Keď mi vo februári tohto roka potvrdili, že dzecko môže od 1. marca nastúpiť do Spielgruppe, jasala som ako malé děvčátko.. Čo děvčátko, ja som pomaly otvárala šampus! Tri hodiny! TRI HODINY! Tri krát týždenne. V hlave som mala vír myšlienok. Piate cez deviate, dve na tri.. wtf?! Myšlienky mi lietali tak rýchlo, že jednu som poriadne "nevypočula", už sa tam natrepala ďalšia. Vypichnem len tie najhlasnejšie:

• Konečne začnem chodiť do fitka! Síce som nikdy nebola vo fitku, ale odkedy som začala cvičiť, chcela som tam chodiť. A že 3x do týždňa! Vole, ja ti budem do leta jak laň! Možno budem mať prvý krát v živote ploché brucho! Možno aj náznak nejakého toho svalu tam bude!
• Konečne...

Viac na mojom blogu.. link v mojom profile... 😉

Spoločnosť chápe tehotenstvo ako obdobie plné lásky, radosti, spokojnosti a šťastia. Inak tomu ani nemôže byť. O strachu sa nevraví. Pritom je bežnou emóciou každej ženy vo väčšej, či menšej miere. Obavy sú späté najmä s bolesťou počas pôrodu, možnými komplikáciami i s fyzickými zmenami. Kedy je strach fóbiou, kto a čo pomôže? Existuje prevencia?

Nielen fyzické, ale aj psychické zmeny a neistota počas tehotenstva vyvolávajú u žien veľké obavy z tohto obdobia. Doslova nočnou morou môže byť i samotný pôrod. Takéto emócie sa ženy boja vyjadriť, pretože si myslia, že iné ženy sú silnejšie a podobné pocity nemajú. Neodkomunikovaný strach naberá na intenzite. Má vplyv na priebeh tehotenstva,  pôrod a aj na rozvoj možných popôrodných depresií, či ich zložitejší priebeh a dlhšie trvanie.

Kedy je strach fóbiou

Tokofóbia (strach z pôrodu) je natoľko silný strach z tehotenstva a pôrodu, že žena sa bráni otehotneniu. Je to paradox, pretože napriek tomu, že túži po dieťati a praje si ho, pociťuje iracionálne, prehnané obavy. Tie ju premôžu a vedome sa otehotneniu vyhýba. Ide o patologický strach.

Tokofóbia sa delí na primárnu, sekundárnu a terciárnu.

1. Primárna sa vyvíja už v ranej puberte, kedy dospievajúce dievča väčšinou preberá vzorec správania svojej matky. Z matkinej negatívnej skúsenosti sa práve v tomto citlivom období môže strach veľmi ľahko rozvinúť.
2. Sekundárna tokofóbia vzniká z traumatickej skúsenosti z predchádzajúceho tehotenstva ženy. Ak žena potratila, alebo porodila mŕtve dieťa, či šlo o akútny cisársky rez, to všetko môže prispieť k intenzívnym pocitom strachu. Rozhudujúce je, či žena takúto pôrodnú skúsenosť vníma ako traumu.
3. Terciárna je súčasťou depresívnej poruchy a zároveň jedným z príznakov tohto ochorenia.

Kde bolo, tam bolo, bolo raz jedno mesto. V tom meste bola ulica. A na tej ulici škola. Na prvý pohľad tá škola vyzerala ako každá iná. Pozrime sa na ňu však lepšie. Nazrime dnu...

Na tejto  škole sú žiaci samostatní. Aktívni. Tvoriví. Zvedaví. Pozitívni. Nadšení. Zmysluplne využívajú čas, trávia mnoho času v prírode. Riešia reálne problémy a potreby svojej školy a okolia. A to spolu s učiteľmi a rodičmi. Všetci sú si navzájom rovnocennými partnermi. Žiaci na tejto škole myslia a vyjadrujú svoje názory, presadzujú správnu vec, komunikujú s rôznymi autoritami. A tiež sa učia prijímať zodpovednosť za svoje činy a rozhodnutia.

Znie to ako nonsens? Fikcia? Rozprávka? Možno. No takáto škola, lepšie povedané školy, sú už na Slovensku našťastie realitou. Vitajte a dovoľte, aby som vám predstavila Zelenú školu

Zelená škola je výchovno-vzdelávací program určený pre školy stredné, základné, ale aj materské. Je pre školy, ktoré chcú zmeniť seba a aj svoje okolie.  Koordináciu tohto programu na Slovensku zabezpečuje CEEV Živica a finančne ho podporuje aj dm. Program  zabezpečuje environmentálnu výchovu a to zážitkovou formou. Cieľom tohto programu je podporiť školy, na ktorých žiaci s pomocou učiteľov a aj rodičov riešia jej skutočné potreby, ako aj potreby širšieho okolia, čím vytvárajú pozitívne zmeny. Zmeny, ktoré inšpirujú iných a k ďalším zmenám. Zmeny, ktoré sú vidieť a ktoré sú cítiť. Žiaci menia školu a tým menia okolitý svet.

Ak sa škola do programu zapojí, realizuje rôzne aktivity počas tzv. certifikačného obdobia, ktoré trvá zvyčajne 2 roky. Počas tohto obdobia sa škola venuje prioritne jednej z tém: Zeleň a ochrana prírody, Odpad, Voda, Energia, Doprava a ovzdušie, Zelené obstarávanie a úradovanie. V tomto ročníku pribudne nová téma – Potraviny. Následne môže škola požiadať  o certifikát a absolvovať záverečné hodnotenie.

Momentálne prebieha prihlasovanie do nového ročníka programu Zelená škola pre školský rok 2017/2018. Môžete navrhnúť škôlke alebo škole zapojiť sa do tohto programu a tak podporiť zážitkové vzdelávanie vašich a našich detí. Prihlášky možno podať do 15.9.2017 (viac informácií nájdete na stránke www.zelenaskola.sk).

