Prerušenie tehotenstva v 24. týždni a jeho riziká
Zdravim vas. Mozno ma niektore budete odcudzovat, ale dufam, ze sa tu najde aj niekto kto ma pochopi.Bola som na amnio a ukazalo sa, ze babo ma cast 18.chromozomu navyse. Musim sa rozhodnut ci pojdem na UPT alebo si necham dieta, ktore bude mat vyvinove vady alebo mentalny postih. Pravdupovediac, neviem si rady. Idem dnes na 4D ultrazvuk, a s priatelom sme sa zatial dohodli, ze ak sa tam nic nenajde a ze bude vsetko ok, tak si babatko nechame. ale ja sa bojim toho, ze co ak to tam bude vsetko dobre ale predsa len sa nam narodi babo s mentalnym postihnutim. Bojim sa, ze by som si to dokonca zivota vycitala. Zvazujem rizika ked si nechame dietatko, ale aj rizika ked pojdem na potrat. a o tych nemam vela informacii ale viem, ze je tam riziko, ze uz mozno nebudem moct mat deti a ani len netusim ako sa takyto potrat vykonava. Ak ma niektora z vas skusenost s takymto potratom, tak mi prosim napiste. Dakujem ☹
@heleninamama mám otázku - potvrdil sa DS aj po potrate?
K teme - neodsudzujem ziadnu zenu ktora sa rozhodla ako ty.. ale ja osobne by som nedokazala rozhodnuť o živote/smrti iného človeka a už vôbec nie svojho dieťaťa.. nechala by som to na prirodu, na Boha, nazvite si to ako chcete, na vyššiu silu. Kto som ja, aby som rozhodla, že dieťaťu nedám šancu? A teraz neteoretizujem, počas tehotenstva som odmietla všetky testy aj uzv (jedine uzv som mala par dni pred porodom len kvoli placente) pretože ma absolutne nezaujimalo, ze s nejakou velmi nizkou pravdepodobnosťou môže byť moje dieťa postihnuté. Ak by mi aj povedali, že umrie hneď po pôrode, opäť by som to nechala na ňom, prečo by som mala skracovať jeho život? Ak má žiť len 9 mesiacov v mojom brušku, OK, prečo by som mu ešte aj z nich mala ukrajovať?? A hlavne kto som aby som o jeho živote rozhodla..
@argyro na svoj život nepozerám,prijala by som všetko s pokorou,ale čo by bolo s tým dieťatkom keby sa mne niečo stalo?Kto by sa oň postaral?Predstav si,že by si mala takého súrodenca a tvoji rodičia by tu už neboli,čo by si s nim spravila?Si predstav,že máš svoju rodinu,svoj život a zrazu zo dňa na deň budeš mať doma retardovaného brata.Chválila by si svoju mamu,že radšej nevolila potrat?Mala by si ešte taký názor?Spýtala by si sa potom ešte,že či musia byť všetci členovia rodiny zdraví,aby si si mohla užívať život?Keby museli ísť aj tvoje deti bokom,aby si sa mohla starať o duševne chorého brata,kt. by ani nevnímal čoho všetkého si sa kvôli nemu vzdala?Asi nie...nehovorila som o svojom živote,ja ho beriem taký aký je,hovorím o živote svojej dcéry,aký by mala potom keby som tu ja už nebola ak by sme mali choré dieťatko.
@janka258 áno, chválila by som svoju mamu, že nešla na potrat. Pretože neexistuje taky test, ktorý by so 100% istotou dokázal určiť, že dieťa bude postihnuté. A ak je tu čo i len 1 percento šance, že dieťatko bude úplne zdravé /a zväčša je tých percent oveľa viac/ tak by som sa jej chopila! Vieš koľko žien sa takto rozhodlo interupciu nepodstúpiť a napokon sa im narodilo uplne zdravé dieťa? Ty by si išla do tejto ruskej rulety? Ja veru nie.. Neriskovala by som, že o život pripravím zdravé dieťa len preto, že by MOHLO byť postihnuté.
A k tej starostlivosti - o tom môžem len teoretizovať, nezažila som, nejdem sa hrať na hrdinku. Mám ale taký životný postoj, že všetko sa dá zvládnuť, ak sa chce. Určite existuje nejaká forma opatery ktorá sa dá zaplatiť na pár hodín denne napr. atd. nechcem to rozvádzať ďalej lebo sa odkláňame od témy.
Ja mám obrovskú úctu k životu. Ale viem pochopiť aj ženy ktoré sa rozhodli ako ty, podľa mňa je správe, ak žena sama cíti, tak ako si to pekne ty popísala, že by tú situáciu nezvládla, tak naozaj ju do toho nikto nemôže nútiť. Každý pozná svoje hranice znesiteľnosti a mal by ich rešpektovať.
