Ešte len včera sa to narodilo a už by sme z neho chceli bakalára. Meriame si sily ktorá sme lepšia mamička, ktorej dieťa skôr sedí, chodí,rozpráva, odkedy je bez plienky. K tým plienkam sa vrátim, o tom chcem písať. Chcem dať ale najpr veci na správnu mieru. Nevadí mi chválenie detí. Kľudne aj ja to svoje vychválim až do neba aj pred inými. Ale- nie formou súťaženia,či nebodaj urážaním iných. 

Vráťme sa k tým plienkam. Prečítala som si búrlivú debatu k článku kedy dieťa učiť na nočník. Matky, ktorých deti už od siedmych mesiacov používajú nočník urážali mamičky,ktorých dvojročne deti ešte nosia plienky. Výrazy ako fuj a hanba ,lenivé matky ,som zaregistrovala vo viacerých komentároch.

Zapamätajte si --- vaše odplienkované deti nie sú dokonalejšie ,ani vy sa tým nestávate lepšou matkou.

Každé dieťa je dokonalé pre tú svoju mamičku a každá mama je najlepšia pre to svoje dieťa.

Keď raz vyrastú nik sa ich nebude pýtať dokedy nosili plienky, kedy začali rozprávať, sedieť ,chodiť. Nič z toho z nich neurobí lepších ľudí. Je to len taký bonus, z ktorého sa tešíme my rodičia.

Každé dieťa je výnimočné. Každé dieťa je lepšie v niečom inom. To dieťa s plienkou možno strčí do vrecka to vaše bez plienky v niečo  inom.. a verte mi, že by ste nechceli aby sa iná mamička  potom vysmiala vám...

Diastáza je častým problémom po pôrode. Jedným zo spôsobov, ako sa dá riešiť je aj cvičenie SM systému doktora Smíška. Tieto cvičenia však treba aspoň začať cvičiť s kontrolou fyzioterapeuta. Inak je riziko, že ich neodcvičíte správne a potom nepomôžu.

Pýtal som sa na možnosť riešiť diastázu fyzioterapeutky. Vravela, že cvičením SM systému sa dá problém vyriešiť. Dôležité však je, aby žena čo najskôr po pôrode začala cvičiť. Prakticky hneď, ako to lekár schváli. Platí, že čím skôr sa začne cvičenie, tým ľahšie a rýchlejšie sa problém vyrieši. Ak príde mamička na cvišenie včas a cvičí poctivo aj doma, diastáza sa zhruba za mesiac dá celkom do poriadku.

Tieto cvičenia odporúčam cvičiť aj v prípade že ci chcete posilniť panvové dno. Takmer všetky cviky metódy SM systém cvičené postojačky totiž posilňujú (nielen) panvové dno. Mnohé cviky pomôžu riešiť aj ploché nohy, skoliózu či chybné držanie tela aj u detí. Na túto tému som dával tip v článku o bolestiach chrbta.  

Ak už máte problém s diastázou, určite necvičte rôzne sklapovačky! Môžete si tým stav ešte výrazne zhoršiť. Na tento problém je potrebné cvičiť šikmé brušné svaly.

Nakoniec si ešte môžete pozrieť toto video:

V ňom doktor Smíšek pekne ukazuje, ako sa dá cvičiť bežný cvik (izometrický mostík) chybnou technikou, ktorá môže ublížiť, alebo správnym cvičením, ktoré okrem posilnenia môže aj pomáhať chrbtici.

Po rozpačitých začiatkoch zoznamovania sa s potrebami dieťatka ste si už na seba zvykli. Od narodenia ubehlo pár týždňov a zrazu vám toho anjelika niekto vzal. V postieľke leží uplakané stvorenie a nad ňou sa skláňa utrápená mama. Pravdepodobne sa začala nová kapitola života s názvom Kolika.

Kolikami trpí 20 - 25  % detí. Prejavujú sa ako nevysvetliteľná nespokojnosť bábätka, ktorá trvá aspoň tri týždne. Dieťa intenzívne plače, spravidla viac ako tri hodiny, častejšie ako trikrát v týždni. Objavuje sa prevažne v prvých troch mesiacoch života dieťaťa, preto sa často označuje ako trojmesačná kolika. Príčiny môžu byť rôzne.

Toto obdobie je náročné pre matku aj dieťa. My vám ponúkame pár tipov, ako ho čo najlepšie prežiť a uľaviť dieťatku.

1. Pozor na stravu!

V prvom rade skúste porozmýšľať, čo tvorí váš jedálniček. Prvé týždne by sa mali mamičky vyhýbať tým potravinám, ktoré môžu spôsobiť nafukovanie. Napríklad kaleráb, kapusta, karfiol, cibuľa, strukoviny. Za pokus stojí obmedziť kravské mlieko, ktoré niektorým detičkám môže škodiť. Zapisujte si svoj jedálniček. V prípade zlej reakcie jednoduchšie zistíte, čo bábätku neprospieva. Je nutné si uvedomiť, že dojčiaca žena potrebuje pestrú a rozmanitú stravu. Jesť suchý chleba niekoľko mesiacov, len aby dieťa nebolelo bruško nie je šťastné riešenie a pomoc treba hľadať inde.

2. Masáž bruška

Tento týždeň oslávilo používanie internetu na našom území štvrťstoročnicu. Hudba z prehrávaná z magnetofónu, papierové noviny a telefonovanie pevnou linkou aj to boli vtedajšie bežné spôsoby ako sa ľudia spájali so svetom informácií. Príchod internetu to všetko zmenil, zjednoduchšil a urýchlil. 

Úplne prvá počítačová sieť sa nazývala ARPANET. Vznikla v roku 1969 a prepájala štyri univerzity v USA. O dva roky v roku 1971 neskôr bol vytvorený aj prvý predchodca dnešného emailu - prvú správu poslal Ray Tomlinson sám sebe.

O vytvorenú sieť sa postupne začali zaujímať ďalšie univerzity a pripájali sa k nej nové hostiteľské počítače. V roku 1981 bolo do siete pripojených 213 počítačov, vrátane počítačov dvoch anglických univerzít. V 1989 stúpol počet pripojených počítačov na 100 000. 

                                     študenti a zamestnanci v laboratóriu ARPANET

Samotný pojem internet sa začal používať v roku 1990. Názov je odvodený z anglického pomenovania INTERconnected NETworks, čo znamená prepojené siete. 

V roku 1992 sa do internetovej siete pripojilo aj Československo. Internetové pripojenie sa do tých čias používalo prevažne na vedecké účely, až v roku 1993 sa k internetu pripojila aj prvá komerčná spoločnosť. Rozšírenie internetu šlo ruka s rukou s rozšírením počítačov do firiem, na pracoviská a do domácností. 

Viete, čo je u nás nové? Máme karanténu! Nedávno nás totiž navštívil zákerný vírus varicella-zoster, takže máme plnú domácnosť bodkovaných detí. Ešteže sú len dve! Vždy si poviem, aké by bolo super mať aj tri, či štyri (deti), ale keď ochorejú, je to nočná mora aj pri dvoch.

