Prerušenie tehotenstva v 23. týždni
Ahojte, nepíše sa mi ľahko, ale snáď sa so mnou niekto podelí o svoju skúsenosť.Otehotnela som začiatkom septembra, mám 7r synčeka a pred 4 rokmi som bola na čistení lebo nám nebilo srdiečko....už som nemala odvahu otehotnieť, ale u mňa náhodou sa podarli, kedže mám PCO a veľmi nepravidelnú menštruáciu.Bola to veľká radosť a zároveň obavy,či bude všetko v poradku.Srdiečko bilo , ale v 8 týždni ma zaliala krv tak sme utekali na pohotovosť so strachom, ze je asi po všetkom...ale zázrak, naše babo žilo, boli to 2 hematómy.Tak nastal prísny kľudový režim, len ležať vyše mesiaca, ale v pohode, čo človek nespraví, no nie.....potom už bolo dobre, začala som normálnejšie fungovať a keď sme prekročili 1. trimester aj tešiť,.... na to prišiel druhý úder, vyšli nám zlé kombinované testy na prvom screeningu na DS, podstupili sme gen .odber a čakali v strachu na výsledky, dozvedeli sme sa ich 4 dni pred Vianocami - všetko bolo v poriadku, bola to obrovská úľava, teraz sa už naozaj môžme začať tešiť, zvládneme to...........Teraz v piatok sme boli u Mudr.Holána na morfologickom vyšetrení, strávili sme unho dvojnásobok času, keď nám nakoniec povedal, že bohužial nás nepoteší.....svet sa predo mnou a manželom akoby zatočil.....náš synček má komlexnu srdcovu vývojovú vadu + uzku plúcnicu, je to jedna z tých najviac kritických srdcových porúch, ak by to prežil po pôrode, celý život operácie srdiečka, ktoré su veľmi rizikové a mnoho iných pridružených diagnóz, kvôli zlému - nedostatočnému okysličeniu tela a orgánov.........hovoril nám o tom viac.......nakoniec som sa ho spýtala, čo by robil, keby to bola jeho rodina ,odpovedal: keby to bola moja dcéra, pošlem ju určite na prerušenie, lebo to by nebol život.............vola sa to odborne DORV.+ ta plucnica.Plačem celý vikend, je mi hrozne, mám už pomaly 37, veľmi sme chceli surodenca pre syna, ale nie takto.....nechcem sa vyjadrovať bezcitne, tak ma ospravedlnte k to tak vyznie niečo. je to veľmi tazke....mame doma nastastie zdraveho syna a ak by to nase babo vobec prezilo, co by bolo so starsim, ked by som musela stravit vacsinu casu v nemocnicia to asi dlho.v stredu ideme na Kramare pre second opinion aby nám genetik mohol schváliť prerušenie, veľmi sa bojím ako to zvládnem.Mali ste niekto niečo podobné? Alebo máte dietatko s tymito diagnozami?Pripadne ako ste zvladli to vyvolanie porodu? Dakujem
@loika to je bajka a riadna manipulácia. Ak boli všetky výsledky zlé, dokonca aj z amnio, tak by sa zdravé dieťa nenarodilo.
@kvetulienka253 videla som tie papiere mala to tam napisane. Ja sa nejdem s nikym hadat ja len pisem co som zazila. To je vsetko.
a nikoho nemanipulujem len som napisala skusenost sesternice. Mamicke drzim palceky aby to vsetko zvladla nech sa rozhodne akokolvek
Este som vcera zabudla dopisat,ze je na tebe ako sa rozhodnes. V niektorych pripadoch neexistuje pre rodica lahsia volba. Lepsie riesenie. Ci sa uz rozhodnes tak ci onak... vzdy to bude co keby ak.... musis si dat na jednu stranu plusy- dat moznost zit aj keby len chvilku aj keby 24/7 starostlivost... nadej ze nebude trpiet ... viera a nadej ti daju silu...