V prvom rade ďakujem Janke Babicovej za požičanie tohto nosiča – jeho recenziu som mala na pláne už dávno, ale tak nejak som sa k nej dostala až teraz. Každopádne, Emei Baby je jeden z mála nosičov, ktorý mi naozaj učaroval a veľmi ťažko sa mi vracal späť, dokonca som veľmi dlho váhala aj nad kúpou jeho toddler verzie, a stále to mám v dlhodobom pláne – ale keďže Evka momentálne toleruje iba šatky, kúpa sa odkladá.

Emei Baby je pomerne dosť unikátny nosič – je veľmi zaujímavou kombináciou šatky a nosiča. Chrbtový panel je zo šatky a reguluje sa, respektíve doťahuje sa cez krúžky, ramenné popruhy aj bedrový pás sú na pracku. Poďme po poriadku.

Bedrový pás je široký 11cm v strede, ku kraju sa zužuje na 9cm, stredne mäkký, pevný, veľmi príjemný, nie je členitý, ale z jedného kusu, no aj tak sa krásne prispôsobí aj chudým postavám (vyskúšané s XS Katkou Strhákovou), najmenší obvod pásu je 60cm, čiže super aj pre štíhle maminy. Maximálny obvod pásu je 140cm, čiže skutočne široký rozsah.

Ramenné popruhy sú prackové, široké 8cm, stredne hrubé, príjemne polstrované, ale stále mäkké a pohodlné. Uťahovanie po celej šírke popruhu (teda aj regulácia pod slintáčikmi) a bez možnosti kríženia popruhov – uťahovanie ide smerom dolu, moja obľúbená kombinácia.

Chrbtová opierka je to najzaujímavejšie na celom nosiči. Je zo šatky, príjemne mäkká a poddajná, a veľmi zaujímavo riešená. Spočiatku sa zdá obsluha tohto nosiča komplikovaná, ale v skutočnosti je to veľmi jednoduchý princíp. Výrobca nosič odporúča pre novorodencov už od narodenia, a ja môžem iba prisvedčiť – základná šírka panelu je 14cm, no šnúrkou sa dá zúžiť na úctyhodných 9cm. Výška chrbtového panelu je 31cm, ale veľmi intuitívne sa prispôsobuje dieťaťu vďaka regulácii cez krúžky. Odporúčam pozrieť video, z fotiek to pravdepodobne aj tak nepochopíte 🙂

Tu je video s 3kg bábom - https://www.youtube.com/watch?v=ZBkhhliZFCo

Pálenie záhy, nevoľnosti, bolesti chrbta či opuchnuté nohy. Ako keby toho na vás počas tehotenstva nebolo dosť, ďalším z nepríjemných sprievodných javov, a to najmä v poslednom štádiu gravidity, môže byť u nejednej tehulky výskyt hemoroidov. Čo robiť, ak sa u vás tento nepríjemný problém objaví, prečo sa s ním v tehotenstve stretávame a ako si uľaviť? Poradíme vám.

Čo to vlastne hemoroidy sú?

Hemoroidy (laicky nazývané aj zlatá žila) sú cievne pletence (drobné vankúšikové útvary) v oblasti konečníka. Môžu byť vonkajšie alebo vnútorné. Objaviť sa môžu ako dôsledok nesprávneho prietoku a odtoku krvi. Prejavujú sa pálením, svrbením, neskôr aj krvácaním a bolesťami. 

Prečo sa objavujú práve v tehotenstve?

Mnoho nastávajúcich mamičiek poriadne ani nevie, čo hemoroidy sú. Doteraz s nimi totiž nikdy problém nemalo. A zrazu, často v posledných týždňoch pred pôrodom, si po vykonaní toalety či počas večernej hygieny nahmatajú v oblasti konečníka nepríjemný "vriedok". S týmto problémom sa počas 3. trimestra stretáva až každá desiata žena. Pýtate sa, prečo práve teraz?

Počas tehotenstva sa zvyšuje objem krvi v tele, neraz až o 50%. Zároveň zvýšená hladina hormónu progresterón uvoľňuje steny krvných ciev. Žily v oblasti zväčšujúcej sa maternice sú opuchnuté, pretože váha bábätka na nich vytvára stále väčší tlak. Pre tieto dôvody sa mnoho tehotných žien stretáva počas tehotenstva s kŕčovými žilami a takisto s hemoroidmi. Hemoroidom zároveň nepomáha ani tak často skloňovaná tehotenská zápcha.

Nie každá z nás má to šťastie, že si môže aktívne užívať svoje tehotenstvo až do konca. Z rôznych zdravotných dôvodov sa s pojmom rizikové tehotenstvo na vlastnej koži stretne až 30% budúcich mamičiek. Ako ho prežívajú tehulky na Modrom koníkovi?

Kedy hovoríme o rizikovom tehotenstve?

O rizikovom tehotenstve hovoríme vtedy, ak vám alebo vášmu dieťaťu hrozí počas gravidity nejaký konkrétny zdravotný problém. Takéto tehotenstvo si vyžaduje osobitný prístup jednak zo strany lekára, ako aj z vašej strany. Väčšina tehotných žien je počas rizikového tehotenstva vypísaná na tzv. PN-ke a má nakázaný kľudový režim. Jeho intenzita, a teda aj aktivity, ktoré robiť (ne)môžete sa líšia od vášho zdravotného stavu.

Rizikové faktory sa môžu pretaviť napríklad do spomaleného vývinu bábätka, predčasného pôrodu, preeklampsie či problémov s placentou. Pamätajte však, že to, že je vaše tehotenstvo rizikové, automaticky neznamená, že jeden z vás - či už vy alebo vaše bábätko - nevyhnutne musí čeliť nejakému zdravotnému problému. 

