Komu by sa nepáčilo vypadnúť na pár dní z kolobehu povinností? Kniha v jednej ruke, drink v druhej, pokojná večera a nakoniec relax... Ak však máte malé deti, viete, že výlety a predĺžené víkendy sú skôr aktívne ako pasívne. Takže namiesto baru a možnosti, kde sa zrelaxovať, vás skôr zaujímajú veci ako detský kútik či animačný program. Vitaj, svet rodičov ;)

Patince som si pamätala z mojich detských čias. Množstvo krásnych spomienok na šibalstvá a dobrodružstvá, ktoré sme tam ako deti zažili. Preto som sa na tento výlet obzvlášť tešila. Zbožňujem sa vracať na staré miesta, spomínať a znova si premietať tie šťastné a bezstarostné momenty.*

Taktiež poznám Patince z rozprávania kamarátky, ktorá sa tam pravidelne vracia kvôli úžasným službám Wellness Hotela Patince, ktorý je ako stvorený pre deti. Pretože nie každý hotel je vhodný pre malého "naspeedovaného" hosťa, ktorý neobsedí a potrebuje stále niečo objavovať. Snažím sa preto vyhľadávať hotely, v ktorých môžu byť deti deťmi. A podľa mojich prieskumov Wellness Hotel Patince presne toto sľuboval. Poďte sa pozrieť, ako sme sa mali a zistiť, či je tento hotel to správne miesto aj pre vás. Sľubujem, že sa budem snažiť byť stručná, i keď to nebude ľahká úloha ;)

*P.S. dali sme si aj prechádzku po okolí a podľa starých fotiek sme hľadali miesta, na ktorých som bola ako dieťa. Zub času bol neprehliadnuteľný, avšak ja som si nostalgicky zaspomínala a krpec sa tešil z hry na detektíva.

HOTEL PRE DETI

Na recepcii nás privítala milá recepčná, ktorá nás informovala o všetkom potrebnom. Taktiež nám každému dala „náramok“, vďaka ktorému sme sa dostali nielen do izby, ale aj do wellness či do baru. Opäť sa potvrdilo, že najlepšie hračky sú „nehračky“. Systém „prilož-otvor“ bol pre môjho maléhou tou najlepšou zábavou počas celého pobytu. 

Juhúúúú Mikuláš! 🙂

Tak čo ste si dnes ráno našli v čižme? Ja takto pred dvoma rokmi aj našu najmladšiu bambuľu. 🙂 

Dnes to asi všade bolo veselé. Predpokladám, že najmä pre naše ratolesti. Možno Vás dnes čakajú aj nejaké besiedky, mikulášske vystúpenia... A je piatok. Tak si to aj my dnes spravíme také piatkové, oddychové, už sťa by víkendové. 🙂

Poďme si k tým sladkostiam rozdať aj...

Tipy na dobrý film :D

Poprosím Vás v komentároch počas dňa, ktoré máte chuť sa zapojiť, napíšte jeden tip na film. Nebudem to okliešťovať na komédiu, drámu, scifi... veď možno dnes máme každá náladu na čosi iné. Napíšte názov ale aj žáner. Nech sa nám v tom lepšie orientuje a vyberá. Nechajme sa navzájom inšpirovať a pozrime si čosi z odporúčaní ostatných maminiek. Myslím, že dnes už nie je veľkým problémom si film vyhľadať na nete a stiahnuť, prípadne sa popýtajte známych, alebo si navzájom dohoďte aj linky, dá sa pozrieť online a dokonca ešte stále kdesi aj fungujú DVD požičovne. 

Ahojte baby, prinášam tip na múdro strávený čas s detičkami. Už túto nedeľu - 8.12. o 11.00 privítame v TICHO a spol. na Školskej ulici 14 Divadlo Odivo s predstavením Divočiny. Tento divadelný súbor patrí naozaj medzi to najlepšie a najkvalitnejšie, čo Česko-slovenské divadelníctvo dokáže deťom ponúknuť, o čom svedčí aj množstvo medzinárodných ocenení - na medzinárodnom festivale Mateřinka 2017 v Liberci získala Ivana Macková Cenu za bábky zvierat z inscenácie Divočiny.
A teraz už o samotných Divočinách - Rozprávka o obyčajnom Maxovi s neobyčajnou fantáziou. A o jeho mačke. A o divočinách. A o množstve iných vecí, ktoré sa zmestia do jedného červeného vozíka. Všetky divočiny dopĺňa neslýchaná živá hudba – vibrafón, gitara a bicie. Tešiť sa môžete na raritné bábky z bicyklových súčiastok a zo samorastov z rôznych kútov sveta.
Lístky nájdete na nasledovnom linku - http://bit.ly/divociny
Tešíme sa na Vás!