Ale k veci. Áno, máme kiahne. Nefalšované ovčie kiahne.

Začalo to pred troma týždňami, keď som si domov zo škôlky priniesla umrnčané a mrzuté decko, ktorému sa záhadne nechcelo tristý raz vyliezť na kopec a pustiť sa na boboch dole, ako to za bežných okolností bývalo zvykom. Doma som mu vyzliekla spotené tričko a, kde sa vzali - tu sa vzali, žmurkali tam na mňa tri červené vodnaté bodečky a na brušku ďalších päť.

                                                       Zdroj: microbewiki.kenyon.edu

Staršia Drnda zvreskla a na pol dňa sa zabarikádovala v izbe, lebo "Fúj, mami, on ma nakazí!" Veru nakazí, drahá moja, a tou barikádou už teraz zmôžeš tak ničovaté nič, lebo kiahne sú infekčné už 48 hodín pred výsypom.

Tak sa u nás začala kiahňová tortúra. Prvé dva dni len pomaličky pribúdali nové ďobky, Junior však bol živý a veselý. Ani ho nič nesvrbelo, a tak som sa predčasne tešila bezproblémovému priebehu ochorenia. Kríza nastala na tretí deň. Dieťa sopľavé, umrnčané, podvečer už aj zimnica a teplota. A ako bonus plné ústa kiahní. Na jazyku, na ďasnách, prisahala by som, že aj na zuboch. Nič nejedol, nechcel piť, nerozprával. Celé zle. Trvalo to ešte tri dni, potom sa už prestali vyhadzovať nové vyrážky, robili sa chrastičky, teplota klesla a my sme si vydýchli.

Päť rokov dozadu, na Sv. Valentína, som to tak trochu pokašľala.. Už tri dni sme bývali v našom byte, s minimom nábytku, bez kuchyne, bez gauča, bez telky, bez všetkého.. a ja som premýšľala, aké menu sa dá "ukuchtiť" v mikrovlnke.. na reštiku neboli peniaze, výplata až na druhý deň.. tak vyhrali nechutné polotovary z potravín pri práci. Lebo po troch dnoch večere a la chlieb s niečím už mi to šlo hore krkom.. A vydala som sa svojou cestou za frajerom k jeho práci, aby sme sa spolu odviezli domov, do mestečka mimo BA, kde sme kúpili ten náš vysnený byt. 

Pred budovou čakali chlapi s kyticami a ja som si hovorila, aké pekné to je od nich, že kúpili drahej kvety.. A potom to prišlo; teda doviezlo sa. Týpek na Mustangu, ktorý mal na bočných dverách napísané "vezmeš si ma?" (už si nespomínam či po slovensky alebo po anglicky). Pár sekúnd na to vyšiel týpek v obleku z auta, samozrejme s ružami a prstienkom.. ďalších pár sekúnd dievčina, ktorá na celé okolie zahučala "áno", vycmukali sa s drahým a odviezli sa het.. O ďalších pár okamihov prišiel môj chlap, tak som mu teda referovala čo sa udialo a keďže som bola hustá ako med, tak som zahlásila, aké trapné je, keď chlap požiada ženu o ruku na Valentína.. 

Došli sme domov, zjedli naše polotovary, porobili dačo na byte a bolo po Valentíne. Po romantike ani stopy..

Pár dní na to som bola požiadaná o ruku, maximálne neromanticky v posteli po sexe, holá, bez nejakého preslovu, a našim rodičom a okoliu sme museli cenzurovať situáciu. Trochu mi z toho bolo a aj je smutno, čakala som niečo na spôsob ako Barney požiadal o ruku Robin, že totálna romantika a osudové všetko.. Dokonca som to po čase aj chlapovi vytkla a on ma potom zdrbal, že si za to môžem sama.. lebo ma chcel požiadať na Valentína, čo však bolo podľa mňa "trápne". Tak ma požiadal o tri dni neskôr tak, ako ma požiadal 😂😂😂

Prečo to píšem? No lebo dnes tu bude opäť (asi/ snáď) záplava obrázkov prstienkov, šťastných statusov.. budú mať veľa like-ov, kamošky sa budú tešiť.. niektoré dámy dajú status o tom, že zasa samé prstienky (ako na Vianoce, spomínate si?).. No a ak ešte nie ste zasnúbené, ale chceli by ste byť,  ani za toho svätého pred svojim frajerom nekritizujte to, čo vidíte a nerobte si z toho posmešky.. možno aj vás čaká romatika a prstienok a iba ho zneistíte, ak sa budete posmievať a rozmyslí si to.. nechce byť predsa za idiota.. 😜😅 a radšej si nerobte srandu ani z Adely, až zajtra.. 

Táto básnička má už 17 rokov. Mala som dvadsať, keď som ju napísala. Väčšinu času strávila schovaná medzi inými mojimi dielami. Pár krát som ju darovala na pamiatku deťom kamarátok. A raz sa objavila niekde aj na webovej stránke ,ktorej názov si už ani nepamätám. Ale to už je dávno. Tak som sa rozhodla, že ju trochu oprášim a zverejním opäť. Sme predsa na stránke pre mamičky a toto je básnička pre deti.

STRAŠIAK DO MAKU

Narodil sa strašiak

miesto rúk má vešiak

a noha je len jedna

aj to akási biedna.

Ako správna matka začiatočníčka s vlastnou mamkou na opačnom konci republiky visím po väčšinu dňa na nete a obzerám fotky cudzích detí: "tu má 6 mesiacov a stojí, tu má 9 mesiacov a behá, tu má 12 mesiacov a dokončuje diplomovku, tu má 14 mesiacov a odchádza na stáž do CERNu..." Hodím očkom na Matúša. Nič netušiac kope nožičkami a obhrýza diaľkový ovládač. Uhniezdi sa vo mne nepokoj. Vyzvem muža: "Mojko, kde je ten papier od tvojej mamy, kde si zapisovala, čo si v akom veku už vedel?" Spolu zisťujeme, že od štvrtého mesiaca sedel a od desiateho chodil. Upodozrievam svokru, že falšovala záznamy nevinného dieťaťa. Následne vyrývam do muža, že či ako fakt musel byť také strašne šikovné decko. Aj v mužovi sa uhniezdi nepokoj. Googlime si psychomotorický vývin kojenca. Je toho strašne veľa a sme čím ďalej tým úzkostnejší. Aby sme mali pocit, že robíme niečo užitočné, objednávame knižku poprednej českej odborníčky p. Kiedroňovej Rozvíjej se, děťátko. 