Za rizikové sa väčšinou považujú tehotenstvá v prípade, že mamička má alebo trpí na cukrovku, rakovinu, vysoký krvný tlak, epilepsiu, má problémy s obličkami, je mladšia ako 17 alebo staršia ako 35 rokov, očakáva viac ako jedno bábätko, v minulosti si prešla viacerými potratmi, zistilo sa, že bábätko má genetickú chorobu (Downov sydróm, srdcové, pľúcne alebo ochorenie obličiek). Na rizikové tehotenstvo však môže tehuľka naskočiť aj "za jazdy", a to kedykoľvek v priebehu gravidity. Môžu u nej zistiť problémy s kŕkom maternice, objaví sa u nej krvný výron (hematón) alebo jej jednoducho hrozí predčasný pôrod.

Prísny kľudový režim

Na obrázku nižšie nie je ani striebro, ani zlato ani diamanty. Je to poklad, ktorý ukrýva každá žena v sebe. Kvapka čerstvého materského mlieka zväčšená mikroskopom 600x.

Materské mlieko podporuje imunitu naších najmenších od prvej kvapky.
Telo matky dokáže nádherne reagovať na potreby svojho potomka.
Dokáže napríklad identifikovať baktérie a vírusy v tele dieťatka a v jeho prostredí a vytvárať protilátky ušité presne na mieru. 

Niektoré látky zas pomáhajú zabiť škodlivé patogény buď tým, že ich prinútia, aby sa samé zneškodnili, škodlivé bunky pohltia alebo im narušia bunkové steny.

Materské mlieko obsahuje okolo 200 druhov sacharidov známych ako oligosacharidy. Niektoré z nich pomáhajú blokovať vstup baktérii do tráviaceho traktu. Táto blokáda je mimoriadne účinná proti pneumokokom.

Poznáte proteín nazývaný laktoferín?

Ten zase pomáha absorbovať v tele dieťatka železo a taktiež na seba železo viaže, aby tak predišiel premnoženiu škodlivých mikroorganizmov, ktoré potrebujú železo pre svoj rast.

Materské mlieko má aj protinádorový efekt a bolo zistené, že výrazne potláča rast rakovinotvorných buniek. Laboratórne testy tiež preukazujú, že laktoferín potláča infekcie ako Hepatitida B a C, Herpes, respiračné vírusy, adenovírus spôsobujúci nádchu, poliovírus, vírus spôsobujúci hnačkové ochorenia a podobne.

„Ako môže vychovávať dieťa, keď ona sama je ešte dieťa? Veď si vôbec neužila život! A má vôbec dokončenú školu?“ šuškajú si ľudia naokolo. Kde je ale napísané, že vek má byť zárukou zrelosti na rolu matky? Dokáže dať žena po 30-tke dieťaťu naozaj viac ako mladá 20-ročná mamička?

Materstvom sa život rozhodne nekončí. Práve naopak, začína ním jedno obrovské a úžasné dobrodružstvo, ktoré vám otočí celý život hore nohami. Väčšina žien túži po rodine a má v sebe zabudované „biologické hodiny“, ktoré začnú skôr či neskôr tikať. Kým jedna sa na materstvo odhodlá v 20-tke, druhá sa k tomu horko ťažko dostane po 30-tke. Je jedno, kedy to príde. Byť dobrou mamou nie je otázka veku!

Prečo materstvo odkladáme na neskôr?

Ako sa vraví, sto ľudí, sto chutí. A tak je to i s materstvom. Kým jedna sa na to cíti ešte v školskej lavici, druhá po bábätku zatúži až potom, ako si vytvorí potrebné rodinné a finančné zázemie. Mnohí ukazujú na bezdetné tridsiatničky prstom a nazývajú ich karieristkami. Netreba však všetky hneď škatuľkovať.

Tilda z fóra na Modrom koníkovi v tom má jasno: „Väčšina mojich kamarátok má deti po 30-tke a teda vôbec nemám dojem, že by boli karieristky. Niektoré ženy sa s nadšením venujú svojmu povolaniu alebo len jednoducho nestretnú toho pravého.“

Za takýmto rozhodnutím môže byť tiež strach, že sa o dieťatko nebudú vedieť finančne postarať, platiť strechu nad hlavou a všetky tie výdavky, ktorých nie je málo, alebo že sa nebudú mať po materskej kam vrátiť, pretože nájsť si novú prácu s dieťaťom je zase o čosi náročnejšie. Ženy dnes riešia množstvo pre a proti, kým sa do plánovania materstva pustia, aj keď už vo vnútri možno cítia, že sú na tento veľký krok pripravené.

Každý človek má schopnosť naučiť sa plynulo hovoriť cudzím jazykom, no pravdou je, že čím skôr začneme, tým jednoduchšie a prirodzenejšie nám to pôjde. Poradíme vám, ako postupovať, ak chcete, aby z vášho dieťatka vyrástol dvojjazyčne (prípadne aj viacjazyčne) hovoriaci jedinec.

Kedy začať?

Najlepší čas, kedy začať svoje dieťa učiť druhý jazyk je v čase, keď sa učí materinský jazyk. Odpoveď teda znie - začnite čo najskôr. Deti v najútlejšom veku sú totiž ako špongie. Nasávajú všetko zo svojho prostredia.

Každé dieťa sa narodilo so schopnosťou napodobňovať zvuky akéhokoľvek jazyka. Preto ak chcete viesť svojho potomka k viacjazyčnosti, začnite už v 1. roku jeho života. Najjednoduchšia situácia nastáva samozrejme vtedy, ak jeden z rodičov hovorí cudzím jazykom ako materinským. Aj tam však treba myslieť na niekoľko zásad. Dnes už však aj mnoho čisto slovenských rodín chce, aby sa dieťatko čo najskôr zoznámilo s cudzím jazykom, najčastejšie angličtinou, nemčinou alebo španielčinou.

