Nemáte doma difúzer a myslíte si, že esenciálne oleje preto nevyužijete? Tak čítajte ďalej a možno im predsa dáte šancu. Aj keď je dosť možné, že si na vône tak zvyknete, že si nakoniec difúzer predsa zaobstaráte 🙂

1. Chcete, aby to vo wc neustále voňalo? Stačí pár kvapiek na vnútro rolky toaletného papiera. Každým otočením sa vôňa jemne rozptýli a to je presne to, o čo ide…

2. Ak pri každom otvorení chladničky krčíte nos, skúste do poličky pridať misku, do ktorej nasypete sódu bikarbónu s pár kvapkami citrónového esenciálneho oleja. Sóda zápach eliminuje a olej chladničku príjemne prevonia.

3. Rovnako si viete pomôcť aj s odpadkovým košom. Stačí na kúsok vaty nakvapkať trochu oleja podľa výberu, hodiť naspodok koša a až následne vložiť sáčok.

4. Poznáte to tiež? Na večeru bol chlebík vo vajíčku a vy ho ešte na druhý deň ráno cítite v celom dome? Skúste nabudúce tento trik. Okrem toho, že domácnosť prevetráte, napustite do malého hrnca vodu, priveďte ju k varu a pridajte pár kvapiek citrónového oleja. Nechajte odokryté vrieť približne 10 minút a potom pomaličky chladnúť do rána.

5. Ak máte doma topánky, ktoré nevoňajú (samozrejme, mužove, ako inak :D ), nakvapkajte na vatové tampóny pár kvapiek eukalyptového oleja a vložte ich na noc (ideálne pár dní) do topánok. Určite ucítite ten rozdiel.

Poviem ako je, leto nie je práve moje obľúbené ročné obdobie. Zatiaľ čo jar milujem, jeseň si viem užiť a zima má pre mňa jedinečné čaro, leto iba znesiem, lebo veď nemám na výber. Aj preto mám svoje vychytávky, ktoré mi pomáhajú sa s ním jednoduchšie vyrovnať. A možno niečo využijete aj vy 🙂

Osviežujúci pleťový sprej

Tento osviežujúci sprej na tvár je mojou domácou „povinnou výbavou“. Mám ho v chladničke a po pobyte na slnku vie naozaj príjemne osviežiť. Okrem toho krásne vonia a pokožku zanecháva príjemne hydratovanú. Zvyknem si ho brať so sebou aj k vode, ale z chladničky je to jednoznačne o stupeň lepší zážitok.

Babylove tyčinka na opaľovanie

Je to pár rokov, odkedy mi učarovala filozofia minimalizmu. A zistila som, že život je v mnohých oblastiach jednoduchší, upratovanie rýchlejšie a ja sa doma cítim pohodlnejšie. U nás teda nenájdete v šuflíkoch množstvo dekorácií, ktoré by sme vyberali na pár dní v roku. Väčšinu odzôb na sviatky vyrobím zo sezónnych produktov a toho, čo nájdem doma či v prírode. Ak ste na tom podobne alebo by ste chceli pri tvorení stráviť s deťmi pár príjemných chvíľ, tak tu možno nájdete inšpiráciu.

Papierové vajíčka

Tieto vajíčka sa mi veľmi páčia! Teda, tie moje ešte nie sú ani zďaleka dokonalé, ale veď postupne sa to bude, snáď, zlepšovať. Sú vyrobené tzv. honeycomb metódou, teda metódou medových plástov, ktoré vzhľadom pripomínajú. Na ich výrobu potrebujete iba cca 20 kúskov vystrihnutých a napoly preložených papierov v tvare vajíčka, tavnú pištoľ (alebo silné lepidlo) a kúsok motúzu. 

Postup je jednoduchý, najskôr lepíte k sebe jednotlivé kúsky pomocou dvoch prúžkov lepidla. Takto ich na seba všetky naskladáte a necháte vyschnúť. 

V druhom kroku zas navzájom lepíte dokopy vzniknuté “stránky”, tentokrát už stredom a opäť necháte poriadne vyschnúť. 

Nakoniec vajíčko celé roztiahnete a prvý a posledný kúsok navzájom spojíte pomocou dvoch prúžkov lepidla. Do stredu dáte šnúrku, pomocou ktorej vajíčko zavesíte na kúsok konárika. Alebo ich dáte do misky so sviečkou, alebo ním obdarujete šibača. Nápadom sa medze nekladú 🙂 

Keby mi niekto po narodení M. povedal, že najbližšie roky ubehnú ako voda a budú to jedny z tých najlepších, aké som doteraz zažila, asi by som ho vysmiala. Čo vám budem hovoriť, spánková deprivácia a život doslova otočený hore nohami robili svoje. Avšak netrvalo dlho, veci do seba tak nejako prirodzene zapadli a o päť rokov a ďalšie dieťa neskôr musím povedať, že to bolo naozaj tak. A hoci niektoré dni mi pripadali nekonečné, nakoniec mám pocit, že som sa len nadýchla, žmurkla a zrazu mám doma dve slečny, ktoré majú na úplne všetko svoj vlastný názor a občas ma už vôbec nepotrebujú. 

Je to skrátka pravda, dni s deťmi sú dlhé, roky krátke. Dnes už sú obe "veľké škôlkárky", ja sa vraciam do práce a už teraz viem, že na tento čas, kedy sme mali celé dni iba pre seba, budem s láskou spomínať a budú mi chýbať. Zažili sme spolu nejedno dobrodrúžo a pevne verím, že ich na nás ešte obrovská kopa čaká. 

A jedným z nich bolo nepochybne aj ambasádorstvo pre #babylove. Dva roky som vás sprevádzala svetom produktov pre najmenších a ich starostlivé mamy, ktoré sme pre vás ja aj dievčatá s radosťou skúšali. A hoci mnohé z nich budeme používať ešte nejaký ten rok, pravdou je, že z veľkej časti sortimentu už dievčatá vyrástli. A tak je načase prenechať miesto ďalšej mamine. A ja sa veľmi teším, že túto úlohu po mne preberá práve @dominika_c, ktorá nie len nádherne fotí, skvele píše a dokonale pečie, ale je aj vtipná, má nadhľad a doma maličké stvorenie, ktoré všetky produkty poctivo otestuje, kým vám ich odporučí. Dominika, vitaj, nemám žiadne pochybnosti o tom, že sa Ti bude skvele dariť! 

Nuž a nie menšiu radosť mám radosť z toho, že dievčatá z dm drogerie markt a Koníka do mňa opäť vložili dôveru a ja mám tú česť prebrať ambasádorstvo pre #dm po skvelej Silvinke, @acernas, ktorá vám roky prinášala všetky info o novinkách, akciách, dávala vám tipy na nákup, triky pre ľahší život na materskej, no a iste ste aj vďaka jej príspevkom dm-ku lepšie spoznali. Nebude jednoduché po nej túto úlohu prebrať, keďže Silvia a dm v mojich očiach patria dokopy. Avšak budem sa snažiť, aby  boli pre vás moje príspevky zaujímavé a objavili ste vďaka nim výrobky, ktoré vám život uľahčia, spestria, ochutia či prevoňajú, zahrejú vás, ušetria vám čas, potešia vás aj vašich blízkych.

