Ako sa vyrovnať s neplánovaným tehotenstvom?
Ahojte, som tehotna v 7tt, neplánovane, mam 39 rokov a 8 rocnu dcerku. Neviem sa s tymto tehotenstvom vobec vyrovnat. Je mi veľmi zle, vobec neviem fungovat, dcerka sa o mna boji, nechape co sa deje. Popravde najradsej by som to tehotenstvo vzdala, ale nemam na to srdce. Na druhej strane, vobec necitim ziadny vztah k tomu plodu, hnevam sa na partnera, ze mi toto sposobil a obavam sa, ci vobec budem schopna to dieta prijat. Je to pre mna obeta, nie radost. Prosim nelinčujte ma za tieto pocity, naozaj za to nemozem, kazde rano ked sa zobudim a uvedomim si ze som tehotna zacne mi byt zle fyzicky aj psychicky, uz mam pocit ze miestami to hranici s depresiou. Som bezradna, neviem co robit ale viem ze takto nechcem fungovat, zaroven ako som napisala nedokazem to ukoncit. Som v kruhu a neviem ako z toho von.
Veď to, ona nemá za partnera tvojho muža a jedno dieťa už má...
@anonym_461af2 A žeby práve preto som začala svoj príspevok vetou "moje okolnosti sú dosť iné" ??? Len som jej chcela povedať, že aj z takýchto stavov sa dá dostať, chcela počuť skúsenosti.
@anonym_3198c8 Takže nevieš presne poukázať na chybu....Prečo asi? (Áno, v kontexte rozhovoru s dcérou jej privedie na svet súrodenca. Chápeš TO /Rozumieš TOMU?)
@valria 🤦dobre
Damy ked pisem ze som nahnevana na partnera mam na to konkretny dovod, ziadna z vas pri tom nebola a ano, urobil to naschval. Nebudem sa k tomu viac vyjadrovat. Postujem v skupine "Moje pocity v tehotenstve" takze som.skor cakala skusenosti, ako to mali zeny a ci tieto pocity casom presli a z materstba sa tesia alebo lutuju, ze to nevyriesili kym sa dalo. Dakujem
@anonym_autor prepac ale ak by moj urobil naschval tak by bol uz moj ex. A ak by som mala vopred podozrenie, ze je toho schopny dala by som si ochranu ja ci uz tabletky alebo teliesko alebo tabletku po, ved to musis citit ked ta napusti alebo vidiet, ci si dal dole kondom. Takze stale ste zato zodpovedni obaja pokial ten styk nebol znasilnenie ale ani vtedy by som o partnerovi nehovorila ako o sucastnom. Aj ked pre mna a moju socialnu bublinu je uplne normalne ked aj zena ma ochranu a nespolieha sa len na kondom a netvrd ze aj to ti zakazal alebo ziadnu formu ochrany ani nehormonalnu nemozes mat.
Poviem ti svoju skúsenosť, aj keď moje okolnosti sú dosť iné. No možno ti to dodá nádej.
My sme sa o bábätko snažili dlhé roky a nedarilo sa, neuniesla som to sklamanie každý mesiac, až som dospela k záveru, že svoj život musím zmeniť a neupínať sa tak na túžbu po dieťati - v podstate som sa zmierila so životom bez neho. Budovala som iné záľuby, vypracovala sa v kariére, venovala sa športu, dobrovoľníctvu a pod, kým som sa znovu nenaučila byť šťastná.
Zase prešlo pár rokov a môj muž začal opäť túžiť po bábätku. Ja nie, ale presvedčil ma, že nech raz ešte skúsime, kvôli nemu. Ja som pristala, lebo som aj tak neverila, že sa to podarí.
No a podarilo sa.
Keď som to zistila, mala som otrasné pocity. Akože "čo som to dopustila", bála som sa ako to zvládnem, bála som sa o zdravie dieťaťa aj svoje, lebo vyšší vek rodičky je vyšši vek rodičky, tomu nepomôžem. Bála som sa ako budeme ja a muž psychicky zvládať rodičovstvo, predsa sme už mali zabehnutý život, ja som vedela, že sa mnohých vecí budem musieť vzdať. Okrem toho úplne iracionálne myšlienky, cítila som sa zneužitá, že ten plod používa moje telo, nemala som chuť do života, pripadalo mi to, že v tomto stave tomu dieťaťu viac ublížim, ak ho vôbec porodím, lebo bude musieť žiť s matkou, ktorá ho nenávidí...