Začnite doma

• Ukazujte dieťatku predmety v domácnosti a pomenujte ich slovenským a následne anglickým výrazom. Keď sa váš drobec naučí nejaké nové slovíčko po slovensky, predstavte mu rovnaký výraz aj v angličtine a opakujte mu ho.
• Rozprávajte sa s ním v cudzom jazyku čo najčastejšie. Jedine komunikácia, komunikácia a ešte raz komunikácia je kľúčom k úspechu.
• Predstavte mu prvé knižky, zvukové hračky, pesničky či rozprávky v cudzom jazyku. Čím viac a častejšie bude dieťatko cudzí jazyk počuť, tým ľahšie a prirodzenejšie sa mu dostane „pod kožu“, respektíve do ucha. Zároveň ide o veľmi neformálny, nenásilný spôsob vzdelávania. Samozrejme nemôžeme predpokladať, že sa už v útlom veku naučí plynule v cudzom jazyku vyjadrovať. Takýmto spôsobom však aspoň pochytí prvé návyky a zoznámi sa s tempom a melódiou jazyka.

S blížiacim sa termínom pôrodu rieši takmer každá budúca mamička dilemu – čo si so sebou zbaliť do pôrodnice? Náš prehľadný zoznam vám pomôže mierne sa zorientovať.

Väčšina tehuliek si tašku do pôrodnice začína baliť 4 až 6 týždňov pred očakávaným termínom pôrodu. Ak majú podozrenie, že by im hrozil predčasný pôrod, tak aj skôr. Skutočne je praktické pobaliť sa v predstihu a neriešiť potom na poslednú chvíľu v strese, čo si pobaliť a čo nie. Posledné týždne naozaj nedokážete vytušiť, kedy to na vás príde. Preto je lepšie byť pripravená a vo chvíli CH jednoducho chytíte do ruky zbalenú „batožinu“ a vyrazíte za jedným z najväčších zážitkov svojho doterajšieho života.

Čo všetko (ne)potrebujete?

Najmä prvorodičky bývajú často zmätené z množstva vecí, ktoré do pôrodnice potrebujú, resp. nepotrebujú. Keď si všetky „nevyhnutnosti“ pobalia, zistia, že vyzerajú, akoby išli na dvojtýždňový výlet a ani ten najväčší kufor im nepostačuje. Neskôr však zistia, že na mieste mnoho vecí ani nepoužili. Sú však aj také pomôcky, bez ktorých sa v pôrodnici „nezaobídete“, a preto by ste na nich mali určite pri balení myslieť.

Zoznam sa môže líšiť

Mnoho záleží aj od toho, čo poskytuje pôrodnica, v ktorej ste sa rozhodli svoje dieťa na svet priniesť. V niektorých nemocniciach vás môže zaskočiť poriadna dávka slovenskej reality. Priniesť si so sebou musíte aj vlastný toaletný papier, príbor, pohár či nočnú košeľu ešte aj priamo na pôrod.

Tentokrát to nebude len týždeň zo života mamičiek, ale aj zo života lenivej gazdinky. A tiež uvidíte na vlastné oči obľúbené koníkovské motto: Karma je zdarma 🙂

• Tamarka (6 r.) pozerala Rodinné prípady a čuduje sa:
  „Čože? Ona ešte nešla na výšku a už ide robiť?“
  Ja: „Aj ja som hneď po strednej išla robiť, všetci nemusia ísť na vysokú školu.“
  T: „Tak preto, keď sa ťa niečo pýtam, niekedy povieš, že nevieš!“

• Keď sa zbalíte na dovolenku a váš kocúr sa pribalí:

• Perla od Vivien:
  „Keď budem veľká, budem mať deti a ty a tato budete babka a dedko.“
  Vravím jej: „Áno, už budeme starí.“
  „No a tie deti vám dám, aby ste sa o ne starali!“
  „Dobre. A ty čo budeš robiť, keď sa my budeme starať o tvoje deti?“
  „Budem doma počítať svoje peniaze.“
  ... má v tom jasno už teraz.

• Z môjho dieťaťa bude určite statik:

• Starší dvaja ma trošku rozčúlili, lebo sa hádali a zobudili najmladšieho, tak im vravím, že ich dám na pár dní k babke, nech zmenia vzduch a trošku sa skľudnia.
  A Lucia pohotovo: „Mamka, ale ty nemôžeš babku potrestať za to, že my sme boli neposlušní!“

Plánujete prvú návštevu aquaparku aj s deťmi? Poradíme vám, ako sa na výlet pripraviť, na čo nezabudnúť a ako si toto ‘dobrodružstvo’ čo najviac užiť.

To, ako trávite leto či dovolenku, sa s príchodom detí pravdepodobne o čosi zmenilo. Taký menší výlet do okolitého aquaparku počas horúcich dní môže byť vítanou atrakciou pre vás i vaše ratolesti. Ide tiež o príjemné letné osvieženie. Na druhej strane však nie je vhodné s deckami vyraziť počas najväčších tropických horúčav. Vyberte si počasie, keď je príjemne teplo, no nie príliš horúco.

Kedy aquapark navštíviť?

Otázka, ktorú zrejme zvažujete v prípade, že máte doma ešte relatívne malé dieťa. Jednoznačná odpoveď na túto otázku neexistuje. Niektoré aquaparky majú k dispozícii bazény so špeciálne upravenou vodou pre najmenších. Do takýchto vôd môžete vyraziť aj v skorom veku. "My sme chodili od 3 mesiacov, ale to boli bazény upravené pre bábätká. Niektoré aquaparky to majú," popisuje svoju skúsenosť na fóre mamička z MK.