Dúfam, že nás to bude spolu naďalej baviť a teším sa na túto novú výzvu. 

Krásny deň vám prajem, Simona

Je pečenie pre vás otrava? Nemáte na to nervy, nikdy to nedopadne podľa vašich predstáv a radšej si niečo kúpite v cukrárni? Nuž, tak spomaľte a vyskúšajte túto takmer bezpracnú rýchlovku. Chutia skvele, stačí vám "päť a pol suroviny" a hotové sú do polhodinky, takže ani neočakávaná návšteva vás nevyvedie z miery. Pripravení? Tak poďme na to.

Zo špajze vytiahnite:

• dmBio zmes na pečenie čokoládového koláča
• 1 ČL sódy bikarbóny
• cca 5 PL pomarančového sirupu Ivorell 
• 200 g krémového syra typu Philadelphia/mascarpone
• 50 ml šľahačkovej smotany
• 2-3 PL práškového cukru
• Pomaranč na ozdobu

Zmes stačí zmiešať v mixéri podľa návodu s 200 ml vody a 100 ml oleja. No a rovno pridám prvý tip: ak máte radšej nadýchanejšie koláčiky, odporúčam pridať lyžičku sódy bikarbóny (sú trochu hutnejšie, konzistenciou pripomínajú brownies). Stačí poriadne vymiešať a lyžičkou navrstviť do pripravených košíčkov, z tejto várky vám vyjde 12 koláčikov.

Tip č. 2: na spodok muffinkovej formy odporúčam dať pár zrniek ryže, ktorá absorbuje prebytočnú mastnotu a košíček zostane zospodu suchý. 

Pečte v rúre vyhriatej na 200 stupňov cca 17 minút a ešte horúce potrite pomarančovým sirupom (nešetrite, prepožičia im super sviežu chuť). Nechajte ich vychladnúť, vonku je to teraz záležitosť 10 minút, no a zatiaľ si pripravte krém.

Materstvo je… 

A za tými tromi bodkami sa píšu milióny príbehov. Hoci to môže znieť neuveriteľne, každý je jedinečný. Presne tak, ako odtlačok prsta. Niektoré sú ťažké, iné ešte ťažšie. Iné sú zas veselé a hravé. Avšak každý sa začína v momente, kedy žena na svet priviedla nový život. 

Ten, ktorý bude už navždy jej súčasťou. Niekto si na novú rolu zvykne okamžite, iná potrebuje času viac, niekto sa s tým možno nestotožní do konca života (nebudeme si klamať, aj také príbehy sa dejú). 

A hoci sú v ideálnom prípade na dieťa dvaja, nemusíme si nič nahovárať, aj tak je najväčšia zodpovednosť na pleciach matky. Ten jej svet sa zrazu scvrkne na to malé stvorenie. Tak bezbranné, ako len malý človek môže byť. 

Všetky traumy pôrodu sú zabudnuté v pohľade naň a nič nie je dôležitejšie, ako naše dieťa.

Nuž, tu sa zastavím a poviem jedno: na mame záleží tiež. Lebo je to pre mňa večná pravda - spokojná mama je tým pilierom, na ktorom stojí šťastie a pohoda celej rodiny. 

Tri a pol roka boli dennou súčasťou môjho života. A hoci im u nás prednedávnom aspoň počas dňa odzvonilo, mám pocit, že som im doteraz neprejavila dosť vďačnosti a zaslúžia si článok. Poriadny. Lebo človek, čo vymyslel jednorázovky uľahčil život nejednej mame. A tieto od #babylove sú, veruže, dosť v poriadku. Nuž, tak ak chcete o nich zistiť niečo viac, uvarte si dobrú kávu či čaj a začítajte sa… 

Keby som tvrdila, že babylove-ky používam od samého začiatku, klamala by som. Pri M. som začínala s asi najznámejšou značkou, po ktorej sú jednorázovky hovorovo pomenované. Po hororových príbehoch o tom, ako som ja, ako jediné dieťa v celej pôrodnici skončila s krutými zapareninami a mamina mi látkové plienky menila každú polhodinu aj v noci (čo je na tom pravdy, to už nezistím :D ), som bola mimoriadne rada, že u M. sa žiaden problém nevyskytol. Ani v pôrodnici, ani po mesiaci, ani po dvoch. Zádrhel nastal až pri prechode na veľkosť čislo 3. Do týždňa mala zadoček červený a vysypaný, hoci sme nemenili nič zásadné v dennej rutine. Takže som bola “donútená” hľadať plienky iné. Dovtedy som tomu vlastne vôbec nevenovala extra pozornosť, proste som kúpila tie, o ktorých som si myslela, že sú najlepšie. Avšak nastal čas obrátiť sa na skúsenejšie a otvoriť diskusie na túto tému na Koníkovi. A práve tu maminy často spomínali babylove plienky ako tie, čo majú super pomer ceny a kvality.

A tak som vybehla do dm-ky a kúpila jedno skúšobné balenie. V priebehu pár dní sa zapareniny stratili a v zásade som musela skonštatovať, že napriek nižšej cene mám doma plienky, čo vydržia celú noc, ktoré udržia vo vnútri všetko, čo majú, pekne sedia na zadočku a hlavne, nespôsobujú žiadne kožné problémy. A tak som im zostala verná. Nemôžem tvrdiť, že sú najlepšie na trhu, lebo veď nemám otestované všetky značky (a že ich je v ponuke dosť). Avšak môžem s prehľadom povedať, že za viac ako tri roky používania som nenašla dôvod, pre ktorý by som mala opäť skúšať inú značku. Lebo fungujú presne tak, ako správne plienky majú 🙂 

U nás sa už asi polroka používa veľkosť číslo 5 a pravidelne striedam tri typy plienok: “klasické”, Nature a nohavičkové. A aké sú teda medzi nimi rozdiely? 

Medzi nohavičkovými a tradičnými je rozdiel zjavný, jedny sa zapínajú pomocou lepiacich pásikov, tie druhé sa naťahujú ako nohavičky. Ani sa tu nejdem o tom veľmi rozpisovať, lebo myslím, že je to úplne zjavné. Akurát poukážem na dva fakty, ktoré možno maminám, čo sa rozhodnú použiť nohavičkové plienky prvýkrát, nemusia byť úplne zrejmé. 

Prvým je lepiaci pásik na zadnej strane nohavičiek (áno, aj podľa toho viete ľahko identifikovať prednú a zadnú stranu). Ten slúži na to, aby ste po použití plienku mohli v zabalenom stave zahodiť do koša. Stačí ju napevno zavinúť a zalepiť. Hotovka.

