Som tehotná - neplánovane a bez radosti
Ahoj,
Som v krachujucom vztahu, kde kriza trva uz rok. Nie je to stratene, ale vela citov z nas vyprchalo. Dozvedela, som sa, ze som tehotna, spavali sme spolu zriedkakedy, raz za 3 mesiace. A ono to najust vyslo. Len minuly rok som ukoncila studium, v praci som ani nie polrok. Je mi z toho na dusi, aj fyzicky velmi tazko. Neviem sa s tym vyrovat. Som zufala, smutna, bezradna. Neviem, ci doprava, alebo dolava, Nespim, rozmyslam, ako sa rozhodnut spravne. Je to pre mna neskutocny sok, vzala som si dovolenku a uvazujem, ze sa pojdem poradit s mojou maminou, ale zatial by ma mozno potesili reakcie vas, ci ste si niektora niecim podobnym presli a ako sa teraz mate.
@emily_666 no dakujem ale poviem ti že dospievanie bolo velmi tažke ☹ preto ma strasne mrzi ked vsade čitam to odcudzovanie ked sa zena rozhodne ist na potrat pre nepriaznive podmienky viem že si je tažke predctavit že čo preživa take dieta v chudobe v zlych podmienkach,bez jedneho rodica ake ma pocity a naozaj nie kazdy ma rodinu ktora vzdy pomože mam kamaratku ktora si dieta nechala no doma ma teror každy den ju mama vyhadzuje na ulicu otec dietata nezaujem alimety ako chce a mala chodi po lekaroch ma stoho psychycke problemy neskutočne a nekontrolovatelne zachvaty hnevu chcela ist do centra max.na 6mesiacov a potom dovidenia pred nastupom by musela zaplatit 150€ a odkial ked bola tyzden pred materskou ostala u nas bolo mi jej luto tie deti pokial nemaju optimalne podmienky na život pohodu trpia a podla mna to vplyva na osobnost človeka aky bude ja viem že sa neda všetko škatulkovat dobre zle.....len niekedy naozaj treba zvažit všetko či mam niekoho na koho sa možem spolahnut ale treba sa pytat,brat ohlad aj na doticnu osobu či suhlasi tie prve najdoležitešie 3roky su aj najtahšie ano daju sa zvladnut pokial niekoho mam mam kde byvat a kto mi pomože no sama nie otom ma nikto nepresvedci stale je taka doba že ak ostane mamička sama s akeho kolvek dovodu nema na vyber a musi volit menšie zlo .....to tak mimo temy. 😒
@nibiru nemala si to v detstve ľahké,ale mama ti dala život a ten sa ti teraz isto zdá krásny 😉 predstav si,že mama by to tretie,štvrté dieťa neporodila a bola by si to práve ty,ktorá nedostane šancu žiť 😒 tak toto už asi by si nebrala 😒 s odstupom času,so svojou zrelosťou,neskôr, mamu pochopíš,že robila čo sa dalo,žila to,čo život priniesol a na konci života si nič nemusí vyčítať a tak to malo byť 😉
@adahk dakujem 😀 no hlavne že je to zamnou a som vyrastla 🙂 a viem čo moje dieta nezažije ona je naše stastie a ma všetko čo ja som nemala 🙂 ked niečo dostane tešim sa snou a plnim si detske sny dnes bezne detske hračky veci,oblečka su tie o ktorych som ja snivala niesu to značkove veci tie nepotrebujeme tym ju nerozmaznavame ale laskou ano 🙂 a čuduj sa svete aj s mamou sme si našli vdaka nej cestu a snaži sa jej vynahradzat to čo sme nemali dnes už sme všetci dospeli pracujuci tak sa da 🙂 chceme aby si dcerka pametala na detstvo len v dobrom a nikdy ma nevidela plakat pretože nemame čo do ust na najoma to že koli praci by som na nu nemala vobec čas ...ja tak rada pocuvam ked priatel rozprava o zazitkoch s otcom,mamou ked chodili na vylety,ryby jeho otec robil sofera policajtom tak chodili s nim na zajazdy,dovolenky je to užasne počuvat 🙂 ja som neverila že najdem takeho človeka on je naozaj moje velke štastie pre ktore sa oplatilo čakat 🙂
@nibiru mas absolutnu pravdu! presne tak, ja si tiez myslim, ze nie je namieste odsudzovat zenu pre to, lebo isla na potrat, ked nevieme, co vsetko je za tym! nemam rada take super zeny, ktore tvrdia, ze oni by nikdy a potom by si ich deti mali prezit to, co ty alebo tvoja kamaratka... je to nezodpovednost a velka priviest deti do sveta, kde im nemam co dat a neviem sa o ne postarat... samozrejme, prvorade je to dieta nesplodit, pokial nemam na to, ci uz financne alebo duchovne, aby som ho vychovala.