Alebo sa rozhodnes preto co ti odporucil lekar a budes zit s vedomim- co by bolo ak. Ci by to ozaj bolo tak. Su tu samozrejme aj ine aspekty- financie,podpora rodiny a viera. Neexistuje dobra volba pre teba ako rodica. Nik z nas ludi ta nebude a nemoze sudit.
No ja ti ako veriaca musim napisat - skus prosim dat zivot. Prekonat svoj strach a odovzdat to Bohu. V teme veriace mamicky tu na mk sa za vas modlime.
@malasandrika ja si nemyslim, ze miesam hrusky s jablkami (ak myslis, ze nemam v tejto teme diskutovat o tom, ci ma zena mat pravo volby alebo nie). podla mna to pravo vychadza z postoja, ktory som opisala, ze sa to dietatko neberie ako riadna ludska bytost. podla mna je to zivot taky isty ako moj alebo tvoj. takze pre mna to nie je miesanie.
ale ja som hovorila o tom, ze sa nemozeme riadit len momentalnymi pocitmi. tie sa mozu menit kazdu hodinu. mame aj urcitu zodpovednost, povinnosti, k niecomu sme sa zaviazali a pod. nemozem si povedat, ze sa na to necitim. zial ochrana ludskeho zivota k nim u mnohych nepatri...
@timih Velmi ma mrzi, co prezivas. Ja som si cosi obdobne prezila koncom decembra (zla genetika). Vedz, ze ako clovek mas pravo volby, mozes zmenit svoj osud a nepocuvaj kecy o tom, ze len boh dal, tak len boh moze vziat... Nie je nahoda, ze si sa dozvedela tieto informacie.. mas pravo rozhodnut sa. Neriad sa strachom a strachom z nejakého imaginarneho trestu. Da sa s tym zit, aj ked sa rozhodnes dietatko uchranit pred utrpenim. Ziskaj co najviac informacii o prognoze a potom sa spytaj svojho dietatka, ci naozaj chce takyto zivot? A co ty a tvoji blizki? Aj o nich ide. Zvladnete to? Ked vies, ze by to bolo utrpenie pre vsetkych zucastnenych, dobrovolne si zvolis to utrpenie?? Nie je pravda, ako tu niektora pisala, ze svoje rozhodnutie budes do konca zivota lutovat a budes mat traumu. Predtým, ako urobis rozhodnutie, dobre si to premysli a rozhodni sa rozumom aj srdcom. Ano! Aj srdcom sa da rozhodnut o ukonceni utrpenia! Tie ktore nezazili, nepochopia. To teoreticke moralizovanie mam najradsej! Ja svoje rozhodnutie nelutujem. Svojho anjelika som vyprevadila s laskou a s vierou, ze nabudúce bude mat viac stastia a bude sa sem moct vratit ako plnohodnotna a zdrava ludska bytost.
@poohie presne, vychádza to z postoja, aký má človek k potratom. Ja som vo svojom živote túto otázku riešiť musela, našťastie plod bol zdravý. Takže viem pochopiť, ak sa žena v tejto otázke rozhodne akokoľvek. Vieš, ono stále apelujem na možnosť voľby, aby sme nedopadli ako v Poľsku, kde o potrate rozhodujú ľudia, ktorí o tom nič nevedia - muži poslanci a cirkev. Ale to už je úplne iná téma.
A este chcem povedat, ze keby sa ma niekto v minulosti spytal, ako by som sa rozhodla, keby... tak by som urcite tvrdila, ze by som nikdy svoje dieta nezabila... Fakt nemozete vediet, ako by ste sa rozhodli, pokial nie ste v tej situacii!!! Kazda situacia je ina... Kazda prognoza je ina...