Ráno robí deň. Inak povedané, raňajky robia deň. Teda, odkedy sa dostal do popredia prerušovaný pôst, tak sa raňajky dostali do úzadia, ale pre mňa stále platí: ak vyjdem z domu hladná (a nedajbože ešte bez kávy), viem byť pekne nevrlá. 

A keďže naše rána bývajú občas rýchlejšie, ako by som si predstavovala, je skvelé mať v zálohe raňajky, ktoré pripravím ľavou zadnou (áno, niekedy doslova), chutia mi a zasýtia ma na pár hodín. Lebo najedená žena rovná sa spokojná žena. A povedzte mi, že nie 🙂

Ja som jednoznačne v tíme sladké raňajky. Akože občas ich podvediem s nejakou dobrou nátierkou či toustom, ale vždy sa vrátim k mojim starým dobrým stáliciam 🙂

Domáci jogurt

Nie že by na kupovanom bolo niečo zlé, ale odkedy sme v tejto covid situácii, nechodíme do obchodu častejšie, ako raz za dva týždne. A keďže spotreba jogurtov je u nás dosť vysoká, vrátila som sa k výrobe domáceho jogurtu, inak by mi zaberali pol chladničky.

Nie je to nič ťažké, stačí vziať liter plnotučného mlieka (čerstvé z mliekomatu, je ideálne, ale môžete použiť aj  čerstvé  mlieko z obchodu a v prípade veľkej núdze aj klasické krabicové mlieko), jeden biely jogurt a pár odmeriek umelého mlieka (v mojom prípade toho od #babylove číslo 3). Alternatívu k UM predstavuje sójové mlieko alebo ho môžete úplne vynechať, akurát výsledný jogurt bude pravdepodobne menej tuhý, čo nám až tak nechutí.

Toto zvolanie je už hádam úplne automatickou súčasťou našich Vianoc! A presne také by aj mali byť, šťastné a veselé...

Avšak povedzme si ako je... Tento rok bol asi skúškou trpezlivosti, odhodlanosti, húževnatosti a v neposlednom rade viery v dobro u mnohých z nás. Nevideli sme svoje rodiny či priateľov, aj od cudzích ľudí si musíme držať odstup, nemôžeme si dopriať všetko to, čo sme roky považovali za samozrejmé. A môže sa ľahko stať, že Vianoce nakoniec pre nás nebudú o radosti, ale na svoje si príde žiaľ či hnev.

A aby sa tak nestalo, je, aspoň podľa mňa, veľmi dôležité nájsť veci, za ktoré môžeme byť vďační. 

A tak som si povedala, že dnešné 11-te okienko v adventnom ambasádorskom kalendári venujeme práve vďačnosti. Napíšte mi do komentára, za čo ste vďační nech sa deje, čo sa deje. Čo vám bude neustále vracať úsmev na tvár aj v ten najpochmúrnejší deň. A ktovie, možno si tu v celom tomto covidovom (ne)čase vytvoríme super pozitívnu bublinu, kde si každý nájde nejaké malé svetielko, čo ho potiahne ďalej...

Komentáre odmením poriadnou záplavou srdiečok a budem naozaj rada, ak sa zapojíte. Lebo šíriť dobro nie je vôbec márne. Práve naopak. A v predvianočnom čase je to potrebné dvojnásobne...

A za čo som vďačná ja?

Vianoce a pečenie, to veruže, ide dokopy! A že sa vám nezdá, že by pečenie malo niečo spoločné s dm či nebodaj s #babylove? Ach, kdeže, ide im to ruka v ruke, veruže, dosť slušne. Veď sa pozrite, aké dobroty som aj s ich pomocou pre vás (a čo si budeme klamať, hlavne pre nás) vykúzlila. Len sa tak po nich zaprášilo. Ešte tak nájsť nejakého dobrovoľníka, čo by tie kalórie išiel za mňa vybehať 🙂

Och, a aby sa nezabudlo, na konci článku vás čaká SÚŤAŽ o balíček produktov, ktoré som pri pečení využila ja. Tak pozorne čítajte a nezabudnite sa zapojiť 🙂

Mrkvová torta s domácim griliážom

Toto je úplne dekadentná záležitosť. Sladká, šťavnatá, sýta, plná chutí a ešte aj pekná. Mrkva je asi top zelenina, ktorú môžete ukryť do koláčika. Prepožičia mu jemne sladkú chuť, zabezpečí vláčnosť aj počas niekoľkých dní a trochu zredukuje množstvo potrebného cukru a prihodí hádam aj nejaký vitamín. Nie je zlé, či?

Cesto:

• 3 vajcia
• trištvrte hrnčeka hnedého cukru
• hrnček #babylove BIO repkového oleja
• hrnček a pol hladkej múky
• dve lyžičky prášku do pečiva
• lyžička sódy bikarbóny
• lyžica mletej škorice
• 1 väčšia mrkva
• 1 mrkvové pyré od #babylove

Je tu december a s ním sa čochvíľa blížia aj najkrajšie sviatky v roku. Čo takto si tento predvianočný čas spríjemniť zaujímavými článkami, prekvapeniami a súťažami o srdiečka či pekné ceny? Ak ste za, tak vás pozývame zapojiť sa do Vianoc s ambasádorkami! Ako na to? Jednoducho! Stačí dodržiavať pravidlá 🙂

1. Sledovať blogy ambasádoriek značiek:

@nesvadbovo - BabyLove

@zuzkanr - Baby Dove

@domichrumi - Fisher-Price

@zuzannka10 - Pepco

Moja starenka je v niektorých veciach nadčasová. Taký minimalizmus má v malíčku, stačí jej pár kúskov oblečenia a je spokojná, navariť famózne jedlo dokáže prakticky z ničoho a na materiálnych statkoch si nezakladá. Podobne má dosť dobre zvládnutý less waste životný štýl. Odpadu produkuje minimálne a čo sa dá aspoň trošku použiť, nájde u nej ďalšie využitie. Okrem toho je to jeden ohromne správny človek a ja sa mám od nej, veru, ešte čo učiť.

Avšak niektoré gény budú predsa dedičné, lebo aj sa ja už dosť dlho snažím nakupovať menej, uvedomele a ak sa dá, využiť to, čo máme doma. Pri deťoch sa mnohé často opúšťame, veď sa poznáme 🙂 Ale ak sa aspoň trošku dá, snažím sa vyťažiť z toho, čo máme doma, maximum.

A tak vznikli tieto aktivity, ktoré pripravíte ľavou zadnou za pár minút a s minimom ďalších rekvizít. A na ich prípravu môžete, podobne ako ja, využiť prázdne krabičky od #babylove kaší či mlieka, ktoré by inak skončili v separovanom odpade. Skrátka, samé výhody to má 🙂

Stavanie veže podľa predlohy

Na výrobu aktivity budete potrebovať pár prázdnych kotúčikov od toaletného papiera, kúsky papiera na predlohu (ja som použila prázdne škatule od #babylove mlieka) a obľúbené nálepky (z ktorých máte vždy aspoň po dva kusy a nejakým spôsobom sa odlišujú) či pastelky.