Děťátko o pár dní dorazí na pobočku kníhkupectva v našom meste. Jupí, dôvod na rodinnú prechádzku! Možno sa budeme aj fotiť, treba doladiť vizáž (vzhľadom na stav vlasov volím mladistvý look - vrkoč a čiapka, a v súlade s pravidlom zvýraznite, čo je na vás pekné, domaľujem aj dramatické obočie). Uviažem nášho už čoskoro rozvíjaného Matúša a ideme. V kníhkupectve si knihu preberáme u milej slečny, náhodou mužovej študentky. Má krásne ryšavé vlasy a žiarivý úsmev. Kým hľadá v počítači našu objednávku, stihnú si dohodnúť termín konzultácie bakalárky... Otočí sa a zohne sa po našu knižku. Obaja jej civíme na tangá. Spod dramatického obočia zazerám na muža. Ryšavka nás vyprevádza, ja sa tvárim osudovo a sťahujem brucho a v tej istej chvíli si uvedomujem, že je to úplne jedno, lebo aj tak mám na bruchu Matúša a v spoločnej vetrovke vyzeráme ako dvojhlavý vorvaň. 

Doma listujeme knihu a hľadáme nejaku útechu. Je plná obrázkov. "Aha, aké zlaté deco, celkom jak Matúš," veselo ukazujem mužovi chlapča na brušku. Pod obrázkom čítame, že je to ukážka nedokonalého prvého vzpriamenia u dieťaťa so slabými brušnými svalmi. Veselosť opadá. Plačem, že som si asi svojimi síce láskavými, no neodbornými úchopmi nadobro zhumpľovala dieťa. Takzvané druhé vzpriamenie s vystretými rúčkami sme teoreticky mali mať už za sebou. Kiedroňová odporúča vyhľadať odbornú pomoc. Muž sa snaží odľahčiť situáciu a vtipkuje, že aspoň niečo iné sa u nás v domácnosti vzpriamuje, či sa nechcem pozrieť. Zazerám na neho a nesmejem sa. S vidinou útechy volám mamke. Zisťujem, že ja a moji súrodenci sme boli v súlade s vtedajšou módou nosení vo zvislej polohe, posadzovaní medzi vankúše a na dorážku obesení v chodítku. Ja som navyše kvôli bedrovým kĺbom nosila remene a chodiť som začala až v dvoch rokoch. Nasucho preglgnem a už si to v hlave fatálne spájam s bratovými krížmi, sestrinou migrénou a mojou skoliózou. Mamka mi vynadá, že stresujem. Muž skrýva knihu na hornú policu. Revem. Vyťahujem knihu z hornej police. Na obrázkoch veselé mamičky gúľajú svoje fit deti na fitlopte. Posielam muža nafukovať fitloptu. Iné tiež fit deti sa hrajú s takou mini fitloptou, tzv. overballom. Muž fúka a ja cez net objednávam overball. Šesť eur plus štyri poštovné. Ech, veď je to pre dieťa, kašľať na peniaze. Kladieme Matúša na fitloptu. Plače, tak mu spievam. Muž sa rehoce. Spievam veľmi rada, ale veľmi zle. Hľadáme na YouTube videá na cvičenie s detičkami. Mužovi sa to páči, lebo aj mamičky vo videách sú fit. Vypínam počítač, na dnes stačilo. 

Po pár dňoch zvoní kuriérka. Muž nafukuje overball. Nadšene ukazujeme Matúšovi, že aha, Matúš, loptička, a hádžem ju jeho smerom. Chyba. Matúš strašne plače a vyzerá cca ako na svojej prvej fotke. Zhúžvaný a fialový. Kde je ten krásny chlapček, ktorému pravidelne šepkám do uška, že nechápem, podľa akého modelu Michelangelo maľoval anjelikov v Sixtínskej kaplnke, keď Matúš ešte nebol na svete? Nasledujúce dni nenechávame Matúša v jednej miestnosti s overballom, lebo pri pohľade naň usedavo plače. Keď má dobrú náladu, túlim sa k overballu a bozkávam ho, aby videl, že ta blbá lopta nie je nebezpečná.

Matúš svoj strach po pár dňoch prekoná. Hrá sa s loptou a celkom mu to ide. Ja čítam a zisťujem, že tá kniha je fajn. Každé zdravé dieťa má v sebe predprogramované, že skôr či neskôr dosiahne konkrétne vývinové míľniky. Len neinformovaní rodičia ho môžu nevedomky, s dobrými úmyslami brzdiť napríklad tým, že ho nenechajú hrať sa na zemi a umiestňujú ho do pohodlného lehátka, odkiaľ všetko vidí. Zvedavému bábätku potom chýba ten motivujúci zážitok frustrácie, že chcem vedieť, čo sa deje, a preto sa snažím hýbať. Iní rodičia v snahe dodržať termíny v tabuľkách inštalujú bábo do polôh, na ktoré ešte samo nie je pripravené. Rušíme teda lehátko, je v ňom už len počas desiaty a obeda. Nosíme ho v polohe klbko. Gúľam ho na fitlopte. Väčšinu času trávi hrou na chrbátiku alebo na brušku na penovej podložke. Obľúbené hračky (aktuálne kelímok od jogurtu a opasok z mužovho župana) mu každý deň položím o centimetrík ďalej a teším sa, ako sa nemotorne ošíva, keď sa na ne snaží dosiahnuť. 

Uvidíme. Mala by som si začať zvykať, lebo tuším, že takto nejako sa už budem o Matúša strachovať do konca života. 

Už štyri mesiace je zo mňa hrdá mamička. Mojich prvých 10 mamičkovských dní v pôrodnici sa vlieklo – nemohla som sa dočkať kedy prídem domov, aby mohla celá rodina obdivovať moje krásne dievčatko. Aspoň telefonicky som sa teda rozplývala aké pekné a milé je to naše dieťatko – len papá a spinká, takmer neplače. Konečne teda prídeme domov z pôrodnice a dieťa sa zrazu začne „kaziť“.

Úprimne závidím ženám, ktoré sa snáď už len narodili kvôli tomu, aby raz boli matky. Všetko zvládajú s úsmevom a pri pohľade na ne máte pocit, že starostlivosť o dieťa je hračka. Potom príde to vlastné a tvrdá realita. Poviem vám teda, že kojenie po sekcii v kombinácii s mesiac a pol otvorenými ranami na bradavkách sa rovná priam maturite, resp. skôr psychiatrii. Má vás zaplavovať láska a radosť a zatiaľ len syčíte od bolesti každú hodinu a pol, keď chce dieťa jesť. Ale čo by ste nespravili pre toho malého anjelika, kojením mu dávate najlepší štart do života. Potom sa to nejako upraví, dieťatko pekne priberá a vy ste spokojná. No netrvá dlho a objaví sa zahnisané očko – pravdepodobne infekcia z pôrodnice. Idete na očné, kde prečistia slzný kanálik tenkou ihlou, bábo kričí ako o život a vy sa cítite ako krkavčia mater, že ste niečo také dopustili. Týždeň bojujete s bábom, aby ste mu nakvapkali očné kvapky, očko sa zahojí a môžete si zas užívať bezstarostné chvíle...  Ale nie príliš dlho. Príde kožný problém, neskôr kašeľ. Keď je bábo opäť konečne fit vezmete ho prepichnúť ušká. Ďalšie dva týždne ošetrovania – bábo už chytá hysáky, keď mu siahnete na ucho. Aj to sa zahojí. A je na rade očkovanie do obidvoch nožičiek. Plač opäť veľký, ale chvalabohu bez reakcie.

