Vianoce sa blížia! Ako som to zistila? Z reklamy na mňa vyskočilo staré známe: „Ja nemusím, ja už ho vidím!” No a mňa sa zmocnila panika. Je čas vymýšľať darčeky pre celú širokú rodinu. Od vlastných detí, cez tetičky, strýčkov, babičky, prababičky… Každoročná mozgová zumba začala!

Na vianočných darčekoch je najzvláštnejšia jedna vec. Nikto, kto má viac než 25 rokov, ich vlastne nechce. Otázkou teda zostáva, prečo si na nich nechávame tak záležať? Isto ste si to už skúsili aj vy. Keď sa akéhokoľvek dospeláka spýtate, čo si praje od Ježiška (alebo Santu, Deda Maroza, Troch kráľov,...) odpoveď je, v podstate, väčšinou tá istá: „Nič.” S rôznymi obmenami typu: „Hlavne zdravie,” alebo „ja už nič nepotrebujem,” sa stretne v predvianočnom období asi každý. Ale, úprimne, neverím, že som jediný dospelák, ktorý kľudne spíše aj celú „áštvorku” prianí Ježiškovi. 

Čo však s tými ostýchavcami, ktorí jednoducho svoje priania neprezradia? U nás je to väčšinou prípad babičiek a prababičiek. Vraj si nemáme robiť škodu. A pravdou je, že u nás doma si nedávame nijak extra drahé darčeky. Našťastie, sme nepodľahli konzumnému šialenstvu, kedy sa všetci predháňajú, kto kúpi viac, drahšie či väčšie darčeky. U nás sa ide skôr po tých nefinančných hodnotách. To však nič nemení na veci, že aj tie drobnosti musí niekto vymyslieť!

Vzhľadom k tomu, že bývame 500 km od našich starých rodičov a delia nás štátne hranice, vídame sa pomenej. A posledné dva roky naozaj minimálne. Všetci vieme, prečo. To ma doviedlo k myšlienke, darovať im fotodarčeky. Aby nás mali vždy pri sebe aspoň takto. Aby sa mohli tešiť z úsmevov vnúčat, a hoci viem, že fotka ich neobjíme, takto im našu prítomnosť sprostredkovať.

Okrem toho, už od nepamäti (snáď od prvých Vianoc, kedy som z vlastného vreckového kupovala vianočné darčeky), kupujem všetkým v rodine kalendár na nadchádzajúci rok. Stolový, na stenu… Snažím sa to obmieňať. Každopádne, fúzia foto- a kalendár sa mi celkom zapáčila.

Spĺňa totiž hneď niekoľko jednoduchých zásad, ktoré môže výber darčekov pre blízkych zahŕňať.

Asi každý rodič chce svojim deťom zabezpečiť dobré vzdelanie, pomôcť s vlastným bývaním či plnením ďalších snov. Aj podľa nedávneho prieskumu sú Slováci prekvapivo zodpovední a svojim deťom pravidelne odkladajú peniaze bokom. 

Až tri-štvrtiny rodičov svojim deťom sporí každý mesiac, ďalšie 4 % štvrťročne, zvyšok odkladá peniaze bokom iba občas. Mnohí z nich však nezohľadňujú fakt, že pri dlhodobom sporení je najväčším nepriateľom inflácia, ktorá podľa štatistického úradu v týchto mesiacoch atakuje hranicu 5 %. V praxi to znamená, že aj napriek snahe zabezpečiť svoje dieťa pred odchodom na strednú či vysokú školu je výsledná hodnota nižšia, ako by si mnohí rodičia želali.

Rozdiely sú v tisíckach eur

Prieskum ďalej odhalil, že až 42 % rodičov preferuje svojim deťom odkladať peniaze na sporiacom účte. Na vkladných knižkách je to už iba menej ako desatina. Aktuálne sú však sadzby na týchto produktoch blízke nule, čo v kombinácii s každoročným zdražovaním výrazne znehodnocuje výslednú sumu.

Odborníci preto odporúčajú využiť radšej investičné sporenie. Výhodou je, že stačí odkladať aj menšiu sumu, pričom riziko spojené so situáciou na finančných trhoch sa rozloží v čase viacerých rokov. Investovanie sa tak stáva dostupnejším aj pre bežných ľudí.

„V prospech investičného sporenia hovoria aj doterajšie výsledky – napríklad, ak by rodič pred 14-timi rokmi založil svojmu dieťaťu namiesto bežného sporenia radšej investičné, celková suma by bola vďaka situácii na finančných trhoch a v dôsledku zloženého úročenia dnes už dvojnásobná. Už pri 20-eurovom sporení by tak zhodnotil svoje peniaze o niekoľko tisíc eur,“ vysvetľuje Michal Orlovský, zodpovedný za správu majetku klientov Slovenskej sporiteľne.

Tak som sa dokopala k hľadaniu aká tá termifľaška by mohla byť pre nás tá pravá. A viete na čo som prišla? Že tých pohárikov, fľasiek a termosiek je taaaaak veľa.

Tak je otázka, akú mám predstavu, a čo by mala spĺňať? Tak si vravím hlavne aby udržala nápoj teplý, a určite aby sa to nevylialo. Ale čuduj sa svete niektoré ani nemajú uvedené koľko tam nápoj teplý vydrží, a či je tam niečo aby sa nám ten čajík nevylial.  Tak sa mi podarilo nájsť týchto pár čo aj dobre vyzerajú.