Úlohou dieťaťa je poskladať vežu v takom poradí, aké ste mu určili na predlohe. Ak nemáte k dispozícii nálepky, buďte kreatívni a nakreslite deťom nejaké milé obrázky.

Nebolo by krásne, keby to tak naozaj fungovalo? V zásade, keď si odmyslím to kým napočítam do troch, by to aj sedelo. Stačí si za to doplniť - trikrát odbehnúť na záchod, prekutrať všetky možné kúty domu a dvoru kvôli jednej obľúbenej bábike, dvakrát sa odbehnúť napiť, skúsiť prehovoriť mamu, že dnes sa predsa spať nemusí a nakoniec sa oduť, keď mama neprečíta tú správnu rozprávku…

V každom prípade, večery mám rada, jednak ten čas, kedy je ticho, och, ten je famózny. A tie ich kúpeľnové rituály si dosť užívam. Vo vani sa hádky redukujú tak na polovicu, občas si aj hračky požičajú, niekedy ani nekričia… no úplný balzam na nervy to je 🙂 A tak som si povedala, že vám sem hodím recenziu na naše obľúbené kozmetické prípravky značky #babylove. A nie, toto nie je materský plurál, sebe som kozmetiku s výnimkou šampónu už dosť dlho nekúpila, proste si "požičiam" tú detskú a som s ňou dosť v pohode. Robíte to podobne? 🙂

Mlieko do kúpeľa

Toto som kúpila nedávno na skúšku a myslím, že u nás bude pravidelne k dispozícii. Vodu jemne sfarbí dobiela (viem si predstaviť, že keby ste ho pridali viac a prihodili nejaké kvietky, boli by z toho super cool instagramové fotky - sorry, ja to za vás neotestujem, ale vidím to reálne :D ), má len veľmi jemnú vôňu, nepení a pokožku zanechá príjemne jemnú. Obe moje baby majú skôr suchú pleť, takže toto oceňujem. Rovnako z vlastnej skúsenosti poviem, že aj keď tú vodu dieťa vypije, nezanechá to následky :D (toto som nemala úplne v pláne testovať, ale tak viete, dvestokrát poviete - voda sa nepije! a účinok nulový, no…)

Upokojujúca pena do kúpeľa

Aktuálne máme otvorenú túto levanduľovú a tá vôňa je úplne úžasná. Ja teda levanduľu môžem a ak má ešte napomôcť k dobrému spánku, tak nie je o čom 🙂 Ak nemám doma moju obľúbenú penu s eukalyptom, pokojne siahnem aj po tejto detskej. V porovnaní s klasickou dospeláckou pení menej aj pena vydrží kratšie (aspoň ja mám ten pocit). Na druhej strane baby sa nekúpu hodinu ako ja (áno, medzitým aspoň dvakrát dopĺňam takmer vriacu vodu), takže to zas tak nevadí, ale aby som bola úprimná, to je jej negatívum. Inak, na obale píše, že neštípe v očiach a je tomu, veru, tak...

Začiatkom septembra som dostala mail, po prečítaní ktorého som myslela, že mi zlyhal spamový filter. V predmete totiž stálo pozvánka na BEAUTY BLOGER EVENT by dm. 

Ehm, ja a akcia pre beuaty blogerky? Ha, no určite 🙂 Avšak Dominika, moja kontaktná osoba v "déemke", mi vysvetlila, že pozvánka nebol omyl a mám určite prísť. 

Tak som si v hlave spočítala - buď strávim víkend s rodinou, ako každý iný, alebo odskočím do Bratislavy, v aute mi nejaké tri hodiny bude hrať hudba, akú si vyberiem, stihnem kávu so spolužiačkami z výšky, nejakú tú návštevu IKEA (po ktorej som odišla s plným kufrom, ako inak) a do večera sa nechám prekvapiť príjemným programom.

Asi vám nemusím hovoriť, ktorý variant zvíťazil. A tak som sa ocitla v spoločnosti mladých, dokonale nastajlovaných žien v priestore, kde som mala bakalárske štátnice (aj keď som na nich nebola, lebo som sa odpratala na leto do Slovinska, ale tak nejaká tá sentimentálna spomienka sa vyskytla, lebo veď alma mater, však áno). Som si však dosť istá, že tá sieň nikdy nevyzerala tak úžasne, ako práve v túto sobotu.

Všade čerstvé kvety, stánky krásne zladené do prírodnej tematiky, na každom zrkadle nejaký pekný ženský citát, absolútne negýčová fotostena a moja  srdcovka - klavír, na ktorom po celý čas hral klavirista príjemné jazzové skladby. Ach, vtedy som začala mať pocit, že by som tam mohla byť predsa správne. Pretože to je moja predstava skvelej amtosféry. 

Celé to bolo vymyslené podľa mňa veľmi šikovne. Každá prezentovaná značka mala svoj vlastný stánok, my sme sa rozdelili na malé skupinky po štyroch a po desiatich minútach sme prechádzali od značky ku značke. Na prvé počutie mi to pripomenulo speed dating (teda, nikdy som sa ho nezúčastnila, ale tak nejako si to predstavujem), ale vďaka tomu sa nám mohli venovať, ukázať nám novinky či prezentovať myšlienku firmy.

Takto nejako občas zneli moje reakcie na darček, ktorý mi priniesla návšteva po narodení dcérok. Až na to, že niekedy to úplne také super nebolo.

Nechápte ma zle, nie som vôbec nevďačná a naozaj si vážim každý dar, pretože svedčí o tom, že človek si dal nejakú námahu, aby ho priniesol a potešil ma. Na druhej strane, často to boli veci, pri ktorých som mala skrátka pocit, že to boli vyhodené peniaze, pretože som ich reálne nemala ako využiť.

Neviem, ako ste to mali vy, ale ja som bola úprimne rada za každú návštevu, ktorá nás prišla pozrieť, ktorá na chvíľku popestovala bábätko, a ktorá so mnou viedla normálnu dospelácku konverzáciu. A za seba poviem, že samotná návšteva bola pre mňa úplne najväčším darčekom. Avšak ono sa to patrí, že čerstvej mamine treba niečo doniesť. 

A tu nastáva "kameň úrazu". Ono tie darčeky sú dosť často veci, ktoré človek vôbec nevyužije, má ich už niekoľkokrát doma, nehodia sa do vkusu maminy alebo podobne. A mne to bolo skrátka ľúto... A tak som sa potom snažila pre moje kamošky vyskladať darčeky, ktoré by, napríklad, mňa v tom čase potešili a pár tipov, čo áno a čo nie (samozrejme, z môjho pohľadu), píšem aj sem. Vy môžete mať úplne odlišný názor, to je úplne v poriadku, a pokojne mi dajte vedieť v komentároch. Možno si sem raz nejaká kočka, čo ešte deti nemá, príde hľadať radu (ako to často vidíme v diskusiách) a nájde tu tipy na dar, ktorý jej kamošku naozaj poteší 🙂

Takto vyzerá balíček, ktorý som akutálne vyskladala pre kamošku, čo nedávno porodila a budúci víkend sa máme stretnúť.