@biba12 co je ubohe? fotka ziveho dietata narodeneho v 23 tt ktore teraz je zdrave dieta??? uplne rovnake ako fotka ditatata narodeneho v 40tt. Ubohe, ked niekto povazuje dieta v 24tt za nejaku zabku a este sa necha lutovat ze to bol potrat. Ano treba rozpravat aj o tom, lebo taketo dieta zijuce, pichnu este pred porodom a umrtvia predtym ako sa narodi (samozrejme dr. povie ze dieta sa uz narodilo mrtve aby utlmil zene psychiku) alebo ked je dieta silnejsie tak bude este bojovat a narodi sa este zive a potom po chvili dostane infarkt lebo srdce to nezvladne alebo sa udusi lebo neni vyvynute. Tak toto je dievcata na silnu psychiku, nie dieta donosit a snazit sa mu pomoct. Ak by dieta malo byt naozaj leziace, v kome atd. tak kedykolvek tie deti sa nemusia resuscitovat ak uz neni nadej na zlepsenie.
Ja osobne by som si asi v takejto situácii, predtým, ako sa rozhodnem, zistila od lekárov aj to, ako ten zákrok prebieha - že čo reálne sa deje tomu bábätku. Píšem asi, lebo to hovorím ozaj od počítača a nebola som v takej situácii, a neviem, či by sa mi pohľad zmenil/nezmenil, keby som reálne prežívala to, čo takéto maminky. Osobne si teraz myslím, že by som to nedokázala a bábätko by som vynosila, ale ako hovorím, to je teraz a tu. Ťažko je hovoriť, čo by bolo, keby bolo. Maminke posielam - inak neviem pomôcť ❤
cize chore dieta nie je plnohodnotna bytost. teda nema plnu hodnotu - ako zdravi ludia ☹
tak potom uz chapem, ze je take jednoduche sa ho zbavit, ak takto uvazujeme. to je ale strasne smutne. to uz mozeme rovno vyhladzovat vsetkych chorych, starych, kriminalnikov alebo akokolvek nevyhovujucich ludi zo zeme. lenze kto bude urcovat, ktori su ti nevyhovujuci? co ak to budem aj ja alebo ty? pre farbu vlasov ci vierovyznanie ci za to, ze sme nositelmi nejakeho choreho genu? alebo ze som mala na strednej trojku z dejepisu na vysvedceni? urcite podla niekoho nie som v niecom "kompletna", nie som totiz dokonala. ale na kazdom sa nieco najde. staci, ak to niekomu zacne velmi vadit.
@didi35 ja ta neodsudzujem za to, co si urobila. verim, ze si urobila s najlepsim umyslom alebo proste ako si vedela. ja len vyjadrujem nesuhlas. povies, ze na to tu nie sme. ale nech si aj autorka temy precita vsetky nazory. a nech sa zamysli a odpovie si na otazky:
1. je to, co vo mne rastie, dieta?
2. zasluzi si zit na tomto svete, tzn. narodit sa?
3. zasluzi si zomriet prirodzenou smrtou?
4. preco si to zdrave (alebo zdanlivo zdrave) dieta zasluzi? cim sa o to zasluzilo? ze je zdrave resp. zatial neviem o tom, ze by bolo chore? a ked potom (po narodeni) ochorie, este stale si to zasluzi?
5. ak je to moje dieta a mam ho rada, mozem mu (nie sebe) ten zivot nejako ulahcit, sprijemnit (sprijemnit zivot, nie zabezpecit smrt)?
ja naozaj neviem, ake myslienky by sa mi prehanali hlavou, ak by som bola v takejto situacii. ale ak raz budem, tak chcem, aby mi ludia povedali prave toto!
@poohie krasne si to zhrnula 👍
@tova Je vidno, ze len teoretizujes, ziadnu injekciu mu nepichaju..
A nerozumiem dobre tejto poslednej vete: "Ak by dieta malo byt naozaj leziace, v kome atd. tak kedykolvek tie deti sa nemusia resuscitovat ak uz neni nadej na zlepsenie"
To akoze hocikedy potom sa mozem rozhodnut, ze dieta leziace, v kome neresuscitujem??? Kto sa tak rozhodne? Matka, ci lekar?? Tak na toto navadzas matky, ktore sa v tejto nezavideniahodnej situacii ocitli? Nechat si dieta a ak výsledok bude naozaj neuspokojivy a vsetky nadeje zhasnu, tak ho az potom zabijem??? 😠
@poohie
@katharines
@tova
Vase nazory poznam z roznych iných diskusii, kde sa matky ocitli v tejto neprijemnej situacii. Prajem Vam, aby ste nikdy nemuseli zazit to, co niektore z nas. Nech Vam osud neprinesie takuto tazku skusku, ktora bude musiet preverit to Vase striktne NIKDY...