Výber: 

Orion termoska 

• 6 prevedení 
• Silikonovy výklopný plastový otvor 
• 400ml
• Nerezová oceľ 
• Tvar plechovky
• Umývanie v myčku neuvedené
• Neuvedený odporúčaný vek na používanie 
• Udrží 12h teplý nápoj ak ju pred tým zohrejeme vodou

Thermos Foogo

Dostavila sa. Najskôr tak nesmelo, ale nakoniec predsa len to bola ona. Menštruácia. Vitaj teda. A zase ma s ňou dobehol i smútok a štipka zúfalstva. Spomenula som si na spolužiačku, ktorá vždy neoblomne tvrdila, že ona deti mať nechce. Včera som videla vianočné fotografie jej rodiny s manželom na rukách so štvorročným chlapcom a ona držala v náručí pol ročné bábätko. Potom tu máme druhú kamarátku, čo ani nevedela ako poriadne vyzerá jej gynekológ, pretože k nemu chodila raz za tri roky. S miernou nadváhou, bez žiadnych diét na prvý šup dievčatko, ktoré už chodí do piatej triedy. No a v modrom kočíku si vozí kučeravého chlapca. 

Chce sa mi jednoducho kričať z celého hrdla. Je to nespravodlivé. Premýšľam, čo som komu spravila alebo komu ublížila. Samozrejme, teším sa so všetkými kamarátkami, sesternicami, spolužiačkami či susedami. To nie je o závisti, skôr mi je to ľúto. Nevadí, ideme zase ďalej. Verím, že nastane ten deň, kedy od radosti vyskočím z kože, kedy budem stále jesť a prepchávať sa, zväčšovať sa, a nakoniec tiež držať v náruči ten malý zázrak. 

6:00 vstanes na to ako ti dieťa kašle do uška a jeho noha je v tvojom oku.

6:10 naháňas dieťa s teplomerom, pre istotu máš doma 3 a všetky použiješ, lebo ved treba si overiť. servítkami, kanvickou.

Druhe pre istotu musíš vyhnať z postele 

6:30 posielaš dieta na zachod prvé, druhe.. Manžel už bol, opustil pevnosť ešte pred 6:00 ty si ešte nebola, ale ignoruješ svoje informácie poslané z močového mechúra do mozgu. 

6:40 vadis sa s potomkom za prezlecenie pyžama, v tomto momente je fajn, keď sa rozplače aspoň vylezie sopel😂 

Staršie dieťa ta ma v tomto smere úplne na salame a pre istotu si na seba hodí letne handry-vadis sa aj so starším potomkom. 

Medzi tohtoročné horúce novinky z dielne Fisher-Price patrí nový rad od Little People. V rade sa nachádza úžasná farma, hasičské auto, školský autobus a lietadlo. Ja som sa vám rozhodla bližšie priblížiť farmu, ktorá rozhodne stojí za zmienku. Je plná zvieratiek, zvukov, pesničiek a malým farmárom poskytne kopec zábavy pri otvorenej hre.

Keď naši drobci prvýkrát uvideli farmu, pochytila ich vlna vzrušenia a doslova skákali od radosti. Moje vnútorné dieťa skákalo spolu s nimi, a tak sme sa s radosťou pustili do rozbaľovania. Na farme je super, že sa dá veľmi jednoducho zložiť a preniesť. Nachádza sa na nej kopec dvierok, zvonček, sýpka s kukuricou pre obyvateľov farmy, figúrky v tvare zvieratiek či farmára a tri tlačidlá.

Veľký červený gombík doslova prosí o to aby ho drobec stlačil! 😀 Vďaka tomu sa otvoria dvierka, spustia sa zvuky a svetlá či pesničky. Veselý hlas farmára, dieťatko vyzve ku hre alebo ho zoznámi so životom na farme a zvieratkami.

Budíte sa ráno unavení a bez energie? Trávite ráno v interéri? Pracujete v kancelárii? Používate pred spánkom  technológie (mobil, obrazovky, LED žiarovky)? Nosíte okuliare alebo šošovky?

Ak ste odpovedali na niektoré otázky ÁNO, čítajte ďalej.

Najprv však trošku faktov z histórie:

Vynález žiarovky a elektrifikácia

Americký vynálezca, podnikateľ a priekopník všestranného využitia elektrickej energie Thomas Alva Edison (1847-1931) predstavil svoj vynález žiarovky 31. decembra 1879. Následne sa v r. 1882 v New Yorku uviedla do praxe prvá elektráreň vyrábajúca jednosmerný elektrický prúd. Koncom 19. storočia začali vznikať aj prvé elektrárne na území Slovenska a postupne sa začala rozbiehať elektrifikácia.

LED žiarovky

🎄🎁🎉Súťaž o 2x adventný kalendár Barbie a 2x adventný kalendár Hot Wheels je tu! 🎄🎁🎉
Ak chcete jeden z kalendárov vyhrať stačí ak dodržíte nasledujúce pravidlá 🙂

💖 daj like/ páči sa mi to 👍🏼 na tento súťažný článok 🙂

💙 do komentár napíš o aký kalendár súťažiš, pre koho ho túžiš vyhrať a aké adventné kalendáre zvykneš kupovať alebo vyrábať 🙂

💖 súťaž trvá do 10.11. A následne vyhlasim 4 výhercov 🥳🎁❗️

Prajem veľa šťastia 🎉🙏🏻

Začala som cvičiť hormonálnu jogu. Nechala som sa inšpirovať. Zadala som si do vyhľadávača "hormonálna joga pre pcos". Vyskočilo na mňa asi tisíc videí so ženami ležiacimi na podložke, v pozícií mostíka alebo nohami uloženými do motýľa. Niekoľko z nich som pootvárala. Najviac ma zaujali tie s Indkami. Miestami som im úplne nerozumela. Niektoré cviky vyzerali pohodlne a ľahko, iné zase skutočne krkolomne a pri zopár z nich sa mi točila hlava a zavadzal mi pupok. Vždy som si myslela, že na joge predsa nemôže byť nič ťažké. Mýlila som sa. 

