Som v 24. týždni a musím sa vzdať bábätka
Ahojte vsetci. Potrebujem sa vyrozpravat zo svojho zialu. Mojmu malickemu zistili vrodenu srdcovu vadu a tiez z vysetreni na genetike mentalne postihnutie na 98%. S partneron sme sa rozhodli pre potrat som v 24 tyzdni a velmi sa bojim a som nestastna. Je tu nejaka zena co mala taky podobny pripad ako ja?
@marionmarion no dam ti priklad lebo asi nechapes a podla mna takto z cesty uvazujes: Ides ku kardiologovi lebo ta picha za hrudnou kostou, on ti po vsetkych vysetreniach (posluch, EKG, kardiospecificke enzymy, pripadne echo) povie ze mas infarkt. OK, tak mu never a hladaj dalsieho kardiologa a po ceste nezabudni exnut. Potom tvoji extra kamarati nepovedia ze ti sibalo, bohuzial preto si odisla na druhy svet, ale preto lebo doktor to asi posral tak ho dame na urad pre dohlad.
@tchaliak nemam potrebu to s tebou riesit. Mysli si co len chces. Pekny den...
@marionmarion to je presne ten rozdiel..., ja myslim cize som a neexnem na infarkt, lebo si nemyslim ze som pojedla celu medicinu sveta. Ty nemyslis, lebo si zjedla medicinu sveta a ides dalsieho kardiologa presvedcit, ze nemas infarkt myokardu. Ale to uz nestihnes urobit, pretoze telo ta o infarkte presvedci samo - a si zrazu mrtva, bum... Mozno ti sv.Peter pred branou povie, "na to myla moja pan Boh stvoril lekarov, aby si tu nestala taka mlada" 🙂 .
zeny,preboha trocha empatie, slusnosti a hlavne pokory by nezaskodilo! zena pravdepodobne v jednej z najtazsich situacii vo svojom zivote hlada pomoc , mozno radu,alebo zeny s podobnym osudom, mozno hlada a caka par slov, ktore by to vsetko aspon trocha zmiernili a vy sa tu namiesto toho dokazete hasterit medzi sebou a podaktore vyfabulovat do takych extremov, ako sorry zeny, viem ze kazda to myslite dobre, ale nie je v tejto teme prvorade ani moralne presadzovat si svoj nazor....zi a nechaj zit.. nidky nevies co sa tebe este v zivote prihodi..a pred akymi rozhodnutiami budeme musiet stat a ako sa zachovame.
@vejula no človek si zvykne aj na sibenicu ale ten kto chce aj žiť svoj vlastný život a nie život toho postihnuteho dieťaťa a len niest svoj kriz ma právo na vlastne rozhodnutie. Nie sme všetci matka tereza niektorí tu chceme aj cestovať, mat vlastne zaluby a vlastný plnohodnotný život.
@evening_star nie všetci veria v boha. A taktiez nie na to, ze mame potichucky prijat svoj udel a trpiet s usmevom na tvari. ☹ Niekto ma na život pohľad čisto racionalny. Ono bohuzial boh nezaplatí ani liečenie ani energie ani stravu. Napriek tomu nikomu to neberiem a ludi co su stvoreni pomahat postihnutym obdivujem ale neberte ani vy človeku možnosť slobodnej voľby.