Kvôli mužovi som sa premáhala, hovorila som si, že keď už som raz zmenila svoj postoj, dokážem to znovu, a ono ako prešiel prvý trimester, tak sa všetko zmenilo. To dieťa už nebola len hypotetická vec, ktorá mi zničí život, ktorý som si vybudovala, ale niečo čo som mohla vidieť na ultrazvuku, sledovať ako mu bliká/bije srdiečko. Zároveň som mala čas vyrovnať sa s tým šokom, naozaj si urovnať priority a jedného dňa som si uvedomila, že sa na to bábätko nesmierne teším.
Podľa mňa za moje prvotné pocity mohli hlavne hormóny a to, že som nebola pripravená na možnosť tehotenstva. Šok, že sa to vôbec stalo, urobil tiež veľa.
Týmto chcem len povedať, že 7tt je príliš skoro, tvoje pocity sa môžu ešte meniť, keď to lepšie spracuješ. Teraz ťa to zaskočilo a ja ťa chápem, všetko sa zmení, cítiš sa bezmocne, hneváš sa. Ale chcem ťa povzbudiť, podľa mňa potrebuješ hlavne čas, aby si si to urovnala. Niekedy je východisko aj ukončenie tehotenstva, ale keďže si sama napísala, že to by si neuniesla, chcem ťa podporiť v tom, aby si vydržala, aby si pracovala na svojich pocitoch, vyhľadala pomoc, ak sa dá.
@alex_v Dakujem za reakciu, jedna z mala ktore su k veci...
@anonym_3198c8 (+ dobrá rada: za čiarkou používame medzerník;))
@valria teraz sa ti musím ospravedlniť.ja som si ťa pomýlila s inú autorku 🤦🤣
@anonym_3198c8 Však jej nemá hovoriť o potrate, ale o súrodencovi, ak sa rozhodne, že ho porodí. Ženské, vy fakt nechápete písaný text.
@valria akoze nie? Ako nerozumiem pisanemu textu? Precitaj si este raz: “Dcére povedz pravdu keď sa rozhodneš či to ukončíš.” Cize rozhodne sa, CI to ukonci. Uplne ine je, ak by napisala “ ak sa rozhodnes, ze to neukoncis”. Ale CI ma 2 odpovede - ano a nie.
Ak sa ta niekto opyta, ci ides na splav, odpoved moze byt aj ano aj nie. Comu teda nerozumiem?
Môžeš dať dieťa na adopciu, alebo anonymný pôrod.
Aspoň sa dostane do milujúcej rodiny.
@alex_v Dakujem za reakciu, jedna z mala ktore su k veci...
@anonym_autor dietatko financne zvladnete? Problem je v emociach? Ja si myslim, ze ho budes mat nakoniec velmi velmi rada.
@anonym_autor popros gyndoša o Xonveu, vecer si das 1 tbl a na druhy den sa ani nebudes citit tehu. Je to na nevolnosti. Pomoze Ti prezit zaciatky.
@sashka22 ta xonvea nie je az taky zazrak, ja som ju uzivala a nie kazdemu pomoze podla predstav, musis uzivat jednu niekto az dve tabletky a ako to ide do penazi ani nehovorim…a to som tehotna druhykrat s tym, ze nevolnosti mam do porodu a pocas prveho tehotenstva nebola k dispozicii.
Môžeš dať dieťa na adopciu, alebo anonymný pôrod.
Aspoň sa dostane do milujúcej rodiny.
@anonym_0ff451 Adopcie a "anonymné" pôrody sa teda vôbec nedajú utajiť. Irituje má ten zavádzajúci prívlastok. Jednak sa trápiš s tehotenstvom, dokonca ešte viac, jednak musíš vysvetľovať, ísť na MD, podstúpiť pôrod aj ťažké rozhodovanie, odsúdenie okolia, kopec otázok.....obnáša to rozhodne viac než jeden abort, o kt. sa nikto nikdy nemisí nič dozvedieť. Veď o koľkých reálne viete?🙂
@sashka22 ta xonvea nie je az taky zazrak, ja som ju uzivala a nie kazdemu pomoze podla predstav, musis uzivat jednu niekto az dve tabletky a ako to ide do penazi ani nehovorim…a to som tehotna druhykrat s tym, ze nevolnosti mam do porodu a pocas prveho tehotenstva nebola k dispozicii.