@didi35 to nech povie ono, co z toho ma. my nemozeme zanho rozhodovat.
a ked budem ja lezat v tazkej nevyliecitelnej chorobe, kto rozhodne, ze je lepsie ma zabit, lebo z toho zivota nic nemam a navyse som na pritaz svojim blizkym?
@mircalla ja neurcujem, co je spravne, ja pisem len na zamyslenie - pre vsetkych.
@poohie To je prave to, ze ono to nepovie... A ano, matka ma moznost volby, ma pravo sa rozhodnut. Lebo sa to tyka aj jej.
Paradoxne tato zivotna situacia ma posilnila v tom smere, ze sa uz nebojim robit zasadne rozhodnutia. Mozno aj v tom bola moja lekcia... Boh netresta, nemam ziaden strach. Kazdy clovek ma moznost slobodnej volby, to je neodopieratelna pravda.
Nechapem preco sa vsetky, ktore mamicku doslova tlacite do toho aby si babatko nechala za kazdu cenu vyjadrujete prave takto, ze, nechaj si, nezabijaj. Kde sa ta mamicka vyjadrila, ze sa uz rozhodla, ze to ukonci? Nerozumiete citanemu textu? Mamicka sa pytala na rady nie ohladne ukoncenia tehu (ktore by odporucil keby sa jednalo o jeho dceru), ale diagnozy, ktoru urcil lekar. To znamena ci s tym niekto zije a ako zije. Naslo sa tu pramalo takych, ktore sa vedeli vyjadrit priamo k meritu veci. Autorka temy hlada moznosti. Zajtra je objednana do kardio centra, aby jej na dany problem poskytlo nazor co najviac odbornikov. A az potom bude realne zvazovat co spravit. Vsetky tu moralizujete, ale z prispevkov autorky je jasne citit, ze to takto nechcela a ze ju to neskutocne trapi a boli. Nevnucujte jej svoje nazory. Aj tak s tym cely zivot bude musiet zit ona a nie vy (ci si uz dietatko necha a bude s nim bojovat o kazdy jeho den alebo nie a posle ho do neba). Kazda z nas jej moze dat milion dovodov preco by sa mala rozhodnut tak alebo onak. Ja osobne som tiez proti interupciam, ale nebudem jej silou mocou tlacit do hlavy preco by mala urobit veci tak alebo hentak. Kto som ja aby som jej hovorila co ma robit? Kto som ja aby som ju mohla sudit? Kazdopadne mamicke este raz vyjadrujem svoju podporu nech to uz dopadne akokolvek. Verim, ze zajtra lekarov zasype otazkami, opyta sa na prognozy, pripadne kvalitu zivota s takou diagnozou, respektive na skusenosti z praxe (ci sa stalo, ze prognozy boli fakt zle a realita chvalabohu nie az taka drasticka ako sa ocakavalo) a az potom zacne realne zvazovat svoje moznosti. Myslim na vas.
@leeshka Tak veru!
Najtazsie bolo urobit prave to rozhodnutie! Trvalo mi to 3 tyzdne! Najhorsie obdobie môjho zivota... Tiez som sa tomu chcela alibisticky vyhnut, nadavala som na vsetky prenatalne testy, preco som ich podstupovala, preco to vsetko viem, preco sa mam ja rozhodnut? Nech rozhodne niekto iny! Radsej nevediet, zistila by som to po porode... Hnevala som sa na nasho genetika a na to, co zle a negativne nam hovoril... Bala som sa rozhodnut, nechcela som, aby som musela zit s tym, ze som svoje dieta zabila. Ale nedalo sa tomu rozhodnutiu vyhnut... Hnevala som sa na môjho muza aj mamu, ktori mi odporucali ukoncit tehotenstvo. Muz mi hovoril, preco sa netesime z nasich dvoch krasnych zdravých deti? Kto sa o tohto postihnutého postara, ked sa my dvaja pominieme? Alebo chcem, aby sa o neho starali nasi synovia? Alebo aby ho dali do ustavu? Ved bude potrebovat celodennu dozivotnu opateru! Aky zivot ho caka?
