Dnes jeden krátky, ale pre niektoré z vás možno užitočný tip. Počas tehotenstva sa v tele mení dosť vecí. Budúca mamička často priberie aj pár kíl a to zmení aj držanie tela. Niekedy potom stačí, ak pri upratovaní zdvihnete niečo ťažšie a odrazu z toho môže byť vyskočená platnička (hernia disku), ľudovo nazývaná aj seknutie.

Bolesti chrbta vedia byť pri týchto problémoch nepríjemné. A čo povie lekár budúcej mamičke? Žiadne lieky. Jediné čo ostane je možno tak úľavová poloha, ktorá znamená že chrbát bolí chvíľu menej.

Pokiaľ vás trápi chrbát, môžete problém zvládnuť bez liekov, iba vhodným cvičením.

Overené a bezpečné je cvičenie SM systém doktora Smíška. Tieto cviky majú schopnosť zhruba do týždňa spôsobiť, že chrbát vás prestane bolieť. Ak budete cvičiť ďalej, materiál z vyskočenej platničky, ktorý robil ťažkosti sa vstrebá. Podrobnosti o bolestiach chrbta. Ak sa vám nechce čítať, pozrite si video s doktorom Smíškom:

V tomto video zázname doktor Smíšek ukazuje prípad, kedy žena v 7. mesiaci tehotenstva mala také bolesti, že ju to donútilo ísť do rizika a podstúpila operáciu. Zakrátko bol však problém nazad. Potom začala cvičiť SM systém a tým sa jej podarilo bolesť chrbta vyriešiť tak, že už sa pravdepodobne nevráti. Prípad je prezentovaný na MRI snímkoch. (Začína o nej hovoriť v 3:30 minúte.) Samotné cvičenie SM systému vyzerá takto:

Naschvál som vybral video s najjednoduchším tréningom – ten sa hodí aj pri osteoporóze. Na úvod teda môžete pri cvičení sedieť, to zmierni bolesť. Neskôr, keď už bolesť nebude, môžete cvičiť aj postojačky. Odporúčam však, začnite aspoň úvodné cvičenia pod dohľadom fyzioterapeuta. Je to bezpečnejšie. Navyše rehabilitačný pracovník vie k cvičeniu pridať aj niekoľko uvoľňovacích techník, ktorými môže značne urýchliť proces hojenia a zníženie bolestivosti. 

SKRÁTENÁ VERZIA TU https://www.modrykonik.sk/blog/olivieree/article/vyber-ergonomickeho-nosica-pre-novoroden-31mezo/

Problematika novorodeneckých nosičov

Keďže otázky ohľadom vhodného nosiča pre novorodenca sa neustále opakujú, rozhodla som sa napísať tento článok a snáď trošku pomôcť nováčikom a nosenia neznalým rodičom rozhodnúť sa pred kúpou. Tento článok bude zameraný výslovne iba na nosiče vhodné pre nosenie dieťatka už od narodenia. Nebudem sa venovať neergonomickým nosičom ani noseniu tvárou vpred, o tom všetkom pozri môj predošlý článok tu:

https://www.modrykonik.sk/blog/olivieree/article/prehlad-nosicov-a-ich-rozdelenie-j8xd2h/

Takže začneme. V prvom rade by som rada podotkla jednu vec. Často sa stretávam s rovnakým znením otázky: „Poraďte nosič pre novorodenca, šatku nie, šatky sa bojím“ – paradoxne, a toto je veľmi dôležité spomenúť, maminky/ocinovia ktorí sa na šatku odhodlajú, majú na 99% bábätko takmer vždy uložené dobre a dolaďujú už iba detaily, kdežto väčšina nosičových fotiek (nielen začiatnočníkov!!) je zle – z toho mi vyplýva jediné, a teda, že nastaviť správne nosič je oveľa ťažšie, ako naučiť sa viazať šatku. Myslite na to prosím keď sa budete rozhodovať, či šatku, alebo nosič.

Šatka má nesporne aj mnoho iných výhod:

Kravské vs  kozie vs ovčie MLIEČKO?

Ja by som volila jednoznačne ➡ KOZIE🍼🌸

Aj podľa tohto článku, aj podľa štúdií je kozie mlieko "lepšie", prečo? Prečítajte si tu: http://zdravie.cvicte.sk/zdravie-1/kravske-kozie-alebo-ovcie-mlieko-ktore-je-lepsi

Kozie mliečne výrobky majú oveľa viac vitamínov, minerálov, sú ľahšie stráviteľné a menej alergénne.

Pravdaže pri výbere zohráva rolu dostupnosť, cena, chuť, alergia (neberiem do úvahy rastlinné mlieka). V štúdii, týkajúcej sa ALERGIÍ na kravské mlieko, sa zistilo, že až 93 % ľudí trpiacich alergiou na kravské mlieko mohlo piť kozie bez absolútne žiadnych alergických príznakov.

Kozie mlieko sa štruktúrou najviac podobá na ľudské mlieko. Tukové častice sú menšie, čo napomáhastráviteľnosti. Jednoduchosť trávenia kozieho mlieka spočíva aj vo vysokom množstve mastných kyselín so stredne dlhým reťazcom (sú to mastné kyseliny, ktoré sú pre náš organizmus veľmi prospešné a v kozom mlieku sa nachádzajú až v 2-krát väčšom množstve ako v kravskom). Kozie mlieko obsahuje aj menej laktózy (mliečneho cukru) ako kravské mlieko. Je to veľmi výhodné pre ľudí trpiacich laktózovou intoleranciou. Navyše kozie mlieko je zásadotvorné , zatiaľ čo kravské mlieko je kyselinotvorné. Kozie mlieko obsahuje 2-krát toľko vitamínu A , o 13 % viac vápnika, o 134 % viac draslíka, o 25 % viac vitamínu B6 ako kravské. Takisto je veľmi zaujímavá forma vitamínu A. V kravskom mlieku je vitamín A vo forme karotenoidov (karotenoidy musia byť konvertované naším telom, aby boli stráviteľné), no v kozom mlieku je vo forme okamžite vstrebateľného vitamínu A. Obsah PREBIOTÍK (výživa pre naše dobré baktérie v črevách) je v kozom mlieku 4-5 ráz vyšší ako v kravskom mlieku. (kopírované)

Dievčence, a či viete, kedy vyhynuli dinosaury? Alebo ako najjednoduchšie pripraviť sladké zemiaky? A máte najnovší model nabíjačky na mobil? Že nie? Tak čítajte ďalej, dozviete sa, ako na to 🙂

• Pomáhali sme s manželom kamarátovi pri prerábke kuchyne a chlapi zistili, že ma na novom dreze širší odtok a potrebuje iný sifón. Tak ma poslali do obchodu. Cestou som zabudla, ako sa to volá, ale veď nie som celkom sprostá, skúsim to dáko opísať. No ale keď som v obchode začala motať, že mám veľkú dieru a potrebujem hrubý sifón... konečná! Predavač sa skoro pocikal od smiechu, našťastie pochopil, čo chcem.