@anonym_150a60 pre mna to veru zazrak bol, grcala som 25x denne, nemocnica infuzky...štopali ma Deganom a ten tiez siel von...bolo to strasne obdobie. Tiez som opat tehotna ale uz bez Xonvei si to neviem predstavit, obieham lekarne a dufam, ze niekde bude lebo maju vypadok.
@anonym_autor moje 3 tehu bolo tiez neplanovane, teda z mojej strany. Bola som zlomena po rozvode, bez jasneho noveho ciela.... A rovnako som prezila, ze proste ma 'partner' nabuchal pri prvej prilezitosti. Bol to podvodnik, zije takto roky, ze oplodni zeny a potom ich celych 9 mes. cicia financne. Skoda, ze mi to vsetko zacalo davat zmysel az po porode, ked som prestala reagovat na jeho manipulacie. Pri zisteni tehu bola prva myslienka ist na interupciu ale stale som to odkladala, vravela si, ze ved moje 2 su tu,mali sancu na zivot. Byvalo mi strasne zle, i ked podozrievam toho cloveka ze mi nieco podaval, boli to fakt extremy a ten stres pri nom mi veru tiez pridaval. S tehu som sa v priebehu vyrovnala, prijala som, ze budem rodit ale stale som nebola rozhodnuta co po porode, ani vyhlasenie o otcovstve som po nom nechcela lebo som stale pripustala, ze dieta dam na adopciu. Maličká sa narodila a povedala by som, ze sa stal zazrak ale skor to bolo len vyrovnanie hladiny hormonov, ze som zrazu zacala vidiet jasne, bez vplyvu toho netvora. Som najstastnejsia, že ju mám, ona uplne zapasovala medzi mna a deti, akoby vyplnila prazdne miesto v dome. Prajem, aby si nasla aj Ty svoj pokoj a dosla k rozhodnutiu, ktore dokazes prijať, nech je akekolvek. Ja uz mam noveho partnera, mala sa na neho strasne podoba a kto nevie, ani by nepovedal, ze nie je jej biologicky, ona je jeho princezná a miluje vsetky moje deti. Po tom pekle, ktorym som presla, mozem smelo povedat, ze som stastna za to ako to mam.
@valria akoze nie? Ako nerozumiem pisanemu textu? Precitaj si este raz: “Dcére povedz pravdu keď sa rozhodneš či to ukončíš.” Cize rozhodne sa, CI to ukonci. Uplne ine je, ak by napisala “ ak sa rozhodnes, ze to neukoncis”. Ale CI ma 2 odpovede - ano a nie.
Ak sa ta niekto opyta, ci ides na splav, odpoved moze byt aj ano aj nie. Comu teda nerozumiem?
@simsalabim máš pravdu, zle som to napísala, netreba z toho robiť vedu ďalej.
Úplne ti rozumiem ako sa cítiš. Mam 4rocne dieta. Otehotnela som neplánovane. Tiez som nedokázala ist na potrat. Bala som sa ze toto dieťa nebudem ľúbiť ze ho neprijmem. A vies co teraz ma 4 mesiace a milujem ho najviac tak ako aj prvého. To prejde
neboj sa zvladnes to ❤️
@anonym_autor moje 3 tehu bolo tiez neplanovane, teda z mojej strany. Bola som zlomena po rozvode, bez jasneho noveho ciela.... A rovnako som prezila, ze proste ma 'partner' nabuchal pri prvej prilezitosti. Bol to podvodnik, zije takto roky, ze oplodni zeny a potom ich celych 9 mes. cicia financne. Skoda, ze mi to vsetko zacalo davat zmysel az po porode, ked som prestala reagovat na jeho manipulacie. Pri zisteni tehu bola prva myslienka ist na interupciu ale stale som to odkladala, vravela si, ze ved moje 2 su tu,mali sancu na zivot. Byvalo mi strasne zle, i ked podozrievam toho cloveka ze mi nieco podaval, boli to fakt extremy a ten stres pri nom mi veru tiez pridaval. S tehu som sa v priebehu vyrovnala, prijala som, ze budem rodit ale stale som nebola rozhodnuta co po porode, ani vyhlasenie o otcovstve som po nom nechcela lebo som stale pripustala, ze dieta dam na adopciu. Maličká sa narodila a povedala by som, ze sa stal zazrak ale skor to bolo len vyrovnanie hladiny hormonov, ze som zrazu zacala vidiet jasne, bez vplyvu toho netvora. Som najstastnejsia, že ju mám, ona uplne zapasovala medzi mna a deti, akoby vyplnila prazdne miesto v dome. Prajem, aby si nasla aj Ty svoj pokoj a dosla k rozhodnutiu, ktore dokazes prijať, nech je akekolvek. Ja uz mam noveho partnera, mala sa na neho strasne podoba a kto nevie, ani by nepovedal, ze nie je jej biologicky, ona je jeho princezná a miluje vsetky moje deti. Po tom pekle, ktorym som presla, mozem smelo povedat, ze som stastna za to ako to mam.