No najhoršie sú asi sople. Obyčajná nádcha, pre bábo hotová pohroma. Existuje niekoľko druhov odsávačiek. Ako prvú väčšinou kúpite klasickú hadičkovú. Všetci vaši známi s deťmi vám síce odporúčajú tú na vysávač, ale mama vás presvedčí, že to musí byť drastické a keď ste vy vyrástli s obyčajnou, prípadne s maslom v nose tak by mala stačiť. Zistíte, že hadičková je na figu. Ešte stále však máte obavy z toho ako je vaše bábo „napojené“ na vysávač a teda skúsite balónikovú. Ešte viac na figu ako hadičková. Odložíte teda obe do „centrálneho skladu“ všetkých nepotrebných vecí, čo ste už stihli kúpiť odkedy máte bábo, hneď vedľa piestovej odsávačky na mlieko. Kúpite teda odsávačku na vysávač a idete na to.  Najprv vyskúšate na sebe, zistíte,  že to nie je nič strašné, mozog vám nevytiahlo. Nasleduje scéna ako z filmu: zapnete vysávač a blížite sa k bábätku, ktoré  zvedavo vypliešťa oči – zatiaľ ešte nevie o čo ide. Jeho babka čo ho drží na rukách však áno, tuho si dieťa pritíska a inštinktívne cúva, v snahe ochrániť dieťa od „drastického zákroku“. Príde ten moment – sopeľ vyskočí, dieťatku sa nič nestalo, rodinu zaplaví radostná vlna. Babka skonštatuje, že je to dobrá vec. Po pár minútach však bábu v nose chrapčí opäť, začnete teda odsávať. A čím viac odsávate, tým viac sopľov ide. Bábo už zistilo o čo ide – aktívne sa bráni. Váš pocit krkavčej matere posilní dedko rýpavým komentárom , či už zas idete to dieťa trápiť. Vysávač zapínate už aj v noci, jediným výsledkom je však detský krik a následné hodinové uspávanie, pretože toto dieťa zaručene v noci preberie. Vyskúšate všemožné nosné spreje pre deti a kvapky a dáte spraviť výter z nosa. Lekárka vás upozorní na opatrné zaobchádzanie s odsávačkou, môžete totiž podráždiť sliznicu. Prestanete teda odsávať a zas ste na začiatku. Po jednom dni neodsávania nám začali hnisať očká. Z postieľky sa v noci ozýva fučanie a chrapčanie, bábo si nervózne šúcha očká. Zase teda trošku poodsávame, sliznica je už podráždená. Hľadám pomoc na internete. Po prečítaní diskusií iných mamičiek nezisťujem nič nové, akurát, že niektoré detičky majú sople aj vyše mesiaca. Tak sa snažím ísť prirodzenejšou cestou. Lekárka nám odporučila dávať dieťatko čo najviac na bruško. Lenže malej sa to veľmi nepáči, teda ju po chvíli mrnčania vždy otočím, lebo zas by bol komentár, že dieťa trápim. A v tom je práve tá chyba. Bábo treba nechať na brušku aj keď sa už sťažuje. To, že mu nikto nepríde na pomoc ho potom poriadne naštve až začne fučať a prskať. A práve vtedy mu povyskakujú sople von. Najprv to síce vyzerá hrozne ako zúrivo metá tou malou hlavičkou a noštekom po podložke, ale nie je krajší pohľad ako  potom keď ho dvihnem a vidím tú zasoplenú tváričku J Ďalšie malé víťazstvo za nami. Rozum síce hovorí, že keď chceme bábätku dobre, treba ho občas aj trošku potrápiť. Ale ten hlúpy pocit, že ste nanič matka sa stále natíska. Stačí však jeden úsmev bábätka a ste si istí, že sa na vás nehnevá. Boj so sopľami tu bol, je a pravdepodobne bude. Aj so mnou sa rodičia kedysi natrápili. V snahe pomôcť mojim večne zapáleným prínosovým dutinám a na odporúčanie lekára si požičali od rodiny solux a išli ma nahrievať. Omylom, však zapli horské slnko, ktorým prístroj tiež disponoval. Päť minút nahrievania v bezprostrednej blízkosti v kombinácii s mojou bledou pokožkou sa rovnalo popáleninám na celej tvári. Na lícach mi dokonca až vyšla plazma. Lekár na pohotovosti skonštatoval, že možno mi ostanú drobné jazvičky. Našťastie neostali. Na rodičov sa určite nehnevám, nehnevala som sa ani keď sa to stalo. Viem, že by pre moje dobro urobili všetko. Rovnako ako ja dnes pre svoju dcérku.

O pleť sa stará milión žien po celom svete, ako jednu z najviac používaných skrášlujucich produktov pre ženy považujem make-up. Make-up má silu spraviť  ženu krásnu s pleťou bez jedinej chybičky, ale taktiež z nás vie spraviť neprirodzenú masku.

Takže mne sa podarilo otestovať make-up, ktorý zaujme svojou reklamou, kedže sľubuje vyhladenú, zmatnenú pleť a vláčnu pleť po dobu 16 hodín. Make-up Vichy dermablend 3D correction je určený pre ženy, ktoré majú  pleť zmiešanú až mastnú, so sklonom k akné, citlivú a s viditeľným nedokonalosťami. 

A áno, moja pleť je presne taká, sem tam nedokonalosť po pubertálnom akné, sem tam vyrážka keď som v PMS, kde tu začerveniem, hlavne v tomto zimnom období. No poviem Vám, tešila som sa na testing tohto mkeupiku, kedže som stále nenašla ten "svoj".

Začnem s obalom, ten je nádherný aspoň mne osobne sa veľmi páči, je nadčasový. Vôňa je typicky "vichyovská", mne to strašne pripomína aknecolor, ktorý som dávno pradávno, v dobe kamennej, používala :D. A konzistencia je taká tuhšia penového rázu, skoro ako tá čokoládová pena, ktorá sa dá kúpiť pri jogurtoch a volá sa Paťa :D.

Prvú vec, na ktorú vás upozorním pri prípadnom pužití tohto makeupiku je, že ho stačí úplne máličko, lebo ako viete, tie ktoré používate make-up, z niektorého treba viac z niektorého menej. No a pri tomto platí menej je viac. Prvýkrát som si ho dala strašne veľa a nevedela som ho dobre rozotrieť  a zmyť z rúk šiel jedine s mydlom, čiže drží fakt super. Musela som potom prebytok z tváre doslovne poutierať papierovou vreckovkou.