@argyro ja tie ženy mám pred očami skoro denne a poviem ti,nechcela by si byť ani hodinu v ich koži,či už sa to týka starostlivosti,psychiky,financii...ja som veľmi obetavý typ,keby išli len o môj život,tak by som sa obetovala a práve preto,že viem,že by som asi nedokázala ísť na potrat ani v prvom týždni tehotenstva,o čom svedčí aj fakt,že som dcéru mala ani nie v 17-tich,tak radšej volím variantu,že druhé dieťatko mať nebudeme a nebudem musieť stáť pred takýmto rozhodnutím,nepísala som o tom či by som sa ja postarala,či by som to ja uniesla,ale čo by bolo potom,keby sa mne niečo stalo,ale neodsudzujem nikoho,nech sa rozhodne akokoľvek. A naozaj,existuje opatera,ktorása dá zaplatiť,keď je z čoho a takéto rodiny väčšinou nemajú z čoho,pretože sú odkázané na 1 príjem
@krasneleto prepac..nebudem s tebou diskutovat kedze mame odlisne nazory...ale kazdu mamicku s mojim nazorom podporujem
@ruzlika teraz neviem naco my odpisujem pretoze ja som toho nazoru ze radsej to skoncit skor ...tak teraz neviem ci si nerozunieme
Ahoj Lucka, neviem, ako si sa rozhodla, ale je to len na tebe. Ty to budeš niesť celý život a nie ktorákoľvek z nás, čo tu diskutujeme a mudrujeme.. Každá z nás je iná a každá by sa rozhodla inak. Keď som otehotnela ako 38 ročná a pýtala som sa dr. či ma pošle na amnio. Povedal, že načo, že ma pozná od mojich 19 rokov a vie, ako by som sa rozhodla, takže netreba podstupovať pre mňa aj dieťa zákrok, ktorý je invazívny a nesie určité riziká. Úvodné vyšetrenia neboli neviem aké výborné, myslím tie tripl testy a pod. Ja som vnútorne verila, že všetko bude v poriadku, ale niekde v hlave som si hovorila, že ak bude postihnuté, tak ho budem napriek všetkému milovať. Takže ja by som si ho nechala a dala mu lásky, koľko by som vládala. Ale to som ja a ty si iná, v inej životnej situácii ako som ja. Popri tehu sa mi stali v rodine strašné veci,o tých nebudem písať. Možno druhá žena by sa zrútila, ja som si to niesla a uniesla. A ešte si myslím, že to čo píšu baby, že oni by to nezvládli a pod, je úplná kravina. Keď sa ti v živote niečo takéto stane, tak unesieš a ani nevieš odkiaľ naberáš sily. Prajem ti, aby si sa rozhodla správne a v žiadnom prípade ťa nebudem odsudzovať, nech sa rozhodneš akokoľvek. Máš to naozaj veľmi ťažké. Trpíš v každom prípade už teraz. Moc ti držím palce.
@argyro starostlivost o clena rodiny nie je zniceny zivot pre niekoho ale napr moja sestra zostala pomahat mame s mentalne a zdravotne postihnutou a zostala starou dievkou, nikde nechodila a v jej veku si uz nikoho nenajde - podlamna jej zivot mohol vyzerat inak. A mna nikdy nemohli prist pozriet do BA, pomoct s dietatom, s prestahovanim.. A ja tiez s nimi nemam taky vztah aky by som mohla mat a uz to nic nenapravi..
Takze hrozne vela obeti na strane rodiny kvoli nevnimajucej osobe.
Dnes je uz medicina inde a da sa to zistit, to je dobre, nech sa kazda zena rozhodne sama. Ja som mala vzdy v tejto teme jasno, okamzite by som to riesila potratom, toto nebol zivot pre nikoho ani pre mamu ani pre sestru.. A ked chceli ist niekam na 24h z cerveneho kriza im nikto k takemu postihnutiu nikoho neposlal, ani na 8h. Co uz je to za zivot ked nemozes vypnut ani na 24h, dovolenka nehrozi.. Smutne @jaron
@lucy218 ahojky...mám genetickú chybu 45xx (13;14), v mojom prípade sa tiež mohlo stať, že sa dieťa narodí s VVCH...celé tehotenstvo som s tým rátala, každé vyšetrenie som trpela, čo ultrazvuk ukáže...v našom prípade to dopadlo dobre a verím, že aj vy sa dočkáte...ja ťa odcudzovať nebudem, ako ti už napísali takéto dieťatko ani riadne nedonosíš, zomrie ešte v brušku alebo pár hodín po narodení, možno rok dva...je ťažko fyzicky aj mentálne postihnuté, podľa mňa by ti ho neodporúčali ani vidieť...samozrejme veľa závisí, ktorý je to chromozóm...je to ťažké rozhodnutie lebo je to tvoje dieťa, ale rýchlo sa z toho dostaneš a možno o rok dva budete mať krásne a zdravé bábatko...hlavu hore
@nadena1506 spravedlnujem sa mala som to poslat na nalla a nie nadena. Este raz prepac!!!
