fotku pred publikovaním upravte a zmenšite na optimálnu veľkosť, aby vám pasovala do blogu
- na blog vkladajte veľké fotky - ak kliknete na obrázok v písaní článku tak vyberajte možnosť buď veľmi veľký alebo pôvodná veľkosť. Avšak, pri výbere pôvodnej veľkosti si musíte obrázok predtým upraviť na takú šírku, aby vám pasoval do blogu. Viac ako na to tu: TIPY A RADY PRE VÁŠ BLOG

9. Obohaťte svoj blog o rôzne aplikácie
Samotný blogspot ponúka mnoho modulov (gadgetov), ktorými blog vylepšíte, sprehľadníte...
Je fajn mať na blogu:

- položku O mne -  niekde v hornej časti blogu, vaša fotka plus pár viet o vás, o čom píšete
- Vyhľadávacie pole - sprehľadní orientáciu na vašom blogu a čitatelia ľahko nájdu, čo potrebujú
- Archív článkov - ideálne taký, kde má čitateľ možnosť vidieť počet článkov v danom mesiaci a po rozkliknutí sa mu rozbalí celý mesiac v samotnom archíve, nie len na blogu, a až tam si klikne na článok, ktorý ho zaujíma.
- Obľúbené alebo najčítanejšie články - tie si každý rád prečíta a je fajn in mať zvlásť po ruke v bočnom stĺpci
- Možnosť sledovania - či už cez FB alebo GFC. Ja sama najradšej sledujem blogy cez blogger a teda cez GFC a na mnohých blogoch mi táto možnosť chýba.

Ako na to v Bloggeri:
V menu Blogger - Rozloženie - Pridať modul Gadget - Ďalšie moduly Gadget - Následníci - Pridať
Môžete si ich premenovať aj na Followers, ako mám ja, alebo akokoľvek inak.

10. Berte blog ako svoju záľubu, no nebojte sa pretvoriť ho na niečo viac
Blogovanie vás má v prvom rade baviť. Ak nemáte týždeň chuť písať, nenúťte sa do toho, len aby ste publikovali nejaký článok. Píšte kvalitne, s prehľadom, chuťou, radosťou... Nebojte sa prijať spolupráce, no neberte rad radom všetko. Rozmýľajte, plánujte, tvorte.. A hlavne nebojte sa časom vytvoriť z blogu niečo, čo vás môže živiť. Pretože, všetko je možné!

Tipy na záver:

- článkom priraďujte menovky - kozmetika, recenzia, outfit, recept - aby keď niekto má záujem nájsť napr. všetky vaše recepty, si mohol kliknúť iba na menovku Recept a vyhodí mu všetky recepty. Ako na to, nájdete tu: Ako vytvoriť na blogu záložky a menovky

- s blogom si založte instagram, blogový Facebook, prípadne twitter, snapchat - ideálne pod rovnakým názvom. To všetko vám pomôže zvýšiť návštevnosť a čítanosť vášho blogu.

- dajte o svojom blogu vedieť známym, komentujte iné blogy, aby sa o vás svet dozvedel.

A hotovo. Tipov by sa ešte našlo určite viacej, no to by bol nekonečný článok. Dúfam, že ste si v ňom našli aspoň niečo užitočné, a dajte mi vedieť do komentárov ešte vaše tipy pre blog. 

Zároveň budem rada, ak zanecháte aj odkaz na váš blog, aby sme mohli porovnávať, či navzájom odpozerať a inšpirovať sa nielen pomocou tohto článku, ale aj samotnými blogmi.

Aktualizácia: Recenzie žien, ktoré mesiac testovali účinky radu LIPIKAR značky La Roche-Posay nájdete v tomto fóre. Pomôže táto dermokozmetika aj vašej suchej pokožke?

---

V Európe za posledných 30 rokov riešilo veľmi suchú pokožku 50 miliónov ľudí. Suchá až veľmi suchá pokožka je problém, ktorý trápi ženy aj mužov naprieč všetkými generáciami.

Dermokozmetická značka La Roche-Posay, ktorá kladie dôraz na udržateľnosť, odbornosť a transparentnosť, týmto testom prezentuje svoje obľúbené produkty starostlivosti o citlivú pokožku a pleť, ktorá je suchá, pne, a ktorej chýbajú vláčnosť a hydratácia.