@sashka22 Obdivuhodné, fakt. Ale, úprimne, 90 percent matiek by napísalo to isté, veď čo iné im už zostáva. Majú dieťa, ktoré má konkrétnu podobu, meno, osobnosť, majú už k nemu vypestovaný vzťah, selektívna pamäť popiera všetko to zlé a ťażké.
Ak by si ju nemala, bola by si vari menej šťastná? Ktovie, možno by sa bol tvoj život ubral ešte šťastnejším smerom?
Milá autorka, prajem Ti veĺa síl na zvládnutie tejto pre Teba náročnej situácie!A hlavne správne rozhodnutie.Chápem,že si nahnevaná a burcujú s Tebou emócie, hlavne tie negatívne.Ale určite niekde hlboko vo vnútri cítiš, že potrat nie je správna voľba a už to je jedna pozitívna správa!Sama o tom píšeš!
Ten malý človiečik v Tebe za nič nemôže a je určite dôvod, prečo Ty budeš jeho maminkou.Aj keď to bude asi náročné, skús sa na to tak pozrieť, tak, že okrem Teba ten malý zázrak nikoho nemá a Ty si preňho teraz najdôležitejšia osoba. Daj mu šancu narásť a byť súčasťou Teba, a aspoň raz za deň mu pošli nejakú pozitívnu, láskavú myšlienku,aj keď si nahnevaná.Ja verím, že všetko má nejaký zmysel, ktorý si často uvedomíme oveľa neskôr.Časom budeš hrdá na seba,že si zvládla prvotné potiaže a že máš šikovného syna alebo ďalšiu dcéru.
Ešte raz Ti prajem hlavne odvahu pokračovať ďalej v tehotenstve a veľa energie a lásky pre maličké!
Keď to partner urobil na naschval, ty nevies, že existuje tabletka PO? Mala si niekoľko hodín na rozmyslenie. Čo si robila medzitým?
@anonym_autor hneváš sa na partnera lebo to spravil bez tvojho vedomia? Pokiaľ áno máte vážne problémy aj bez tehotenstva. Dcére povedz pravdu keď sa rozhodneš či to ukončíš.
@januska12323 a načo by to mala hovoriť dcére?
@anonym_autor ja som to mala podobne, aj ked niektore okolnosti boli ine. Tiez som mala vtedy cca 6 rocnu dceru, 38 rokov a s dalsim tehotenstvom som.uz nepocitala. Dcera bola po inf, po 3 predch.potratoch, potom sa par rokov dalsie dieta nedarilo,ale uprimne ja som asi ani nechcela, stacilo mi jedno. Moj muz stale mi robil vycitky, ze on chce druhe, ze bude sama jedinacik atd, ale ked sa par rokov nedarilo, on chcel aby som a aj na dalsie ivf, co som ja uz nechcela. A potom zrazu v 38.rokoch sok, ked som zistila ze som tehotna, tiez som bola nahnevana na muza, ze on ma vlastne do toho dotlacil, ja som to nechcela a uz som s tym nepocitala. Na potrat som ale ist nedokazala, a zmierila som sa s tym az teraz niekedy, ked ma dcera skoro 3 roky, teraz som to prijala a som rada, ze ju mame. Len sa citim uz dost staro, aj nejake zdravotne problemy uz mam, som nonstop unavena, kedze dcera je dost aktivna...urcite ak by som si mohla vybrat, tak mam deti skor, tu prvu som mala v 32 rokoch a bola kludna, teraz sa citim staro a unavene,a tiez sa obavam, ze ani nestihne dostudovat a ja uz budem dochodkyna. Musis sa rozhodnut sama, drzim palce!
@alex_v Dakujem za reakciu, jedna z mala ktore su k veci...
@anonym_autor pred par rokmi som stretla kamošku v meste, pozerám ako teľa na nové vráta na ňu a ona tehotná. Prvé tehu 40+ mala, neplánovane, nakoľko sa par rokov nedarilo.