1. Organizér na prebaľovacie potreby

Už dávno sa mi nestalo, že by som tak dlho váhala so zverejnením článku. Ako takto, nie že ma budete považovať za Nový čas a budete teraz očakávať nejaké mega odhalenie typu: Je nesvadbovo skutočne žena? A má vôbec deti?

Ehm, sorry, žiadne vzrúšo sa nekoná 🙂 To si len človek  na začiatku mesiaca naplánuje tému, spíše koncept, nafotí fotky a potom čaká ako chrúst v októbri, kedy konečne príde normálne počasie, aby mohol konečne aj publikovať článok, čo má v konceptoch už týždeň hotový a uložený…

Ale viete čo? Ja som od prírody rebel, normálne pijem kávu s mliekom nalačno a večer si pokojne zadelím klobásku (veď tak aj vyzerám :D ), tak ja idem do toho. A veď buď ma dáte dole a zhejtujete aj za každú chýbajúcu čiarku, alebo sa k nemu vrátite, ak k nám niekedy náhodou opäť zablúdi leto a vy budete baliť decká na kúpalisko a hútať, čo áno a čo nie. Lebo ľahšie sa učí z cudzích chýb, veď viete 🙂 Včera sme totiž na kupku boli, a hoci nebolo ideálne počasie, v kombinácii s teplou vodou sa to dalo zvládnuť. Tak teda poďme na to 🙂

Minulý rok sme sa išli kúpať k jazerám a na kúpalisko prvýkrát s dvomi malými deťmi. A ja som mala zbalených toľko vecí, že sme ich reálne museli niesť dvaja a dosť veľká kopa sa “stratila” ešte aj v košíku kočíka. A to len preto, aby som zistila, že som minimálne polovicu vôbec nepotrebovala, celý deň som ich iba prekladala z miesta na miesto, aby som ich potom zas musela pobaliť, vybaliť, oprať a znovu dať dokopy. 

Tento rok som teda balenie poňala oveľa jednoduchšie a vlastne sa snažím to nepreháňať. Lebo už chodievam s babami aj sama, takže vykladanie z auta a naspäť do auta absolvujem bez pomoci druhého dospelého, zato s asistenciou dvoch škriatkov. A to už si rozmyslíte, či pobalíte aj to lego - lebo čo keby sa náhodou chceli s ním hrať. Aby bol článok prehľadnejší, roztriedim ho do kategórií. Áno, som tak trošku Monk, mali by ste vidieť môj desktop na compe, ani jedna ikona 🙂

Textil

Ako tak pozerám na názov tohto článku, mohla by som ho premenovať na “ako ju prežiť”. Lebo nebudeme si klamať, je to úplne iná dovolenka, na akú sme boli zvyknutí, kým sme deti nemali. Nehovorím, že horšia, kdeže, ale iná. A časy, keď sme s vyloženými nohami popíjali drinky, celé dni sa povaľovali, oddychovali, spoznávali a chillovali, sú na pár rokov dosť určite nenávratne preč. Napriek tomu si myslím, že takéto dovolenky sú dosť super, hoci sa z nich vrátim unavenejšia, ako keď som na ňu išla. Tento rok to vyzerá u väčšiny na dovolenku to na rodnej hrudi, a keďže sme sa pred pár dňami z jednej takej vrátili, povedala som si, že vám spíšem pár tipov, vďaka ktorým my na dovolenku nie len s radosťou spomíname, ale tešíme sa aj na každé ďalšie dobrodrúžo.

Neverte instagramom

Toto je úplne zásadná vec. To, čo vidíte na instagrame (aj na Modrom koníkovi) je len moment vytrhnutý zo situácie. Usmievajúce sa dieťa malo možno pred 5 minútami brutálny hysák, v mori sa možno celý čas kvôli vlnám nedalo kúpať, jedlo mohlo byť presolené, žena a muž pol dovolenky pohádaní… Jasné, nikto sa na sociálnych sieťach nebude chváliť tým, že sa má nafigu a mal radšej ostať doma. Lebo veď internety znesú, však áno. 

Myslím, že všetci už vieme, že reálny a internetový život sú dve rôzne veci. Tak na to myslite aj pri prezeraní fotiek z dovolenky a výletov. Veď si pozrite tie vaše, no vidíte tam dieťa v totálnom amoku? Kdeže! Na fotkách sa celá rodinka usmieva do objektívu, v pozadí absolútna nádhera, vy s dokonalým make-upom a skoro by ste aj zabudli, že ste tesne predtým mali chuť pobaliť kufre a vrátiť sa domov. Či?

Nemajte veľké ideály

Viem, my dospeláci máme takú tendenciu, upínať sa na budúcnosť - lepšie bude zajtra, cez víkend, o rok, keď deti vyrastú a podobne. Rovnako je to s dovolenkou, tak sa na ňu tešíme, až si ju vo svojej mysli úplne zidealizujeme. Budeme si bohapusto užívať, nič nebudeme robiť, decká budú šťastím bez seba, lebo sú na dovolenke, a život budú samé dúhy a jednorožce.

Ja milujem pečenie. Moje deti milujú mrazom sušené ovocie. Muž miluje veterníčky.

A keďže včerajšok bol jediným dňom za tento týždeň, ktorý sme trávili doma, spojila som to všetko dokopy a vytvorila tento dezert, ktorý chutí veľmi obstojne a pre mňa je príjemnou alternatívou klasických venčekov.

Nie že by som mala niečo proti tradičnému vanilkovému krému, ale tento je chuťovo ľahší a sviežejší a k aktuálnemu počasiu sa podľa mňa neskutočne hodí.

A že to bola príjemná zmena po všetkých tých bábovkách a rýchlovkách posledných mesiacov ani nevravím... 🙂

Na cesto budete potrebovať:

• 100ml vody
• 40g masla
• štipku soli
• 85g múky
• 2 vajcia

Dnes ráno som si dala budík na šiestu, lebo som potrebovala v pokoji vyriešiť pár emailov, chcela som si vypiť kávu (SAMA!) a pripraviť aktivity na doobedie. 

Preto ma zistenie, že L. si nastavila svoj vnútorný budík na 6:34 nijako nepotešilo. Vstávanie pred siedmou v jej prípade znamená, že už o desiatej bude mrzutá, výjazd v kočíku alebo nosiči je nereálny, lebo by do piatich minút vytuhla a do dvanástej budeme len nejako prežívať...

Logicky som bola preto od rána vopred namosúrená. Nestihla som polovicu vecí, káva mi medzičasom vychladla a L. plačom zobudila aj staršiu dcérku. Tákže, dve nevyspaté deti. Ou jé!