Pod videami boli i stovky komentárov. Väčšina z nich bolo o tom, ako sa po cvičení hneď dostavila menštruáciu. Mnohé ženy sa pýtali, ďakovali a našla som i zopár takých, ktoré obsahovali slovo "PREGNANT"- otehotnela som! No, tak tie u mňa vyhrali. Preštudovala som si viacero videí i od odborníkov a nakoniec som vybrala niekoľko cvikov. Na moje počudovanie ma to zatiaľ baví. Cvičím tak 5x do týždňa približne 15 minút. V jednom predchádzajúcom článku som písala, že mi prišla ovulácia skôr. Neviem či je to zrovna tou hormonálnou jogou. Vlastne ani neviem, ako často by som ju mala cvičiť. Má s tým, prosím, niekto skúsenosti? Alebo nejaké overené video?

PS: Ja však menštruáciu dostať nechcem. Dúfam, že ma teraz počuje. Chodí načas a vlastne nemám žiadne prejavy PCOS. 

Ďakujem za každú radu a idem si ja pocvičiť.

Milá suseda,

ešte sa nepoznáme, ale možno to ani nie je potrebné. Chcem ti povedať jednu dôležitú vec.  

Vieš, bývam na sídlisku... tento byt je asi už piaty v poradí a všetky majú jednu spoločnú vlastnosť – veľmi tenké steny. A tak sa nedobrovoľne stávam divákom, či skôr poslucháčom príbehov, za ktoré by Netflix zaplatil nemalú sumu.

Práve včera som nevedela zaspať a triasli sa mi ruky po vypočutí jednej z epizód. Pripomenulo mi to príbehy, ktoré som už počula. Dej sa viac menej opakuje.

Prejdem rovno k pointe: Ak chlap na teba zvyšuje hlas, kašli naňho. Odíď, kým sa dá. Pretože ak si hovoríš na začiatku „on sa zmení“, je to pravda. Stačí zlá nálada a je tu výčitka, že si nenavarila nedeľný obed. Stačí zlý deň a začne jačať. Stačí drink - dva a možno ťa udrie. Stačí sakra zlý deň a možno udrie i deti. A stačí sakra pár zlých rokov a... Ešte stále mám pred očami, ako som v jedno ráno vstávala veľmi skoro. Mala som 19 a išla som na brigádu do pekární. Bolo úplné ticho, ktoré preťal bolestivý výkrik. Susedka nad nami našla syna v kaluži krvi s podrezanými žilami ležať vo vani.

Zachránili mu život, ale neviem, či mu zachránili dušu. 

Možno patríte k šťastlivcom, ktorí žijú obklopení zeleňou. Mnohí z nás však žijú v oblastiach, ktoré boli v minulosti odlesnené a zelene je tam žalostne málo. 

V predošlom článku som spomenula pár dôvodov, prečo je zeleň pre nás dôležitá. Teraz by som chcela na neho nadviazať pár radami pri výbere rastlín, kedže v práci sa denne stretávam s ľuďmi, ktorí majú stromy radi, chcú nejaký posadiť, len netušia aký. 

Nie je jednoduché vybrať správny strom na správne miesto. Určite je vhodné obrátiť sa na skúseného záhradníka. Pri výbere treba zohladniť napr.  druh pôdy, ale aj priemerné ročné teploty či vlhkosť vzduchu. Ale kedže nie každý, kto sa ako záhradník tvári, ním aj naozaj je, tak tu je pár tipov, ktoré by vám mohli pomôcť napr. aj v záhradníctve.

Najjednoduchším a najlacnejším spôsobom, ako "prísť" k stromu, je vypestovať ho zo semena. Na fotke je žaluď skoro na jar. Už na ňom vidno ako klíči. Keď takýto žaluď posadíte do kvetináča a budete sa o neho starať, vypestujete si strom, ktorý je vhodný posadiť tam, kde je veľa miesta a žiadne nadzemné elektrické vedenie - vyrastie z neho totiž obrovský strom.

Ak sa Vám nechce tak dlho čakať, môžete si stromček samozrejme kúpiť v lesnej alebo okrasnej škôlke či v záhradníctve. Ak si chcete kúpiť dub, čo vyrástol z takéhoto žaluďa, musíte hľadať strom s názvom Quercus robur.

A tu sa zastavíme pri názvoch. V predajniach bývajú rastliny označené latinskými názvami. Aby ste tomu lepšie chápali, vysvetlíme si to na tom dube - QUERCUS je po slovensky dub, ROBUR je po slovensky letný. Ak posadíte strom s takýmto názvom, narastie statný, dlhoveký strom. Ak by ste kúpili strom, ktorý sa skladá z troch slov napr. Quercus robur 'Fastigiata' - to tretie slovo je upozornením, že už sa nejedná o strom, čo si len tak vyrástol zo žaluďa, ale že je to výsledok šlachtenia. V tomto prípade FASTIGIATA znamená, že sa jedná o dub stĺpovitý t.j. koruna nebude široká  a rozložitá, ale bude mať do šírky len +/- 6m, bude vysoký +/- 15m a bude pôsobiť ako "stĺp".