Farba a odtieň nude 25 mi celkom sadla, ale troška som ho ešte preklila púdrom a líčkami, aby som ožila, lebo som mala pocit že mám na sebe masku, tým, že nie som na takéto tuhšie makeupy zvyknutá. Makeup držal pekne skoro celý deň akurát tým, že moja pleť je mastnejšia, tak cca po 3 hodinách som sa leskla, ale to je pri mojej pleti bežné. No tu je vidieť ten lesk.

Nič nie je upokojujúcejšie

Nič nie je liečivejšie

Nič nie je príjemnejšie

Nič nie je silnejšie

Nič nie je nežnejšie

Nič nie je vzácnejšie

Dnes jeden krátky, ale pre niektoré z vás možno užitočný tip. Počas tehotenstva sa v tele mení dosť vecí. Budúca mamička často priberie aj pár kíl a to zmení aj držanie tela. Niekedy potom stačí, ak pri upratovaní zdvihnete niečo ťažšie a odrazu z toho môže byť vyskočená platnička (hernia disku), ľudovo nazývaná aj seknutie.

Bolesti chrbta vedia byť pri týchto problémoch nepríjemné. A čo povie lekár budúcej mamičke? Žiadne lieky. Jediné čo ostane je možno tak úľavová poloha, ktorá znamená že chrbát bolí chvíľu menej.

Pokiaľ vás trápi chrbát, môžete problém zvládnuť bez liekov, iba vhodným cvičením.

Overené a bezpečné je cvičenie SM systém doktora Smíška. Tieto cviky majú schopnosť zhruba do týždňa spôsobiť, že chrbát vás prestane bolieť. Ak budete cvičiť ďalej, materiál z vyskočenej platničky, ktorý robil ťažkosti sa vstrebá. Podrobnosti o bolestiach chrbta. Ak sa vám nechce čítať, pozrite si video s doktorom Smíškom:

V tomto video zázname doktor Smíšek ukazuje prípad, kedy žena v 7. mesiaci tehotenstva mala také bolesti, že ju to donútilo ísť do rizika a podstúpila operáciu. Zakrátko bol však problém nazad. Potom začala cvičiť SM systém a tým sa jej podarilo bolesť chrbta vyriešiť tak, že už sa pravdepodobne nevráti. Prípad je prezentovaný na MRI snímkoch. (Začína o nej hovoriť v 3:30 minúte.) Samotné cvičenie SM systému vyzerá takto:

Naschvál som vybral video s najjednoduchším tréningom – ten sa hodí aj pri osteoporóze. Na úvod teda môžete pri cvičení sedieť, to zmierni bolesť. Neskôr, keď už bolesť nebude, môžete cvičiť aj postojačky. Odporúčam však, začnite aspoň úvodné cvičenia pod dohľadom fyzioterapeuta. Je to bezpečnejšie. Navyše rehabilitačný pracovník vie k cvičeniu pridať aj niekoľko uvoľňovacích techník, ktorými môže značne urýchliť proces hojenia a zníženie bolestivosti. 

SKRÁTENÁ VERZIA TU https://www.modrykonik.sk/blog/olivieree/article/vyber-ergonomickeho-nosica-pre-novoroden-31mezo/

Problematika novorodeneckých nosičov

Keďže otázky ohľadom vhodného nosiča pre novorodenca sa neustále opakujú, rozhodla som sa napísať tento článok a snáď trošku pomôcť nováčikom a nosenia neznalým rodičom rozhodnúť sa pred kúpou. Tento článok bude zameraný výslovne iba na nosiče vhodné pre nosenie dieťatka už od narodenia. Nebudem sa venovať neergonomickým nosičom ani noseniu tvárou vpred, o tom všetkom pozri môj predošlý článok tu:

https://www.modrykonik.sk/blog/olivieree/article/prehlad-nosicov-a-ich-rozdelenie-j8xd2h/

Takže začneme. V prvom rade by som rada podotkla jednu vec. Často sa stretávam s rovnakým znením otázky: „Poraďte nosič pre novorodenca, šatku nie, šatky sa bojím“ – paradoxne, a toto je veľmi dôležité spomenúť, maminky/ocinovia ktorí sa na šatku odhodlajú, majú na 99% bábätko takmer vždy uložené dobre a dolaďujú už iba detaily, kdežto väčšina nosičových fotiek (nielen začiatnočníkov!!) je zle – z toho mi vyplýva jediné, a teda, že nastaviť správne nosič je oveľa ťažšie, ako naučiť sa viazať šatku. Myslite na to prosím keď sa budete rozhodovať, či šatku, alebo nosič.

Šatka má nesporne aj mnoho iných výhod:

Kravské vs  kozie vs ovčie MLIEČKO?

Ja by som volila jednoznačne ➡ KOZIE🍼🌸

Aj podľa tohto článku, aj podľa štúdií je kozie mlieko "lepšie", prečo? Prečítajte si tu: http://zdravie.cvicte.sk/zdravie-1/kravske-kozie-alebo-ovcie-mlieko-ktore-je-lepsi

Kozie mliečne výrobky majú oveľa viac vitamínov, minerálov, sú ľahšie stráviteľné a menej alergénne.

Pravdaže pri výbere zohráva rolu dostupnosť, cena, chuť, alergia (neberiem do úvahy rastlinné mlieka). V štúdii, týkajúcej sa ALERGIÍ na kravské mlieko, sa zistilo, že až 93 % ľudí trpiacich alergiou na kravské mlieko mohlo piť kozie bez absolútne žiadnych alergických príznakov.

Kozie mlieko sa štruktúrou najviac podobá na ľudské mlieko. Tukové častice sú menšie, čo napomáhastráviteľnosti. Jednoduchosť trávenia kozieho mlieka spočíva aj vo vysokom množstve mastných kyselín so stredne dlhým reťazcom (sú to mastné kyseliny, ktoré sú pre náš organizmus veľmi prospešné a v kozom mlieku sa nachádzajú až v 2-krát väčšom množstve ako v kravskom). Kozie mlieko obsahuje aj menej laktózy (mliečneho cukru) ako kravské mlieko. Je to veľmi výhodné pre ľudí trpiacich laktózovou intoleranciou. Navyše kozie mlieko je zásadotvorné , zatiaľ čo kravské mlieko je kyselinotvorné. Kozie mlieko obsahuje 2-krát toľko vitamínu A , o 13 % viac vápnika, o 134 % viac draslíka, o 25 % viac vitamínu B6 ako kravské. Takisto je veľmi zaujímavá forma vitamínu A. V kravskom mlieku je vitamín A vo forme karotenoidov (karotenoidy musia byť konvertované naším telom, aby boli stráviteľné), no v kozom mlieku je vo forme okamžite vstrebateľného vitamínu A. Obsah PREBIOTÍK (výživa pre naše dobré baktérie v črevách) je v kozom mlieku 4-5 ráz vyšší ako v kravskom mlieku. (kopírované)

Dievčence, a či viete, kedy vyhynuli dinosaury? Alebo ako najjednoduchšie pripraviť sladké zemiaky? A máte najnovší model nabíjačky na mobil? Že nie? Tak čítajte ďalej, dozviete sa, ako na to 🙂

• Pomáhali sme s manželom kamarátovi pri prerábke kuchyne a chlapi zistili, že ma na novom dreze širší odtok a potrebuje iný sifón. Tak ma poslali do obchodu. Cestou som zabudla, ako sa to volá, ale veď nie som celkom sprostá, skúsim to dáko opísať. No ale keď som v obchode začala motať, že mám veľkú dieru a potrebujem hrubý sifón... konečná! Predavač sa skoro pocikal od smiechu, našťastie pochopil, čo chcem.