Veľa rodičov vyráža na prvé aqua výlet približne od veku 6 mesiacov až jedného roka. Každý z nás je však v opatrnosti iný. "Od 4. mesiacov sme chodili do kontrolovaného bazénu, teda pre detičky so zvýšeným hygienickým režimom. Aquapark sme navštívili asi až od roku alebo aj neskôr," dodáva ďalšia mamina. 

Opatrnosti nikdy nie je dosť

Túžite po druhom dieťatku, alebo sa už nebodaj zadarilo, a tak si lámete hlavu nad tým, ako túto novinku oznámiť svojmu prvorodenému? Kedy je ten správny čas a ako ho čo najlepšie pripraviť na príchod nového člena?

Každé dieťa je iné, presný návod preto len ťažko nájdete. Dôležitú úlohu tiež zohráva vek. Kým malé deti sa s príchodom súrodenca vyrovnávajú často bez problémov, u tých starších to môže byť dosť komplikované. Niet sa ale čo diviť, keď boli roky zvyknutí na to, že všetko dianie vo vašej domácnosti sa točilo len okolo nich a teraz sa to má zrazu zmeniť.

Pýtate sa sama seba, ako sa nemôže tešiť z tak krásneho malého uzlíčka? Ako ho nemôže ľúbiť, keď je ten drobček na zjedenie? Možno vám to príde až príliš pritiahnuté za vlasy, no skúste si predstaviť, že prídete domov a tam na vás bude čakať ďalší člen domácnosti. Druhá pani domáca sa s vami s úsmevom zvíta, vaša polovička sa bude správať úplne normálne, akoby sa nič mimoriadne nedialo, len vy budeme mať sánku až po zem. Pobozká ju, pobozká vás, a na všetko to, čo ste doposiaľ robili spolu len vy dvaja, budete zrazu traja. Bude sa od vás očakávať, že si na novú situáciu v rodine jednoducho zvyknete. Podobné pocity zažíva aj vaše dieťa po príchode bračeka či sestričky. Nenechávajte preto nič na náhodu a dôkladne ho na túto veľkú zmenu pripravte.

Kedy je ten správny čas

Určite nie je dobré nechávať si túto novinku na poslednú chvíľu. Dieťa potrebuje čas, aby to spracovalo a zvyklo si na novú skutočnosť. Treba pritom ale prihliadať na jeho vek. Detičky mladšie ako 2 roky nemajú dlhodobú pamäť, takže s tým môžete ísť von pokojne aj krátko pred pôrodom. V tomto veku sú deti veľmi prispôsobivé a nechápu ešte veľmi, o čo ide.

U 3 – 4 ročných detí je to ako u väčšiny mužov. Kým nevidia bruško a necítia pohyby, akosi im nedochádza, že potomok je na ceste.

Toto leto neviem čo skôr urobiť z levandule. Zbožňujem tú vôňu a krásu fialkových kvietkov. Doposiaľ som si levanduľu iba dávala do kytičiek a tie sušila a buď som kvietky použila do šitých voňavých srdiečok, alebo som ich darovala tete, ktorá si z nich robí čaj. Ja som čaj ešte neskúšala, no prednedávnom som sa odhodlala, že si urobím limonádu s použitím sušených kvetov …. Neviem kde sa stala chyba no výsledok bol nechutný. Nedalo mi to a keď zakvitli moje záhony levandule už ma nič nedržalo a vyskúšala som si vyrobiť levanduľový sirup. Výsledok bol úžasný a vynikajúci. Preto sa s Vami chcem podeliť o recept na jeho prípravu.

Ingrediencie: 

• 1,5 L vriacej vody
• 100g levanduľových kvetov – ja som použila čerstvé a sušené kvety spolu 100g
• 1 Kg kryštálového cukru
• 1 ks citrón
• 30g kyseliny citrónovej

Pomôcky :

• Dostatočne veľká nádoba, kde budeme sirup lúhovať, aby sa nám zmestili všetky suroviny, v mojom prípade to bola 4L zavaraninová nádoba
• Kúsok látky, alebo gázu na prekrytie nádoby
• Gumičky – alebo šnúrku, ktorou priviažeme látku – gázu
• Varešku – alebo inú pomôcku na miešanie

POSTUP :

 Mnohé názory, mnohí lekári a aj samotné tehotné ženy sú proti masáži v období tehotenstva a obávajú  sa jej. Ak je však žene príjemná a vykonávaná kvalitnými masérmi vo  Fyzioterapia centrum Tri veže, môže mať veľmi pozitívny prínos pre tehotnú ženu a to ako fyzický tak aj psychický.

Vhodná masáž dokáže u tehotnej zlepšiť :

•  krvný obeh
•  imunitu
•  zdravie
•  odstrániť únavu
•  napätie a stres ako aj zlepšiť nočný spánok    

 Samozrejme sú tu určité obmedzenia, ako napríklad,  že poloha na bruchu nie je už v neskorších mesiacoch tehotenstva možná, ale realizovať masáž sa dá aj v polohe na boku, či v sede na stoličke. Tlak by nemal byť príliš silný a masér sa môže viac zamerať aj na chodidlá a ruky. Osobne som sa stretla s tým, že niektorí maséri nie sú ochotní dať masáž tehotnej alebo ju odrádzajú, že to sa nemôže. Iste je to veľmi individuálne ale mne osobne masáž veľmi pomohla počas celého obdobia tehotenstva. Takisto vhodná by mohla byť aj manuálna lymofdrenáž, nakoľko telo tehotnej ženy viac zadržiava tekutiny a vznikajú opuchy najmä na končatinách. Ak je príjemná masáž vykonávaná maminke, bábätko v jej brušku je vtedy tiež pokojné, spokojné a doslova si to užíva. Preto je škoda, ak  tehotná, ktorá je v poriadku, podľahne obavám a nevyužije benefity masáže v tomto náročnom období.

