Prerušenie tehotenstva v 24. týždni a jeho riziká
Zdravim vas. Mozno ma niektore budete odcudzovat, ale dufam, ze sa tu najde aj niekto kto ma pochopi.Bola som na amnio a ukazalo sa, ze babo ma cast 18.chromozomu navyse. Musim sa rozhodnut ci pojdem na UPT alebo si necham dieta, ktore bude mat vyvinove vady alebo mentalny postih. Pravdupovediac, neviem si rady. Idem dnes na 4D ultrazvuk, a s priatelom sme sa zatial dohodli, ze ak sa tam nic nenajde a ze bude vsetko ok, tak si babatko nechame. ale ja sa bojim toho, ze co ak to tam bude vsetko dobre ale predsa len sa nam narodi babo s mentalnym postihnutim. Bojim sa, ze by som si to dokonca zivota vycitala. Zvazujem rizika ked si nechame dietatko, ale aj rizika ked pojdem na potrat. a o tych nemam vela informacii ale viem, ze je tam riziko, ze uz mozno nebudem moct mat deti a ani len netusim ako sa takyto potrat vykonava. Ak ma niektora z vas skusenost s takymto potratom, tak mi prosim napiste. Dakujem ☹
@lucy218 je mi to luto, co prezivas, ja suhlasim so vsetkym o napisala @gianna , neviem presne co by som robila ja, ako by som prezivala takuto situaciu, je to velmi tazka situacia, skus vsak dopriat tvojmu dietatku tolko casu byt s tebou, kolko mu je sudene, aj keby to bolo len trvanie tehotenstva, prihovaraj sa mu a miluj ho, aj ked ho nevidiet, ono uz existuje. Ta laska sa ti raz urcite vrati. Urcite.
@lucy218 drz sa...nezazila som to ale bolo mi jasne ze keby taka prognoza tak budeme zvazovat interupciu
Pocula som ze amniocenteza sa moze mylit ...neda sa to zopakovat pre overenie? A urcite zajdi na morfologicky ultrazvuk..
Drzim palce nech to dobre dopadne... Este stale je sanca ze babo je ok...drz sa...
a mimochodom, napriek tomu, že sa so mnou tiež osud zahráva, neviem, ako by som reagovala, keby mi lekári oznámili to, čo lucy. po tom krásnom maličkom voňavučkom uzlíčku túžim najviac na svete, napriek tomu neviem, ako by som sa zachovala, určite by som však zvažovala všetky možnosti a to je to, čo lucy robí. Zvažuje, rozmýšľa a skúma...
@katka121 napísala si čo matka popravde cíti keď ma postihnuté dieťa
@lalinko2010 ďakujem, si zlatá 🙂
@jaron a paradoxne sa necítila dotknutá Lucy ale baby, ktoré sa budú hádať a doťahovať aj keby čo bolo.. škoda.. sme tu pre Lucy - jej máme poradiť a dať čo NAJVIAC ROZNYCH ARGUMENTOV aby sa mohla správne rozhodnúť!
@nevestickaaaa veľmi ti držím palčeky aby ste boli ok a aj budete ok! všetko dobre dopadne! 😉
@zuzana76 nerozhodla sa lebo nevedela že dieťa sa narodí postihnuté.......jej názor ale považujem za veľmi kompetentný - napriek tomu že sa dokázala odovzdať dieťaťu, vzdať sa šťastia rodiny, prišla o manžela a mala ťažký život tak dokázala racionálne vyhodnotiť a našla odvahu povedať pravdu.......
ja by som si velmi chcela nechat babo, ale aj by som chcela aby bolo zdrave. lekari mi vravia ist na potrat, rodina zase, ze bude vsetko v poriadku a ze si ho mam nechat. lenze ani lekari ani rodina sa nedokazu vzit do mojej situacie, ja budem s babom cele dni, nebude to take ako som si predstavovala. tuzila som aj tuzim po zdravom babatku, chcem ho vidiet vyrastat, usmievat sa a tesit sa zo zivota, ale to pri postihnutom babatku si neviem ani len predstavit, nechcem aby sa trapilo a trpelo ono a my s nim. takisto ako by to bolo pre neho zlozite, tak zlozite a este aj mozno viac by to bolo pre nas. taketo dieta si vyzaduje vela starostlivosti, casu a trpezlivosti a neviem ci by sme este popri nom zvladli vychovavat aj dalsie dieta. a bojim sa aj toho, ze aj napriek tomu, ked mi priatel tvrdi, ze ma neopusti a chce aby sme si babo nechali a ze bude stat pri mne aj ked sa rozhodnem inak, ze aj napriek tomu ostanem s babom ak si ho necham sama. a to by som uz nezvladla. zvazujem obe moznosti, pre a proti ale neviem sa rozhodnut. len mi ostava dufat, ze ak pride cas pre odpoved, tak nech je akakolvek z nasej strany, ze bude spravna. lebo uz teraz vidim, ze sa nerozhodnem az do poslednej chvile.