@janinah vieš čo ja to chapem aj ja milujem deti ale taka sebecka by som nebola už len koli detom ktore boli na svete len ked si vezmeš riskovala zivot kedže pred 19r považovali 3 a 4 cisarsky rez za velke riziko keby zomrela nemal by sa kto o nas postarat skončili by sme v detckom domove neraz sme si vypoculi ako sme sa nemali narodit ako by jej bolo lespsie ja viem že to bolo v zufalstve ked sme nemali čo jest na vianoce na darcek ja som nikdy neoslavovala narodeniny teda od 12r. si to nepametam to su veci ktore dieta bolia a ja som celkovo velmi precitlivela takže čo sa tyka citov to nasledky nechalo koli neustalim existenčnym problemom som nepocula lubim ta alebo niake prejavi lasky moja matka bola sama vychovana v detckom domove od 12r. napriek tomu že poznala svojich rodičov mama chora otec alkoholik dopustila aby sme takt žili!toto pochopit nedokazem.
@janinah to urcite ano, ale momentalne som to myslela v tom opacnom zmysle, skutocne mi je tazko sa v zit do situacie, ktoru si neviem predstavit ani v najhorsom sne. A preto nikoho v zivote sa nesnazim ani sudit a ani odsudzovat. A uz vobec nie v niekom pre jeho rozhodnutie robit vycitky svedomia. Kazdy si je zodpovedny za svoj zivot sam a aj sam si nesie zodpovednost za svoje rozhodnutie. Ak ty citis ze by si to ziadnych okolnosti nedokazala tak ok, ale neodsudzuj ak sa niekto rozhodne inak. A skutocne v zivote plati nikdy nehovor nikdy!!! A preto som napisala: nepochopi kto nezazil...
A čo si myslíte o adopcii? Prečo hned ukončit jeho zivot? Sú aj také páry, ktoré nemôžu mať vlastné deti a radi by si nejaké osvojili a s láskou ho vychovali. Po rokoch sa dieťa so svojou matkou môžu nájsť, alebo aj ked nie, ale to vedomie, že viem, že niekde zije... Nie je to lepsie?
@nibiru mam tiez priklad z okolia - zena s piatimi detmi. prve tri mala pocas manzelstva s jednym muzom, potom sa rozviedli, on pil. po rozvode zacala pit aj ona. dali sa znova s exmanzelom dokopy, splodili dalsie dieta. o rok na to si nasla ineho, s nim splodila dalsie, piate, dieta. to uz bola taka alkoholicka, ze to posledna dieta jej sud odobral a zveril ho do vychovy jej matke. aky to malo vyznam, kedze spolu zili v jednej domacnosti, to neviem. vysledok? ked stara mama zomrela, zo zeny s dietatom sa stali bezdomovci, ona byva v utulku, jej syn tam byval tiez a nakoniec tento chlapec, ktory si nezazil poriadne detstvo, starostlivost, mal negativne vzory, skoncil len so ZS a ako narkoman a momentalne je vo vazbe! ja sa pytam, na co to vsetko bolo dobre???
@eli74 napisem to takto, ja si moj zivot bez dietata predstavit neviem a vela krat ked som pocuvala, alebo citala pribehy zien, ktore nemohli otehotniet, urcite viem, ze by som si chcela dietatko osvojit. Ale ked sa mam vzit do pocitov dietata (teraz si predstavujem, ze som dieta a dozviem sa ze som adoptovana), asi by mi puklo srdce, ze ma moja mama nechcela a dokazala sa ma vzdat. (ale to zas prevazuju city, lebo moja mama je uzasna a neviem si predstavit, ze by ma nechcela 😅 ). Je to tazke, a urcite treba na taketo rozhodnutie "silny zaludok"!!!
ja len k takým výrazom ako "sebectvo", "deti by si mali prežiť to,..."
ja zas nedokážem byť taký sebec a nechať prežiť/ neprežiť/ vlastné dieťa, nechať ho zísť zo sveta takou hroznou smrťou /rozthaním/ v mojom tele. nie. ja zas "neobdivujem" ženy, čo tak konajú, ale ani ich nesúdim, nie som na to povolaná.len som "inak nastavená".
skrátka-NIKDY v živote nikto nebude mať istotu,že sa žena neocitne ako samoživiteľka po "krásnom manželstve". či partner nezomrie, neopustí ju, či dieťa nedostane ťažkú chorobu, nebude mať vážny úraz, pre ktorý by sme už nemohli nikdy pracovať,zarábať, zmení sa nám životná situácia, úroveň, bude menej peňazí,.....a čo potom???? ako sa zbavíme toho "jediného" bremena-našich detí vtedy???? zabijeme ich? či to je už iné? lebo sú tu-na svete,živé? a nedá sa to porovnať so "skrytosťou" v našom lone?