Vsetkym matkam,ktorym doma behaju zdrave deti,sa lahko pise-nerob,to..ezabijaj svoje dieta a pod....Aj ja mam doma dve zdrave deti a neviem si predstavit vychovavt tazko postihnute dieta,ktore ma minimalnu nadej na zivot vobec...Ano,kazde dieta ma pravo na zivot,ale na stastny zivot...keby som na mieste tejto zeny,urobim zrejme to iste,pretoze by som nezniesla pohlad na trpiace dieta ktoremu nemozem pomoct a uz vobec by som nezniesla fakt ze by som sa s nim za niekolko dni,mozno tyzdnov mala naveky rozlucit.hovorim za seba,nezvladla by som to.Toto nieje situacia kedy treba niekoho odsudzovat,ale situacia kedy tato osoba potrebuje maximalnu podporu.nejedna sa o potrat z rozmaru,lebo niesu peniaze,neni kde byvat alebo si dotycna chce budovat karieru.Jej dieta ma vazny zdravotny problem a ak tato zena citi ze to nezvladne,treba ju naplno respektovat.Prajem ti vela sil a nic si nevycitaj,urcite sa rozhodnes spravne
@janinah Asi si nic podobne nezazila, ze? Ver mi, ze keby si sa mala na niekoho pozerat ROKY, ako umiera v bolestiach a vies, ze mu niet pomoci a vie to aj ten clovek, rozmyslala by si uplne inak. Je lahke hrat sa na hrdinu, kym sa v takej situacii neocitnes. Pre nu by to bolo vyslobodenim z ukrutnych bolesti. A ze ma kazde trapenie nejaku cenu? Prepac, ale to mi vysvetli aku.
Akurát dnes mi prišiel na mail tento aktuálny odkaz- krásna rodinka, bábätko žilo len 10 dní, a vedeli to od 20.tt. Toto je podľa mňa láska: http://najmama.aktuality.sk/clanok/234310/nesku...[272759696211981]&action_type_map=[%22og.recommends%22]&action_ref_map
moja , rozhodnutie je len a len na Vas a ver mi,ze akekolvek bude,bude urcite spravne! Vela sil prajem...
@silvia002 Och, koľko odsudzovania sa tu nakopilo, pravdepodobne takmer všetky od žien, ktoré nič podobné nikdy nezažili a nemuseli sa podobne rozhodovať, nedá sa to ani čítať, len narýchlo som preletela. Ja len toľko, Silvia, že rozhodnutie je iba na tebe a na partnerovi, nikoho iného do toho nič nie je, nikto iný sa totiž o to dieťatko, ak sa narodí postihnuté, nebude starať, iba vy dvaja. Toto všetko tu sú iba prázdne reči od nudiacich sa žien.
Držte sa. Prajem veľa síl a správne rozhodnutie.
@evening_star prepac,ale toto video sa ani dopozerat neda,to podla mna nieje laska,ale akesi sebatriznenie...donosit dieta,ktore viem,ze mi umrie,pozerat sa mu do oci,nosit ho na rukach,ako by som takto mohla zit dalej... ☹
@silvia002 Och, tazke to rozhodnutie pre vas, verim ti. Skus sa pozriet dopredu, ako myslis, ze budes zvladat ten boj s osudom.. ze si odovzdala nenarodene dieta.. Ze malo byt na 98percent chore. Mozno by ta zozieralo, kde su tie 2 percenta..co ak... Ale tiez aj tu starostlivost o zrejme chore dieta.. Viem, ze mamicky, ktore pridu spontanne o dietatko co len v zaciatku, velmi tazko spracuvavaju-a dlhodobo-tieto myslienky straty. Ozaj skus poziret do diskusie, kde riesa tieto problemy, mozno uvidis aj druhu stranu, sice tu tazsiu pre teba, jednoznacne!!, ale aspon ten pocit, ze si dala dietatku sancu a robili ste vsetko pre to, aby ste mu pomohli. Kedysi som citala velmi peknu myslienku v tom zmysle, ze na dieta si nemozeme narokovat, je to dar, ktory sme dostali, aby sme sa o neho s laskou starali. Mame pravo odmietnut dar? Nechcem odsudzovat, urcite sama to mas tazke a tym ti nik nepomoze. Kazdy si voli svoju cestu aj podla zivotnych hodnot. Hlavne sa modlim za teba, aby si sa rozhodla tak, zeby si nikdy nikdy svoje rozhodnutie nelutovala. A tiez aj za ten zazrak 2 percent 😔 , ak sa rozhodnes pre tu cestu pokracovat..
Uvazovala som, ci napisat alebo nie...