Prefarbila som si vlasy. Z blond na ryšavú. Asi som chcela zmenu. Nový nádych. Keď ma manžel uvidel, vyhlásil: "Znova som sa zamiloval:" Ráno sa niekedy na seba pozerám do zrkadla a snažím sa ešte na seba zvyknúť. Smiešne.

Pani doktorka sa neozvala ako bol týždeň dlhý. O to lepšie. Nechcelo sa mi vysvetľovať, že potrebujeme dlhšiu prestávku. A vlastne týmto všetkým zakrývať to, že už k nej a do tej jej mega modernej kliniky nemáme chuť prísť. Neobviňujem ju, nehnevám sa na ňu. Veď koľkým párom pomohla. Len jednoducho tam už chodiť nechcem. Aspoň na nejaký čas. Veď kto vie...

Začala som vnímať farby a vône jesene. Neviem či to bolo tým, že sa mi zachcelo ísť domov a práve tieto vnemy mi ho pripomínali alebo som začala byť viac vnímavá. Kedysi som sa jašila za letom, nemohla prečkať jar a vystáť studenú zimu. Zistila som, že každé ročné obdobie je nádherné a nie len obdobie, ale i každý mesiac či týždeň. Hľadala som krásu vo všedných dňoch, rátala som vrabce na našej parapetnej doske a sledovala, ako si pochutnávajú na omrvinkách, tešila sa z farebne vymaľovanej oblohy pri západe slnka a radovala z nového výhonku, ktorý vytlačili moje kvety.

S každým mesiacom prichádza i nádej. Budem mať bolesti brucha? Mám vyhádzanú tvár? Bude to meškať? Ale veď čo tam po tom. Máme čas...

Každý rok prepadne na základných školách na Slovensku viac ako 10 000 detí. 

Výnimkou bol pandemický rok 2020, kedy prepadlo "len"  okolo 3000 žiakov. Avšak pandémia si svoju daň stále vyberá. Aktuálny školský rok ukazuje, aké hlboké stopy zanechali zatvorené školy nie len na vedomostnej úrovni žiakov, ale aj ich psychickom zdraví. Takže otázka už teraz znie, koľko detí si bude musieť zopakovať ročník v nasledovnom školskom roku ?

Elena a Maja

Doučujem dve dievčatá z vylúčenej rómskej komunity. Sú to sestry, obe tretiačky. Jedna mala byť štvrtáčkou, ale ako sa mi zahanbene priznala, prepadla. Učíme sa podľa toho, čo práve potrebujú. Moja práca je intuitívna a nesystémová, ale aj tak si myslím, že užitočná. Z jednoduchého dôvodu: aj málo je lepšie ako nič. A tak sa učíme raz o stromoch na vlastivedu, inokedy násobenie a delenie, alebo vybrané slová. Okrem domácich úloh by sme potrebovali pracovať na čitateľskej gramotnosti, komunikačných zručnostiach, učiť sa v širších súvislostiach, možno aj zážitkovou formou. Potrebovali by sme viac času, ktorý z objektívnych príčin nemáme,  väčší záujem rodiny a okolia, ja by som ocenila usmernenia a rady od odborníkov, keďže som len dobrovoľníčka - solitérka, bez pedagogického vzdelania. Rada by som Elene účinne vysvetlila, že už nemôže prepadnúť, ináč sa nedostane na strednú školu. Ešte radšej by som to vysvetlila jej mame, no nemyslím si, že to bude považovať za dôležité. Momentálne neviem, "kam skôr skočiť", koho osloviť v prvom, koho v druhom rade..., ako rozbehnúť organizovanú, koncepčnú pomoc, aby sa dievčatám vodilo lepšie. Obe majú chuť sa učiť, úprimný záujem o sebazdokonaľovanie. Učivo zvládajú často krát lepšie, ako môj rovnako starý syn. On je síce dyslektik a dysgrafik, ale dobre mu to myslí a je šikovný. Má chápavých učiteľov, vnímavých rodičov, ktorí sa mu venujú, chodí na krúžky ktoré ho bavia, doma stavia stavebnice, občas hrá počítačové hry, so mnou si večer číta rozprávky na dobrú noc. Elena a Maja (mená sú zmenené) nemajú ani vlastnú izbu, ani stôl a stoličku, kde by sa mohli v pokoji učiť. Sú rady, keď majú čo do žalúdka, keď sa pre ne na zimu nájde  teplá bunda. Rodičia sú pologramotní a vzdelávaniu nepripisujú žiadnu hodnotu. Môj syn má jednotky a Elena s Majou neustále oscilujú na hrane - či prejdú, alebo neprejdú... Inteligenciu majú na podobnej úrovni ako môj syn, no štartovaciu čiaru do života úplne odlišnú!

Dnes som dievčatám kúpila gumovacie perá, aby nemali v zošitoch škrtance a zátvorky. Hlavne mladšia Maja ich má neúrekom. Mám podozrenie, že je dysgrafička, rada by som s ňou zašla na pedagogicko - psychologickú poradňu. Lenže nie som jej učiteľka, lekárka, ani zákonná zástupkyňa. Nemám vo svojom okolí vybudovanú dostatočnú podporu, infraštruktúru, ktorá by nám pomohla, aby dievčatá neuviazli v sieti nevzdelanosti, nezamestnanosti, totálnej chudoby. Ale nevzdám sa! Pôjdem za rodičmi a ak budú súhlasiť, zájdeme spolu do poradne, k psychologičke, kam bude treba... avšak o čo ľahšie by sa mi fungovalo s podporou ich pani učiteľky, ich školy. S niekým, kto je autorita a komu rodičia aspoň ako-tak dôverujú. Ja som pre nich stále veľká neznáma...