• V plnej čakárni si opatrne dávam čiapku na hlavu, keďže mi odstraňovali znamienko z hlavy. Keď som si sadla do auta som si všimla, že mám nejakú šišatú hlavu a vtom sa mi „rozsvietila žiarovka,“ že som si po príchode do čakárne napchala tenký šál do čiapky. Kým som sa nevidela, som si myslela, že mi to tak dobre zafixovali, veľa tampónov napchali, aby rana nenachladla. No úžasné, plná čakáreň chlapov sa na mňa čudne dívala, teraz už viem prečo 🙂

• „Keď bude kelímok prázdny, dostaneš piškótku.“ ... A hneď bol prázdny:

• Jednoduchý recept na sladké zemiaky: 1. Očistíš ľubovoľný počet zemiakov, 2. dáš variť zemiaky, 3. pomýliš sa, a namiesto soli dáš do vody cukor. HOTOVO!

• Manžel si dal večer pivo, a dcérka (2,8r.) sa z neho chcela napiť. A ja jej vravím: „Nechaj to pivo, brala si pred chvíľou lieky.“ ... chcela som povedať, že si na pivo ešte malá!!!

Ešte že som si ho nekúpila ja!

...bola moja prvá reakcia tesne po nanesení Vichy Dermablend 3D.

Na tvári maska, veľmi zvýraznené kontúry a suchšie miesta na pokožke, no skrátka nie. Ale asi 20 minút po nanesení som si všimla, ako keby sa s mojou pokožkou "zžil" a vyzeralo to omnoho prirodzenejšie, tvár bola vyhladená, zjednotená. No z prvotného sklamania do radosti.

Môj názor je, že je to make-up s ktorým sa v prvom rade treba naučiť pracovať. Jeho konzistencia je o dosť hutnejšia a ťažšia ako u iných korekčných makeupov, a preto jeho zapracovanie trvá o niečo dlhšie, ale matný a korekčný efekt je určite viditeľný.

Neviem si predstaviť, že by som si ho aplikovala každý bežný deň, využijem ho skôr príležitostne, na bežný deň keď som doma s dcérkou a nejdem do práce, iba na prechádzku, tak sa väčšinou nelíčim, ale ak chcem vyzerať aspoň trochu k svetu snažím sa dostať celkovú úpravu tváre tak do 5-10 minút. Rada sa líčim v kľude a teda viac ako tých 10 minút mi moja jeden a pol ročná víchrica málokedy dovolí 🙂 Teda neviem či som ľavá, ale jeho zapracovanie do tváre tak aby som bola spokojná s výsledkom mi trvalo ozaj celkom dlho.

Moja pleť je zmiešaná, ale citlivá so začervenanými miestami, v tomto smere mi Dermablend 3D vyhovoval. Ibaže na lícach mám pár trochu suchších miest a mala som pocit, že práve tie dosť zvýraznil. Ale pre mastnú/zmiešanú pleť so sklonom k nedokonalostiam je ako stvorený.

Všetky viete, ako sa testovanie nového mejkapu Dermablend 3D od Vichy začalo. Keď vás ráno o ôsmej po žúre (s ďalšími otrasnými matkami, ktoré nebudem menovať, ale týmto ich pozdravujem), zobudí kuriér s balíčkom, máte chuť vraždiť. A áno, bola som žúrovať v nedeľu večer, lebo som na materskej a nemusím vstávať. Pila som nejaké drinky z vaničky s kačičkou, tak si viete predstaviť ako som ráno vyzerala 😉

Toto je dôvod, prečo som ten mejkap fakt potrebovala:

Plusy mejkapu:

• Konzistencia hutná, krytie vynikajúce.
• Výdrž 12 hodín bez problémov (to sa mi ešte so žiadnym nestalo).
• Krásne balenie a praktické vytláčanie.
• Stačí ho veľmi málo.

Mínusy: 

• Nie je vhodný na mastnú pleť, napriek tomu, čo sa píše na krabičke. Na zmiešanú a normálnu skôr, keby som mala mastnú pleť, tak by som sa o hodinu leskla ako psovi veďvietečo.
• Na tvári ho veľmi vidno (vzhľad tapety), je to tým, že má také silné krytie.

Myslím, že dnes je ideálny deň na zverejnenie mojej recenzie #test_dermablend . Určite neupratujete, nevaríte, nesankujete sa s deťmi a tak budete mat minútku nato, aby ste si ju prečitali 😉 To, že som mala to šťastie a vybrali si ma na testovanie Vichy Dermablend [3D korekcia] bolá skvelá správa.

Lenže zákon schválnosti zariadil, že spolu s testovacím balíčkom k nám dorazila aj chrípka. Takže moje predstavy, ako sa denno-denne krásne vyhrám s make-upom a vyberieme sa so synčekom tam aj tam, aby sme mali perfektné fotky z exterieru, bola pasé. 

S komplikáciami, ale predsa, pustila som sa do skúšania, ovoniavania, obzerania.

Make-up je zabalený v čiernej elegantnej škatuľke, v ktorej je tuba s make-upom. Balenie je praktické, dobre sa použiva, vedela som vždy vytlačiť potrebné množstvo make-upu. Konzistencia je krémovo-penová.

Odtieň Opal 15 je svetlý, teraz v zimnom období mi úplne vyhovoval. Použitie bolo veľmi príjemné vďaka vôni a konzistencii. Stačilo skutočne malinké množstvo make-upu na prekrytie všetkých nedokonalostí: akné, rozširené póry, kruhy pod očami, pigmentové škvrny, lokálne začervenanie i pehy.

Potešil ma aj rozsiahlý "návod na použitie", ktorý bol pribalený v krabičke, avšak len v cudzích jazykoch. Slovenský spotrebiteľ si musí vystačiť s popisom na krabičke, alebo si uchmatnúť leták v lekárni 😉 

Ak patríte medzi mamičky, ktoré majú možnosť, chuť a priestor pracovať v zamestnaní, tak tento článok je pre vás. Dozviete sa, čo všetko môžete, aby ste o svoje materské alebo rodičovský príspevok neprišli. 

Možno to niekoho prekvapí, ale aj popri materskej či rodičovskej  je možné byť zamestnaný, či už u svojho pôvodného zamestnávateľa alebo u nového zamestnávateľa. 