Okrem toho som kamoške sľúbila makrónky na víkendovú oslavu a tie, samozrejme, nechceli poriadne zaschnúť, lebo bielky sa nevyšľahali. Logicky za to bola zodpovedná M., ktorá sa krivo pozrela na vajíčko a iste ho zariekla. 

Do toho mi zavolal kuriér. Vraj sa mi nemohol dovolať a zásielka bola presmerovaná do depa. 

A myslím, že som našla minimálne 7 ďalších dôvodov pre ktoré som zhodnotila, že tento deň je totálne nafigu a najradšej by som sa vrátila do postele, celý ho zresetovala a začala odznova. Nič ma nebavilo a dievky sa nastavili na moju negativistickú vlnu a boli zo dňa podobne "nadšené".

Stravovať našu M. je niekedy skutočne metóda pokus-omyl. Prídeme na návštevu, dieťa spráska pol kila hrozna. Kúpim ho v obchode a doma by zhnilo, keby som ho nezjedla ja.

Keď dám L. posledný banán, je schopná sa úplne ľútostivo rozplakať, že by človek išiel do najbližšej džungle a jeden jej odtrhol (alebo teda do najbližších potravín, čo je aktuálne vlastne to isté). Keď potom kúpim dve kilá, polovica z nich zhnedne tak, že sú vhodné tak akurát na banánový chlebík.

A keď mesiac každý deň raňajkuje jogurt, tak v tom momente, ako nakúpim poriadnu zásobu, aby sme dva týždne vydržali bez nákupu, jej prestanú chutiť. 

Nuž, všetko zlé je na niečo dobré, a aby sa nepokazili, vznikla táto veľmi solídna bábovka. M. zjedla prosím pekne dva kúsky, L. sa sliny ťahali až po kolená, takže to vyzerá na spokojnosť a pár príjemných nepandemických chvíľ.

Malá poznámka k receptu: množstvo cukru je orientačné. Ja som mala k dispozícii jahodové a malinové jogurty, čo majú lekvár naspodku, ale aj tá biela časť je trochu sladká. Takže ak používate biely jogurt, trochu pridajte. Ak používate napr. vanilkový jogurt, tak trochu pre istotu uberte. Aby som nevyhodila ten lekvár naspodku, vrstvila som nasledovne: biele cesto, lekvár, tmavé cesto. A vytvorilo to veľmi príjemnú chuť, takže asi to tak budem robiť aj v budúcnosti.

• 2 vajcia
• cca 140g kryštálového cukru
• 300g jogurtu
• 100ml oleja
• 200g múky
• 1 balíček (1PL) kypriaceho prášku
• štipka soli
• (kakao)

Ruku hore, kto stále používa slovo krabica a nechce sa ho vzdať, hoci spisovne sa povie škatuľa? Ja sa teda snažím, ale stačí, že sa trošku zabudnem a už je to krabica sem, krabica tam (a Sibyla Mislovičová by mi najradšej uštedrila jednu výchovnú 🙂 ) Podľa mňa je to niečo podobné ako dojčenie a kojenie. Rozum vraví, že slovensky sa povie dojčiť, ale do úst to skrátka nejde.

Ale o inom som chcela.

Ak sledujete môj blog (ale tak normálne, nie že nocami striehnete, či náhodou niečo nové nepridám 🙂 ), tak vám asi neuniklo, že mám blízko k minimalizmu a myšlienka trvalej udržateľnosti mi nie je cudzia.

Ono, pekne sa to hovorí dospelákom. Stačí pár vecí, pár základných potravín, sviečka do okna na Vianoce a je vybavené. Nuž ale potom prídu deti a celé toto sa rúca ako domček z karát. 

Predstava totiž býva často diametrálne odlišná od reality. Ja som počas môjho prvého tehotenstva mala dosť jasno o tom, aká budem matka. Budem používať látkové plienky, dojčiť (vidíte, premohla som sa a nenapísala som kojiť, hoci ma prsty svrbeli 🙂 ) budem pár minút v trojhodinových intervaloch, budem kočíkovať, aby som si mohla užívať aj kávičky na terase, nebudem po dieťati kričať, lebo budem reflektovať jeho potreby,... A ďalej už ani nepíšem, lebo keď to porovnám s realitou, začína ma to celkom obstojne deptať a mám chuť si vypiť (a ešte aj karanténa a ja sama doma s deťmi, no nedopadlo by to dobre 🙂 ).

Čo vám budem hovoriť, M. kočík do 4 mesiacov bojkotovala takým plačom, v ktorého existenciu som odmietala pred dieťaťom uveriť. O posedení pri kávičke som mohla tak snívať, lebo kým nespala, tak si vyžadovala plnú pozornosť, a keď zaspala v šatke, stále som sa musela hompáľať ako bójka v Bibione. Dojčenie, to je samostatný príbeh a ten vám tiež raz rozpoviem. Teraz keď začnem kričať, len sa po mojom výbuchu obzerám, či nemáme otvorené okná (ako keby to malo efekt, susedia už asi vedia, no 🙂 ). A látkové plienky. No. Ako by som to. Ehm. Skrátka. Lenivá som ako voš a skĺzla som k vychytávke doby modernej.

Dnes idem s L. na prvú hodinu babyplávania. 

Viem si predstaviť, aký film teraz ide vo vašich hlavách: "Jeeežiš, no to už len objavila Ameriku. Každý chodí s deťmi plávať a nejde sa z toho zblázniť. Počkaj, moja, rozcvičím si ja prsty a hneď ti v komentári naložím" 🙂

Nuž, máte pravdu, nie je na tom vlastne nič výnimočné, až na to, že ešte v stredu som ani len netušila, že na nejaký organizovaný kurz s L. navštívim.

Ono je to tak. Luxus s prvým dieťaťom spočíva, okrem iného, v tom, že máte všetok čas sveta pre seba. Chcete ísť plávať? Vypíšete prihlášku, počkáte pol večnosti, kým sa uvoľní miesto a idete. Chcete ísť do Monte herničky? Žiaden problém, nájdete voľný termín a idete. Kamoška vás volá na návštevu? Super! Naložíte dieťa a ide sa. 

Trošku logistický problém to začne byť vtedy, keď príde dieťa číslo dva a dieťa číslo jeden je vlastne stále len trošku väčší krpec, čo nechodí do škôlky a samé sa zahrá tak tri minúty a to ešte máte istotu, že vás v izbičke čaká nejaké "milé prekvapenie" 🙂 A tak si pozriete ponuku kurzov. A myšlienkové pochody sa trošku zmenia:

"Jééj, super, kurz v pondelok od desiatej sa uvoľnil. Ups, to by nešlo, L. vtedy spí a teda by z toho asi veľa nemala. OK, tak skúsime ten kurz o jednej, to je L. hore. Ups, ale to spí M. a veď ju nemôžem nechať doma samú. Nevadí, skúsime ten o tretej. Aaaaa, do kelu, to zase spí L. A čo tak tento o pol piatej? To by šlo. A.. vlastne. Čo bude robiť M. tú hodinu, kým budeme v bazéne... Ehm, tak nič, ide sa na ihrisko, no.. 🙂"

Priznajte sa, koľko z vás sa rozhodlo, že tento rok, rok 2020, bude prelomový. Schudnete. Začnete cvičiť. Začnete večerať šalát. Nebudete kričať na deti. Budete viac čítať. Budete viac cestovať. Budete sa viac smiať. Budete sa viac tešiť zo života, lebo je krehký.