Vďaka tomuto testu budete môcť tak s nami otestovať prípravky radu LIPIKAR pre suchú až veľmi suchú citlivú pleť, a to ako pre jej hygienu tak aj starostlivosť. Prečítajte si všetky podrobnosti o prípravkoch, ktoré majú vysokú účinnosť, sú výborne tolerované citlivou pleťou a doprajú vám príjemný pôžitok pri každej aplikácii.

Čo testujeme

Za posledné roky mi prešlo rukami pár článkov a TED videí na tému, ako zvládať neúspech. Že máme učiť svoje deti brať chyby ako nevyhnutnú súčasť života. Ak sme však my sami neboli vedení príjmať chyby ako jeden z vedľajších produktov učenia sa a neúspechy ako palivo k úspechu, ťažko nám to uveria naše vlastné ratolesti. 

O chvíľu sa opäť otvoria brány škôl a väčšina detí opäť nabehne do nášho štandardného školského systému, kde sú hodnotené známkami. Nie za vedomosti, ako učitelia tvrdia, ale za usilovnosť a schopnosť vyhovieť učiteľovi. A ako to už býva, každý učiteľ túži, aby študenti excelovali práve v tom jeho predmete. Čo známky učia dieťa? Nevieš to povedať, či napísať, tak ako chce učiteľ - budeš potrestaný! Nabudúce si daj dobrý pozor! Pritom akokoľvek deťom vysvetľujeme, ze na vysvedčenia zo základky nie je neskôr v živote nikto zvedavý, na deti majú známky obrovský vplyv. Jednak psychologický, pretože už tu sa formujú tzv. obľúbené a neobľúbené predmety. Učiteľ s nesprávnym prístupom môže spôsobiť, že dieťa má strach alebo uverí, že na daný predmet nemá bunky. A verte alebo nie, ešte v dnešnej dobe sa nájdu exempláre, ktoré sú schopné povedať žiačke, že ako dievča na fyziku nemá mozog! Ten praktický dopad známok sa prejaví na výbere strednej či vysokej školy, ktorý môže byť horším prospechom značne obmedzený. A práve tento výber je mnohokrát kľúčový v ďalšom smerovaní k profesii nášho dieťaťa.  

Mnohé deti čaká doma za zlé známky trest. Naša spoločnosť nás vychováva k tomu, že neúspech berieme ako dôkaz neschopnosti a zlyhania, ktorého sa treba báť. A tak nás niekedy aj čiastočný neúspech odradí od vecí, v ktorých by sme pri troške času a energie mohli vynikať. Napríklad taká matika. Na základnej to ide ešte fajn, ľahké počty, to sa do života zíde každému. Keď si už na druhom stupni nad ňu treba doma aj sadnúť, pochopiť a potrápiť hlavičku, mnohí si radšej povedia, že na ňu nemajú bunky. Obzvlášť, ak je to obľúbená výhovorka rodičov, prečo k matike neinklinujú oni. Niekedy však stačí prejsť za hranicu zóny pohodlia a prestať veriť, že na to, na čo sa musím učiť, nemám talent. A zrazu sa "talent" objaví. 

V škole sa za zlyhania platí. Aspoň doma by však mali naše deti nájsť útočisko. Nie prehnanú ľútosť ani prehnanú chválu. Skôr ukázať deťom, ako sa k neúspechu postaviť, ako sa z neho poučiť. Ako ho možno rozobrať a určiť, čo sa dá nabudúce robiť lepšie. 

Sara Blakely, miliardárka a zakladateľka spoločnosti na výrobu a predaj spodného prádla Spanx tvrdí, že neúspech je dobré znamenie toho, že sa človek o niečo pokúša. Ak sa vám všetko darí, pravdepodobne ste stále zahrabané hlboko vo svojej komfortnej zóne. Jej otec sa jej pri večeri zvykol pýtať, čo sa jej dnes nepodarilo a bol sklamaný, ak mu nemala čo povedať. Naučil ju, že nedostatok zlyhania je dôkazom, že sa dostatočne nesnažíme.

Poznáte to, keď niečo strašne chcete dosiahnuť? Ale tak strašne, až vás z toho bolia všetky svaly? Lebo tomu veríte telom i dušou a ste ochotní priniesť nevyhnutné obete? Nejde vám to z hlavy von ani v noci, práve naopak. Vtedy akoby sa mozog začal krútiť na plné obrátky a vaše nápady vám nedajú spať. A každé ráno narážate na sklenený strop reality, ktorý vás jednoducho nepustí vyššie. Je to bolestivý pocit frustrácie. Ale tí, ktorí vo svoj sen veria a majú dostatočne tvrdú hlavu, ten strop dokážu rozbíjať.