• V plnej čakárni si opatrne dávam čiapku na hlavu, keďže mi odstraňovali znamienko z hlavy. Keď som si sadla do auta som si všimla, že mám nejakú šišatú hlavu a vtom sa mi „rozsvietila žiarovka,“ že som si po príchode do čakárne napchala tenký šál do čiapky. Kým som sa nevidela, som si myslela, že mi to tak dobre zafixovali, veľa tampónov napchali, aby rana nenachladla. No úžasné, plná čakáreň chlapov sa na mňa čudne dívala, teraz už viem prečo 🙂

• „Keď bude kelímok prázdny, dostaneš piškótku.“ ... A hneď bol prázdny:

• Jednoduchý recept na sladké zemiaky: 1. Očistíš ľubovoľný počet zemiakov, 2. dáš variť zemiaky, 3. pomýliš sa, a namiesto soli dáš do vody cukor. HOTOVO!

• Manžel si dal večer pivo, a dcérka (2,8r.) sa z neho chcela napiť. A ja jej vravím: „Nechaj to pivo, brala si pred chvíľou lieky.“ ... chcela som povedať, že si na pivo ešte malá!!!

Ešte že som si ho nekúpila ja!

...bola moja prvá reakcia tesne po nanesení Vichy Dermablend 3D.

Na tvári maska, veľmi zvýraznené kontúry a suchšie miesta na pokožke, no skrátka nie. Ale asi 20 minút po nanesení som si všimla, ako keby sa s mojou pokožkou "zžil" a vyzeralo to omnoho prirodzenejšie, tvár bola vyhladená, zjednotená. No z prvotného sklamania do radosti.

Môj názor je, že je to make-up s ktorým sa v prvom rade treba naučiť pracovať. Jeho konzistencia je o dosť hutnejšia a ťažšia ako u iných korekčných makeupov, a preto jeho zapracovanie trvá o niečo dlhšie, ale matný a korekčný efekt je určite viditeľný.

Neviem si predstaviť, že by som si ho aplikovala každý bežný deň, využijem ho skôr príležitostne, na bežný deň keď som doma s dcérkou a nejdem do práce, iba na prechádzku, tak sa väčšinou nelíčim, ale ak chcem vyzerať aspoň trochu k svetu snažím sa dostať celkovú úpravu tváre tak do 5-10 minút. Rada sa líčim v kľude a teda viac ako tých 10 minút mi moja jeden a pol ročná víchrica málokedy dovolí 🙂 Teda neviem či som ľavá, ale jeho zapracovanie do tváre tak aby som bola spokojná s výsledkom mi trvalo ozaj celkom dlho.

Moja pleť je zmiešaná, ale citlivá so začervenanými miestami, v tomto smere mi Dermablend 3D vyhovoval. Ibaže na lícach mám pár trochu suchších miest a mala som pocit, že práve tie dosť zvýraznil. Ale pre mastnú/zmiešanú pleť so sklonom k nedokonalostiam je ako stvorený.

Všetky viete, ako sa testovanie nového mejkapu Dermablend 3D od Vichy začalo. Keď vás ráno o ôsmej po žúre (s ďalšími otrasnými matkami, ktoré nebudem menovať, ale týmto ich pozdravujem), zobudí kuriér s balíčkom, máte chuť vraždiť. A áno, bola som žúrovať v nedeľu večer, lebo som na materskej a nemusím vstávať. Pila som nejaké drinky z vaničky s kačičkou, tak si viete predstaviť ako som ráno vyzerala 😉

Toto je dôvod, prečo som ten mejkap fakt potrebovala:

Plusy mejkapu:

• Konzistencia hutná, krytie vynikajúce.
• Výdrž 12 hodín bez problémov (to sa mi ešte so žiadnym nestalo).
• Krásne balenie a praktické vytláčanie.
• Stačí ho veľmi málo.

Mínusy: 

• Nie je vhodný na mastnú pleť, napriek tomu, čo sa píše na krabičke. Na zmiešanú a normálnu skôr, keby som mala mastnú pleť, tak by som sa o hodinu leskla ako psovi veďvietečo.
• Na tvári ho veľmi vidno (vzhľad tapety), je to tým, že má také silné krytie.

Myslím, že dnes je ideálny deň na zverejnenie mojej recenzie #test_dermablend . Určite neupratujete, nevaríte, nesankujete sa s deťmi a tak budete mat minútku nato, aby ste si ju prečitali 😉 To, že som mala to šťastie a vybrali si ma na testovanie Vichy Dermablend [3D korekcia] bolá skvelá správa.

Lenže zákon schválnosti zariadil, že spolu s testovacím balíčkom k nám dorazila aj chrípka. Takže moje predstavy, ako sa denno-denne krásne vyhrám s make-upom a vyberieme sa so synčekom tam aj tam, aby sme mali perfektné fotky z exterieru, bola pasé. 

S komplikáciami, ale predsa, pustila som sa do skúšania, ovoniavania, obzerania.

Make-up je zabalený v čiernej elegantnej škatuľke, v ktorej je tuba s make-upom. Balenie je praktické, dobre sa použiva, vedela som vždy vytlačiť potrebné množstvo make-upu. Konzistencia je krémovo-penová.

Odtieň Opal 15 je svetlý, teraz v zimnom období mi úplne vyhovoval. Použitie bolo veľmi príjemné vďaka vôni a konzistencii. Stačilo skutočne malinké množstvo make-upu na prekrytie všetkých nedokonalostí: akné, rozširené póry, kruhy pod očami, pigmentové škvrny, lokálne začervenanie i pehy.

Potešil ma aj rozsiahlý "návod na použitie", ktorý bol pribalený v krabičke, avšak len v cudzích jazykoch. Slovenský spotrebiteľ si musí vystačiť s popisom na krabičke, alebo si uchmatnúť leták v lekárni 😉 

Ak patríte medzi mamičky, ktoré majú možnosť, chuť a priestor pracovať v zamestnaní, tak tento článok je pre vás. Dozviete sa, čo všetko môžete, aby ste o svoje materské alebo rodičovský príspevok neprišli. 