Az ked som natrafila na video dokument o detoch postihnutých "nasim" genetickym syndrómom, videla som co za zivot/nezivot tieto deti a ich rodiny maju, prislo zrazu uplne jasne, ciste, pokojne rozhodnutie: NIE, JA NIKDY NEDOPUSTIM, ABY MOJE DIETA TAKTO TRPELO!!! Nechcem, aby bolo narkotizovane hrstou psycho liekov, ktore by mali drzat na uzde epilepticke zachvaty, po ktorých by stracalo vedomie tak, ako som to tam videla. Moj syn by ma vôbec nevnimal, zil by v inom svete, ktorému by som nerozumela, ani on nasmu. Mozno by vôbec nehovoril, len vydaval zvuky, mozno by sa ani nehybal a musel by mat gastro sondu...
Tak velmi som chcela verit na zazraky, ze som navstivila aj jasnovidku... Ziaden zazrak sa neudial, vsetko mi potvrdila, hoci som jej dopredu nic nehovorila...
Ked som nastupila do nemocnice, prisla este pochybnost, naozaj som tu pre toto?? Naozaj to idem urobit vlastnemu dietatu? Este stale sa mozem obliect a utiect prec. Ale skutocne to chcem? A odpoved prisla jasna: NIE!
Teraz vdacim vsetkych prenalnym testom aj môjmu genetikovi, ktory mi vsetko vysvetlil, som neskutocne vdacna za to, ze som mala moznost volby, ze som uchranila vsetkych mojich najblizsich aj seba obrovskeho utrpenia! Vdacim anjelom, ze ma vcas varovali a hovorili: tak velmi si to chcela, vydupala si si tretie dieta, hoci ho tvoja dusa uz nemala v zivotnom plane, ale chces to aj za týchto okolnosti? Rozhodni sa! Mas moznost volby.
@timih Prajem Ti, aby si nelutovala svoje rozhodnutie, lebo z pocitu viny mozes aj vazne ochoriet. Ak sa raz rozhodnes, uz nerozmyslaj nad tym, co by bolo keby... Nelutuj svoje rozhodnutie! Akokolvek sa rozhodnes, bude to spravne rozhodnutie.
Zial, v tomto Ti nikto neporadi, rozhodnut sa musis sama. Mas uplne inu diagnozu, inu zivotnu situaciu... Skus sa zamysliet, ci by syncek trpel, aky by mal zivot, napoj sa na neho. Ja tiez neviem, ako by som sa rozhodla na Tvojom mieste, neviem, co by som robila, keby malo moje dieta "len" telesnu vadu ale mentalne by bolo v poriadku a dokazalo by komunikovat... Rozhodnutie je tazke, ale potom pride ulava... V mojom pripade velka...
ahoj ja ti nebudem radit ci si nechat alebo nie.U nas v rodine je vela deticiek postihnutych Jedno ako to vyzeralo strasne tak by si nepovedala ze to 18 rocne dievca prezije rastep bruska narodila sa o mesiac skor cisarskym crievka jej tahali este z maternice a v inkubatore ich mala vedla seba z operovali a cakali ako s is tym poradi dieta :POradilo je z nej sikovne pomaly dospele dievca ktore okrem jazvy na bruchu a 2 metrovej vyske si hlada vvysoku skolu . Pripad dva dalsi bratranec hold smola dievcatko sa narodilo 23 tyzdny ide mat 7 rokov je leziace krmene sondou nevidiace chodia po nemocniciach po rehabkach trufli si do dalsiehp dietata donosene ale aj tak postihnute ide mat sa mi zda ze 4 roky nechodi neplazi tak neviem co je lepsie
@leeshka Vyznie to asi arogantne, ale podla mna je boh vymysel ludi, pretoze potrebuju barlicky, aby sa na tomto svete citili lepsie.