Pomoc priamo v škole 

Prišla zima, dni sa krátia a moji chalani sa už nemôžu do večera preháňať na bicykloch po sídlisku. To je jedna z výhod letného obdobia. Deti sú vonku kým vládzu, zhltnú večeru a doslova padnú od únavy do postele.

Teraz je šesť hodín večer, bicykle sú odparkované v pivnici, úlohy napísané a môj syn sa unudene prechádza po byte. Keď sa tak na ňho teraz dívam, pripomína mi tú loď Bludný Holanďan z filmu Piráti z Karibiku. Aj tá sa len bezcieľne knísala na vlnách oceánu 😄.

Niekedy vyskúšam v takejto chvíli šťastie a navrhnem mu upratať si skriňu v izbe. Tento môj návrh ale býva väčšinou hneď zamietnutý.

Keď sa nudí často číta, ale ešte častejšie berie do rúk tablet alebo playstation. Patrím medzi benevoletných rodičov a nemám nič proti tomuto druhu zábavy, ale ako sa vraví, všetko s mierou.

Niekedy navrhne aby sme si s ním pozreli film alebo zahrali nejaké stolové hry. Prirodzene sa teším, že ešte chce s nami tráviť svoj voľný čas. O pár rokov už budeme v jeho očiach len trápni a nudní rodičia. 🙂

12 ročného chalana už ale spoločenské hry ako "Človeče nezlob sa" príliš nenadchnú a chcelo to nejakú zmenu.

Ak by som si mala vybrať najdôležitejšiu položku do výbavičky, bol by to práve monitor dychu. Občas tu na fóre zahliadnem otázku: Musím mať monitor dychu?/Je monitor dychu dôležitý? Veľká väčšina z nás sa zhodne – áno.

unsplash.com | Ömürden Cengiz

Na čo slúži monitor dychu?

Je to vlastne veľmi citlivý detektor pohybu, ktorý sníma dych bábätka. Pomáha tak predísť hádam najväčšiemu strašiaku rodičov – SIDS (syndróm náhleho úmrtia). Ak by sa dych bábätka zastavil na dlhšie ako 20 sekúnd, monitor upozorní rodičov hlasným alarmom.

Od kedy do kedy používať monitor dychu?

Tieto monitory sa dávajú už v každej pôrodnici, je teda dôležitý od prvých dní bábätka a odporúča sa používať do jedného roka. Riziko SIDS je najväčšie do veku 6 mesiacov a častejšie sa tiež vyskytuje u predčasne narodených, či chorých detí.

Aké mám možnosti zaobstarania monitoru dychu?

Monitor môžete kúpiť aj z druhej ruky cez bazoš, či iný bazár (prípadne podarovaný od rodiny/kamarátov), no v tom prípade je nutné prístroj nakalibrovať alebo dať skontrolovať funkčnosť, ak bol používaný dlhšie ako dva roky.

Ak bol používaný len chvíľu, je na vás, či to „risknete“ a budete veriť predávajúcemu ohľadom doby používania, a že s ním bolo dobre zaobchádzané. Monitory sa taktiež dajú za poplatok zapožičať z pôrodnice alebo v sieti lekární Dr. Max s podporou nadácie Križovatka. Zoznam výpožičných miest nájdete TU.

Celkom mi odľahlo. Nemala som zrovna chuť behať po doktoroch, naháňať sa po testoch, obchádzať všetky lekárne kvôli nejakým "zázračným" vitamínom. Manželovi sa tiež uľavilo. Ale len trochu. Úplne som mu videla do hlavy. Tie jeho prepočty plodných dní mu odtiaľ nezmizli. Nevadí. Lebo už prestal študovať po internete o tehotenstve a všetkým tým okolo toho. 

U nás sa žiadne škatule, vínové fľaše či obaly z kytíc nevyhadzujú. Zvykol si na to aj manžel. "Toto nemám vyhodiť, však?" často sa ma pýta, aj napriek tomu, že pozná odpoveď. "Ty to zase na niečo použiješ." Viete ako sa vraví, pre jedného odpad, pre druhého poklad. "Necítiš sa dnes dobre?" To je jedna z ďalších otázok. "Prečo?" prekvapene na neho pozriem. "Lebo len tak nečinne sedíš a nevenuješ sa žiadnemu svojmu projektu."

Áno, to som ja. Strašne ma baví niečo vymýšľať, pretvárať, zapletať, lepiť, uzliť, v strihaní nie som až tak dobrá, maľovať, posúvať, premiestňovať, pretvárať, recyklovať. Spomenula som všetko? Rada sa zahĺbim do takéhoto môjho sveta a na nič iné nemyslím.

Za niekoľko týždňov sú Vianoce. Napadlo ma vyrobiť si anjelov. Veď to k tomu patrí. Teda nie pre seba, ale myslím, že by to bol i pekný darček. Len tak. Niekoho potešiť. Vtedy mám z toho najväčšiu radosť. 

A čo vymyslím zajtra? 

Ahojte žienky! 