Možno to niekoho prekvapí, ale aj popri materskej či rodičovskej  je možné byť zamestnaný, či už u svojho pôvodného zamestnávateľa alebo u nového zamestnávateľa. 

A teraz už k veci🙂

Práca pre pôvodného zamestnávateľa

Popri materskej dovolenke je možné uzatvoriť pracovný pomer so svojím pôvodným zamestnávateľom. Dôležité však je, aby bol uzatvorený nový pracovný pomer. Z toho pôvodného, z ktorého bolo platené nemocenské poistenie, je momentálne vyplácané materské. A teda, aby ste neprišli o materské, nesmiete z tejto zmluvy platiť nemocenské poistenie.

Pôvodná zmluva ostáva, z nej ste na materskej. Uzatvorí sa nová zmluva na nový pracovnú pozíciu. A môžete pracovať.

Od puberty mám mastnú pleť, niekedy je to lepšie inokedy horšie a takto stále dokola. Keď  mám horšie obdobie, vtedy si hovorím, že je to na úkor vrások. Preto som sa potešila možnosti vyskúšať, pre mňa nový, Dermablend 3D korekčný make-up od Vichy. Hľadám dobré krytie, dobrú výdrž, ľahkú aplikáciu, zjednotenie pleti a hladký pocit.

A či som našla ......???

OBAL

Pekný decentný obal so špičkou, z ktorej vytlačíme presne koľko potrebujeme. U mňa smeroval rovno do kabelky, pretože sa stal jej súčasťou.

APLIKÁCIA

Napriek skutočne hustej konzistencii, bola aplikácia v mojom prípade s rukami veľmi dobrá. Pekne sa dá rozotrieť do stratena a na problematických miestach je bez tmavšieho efektu. Veľkú úlohu hrá aj svetlo.

V prvom rade: Je veľmi zlé, ak už mladá žena potrebuje chudnúť! Väčšinou to znamená hrubé chyby v stravovaní a životnom štýle. Často už v detstve a mladosti. Potom príde tá chvíľa, kedy sa v zrkadle rozhodnete, že treba niečo zmeniť. Podľa možnosti rýchlo!

Najčastejšie v tejto chvíli príde na rad niektorá väčšia diéta, alebo menšia hladovka. Ani jeden prístup nie je dobrý.

• Diéta totiž obsahuje nevyvážené zložky živín. Niektoré diéty drasticky obmedzia sacharidy. Iné zas vyškrtnú tuk.
• Snaha o hladovanie, či aspoň zníženie porcií je podobná. Len sa obmedzuje všetko.

Pre zdravie a vitalitu je však lepšie ak telo dostane všetko čo potrebuje. Nie menej.

A tu by mnoho žien začalo protestovať! „Ak si neuberiem, tak by som nikdy nechudla!“ Strach z jedenia je častý najmä u tých, ktoré už diétovali. Vedia, že ani s diétou nie je ľahké schudnúť. Potom si nevedia predstaviť, ako by mohli chudnúť bez diéty. A práve preto sú diéty nevhodné. Spomalia metabolizmus. Keď s diétou skončíte ste na tom horšie, pretože sa už nemôžete len tak vrátiť do normálneho stavu.

A čo to vlastne je normálny stav?

Tehotenské pásy-podpora rastúcemu brušku

Tehotenské podporné pásy

Tehotenský pás predstavuje ďalšiu vymoženosť, ktorou si dnešné mamičky môžu svoje tehotenstvo spríjemniť.

Tehotenský podporný pás podopiera bruško, bráni  zbytočným otrasom a odľahčuje chrbát, a tým zmierňuje nepríjemné  bolesti v krížoch.

Tehotenské  pásy udržiavajú  bruško v správnej polohe a zamedzujú panvovým bolestiam, bolestiam chrbáta, tlaku na močový mechúr a brušnú oblasť. Mamičky  ho môžu nosiť v kombinácii s normálnou, ale aj s tehotenskou spodnou bielizňou. Vďaka nemu sa  bruško dostane po pôrode ľahšie do formy a uľahčí spevneniu brušnej steny po pôrode.

TEHOTENSKÝ PÁS  IRENA-je bavlnený pás s nižšou podporou.Veľkosť sa reguluje pomocou suchého zipsu.

Dny, o kterých příliš nemluvíme(ale měly bychom)

Minulý týden jsem stála uprostřed kuchyně a dívala se na všechen ten nepořádek.  Za mnou zněl pláč naší pětileté dcery, ten den asi po třetí už.Byla jsem unavená a frustrovaná a chtělo se mi křičet. Cítila jsem, jak se ve mě hromadí vztek  a všechny ty negativní pocity, únava ze všech těch bojů a hádek, které se snažím denně usměrňovat. A dvě nejstarší dcery se zrovna v ten den rozhodly, že musí vyřešit všechny své spory.Vyběhla jsem nahoru do ložnice a zavřela za sebou dveře. Kolem mě bylo ticho a jen z dálky jsem slyšela dětské hlasy. Opravdu z dálky. Potřebovala jsem ticho.Byla jsem vyčerpaná ze všech těch úkolů, které jsem za poslední dny zvládla, ale nejvíc mě vyčerpával pocit, že ať už jsem udělala cokoliv, nebylo to dost. Dokonce mi přišlo, že v tom množství všeho, to nebylo NIC. Protože další úkoly stále přibývaly, hromadily se na mém seznamu a neměly konce.

Cítila jsem se osamělá. Chtěla jsem, aby někdo přišel a řekl mi, že v tom nejsem sama. Že nejsem špatný, zlý člověk, když se potřebuji nadechnout a občas mám chuť prostě jen prásknout dveřmi.Původně jsem o tom nechtěla psát, protože takové věci se  přeci neříkají.Ani já jsem původně neměla v úmyslu psát o svých pocitech. Protože nejsou pozitivní, nepřinášejí nikomu radost a už vůbec nikoho nepřesvědčí o tom, že být máma je ten nejúžasnější zážitek ze všech.Každý den se snažím každé mámě radit, aby byla silná, že to dokáže a říct jí, že v ní věřím.Jenže některé dny už jsou prostě příliš. Myslím, že to všechny poznáme už ráno. Stačí sejít do kuchyně a VÍTE, že dnes to prostě bude až moc. Víc, než vydržíte.A za pár hodin sedíte za zavřenými dveřmi na záchodě a modlíte se, abyste měla pro sebe jen pět minut. Jenže nemáte. Za dveřmi se ozývá to známé MAMI.A vy úplně cítíte, jak se ve Vás zloba hromadí. Nejraději byste utekla pryč, ale nemůžete.Nejste sama. Vím, píši to často, ale OPRAVDU NEJSTE SAMA.My všechny podobné pocity zažíváme každý den.Dusíme je v sobě a cítíme vinu,  větší a větší.Ale i tohle patří k tomu být mámou.