@zuuzika ja len toľko, že som nespomenula, aké testy som odmietla, čiže pls, nechytaj ma za slovíčka, nespomínala som tripple testy, nespomínala som amnio, nič som nekonkretizovala, takže vôbec nevieš, na čo som narážala, presne viem, o čom píšem, nepíšem len tak, aby som sa zahrala na dôležitú 😉 ďakujem
@lucy218 máš skvelého priateľa.. 🙂 zvládnete to. 🙂
Nikto sa nerozhodne za teba, jedno ti však poviem, neviem si to ani len predstaviť a ani nechcem...A ďakujem Bohu, že ja som sa takto rozhodovať nemusela... prajem ti len veľa síl a aby si v sebe našla pokoj, ktorý teraz tak veľmi potrebuješ.
@karolinasustekova A Ty máš v sebe TVOJE DIEŤA. Nech už je akékoĽvek a bude akékoľvek, je to tvoje / vaše dieťa.. ty mu chceš zobrať šancu aby sa narodilo? príde kedy má a odíde kedy má.. ak sa dožije roka, tak sa dožije roka..
Toto je podľa teba argument?
@karolinasustekova dakujem. aj on vravi, ze to zvladneme, len dufam, ze sa mi neotoci chrbtom ked budem najviac potrebovat jeho oporu. ale istotu nemam nikde.
@lucy218 zvládnete to, nech sa rozhodnete akokoľvek, lebo to budete musieť zvládnuť. Bola by som rada, keby si nám tu potom napísala odpoveď, ktorú od teba počuli lekári, aj keď asi pochopím, keď si ju radšej necháš pre seba. Budem na teba myslieť...
@karolinasustekova tvoje reči sú síce drsné ale máš kus velikej pravdy! Tiež by som nechala veciam prirodzený priebeh a ak to takto malo byť tak to tak bude! Ja našťastie čakám ( pevne verím) zdravé bábätko, ale ak by som mala byť postavená pred takúto situáciu, tak by som si dieťa nechala.
Napísala si to priamo ale plne s tebou súhlasím. A takéto ženy, čo sa rozhodnú pre ťažšiu cestu sú pre mňa skutočnými Matkami!
@lucy218 skus ist na morfologicky ultrazvuk. mozno ti pomoze sa rozhodnut ked budes vediet ako si na tom organy. my sme o babo prisli v 20 tyzdni, simonko bol down a mal vadu na srdiecku. chceli sme si ho nechat, no zcalo mi tvrdnut bruko a uz sme vedeli ze je zle. umrel lebo mu zlyhalo srdiecko. priprava na samotny porod bola horsia ako to, ze sme zistili ze je down, ale musela som to zvladnut, lebo moje telo uz malo horucky a vedelo ze simonko je mrtvy. mali sme ist na morfo utz ale nestihli sme to. ale tebe odporucam aby ste tam sli a pytali sa a zistili si moznosti postihnutia. na zaklade nich sa rozhodnite. a je to len vase rozhodnutie lucka, nikoho ineho sa nepytajte. vy musite vediet ci to zvladnete ak si babo nechate a ci to zvladnete ak on pridete. velmi na teba myslim! keby cokolvek, napis mi 🙂 drzim ti palce!!
@lucy218 istotu nemá žiadna z nás.. a to v ničom.. nech by boli problémy akékoľvek a v čomkolvek... treab s atešiť z prítomnosti.. z toho že ho máš! 🙂
baby, ktore lucke odporucate aby si babo nechala, mna by zaujimalo ako by ste reagovali vy keby ste mali takuto diagnozu svojho babata.
ja som vysoko veriaca, moji rodicia aj manzelovi rodicia tiez, a akonahle sa dozvedeli o mojom syncekovi, ze je tam podozrenie na downov syndrom a tazke postihnutie vnutornych organov, odporucali nam (veriaci rodicia!!!) aby sme sli na umele prerusenie tehotenstva. My sme sice nechceli, ale to je jedno. Mat kamaratku ktora si toto preziva, v zivote si nedovolim povedat jej aby si to babo nechala. Je to jej rozhodnutie. V dnesnej dobe sa leda o seba vie postarat normalny clovek, ma problem s pracou, problem zabezpecit seba...milion veci...uvedomuje si vobec niekto ake stonasobne horsie je to pre postihnutych ludi?