Na facebooku som odpisala na jeden članok o žene ktora ďakovala milenke svojho manžela. Že jej ukradla jej lasku a otca pre svojich deti,vytrhla ho proste od rodiny . Ďakovala že je konečne teraz štastna. Ja som odpisala : Pekne napisane. Ja sa tiež chystam poďakovat tej ktora mi ukradla manžela, ktora mi tym "dobrym skutkom" otvorila oči a ja som dokazala opustit človeka ktoreho som milovala. Život snim bola ako prechadzka medzi trňami. Ruže som malokedy videla lebo som bola dopichana od trní 🌹. Mila milenka Ďakujem...teraz konečne žijem ...teraz sa konečne netrapim... neplačem ...stale sa smejem...lebo až teraz mam muža pri sebe...ktory mi umožnuje vidiet len tie ruže🌹 bez trní.😍

Stojíte pri regáli v obchode a naraz zisťujete, že typov cumlíkov je neskutočné množstvo. Nie je to len o tom vybrať si modrý s lodičkou pre chlapčeka alebo ružový s motýlikom pre dievčatko. Rôzne veľkosti, tvary, s retiazkami alebo bez nich, ... Ako sa v tom celom nestratiť?

Vraví sa, že najlepší cumeľ je žiadny cumeľ. Nie je však nič zlé na tom, keď sa ho rodičia rozhodnú svojmu drobčekovi zaobstarať. Niektoré bábätká majú viac vyvinutý sací reflex a bez cumlíka sa môžu poriadne vytrápiť. Ten ich totiž upokojuje a dokáže ich utíšiť aj vo chvíli, keď už sú rodičia v koncoch.

Vo všeobecnosti sa neodporúča podávať cumlík v prvých týždňoch po príchode bábätka na svet, aby nespôsobil problémy s dojčením. Zároveň by sa malo dieťatko od cumľa odnaučiť do svojich troch rokov. Väčšina škôlok navyše tento zlozvyk u škôlkárov netoleruje. Pýtate sa, ako to docieliť? Nenechajte drobca behať s cumľom od rána do večera. Cumlík je a mal by aj ostať akýmsi „upokojovadlom“. Dávajte ho preto dieťatku napríklad len pri zaspávaní, alebo keď je veľmi plačlivé. Cumeľ by nemal byť v žiadnom prípade náhradou vášho objatia a pohladenia.

Čo si všímať pri výbere cumlíka?

• Bezpečnosť

Pri kúpe cumlíka v žiadnom prípade neexperimentujte. Ako mama isto viete, že všetky veci pre bábätká musia spĺňať prísne kritéria a normy a inak tomu nie je ani v prípade cumlíkov. Snažte sa preto vyvarovať neznámym značkám alebo kúpe lacných cumlíkov v pochybných obchodoch či na trhoviskách.

Oteckovia, ak túžite vytvoriť si s novorodencom čo najintímnejší vzťah hneď po narodení, nebojte sa to dať najavo. Buďte iniciatívni, preukážte vlastný záujem byť súčasťou novovzniknutej situácie hneď od začiatku. Ako však na to? Poradíme vám.

Vaša partnerka nosí dieťatko 9 mesiacov pod srdcom. Ona ho porodí, začína kojiť a trávi s ním väčšinu dňa. Nejeden otecko sa preto v takejto chvíli môže cítiť odstrčený, prípadne ani sám netuší, akým spôsobom nadviazať prvé, a často tak dôležité, puto s vlastným dieťaťom. Počuli ste už o bondingu? A ako ho vytvoriť medzi otcom a bábätkom?

Čo vlastne bonding je?

Ide o vytváranie intenzívnej väzby s novorodencom bezprostredne po jeho narodení. Nadväzovanie intenzívneho emočného a biologicky prirodzeného vzťahu medzi rodičom a dieťaťom, budovanie náklonnosti, intimity a dôvernej lásky.

Niektorí oteckovia sa cítia silne zviazaní so svojím novorodeniatkom už niekoľko minút po narodení, iným to môže trvať oveľa dlhšie. Je to však úplne normálne. Nie je dôvod cítiť sa previnilo.