Být máma není jen o lásce a pocitech, které Vás naplňují štěstím a radostí.Je to o pocitech, kdy stojíte zlomená před vlastním dítětem a víte, že prostě nejste schopná zařídit, aby se obléklo. Nebo snědlo snídani. Jste prostě jen unavená už ze všech těch pokusů, kdy lžička představuje letadlo nebo her, kdo se rychleji oblékne.Zíráte na tu osobu v zrcadle a ptáte se sama sebe, jak je možné, že tříleté dítě Vás tolik ovlivňuje a Vy jste proti němu bezmocná.Ale proč o takových dnech nemluvíme?Proč nesdílíme své nejhorší pocity?Žijeme ve světě, kde každý pocit štěstí musí být okamžitě vystaven na světlo.Ve světě, kde nám Instagram říká, že existuje 52 snadných večeří pro zaneprázdněné mámy( a pocit viny, že ohříváme dva dny staré jídlo k večeři) , 13 důvodů, proč je mateřství to nejlepší na světě. A momenty, kdy to tak není, prostě neexistují.(a s nimi i pocit viny, protože nemáme dost času si ho užít).Víme všech 44 způsobů jak si vyrobit s dětmi papírového draka nebo upéct mrkvové muffiny.Ale proč stejně s nadšením nesdílíme pocity, kdy je nám do pláče a chceme praštit s formou na muffiny prostě o zem?Kolik z Vás sklopí oči k zemi se studem, že dnes k večeři podáváte pizzu z mrazáku? Nebo chleba ve vajíčku?Zatímco čtete, jak jiné maminky upekly kuře, jako zákusek dokonalý jablečný koláč a u toho všeho se stihly se svými potomky vyfotit, aby dokonalý obrázek, dokonalé rodiny, byl prostě DOKONALÝ.Chtěla bych mít tu moc a pohnout kousek objektivem aparátu. Jen o pár centimetrů, abychom všechny viděly realitu, která za takovým obrázkem je. Všechnu tu rozsypanou mouku, nádobí ve dřezu, plačící dítě v jídelní židličce.Abychom zatímco my sedíme v teplácích a máme vlasy v culíku, když čteme ty dokonalé příspěvky, jsme pochopily, že takové okamžiky jsou jen výjimečné. Že se nedějí každý den a nejsou běžné.Také máte někdy pocit, že zatímco vy, udýchaná a bez make-upu tlačíte unaveně nákupní vozík, všude kolem Vás jsou mámy, které to prostě zvládají? Vypadají upraveně, mají dobrou náladu a jen co zlehka nakoupí plný košík, už s úsměvem uhání s dětmi do Disney Worldu?A pro Vás je největším výkonem toho samého dne, jenom ten nákup a z posledních sil s ním dojdete domů.A to poslední na co myslíte, je pocit požehnání, který byste ráda hned sdílela se všemi svými přáteli.Necítíte se ani požehnaná, ani poctěná a už vůbec ne šťastná.

Mámy.Ve světě, kde každý očekává od toho druhého  hodně, se musíme prokousat a rozhodnout se, co je opravdu důležité.Jestli všechny ty obavy z toho, že naše děti nerozvíjíme dopředu, když se dívají na televizi, zatímco se Vy snažíte nabrat síly po neprospané noci a v ruce držíte už druhý hrnek kávy.Všechny ty otázky, zda jim to neublíží, když s nimi nestavíme města z papíru a neučíme je mluvit třemi jazyky.Jestli obavy z  neekologických pracích prostředků, lepku a oblečení, které není jen z Biobavlny, jsou opravdu teď to nejdůležitější.Přitom všem na nás všude křičí jenom jedno, že to musíme zvládnout všechno, protože jsme mámy a mámy to tak dělají.Nespí, nejedí a obětují se pro své děti a mají z toho radost.Také občas sedíte na zemi a vidíte kolem sebe všechny ty hračky, použité plenky a říkáte si, jak z TOHOHLE může někdo proboha mít radost?A na konci toho bláznivého dne jste už tím vším pláčem, úklidem a stresem pohlcená, že  se cítíte jako domeček z karet. Stačí vyndat jednu kartu a sesypete se.

Myslím, že jsme nějak uprostřed toho všeho zapomněly na jednu věc. Na to, že jsme také jenom lidé.Obyčejní, kteří mají právo na to se neustále nesmát a nehýřit úsměvem.Až příliš rychle se BÝT MÁMA stalo synonymem pro očekávání velikosti a úžasných okamžiků. Tak nějak přirozeně hned po porodu by jsme měly pocítit obrovský příval lásky a štěstí.A pak pro nás, které některé dny sotva držíme krok s ostatními, jsme bez dechu, klopýtáme a padáme, se sebou nemáme slitování.Ve chvílích, kdy vyčerpané pláčeme a cítíme všechny ty emoce, které se v nás nahromadily, je to poslední co chceme slyšet, že budeme v pořádku. Že to zvládneme a všechno bude dobré.Když se takhle cítím, nechci poslouchat, že to bude dobré.Chci, aby to bylo DOBRÉ TEĎ.Ale přitom uvnitř tolik toužíme, aby někdo tahle dvě slova řekl. Aby nám je zavolal, napsal nebo zašeptal. ZVLÁDNEŠ TO.

Hladina 4,5 - 7,5 mikromol/l                  =  bezporuchová mmetabolizácia homocysteinu

Zvýšena hladina homocysteinu  =  porucha metabolizácie homocysteinu

Z posledných výskumov, vyplýva alarmujúce  zistenie, že vysoká hladina homocysteínu v krvi pravdepodobne zvyšuje 3-násobne riziko potratov. 

Zvýšená hladina Hcy -

1. poškodzuje cievy, čím môže brániť v zahniezdení oplodneného vajíčka.

2. môže narušiť cievne zásobovanie plodu.

Na Modrého koníka chodím každý deň, všimla som si, že tu baby testujú. Nevedela som ako sa do testovania zapojiť a tak som oslovila dve maminy, ktoré ma usmernili. Tak sa začala moja cesta testovania. A  hneď téma ako vyšitá pre mňa. 

Testovanie make-upu Vichy Dermablend na problematickú pleť.

Od puberty mám problematickú pleť, pre mňa bola pohroma mať na tvári hnisavé vyrážky, ktoré som si veselo vytláčala, čo mi spôsobilo nepekné jazvy. Po pôrode sa akné zmiernilo, ale jazvy mi zostali. Absolvovala som chemický peeling, ktorý bol bolestivý a nepríjemný. Človek, ktorý toto ošetrenie absolvoval, vie, o čom píšem. 