V predchádzajúcom "článku" som písala o pocitoch a dojmoch z vyšetrenie v Hainburgu. Nižšie nájdete pokračovanie príbehu.

Chcela by som čo najprirodzenejší pôrod bez zásahov s rešpektujúcim prístupom - preto som sa rozhodla pre Hainburg. 

Medzitým chodím na poradne do trnavskej pôrodnice. 

Môj termín pôrodu bol 27.10.2021, a dnes je 02.11.2021. Po dnešnej poradni mi lekár povedal, že hlavička je stále vysoko (nenalieha), som otvorená na 1,5cm  a drobec vyzerá že by tam vydržal ďalší mesiac. Priechody pupočníku sú v poriadku, no v maternici je menej vody a placenta začína starnúť. Lekár povedal, že som vhodná adeptka na vyvolanie pôrodu, no keďže chcem prirodzený pôrod, dáva mi 2 dni a 04.011.2021 sa mám hlásiť na príjem v nemocnici. 

Zajtra 03.11.2021 idem na kontrolu do Hainburgu, takže som veľmi zvedavá čo mi tam povedia a ako to tam dopadne. Vraj býva vo vyhodnocovaní výsledkov z ultrazvuku dosť veľký rozdiel...

Ahojte, mamičky a oteckovia, opäť nastáva obdobie ochladenia a pomaly sa blížiaci čas zasnežených dní. Je to čas potuliek krásnou zimnou krajinou spolu s našimi kočíkovými ratolesťami.

Samozrejme, že sme naše malé lásky už pomaly prichystali na blížiacu sa chladnejšiu sezónu rôznymi dekami do kočíkov, či už sme zvolili čoraz populárnejšie handmade alebo tie značkové. A keď už deka nestačí, tak volíme ochranu v podobe rôznych štýlových ale aj praktických zimných vložiek do kočíka.

Poďme si teda spoločnej predstaviť v hlavnej úlohe čoraz populárnejšiu kožušinu a rôzne kožušinové doplnky na kočík.

Čo je kožušina a aké sú jej vlastnosti? - Je ideálnym materiálom, ktorý môžete vášmu dieťaťu dopriať na cestách. Má vynikajúcu termoregulačnú schopnosť a preto dokáže v zime udržať dieťa v teple, naopak v lete odvádza pot z jeho pokožky a zabraňuje tak prehrievaniu. Vlákna vlny dokážu absorbovať vodu v množstve až do 33% svojej hmotnosti, bez toho aby bola vlhká na dotyk. Strihané ovčie rúno nedráždi detskú pokožku aj z dôvodu od prírody daných antibakteriálnych vlastností. U dieťaťa dokáže navodiť pocit bezpečia a s ním súvisiaci kľudný spánok.

Predstavme si tri najobľúbenejšie kožušinové doplnky na kočík:

Čo bude večer? Aký je vlastne život? Ako vyzeráme, keď ideme z domu von? Čítajte ďalej, všetko sa dozviete 🙂

*   *   *   *   *

Rozhovor s Tami (10 r.) – majú vytvoriť projekt z náboženstva:
Ja: „Už si urobila projekt?“
Tami: „Nieee, pôjdeme k babke a ona mi s tým pomôže, keďže je kostolná fanynka!“

*   *   *   *   *

„Rýchlo rýchlo, odvez ma do nemocnice, manžel! Rodííím!“ - kričala na neho dramaticky a on sa snažil rýchlo ju tlačiť hore dole do nemocnice. A ja som bola Dr. a odrodila som bábo:

*   *   *   *   *

Vždy keď zažijeme nejakú situáciu, v hlave si ju odôvodníme. Rovnako ako naše deti, tak aj my potrebujeme vždy nájsť dpoveď na otázku "Prečo?". My dospelí, to robíme automaticky. Vôbec nad tým nerozmýšľame. Povieme si, že je to šťastie, náhoda, nešikovnosť, atď. 

Tieto reakcie sme sa väčšinou naučili v detstve. Od koho sme ich "odkukali"?  Od toho s kým sme strávili najviac času. Od rodičov, starých rodičov a postupne od učiteľov. Niečo zmenili troška aj kamaráti či iní ľudia, ktorých sme v živote stretli. No ako to už býva, najhlbšie základy tvorí aj v tomto prípade RODINA. 

Čo nám z toho vyplýva? Spôsob, ktorým si vysvetlíte pozitívne či negatívne situácie vo Vašom živote, odovzdávate svojmu dieťaťu aj vy. 

Niekedy je veľmi náročné odpovedať trpezlivo, s chladnou hlavou na aspoň 20 za sebou idúcich otázok "a prečo, mami?" ale majú svoj veľký význam v živote našich detí. Učia sa tým mnohému. Aj tomu prečo sa niektoré veci stali práve im, alebo vám. 

Ale pozor, nie len Vaše odpovede na otázku prečo, učia deti. Vaše šikovné ratolesti sa učia aj z Vašich bezprostredných reakcií, ktoré si vy, nemusíte vôbec uvedomiť, pretože ako sme si povedali, sú pre Vás automatické. 

Napr. Varíte. Niečo Vám spadne. Čo od Vás počuje Vaše dieťa? 

Nebola to síce klinika, ale kreslá tiež vyzerali veľmi pohodlne. Cez pootvorené okná sa predieralo niekoľko slnečných lúčov a vo vzduchu bolo cítiť, že jeseň už prišla. Miestnosť voňala po vanilke a recepčná sa pekne usmievala. Sedeli sme vedľa seba a čakali, kedy na nás príde rada.