Prešli dva roky a ja som sa naučila žiť sama. Obklopila som sa priateľmi a novými záľubami, zmenila som prácu a začala som v nej tráviť oveľa viac času. Určila som si vzdialené ciele a snažila som sa k nim približovať. Mojimi najlepšími kamarátmi boli sarkazmus a irónia, čo zabezpečovalo potrebný odstup od ľudí, vzťahov a sebaľútosti. Dni venované vínu a Matejovi som postupne obmedzila na minimum, až sa z nich úplne odfiltroval Matej a zostalo len víno. Občas som v ňom hľadala pravdu, no akokoľvek som sa snažila, vždy som našla iba dno pohára a miernu bolesť hlavy. 

Janu som celé dva roky nevidela. Nie preto, že by sme už neboli priateľky, ale preto, že naše životy už nič, okrem občasných telefonátov o tom, s kým spala, prečo a prečo už nebude, nespájalo. O tom, s kým som spala ja, som jej nehovorila, pretože som väčšinou ani sama nevedela prečo, iba som vedela, že už nebudem. Štaticky vyhrávali tri dôvody. Buď to boli náhodné stretnutia a ja som okrem krstného mena nevedela o nich nič. Niekedy ani to meno. Alebo boli zadaní, ženatí, prípadne s deťmi, alebo, v horšom prípade, zadaní a ženatí s nejakou mojou známou. Tretí dôvod bol najtragickejší a s týmito adeptmi som okamžite rušila všetky spojenia. Boli to tí, pri ktorých bola šanca, že by som sa mohla zamilovať. Začala som používať zlaté pravidlo tretieho stretnutia. Na žiadne tretie stretnutie som nikdy nešla. Pre istotu. 

Príležitostný sex sa v daný moment javí ako veľmi zábavný a príjemný nápad. Väčšinou je to spôsobené hladinou alkoholu alebo neovládateľných hormónov, ktoré ešte nikto nedokázal prepojiť s mozgovými bunkami. Bohužiaľ po každej príjemnej noci príde nepríjemné ráno a táto nepríjemnosť rastie s večernou príjemnosťou ruka v ruke. 

Keď sa zobudím v cudzom byte, čaká ma potupná cesta domov v šatách, ktoré ani náhodou nezodpovedajú momentálnej situácii v uliciach a makeupe, za ktorý by som mohla byť pokojne súdne trestaná. Po príchode do prázdneho bytu sa musím z celej predošlej noci dôkladne zvliecť, odlíčiť a osprchovať. Následne prichádza fáza zasepijemkávusama na mojom, pre jedného až príliš veľkom, gauči medzi štyrmi stenami. Po tomto rituály môžem pokračovať vo svojom tradičnom dni bez akýchkoľvek výčitiek svedomia a s čiastočným zabudnutím. 

Ak sa stane, že miestom hriechu sa stane môj byt, väčšinou je to príjemnejšie, no o to bolestivejšie vo fáze štyroch stien. Príjemnejšie v tom, že sa zobudím o hodinku skôr ako môj nocľažník a môžem si užívať teplo jeho náručia, spoločnú perinu, úsmev v polospánku a pohľad na nahého muža v mojej posteli. Inak tiež pre jedného až príliš veľkej. Po jeho precitnutí si vypočujem ešte pár teplých slov a medzi dverami dostanem letmú pusu. Nikdy neviem, kam ide, s kým ani prečo sa tak ponáhľa. Teda viem, ale on to nekonkretizuje a ja sa nepýtam. Nie je však nič horšie, ako vidieť nepomer dvoch pohárov z večera a jednej šálky na moju súkromnú rannú kávu. Po druhom prebudení a letmej rannej puse, od toho istého nocľažníka, prichádza možnosť si na takéto rána zvyknúť. To je chvíľa pre spontánny útek a znemožnenie zorganizovať akékoľvek náhodné či plánované tretie stretnutie. Pre istotu.

Tento môj, údajne osamelý, spôsob života denne nedá spávať mojej mamičke, ktorá síce stratila predstavu o svadbe s Matejom, no v žiadnom prípade nestratila predstavu o svadbe s kýmkoľvek. Musím podotknúť, že osamelým sa jej zdá, preto, že sa jej v žiadnom prípade nezdôverujem s jeho detailmi a keďže sa v mojom rétorickom prejave v pravidelných intervaloch neopakuje žiadne mužské meno, má právo byť znepokojená. Teda, to aspoň tvrdí ona. Zvažovala som možnosť predstaviť jej fiktívneho partnera, presvedčiť ju o tom, že je to ten pravý a určite sa budeme časom brať, no teraz má neodkladné pracovné povinnosti a je často na cestách. Vypočula by som si, ako ma zanedbáva a nemala by som nechať so sebou takto manipulovať a zametať, pretože predsa len mám svoju nevyčísliteľnú ľudskú hodnotu, ale prestala by som počúvať o tom, aká som opustená a mala by som s tým niečo robiť, lebo so mnou určite nie je niečo v poriadku.