@ruzlika ok pohoda 🙂
@nalla Ale vnucujes, a obtazujes v pripade, ze ta o to nikto neziadal. Nabozenstvo je sukromna zalezitost a ty ked verejne napises cudziemu cloveku, ktoreho nepoznas, a nevies, aky ma k tvojmu nabozenstvu postoj, ze sa za neho pomodlis, tak je to minimalne drze a v tomto kontexte aj manipulativne.
Rozdiel je ci sa za niekoho pomodlis alebo ci o tom napises a oznamis mu, ze si sa za neho pomodlila. Modlit sa mozes za koho chces, ale nemusis o tom pisat, ci ano?
@skeptik tak, keď to Ty píšeš, že vnucujem, tak to tak bude.
Prepáč, ale modliť sa za niekoho, to rozhodne nie je vnucovanie, ale manipulovanie. A už vôbec nie drzé.
A máš pravdu, náboženstvo je síce súkromná a intímna záležitosť každého človeka, ale sú situácie, kedy nemám problém niekoho obsiahnúť vo svojich modlitbách.
Ja som dotyčnej žene nenapísala, že sa za ňu pomodlím len v prípade, ak sa rozhodne "po mojom".
@skeptik prečo by som jej to ako nemohla napísať? žiadala o radu, a to je jediné, ako jej ja viem pomôcť. Nemyslím si, že to dotyčnú ženu nejako pobúrilo. Ani nikoho, kto tu je. Jediná pobúrená si tu Ty.
Mne príde viac poburujúce, keď jej niekto drzo napíše, ako sa má zachovať a čo má robiť, prípade sa ju pokúša zmanipulovať rôznymi strašidelnými príbehmi a neempatickými komentármi.
@ewellina Ale slobodu prejavu predsa respektujem, sloboda prejavu neznamena, ze mozes tocit o hocicom co ta napadne, ked do konkretnej temy prispievas. Na to som upozornila v povodnom prispevku na predchadzajucej strane, ze na to sa zakladatelka nepytala a ani o to neziadala.
Tema nema nic spolocne s nabozenstvom.
Toto je veľmi ťažká téma a dlho som váhala či sa do nej zapojiť,ale musím.My sme sa s manželom vyše roka snažili o bábätko,veľmi sme ho chceli,veľmi sme po ňom túžili aj napriek tomu,že všetci chlapci z manželovej strany okrem môjho manžela sú mentálne retardovaní a nik nevie prečo,z mojej strany je zas 50% chlapov slepých (ojedinelý syndróm ani neviem ako sa volá,ale máme ho geneticky zistený) v oboch prípadoch ženy sú prenášačmi a muži tým trpia,aj napriek tomu sme bábo veľmi chceli,ale po veľmi dlhom rozhovore sme usúdili,že radšej zostaneme pri jednom dieťati,ako riskovať že naše dieťa by malo byť postihnuté,bola by to aj indikácia na potrat v 24tt,ale ja viem,že by som sa s tým nevyrovnala,ale keby sa aj napriek tomu dieťatko zadarilo a povedali by mi,že bude choré,tak by som to podstúpila.Nie preto,že je to ľahšie riešenie,to nie,ale preto,že vidím aké životy majú ženy v rodine,čo majú takéto choré deti a zvlášť pri jednej čo má už cez 50, zdravotne na tom nie je najlepšie,syn má 25 a nik nevie čo s ním bude,keď sa jeho matke niečo stane a presne pre toto,keby som mala na výber či na svet privediem choré dieťa,volím možnosť,že ho radšej na svet neprivediem,lebo čo by s ním bolo,kto by sa oňho staral po mojej smrti?Zničím život svojej zdravej dcére? To by bolo odomňa vrcholne sebecké,že by si ona zničila život len preto,aby som si ja uľavila svedomiu,to by som si v živote neodpustila.U nás je to tak,že či by už náš syn zdedil gény po mne alebo po manželovi,bolo by to jedno,buď by bol slepý,alebo retardovaný, šanca,že by bol zdravý je minimálna.Možno si pomyslíte,že prečo radšej dieťa nechceme,že to môže byť dievčatko,tak zas je to jedno,lebo zas by sa to prenieslo o generáciu a mohli by byť choré jej deti.Síce mi to je veľmi ľúto,ale aj tam hore asi vedeli,prečo sa nám nedarí a asi to takto má byť ☹