Prinášame vám niekoľko tipov, ktoré vám na začiatku môžu dopomôcť vytvoriť so svojím dieťatkom lepší bonding:

Dobrý deň, chcela by som od vás poradiť ohľadom nejakých vecí ako sú dávky a načo mám a nemám nárok....poradí niekto? 🙂

Na ihrisku len smutne pozeráte, ako sa všetky deti spoločne hrajú, len to vaše ticho sedí a nepriblíži sa k nikomu na krok. Rozprávate sa s priateľkou v obchode a váš drobec vám div pod sukne nevlezie. Alebo si vás nebodaj zavolala do školy triedna učiteľka s tým, že váš školáčik je až príliš tichý samotár? Hanblivosť u detí je ťažkým orieškom. Nemusíte sa s ňou ale zmieriť a nečinne sa prizerať.

Niektoré deti sa s takouto povahou narodia, iné sa k hanblivosti dopracujú pri kontakte s druhými deťmi, alebo aj s dospelými. Deti sa ostýchajú skôr pred dospelákmi, ako pred svojimi rovesníkmi. Stačí jedna zlá skúsenosť, výsmech, konflikt a dieťa sa uzavrie do seba. „Keď sa to stalo zrazu, tak sa niečo vážne muselo stať, možno jej niekto niečo povedal a teraz má v hlávke, že cudzí sú zlí a maminka ma ochráni,“ pridala do diskusie svoj názor na problém jednej maminky alex49.  Každá mama pozná svoje dieťa najlepšie, a preto by mala sama vyhodnotiť, čo stojí za prehnanou hanblivosťou jej ratolesti.

Kedy je už dôvod na obavy?

U malých detí bývajú takéto prejavy normálne. Môžu to byť dokonca obdobia, kedy sa dieťa schováva za maminu sukňu pred neznámymi ľuďmi alebo je nesmelé pred rodinnými príslušníkmi, ktorých dlho nevidelo. Hanbiť sa pred cudzími je v poriadku, nie ale pred ľuďmi, ktorých dieťa dôverne pozná.

Zvyčajne to však prehrmí po tom, čo sa dieťatko trochu oťuká. „Prešlo to samé. Nikdy som ho nejako nenútila byť iný ako to cítil on sám,“ píše na Modrom koníkovi geegee. Ak dieťatko vyčkáva, pozoruje deti pri hre a osmelí sa až po nejakom čase, je všetko v poriadku.

Horšie je, keď takéto nesmelé správanie a samotárčenie pozorujete na dennom poriadku a ku kontaktu s deťmi akosi neprichádza. Nerozumiete tomu, prečo sa dieťatko len pozerá na ostatných ako sa hrajú, alebo sa chce hrať iba samé? Povahu dieťatka netreba silou mocou meniť a asi sa to ani nedá, môžete mu ale aspoň trošku pomôcť, aby bolo pre neho nadväzovanie kontaktov aj neskôr, napríklad v škôlke či škole, jednoduchšie.

Ach, tie tabuľky. Nejedna z nich máme hlavu v smútku, najmä keď sa nám zdá, že rozdiel medzi schopnosťami bábätka a tabuľkovému vývinu je až príliš veľký. Spravidla by sa mal drobček začať sám pretáčať v období medzi štvrtým a šiestym mesiacom. Čo ale v prípade, že sa tak nedeje? Je naozaj dôvod na paniku? Aké skúsenosti majú so svojimi ratolesťami iné mamičky?

Každé dieťatko je iné. Kým jedno začne chodiť už vo svojich deviatich mesiacoch, druhé sa odhodlá pustiť až v roku a pol. Podobné je to aj s pretáčaním na bok či bruško. „Dcérka sa otočila, keď mala cca 3 mesiace. Ale potom sa asi zľakla, tak dlho nič. Pretáčala sa už v 4. – 5. mesiaci. Ale staršia sa pretáčať nechcela a aj chodiť začala, keď mala rok a 1 – 2 mesiace,“ potvrdzuje salma22 v diskusii na Modrom koníkovi.