Som zagratulovala a ona mi hovorí, že skoro skolabovala keď sa dozvedela. Samozrejme odmietala, ťažké depresie zo začiatku tehu, geriatrické tehotenstvo tak bola na PN to jej nepridavalo. Lekár jej predpísal antidepresiva, a trvalo par mesiacov kým akceptovala svoj stav. Ja som ju stretla keď bola cca v 7 mesiaci, to už bola bez liekov a vyrovnaná s tehu, tešiac sa na bábo. Teraz dieťa je už školákom a ona jedna šťastná žena s manželom, že majú drobca.
Držím päste aby si to zvládla, nehanbi sa s pocitmi podeliť s lekárom. Lieky vedia pomôcť.
@anonym_0ff451 Adopcie a "anonymné" pôrody sa teda vôbec nedajú utajiť. Irituje má ten zavádzajúci prívlastok. Jednak sa trápiš s tehotenstvom, dokonca ešte viac, jednak musíš vysvetľovať, ísť na MD, podstúpiť pôrod aj ťažké rozhodovanie, odsúdenie okolia, kopec otázok.....obnáša to rozhodne viac než jeden abort, o kt. sa nikto nikdy nemisí nič dozvedieť. Veď o koľkých reálne viete?🙂
@anonym_461af2 presne. Žiadne anonymne pôrody neexistujú. Ja neviem prečo si to niektoré myslia.
Keď to partner urobil na naschval, ty nevies, že existuje tabletka PO? Mala si niekoľko hodín na rozmyslenie. Čo si robila medzitým?
@anonym_7e218f Stalo sa to na dovolenke v zahranici
@anonym_autor ja som to mala podobne, aj ked niektore okolnosti boli ine. Tiez som mala vtedy cca 6 rocnu dceru, 38 rokov a s dalsim tehotenstvom som.uz nepocitala. Dcera bola po inf, po 3 predch.potratoch, potom sa par rokov dalsie dieta nedarilo,ale uprimne ja som asi ani nechcela, stacilo mi jedno. Moj muz stale mi robil vycitky, ze on chce druhe, ze bude sama jedinacik atd, ale ked sa par rokov nedarilo, on chcel aby som a aj na dalsie ivf, co som ja uz nechcela. A potom zrazu v 38.rokoch sok, ked som zistila ze som tehotna, tiez som bola nahnevana na muza, ze on ma vlastne do toho dotlacil, ja som to nechcela a uz som s tym nepocitala. Na potrat som ale ist nedokazala, a zmierila som sa s tym az teraz niekedy, ked ma dcera skoro 3 roky, teraz som to prijala a som rada, ze ju mame. Len sa citim uz dost staro, aj nejake zdravotne problemy uz mam, som nonstop unavena, kedze dcera je dost aktivna...urcite ak by som si mohla vybrat, tak mam deti skor, tu prvu som mala v 32 rokoch a bola kludna, teraz sa citim staro a unavene,a tiez sa obavam, ze ani nestihne dostudovat a ja uz budem dochodkyna. Musis sa rozhodnut sama, drzim palce!
@elenkaba Zmierila si sa s tym az ked ide mat 3 roky? 😯 A to si ako fungovala dovtedy? Strasne sa tohto obavam, odkedy som mala pozit test, co je vyse 2 tyzdnov, tak zatial som nemala ani len jediny zablesk radosti alebo pocitu, ze to bude v poriadku a zvladnem to...
@elenkaba Zmierila si sa s tym az ked ide mat 3 roky? 😯 A to si ako fungovala dovtedy? Strasne sa tohto obavam, odkedy som mala pozit test, co je vyse 2 tyzdnov, tak zatial som nemala ani len jediny zablesk radosti alebo pocitu, ze to bude v poriadku a zvladnem to...
@anonym_autor bude to ťažké hlavne kym nebudes citit prve pohyby mne to trvalo do vtedy.. ze som si pohladkala brusko ale aj tak som mala niekedy myslienky ako ty teraz.. zamilovala som sa ked som ho porodila a ten strach ked som porodila ale neplakal boze.. (mal pupocnu šnúru okolo krku a pravý uzol)
@anonym_autor a to 8 rocnej nevies vysvetlit? Ona nevie ako je to s tehu a rodenim? Ved ja som to vysvetlila 4,5 rocnemu a bol j na gynde. Nema traumu. Hladkal ma, ked som grcala a opakoval „ babatko rastie, musis vydrzat“,bol silnejsi ako ja. Tiez som rodila druhe v 40. on spieval malej v brusku. Dnes ju ma strasne rad, vraj lepsie ako ta macka, co strasne chcel 😂 Tak to vydrz a malej to vysvetli normalne co sa deje. Ja som o 19:30 chodila spät, skor nez mlady v podstate
My sme tento rok tiez Mali sok, 2 ciarky na tehu teste. Uz na cely rok plany, a zrazu skrt cez rozpocet
Do toho som ja v 10 tt skoncila v nemocnici so zavaznym ochorenim (nesuvisi s tehotenstvom, ale ma nan vplyv a lieky tiez ni su idealne).