Veľmi som sa potešila, keď som dostala správa, že aj ja budem osôbka, ktorá bude tento výrobok testovať. Ešte raz veľmi pekne ďakujem MK za túto možnosť. 

A nastal čas testovania... 

Nebudem popisovať vlastnosti výrobku od výrobcu, tie si viete prečítať z letáku. Popíšem moje pocity a dojmy. Keďže mám mastnú, problematickú pleť zo sklonom k pigmentácii, bola som veľmi zvedavá, či make-up splní to čo o ňom výrobca píše. 

Zrušiť zasnúbenie a natrvalo sa rozísť s priateľom je lepšie riešenie, ako ľutovať celý svoj život. Viem,  zažila som to.  Začnem ale pekne od začiatku...

Mala som krásnych sedemnásť a žiaden priateľ na obzore. Prišlo leto, dni som si krátila obľúbenou činnosťou - bicyklovaním. Najprv menšie trasy, postupne som pridávala viac kilometrov, až sa na konci leta denný pohyb vyšplhal na 100 kilometrov.

A vtedy som ho spoznala. Žiaden krásavec. Na prvý pohľad nesympatický, so značnou nadváhou, viezol sa na babete. Obehol ma, potom sa otočil a zase sa vliekol za mnou. Bolo mi to dosť nepríjemné. Hneď si to aj všimol. Prerušil mlčanie rozhovorom, samozrejme všetko za jazdy. Išiel vedľa mňa. Rozprávali sme sa o škole, o záľubách. Za každú cenu bol odhodlaný odprevadiť ma až domov. Nedovolila som mu to. Nechcela som. Rozlúčili sme sa ešte za jazdy a ja som dúfala, že už ho nikdy v živote neuvidím.

O pár dní neskôr sa konal v meste jarmok. Babka prišla do izby a hovorí : "Janka, vonku pred bránkou ťa čaká nejaký chlapec." Videla,  že so mnou to ani nehlo, veď aký chlapec? Žiadneho som nemala, nikto za mnou nechodil. "Choď pozrieť!" dostala som rozkazom. Pomaličky som sa obula a nakukla som von. Uvidela som ho. V hlave mi vírilo veľa otázok : "Čo tu ten chce? Ako vie, kde bývam? Sledoval ma až domov? Načo prišiel?" Jedna otázka predbiehala druhú. 

"Ahoj, doniesol som ti čokoládu. Bol som na jarmoku, tak som to mal po ceste."

"Ďakujem, ako vieš, kde bývam?"

Nájsť si prácu, ktorá nás baví a ešte v nej aj dobre zarobiť je zložité. Cesta do pracovného kolotoča je vydláždená životopismy a pracovnými pohovormi. V dnešnom článku si povieme, aké otázky vás môžu čakať na pracovnom pohovore (aj v známych IT firmách), ale aj ako sa na pracovný pohovor pripraviť. 

Keď prichádzate na pracovný pohovor do firmy, je dôležité niečo si o tejto spoločnosti naštudovať. Kedy bola založená, čo ponúka zákazníkom, v akom štáte má centrálu a ďalšie. Pozorne si prečítajte svoj životopis, viete ku každej vašej pracovnej pozícií povedať čo vám priniesla, alebo prečo ste odtiaľ odišli (bez toho aby ste urážali predchádzajúceho zamestnávateľa). Porozmýšľajte aj nad tým, čo všetko potrebujete o pracovnom mieste vedieť, na pohovore sa predsa môžete pýtať aj vy. 

Pripravte si odpovede na často kladené otázky: povedzte niečo o sebe, ako by vás charakterizovali vaši kolegovia, kde sa vidíte o pár rokov, aké sú vaše slabé a silné stránky alebo prečo chcete pracovať pre našu spoločnosť. 

Microsoft 

Na pohovore v Microsofte sa s najväčšou pravdepodobnosťou nevyhnete hlavolamom. Môžu vás tu čakať aj otázky typu "Koľko benzínových púmp sa nachádza v USA?" Takýmito otázkami chce spoločnosť preveriť spôsob vášho myslenia, nemusíte vedieť správnu odpoveď. Samozrejme budete musieť preukázať aj svoje odborné znalosti, napríklad implementáciou určitého algoritmu vo vybranom programovacom jazyku. 

Google

Čím som staršia, tým viac sa zamýšľam nad totálnymi hovadinami. Ale vďaka týmto drobnostiam, ktoré normálneho človek netrápia, sa občas zamýšľam aj nad vecami, ktoré zmysel majú. Hoci na prvý pohľad sú to ešte väčšie blbosti ako tie, ktoré by "normálny" človek klasifikoval ako hovadiny a mávol rukou. Že dementná, asi stráááááášne unavená frustrovaná mater.

Anyway, zistila som, že deti sú brutálny sabotéri. Počas deviatich mesiacoch v bruchu asi dostávajú doučovanie z cieleného sabotovania. Že o čom zasa točím? No tak vám vážení a milí uvediem príklad. Teda zopár. Lebo ja som majsterka v písaní zoznamov a aj toto do toho patrí!

V marci mala moja kamarátka z detstva oslavu 30tky. Ešte som kojila, najmä teda v noci, ale rozhodla som sa, že po vyše roku už by aj stačilo. Hej, milé pro-mamila ženy, JA som sa rozhodla, že už mám toho po vyše roku dosť. Ale o to nejde. Začala som pekne poporiadku, tuším som tu o tom aj písala, a dieťa sa mi podarilo úplne bez revu a napriek prezentovaným strašidelným scenáriám odstaviť. V sobotu bol deň oslavy, už aj kozy mi odpuchli (a.k.a. pokiaľ si ich nedám "opraviť", push upka je moja nová bff) a mohlo sa ísť na párty s mojimi babami, ktoré som nevidela už sakra dlho. Celý týždeň som vymýšľala, čo si oblečiem, keďže konečne pôjdem medzi ľudí do fancy baru, ktorú kabelku si vezmem, ako sa nalíčím, či sa mi podarí z môjho hniezda na hlave vytvoriť niečo, čo má aspoň z diaľky niečo spoločné s účesom. Ešte som si ako vzorná občianka Slovenskej republiky chcela ísť odvoliť a odtiaľ rovno na vidlibus smer party party party. Avšak, mám doma sabotéra..