Podobnú skúsenosť so svojimi deťmi má aj onga1312: „Moja malá má skoro 3 týždne, drží už hlavičku a otáča ju. Spinkávať chce len na brušku, čo o prvom lenivcovi nemôžem povedať. Síce má už skoro 7 rokov, ale od malinka bol lenivý na všetko.“ Každé bábätko na to musí skrátka prísť samé a vaše obavy to nijako neurýchlia. Dôležité je nenechávať bábätko bez dozoru na posteli, gauči alebo prebaľovacom pulte. Aby ste neboli prekvapená, keď sa po prvýkrát pretočí práve v tejto nevhodnej chvíli.

Ako sú na tom iné bábätká?

„Moje dvojtýždňové dievčatko sa dnes otočilo celým telíčkom na pravú, potom aj na ľavú stranu. Neverili sme vlastným očiam,“ zdôverila sa na fóre nikoletka_h.

„Otočiť áno, ale nie pretočiť. Moji sa pretočili prvýkrát v 4. mesiaci, keď som prestala naširoko baliť,“ vysvetľuje xenicka13.

Šampóny, mydlá, sprchové gély, peny do kúpeľa, olejčeky a krémy na takú či onakú pleť, ... v obchodoch toho pre bábätko nájdete od výmyslu sveta. Teraz už len hodiť do košíka z každého druhu jedno balenie a ide sa k pokladni. Naozaj toho bude drobec potrebovať toľko? Veď takú kozmetickú zbierku nemáte ani vy sama. Čo si vopred zaobstarať a čo sa vám bude len zbytočne povaľovať na poličke v kúpeľni?

S kozmetikou to netreba príliš preháňať, no keď sa už pre ňu rozhodnete, mali by ste ju pridávať postupne. Pokožka bábätka je veľmi citlivá, a tak k nej treba aj pristupovať. Pochopiteľne preto bude najdôležitejšie zloženie kozmetických prípravkov. Bez ohľadu na značku, reklamu, atraktivitu obalu či cenu, čítajte radšej, čo kupujete. Detská kozmetika musí byť bezpečná, bez zbytočných prísad, konzervačných látok, dezinfekčných zložiek a parfumov. Pozor si dávajte predovšetkým na alergény, parabény, parafíny a farbivá. Čím menej toho prípravok obsahuje, tým lepšie pre pokožku vášho drobčeka.

Kúpeľ ako každodenný večerný rituál

Čľapkanie vo vaničke vám môže pomôcť vytvoriť akýsi rituál, ktorý bude dieťatku signalizovať, že už je čas ísť do postieľky. Bábätko sa pri ňom navyše uvoľní a neskôr sa mu bude ľahšie zaspávať. S pokožkou bábätka však kúpeľ nie je práve najlepší kamarát. Ak sa teda rozhodnete pre každodenné kúpanie, určite uprednostnite len čistú vodu. Inak stačí drobčeka, ktorý sa počas dňa nespotil a nemal sa kde ani zašpiniť, umývať tak 2 až 3-krát za týždeň. Pri umývaní sa zamerajte najmä na zadoček a záhyby pod pazuškami, krkom a za uškami. Bábätko po kúpeli vždy dôkladne osušte.  

• Mydlo – prvých 4 až 6 týždňov by sa nemalo používať vôbec. Neskôr to s ním tiež netreba príliš preháňať a najmä pri každodennom kúpaní by ste mali uprednostniť skôr kúpanie v čistej vode a mydlo použiť len zriedkavo.
• Umývacie gély a peny – by sa mali rovnako ako mydlo používať s rozumom. Ide vlastne len o vaše pohodlie, či sa vám bábätko umýva lepšie mydlom, gélom alebo penou.
• Kúpeľ pre bábätká – z umývacích prípravkov je tento najvhodnejší. Vždy je lepšie pridať prípravok do kúpeľa, než ho dávať priamo na pokožku bábätka. Dbajte ale na to, aby ste bábätko po kúpeli dôkladne opláchli čistou vodou a podobne ako pri vyššie spomínaných prípravkoch, prvé týždne sa u vyhnite.
  
• Šampón – vlásky bábätka nie je šampónom potrebné umývať vôbec, je ale dobré mať po ruke nejaký jemný pre deti pre prípad, že by si ich dieťatko zašpinilo. Spravidla sú navrhnuté tak, aby neštípali do očí, čo je dôležitý parameter pri výbere detského šampónu.
• Pena do kúpeľa – tú si nechajte na neskôr, keď už bude kúpanie skôr o zábave. Pre najmenšie detičky sú peny veľmi nevhodné, pretože môžu zbytočne vysušovať pokožku a nezohrávajú pritom žiadnu úlohu pri umývaní.