"Nech sa páči," zrazu sa otvorili dvere. Pán v okuliaroch okolo 45 rokov nás kývnutím jemne prešedivelej hlavy pozval do jeho kancelárie. So všetkými výsledkami testov a nádejou vo vreckách sme vošli do priestrannej bielej miestnosti. 

Po tom, ako pán doktor zamyslene prezrel všetky papiere a dokumenty, založil rukami a pozrel na nás. "Nevidím tu žiadny veľký problém," poznamenal, "nemuseli ste sa hneď púšťať do umelého oplodnenia." Nemuseli, ale chceli lebo sme nechceli čakať. Nechceli sme byť starými rodičmi, ktorí nevládzu behať po svojich deťom a ktorých v potravinách zastavujú so slovami: "aké máte krásne vnúča." Chceli sme dieťa. A to hneď. "Poďte, pozriem sa na vás." 

Po podrobenej prehliadke, ktorá trvala asi 20 minút, sa znova doktor usadil do svojej otočnej stoličky. "Všetko je v poriadku," skonštatoval, "dokonca prebehla ovulácia." Začudovali sme sa. Pretože podľa našich výpočtov mala byť až o päť dní. "Už vás nechcem vidieť," usmial sa pán doktor, "príďte len ak uvidíte na teste dve čiarky alebo až o šesť mesiacov." Začudovali sme sa. "Jednoducho sa nestresujte, užívajte si, veď ste ešte mladí." Pán doktor nás s týmito slovami vyprevadil a my sme od neho odchádzali s príjemným pocitom. 

Ahojte, chcela by som radu. Mám syna, je to moje prvé fieťa a má necelé 2 mesiace. Je to naozaj veľmi kľudné dieťa. Aj v nemocnici skoro nikdy neplakal a aj keď sme prišli domkv bol úplne kľudný. Zvykla som si aj na vstávanie zo začiatku každé 2 a pol hodiny, neskôr 4 hodiny. Potom sa malý naučil papať cez deň a v noci papa iba raz a pekne spika (teda spinkal) No teraz asi pár dní dozadu, sa začal budiť veľmi často zo spania ale na taký plač, ako kedy ho niekto buchol panvicou po hlave. Kým malého doslova nenacapím na seba tak plače a plače a plače. Potom zaspinká a o pol hodinku znova. Neviem kde je problém, je napapaný, prebalený, odgrgnutý všetko by malo byť v poriadku ale on plače. Sa mi zdalo že môže mať nočné mory, ale čítala som že v takom skorom veku ešte by nemal, ďalej som čítala, že zúbky le znova na to je ešte maličký. Len chcem vedieť kde je chyba. Ťažko mi je vidieť drobca takto plakať, lebo to nieje taký plač, že niečo potrebuje. 

Hovorí sa im aj toddler nosiče a majú veľmi široké a praktické využitie, ako u začínajúcich chodcov, tak aj u väčších detí. Na nosiče nedajú dopustiť maminy, ktoré chodia s deťmi do škôlky pešo a chcú cestu zvládnuť čo možno najrýchlejšie. A osvedčia sa aj pri turistike.

Prelomový býva vek okolo jedného roka, kedy dieťaťu začne byť prvý nosič malý a nosiacemu nepohodlný. Všetko ale závisí od konfekčnej veľkosti bábätka a od jeho váhy. A ako viete, že je vám už nosič malý? Vtedy, keď bábätku nesiaha látka medzi nôžkami od jednej kolennej jamky po druhú a chrbtová opierka už nedosiahne až po jeho krk. V neposlednom rade je signálom, že nosič treba meniť fakt, že vám nie je pohodlný – začínajú vás bolieť ramená, chrbtica. Nesprávna veľkosť nosiča môže často od nosenia odradiť. Pritom dostatočné množstvo látky, ktoré perfektne obtiahne celé dieťa v kombinácii s pevným bedrovým pásom a pohodlnými ramennými popruhmi sú garanciou pohodlného nosenia. Nebudem tvrdiť, že keď ponosíte pár hodín 20 kilového človeka, nebude vás nič bolieť. Ale skôr ako bolesti krížov, ramien či krku vás bude trápiť svalovica na nohách 🙂.

Každý sa rád ponosí
Možno si poviete, že pre väčšie dieťa je nosič už zbytočný, ročné a staršie dieťa už predsa vie chodiť a nepotrebuje sa nosiť. Lenže začínajúci chodci ešte neprejdú veľké vzdialenosti. Ak sa vám nechce na každú prechádzku brať kočík, poslúži aj nosič. Niektoré ženy so sebou na prechádzku brávajú kočík aj nosič a nie zriedka sa stáva, že v kočíku skončí nákup a dieťa sa nesie 🙂.

Aj dvoj-, troj- a viacročné deti sa rady ponosia. Často sa stane, že sa mama ponáhľa napríklad so starším dieťaťom do škôlky alebo školy a naozaj nie je počas prechádzky čas obdivovať na chodníku každý kamienok či chrobáčika... V staršom veku je naozaj len málo detí, ktoré neocenia možnosť byť v bezprostrednej blízkosti mamy a odniesť sa. Veď predsa nikdy nie je neskoro na upevnenie puta medzi matkou a dieťaťom.