Mali sme suseda, kt. sa narodil v juli 2010. Trpel syndrom Leight. V jeho pripade prognoza- zivot max. 3 roky. Zomrel 26.12. 2012. Pocas svojho kratkeho zivota obsolvovat 39! operacii. LEbo dr. sa snazili ho udrzat pri zivote. Susedia maju este jedno starsie dieta. Bolo to tazke. Nam sa v sep. 2011 narodil zdravy syn. Ich rocne dieta nedokazalo urobit to, co nas 3 mesacny syn! Neotacal hlavou, neprehltal, nereagoval, nikdy sa neusmial. Bol ako handrova babika. Az v okt. 2012 dr. prvy krat spomenul eutanaziu. Na Mikulasa 2012 bol posledny krat doma, potom sa jeho stav velmi zhorsil, a zacal odchadzat. NA Vianoce sa s nim rozlucili a nechali ho odist. To dieta poznalo viac bolesti ako si viem predstavit. KEd bol doma, cez stenu sme poculi ako nariekal. To nebol ludsky plac. To bolo kvilenie! Take,ze sa nam chlpy jezili a nas drobec sa bal. Obdivujem, ze to oni tak dlho vydrzali!
Takze taketo deti podla vas maju byt udrzane pri zivote? Aj ked jeho mozog bol poskodeny, ked nevnimal? A co jeho rodicia- odsudeni pozerat sa, ako ich dieta pomalicky umiera? To ich malo obohatit? A o co? Poznannie, ze preziju svoje dieta? ZE sa im zivot zastavil, lebo poznali len cestu do nemocnice a spat?! Nepracovali, lebo sa chceli venovat svojim detom, nemohli zohnat ani opatrovatelku. Skuste zit taku dobu bez prijmu! Ano, nechali odist svoje dieta, ale nie preto, aby mali pohodlny zivot, ale aby mali NORMALNY zivot. Aby sa mohli aspon trochu radovat zo zivota. Aby si otec nasiel cas starsieho syna naucit bicyklovat. Odviest do skoly, ist tam na besiedku ,mama s nim plavat... Chcete porovnavat Dawnov syndrom s tymto? Alebo pisat veci tipu JPP- znama mojej znamej mala znamu a jej kamaratka..... Alebo co bolo pred 30 rokmi, ked vyskum ide kazdym rokom milovymi krokmi do predu? Mohli by ste si niektore zapamatat,ze tripple test je LEN ODHAD. pravdepodobnost a teda, moznost omylu je velka? Az dalsie odbery, sono a pod. su takmer na 100%. KEd dieta nema to co ma mat, chcete to dokreslit?
JE naozaj take tazke sa vcitit do situacie, ked sa happyend nekona? Ked to jednoducho nejde? Myslim si,ze je jednoduchsie skoncit kratsiu cestu. To by urobila aj nasa suseda, keby vedela co ju cakalo... A ja som rovnakeho nazoru, moj manzel tiez,aj moja mama. To co zazila suseda nechcem zazit ja, a ani to neprajem nikomu inemu.
@ervenka To sú tragédie. Ale niektorým ľuďom nevysvetlíš. Veci sa tu prekrútili nesprávnym smerom: k pohodlnosti rodičov a neúcte k životu. Ale o tom rozhodnutie nie je a nemá byť. Je o ťažko chorom dieťatku. Dieťatku, ktorému nie je súdené spoznať lásku a šťastie, ale len utrpenie. rodičia budú prežívať utrpenie dlhé predlhé roky- to psychické. Ale toho fyzického môžu svoje dieťaťtko uchrániť. To rozhodnutie je len na nich. A nikto z nás nemá právo ich rozhodnutie súdiť a nieto ešte odsudzovať. A práve na to tu mnohé dámy pozabudli. Je rozdieľ postihnutie a postihnutie. ☹
@maryem Nie, nemame pravo odmietnut dar, ale dar plny bolesti, zarmutenych dusi ludi naokolo, pohlad na moje umierajuce dieta, ak vobec porod prezije ...??? Na to treba silu. Umrela by som, keby som si musela drzat v naruci nehybne telicko mojho dietata !!! Akym darom som to bola obdarovana ...? Ze ma to bude sprevadzat cely zivot a to bez ohladu na rozhodnutie...? To je ten dar...????