 Naša spokojná zákaznička  🙂

Nemá náhodou niekto kočík Amelis Muki ? Akoste s ním spokojné ? 

Dnešné ráno bolo krásne. Ako stvorené na prechádzku s trpaslíčkom v kočíku. A pri tej príležitosti som si smelo naplánovala návštevu našej slovenskej pošty. Bolo treba poslať balík až do ďalekého Anglicka, sestrička má spolu s mamičkou predsa meniny, patrilo by sa niečo poslať, aj keď oneskorene.

O 9:00 hodine som si trpaslíčka nakŕmila, prebalila, obliekla a šup ho do kočíka. Vrazila cumeľ, lebo to je náš kamoš a bez neho kočík vytrvalo bojkotujeme a pustila sa von. Trpaslík zaspal ešte som ho len po schodoch trepala. Paráda.

No ako to s našimi slovenskými poštami býva, aj tá naša bola preplnená až von. Boh mi je svedkom, že len tak nehreším a ak, tak to musí už naozaj byť, ale v duchu som si pomyslela nepekné slovo. Zastaviť s kočíkom a vystáť radu, to by znamenalo vrešťajúceho trpaslíka v kočíku a divné pohľady spolučakajúcich na pošte. Nie, ďakujem, Prešla som okolo pošty ako zlodej na úteku, čo najrýchlejšie odtiaľ preč. Ale čo teraz? Trpaslík spí len 15 minút, treba sa poprechádzať. Kúsok od pošty je park a za parkom LIDL. Neraňajkovala som a tak mi napadla sebedeštrukčná myšlienka: vyskúšam s trpaslíkom ten LIDL. Ja som ho už raz súsila, no dopadlo to fiaskom. Cez LIDL som prefičala bez zastavenia, to aby trpaslík spal, ale plné pokladne zmarili môj dobrý úmysel nezastaviť. Akonáhle kočík skončil s rýchlosťou na 0, trpaslík vypleštil oči a spustil rev, akoby ho jeho matka týrala hodinovým nakupovaním. 

Ale dnes som sa cítila odhodlane, dnes to dáme, určite. A tak som si to namierila cez ten park do LIDLA. A keďže chudnem popôrodné brušisko, už týždeň si namiesto mäkkučkých rožkov dávam "knekebrot" a vzdala som sa sladkého. A v LIDLI majú dobré "knekebroty":D 

Po ceste do LIDLa som si však všimla zaujímavý úkaz. Na každom kroku mal niekto potrebu s niečím triekať, niečo prekladať, ako napríklad kovové trubky, či dokonca demolovať celé schody zbíjačkou. Ale to môj trpaslík ustál. On si počkal až do toho LIDLa :D

Prefičala som LIDLom, beriem ten brot, biely jogurt a bežím k pokladni. A zas tie sprosté slová v mojej hlave. Pokladne totálne preplnené. Trpaslík sa budí, zatiaľ hrá na roztomilého a všetci ho obdivujú. No namiesto "jééj aké bábo pekné" mohli povedať "Pustím vás s tým bábom, máte len dve veci a ja prepchatý košisko." Nestalo sa,trpaslík prestáva filmovať a ukazuje tvár nasraného medvedíka. REVE. A ľudia kukajú, prečo ho týram. A ja sa zatiaľ potím. Uf, konečne platím a už aj miznem vo dverách.

Veľmi som chcela testovať tieto koláčiky a neviem ani opísať radosť z toho, keď som prečítala IP o tom, že si ma na testovanie vybrali. Takže, Modrý koník a MINIT Slovakia, patrí vám moje veľké ĎAKUJEM. Nevedela som sa dočkať kedy k nám balíček docestuje a v deň termínu som robila veľké prípravy a preorganizovala náš mraziak, aby som mohla koláčiky udomácniť 🙂

Pripravené pre koláčiky

Už sú doma 

Dočítala som sa, že firma MINIT SLOVAKIA, spol s.r.o. , ktorá tieto skvelé koláčiky vyrába, je na trhu už 17 rokov, pôvodne ako koláčiky FORNETTI. Tieto koláčiky som si vždy kupovala, keď som niekam cestovala, lebo na cestu sú skvelé. Vždy som si kúpila plné vrecko a vždy to najväčie. Dlho som hľadala nejakú náhradu, aby som si ich mohla kedykoľvek upiecť aj doma. V obchodoch ich nájdete viac druhov, ale väčšinou ich treba po vybratí z mraziaka nechať chvíľu nakysnúť a chuťovo to tiež nebolo ono.

Tieto koláčiky CROCCO sú však úplne iné a to nielen tým, že pri ich príprave ich netreba nechávať na plechu kým nakysnú, ale hlavne chuťou. Tak ako aj samotný koláčik po upečení chutí výborne, tak aj plnky, ktoré koláčiky obsahujú. V ponuke nájdete koláčiky sladké - jahodové, marhuľové, malinové, čokoládové, nugátové a slané - škvarkové a syrové pagáčiky. Na ich prípravu nepotrebujete veľa času, ja som si to dokonca stopla a príprava koláčikov na  jeden plech (cca 16 ks) mi zabralo 2 minúty a to  ich dokonca ukladám podľa druhu, viď foto 🙂 

Prvé sme testovali koláčiky malinové, jahodové, marhuľové a nugátové. 