A teraz už k veci🙂

Práca pre pôvodného zamestnávateľa

Popri materskej dovolenke je možné uzatvoriť pracovný pomer so svojím pôvodným zamestnávateľom. Dôležité však je, aby bol uzatvorený nový pracovný pomer. Z toho pôvodného, z ktorého bolo platené nemocenské poistenie, je momentálne vyplácané materské. A teda, aby ste neprišli o materské, nesmiete z tejto zmluvy platiť nemocenské poistenie.

Pôvodná zmluva ostáva, z nej ste na materskej. Uzatvorí sa nová zmluva na nový pracovnú pozíciu. A môžete pracovať.

Od puberty mám mastnú pleť, niekedy je to lepšie inokedy horšie a takto stále dokola. Keď  mám horšie obdobie, vtedy si hovorím, že je to na úkor vrások. Preto som sa potešila možnosti vyskúšať, pre mňa nový, Dermablend 3D korekčný make-up od Vichy. Hľadám dobré krytie, dobrú výdrž, ľahkú aplikáciu, zjednotenie pleti a hladký pocit.

A či som našla ......???

OBAL

Pekný decentný obal so špičkou, z ktorej vytlačíme presne koľko potrebujeme. U mňa smeroval rovno do kabelky, pretože sa stal jej súčasťou.

APLIKÁCIA

Napriek skutočne hustej konzistencii, bola aplikácia v mojom prípade s rukami veľmi dobrá. Pekne sa dá rozotrieť do stratena a na problematických miestach je bez tmavšieho efektu. Veľkú úlohu hrá aj svetlo.

V prvom rade: Je veľmi zlé, ak už mladá žena potrebuje chudnúť! Väčšinou to znamená hrubé chyby v stravovaní a životnom štýle. Často už v detstve a mladosti. Potom príde tá chvíľa, kedy sa v zrkadle rozhodnete, že treba niečo zmeniť. Podľa možnosti rýchlo!

Najčastejšie v tejto chvíli príde na rad niektorá väčšia diéta, alebo menšia hladovka. Ani jeden prístup nie je dobrý.

• Diéta totiž obsahuje nevyvážené zložky živín. Niektoré diéty drasticky obmedzia sacharidy. Iné zas vyškrtnú tuk.
• Snaha o hladovanie, či aspoň zníženie porcií je podobná. Len sa obmedzuje všetko.

Pre zdravie a vitalitu je však lepšie ak telo dostane všetko čo potrebuje. Nie menej.

A tu by mnoho žien začalo protestovať! „Ak si neuberiem, tak by som nikdy nechudla!“ Strach z jedenia je častý najmä u tých, ktoré už diétovali. Vedia, že ani s diétou nie je ľahké schudnúť. Potom si nevedia predstaviť, ako by mohli chudnúť bez diéty. A práve preto sú diéty nevhodné. Spomalia metabolizmus. Keď s diétou skončíte ste na tom horšie, pretože sa už nemôžete len tak vrátiť do normálneho stavu.

A čo to vlastne je normálny stav?

Tehotenské pásy-podpora rastúcemu brušku

Tehotenské podporné pásy

Tehotenský pás predstavuje ďalšiu vymoženosť, ktorou si dnešné mamičky môžu svoje tehotenstvo spríjemniť.

Tehotenský podporný pás podopiera bruško, bráni  zbytočným otrasom a odľahčuje chrbát, a tým zmierňuje nepríjemné  bolesti v krížoch.

Tehotenské  pásy udržiavajú  bruško v správnej polohe a zamedzujú panvovým bolestiam, bolestiam chrbáta, tlaku na močový mechúr a brušnú oblasť. Mamičky  ho môžu nosiť v kombinácii s normálnou, ale aj s tehotenskou spodnou bielizňou. Vďaka nemu sa  bruško dostane po pôrode ľahšie do formy a uľahčí spevneniu brušnej steny po pôrode.

TEHOTENSKÝ PÁS  IRENA-je bavlnený pás s nižšou podporou.Veľkosť sa reguluje pomocou suchého zipsu.

Dny, o kterých příliš nemluvíme(ale měly bychom)

Minulý týden jsem stála uprostřed kuchyně a dívala se na všechen ten nepořádek.  Za mnou zněl pláč naší pětileté dcery, ten den asi po třetí už.Byla jsem unavená a frustrovaná a chtělo se mi křičet. Cítila jsem, jak se ve mě hromadí vztek  a všechny ty negativní pocity, únava ze všech těch bojů a hádek, které se snažím denně usměrňovat. A dvě nejstarší dcery se zrovna v ten den rozhodly, že musí vyřešit všechny své spory.Vyběhla jsem nahoru do ložnice a zavřela za sebou dveře. Kolem mě bylo ticho a jen z dálky jsem slyšela dětské hlasy. Opravdu z dálky. Potřebovala jsem ticho.Byla jsem vyčerpaná ze všech těch úkolů, které jsem za poslední dny zvládla, ale nejvíc mě vyčerpával pocit, že ať už jsem udělala cokoliv, nebylo to dost. Dokonce mi přišlo, že v tom množství všeho, to nebylo NIC. Protože další úkoly stále přibývaly, hromadily se na mém seznamu a neměly konce.

Cítila jsem se osamělá. Chtěla jsem, aby někdo přišel a řekl mi, že v tom nejsem sama. Že nejsem špatný, zlý člověk, když se potřebuji nadechnout a občas mám chuť prostě jen prásknout dveřmi.Původně jsem o tom nechtěla psát, protože takové věci se  přeci neříkají.Ani já jsem původně neměla v úmyslu psát o svých pocitech. Protože nejsou pozitivní, nepřinášejí nikomu radost a už vůbec nikoho nepřesvědčí o tom, že být máma je ten nejúžasnější zážitek ze všech.Každý den se snažím každé mámě radit, aby byla silná, že to dokáže a říct jí, že v ní věřím.Jenže některé dny už jsou prostě příliš. Myslím, že to všechny poznáme už ráno. Stačí sejít do kuchyně a VÍTE, že dnes to prostě bude až moc. Víc, než vydržíte.A za pár hodin sedíte za zavřenými dveřmi na záchodě a modlíte se, abyste měla pro sebe jen pět minut. Jenže nemáte. Za dveřmi se ozývá to známé MAMI.A vy úplně cítíte, jak se ve Vás zloba hromadí. Nejraději byste utekla pryč, ale nemůžete.Nejste sama. Vím, píši to často, ale OPRAVDU NEJSTE SAMA.My všechny podobné pocity zažíváme každý den.Dusíme je v sobě a cítíme vinu,  větší a větší.Ale i tohle patří k tomu být mámou.