Pokial ste si tym nepresli, je lahke vraviet co ma clovek robit, verte mi 😉
@lucy218 nesudim ta... prave naopak, obdivujem ta ze s tymto si prisla na forum... je to velmi zlozite a tazke rozhodnutie a nikto ti nemoze radit dieta si nechat alebo nenechat... nie som za potraty, nie som ani proti. vzdy a vsetko zavisi od roznych faktorov... rozhodnutie bude tak ci onak na tebe a tvojom priatelovi... a s tymto rozhodnutim budete zit vy dvaja...
vyjadrim preto len svoj osobny postoj... postihnute dietatko by som si nikdy nenechala... mozno som zly clovek, ale nie...
kazda matka ktora vychovava dietatko postihnute povie , ak je aspon trochu uprimna , ze by sa mozno pred rokmi rozhodla inak... obdivujem a vazim si vsetky zeny, ktore zvolia cestu tazsiu.. ja by som to nedokazala... je tu vela pribehov ked stali mamicky pred takymto rozhodnutim, ze vedeli ze dietatko sa narodi bud uz mrtve, alebo prezije den dva... a napriek tomu sa rozhodli ze si ho nechaju... sklanam sa pred nimi... ale ked sa rozhodnes aj inak... nikto ti to nemoze vycitat... ty musis byt presvedcena o spravnosti svojho rozhodnutia.. ty zijes svoj zivot, nie ja, nie ostatne kocky tu... prajem ti vela sil...pra
este k tvojej otazke... porod ti vyvolaju. musis porodit normalne... nie je to klasicky potrat... mozes si vybavit sekciu, ide skor o to, ze po prirodzenom porode mozete skusat babatko skor ako po cisarskom...ide ale aj o to ci si dostatocne psychicky pripravena porodit dieta, ktore zomrie... prajem dobru volbu
@karolinasustekova Nič si z tých nenávistných príspevkov nerob. 😉 Už len ten prejav a spôsob vyjadrovania veľa napovie.
Ja som pre mnohými rokmi počúvala v rádiu jednu reláciu - bola to diskusia za a proti potratom, okrem iných tam sedel aj Mikuláš Dzurinda a mamička, ktorej meno si nepamatám, ale diskusia trvala si hodinu...... tá pani mala postihnutého synčeka - pekne sa o neho starala a angažovala sa / alebo bola dokonca vo vedení organizácie pre maminky, ktoré majú postihnuté dieťa - jej príbeh bol klasika - narodilo sa dieťatko s postihnutím, manžel ju opustil (ako to v prevažnej vačšine prípadov býva, lebo chlap takéto vypatie neznáša a chápe to možno ak ako osobné zlyhanie, život rodiny je iný, podriaduje sa iba dieťaťu, manželka nepracuje, chýbajú peniažky....klasika.....takže ostala sama ..... veľmi ju tam chcválil ako sa trará a organizuje pre deti......bláblá....
Na konci relácie dostala táto pani jednu otázku: keby ste boli v bode nula - tehotná a vedeli by ste že dieťa bude postihnuté ako by ste sa rozhodla? jej odpoveď bola šokujúca - povedala : Svojho syna milujem, je to moje slniečko a keď sa mi už narodila a mám k nemu citovú väzbu tak sa starám a a ja sa starť budem ale moja odpoveď je :
NIE - keby som v bode 0 vedela, že privediem na svet dieťa s postihnutím tak sa rozhodnej pre prerušenie tehotenstva - v éteri zostalo ticho - šok - a ja som v duchu túto odvážnu ženu obdivovala že mala odvahu povedať čo si vo svojom vnútri myslí - vysvetlila to okrem iného aj tým, že je absolútne ubíjajúce pre ženu a rodiča sa dívať na postihnuté dieťa a každý deň si opakovať že ho nedokážete postaviť do života, osamostatniť ho a čo ak sa jej niečo stane - čo bude s dieťaťom?......
V práci mám zlatého kolegu - mali tiež genetické problémy - 1. dieťatko sa narodilo a žilo iba 2 dni, ďalšie dve deti rodila v druhom trimestri - boli postihnuté ale rozhodli sa pre prerušenie ( a to sú silne veriaci - mali dokonca prijatie u pápeža/ modlili sa za zdravé dieťa) teraz majú dve krásne vlastné dievčatká - zdravé.... sú štastná rodina ......