ako 18 ročná som začala mať záchvaty, tŕpli mi ruky, krk a hlava, nevedela som rozprávať,hýbať sa a necítila som či dýcha,prehĺtam. Okamžite na neurológiu a návštevy lekárov, mnoho vyšetrení....a výsledok? Ste v poriadku len užívajte lieky pre neurotikov. Tak to teda nie! od 18 rokov? tak som dostala len magnézium vraj na nervy. Tak fasa, a tak som užívala magne pravidelne, no tlak klesol na 50/80 hrôza ani po dome som nevedela chodiť nieto ešte von z domu do školy. No potom som si našla vhodné množstvo magnézia na deň aby som to zvládala. Teraz sa o tetanii píše veľa. Našla som článok kde odporúčajú nielen magnézium ale aj kalcium a céčko. pretože magnezium sa zle vstrebáva ak je nedostatok kalcia a tak užívam kalcium a megnézium a ked je už naozaj zle tak aj 4 magnézia denne. Často som unavená a tak pridávam aj celaskon, no objavila som ešte jeden zázrak prírody na únavu a to včelí peľ, mám aj granulky no radšej mám v tabletách. Poskytuje široké spektrum výživných látok a má pre organizmus blahodárne účinky. Zvyšuje energiu, posilňuje imunitu, nervový systém a zároveň prispieva k správnemu fungovaniu čriev a tráviaceho ústrojenstva. Je liečivý, omladzujúci a má schopnosť bojovať proti rôznym chorobám.Dokonca ho dávam aj deťom v období jari a jesene kedy hrozia častejšie virózy ako prevenciu proti ochoreniu.

Peľ  je zdrojom:

• bielkovín a proteínov
• aminokyselín
• jednoduchých a zložitých cukrov
• veľkého množstva vitamínov ( najmä celý komplex vitamínu B,C) a minerálnych látok
• enzýmov a koenzýmov
• mastných kyselín rastlinného pôvodu
• zvyšuje energiu a vitalitu
• posilňuje imunitný i nervový systém
• napomáha tráviacemu ústrojenstvu
• je účinný pri nechutenstve a strate hmotnosti
• zneškodňuje jedy, čím je účinný pri alergiáchje účinný pri srdcovo – cievnych ochoreniach
• napomáha pri zápche, ochoreniach pečene a žlčníka
• pomáha pri poruchách spánku a depresiách – obsahuje zinok a B6, ktoré majú ukľudňujúce účinky na organizmusje nápomocný pri ochoreniach kĺbov, kože i očí
• je účinný pri poruchách mužskej potencie
• zmierňuje účinky žiarenia pri onkologických ochoreniach

Dôležité však je že mi to pomáha a záchvaty sú miernejšie a omnoho menej časté. 

Keď si ku mne tíško prišlo, 

srdiečko mi od šťastia silno stislo, 

Keď som  prvý krát počula Tvoje srdce biť, 

chcelo sa mi nekonečne dlho žiť. 

Každý večer som Ťa cez bruško hladila, 

každým dňom som sa na Teba viac a viac tešila..... 

Tak a mám to za sebou. Nevedela som sa sem nejako dostať. Operácia prebehla našťastie bez komplikacii. Mala byť ráno o pól 9 ale keďže mi nespravili u nás doktori protilatky, museli sme čakať na ne v Blave a o 11:00 už som si ležala na sále a sledovala, ako ma chystajú. Veľa si našťastie nepamätám, tu narkózu dali nejak rýchlo🙈 Prebrala som sa o 14:30 na pooperačnej izbe, otapena jak mucha. Ale tak, čo by človek cakal po narkóze.😁 Bála som sa,že to budem ťažšie zvládať a že sa nejak psychicky opustim,keď mi zobrali domček pre babo,ale naopak. Dalo mi to silu bojovať a nevzdavat sa. Iný POHĽAD NA ŽIVOT!! Zocelilo ma to a som na moju jazvu hrdá, pretože som to dala jak Pani✌😉👍 Nebudem ju schovávať určite nie, nemám sa za čo hanbiť... 

Teraz ma čakajú radioterapie a jedna chemoška k tomu vždy... Bude to zase iné a ťažšie obdobie, ale verim tomu, že to dáme. Nejak to zladime. Malá to zvládla a vydržala. Je to moja hrdinka malá💗 Teraz si kľudne spi vedľa mamy a ja si idem pichnúť Fragmin, nech sa mi ta krvička hýbe v tele.✌🌼 Krásny deň kočky ešte....💋 Maťa

Čerín - Mičiná 12.8.2017

Prvou zastávkou nášho výletu bol kostolík sv. Martina v Čeríne. Cesta k nemu je riadne označená, takže nie je možné zablúdiť. Autom sa dostanete až tesne pod kostolík. Možno si pamätáte projekt istej banky, v ktorej vyhrala práve obnova vzácnych fresiek v tomto kostole. Preto sme ho aj my chceli vidieť. A mali sme šťastie, pán farár bol akurát tam, ukazoval kostolík turistom z Francúzska. Je pravda, že interiér zaujal najmä mňa, no aj deťom sa páčilo, a to najmä kaplnka pri kostolíku a jeho okolie. 

Druhou zastávkou boli Mičinské travertíny. Tieto sa nachádzajú pár krokov od cesty medzi obcami Čerín a Dolná Mičiná. Všetko je riadne označené a malé parkovisko sa nachádza z oboch smerov. Mičinské travertíny sú národná prírodná pamiatka. Pre neznalca geológie, ako som ja, sú to vlastne kamene, z ktorých akoby vyviera voda. Mičinské travertíny tvorí sústava niekoľkých travertínových kôpok, na ktorých vrcholkoch sa nachádzajú jazierka s neustále prameniacou minerálnou vodou. Vplyvom usadzovania travertínu sa v okolí ich odtokov vytvárajú ďalšie travertínové polia. Okolie je veľmi pekné a pokojné, pokosené a upravené. Iba pár metrov od travertínov je prameň minerálnej vody, ktorá je veľmi chutná, a kratučký lesný chodníček. Práve toto miesto najviac zaujalo môjho manžela a synov. 