Dzecko už večer trochu pokašliavalo, ale skôr iba tak, že "aby sa nepovedalo". Bol piatok, čiže utekať k lekárke sa nedalo, a s takým nijakým kašľom by som ani nešla. By viac ochorel v čakárni. No, tak v sobotu ráno dzecko pokašliavalo stále. Dokonca sa na tom smial. Ako sa však schyľovalo k večeru, dzecko začalo kašľať ako "starý hrniec" a namiesto párty sme šli na pohotovosť.

Ďalšia sabotáž, ktorú pozná asi väčšina rodičov.. Si predstavte, že konečne večer (?!) o 20:00 nespíte pri telke, chlap vám neprišiel z práce zničený, dokonca aj máte chuť na nejaké to mojkanie.. A ste v najlepšom a zrazu sa vám z vysielačky ozýva srdcervúci plač. Lebo sabotér vycítil, že ste sa zrovna nezaoberali tým, aký je úžasný a aký ste mali s ním /namáhavý/ skvelý deň, a tak sa aj v polospánku práve teraz dožaduje vašej prítomnosti, mlieka, čaju, pomojkania, učičíkania, hocičoho.. len "sakra dotrtkajte a nevyrobte mi súrodenca!"

Poprípade po X mesiacoch si vytrucujete* poobedie pre seba. Nemáte žiadne plány, nič, s nikým sa nechcete stretnúť (alebo nemáte s kým, ako ja) a v podstate je úplne jedno kam sa pôjde, len nech si vypijete tú kávu teplú, nerozliatu a bez mrnčania a kreslenia popri tom, utierania rozliatej kávy... A potom sa vám zrazu vyhádže celé decko. Keďže lekárka je už off, lebo pracovala do 12tej, chytíte stres, paniku, wtf.. Nie len preto, že dzecku niečo je.. Ale je streda poobede, v sobotu ste sa chceli ísť "venčiť osamote" a.. zasa tá sabotáž.

Aktualizácia: Veľmi chutné recenzie a recepty z tohto testovania si môžete prečítať tu. 

----

Každé ráno sa zobudíme a vyberáme sebe aj deťom, čo si majú obliecť, balíme im desiate do škôlky či školy. Vo väčšine prípadov rozhodujeme o tom, čo uvaríme, v akom množstve a pre koho. Jednoducho sa snažíme poskladať z týchto každodenných rozhodnutí krásne a pokojné dni, na ktoré budú naše deti s láskou spomínať.

Rovnako by sme sa mali preto rozhodovať aj pri kvalite toho, čo im ponúkame. Ukázať im cestu na ten správny chodník. Ponúknuť im to, čo si zaslúžia - kvalitný základ pre ich zdravie, rast a vývoj. 

Varme preto bio, s dmBio

Uvarte si chutné cestoviny, kaše plné chia semienok, alebo bielkovinovú bombu v podobe cíceru. Podeľte sa so svojou skúsenosťou a receptmi, ktoré určite stoja za vyskúšanie. Otestujte suroviny, s ktorými vyčarujete chutné dobroty. 

Tak ma teda pustili domov. Veď to som chcela, o tom som snívala, o to som prosila doktorov. Napriek tomu som však bola nešťastná. Ako zvláštne to znie. Nešťastná tehotná žena... Už som nevedela nič, necítila nič, len zvláštne prázdno. A dookola som si opakovala slová lekárky: "Musíš sa tešiť na svoje bábätko!" Ako mantru...

Išla som k svojej mame a prvé, čo som urobila bolo, že som sa najedla domáceho jedla. Potom sme s mužom, na radu lekára, išli na prechádzku. Na nervy mi kúpil koláč a kávu. Pred kaviarňou som sa stretla so svojou šéfkou. Porodila o dva týždne skôr. So mnou to už nerobilo nič. Jej dcérka bola nádherná a ona ma povzbudzovala. Och, ako ľahko sa jej to hovorilo. Nechápala, nerozumela... Mne už vtedy nerozumel nikto "tam vonku". Zrazu som pocítila zvláštnu chuť vrátiť sa do nemocnice. Vrátiť sa na miesto, z ktorého som chcela celých päť dní zmiznúť. Tam boli ženy, ktoré mi rozumeli, lekári, ktorí mi rozumeli, zrazu som cítila, že tam patrím. Doma som si dopriala vytúženú sprchu. Pozerala som televíziu a nedokázala som sa už na nič sústrediť. Striedavo som pozerala do obrazoviek televízie a telefónu a stále dookola googlila tému "vyvolávaný pôrod".

Na druhý deň ma čakali kontrolné vyšetrenia. Všetko postarom. Stále jemná kontrakčná činnosť, tvrdnutie brucha, bábätko v poriadku. Lekár, ktorý ma včera prepúšťal a sám robil tieto vyšetrenia, zvažoval opäť hospitalizáciu vzhľadom na kontrakcie. Ja som nejak vo svojom vnútri cítila, že nie sú pravé. Že môžem ísť pokojne domov. Že ma čaká to, čoho som sa tak obávala - indukovaný pôrod. Takto som mu to povedala. Napriek iracionalite mojej výpovede súhlasil a poslal ma domov. Rozlúčili sme sa podaním ruky. Tak zajtra. Zajtra. 7.00. Nalačno.

Večer doma prebiehal rovnako ako predtým. Sprcha, oddych, telka. Večer okolo 21.30 sme si s mužom ľahli do postele. Zajtra konečne vezmem svoju vytúženú tašku. Zajtra ju konečne budem potrebovať. Vtom to na mňa doľahlo. Spustila som neutíšiteľný plač, lebo akokoľvek som sa snažila, bála som sa. Strašne som sa bála. Nedokázala som vidieť svoje bábätko, stalo sa pre mňa len veľkou neznámou, bolo len dym... Plakala som a plakala... Myslela som si, že túto noc nebudem môcť zaspať. Tak, ako som nemohla zaspať, ked rodila moja známa na môj termín pôrodu. Prekvapivo som však  zaspala rýchlo a ľahko v náručí môjho muža...

Vytúžený deň

Ráno o 6.00 mi zazvonil budík. Dnes je ten deň. Vstala som, urobila som si základnú rannú hygienu. Obliekla som sa a dala posledné veci do tašky. Netušiac, že skoro  o dvanásť hodín budem tým najšťastnejším človekom na svete. Všetky emócie boli preč a moja psychika pracovala na autopilota. V ten deň bola strašná zima, počasie u nás už niekoľko dní sužovali silné mrazy. Zaparkovali sme. Na polceste k bránam nemocnice sme sa museli vrátiť po všetky papiere. Môj muž, ktorý mi vždy tieto veci s humorom vyčítal, teraz mlčal. Pretože dnes je výnimočný deň. V obrovskom nemocničnom výťahu sme boli natlačení. Hneď vedľa mňa stál lekár, ktorého tvár som poznala z násteniek na gynekologickom oddelení. Ide do práce. Možno to bude môj pôrodník. Na chodbe sme sa manželom naposledy silno objali. Keď prekročíme dvere pôrodnej sály, už nebudeme mať také súkromie ako na chodbe. Rovnako sa so svojou ženou obíjmal aj ten lekár. Zazvonila som na zvonček. Ako dlho a ako často som si túto chvíľu predstavovala. Ako som po nej túžila. A teraz, keď sa to deje, som úplne prázdna. Necítila som nič. Všetko sa dialo presne tak, ako som nechcela...