Čo vám budem hovoriť, tak minimálne polovicu z týchto cieľov mám na pomyselnom zozname aj ja. Už niekoľko rokov 🙂 Ale veď 2020 znie tak pozitívne, že tentokrát mi to vydrží dlhšie. Možno aj pár mesiacov. Hoci, … práve som dojedla rafaelo guľôčku a už na mňa pozerá tá domáca marlenka. Tak možno to s tou mojou pevnou vôľou je už skutočne úplne nemožné. Tak aspoň nebudem kričať…. príliš nahlas 🙂

V každom prípade bude pre mňa tento rok dosť určite niečím výnimočným. Budem sa vám totiž prihovárať nie len ako Simona, mama takmer ročnej L. a o pár mesiacov trojročnej M., ale aj ako Ambasádorka pre značku #babylove 🙂

Značky, ktorej výrobky máte doma s takmer 100% istotou. Lebo sú kvalitné, cenovo dostupné, bežne zohnateľné v každej dm drogeriemarkt predajni či dm e-shope a ich sortiment je tak rozmanitý, že nimi dokážete zabezpečiť veľmi veľkú časť starostlivosti o drobcov. Samozrejme, výrobky si ich namiesto vás nepritúlia, ani im neprečítajú rozprávku. Ale takmer zaručene sa postarajú o ich spokojné brušká, voňavú pokožku, zaženú mlsnú, zabezpečia pitný režim a postarajú sa o zábavu. A keďže aj na mame záleží, nezabúdajú na potreby pre čerstvé maminy. 

Júúj, teším sa ja, veru, na najbližšie mesiace, kedy vám budem postupne predstavovať výrobky, ktoré majú u nás úspech a veľmi mi uľahčujú starostlivosť o moje dievky.

A ešte viac sa teším, že budem mať možnosť mnohé z výrobkov venovať aj vám a budete si môcť o ne zasúťažiť. Lebo šťastie treba investovať!

Každé dieťa je iné. To je asi mantra, ktorú si hovorí každá jedna matka, keď začne svoje potomstvo porovnávať s tým susedovie. Jedno chodí v deviatich mesiacoch, iné si dá načas a začne v roku a pol. Jedno po nociach žúruje s mamou, iné spí a ani parný valec by ho nezobudil. 

Je celkom zaujímavé, že aj dve deti rovnakých rodičov môžu byť také odlišné. Každý deň nachádzam veci, v ktorých sú tie moje dievky iné. Nie len že sa na seba vôbec nepodobajú, ale majú odlišný temperament, iné pohybové zručnosti, iný režim. Majú však dve veci spoločné, pri ktorých si hovorím, NAŠŤASTIE! 🙂 

Jednou je pokojný nočný spánok. M. začala spinkať celú noc ako zhruba päťmesačná, L. to “dala” ešte skôr a už asi dva týždne si potiahne noc bez mliečka. Čo vám budem hovoriť, vyspatá mama je spokojná mama. 

A tou druhou je slabosť pre hrazdičky. L. si pod ňou poležká pokojne aj polhodinku, pohrá sa s hračkami, pokecá so sloníkom, pochytá krúžky a usmieva sa na celý svet. Hrazdička teda s nami cestuje kamkoľvek ideme. A keďže máme takú drevenú záležitosť z IKEA, potrebujeme pod ňu vhodnú podložku.

Zo začiatku som ju podkladala dekou na hranie, ktorú mám ešte po M. Avšak malo to dve nevýhody. Prvou je, že ako sa začala L. aktívne mrviť, má ju pod sebou neustále pokrčenú. A tou druhou je fakt, že ju veľmi často nechávam vyzlečenú (jednak kvôli teplu a aj zo strachu z návratu dermatitídy, ktorú si priniesla z pôrodnice). Zo začiatku stačilo podložiť pod ňu nepremokavú podložku, ale to už neplatí, lebo tá skončí pokojne aj meter od nej 🙂 

Preto keď som videla výzvu na testovanie veľkej, mäkkej a ešte aj peknej podložky, neváhala som sa zapojiť, keďže to bolo niečo, po čom som v tom momente začala pokukovať. 

S Veľkou nocou sa mi tradične spájajú dva typy dezertov - mrkvová tortička a venčeky z odpaľovaného cesta. 

Recept na tortičku nájdete v archíve z minulého roka tu: (https://www.modrykonik.sk/blog/nesvadbovo/article/mrkvova-torta-3t5krp/) a ten na venčeky vám prinášam dnes 🙂

Na cesto si pripravte:

• 125ml vody
• 50g masla
• štipku soli
• 100g hladkej múky
• 2 väčšie vajcia

A na krém:

• 125g krupicového cukru
• 6 žĺtkov
• 40g hladkej múky
• 500ml mlieka
• 1 vanilkový lusk
• 250ml šľahačkovej smotany

Občas pripravím namiesto jednej veľkej bábovky tieto mini verzie. Skutočne iba občas, lebo mám iba 6 kusov formičiek a spravidla nemám chuť stáť pol dňa pri rúre, aby som postupne upiekla všetko cesto. Ale keď vidím tú radosť v očiach M., lebo má celý koláčik iba pre seba, tak sa premôžem. A nebudem klamať, vyzerajú naozaj chutne a tak milo, že sa jej vlastne ani nečudujem 🙂

Tieto bábovky sú okrem tvaru "iné" aj tým, že je v nich celkom dosť mrkvy, a teda majú trochu oranžovú farbu a do tela okrem cukru a múky dostaneme aj nejaké vitamíny. O tom, že ja zeleninu v koláčikoch môžem, už iste viete. Takže ak ste na tom podobne, neváhajte a pripravte si tieto bábovky, ktoré sú naozaj mimoriadne nenáročné na suroviny, spolu so mnou!

• 2 vajíčka
• 200g kryštálového cukru
• 350g hladkej múky
• 2 lyžičky prášku do pečiva
• 300ml plnotučného mlieka
• 350g mrkvy
• lyžička vanilkového extraktu
• lyžica oleja

Celé vajcia miešajte s cukrom do peny. V jednej miske zmiešajte múku s práškom do pečiva a v druhej mlieko s olejom a vanilkovým extraktom. Postupne obe zmesi na striedačku pridávajte k vaječnej pene, kým sa suroviny nespoja. Na záver už iba ručne pridajte najemno nastrúhanú mrkvu.