Být máma není jen o lásce a pocitech, které Vás naplňují štěstím a radostí.Je to o pocitech, kdy stojíte zlomená před vlastním dítětem a víte, že prostě nejste schopná zařídit, aby se obléklo. Nebo snědlo snídani. Jste prostě jen unavená už ze všech těch pokusů, kdy lžička představuje letadlo nebo her, kdo se rychleji oblékne.Zíráte na tu osobu v zrcadle a ptáte se sama sebe, jak je možné, že tříleté dítě Vás tolik ovlivňuje a Vy jste proti němu bezmocná.Ale proč o takových dnech nemluvíme?Proč nesdílíme své nejhorší pocity?Žijeme ve světě, kde každý pocit štěstí musí být okamžitě vystaven na světlo.Ve světě, kde nám Instagram říká, že existuje 52 snadných večeří pro zaneprázdněné mámy( a pocit viny, že ohříváme dva dny staré jídlo k večeři) , 13 důvodů, proč je mateřství to nejlepší na světě. A momenty, kdy to tak není, prostě neexistují.(a s nimi i pocit viny, protože nemáme dost času si ho užít).Víme všech 44 způsobů jak si vyrobit s dětmi papírového draka nebo upéct mrkvové muffiny.Ale proč stejně s nadšením nesdílíme pocity, kdy je nám do pláče a chceme praštit s formou na muffiny prostě o zem?Kolik z Vás sklopí oči k zemi se studem, že dnes k večeři podáváte pizzu z mrazáku? Nebo chleba ve vajíčku?Zatímco čtete, jak jiné maminky upekly kuře, jako zákusek dokonalý jablečný koláč a u toho všeho se stihly se svými potomky vyfotit, aby dokonalý obrázek, dokonalé rodiny, byl prostě DOKONALÝ.Chtěla bych mít tu moc a pohnout kousek objektivem aparátu. Jen o pár centimetrů, abychom všechny viděly realitu, která za takovým obrázkem je. Všechnu tu rozsypanou mouku, nádobí ve dřezu, plačící dítě v jídelní židličce.Abychom zatímco my sedíme v teplácích a máme vlasy v culíku, když čteme ty dokonalé příspěvky, jsme pochopily, že takové okamžiky jsou jen výjimečné. Že se nedějí každý den a nejsou běžné.Také máte někdy pocit, že zatímco vy, udýchaná a bez make-upu tlačíte unaveně nákupní vozík, všude kolem Vás jsou mámy, které to prostě zvládají? Vypadají upraveně, mají dobrou náladu a jen co zlehka nakoupí plný košík, už s úsměvem uhání s dětmi do Disney Worldu?A pro Vás je největším výkonem toho samého dne, jenom ten nákup a z posledních sil s ním dojdete domů.A to poslední na co myslíte, je pocit požehnání, který byste ráda hned sdílela se všemi svými přáteli.Necítíte se ani požehnaná, ani poctěná a už vůbec ne šťastná.

Mámy.Ve světě, kde každý očekává od toho druhého  hodně, se musíme prokousat a rozhodnout se, co je opravdu důležité.Jestli všechny ty obavy z toho, že naše děti nerozvíjíme dopředu, když se dívají na televizi, zatímco se Vy snažíte nabrat síly po neprospané noci a v ruce držíte už druhý hrnek kávy.Všechny ty otázky, zda jim to neublíží, když s nimi nestavíme města z papíru a neučíme je mluvit třemi jazyky.Jestli obavy z  neekologických pracích prostředků, lepku a oblečení, které není jen z Biobavlny, jsou opravdu teď to nejdůležitější.Přitom všem na nás všude křičí jenom jedno, že to musíme zvládnout všechno, protože jsme mámy a mámy to tak dělají.Nespí, nejedí a obětují se pro své děti a mají z toho radost.Také občas sedíte na zemi a vidíte kolem sebe všechny ty hračky, použité plenky a říkáte si, jak z TOHOHLE může někdo proboha mít radost?A na konci toho bláznivého dne jste už tím vším pláčem, úklidem a stresem pohlcená, že  se cítíte jako domeček z karet. Stačí vyndat jednu kartu a sesypete se.

Myslím, že jsme nějak uprostřed toho všeho zapomněly na jednu věc. Na to, že jsme také jenom lidé.Obyčejní, kteří mají právo na to se neustále nesmát a nehýřit úsměvem.Až příliš rychle se BÝT MÁMA stalo synonymem pro očekávání velikosti a úžasných okamžiků. Tak nějak přirozeně hned po porodu by jsme měly pocítit obrovský příval lásky a štěstí.A pak pro nás, které některé dny sotva držíme krok s ostatními, jsme bez dechu, klopýtáme a padáme, se sebou nemáme slitování.Ve chvílích, kdy vyčerpané pláčeme a cítíme všechny ty emoce, které se v nás nahromadily, je to poslední co chceme slyšet, že budeme v pořádku. Že to zvládneme a všechno bude dobré.Když se takhle cítím, nechci poslouchat, že to bude dobré.Chci, aby to bylo DOBRÉ TEĎ.Ale přitom uvnitř tolik toužíme, aby někdo tahle dvě slova řekl. Aby nám je zavolal, napsal nebo zašeptal. ZVLÁDNEŠ TO.

Hladina 4,5 - 7,5 mikromol/l                  =  bezporuchová mmetabolizácia homocysteinu

Zvýšena hladina homocysteinu  =  porucha metabolizácie homocysteinu

Z posledných výskumov, vyplýva alarmujúce  zistenie, že vysoká hladina homocysteínu v krvi pravdepodobne zvyšuje 3-násobne riziko potratov. 

Zvýšená hladina Hcy -

1. poškodzuje cievy, čím môže brániť v zahniezdení oplodneného vajíčka.

2. môže narušiť cievne zásobovanie plodu.

Na Modrého koníka chodím každý deň, všimla som si, že tu baby testujú. Nevedela som ako sa do testovania zapojiť a tak som oslovila dve maminy, ktoré ma usmernili. Tak sa začala moja cesta testovania. A  hneď téma ako vyšitá pre mňa. 

Testovanie make-upu Vichy Dermablend na problematickú pleť.

Od puberty mám problematickú pleť, pre mňa bola pohroma mať na tvári hnisavé vyrážky, ktoré som si veselo vytláčala, čo mi spôsobilo nepekné jazvy. Po pôrode sa akné zmiernilo, ale jazvy mi zostali. Absolvovala som chemický peeling, ktorý bol bolestivý a nepríjemný. Človek, ktorý toto ošetrenie absolvoval, vie, o čom píšem. 

Veľmi som sa potešila, keď som dostala správa, že aj ja budem osôbka, ktorá bude tento výrobok testovať. Ešte raz veľmi pekne ďakujem MK za túto možnosť. 

A nastal čas testovania... 

Nebudem popisovať vlastnosti výrobku od výrobcu, tie si viete prečítať z letáku. Popíšem moje pocity a dojmy. Keďže mám mastnú, problematickú pleť zo sklonom k pigmentácii, bola som veľmi zvedavá, či make-up splní to čo o ňom výrobca píše.