nie. podľa mňa nie. to, či je dieťa už fyzicky zo mňa "vonku", alebo žije ešte "vo mne" ja nerozlišujem.
a podľa mňa práve pre toto sa názory na túto tému budú navždy líšiť.
a ešte pre mnohé iné veci, ale hlavne aj pre životné hodnoty a šťastie-kto ich má ako nastavené.
to je samozrejme len môj názor.
nikomu jeho neberiem,ale ani mňa nik nepresvedčí o opaku 😉
@baklik no ja poznam tiez jednu ked sme skoncili na ubytovni v tej dobe zena chlap narkomani 3 deti o ktore sa starala babka vsetky sa narodili s ktizou u babky nakoniec skončilo 5 deti ta zena je invalid,robi ako kon ma 67r a ty dvaja ?s prestavkami čo boli vo väzbe dotična mamička porodila este 5deti ktore sa narodili tiež s krizou,hepatitydou posledne zo syfilisom a hned ich odobrala socialka.popravde viem že všetky deti by mali mat šancu na život aspon v nahradnej rodine len mat dieta taykch rodičou je ako lotto či tam nebudu predpoklady na zavislosti či nebude psychicky narušene atd...
@gubinka máš šťasie
Ja pridám svoju osobnú skúsenosť...mojej mame zomreli rodičia, ked mala 12 rokov. Zostalo 5 detí, najmladšia mala 6. Mama musela variť, starať sa aj o cudzie decká, nemohla nič...bola cudzia.
Vydala sa, narodila som sa ja, môj brat, ktorý ako 4 mesačný zomrel na vrodenú srdcovú vadu a potom další brat, ktorý v 15 rokoch ochorel na epilepsiu.
Nepoznala som lásku, starostlivosť, radosť napr. z dobrých známok, mama nikdy nebola so mnou v meste, nič mi nekúpila, nič sa ma nepýtala...žila stále vo svojej bolesti, že ju rodičia opustili. A zároven mi ničila život svojim chladom a nezáujmom.
Ako dospelá som jej povedala, že brat, ktorý zomrel, že sa mu najlepšie stalo...presne tak som to cítila. Lebo mi veľmi veľmi chýbala.
A rovnako sa správa k svojej vnučke...žiadny záujem, žiadna pomoc, podpora...k malej príde iba 2x do roka zablahoželať k narodeninám a meninám. Aj to si vypije kávu a hotovo. Nevie čo dcéru zaujíma, čo má rada, čo jej chutí, kam by chcela ísť...nevie o nej nič a hlavne to nechce vedieť.
Vari som zo svojho smutného detstva nemala mať vlastné deti? Povedala som si, že budem iná a aj som iná. No starú mamu nenahradím a chýba mi aj pomoc. Ked vidím ako starí rodičia "bojujú" o vnúčatá, srdce mi puká....
Prepáčte trochu mimo od témy, ale chcela som tým len povedať, že by som si nedala malú vziať aj keby som vedela vopred dnešnú situáciu..
Možno by sme sa mali opýtať nenarodených detí...čo by si oni vybrali?
@eli74 myslíš to video, ktoré kŕmila verejnosť akási protiinterrupčná sekta? a kolujú aj na youtube? to je trošku o inom... a s tou hypnózou - niekto tomu verí, niekto nie, každopádne je to práca s podvedomím, takže nikde nemáš záruku, že to, čo uvidíš v hypnóze, je naozaj to, čo sa stalo, alebo len to, čo si predstavuješ... ale to je zas debata o inom... keby to bolo také jednoznačné, tak asi väčšina z nás vie, ako to bolo pred narodením... a neviem,kto tu tej kočene sľuboval modré z neba - ja určite nie...
@jarus1 ano mala si smutne detstvo a verim, ze prave preto o to viac si chcela dieta a urcite si sa aj zaprisahala, ze tvoje dieta toto nezazije vsak? Ale co pisu kocky vyssie su fakt extremy. V takych pripadoch kde su rodicia obidvaja alkoholici alebo pod. tazke pripady a neni tam absolutne ziadne rodinne zazemie je len velmi mala sanca, ze dieta bude viest normalny zivot napriek vsetkemu. V podstate tomu ani neverim, lebo som sa este s takym pripadom ani nestretla. Vacsinou to kazde dieta hlboko poznaci.
@gubinka aj mna to poznačilo...
Mrzí ma iba, že to isté čo som si povedala ja, si nepovedala aj moja mama...že
svojim deťom pripraví pekné detstvo, lebo máme mamu aj otca a to bol základ.