Ja som mala diagnozu, pri ktorej som nemohla roky otehotniet. Keby som sa doteraz spoliehala na boha a motlitby, tak deti nemam doteraz. Nie bohu vdacim za svoje deti, ale sebe a lekarom. Pretoze som sa dala vysterit a sanca cista nula. Medicinu neoklames. Akolkovelk sa to tu mnohym nebude pacit. boh tci motlidba ta neuzdraci ani nezmeni, co sa zmenit neda
Nech sa rozhodnete akokoľvek ...bude to len a len vaša cesta ...
@timih je mi to ľúto. Nikto, kto to neprežil, nevie, čo prežívas. Ale napísala si to správne, ten ziivot by nebol životom. Ani pre to bábätko, ani pre vás a ani pre jeho surodenca. Nikto, len vy, máte právo sa rozhodnúť. Ja vždy hovorím, že ísť na prerušenie nie je zbabelstvo. Pretože mama zažije neuveriteľnú bolesť. Castokrat maminky na prerušenie nejdú, aby sa tej bolesti vyhli a aby neniesli akusi zodpovednost za ti, ze sa rozhodli pre prerusenie. Lenže keď sa dieťatko narodí, prežívajú tu bolesť každý deň a nielen oni ale aj to malé bezbranne dieťatko, ktoré možno nikdy nepozná nič iné iba nemocnicu, zákroky a podobne. Máš aj druhé dieťatko, mamu potrebuje veľmi. Nám sa nedávno narodil synček, prišli mu zle výsledky na geneticke ochorenie, ktoré konci často skorou smrťou. Prvé, čo mi napadlo bolo, že už nikdy nebudem taká mama, akú by si zaslúžila moja dcéra, pretože budem jednoducho musieť venovať všetok čas syncekovi. Druhou bolo, že sa rozvedieme, pretože drvivá väčšina vzťahov takú situáciu dlhodobo neustoji. .Aj keď je ten vzťah silný, často to nakoniec dospeje k rozvodu. Našťastie sa u nas ochorenie nepotvrdilo.
Držím to veľmi palce. Aby si našla svoj vnútorný pokoj a aby ste to ako rodina zvládli. .Neboj sa vyhľadať aj pomoc psychológa, aspoň na pár sedení, uvidíš ako to pomôže. A potom sa uvidí. Možno na teba ešte jedno dieťatko kdesi caka.
@mircalla nechcela som sa zamotať do temy veriace,ale neda mi to.Ja som veriaca a to čo si napísala ma strašne zabolelo.je to akoby som Ti nadávala na otca,alebo matku tak sa cítim ja.Je to ,akoby som povedala na niekoho koho lubiš,že neexistuje.tiež som mala problem otehotnieť a predstav si Boh nám dal rozum ,aby sme nesedeli so založenými rukami na jeho pomoc,ale aby sme sa aj my snažili.
@timih ahojky strasne silno Tebe a celej rodinke drzim palce nech sa rozhodnes akokolvek, aby ste to zvladli. Nemam v tom vlastnu skusenost ale sesternici ktora ma.tiez cez 35 rokov, cakala babatko a tiez mu diagnostikovali nejaky vazny problem. Boli aj v BA aj na odberoch plodovej vody. Vsetko proste cele zle, tvrdili jej ze bud zomrie este v brusku alebo hned po narodeni. Priatel ju tlacil do ukoncenia tehotenstva. Bolo to jej prve babo. Rozhodla sa ho nechat a donosit. Neviem ci to bol zazrak alebo co ale malinky sa narodil uplne v poriadku ziadna z diagnostik sa nepotvrdila. Teraz ma 2 rocky a je z neho riadny zbojnik.
Tak sa drzte a hlavne vela vela lasky od vasich blizkych aby pri Vas stali 😉