@evening_star Prepac, ale umrelo Ti niekedy dieta? To, co si sem pastla nie je dojimave. To je tragicke. Moja svokra by Ti vedela rozpravat....
@kofoluska Je to tragické, ale táto matka aspoň dala svojmu dieťaťu šancu, aby zakúsilo aké to je, cítiť milujúce mamino náručie. Keby ho v 20.tt nechala zabiť, pripravila by ho o to. Predstav si, že si to dieťa. Chcela by si sa aspoň na 10 dní narodiť a vidieť a ovoňať mamu a cítiť jej náručie, aj za cenu toho, že to bude nakrátko a možno ti nebude najlepšie pre zdravotné komplikácie? Alebo by si povedala: radšej sa nechcem ani narodiť. Každý život má hodnotu, aj ten najmenší a aj ten najviac trpiaci a tragický. Miesto toho, aby ho tá matka už v maternici odsúdila na smrť, umožnila mu dôstojne sa narodiť a zomrieť ako človekovi, v náručí rodiny. Keby to nebol pre viacerých dojímavý príbeh, asi by ho jeden z najväčších mamičkovských portálov neuverejňoval ako "dojímavý". Môžeš im napísať sťažnosť, že čo si to dovoľujú takto urážať matky, čo dali potratiť svoje postihnuté deti...
A darmo sa tu vôbec budem rozpisovať, že aj život v bolesti má hodnotu, keď nemáte vieru. Áno, priznávam, bez viery to možno nemá zmysel. Ale pre mňa je eutanázia neprípustná. Pre mňa má aj utrpenie hodnotu, vykupujúcu. Aj dieťa, ktoré trpí, môže svojou bolesťou zachrániť druhého. Kde je hranica, ktorá určuje, že toto už je bolesť dieťaťa vhodná na eutanáziu? Kto ju zodpovedne určí? Je to príliš subjektívne, že "ja sa už na to nemôžem pozerať, dajme mu injekciu a skončime to". - Niekto by to mohol povedať aj pri chemoterapii u detí, že sa na to nemôže pozerať, a to máme všetky deti s rakovinou zabiť? Aby zmizla bolesť z našich životov? Kde je tá hranica bolesti? Kto povie- toto je už bolesť na smrť a toto nie?
@evening_star Prepac, ale pleties si pojmy s dojmamy!!! Pri chromozomálnych abnormalitach neobimas dieta-novorodenca s onkologickym ochorenim v IV stadiu, ktore vnima situacie okolo seba a najma matku a otca.
@silvia002 strasne ti drzim palce! Je to tazke rozhodnutie, s ktorym musis zit cely zivot. Uplne chapem tvoje pohnutky ist na potrat..pracovala som v detskom hospici, kde nam zomierali tazko postihnute malinke deti.. bolo to strasne…pre vsetkych zucastnenych, ale najma pre rodicov.. mnohi to nezvaldali a ani len sa na dietatko nechodili pozerat… ale clovek nesmie nikoho obvinovat za taketo spravanie ci rozhodnutie, lebo je to naozaj nad ludske sily a kazdy sme iny. Lahko sa hovori kazdemu, kto ma doma zdrave dietatko… taky clovek nemoze ani len tusit, co to vsetko obnasa…(nehovorim teraz o meálom postihu, ale o skutocne takzkom mentalnom a fyzickom postihnuti) …Drz sa a ak si s tym rozhodnutim stotoznena, je to urcite spravne rozhodnutie. Posielam ti vela sily!
@silvia002 prajem vela vela sily! ak ste sa rozhodli s partnerom pre prerusenie tehotenstva treba sa s tym len vyrovnat, aj ked to bude trvat asi az do konca zivota. Nikto tu na fore nie je presne v Tvojej situacii, nepozna vsetky info a hlavne nepozna Tvoje pocity, ani ja. Odporucala by som ale najst si nejaku spriaznenu dusu a tej rozpravala vsetko co Ta tazi🙂