Chystáme sa do postieľky

Každá budúca mamička sa obáva rizikového tehotenstva. Rizikové tehotenstvo môže nastať ako u zdravých žien, tak aj u chorých žien. V článku sa dozviete, prečo rizikové tehotenstvo vznikne, aká je prevencia a čo sa dá robiť, ak už tehotenstvo vznikne. Ak ste si vedomá, že budete mať rizikové tehotenstvo, vtedy pomôže prevenciu dodržiavať. 

Rizikovému tehotenstvu predchádza podozrenie, že dieťatko sa nemusí narodiť zdravé. Medzi rizikové faktory v tehotenstve však patrí viacero komplikácií, napr. krvácanie, problémy s placentou, predčasný pôrod a pod.

Dôvody krvácania v tehotenstve sú rôzne. Väčšina krvácaní sa objaví na začiatku tehotenstva a nie vždy ide o komplikácie. Spôsobujú ho napr. hormonálne zmeny v tele, no nikdy netreba brať krvácanie na ľahkú váhu a treba navštíviť gynekológa. V druhej polovici tehotenstva je väčšina krvácaní spojených s placentou. Ak je placenta uložená hlboko dole, blokuje bábätku zdroj živín. Vtedy je nutný pobyt v nemocnici po dozorom lekára.

Predčasný pôrod môže nastať v 24.-37. týždni tehotenstva. Predchádza mu odtok plodovej vody a pôrodné bolesti. Ak hrozí predčasný pôrod, je dôležité zostať v nemocnici.

Neznášanlivosť krvných skupín môžete poznať pod odborným názvom inkompatibilita RH faktoru. Matka má v tehotenstve negatívny RH faktor a dieťa pozitívny RH faktor, po otcovi. Imunitný systém matky reaguje na dieťa v jej tele negatívne a tvorí proti nemu protilátky, ktoré môžu plod zabiť.

Čo v rizikovom tehotenstve zohráva úlohu?

Aktualizácia: je Roomba 966 značky iRobot skutočne tak dobrá, ako sa o nej hovorí? Mamičky vo fóre prezradili svoje názory a skúsenosti. Tak s chuťou do čítania, neporiadok počká.

---

Pri deťoch je veľmi náročné mať neustály tip-top poriadok. A vy sa snažíte a beháte z miestnosti do miestnosti, veď treba ešte povysávať kuchyňu a na svoju dávno studenú kávu ste zabudli.

Nechceli by ste mať radšej neustály poriadok, šikovne, jednoducho a rýchlo bez toho, aby ste pohli prstom a ten čas venovali rodine? Tak dobre, jedným prstom predsalen pohnete, pretože ním budete musieť zapnúť robotický vysávač iRobot Roomba, ktorá povysáva celú domácnosť za vás a vy sa na ňu môžete tešiť v tomto novom testovaní.

Čo testujeme

Robotický vysávač iRobot Roomba 966 dôkladne povysáva podlahy v celej vašej domácnosti. A to stlačením jediného tlačidla. Roomba sa v domácnosti sama orientuje, vydrží vysávať až 75 minút a pokiaľ je to potrebné, ide sa dobiť, aby mohla pokračovať a povysávať všetky miestnosti. Technológia AeroForce zabezpečuje dôkladné vysávanie prachu, nečistôt a alergénov a na hlavné kefy Roomby sa takmer vôbec nenamotávajú dlhé vlasy a chlpy. Dokáže prekonať prahy do výšky 1,6 centimetrov a objem jej zásobníka je 0,6 litra.

 Článok je prevzatý, dakujem autorke za uverejnenie.

Autorka  je certifikovaný kouč pre prácu s Emočnými rovnicami a poradkyňa pre osobnostný rast.

Pri svojej práci kouča sa častokrát stretávam s vetou „Žijem pre svoje deti!“  .... prípadne  „Pre deti urobím všetko!“  Väčšinou  tieto slová počúvam z úst žien, nás matiek. 

Steny v moje kancelárií boli často svedkami príbehov o nevďačných deťoch, ktoré aj napriek tomu že im rodičia dali všetko, zlyhali. Vypočula som si už množstvo situácii z reálneho života sprevádzané plačom. V mnohých z nich deti ublížili a ich rodičia nemajú ani tušenia prečo.  „Veď dostal úplne všetko na čo si pomyslel!“  zaplakala žena oproti mne.  „Viete, že tým môžete svojim deťom aj škodiť?“ povedala som ticho....