Potom nam vychadzali zo vsetkych moznych testov rozne katastroficke scenare ohladom zdravia babatka, mne z kazdeho odberu nieco nasli. Rodila som predcasne, drobec zazil svoje.
Ale Nas 6 rocny syn bol najstastnejsi na svete, ze Bude mat surodenca, dodnes sa vsade hrdi, ze je velky brat. S babatkom som Bola niekolko tyzdnov v nemocnici, syn to bezo mna vydrzal na jednotku.
Drzim palce .
@anonym_461af2 presne. Žiadne anonymne pôrody neexistujú. Ja neviem prečo si to niektoré myslia.
@anonym_1010af možno ,tak v zahraničí,ale nie na SVK 🤦
Poviem ti svoju skúsenosť, aj keď moje okolnosti sú dosť iné. No možno ti to dodá nádej.
My sme sa o bábätko snažili dlhé roky a nedarilo sa, neuniesla som to sklamanie každý mesiac, až som dospela k záveru, že svoj život musím zmeniť a neupínať sa tak na túžbu po dieťati - v podstate som sa zmierila so životom bez neho. Budovala som iné záľuby, vypracovala sa v kariére, venovala sa športu, dobrovoľníctvu a pod, kým som sa znovu nenaučila byť šťastná.
Zase prešlo pár rokov a môj muž začal opäť túžiť po bábätku. Ja nie, ale presvedčil ma, že nech raz ešte skúsime, kvôli nemu. Ja som pristala, lebo som aj tak neverila, že sa to podarí.
No a podarilo sa.
Keď som to zistila, mala som otrasné pocity. Akože "čo som to dopustila", bála som sa ako to zvládnem, bála som sa o zdravie dieťaťa aj svoje, lebo vyšší vek rodičky je vyšši vek rodičky, tomu nepomôžem. Bála som sa ako budeme ja a muž psychicky zvládať rodičovstvo, predsa sme už mali zabehnutý život, ja som vedela, že sa mnohých vecí budem musieť vzdať. Okrem toho úplne iracionálne myšlienky, cítila som sa zneužitá, že ten plod používa moje telo, nemala som chuť do života, pripadalo mi to, že v tomto stave tomu dieťaťu viac ublížim, ak ho vôbec porodím, lebo bude musieť žiť s matkou, ktorá ho nenávidí...
Kvôli mužovi som sa premáhala, hovorila som si, že keď už som raz zmenila svoj postoj, dokážem to znovu, a ono ako prešiel prvý trimester, tak sa všetko zmenilo. To dieťa už nebola len hypotetická vec, ktorá mi zničí život, ktorý som si vybudovala, ale niečo čo som mohla vidieť na ultrazvuku, sledovať ako mu bliká/bije srdiečko. Zároveň som mala čas vyrovnať sa s tým šokom, naozaj si urovnať priority a jedného dňa som si uvedomila, že sa na to bábätko nesmierne teším.
Podľa mňa za moje prvotné pocity mohli hlavne hormóny a to, že som nebola pripravená na možnosť tehotenstva. Šok, že sa to vôbec stalo, urobil tiež veľa.
Týmto chcem len povedať, že 7tt je príliš skoro, tvoje pocity sa môžu ešte meniť, keď to lepšie spracuješ. Teraz ťa to zaskočilo a ja ťa chápem, všetko sa zmení, cítiš sa bezmocne, hneváš sa. Ale chcem ťa povzbudiť, podľa mňa potrebuješ hlavne čas, aby si si to urovnala. Niekedy je východisko aj ukončenie tehotenstva, ale keďže si sama napísala, že to by si neuniesla, chcem ťa podporiť v tom, aby si vydržala, aby si pracovala na svojich pocitoch, vyhľadala pomoc, ak sa dá.
Veď to, ona nemá za partnera tvojho muža a jedno dieťa už má...