ČO JE CHILLI?

Chilli paprička, chilli, ako niekto hovorí skrátene alebo dokonca feferónka. To všetko sú užívané termíny pre plod exotických druhov paprík, ktoré rastú v tropických a subtropických oblastiach. Chilli paprička je malá paprička so silnou vôňou, ktorá sa vyznačuje pálivosťou. Existuje veľa druhov chilli papričiek, ktoré majú rôzne stupne pálivosti. Za pálivosť chilli papričiek môže látka kapsaicín, čo je dráždivá a vyvoláva pocity pálenia v každej tkanive, s ktorou príde do styku. Teda nielen v ústach, ale aj na koži pri krájaní. Chilli papričkám sa darí predovšetkým v Indii, Číne, Japonsku, Vietname, Afrike, Južnej a Strednej Amerike, Mexiku a na Balkáne, kde je chilli paprička bežnou súčasťou miestnej kuchyne.

Z HISTÓRIE CHILLI

Pôvodne chilli papričky pestovali Indiáni už 6 000 rokov pred našim letopočtom. Je to jedna z prvých samoopelovacích rastlín, ktoré sa začali pestovať v Amerike. Po objavení Ameriky Kryštofom Colombom sa pestovanie chilli papričiek rozšírilo po celom svete a chilli korenie sa stalo veľmi cenným a bolo čiastočne nahradené za čierne korenie. Najviac sa chilli korenie ujalo v Indii, kde je neoddeliteľnou súčasťou indickej kuchyne. Ďalej sa potom dostalo napríklad do Maďarska, kde vznikla mletá paprika, ktorá sa používa dodnes pri príprave maďarských gulášov. Látku kapsaicín objavil v roku 1816 P. A Buchtholz a preukázal, že táto látka spôsobuje pálivosť chilli papričiek a zvyšuje činnosť žalúdočných žliaz.

DRUHY CHILLI

V dnešnej dobe existuje 3 000 druhov chilli s rôznymi stupňami pálivosti. Základnou odrodou chilli papričiek je Capsicum, ktorá zahŕňa 5 domestikovaných druhov paprík a 23 voľne žijúcich odrôd. Medzi týchto 5 základných odrôd patrí:

                                            Časť prvá. Strava 

      Na koníku je veľa skupín o zmene životného štýlu, o strave, o cvičeni. Niektoré z nich navštevujem denne, v jednej som aj spolumoderátorkou. Veľa žien chce zmeniť svoje telo, chce sa v ňom cítiť dobre, chce sa zmestiť do šiat, plaviek, chce sa páčiť sebe, manželovi, okoliu. Niektorým ženám to chudnutie ide ľahšie, ostatné sa nadrú trošku viac. Niektoré schudnú na vysnívanú  váhu a tam sa ich cesta končí. Pre ostatné sa cvičenie a zdravá strava stanú láskou na celý život! Ale poďme od začiatku. 

    Vraví sa, že telo sa robí v kuchyni. Áno, strava je 70-80% percent úspechu. Nemôžeš čakať, že budeš tvrdo cvičiť a vyjedať čokoládky. Zdravá a vyvážená strava, hoci aj bez cvičenia, to už možné je. Vždy som si myslela, že sa stravujem zdravo, ale nebola to celkom pravda. Resp. nevedela som, kedy je čo vhodné jesť. A aj to je dôležité. Lebo hýbať som sa hýbala. Pobehovala s deťmi po ihrisku, aj cvičiť som chodila. Sem-tam. Ale potom som zjedla tanier cestovín, lebo som bola príšerne hladná. 

    O strave nájdeš na internete aj v knihách veľa článkov. Dôležité je, aby si to nebrala ako diétu, ktorú o týždeň-dva skončíš. Musí ísť hlavne o zmenu životného štýlu, a malo by ti to ostať navždy. Preto by ani zmeny v tvojom jedálničku nemali byť od začiatku také drastické, ale všetko radšej pomalšie. Napíšem, čo som jedávala ja, čo pomohlo mne zbaviť sa kíl navyše. 