Najdôležitejšie sú predsa deti!

Pre ženu porodiť dieťa  je asi tá najkrajšia situácia v živote. Ja sama som to zažila dvakrát a veru dodnes mám zimomriavky. Ten pocit keď prvýkrát držíte biely voňavý uzlíček. Hoci ubolená a unavená s infúziou trčiacou z ruky...ten pocit bol neopísateľný.  Ahhhh

Každý rodič prežíva ťažké chvíle, či je to horúčka, nekonečné soplíky alebo kašlíky... všetko je to jeden veľký boj. Občas bojujeme statočne, inokedy sa poddávame a ide tp ťažšie, najhoršie je keď už nám ani doktori nie sú oporou a keď prídeme do ambulancie s kruhmi pod očami z prebdetých nocí a nevieme si rady, tak počujeme slová, veď vášu dieťaťu nič nie je, sú to len solíky alebo niečo podobné. Akoby sme to aj my nevedeli, ale keď to neprechádza a už si s tým nevieme rady, ktovie za kým ísť. Isto to už zažil každý rodič, strach o svoju ratolesť je prirodzený a občas potrebujeme počuť, že to čo robíme je správne a nie byť odsúdený. 

My sme boli taká úžasná rodinka. Ja, môj manžel a naše vytúžené 10 mesačné dievčatko. Ja som už bola v 5. mesiaci tehotenstva. Nič nie je nad zdravé deti, vtedy nech ich je aj veľa, len nech obchádzajú nemocnice a doktorov. 