Pri chorobe aj na turistiku
Vedeli ste, že existujú mamy, ktoré ešte nikdy nezrážali horúčku svojim deťom liekmi? Práve kontakt koža na kožu je skvelým pomocníkom pri znižovaní telesnej teploty dieťaťa. Nie je nič nezvyčajné, keď sa choré dieťa chce túliť k mame viac ako predtým, či už má 2 alebo hoc aj 4 roky. Šatka či nosič sú vtedy skvelými pomocníkmi, najmä, ak má vaše dieťa horúčku. Tým, že si ho priložíte nahé na svoj nahý hrudník, jeho telesná teplota sa začne prispôsobovať vašej a viete tak pomerne rýchlo zatočiť s horúčkou. Kontakt koža na kožu je čarovný všeliek v akejkoľvek kritickej situácii a prakticky v akomkoľvek veku dieťatka.

Mala som zo seba dobrý pocit. Prestala som sa trápiť myšlienkami. Prestala som myslieť na to, prečo to nejde, prečo sa nám nedarí, prečo niekto má razom tri deti a my ani jedno. Jednoducho som to nechala plynúť. Nie, nevzdala som sa. Len som už nechcela cítiť žiadny tlak. Nehnevala som sa na nikoho a na nič. Nebola som smutná. Nebola som zúfala. 

Manžel si spomenul na bývalú kolegyňu. Často plakávala v práci, že sa im nedarí mať bábätko. A dnes má krásneho syna. Zavolal jej. "V sobotu o jedenástej sme objednaní k jednému doktorovi," usadil sa do ratanového kresla pri balkónovom okne. Kolegyňa nám odporučila jedného doktorka, s ktorým sa jej podarilo otehotnieť a porodiť. Prirodzene. Je to síce muž, čo sa manželovi až tak nepozdávalo, ale to vôbec nevadí. Obaja sme boli veľmi zvedaví. Možno na niečo príde. Možno, ako aj tej kolegyni, nájde niečo v krvi a nadstaví liečbu. 

Pípla mi správa. "Tento týždeň si dávame pauzu a na ďalší sa vidíme u mňa v kancelárií," po dvoch týždňoch sa ozvala naša doktorka. Prišlo mi to, že si uvedomila, že asi už nemáme v nej takú dôveru a pravdepodobne už nemáme záujem šúchať moderné kresla na jej klinike. Tú pauzu si nevymyslela ona, tú pauzu som si stanovila ja, ale postavila sa do takej pozície, že to bol vlastne jej návrh.

Uvarili sme si dobrú večeru. Vianočný zemiakový šalát. Na trhu sme kúpili práve vylovené, čerstvé ryby. K tomu sme si otvorili víno a pustili si film. Mám pocit, že začína nová etapa. 

Bolo mi smutno. Začala som premýšľať či tam, do vytúženého cieľa, nevedie iná cesta. Posledné mesiace sme nedýchali. Neustále návštevy na klinike, hodiny strávené na koze, modriny na bruchu, nekonečné vyčkávanie na výsledky testov, behanie po lekárňach. A tie peniaze. Naposledy za vklad embryí si klinika vypýtala v prepočte 400 euro. Nezdalo sa nám to, pretože sme predtým platili 200. Pri tomto všetkom, čo podstupujeme sú peniaze vedľajšie. Nepodstatné. Ale potom vám postupom času začína dochádzať, že vlastne platíte za vlastnú bolesť a sklamanie. Nejdem na nikoho hádzať vinu. Pani doktorka nie je čarodejníčka čo robí zázraky na počkanie. Alebo za peniaze.

Po tom, ako sme jej poslali výsledky posledných testov, odpísala, že je to chemické tehotenstvo. Nič viac som sa nepýtala, iba som sa jej poďakovala. Čo iné som mala napísať? Odvtedy sa neozvala. Nenapísala nič utešujúce. Nenapísala, že sa vidíme u nej o týždeň. Na jej mäkkom kresle. Nenapísala, napíš mi, keď sa dostaví menštruáciu a potom sa dohodneme čo ďalej. Ostalo ticho. Vzdala to s nami?

Už asi približne dva mesiace som pila čaj z alchemilky. Sesternica mi tiež poradila, aby som si z nej spravila tinktúru. Že vraj je to silnejšie. Našla som v chladničke ešte asi liter domáceho páleného, čo mi naši zbalili. Ešte že som to všetko nevypila. Aj keď teraz, v posledných týždňoch by sa to celkom hodilo.

Medzi prstami som rozdrvila sušenú alchemilku na menšie kúsky. Údajne sa nemá používať kovový nôž na krájanie. Dala som ju do tmavej sklenej fľaše s korkovým uzáverom. Zaliala som alkoholom, ten môj mal statočných 52%, vďaka oci. Zmes som trochu potriasla a skryla do komory. Každý druhý deň po dobu 21 dní fľašu treba potriasť. Užíva sa nasledovne: 20-25 kvapiek trikrát za deň. Takže poctivo každý deň trasiem a čakám, kým ubehne 21 dní.

Povedala som si, že to musím celé vypustiť z hlavy. Manželovi som navrhla, aby tak spravil aj on. Nebudeme počítať žiadne plodné dni. Ten sa trochu ofučal. On totižto má všetko prerátané, naštudované a preskúmané lepšie ako ja. On nad všetkým premýšľa viac ako ja. "Predtým, na začiatku, keď sme sa vzali, užívali sme si, nič sme nerátali. A podarilo sa nám to?" nervózne sa prechádzal po obývačke. Mal pravdu. Ani vtedy sa nám to nepodarilo. Tak čo máme robiť?