Poslednou zastávkou bol kaštieľ v Dolnej Mičinej. Naposledy som ho navštívila cca pred 15 rokmi, no musím bohužiaľ konštatovať, že nič sa nezmenilo, naopak, toto miesto ešte viac chátra. Napriek čulej okolitej výstavbe rodinných domov, nie je okolie kaštieľa pokosené a je to doslova džungľa. Všade sú odpadky a prázdne fľaše. Vchod do kaštieľa je zamknutý na dva zámky, čo je vzhľadom k bezpečnosti pochopiteľné.

Na záver pár faktov:

vek detí: 13m a 2,5r

Odpúšťanie je veľkolepé gesto často doporučované a často využívané, ktoré dáva pocit dokonalosti.

Odpúšťanie je téma, ktorej hĺbku ani nepoznáme.

Je jednoduchšie odpustiť, ako sa postaviť zoči-voči problému a prebrať aj svoju zodpovednosť .

Čo všetko predchádza tomu, ak niekto povie "odpúšťam ti" - uznáva niekoho vinným, udeľuje trest a následne odpúšťa. Odpúšťanie vytvára nerovnováhu v akomkoľvek vzťahu. Odpúšťanie nefunguje, iba nám dáva pocit veľkosti a moci.
"JA som tá veľká, ktorá odpúšťa a ty si ten vinný, ktorému som JA odpustila."
Môžeme odpúšťať? Môžeme, ale iba sebe.

Môže žena, ktorá nevie prejavovať svoje city, ktorá má problémy s prežívaním intimity a sexuality, odpúšťať manželovu neveru? Nemôže.
Môže ju iba prijať a odpustiť sebe, že nedokáže byť milujúcou manželkou.
Môže manžel odpúšťať manželke, ktorú vnímal ako náhradu za svoju matku, jej odchod. Nemôže.

Dieťa urobí chybu a rodičia mu odpúšťajú. Ale čia je to chyba, odkiaľ ju má?
Nemôžu odpúšťať deti rodičom, pokiaľ nepoznali ich osud.

O popôrodnej depresii, s ktorou sa stretávajú čerstvé mamičky, ste už zrejme počuli. Vedeli ste však, že v dnešnej dobe ju zažívajú aj muži? Istá americká štúdia prišla k záveru, že každý desiaty novopečený otec sa môže stretnúť s tzv. „popôrodným blues“.

Na príchod dieťatka do rodiny sa teší, počíta dni do veľkého finále. Napokon však v konečnom dôsledku zažíva pocity bezmocnosti, zbytočnosti až zúfalstva. Či už z dôvodu, že má problém nadviazať s dieťatkom vzťah (bonding), nevie nájsť svoju rolu v novom usporiadaní domácnosti, kvôli čomu sa cíti prebytočný. Alebo si naopak život s bábätkom predstavoval inak. Vadí mu narušenie doterajšej rutiny. Má pocit, že nezvláda nové povinnosti. Dôležité je v prvom rade uvedomiť si, že sa niečo deje. Nebrať svoj stav ako slabosť a nehanbiť sa priznať si, že niečo nie je v poriadku.

Nedostatok spánku či stres

Je všeobecne známe, že ženské hormóny lietajú hore dole ako na húsenkovej dráhe už od chvíle otehotnenia. Aj po pôrode trvá istý čas, kým sa stabilizujú. Vedeli ste však o tom, že aj muži sa v tomto období stretávajú s hormonálnymi zmenami? Hladina testosterónu klesá a hladina estrogénu stúpa. Zároveň spolu s nami zažívajú nedostatok spánku, pritom musia ráno vstávať do práce, akoby sa nič nedialo. Ak sa k tomu pridružia aj ďalšie faktory, ako stres z nedostatku financií, tlaky v práci či napätie a škriepky medzi partnermi, niet sa čomu čudovať. Je to pôda ako vyšitá na vznik popôrodnej depresie.

Na rozdiel od žien, ktoré sa v ťažkých situáciách rady vyplačú do vankúša, muži napäté emočné obdobie prežívajú inak. Pretavujú ho skôr v hnev a agresiu, prípadne od problémov „utekajú“ tak, že trávia menej času doma. Ako byť v ťažkej životnej situácii pre partnera oporou? 

Nehľaďte iba na seba

Byť sebaistejšia, mať viac sebavedomia je prosbou mnohých žien, hľadajúcich odbornú pomoc a je to aj téma mladých mamičiek po ukončení materskej dovolenky.

Sebaistota je proces, ktorá nás sprevádza celý život. Sebaistotu si vytvárate celé detstvo a to na určitých zdedených základoch.

Sebaistota sa nedá vytvoriť v dospelosti, vtedy sa môžete naučiť iba hrať rolu sebaistej, čo možno podporíte ešte oblečením, plastickými operáciami, značkovými vecami. To je vonkajšia fasáda. Sebaistotu musíte mať zažitú a zvnútornenú a máte ju vyžarovať a nie iba hrať.

Byť sebaistá a všetky "seba..." majú aj svoje protiklady - neistá, s nedostatkom dôvery, bez uznania, bez poznania vlastnej hodnoty, sú to pocity menejcennosti, neúspechu, sklamania. Na ceste k sebaistote, musíte vedieť prijať aj tieto protiklady.

Poznanie sveta je založené na poznaní protikladov - bez poznania tmy by sme nevedeli, čo je svetlo. Ak by na svete bolo iba dobro, nepoznali by sme ho, vnímame ho iba v porovnaní so zlom.

Protiklady sú nám vodítkom, vďaka ktorým vieme, čo máme v sebe zdokonalovať. Preto je prirodzené zažívať aj neúspech, sklamania a vnímať ich ako výzvy, ktoré nás motivujú niečo urobiť.