• Pre každého platí iný model, pre mňa bolo dôležité jesť päťkrát denne menšie porcie.
• Dôležitý štart do dňa sú raňajky. Ja som vylúčila pečivo a na raňajky som jedla ovsené vločky zaliate vriacou vodou. Do toho chia semiačka, škoricu, trošku orieškov a ovocie. Kaší je veľa druhov, môžeš skúsať, a samozrejme, môžeš ju uvariť aj v mlieku. Nie každý však raňajkuje. Ak náhodou raňajky vynechávaš, skús aspoň teplý čaj, alebo džús. Ak sa nevieš pečiva vzdať, nevzdávaj sa. Ale dopraj si len kúsok a len na raňajky. 
• Keďže som mamou dvoch chlapcov, dôležité pre mňa je, aby jedli počas dňa veľa ovocia. Takže na ovocie sme si vyhradili práve desiatu. Nemusíš veľa, stačí jedno jablko, alebo banán, alebo pohár smoothie. To si môžeš zobrať so sebou aj do práce, alebo s deťmi na ihrisko. 
• Obed som mávala skoro vždy rovnaký ako zvyšok rodiny. Hoci sa snažím variť zdravo, deti moju pizzu z ovsených vločiek netolerujú. A variť všetko dvojmo sa stále nedá. Takže normálne polievka aj druhé, prílohy som si dávala menej a viac zeleniny. Polievky som sa snažila nezahusťovať, postupne som vylúčila aj smotanu do mixovaných polievok. K mäsu aj zemiaky, aj ryžu, aj knedľu som si dala 🙂 Samozrejme, nie všetko naraz! 🙂 Keď sme mali ryžový nákyp, ten som nechala celý im, keď ho tak zbožňujú 🙂 
• Po obede som už sacharidy viac nejedla, hlavne nie vo veľkom množstve. Áno, hovorí sa, že sacharidy sa môžu aj na večeru, ak sme cez deň neprekročili ich množstvo. Keďže som si jedlá nikdy nenahadzovala do kalorických tabuliek, radšej som sa držala toho, že sacharidy najneskôr na obed. Mne sa to osvedčilo. 
• Čas na cvičenie som mala vyhradený len ked synček spal, teda 60-90 minút po obede. Preto som sa snažila, aby som po cvičení doplnila hlavne bielkoviny, ktoré sú potrebné na regeneráciu svalov. A to bol čas olovrantu. Najviac mi chutil tvaroh s troškou javorového sirupu, alebo biely jogurt, cottage chees. Časom som kvôli ekzému vylúčila mliečne výrobky a nájsť vhodnú alternatívu bolo oveľa ťažšie. Niekedy som zjedla len niekoľko lyžíc arašidového masla. Alebo proteinový nápoj. 
• Leto bolo na zdravé večere najideálnejšie a ja som mala vždy plný tanier zeleniny, k tomu niekoľko plátkov šunky a syra. Alebo vajíčko natvrdo. Alebo praženicu s cibuľkou. Alebo omeletu s hraškom, či grilovaný camembert so zeleninou. Decká si dokonca obľúbili špenátové palacinky plnené cottage cheesom. Možností je naozaj veľa 🙂 Takže jesť denne kura, to u mňa nehrozilo.
• Nezabúdaj na pitný režim. Je to základ. Nebudeš zavodnená a s vodou sa odplaví z tela všetko, čo tam byť nemá. 
• Predtým, ako som sa dala na zdravú stravu, som večer vyjedala všetky možné čokoládky, ktoré som deťom samozrejme, dať nechcela. Alebo chipsy a iné slané dobroty. Na vine bol veľakrát práve manžel, ktorý na niečo takéto dostal chuť a ja som neodolala. Potom som sa však zaťala a nič sladké som nezjedla. On si dal, ja nie. Doteraz nechápem, kde sa vo mne tá pevná vôľa vzala, ale vďaka za ňu! Večer som pri telke radšej lúskala tekvicové semiačka. Majú asi viac tukov, ale nevadi, moje ruky to zabavilo, jazyk oklamalo. Keď som už dosiahla váhu, s ktorou som bola spokojná, vtedy som si dopriala sladké a bez výčitiek. Ani u mamy či svokry som nikdy nehladovala. Dala som si prosto menej, ale nikdy som nič neodmietla. Ani koláčik. Jeden "nezdravý" obed mi nikdy váhu nepokazil. Dôležité je vedieť, že na druhý deň sa vrátim do starých koľají. Keď sa tak zamyslím, ja som vlastne nikdy nemala zo žiadného jedla výčitky. 
• Veľa tipov na skvelé recepty som našla aj v skupinách tu na koníku, alebo na facebooku, či priamo internetové stranky, napr. fitshaker. Je toho v dnešnej dobe naozaj veľa. Už si stačí len vybrať a pustiť sa do varenia. A jedenia 🙂 

     Denisa

Sedím v miestnosti a pozerám sa na ľudí okolo seba. Väčšinu z nich som nikdy nevidela. Každý sme iný. Mladší, starší, ženy aj muži. Niektorí sú oblečení formálne, druhí ležérne. Ja som si odbehla od dcérky, suseda po ľavici z práce a chlapec oproti zo školy. Navonok nás nespája nič. Minimálne jedno však spoločné máme. Prišli sme sem kvôli dobrej veci. Srdce nám horí pre to isté. Chceme pomáhať a sme vzácni. Sme dobrovoľníci.

V dnešnej dobe existuje mnoho skvelých organizácií, združení, iniciatív. Smerujú svoje aktivity na podporu a rozvoj, obnovu, ochranu alebo starostlivosť.

Všetky informácie o projekte dm spoločne nájdete tu.

Robia svet okolo nás lepším a okolie krajším. Sú prospešné a výnimočné. A mnohokrát o nich ani nevieme. To je veľká škoda. Väčšina z nich totižto potrebuje pomoc. Nie len finančnú, ale najmä ľudskú. Potrebujú ľudí a čas. Naše odhodlanie a ochotu. Srdce.

Do 15. 2. 2017 sa takéto združenia môžu na stránke www.dm-spolocne.sk prihlásiť do projektu dm spoločne. Alebo ak nejakú neobyčajnú iniciatívu poznáte, môžete ju odporučiť. Či už sú to združenia 3. sektora alebo orgány štátnej a verejnej správy, či ich organizácie, dajte o nich/o sebe vedieť.

Vybraným projektom dm poskytne drobnú materiálnu pomoc, lokálnu podporu a to najdôležitejšie: zdravé ruky. Čas a vôľu dobrovoľníkov.

Skladbu pre šťastné bábätká s názvom Happy Song zložila držiteľka Grammy Imogen Heap. Spolupracovala pritom s mamičkovským webom C&G Baby Club a tímom psychológov. 

Imogen zložila viacero verzií v durovej tónine s jednoducho melódiou a pesničky potom pustili dvadsiatim šiestim bábätkám. Okrem jedného všetky reagovali radostne práve na túto.

Slová Šťastnej piesne sú jednoduché, ako jej melódia:

Bring! Bring! On the bicycle

Beep! Beep! In the car

Ping! Ping! A submarine

Láska vieš,že ťa milujem preto maj pre mňa pochopenie tých pár dní.

Každý deň sa snažím aby naša rodina mala všetko čo potrebuje a boli sme šťastní.

S láskou zobudím naše dieťa(deti),výchystám do škôlky,školy,utekám do práce.Z práce idem pre deti,do obchodu aby som uvarila večeru a videla vaše spokojné a sťastné tvare.Medzi varením dám prať niekoľkokrát a venujem sa deťom.Keď sa najeme umyjem riady,prichystám ti do práce jesť.Chviľku strávime ako rodinka pár hodin spolu hraním sa,rozprávanim zažitkov ktoré sme prežili cez deň.Večer deti okúpem a prečitam im rozpravku.Keď deti spia nachystám im veci na ďalši deň.Unavená si sadám ku tebe pred telku a snažim sa venovať tebe čo najviac.

Tieto veci robím pre NÁS každý deň,preto maj prosím pre mňa pochopenie pár dní-tých mojích dní.Kedy mi vadi aj malička drobnosť že si dal niekomu like na fotku,že ma rozplače aj reklama na merci.

Prosím,nehádajme sa,neurážaj sa keď moje telo bojuje same zo sebou a poviem aj to čo tak nemyslím.Stoj pri mne ako stále,obijmi ma a daj mi bozk.

Občas po mne hoď čokoladu.