Tie extrémy neriešim, lebo ich nerieši ani zakladateľka témy...čaká svoje prvé dieťa...nie je to ani piate ani šieste dieťa. Takže extrémy by mali ísť na bok
Ak by sme tu zacali brat do uvahy vsetky smutne pribehy kedy si zeny"radsej"Mali dat dieta zobrat ,tak by bola polovica vychodneho sveta vymreta!naopak mozno hniezda zachrany by sme vobec nepotrebovali,decke domovy by boli prazdne a zaroven "nechcene" deti by nemali sancu zit aj lepsie...Ja pochadzam z rodiny alkoholika,nikdy sa nerozviedli ,no zili sme velmi podobne ako @nibura Ja som ta ktoru nikto nechcel!!! A tiez som to nejeden krat pocula a bolelo to!a ovela viac hnusnych veci!no aj to je to vdaka comu som kto som ;) urobilo ma to silnejsou a odolnejsou.lasky od mamy sa mi dostalo dost na to aby som ju dokazala odovzdat dalej,vychovala nas v laske a som vdacna za to ze som tu a som kym som!kazdy mame v zivota to svoje.ak sa @rachelgreen rozhodla je to vsetko Len o nej...zivot nieje pericko a o Tom to je...niekto bojuje,iny sa vzda ci zvoli lahsiu cestu...a niekedy nieje na vyber..?blbost!vzdy je na vyber,bud sa nechame zlomit alebo zlomime my ;) @nibura aj ty si bojovala a klobuk dolu....make it sense? 😅
Ahoj, tak je to ťažké ja som mala podobnú situáciu.... s priateľom som bola 2 roky, lenže taky pol rok bol pre nás taký, že áno sme spolu je nám fajn, lenže nebol to taký vzťah ako má byť, potom som otehotnela a my sme boli v štádiu rozchodu, akurát som nastúpila do 4 ročníka, on bez práce :( takže tiež po finančnej stránke to bola katastrofa ... prvé dni som sa tiež nevedela rozhodnúť čo a ako to bude ďalej.. No povedala som si, že to zvládnem a budem silná... :D akurát končím 8 mesiac a o chvíľočku tu bude moja malá princeznička s priateľom sme si to vysvetlili a skúsili to a všetci sa už tešíme na našu malú ratolesť a tehotenstvo je to najkrajšie čo môže ženu postihnúť. A hlavne ma posunulo dopredu aj to že v okolí mám kopec také čo chcú mať bábätko no nemôžu :( a ja čo som nechcela, pretože som mladá a na to som mala ešte čas, no nevydarilo sa :D he he .... Buď silná a rozhoduj sa podľa seba 🙂 držím palčeky a nech sa rozhodneš správne a dúfam, že nikdy nebudeš ľutovať svoje rozhodnutie 🙂
Baby jasne, kazdy mame svoj osud a kazdy ho nesieme inak. A ja obdivujem kazdeho kto napriek skutocne tazkym podmienkam dokaze ist dalej ale zase ani neobvinujem a neodsudzujem niekoho kto to az tak nedokaze. Ak by mi najlepsia kamaratka povedala ze chce ist na potrat, co by som jej povedala? Moja je to len a len tvoje rozhodnutie, poriadne si to cele zvaz ale vedz akokolvek sa rozhodnes vzdy budem pri tebe stat. A ak by sa rozhodla pre potrat urcite by som jej nerozpravala veci typu ako to moze, ved to dieta zabije a podobne veci, pretoze uz len to same rozhodnutie musi byt velmi tazke a urcite posledne co by potrebovala pocuvat by bolo moje mudrovanie. a tymto tuto debatu koncim...bolo by to na nekonecno....
@liave no ja žiem len pre naše dieta a dufam že bude aj dalsie ja tužim, som,existujem pre našu rodinu pre naše dieta ani neviem ako to opisat ...ja som vela lasky teda nezažila ale vela jej mam no mala som velky problem ju prejavit napriklad priatelovy prenho uplne prirodzene každy den ma objat,pobozkat povedat lubim ta premna zvlasne a som rada že teraz to uz problem nieje a pomohol mi určite veci prekonat a viem že život-rodinu budem mat inu s inymi prioritami ....no naučila som sa neodcudzovat pretože naozaj nikto nevie čo sa može v živote stat.
čafte babenky, prispievala som do tejto témy ešte v začiatku , nebola som tu 2 dni, a musím priznať, keď som si prečítala všetky príspevky aj tie smutné príbehy, svoj názor som nezmenila. Stále si myslím že nový život je obrovský dar. Každá z nás je odlišná a každá svoje bolesti rieši inak, @rachelgreen neodsudzujem, ale myslím si že okolnosti ktoré spomína nie sú dostatočným dôvodom nato, aby ukončila život svojho dieťaťa. 😢
@macamac Ďakujem 😉 kto si debatu prečíta,tak asi pochopí kto tu klame,len bohužiaľ klame sám seba 😒