V sobotu ráno sme vstali zavčasu vďaka našej Katarínke. Bolo už asi 6:30 a tak sme sa v posteli s ňou hrali. Smiala sa a bola šťastná, my všetci. Klasické šteklenia, baran, baran buc a vtedy sa stalo niečo, čo by som nečakala ani v zlom sne. Dodnes si to pamätám akoby sa to práve stalo. Naša Katarínka zrazu sa nehýbala, nedýchala. Nevedeli sme čo robiť. Mne sa stlo, že som do roka pár krát odpadla, tak som skúsila dieťa prefackať. Nič. V tej chvíli chaosu som skúšala čokoľvek, otočila som ju dole hlavou a buchla po ritke. Vypadlo z nej kúsok grciek a stále nič. Bývali sme vtedy ešte u našich rodičov a tak som už hystericky začala kričať. Vybehli hore a pozerali na nehybné dieťa. Vtedy už manžel volal záchranku a ocino jej skúsil dať umelé dýchanie. Konečne začala pomaly reagovať. V tej chvíli sa nám to zdalo ako večnosť. Katka pomaly otvárala oči a dýchala. Chvála Pánu Bohu. Manžel len v boxerkách čakal na ulici na sanitku. Susedovci si robili srandu, že som ho vyhodila z domu a tak u ostali len boxerky. Samozrejme, že pochopili keď zbadali sanitku. Katku sme preniesli dole a tam ju aj vyšetrovali, už v podstate nemali čo vyšetriť, dieťa dýchalo, len bolo trochu ospalé. Zobrali nás do nemocnice, ale vodič sanitky sa vtedy vyjadril, že podľa neho len zaspala. Vtedy akoby do mňa vrazil nôž, veď poznám svoje dieťa, skoro som umrela od strachu o ňu, že sa už nikdy nezobudí a on mi povie že len zaspala. Nemala som síl sa s ním hádať. V nemocnici prišlo vypočúvanie, čo sa stalo, aké sú rodiné choroby a podobné veci. Ostali sme tam na pozorovaní. Nič sa nedialo a vyzeralo to akoby sme si to len vymysleli. Na druhý deň nás prišiel pozrieť manžel so švagrovcami a svokrom. Chvíľu sa s Katkou hrali a zrazu sa zase prestala hýbať. To už som zvonila sestričkám a pozerali čo sa deje. Jedna sa vyjadrila, že za to môže návšteva, dieťa sa rozrušilo. Ale už nás poslali aspoň k neurológovi pre dospelých. Pozrel sa na ňu, pýtal sa, ale nič nezistil. V pondelok sme šli k detskému neurológovi. Šla s nami aj doktorka pre istotu, že sa ten stav zopakuje, keďže už nastal aj ráno. Absolvovali sme EEG, ani neviem čo vyšlo, keďže Katarínka už bola nervózna, unavená a plakala. Sôr sa rozprávali doktori medzi sebou. Prišlo podozrenie na epilepsiu, v utorok sme sa mali dostaviť na sono v našom meste, ale v pondelok mala ďalšie záchvaty a tak sme si mali vybaviť MR. Našťastie sa šetko rýchlo podarilo a v utorok sme sa už viezli do Martina, to už mala Katarínka častejšie záchvaty a po každom spala. V Martine na príjme som sa cítila ako votrelec, ale na JISke to už bolo lepšie. Aj keď od začiatku som sa cítila stratená. Stáala som celý čas, od obeda pri postielke našej dcéry, na stravu som nemala nárok, kdeďže som už nekojila a tak som ostala hladná. Bolo možné odtiaľ aj odísť a ísť si niečo kúpiť, ale bála som sa Katarínku nechať samú, tak som ostala s ňou. Pri každom záchvate jej dávali kyslík, infúzie a ja som stála obďaleč, keďže to riešil tím sestričiek a doktorov, v ten deň mala dokopy 5 záchvatov a po každom spala a ja som stála nad ňou. Konečne som ju večer ukladala spať, bola nervózna, dokonca ma svojimi dvoma zúbkami uhryzla do krvi do nosa, to pretože nemohla nič jesť, aby sa nezadusila. Museli jej dať len lieky na spanie a ja o desiatej večer som šla na izbu a užila som si sprchu. Unavená som už nebola ani hladná. Ako som si šla ľahnúť, prišla na izbu spolubývajúca, tá tam mala ani nie ročnéh chlapčeka. Bola úžasná. Takýchto anjelov stretávate keď už naozaj nevládzete. Ona mi vysvetlila ako to tam chodí, doknca mi zohriala jedlo a nakŕmila ma. Dlho som sa s ňou rozprávala, bolo to úžasné o celom dni, keď som bola sama a nik sa so mnou nebavil. Zistila som, že jej chlapček je na tom veľmi zle. Viete, občas si myslíme, že nevladzeme a dejú sa nespravodlivosti, zlé veci a potom zistíme, že to ie je až tak zlé, že sú tu ľudia, ktorí to majú ťažšie a predsa sú láskavejší, ochotnejší. V takýchto chvíľach sa človek učí pokore. Treba si vážiť čo máme, kým to máme. Ďakovať, prosiť, prijímať, dávať a pomáhať. V noci nás nebudili, ale ráno prišlo skoro. Už o 6:00 som mohla byť pri svojej láske. Tento deň som už bola aj v obchode, aby som si kúpila raňajky, ale potom nejaká sestrička napísala, že kojím a stravu som už mala v nemocnici, priamo na oddelení, dokonca mi dali aj stoličku. Veľmi som ďakovala Bohu a prosila ho, aby som to zvládla kvôli obidvom mojím deťom. Doktorka ma chcela poslať domov, že tam bolo veľa nebezpečných chorôb, aby som neublížila bábätku, ale môže matka nechať svoje dieťa samé? Tak som dostala rúšku. V ten deň mala Katarínka ešte 5 záchvatov, bola ju pozrieť neurologička, nastavila jej novú liečbu. Vo štvrtok pred Veľku Nocou jej robili MR a odoberali mozgomiešny mok. S obavou som čakala aké budú výsledky, veľa som sa modlila. Bol to ťažký deň, pretože bola pripútaná na postieľke a nemohla si ani sadnúť, ani som ju nemohla zobrať, lebo by jej bolo príšerne zle. Ale zvládli sme to, výsledky ukázali, že nemá žiadne poškodenia, že to bude "len" epilepsia. Postupne nás preložili solu na izbu a to znamenalo, že síce Veľkú Noc strávime v nemocnici, ale sme o kúsok ližšie domov. Katarínka už nemala záchvaty a už nás prekvapil len nejaký rotavírus, ale ani to nám nezabránilo po Veľkej Noci ísť domov.

Dnes je to už vyše 2 rokov a už znižujeme dávky liekov, moje dievčatko sa z toho s Božou pomocou dostane a už hádam nikdy nebude o tejto chorobe počuť. Čo sa stalo medzi časom vám prinesiem v ďalšom príbehu. Prezradím len toľko, že už máme tri šťastia 🙂