Bábovkovú formu (alebo formičky) vytrite maslom a vysypte detskou krupicou. Do takto pripravenej formy vlejte do dvoch tretín cesto.

Pečte v rúre vyhriatej na 180°C. Mini bábovkám stačí cca 25-30 minút, veľkej bábovke 50-60. Z tohto množstva vyjde v závislosti od veľkosti cca 20 kúskov.

Nie je to tak dávno, čo som sa vám predstavovala ako nová ambasádorka. Vlastne mám pocit, akoby ubehlo sotva pár týždňov. Tak to býva, keď človek robí niečo, čo ho teší. A napriek tomu je tu okamih, kedy zverejňujem ako ambasádorka pre #korunny svoj posledný článok.

Ak ste ma sledovali pravidelne, viete, že sentiment nie je práve moja silná stránka a na veci sa snažím pozerať z toho veselšieho brehu. A preto ani tento článok nebude smutný.

Tak, čo sa za tento "niečo vyše rok" zmenilo?

• moja váha - poviem vám, každý týždeň vymýšľať, fotiť a jesť nové dezerty, to vám nie je taká sranda. Nebrala som to na ľahkú váhu - a ani moje telo nie :D Ale pravdou je, že za väčšinu kíl môže tehotenstvo, tak verím, že im o pár týždňov dám definitívne "zbohom" 🙂
• manžel ma namiesto obligátneho "ako si sa mala" víta slovami "tak, čo nové na Koňovi?"
• musela som sa naučiť trpezlivosti. Akože večer upečiem koláč a nezožujem ho na posedenie, ale počkám, kým ho na druhý deň najskôr odfotím. A sfutrujem ho celý až potom. OK, možno to predsa nebudú tie tehotenské kilá 🙂
• našla som si miesto, kde niekoho zaujímajú veci z toho bežného života s dieťaťom, ktoré určite nehodlám zverejňovať na iných sociálnych sieťach. A človek sa ešte dočká aj podpory a pochopenia. Nie je o čom 🙂
• v bežných okamihoch hľadám to neobyčajné, o čo by som sa s vami mohla podeliť. Tak trochu objavujem opäť to hravé niečo v sebe, čo škola a práca poriadne utlačili

Iste by sa toho našlo viac, veď už len to, ako dieťa rastie, mení každý deň na iný, ale zas nebudem tu písať prvú kapitolu románu, však áno 🙂

V každom prípade musím povedať, že ma tento "niečo vyše rok" mnohému priučil. Myslím, že hlavne zodpovednosti. Každý týždeň som chcela pre vás pripraviť niečo lákavé a okrem toho sa vám pravidelne prihovárať. A to, veru, nebolo vždy ľahké. Inšpirácia prichádzala a odchádzala, no napriek tomu som sa tu snažila byť pre vás stále. A "pracovať" tak, aby som sa za svoje príspevky ani o rok nemusela hanbiť.

Tento koláčik vznikol úplnou náhodou. Mala som v mrazničke pár sliviek, v špajzi nejaké "zvyšné" mandle a príšernú chuť na sladké. Koláčik je na suroviny pomerne jednoduchý, ale je vynikajúci. A nie len v deň, keď ho upečiete, ale aj na tretí deň od upečenia. Stále je vláčny, šťavnatý, jednoducho skvelý. A hodí sa tak na raňajky, ako aj k popoludňajšej kávičke. 

Takéto milé náhody ja, veru, môžem 🙂

• 1/3 hrnčeka oleja
• 1 hrnček hladkej múky
• 1/2 hrnčeka mandľovej múky
• 1čl prášku do pečiva
• štipka soli
• vajce
• 3/4 hrnčeka mlieka
• 1 hrnček kryštálového cukru od #korunny

Na mandľovú posýpku:

• 3pl mandľových lupienkov
• 1pl mandľovej múky
• 1pl hnedého cukru od #korunny
• 1pl masla
• slivky

V kuchynskom robote miešajte vajíčko s cukrom, postupne prilievajte olej. V druhej miske zmiešajte všetky suché suroviny a postupne ich pridávajte k vajíčkovej zmesi na striedačku s mliekom.

Banánový chlebík je u nás už klasika. Vždy, keď máme doma prebytok banánov a niektoré sú už viac hnedé ako žlté, vyťahujem zo skrinky formu na chlebík a v priebehu pár minút vyčarujem chutné raňajky na pár dní. 

Občas to chce ale zmenu a tento mrkvový chlebík je mu viac ako slušným konkurentom. Navyše v sebe skrýva lahodnú sladučkú a osviežujúcu krémovú vrstvu, ktorá ho povyšuje z raňajok na dezert. A keďže mrkva je zdravá a je jej tam požehnane, pokojne si môžete dopriať ešte jeden kúsok navyše 🙂

• 2 vajíčka
• 200g kryštálového cukru od #korunny
• 350g hladkej múky
• 2 lyžičky prášku do pečiva
• 300ml plnotučného mlieka
• 350g mrkvy
• lyžička vanilkového extraktu
• lyžica oleja

• 200g cream cheese (alebo mascarpone/lučina/bánovecká)
• púdrový cukor od #korunny podľa chuti (cca 50g)

• dve hrste vlašských orieškov na posypanie

Celé vajcia miešajte s cukrom do peny. V jednej miske zmiešajte múku s práškom do pečiva a v druhej mlieko s olejom a vanilkovým extraktom. Postupne obe zmesi na striedačku pridávajte k vaječnej pene, kým sa suroviny nespoja. Na záver už iba ručne pridajte najemno nastrúhanú mrkvu.

Asi v každej domácnosti s malým drobcom, aj u nás je biely jogurt bežnou súčasťou chladničky. Už dlhšiu dobu jogurt vyrábam doma - nie je nič jednoduchšie. Vezmete mlieko z mliekomatu (ak máte tú možnosť), prevaríte, pridáte trochu bieleho jogurtu, zamiešate, vložíte do jogurtovača a ráno vás čaká domáca lahôdka. 

Okrem toho, že viete presne, čo ste do jogurtu dali, robíte niečo aj pre planétu, keďže redukujete množstvo plastov.

Ale o inom som chcela. Jogurt je skvelou prísadou aj do pečenia. Cesto je vďaka nemu vláčne, dlho vydrží a je o dosť ľahšie, ako krehké maslové cesto. 

Koláčik môže zakaždým chutiť inak, stačí že zmeníte ovocie. Ja som tentokrát pridala zavárané strúhané jablká, ale pokojne ich zameňte za zavárané čerešne, marhule, či čučoriedky. Alebo mrazené slivky alebo akékoľvek bobuľové ovocie. Skrátka - jeden recept a pritom vždy chutí inak 🙂

• 300g bieleho jogurtu
• 220g hladkej múky
• štipka soli
• dve lyžičky prášku do pečiva
• 110g kryštálového cukru od #korunny
• vajce
• 115ml oleja

Na posýpku: