V prvom rade by som sa chcela veľmi pekne poďakovať za možnosť testovať výrobky od Kinekus. Toto je presne to, čo mi v kuchyni chýbalo a ja sa nesmierne teším, že som dostala takúto možnosť. 

Ako prvý sme testovali smaltovaný pekáč. Musím priznať, že som sa naň veľmi tešila, keďže u nás v kuchyni presne takýto pekáč chýbal. Pekáč je veľmi priestranný, naše kuriatko sa v ňom aj strácalo, ale musím neskromne uznať, že bolo chuťovo úžasné. 🙈 Nabudúce určite vyskúšam kačicu. Je veľmi ľahký, čo mne osobne vyhovuje a najviac ma potešil vrchný diel, keďže doteraz som musela používať vždy alobal. Pekáč odporúčame a u nás doma bude mať odteraz verné miesto. 

Ako druhý sme testovali „mlynček na strúhanku". Mlynček má 5 nástavcov, takže okrem strúhanky sa na ňom dá postrúhať aj syr, čokoláda alebo pokrájať zelenina. Musím priznať, že mňa mlynček veľmi sklamal. Keďže strúhanku si doma nevyrábame, mlynček som otestovala na syre a zelenine. Mne osobne prišiel veľmi ľahký a pri točení sa mi hýbal a to sme ho s manželom pripevnili k stolu veľmi dobre. Strúhanie syra zvládol ale celkom dobre. Problém bol pri umývaní, len tak, pod vodou, sa to opláchnuť nedalo, a tak sme ho museli čistiť špáradlom. Teda jeho čistenie mi dalo trikrát toľko práce a ja osobne si nabudúce radšej rozmyslím, či na ňom budem strúhať syr. Na strúhanie zeleniny som sa ale veľmi tešila, a keď som videla na krabičke tú krásne nakrájanú uhorku, tak som to musela hneď vyskúšať. Realita bola ale iná. Mlynček mi uhorku namiesto krájania potrhal. Mňa osobne teda mlynček veľmi nezaujal. 

Ako poslednú sme testovali grilovaciu panvicu. Tej som sa neskutočne potešila. Hneď ako prišla, som skúsila kuracie mäso na spôsob gyros. Jediná nevýhoda pri varení bola, že olej mi stekal na boky panvice a nezostával mi v strede. Inak je panvica veľmi priestranná, aj keď mne osobne príde dosť ťažká, na varenie je úžasná. A jej dizajn je tiež nádherný. Dá sa umývať len ručne, ale je to rýchlovka, takže ja už sa teším, kedy budem v nej znova variť. 😉

Na záver by som chcela ešte raz poďakovať za takúto možnosť a aj za darčeky, ktoré nám prišli a už teraz sú u nás využité na maximum. 

 #test_kinekus #recenzia
#skusenosti_kinekus¹⁰

Kapitola 13. 

Keď som sa konečne vymotal v cestovného kolotoča a vošiel do Noblesu, bol už večer. Tak rád som bol doma, škoda len, že to bude trvať pár dní a potom znova pocestujem späť. 

„Vitaj späť, aj keď za takých nepríjemných okolností. Opálenie ti pristane,“ prehovorila na mňa Silvia a vyšla spoza recepčného pultu. Aj ona sa zmenila za tých pár mesiacov. Mala nový účes a zrejme aj inú postavu, ale to mohlo byť len oblečením. Nikdy som si ju totiž detailne neobzeral. 

„Ty si sa tiež zmenila. Iné vlasy?“ 

„No hej, zmena je život.“

„Tak poďme na tie zlé správy, nech to máme za sebou.“

Hrnček var, stolček prestri sa… Takto kuchyňa, žiaľ, nefunguje a rozprávkové chute pre svoje chuťové poháriky si musíme vykúzliť sami. Našťastie, na trhu nie je núdza o pomocníkov do kuchyne, ktorí nám varenie spríjemnia či uľahčia. Také pokúka aj firma Kinekus, ktorá dbá na kvalitu za rozumnú cenu, podporuje lokálnych dodávateľov a výrobcov.

Nepatrím medzi gazdinky, ktoré musia mať doma nevyhnutne všetky moderné vychytávky. Veľkú časť mojej kuchynskej výbavy tvoria také tie staré dobré klasiky. Ručný mixér, jánske sklo, ručný mlynček na mäso…

Smaltovaný pekáč Kinekus

Po smaltovanom pekáči som už pokukovala dlhšie. Niekoľko smaltovaných nádob na varenie už doma mám. Sú, dokonca, podedené už po niekoľko generácií. Hrnce po prababičke majú jednoducho šmrnc. :-P Preto som od pekáča od Kinekusu mala veľké očakávania! A nesklamal. Prekvapivo veľký, ľahký, s prakticky umiestnenými rukoväťami. Vlastne ani neviem, či som na ňom našla nejaký nedostatok. Pri rozmeroch 27 x 38 x 18,5 cm (hĺbka x šírka x výška) a objeme 5,6 litra, sa do pekáča pohodlne vojde martinská hus, či menšia morka na Vianoce (áno, my jeme na Vianoce morku, keďže veľa ľudí z rodiny neje rybu). Keďže nie je sezóna kačiek a husí, my sme si v pekáči upiekli pekné veľké kuriatko s pár stehnami navyše, lebo deti milujú “držadlové mäsko”. V zakrytom pekáči sa kuriatko upieklo rovnomerne, zostalo šťavnaté, voňavé, mäsko sa oddeľovalo od kosti… Jednoducho, nebíčko v papuľke. 

TIP: Ja pečiem kura tak trochu “inak”. Milujem voňavé jedlá a zároveň aj takzvané jedlá z jedného hrnca. Preto pod kuriatko vždy nakrájam nejakú zeleninku. Najradšej mám kombináciu cibule, cesnaku, stopkatého zeleru a mrkvy. Mäsko upečené na tejto kombinácii je prevoňané cibuľou a zelerom, nasladlé od mrkvičky. Jednoducho MŇAM!

Keď prišla správa že máme tú česť testovať Ramu, zavládla u nás veľká radosť, pretože chceme celej šírej verejnosti povedať, že v našom rodinnom teste zvíťazila už dávno a má čestné miesto v našej chladničke.

Sme 4-členná rodina, ktorá žije aktívnym životom. Po Rame siaham vždy, keď potrebujem vyčarovať rýchle raňajky alebo večeru. Najviac nám chutí takto s čerstvým pečivom a zeleninkou 😋

Nepohŕdneme ani nátierkou, kde Rama, samozrejme, hrá svoju úlohu. Bez mučenia priznám, že do varenia som Ramu použila až v tomto testovaní, aby som vám mohla odovzdať svoje pocity. Dovtedy som do varenia používala výhradne tuhé maslo, nie margarín. Ramu som použila pri príprave zemiakovej kaše a teda mňam, urobila tam naozaj dobrú chuť a tu ju určite odporúčam. Ďalej som ju použila pri príprave pečeného kurčaťa, ale tu nám až tak nechutila, takže pri kuriatku určite zostane pri tuhom masle - ale možno je to spôsobené aj tým, že sme už na jeho chuť na kuriatku zvyknutí. Rovnako Ramu neodporúčam ani na vysmážanie.

PLUSY:

- maslová chuť,

- prírodné zloženie (vhodné aj pre najmenších papkáčov),

Vilma sa potichu vykradla z Matúškovej izby. Keďže pri ňom zaspal aj Milan, odchádzalo sa jej ľahšie, keď vedela, že ho nenecháva samého. Rýchlymi krokmi prešla k miestnosti, kde ležal Sebastian a s bolestným pohľadom ho sledovala cez sklo. Všimla si opäť Petra, ktorý stál vedľa jeho postele a niečo mu čítal. Po niekoľkých minútach sa otočil a vyšiel von. Ticho Vilmu pozdravil a bez ďalšieho slova odišiel preč. Tá sa trikrát zhlboka nadýchla a potom vošla dnu. Posadila sa na blízke kreslo. Opäť ho chvíľu sledovala a potom chytila jeho ruku.

"Pamätáš ako sme ležali na lúke, držali sa za ruky a bezstarostne sledovali oblaky na nebi? Ja som ti hovorila, čo v nich vidím a ty si mi zakaždým pripomínal, aká som krásna." na chvíľu sa odmlčala, oči ju začali páliť od prichádzajúcich sĺz. "Potom, keď som sedela pri okne, v dome svojej tety a cítila som prvé pohyby našej dcéry, veľakrát som pri tom, keď ma zaplavoval strach z toho, čo ma čaká, na to spomínala. Nikdy viac som nič podobné nezažila. To ako sa mi podlamovali kolená, keď si sa na mňa pozrel, jemné motýliky v mojom vnútri, keď si sa ma chystal pobozkať. Ty nesmieš zomrieť, Sebastian. Nesmieš. Neprežila by som tú bolesť. Túžim napraviť chybu, ktorú som spôsobila. Ty a naša dcéra sa musíte stretnúť. Chcem jej vysvetliť, že ty si po nej túžil. Že ty si mal viac sily za ňu bojovať, len ja som ti to nedovolila. Všetko je to moja chyba. Sebastian, prosím, preber sa." sklonila hlavu k jeho prstom a jemne si o ne oprela čelo. Nechala, nech slzy, ktoré jej stekali po tvári, voľne blúdia, kam chcú. "Bože, prosím ťa, opäť, ale tentokrát s väčšou istotou, že všetko, čo robíš je správne, pomôž Sebastianovi. Dovoľ, nech sa stretne so svojou dcérou." šepla s privretými očami. Po pár minútach, keď sa jej podarilo upokojiť, sa postavila. Pomaly podišla k dverám a ešte raz pozrela na neho. Nežne ho pohladila pohľadom. Potom vyšla na chodbu a oprela sa o stenu. Bolesť jej zvierala hrdlo. Zrazu k nej podišiel Milan a prekvapene si ju prehliadal.

"Vilma, si v poriadku?" skúmal jej bolestný výraz v tvári. Vilma zovrela pery a ticho pokývala, že nie. Chytil ju a pomohol jej  posadiť sa na stoličku. Ihneď sa posadil vedľa nej. "Prečo si tu?" skúmavo otočil hlavu na druhú stranu a prezeral si pacienta cez sklo. V prvý moment ho nevedel zaradiť, keď sa však pozrel lepšie, okamžite zistil o koho sa jedná. Zamračene stiahol čelo. Keď sa Vilma na neho pozrela, rezignovane si vzdychla.

"Áno, je to on. Ak mi budeš opäť nakladať, chcem ťa ešte predtým poprosiť, nechaj ma, prosím, radšej samú. Nemám silu zvládnuť tvoje útoky." unavene sklopila pohľad. Čakala, že sa Milan zdvihne a odíde, ale on iba sedel a mlčky hľadel na Sebastiana.

"Čo sa mu stalo?" spýtal sa zmätene.

Vilma sa otočila smerom, kde sa pozeral aj Milan a smutne stiahla obočie.

Ako štvornásobná mamina a žena nielen v domácnosti, sa mám čo obracať, aby bolo u nás každý deň uvarené minimálne jedno jedlo. A tak som privítala možnosť testovať nasledovné výrobky:

Mlynček na strúhanku, ktorý má vo svojej výbave veľmi ostrých päť celonerezových bubnov na mletie strúhanky či strúhanie extra tvrdého syra, na jemné mletie, jemné strúhanie, hrubé strúhanie či krájanie zeleniny a ovocia na plátky. Využijete ho aj pri spracovaní ovocia, zeleniny, syrov, orechov, či čokolády. Mlynček je značky Skveler, ktorá prináša skvelé veci pre domácnosť. 

Mlynček som mala možnosť vyskúšať ešte v deň, kedy mi balík produktov kuriér priniesol, keďže som mala v úmysle uvariť našu obľúbenú zeleninovú polievku s ovsenými vločkami.

Použila som bubon na hrubé strúhanie, práca mi šla od ruky a mlynček všetko nastrúhal. Trošku mi však vadili veľké kusy zeleniny, ktorú akosi nebol ochotný nastrúhať. V polievke sa však zjedla i tá .

Tiež som ho použila pri rozomletí suchých rožkov na strúhanku, nastrúhaní čokolády na palacinky, či syra na mäso. So všetkým si hravo poradil, no čistenie po strúhaní syra mi dalo zabrať,pretože mlynček, ktorý ku mne prišiel, totiž nemal dobre postláčané hrany a tak sa syr skryl i do tej najmenšej štrbinky, a keďže, ako napríklad pri zelenine, ho nestačilo opláchnuť pod tečúcou vodou, musela som ho pracne - pomocou špáradla a vatovej tyčinky, vyčistiť. Čistenie prebehlo úspešne, no počas umývania som zistila, že hrany sú dosť ostré a je tu pri čistení mlynčeka možnosť porezania sa na nich.

Čo sa mi však na mlynčeku páčilo boli gumené chrániče na kostre mlynčeka, vďaka ktorým som sa nemusela báť poškriabania stola. 

Začni deň s pokojom v duši 🙏💫🍀

Už ste sa niekedy ráno opýtali samých seba, ako by ste chceli aby vyzeral váš deň? 

Ako by ste sa dnes chceli cítiť?  

Akým človekom by ste sa dnes chceli stať?

Zatvorme oči nachvíľu a porozmýšľajme nad týmto dňom.

V skutočnosti my sme tí, ktorí rozhodujú, či sa náš deň bude uberať dobrým alebo zlým smerom. My sme tí čo dovolíme, či bude mať pozitivizmus alebo negativizmus miesto v našom živote. Nikto iný nemá tu silu urobiť toto rozhodnutie za nás, sme to len my sami a naša myseľ. Je dôležité, aby sme začali deň správne. Vieme to dosiahnuť tým, ak si začleníme do dňa ranný rituál, ktorý bude mať pozitívny vplyv na celý priebeh nášho dňa.

Zuzka zrýchleným krokom kráčala k Tomášovi, ktorý stál opretý o auto a so zamysleným pohľadom sledoval okolie. Keď uvidel Zuzku, šarmantne sa usmial a otvoril dvere na jej strane. Zuzka sa s ladnosťou dámy poďakovala a s pohľadom upretým do jeho očí v tichu nasadla. Okamžite si k nej prisadol a naštartoval. Prekvapene na neho zdvihla obočie, keď bez slova pustil rádio a v tichu opúšťal parkovisko nemocnice. Po pár minútach, keď sa k nej stále neotočil, začala ho uprene sledovať. Tvár mu zdobil hravý úsmev. Zhlboka si vydýchol a odbočil na inú stranu ako bol smer, kde bývala. Na chvíľu si myslela, že ju vezie k sebe domov, ale po pár minútach zišiel zase niekam inam, ako čakala. Zmätene na neho stiahla obočie. 

"Tomáš, kam to ideme?" prekvapene pretrhla to ticho, ktoré sa medzi nimi vytvorilo. 

"Niekam, kde si bude môcť moje nežné vtáča slobodne polietať." tajomne sa usmial a pokračoval v tichu, ktoré ho bavilo. Zuzku zaplavila obrovská zvedavosť a veselo sa usmiala. 

"Naznačíš mi aspoň niečo, trošičku?" zaprosila a keď sa k nej Tomáš so záujmom otočil, uprela na neho nevinný pohľad. Pobavene pokrútil hlavou a mal čo robiť, aby sa dokázal ovládať. 

"Chceš sa pripraviť o prvotné prekvapenie? Lebo ja si chcem vychutnať v plnosti to nadšenie v tvojich očiach, keď tam budeme." opäť sa usmial. Zuzka zvážnela a zahľadela sa do okna. Vonku už pomaly zapadalo slnko a na oblohe sa vytvárala nádherná farebná scenéria. Keď Tomáš zastavil, ocitli sa na bočnej strane cesty, nad ktorou kraľovali farebné stromy magnólií. Ich kvety vytvárali bledoružový tunel do neznáma. Ihneď ako Zuzka vyšla von z auta ju zaujalo, kam asi vedie. Tomáš pomaly vyšiel tiež a sledoval jej pohľad s ľahkým úsmevom. To hlavné ju ešte len čakalo, ale zmysel pre nadšenie sa Božou krásou, jej tvár zdobil už teraz. 

"To je nádhera, kam to vedie?" otočila sa k nemu a čakala na jeho odpoveď. Tomáš zabuchol dvere a pomalými krokmi k nej prešiel. Chytil ju za ruku a pritiahol si ju k sebe. 

Ahojte maminky, 

doma mám čerstvých "dvojročákov“ a keďže spolu veľmi radi tvoríme, rozhodla som sa vám priniesť zopár tipov, ako vymyslieť zábavné a náučné projekty u vás doma. Zoberte nožnice, kartóny, farby a poďme nato 🙂. 

Obdobie medzi druhými a tretími narodeninami dieťatka býva intenzívne zmyslové a tak aj aktivity, ktorým sa v tomto období venujeme sú zamerané prevažne na rozvoj zmyslov. 

V rámci rozvíjania zmyslu zraku sa venujeme aktivitám, ktoré vyžadujú pozorovacie schopnosti. Teda priraďujeme farby alebo triedime farebné doštičky. Aby to bolo zábavnejšie, vyrobili sme si takúto Pani Korytnačku. Nepotrebujete nič iné iba kartón, farby, nožnice a farebné guličky, ktoré kúpite v PEPCO v sete na tvorenie za perfektných 1,30€. 

Korytnačka ešte ani nebola dokončená a moje malé komando sa na ňu nedočkavo vrhlo 😄. 

Do každého vytvoreného riadku v pancieri vkladáme guličky vybranej farby. Je to zábavné a ani nevedia, že sa pri hraní učia 🙂. 

"Prosím, posaď sa." ukázal rukou a posadil sa oproti nej. Jeho pohľad bol prepaľujúci, aj napriek tomu však jeho tvár prekypovala pokojom. Lenka ho počúvla. Pohľad sklopila na papiere na stole. "Myslím, že by sme sa mali porozprávať. Mám pocit, že sa za mojim chrbtom deje niečo, čo sa mi nepáči. Či už z profesného hľadiska, ale aj z toho súkromného." odmlčal sa a čakal, kedy sa Lenka odhodlá zdvihnúť na neho pohľad. Keď tak urobila, videl, že ju zaplavuje hanba. 

"Tomáš, Veronika to trošku prehnala. Zle to všetko pochopila." pomaly sa postavila a prešla až k jeho ramenám. Chcela ho pohladiť. Tomáš sa však rázne postavil a vážne zovrel sánku. Očami jej ukázal, aby sa posadila naspäť. Ešte nikdy ho takéhoto nevidela. Pomaly spustila ruku a so skormúteným pohľadom sa vrátila na svoje miesto. 

"Vieš čo neznášam, Lenka?" oprel sa rukami o stôl a venoval jej priamy pohľad. Taký, s ktorým ju zaplavil pocit, že jej vidí až do duše. Ticho pokývala, že nevie. "Keď mi niekto klame priamo do očí." Tomáš sa vystrel a sledoval jej výraz. Zaznelo klopanie na dvere. Tomáš sa od Lenky otočil a otvoril dvere. Zuzka na neho upierala nechápavý pohľad. Nežne ju povzbudil, aby vošla dnu. Zuzka podišla bližšie k Lenkinmu stolu. Videla jej výraz, ktorý naznačoval, že sa cíti nepríjemne. Zuzka sa otočila k Tomášovi, ktorý ticho prešiel ku nej, ale nepozrel sa na ňu. 

"Lenka, teraz sa pozeraj." Lenka sa pozrela raz na Zuzku, potom na Tomáša a vážne stiahla obočie. Tomáš jemne chytil Zuzke ruku, s očami jej pritom hladil tvár, odhrnul jej rukáv a odkryl tak podliatinu nad jej zápästím. Zuzka zovrela pery a šokovane pozerala raz na Tomáša a raz na Lenku. Potom jej Tomáš jemne pohladil prsty a opäť sa sústredil na Lenkine oči. "Môžeš mi klamať koľko chceš. Dám si však odteraz na teba väčší pozor. Ak sa to zopakuje a ja sa dozviem, že Zuzku akokoľvek fyzicky atakuješ, poriešim to krátkym rozhovorom s riaditeľkou, keď sa vráti. A ver, že ona tieto veci nemá rada rovnako ako ja. Dovtedy ťa poprosím, aby si sa k Zuzke približovala čo najmenej, ak budeš potrebovať pomoc pri práci, nájdi si inú sestru. Rozumieme si?" dopovedal s vážnou tvárou. Lenka sa snažila prehltnúť hrču v krku, ktorá sa jej tam od hanby vytvorila. Ticho sklonila hlavu a prikývla. 

"Ďakujem, že si prišla. Môžeš odísť." šepol Zuzke a s láskou pohladil jej tvár rukou. Zuzka sa ešte raz pozrela na Lenku a so súcitným pohľadom vyšla von. Cítila sa zvláštne. Na druhej strane sa jej však uľavilo, keď vedela, že Tomáš už pozná pravdu a postaral sa o to, aby medzi ňou a Lenkou k žiadnemu ďalšiemu konfliktu nedošlo. 

Tomáš sa posadil naspäť na stoličku a ticho sa zahľadel do okna, za ňu. 

Veď kto si nepamätá Ramu už z detstva?. Keď som si našla správu že som bola vybratá na testovanie, potešilo ma to aj keď Rama sa u nás nájde bežne v chladničke.

Máte radi rastlinnú alebo naopak maslovú chuť?

 Ramu používame či už na raňajky alebo večeru, na varenie, na pečenie ..., proste kedykoľvek a dnes som spravila pre môjho syna večeru, ktorej sa veľmi potešil. Keď uvidel tanierik pred sebou. Troška som sa vyhrala s chlebíkom a Ramou . Páči sa Vám ?

Je vhodná pre vegetariánov aj alergikov na lepok a mliečne zložky... To je u mňa veľké plus, kedže mám celiakiu, a teda rada si spravím toasty z bezlepkového chlebu, a samozrejme, nesmie chýbať Rama...

Obsahuje 75 % tuku, repkový olej, ktorý je zdrojom vitamínov A a D.

Je ľahko roztierateľná, má jemnú a lahodnú chuť.

Správa z Modrého koníka, že som bola vybraná na testovanie produktov Kinekus, ma, ako vášnivú kuchárku, nesmierne potešila. Veď koho by aj nie. Kuriér priniesol obrovský balík, v ktorom boli testované výrobky: smaltovaný pekáč,  grilovacia panvica a mlynček na strúhanku. 

Prvým testovaným výrobkom bol mlynček na strúhanku. Strúhanku a orechy zvládol na výbornú.  Ale čo sa týka strúhania zeleniny,  tam výrazne zaostal za mojím očakávaním. Mrkvu ešte zvládol postrúhať na drobno celkom slušne, ale uhorku doslova "žuval", o úhľadných kolieskach som mohla iba snívať. Takže ho budem využívať iba na mletie strúhanky alebo orechov, koniec koncov na tento účel bol pravdepodobne vyrobený, súdiac podľa jeho názvu. 

Ako druhý prišiel na rad smaltovaný pekáč. Musím povedať, že veľkosť a ľahkosť tohto pekáča ma prekvapila. Pri jeho veľkosti by som očakávala ťažkú nádobu, ale pekáč je ľahučký a veľmi dobre sa s ním manipuluje. Škoda, že testovanie neprebiehalo v zimnom období, vedela by som si v ňom predstaviť do chrumkava upečenú kačku alebo hus a k nej kapustu s domácou knedľou alebo lokšami. Ja som v nej piekla marinovanú krkovičku s medvedím cesnakom. Mäsko bolo rýchlo upečené a zostalo veľmi šťavnaté. Tento pekáč sa stal mojou srdcovkou a bude mojim veľmi častým pomocníkom v kuchyni.

Poslednou testovanou bola grilovacia panvica. Panvica je super, robila som na nej rýchlu večeru: kuracie mäsko so sušenými rajčinami, rukolou, balkánskym syrom a špagetami. Mäsko bolo behom pár minút hotové, šťavnaté. Ešte som na nej robila bravčové steaky so zeleninou, volským okom, ako príloha boli domáce hranolky a ryža. Jedinou nevýhodou je, že panvica nemá pokrievku. Inak ju používam veľmi často. 

Ďakujem Modrému koníku a Kinekusu za možnosť otestovať tieto výrobky. Prajem všetko dobré a veľa spokojných zákazníkov.

#skusenosti_kinekus¹⁰ #test_kinekus #recenzia

Keď som videla, že hľadajú mamičky na testovanie Ramy, hneď ma to zaujalo, lebo ako dieťa som na nej vyrastala. Každý deň začínal s Ramou. Vrátili sa mi spomienky, ako som behala s bosými nohami po letnej zarosenej tráve. Utekala si nazbierať pažítku na chlebík s touto nátierkou. Pri písani tohto článku som si spomenula na desiatu, na rožteky s Ramou a šunkou v desiatovej servítke. Vyrastala som v krásnych rokoch, kedy nám stačili jednoduché veci.  Tiež bola prvou mojou voľbou pri zistení intolerancie na laktózu, keďže v tej dobe neboli dostupné bezlaktózové nátierky, ani sójové, no a klasický "šmalc" mi nechutil.  

Pri testovaní som urobila pár pokusov. Prvý bol zameraný na chuť, táto nová Rama je taká hustešia, chuť, zdá sa mi, od klasickej slanšia, no mne to nevadilo, keďže si rada dávam na to ešte soľ. Druhý pokus bol zameraný na roztierateľnosť a takzvané zmiešanie, pre mňa dosť podstatné, lebo moje deti obľubujú našu "Tigriu nátierku". Áno dobre čítate Tigriu, jedná sa len o názov žiadne tigre do nej nejdú, názov vznikol tak, že deti, keď sa povie ryba nechcú ani cítiť, no Tiger, to je niečo zaujímavé. Spomenula som si, ako nám ju robievala naša mamina, a tak som ju začala robiť našim deťom. S jedným rozdielom, že naša mamka tam dávala sardinky, my tam dávame tuniaka. Postup jednoduchý: Veľkú lyžicu tuniaka, kečup a Ramu zmiešate dokopy. Na miešanie používam vidličku, aby bola jemná. Presne pri tomto pokuse mi vyšlo, že je hustejšia. Tretí bol či bude chutiť rodine, či si všimnú zmenu. Deti, tie ju zjedli, len ostali prázdne tanieriky a muž, ten poznamenal, že je iná no nenamietal. 

Skúsili sme ju aj zmiešanú s postrúhanou mrkvičkou, či len tak reďkvičky navrchu, alebo šunkou, či so salámou. Zjedla sa, len taký fukot. Ak máte radi Ramu, tak je naozaj dobrá. 

Od nás dostáva ***** 

#test_rama #recenzia #skusenosti_rama_classic_natural¹⁰

Detská posteľná bielizeň by mala byť kvalitná, savá, priedušná a vyrobená z ekologických materiálov. Len tak zaistíte jemnej detskej pokožke tie najlepšie podmienky pre regeneráciu a odpočinok.

Aká by mala byť detská posteľná bielizeň

Detská posteľná bielizeň by mala spĺňať najprísnejšie kritériá na kvalitu. Dbajte na to, aby pri jej výrobe neboli použité chemické látky nevhodné pre jemnú detskú pokožku. Látka by tiež mala byť:

• savá
• priedušná
• príjemná na dotyk
• antibakteriálna

Vhodný materiál pre detskú posteľnú bielizeň

Pre deti je najvhodnejším materiálom bavlna. Ideálna je bio bavlna alebo tá, ktoré nesie označenie Oeko-Tex Standard 100. Tento certifikát vám zaručí, že pri výrobe látky neboli použité žiadne zdraviu škodlivé chemické prostriedky. Bavlnené obliečky sú pre deti najvhodnejšie. Sú mäkké, hebké, dobre sajú pot, nespôsobujú odreniny a nezaparí sa v nich pokožka.

Čím to je, že závesné kreslo vajíčko láme rekordy popularity v moderných záhradách? Dizajnové závesné kreslá s nosnou konštrukciou sú nástupcami klasických hojdačiek.

Moderný nábytok má v každej záhrade dvojakú funkciu: spríjemňuje čas strávený vonku a efektne zdobí exteriér. Na stránkach www.bamboo.sk aj www.drstudio.cz sa snažíme určovať trendy na trhu s outdoorovým vybavením.

Nemôžu tam preto chýbať módne oválne hojdačky! Vyskúšajte zavesené kreslá navrhnuté renomovanými dizajnérmi a vyberte si model, ktorý vám rozšíri možnosti ako stráviť príjemné chvíle na terase alebo balkóne!

Závesné kreslo vajíčko UOVO – elegantná a pohodlná klasika

Záhradné závesné kreslá typu UOVO sú už niekoľko sezón hitom. Sú  navrhnuté skúsenými dizajnérmi a je dokonale prepracované z pohľadu estetiky aj pohodlia. Len tak, že si do neho sadnete spoznáte jeho prednosti. Dostatok priestoru aj pre dospelú osobu a pohodlné čalúnenie s vankúšom zabezpečia príjemný oddych.  Všetko je prispôsobené tomu, aby ste si mohli uvoľniť unavené svaly. Ak chcete na chvíľu zabudnúť  na každodennú rutinu a starosti, pohodlne sa uložte na pružnom vankúši, zavrite oči a jemne sa rozkývajte. Jemným kolísaním sa všetky starosti jednoducho vytratia!

Ak hovoríme o výhodách kresla - vajíčka UOVO, musíme spomenúť jeho životnosť. Záhradné hojdacie kreslo je vyrobené z umelého ratanu - inovatívneho materiálu s vynikajúcimi vlastnosťami. Inšpiráciou pre tento syntetický materiál je prírodný ratan, ktorý sa tradične používa na výrobu nábytku. Je charakteristický vysokou odolnosťou proti mechanickému poškodeniu a poveternostným vplyvom. Môžete si byť istí, že záhradné závesné kreslá UOVO si zachovávajú svoje vysoké úžitkové vlastnosti aj napriek pôsobeniu slnečného žiarenia, zrážok a vysokých teplotných rozdielov. Zabudnite na časovo náročné ošetrovanie prírodného materiálu. Nemusíte ani riešiť zimné uskladnenie. Ušetrite si miesto v stiesnenej pivnici alebo garáži. Umelý ratan si nevyžaduje špeciálnu starostlivosť (všetko čo treba spraviť je utretie špinavého alebo zaprášeného povrchu vlhkou handričkou) a môže bezpečne zimovať vonku. Ak si chcete ochranu závesného kresla z umelého ratanu poistiť, zakúpte si ochranný obal, ktorý ho zakryje spoločne s nosnou konštrukciou. Ochranné kryty sa stávajú čaraz populárnejšími.  Manipulácia s ochrannými krytmi je veľmi jednoduchá a zaberie pár minút. Môžete ho použiť aj počas dlhodobej neprítomnosti - napríklad dovolenky.  

Zuzka ráno vstala a trochu neochotne otočila hlavu na druhú stranu, k Tomášovi. Keď sa jej podarilo otvoriť oči, usmiala sa. Spokojnosť jej zaplavila celé vnútro, keď uvidela jeho spiacu tvár. Chvíľu si ho mlčky prezerala a potom k nemu natiahla svoje prsty. Úplne jemne mu ukazovákom prešla po sánke až k brade. Potom k nemu nahla svoju tvár a s láskou mu darovala ľahký bozk. Tomáš pomaly otvoril rozospaté oči a spokojne sa usmial. 

"Na takéto prebudenia by som si vedel zvyknúť. Je to lepšie ako budík." pobavene na ňu pozrel a potom si pretiahol celé telo. Zuzka sa otočila naspäť na stolík a pozrela na hodiny. Mala iba tridsať minút nato, aby sa dostala do práce. Nechcela si vyrobiť problém u vrchnej. V poslednom čase si začali celkom dobre rozumieť. Zistila, že Hana mala dochvíľnosť rovnako rada ako aj ona sama. Trochu podráždene stiahla obočie, rázne sa posadila a snažila sa prinútiť telo, aby s ňou začalo spolupracovať. Zrazu sa k nej pritiahol Tomáš a nežne ju stiahol naspäť k sebe. Zuzka sa zasmiala a na pár sekúnd si užívala jeho mocné objatie. 

"To takto nemôžete pán doktor. Budem mať problémy. Je veľa hodín, potrebujem sa rýchlo pripraviť." snažila sa mu vysvetliť popri tom ako sa k nej túlil a užíval si bozky na jej odhalené rameno. Tomáš podráždene stiahol obočie a pobavene sa usmial. 

"Ja to vrchnej vysvetlím." snažil sa ju uchlácholiť. Zuzka sa odtiahla a prísne mu položila ukazovák na pery. Snažila sa skryť pobavenie, ktoré v nej vyvolal. 

"Tomáš. Naozaj musím ísť." Tomáš od nej rezignovane odtiahol ruky a nechal, aby sa postavila. Potom ju s hravým výrazom v tvári začal nasledovať. 

"Urobím ti aspoň čaj. A odveziem ťa." podotkol a otočil hlavu za ňou, keď sa strácala v jeho kúpeľni. 

Sterilizácia – gynekológ mi ju začal skloňovať už pred druhým plánovaným cisárskym. To slovo znie tak strašne a vždy sa mi spájalo s niečím bolestivým, s niečím, čo je definitívne a nenávratné. Vtedy som nemala ani tridsať a s manželom sme sa dohodli, že na zákrok nepôjdem. To sme ešte netušili, že druhé tehotenstvo skončí akútnou sekciou a že „zahazardujeme“ ešte s tretím. 

Keď sa narodila druhá dcéra a lekári nám obom zachránili život, nechceli sme o ďalšom prírastku ani počuť. Ale ako som písala v predchádzajúcom článku, všetko dopadlo inak. A ja som ani nie po troch rokoch opäť otehotnela. Bolo mi jasné, že pôjdeme do plánovanej sekcie, s gynekológom sme sa od začiatku bavili len o tejto možnosti. A znovu sa objavilo to slovo – sterilizácia. 

Nerozhodla som sa hneď. Žena potrebuje na svoje rozhodnutia čas. A ja nie som iná. Stále tam boli otázky, čo keď...Na druhej strane však obrovská vďačnosť za zdravé dcéry a ďalšiu očakávanú pod srdcom. S gynekológom sme prebrali všetky pre a proti. Tých pre bolo viac. Za mňa vyhralo aj to, že som nemusela užívať hormonálnu antikoncepciu, používať kondómy. Rovnako k môjmu konečnému rozhodnutiu prispelo aj to, že síce už nebudem môcť otehotnieť prirodzenou formou (teda nejaké mini percento tam vždy je 😊), ale v prípade toho, že by sme chceli ďalšieho potomka, môžeme ísť cestou umelého oplodnenia. Takže až taká „k ničomu“ nebudem. 

S manželom sme sa doma porozprávali a keďže si so mnou zažil v nemocnici neľahké chvíle, plne ma v rozhodnutí podporil. Nedávno bola na Modrom koníkovi diskusia presne na túto tému. Samozrejme, že to nie je len vec ženy. Ja osobne nemám rada vety typu – moje telo, moja voľba a podobné dramatické výrazy. Mňa by však zranilo to, keby môj muž nestál pri mne. Keby môj život, moje zdravie povýšil nad to, že jemu sa to nezdá, že veď by chcel ešte dieťa...Našťastie videl, že to nie je žiadny „rozmar“, ale indikácia navrhnutá zo zdravotných dôvodov. 

Papier som podpísala. Zároveň ma však gynekológ upozornil, že to nie je konečné a záväzné rozhodnutie. To padne až v deň pôrodu. Keďže išlo o sterilizáciu navrhnutú lekárom, nemusela som hradiť žiadne poplatky. 

Ležala som na operačnom stole. Spinálna anestézia zabrala a primár so svojím tímom sa pustili do práce. Ani som sa nenazdala a započula plač našej tretej dcéry. Keď vybrali maličkú a išli ju ukázať tatinkovi, tak sa mi primár prihovoril. Keďže v papieroch si našiel súhlas so sterilizáciou, začal s otázkou, či som si to nerozmyslela. Povedala som, že nie. Následne mi podrobne opísal, v akom stave je moje telo. Po troch sekciách bolo čo „látať“. Presne si pamätám ako ma prirovnal k pozašívanej „vianočke“. Ako tiež dodal, ďalšiu sekciu by mi určite neodporučil, keďže tkanivá sú na niektorých miestach slabé a jazvy vnútri zhrubnuté. A tak bolo definitívne rozhodnuté. Prerušením vajcovodov následne znemožnil vajíčku cestovať do maternice. 

Podávať olej už do prvého zeleninového príkrmu som zdôrazňovala opakovane. Presné informácie ako, prečo, koľko nájdete v tomto článku:

PREČO DÁVAŤ OLEJ❓
Oleje sú dôležitou zložkou príkrmov. Obsahujú dôležité makronutrienty - TUKY. Bez tukov nie je možné vstrebávanie dôležitých vitamínov A, D, E, K. Pridanie tuku upravuje výslednú konzistenciu jedla, ale aj konzistenciu stolice (pomáha predchádzať zápche pri prikrmovaní). Taktiež zvyšujú energetickú hodnotu príkrmu.
OD KEDY PRIDÁVAŤ❓
Oleje je vhodné zaraďovať už do 1.ponúknutého zeleninového príkrmu.
AKO PRIDÁVAŤ❓
Je vhodné dávať ich do každého mäsovo-zeleninového príkrmu na obed. Buď pridaním po dovarení, alebo neskôr aj prípravou spolu s jedlom podľa druhu oleja (je dôležité čítať dobre etikety, či sa odporúča na vyprážanie, pečenie a varenie a či majú byť uskladnené pri izbovej teplote alebo v chladničke)
AKÉ DRUHY❓
Je viacero možností, po akom oleji siahnuť. Dôležité je oleje v strave dojčaťa striedať, aby sa pokryla inakosť zastúpenia mastných kyselín. Medzi preferované patrí panenský olivový, tekvicový, repkový, ľanový ale pokojne na prestriedanie niekedy kokosový, ghee, po zavedení bielkoviny kravského mlieka aj maslo.
KOĽKO PODAŤ❓
Pre začiatok postačia 2-3 kvapky (prvé príkrmy sú naozaj malé porcie a teda aj množstvo prikvapkaného oleja je malá). Cieľom je dostať sa na väčšie množstvo príkrmu, ktoré si "zaslúži" aj väčšie množstvo pridaného oleja (1-2 čajové lyžice).

MUDr. Denisa Jaššová – @pediatricka_denjas

Prosím akékoľvek otázky píšte do poradní, nie pod články na blogu (neodpovedám)

Poradňa zavádzania detských príkrmov a výživy: https://www.modrykonik.sk/ask-an-expert/poradna-o-zavadzani-detskych-prikrmov-a-vyzive-deti/

Pediater - poradňa: https://www.modrykonik.sk/ask-an-expert/pediater-poradna/

Testujeme skvelé sérum. 

VICHY MINERAL89 má hypoalergenne zloženie s probiotickymi frakciami. Pomáha obnoviť kožnu bariéru a posilňuje pleť. Má upokojujúce a protizápalové účinky. Bez parfému a alkoholu. 

Vilma práve vychádzala z izby, kde spala. Prvá myšlienka, ktorá ju napadla bolo, že dnes už je na tejto klinike aj Sebastian. Nad ním premýšľala, keď zaspávala, v noci v snoch sa jej zjavoval jeho bolestný pohľad a aj teraz, keď mala ísť skontrolovať Matúška jej srdce bilo túžbou vidieť ho. Potichu otvorila dvere do Matúškovej izby. Ostala zaskočená, pretože hneď vedľa neho spal Milan. Myslela si, že včera po rozhovore odišiel. Páčilo sa jej, že svoju pozornosť začal viac upriamovať na ich syna. Potichu zavrela dvere a hneď sa vybrala za primárom, aby sa dozvedela niečo viac o stave Sebastiana. Keď prišla k jeho lekárskej izbe, zhlboka sa nadýchla. Chcela sa pripraviť na všetko. Veľmi sa jej to však nedarilo, pretože strach jej mocne pulzoval v žilách. Potichu zaklopala a trochu neisto vstúpila dnu. Primár ju už čakal, dohodli sa tak včera večer, keď ju informoval, že Sebastiana priviezli a robia mu potrebné vyšetrenia. Práve kvôli tomu nedokázala dlho zaspať.

"Nech sa páči Vilma, posaďte sa." pokojným hlasom ju vyzval primár. Jeho tvár bola vážna. Vilma na neho uprela pohľad. Veľmi túžila počuť niečo pozitívne. "Včera večer sme urobili všetky potrebné vyšetrenia. Musím povedať, že jeho stav je veľmi vážny. Sebastian upadol do kómy a v takýchto situáciách vôbec nevieme, kedy a za akých okolností sa môže prebrať. A či vôbec." primár bolestne stiahol obočie a zamyslel sa. Sebastian bol aj jeho blízkym priateľom. Mrzelo ho, že mu žiadno nevedel pomôcť. Vilma sa zrýchlil dych a začali ju v očiach páliť slzy. Bola by radšej, keby ju už nikdy nechcel vidieť ako by sa mala pozerať, že skončí takto. Zaplavili ju výčitky, že za všetko môže iba ona sama. Keby sa pred mnohými rokmi rozhodla inak. Keby sa postavila matke aj otcovi a povedala Sebastianovi pravdu. Teraz tu nemusela sedieť. Minulosť už však nevedela zvrátiť. Snažila sa prehltnúť všetku svoju beznádej a naliehavo na primára vzhliadla 

"Neexistuje žiadna možnosť ako by som mu mohla pomôcť? Nejake zahraničné štúdiá. Som ochotná urobiť čokoľvek." povedala zničene. 

"Myslím si, že sme jedna z najlepších súkromných kliník. Máme tu všetky potrebné prístroje k diagnostike. Ja sám som absolvoval niekoľko zahraničných atestácií a konzílii v tejto oblasti. Ak by som vedel Sebastianovi akokoľvek pomôcť alebo by som poznal niekoho, kto by to dokázal, verte mi, že by som tak urobil." vyslovil pokojne. Vilma si nahlas vzdychla a ticho prikývla. "Tu už pomôže iba modlitba. Verím, že Boh, v ktorého Sebastian tak horlivo veril, mu poskytne to potrebné, čo my nedokážeme obsiahnuť." dodal rezignovane a unavene si pretrel fúzy. 

"Mohla by som ho vidieť?" spýtala sa bolestne. Primár prikývol, postavil sa a pomaly ju viedol do obrovskej presklenej miestnosti, kde práve nad Sebastianovým lôžkom stála jedna zdravotná sestra, ktorá mu kontrolovala životné funkcie. 

"Keby ste čokoľvek potrebovali, viete, kde má nájdete." dodal ticho, letmo pozrel na Sebastiana a odišiel preč. Vilma chvíľu len tak stála a šokovane sa pozerala na to, ako sa ten vitálny muž, vždy sršiaci pokojom a radostným pohľadom, zmenil. Trčali z neho rôzne kábliky a hadičky a jej sa z hrdla vydral tichý vzlyk. Bolel ju tento pohľad. Až teraz si uvedomila ako veľmi ho miluje. Bez ohľadu na to, čo všetko urobila zle a čím si v živote prešla, on bol vždy tá najsvetlejšia a najkrajšia myšlienka v jej vnútri. Potichu prešla okolo druhej sestričky, ktorá si ju letmo prehliadla a keď sa otvorili dvere, nesmelými krokmi prešla k nemu bližšie. Sestra od lôžka ju ticho obišla a nechala ju samú. Vilma si vnímavo prehliadala jeho doránané telo. Ešte viac ju zaplavila bolesť a po tvári jej svojvoľne stieklo niekoľko sĺz. 

Ahojte

Rada by som vám predstavila Ramu Classic 100 % Natural, ktorú som mala možnosť celý týždeň testovať. No priznám sa, že Rama, a práve tá Classic, je u nás ako doma. Ako je vidieť aj na foto, tak túto Ramu u nás doma používame už dosť dlho. Tak do nátierok, ako aj na varenie, pečenie alebo do chutných kaší. Ja som cez týždeň robila na raňajky rybaciu nátierku, keďže som mala v kelímku už len kúsok Ramy, tak som ju použila do nátierky. Nielen do tejto, ale aj do tvarohovej alebo do vajíčkovej, ju používam stále. Potom sa skvelo rozotierajú na chlebík alebo chrumkavé pečivo. 

Keď sa nám Rama minula, tak som kelimok použila na uskladnenie nátierky. 

Na čerstvé pečivo som natrela našu skvelú Ramovo-rybaciu nátierku. No a keďže Eliška zbožňuje Ramu s džemom, tak som otvorila nový kelimok s Ramou a pomastila som jej obľúbené rohliky. 😁

A kde mi nesmie chýbať Rama, je určite v mojej raňajkovej kaši. Aj dnes som si pripravovala ryžovú kašu a práve do tejto kaše si musím stále pridať aspoň lyžičku Ramy, ktorá kaši pridá jemnu chuť. Určite vyskúšajte! 👌

Obed sme mali veľmi rýchly, čo nám dala mraznička. 😁 A boli to zemiakové pirohy. Na panvicu som pridala Ramu, k nej cibuľku a slaninku, a pomaly som to všetko spolu opražila. Rama sa nespiekla a jej chuť, aj napriek cibuli a slanine, bola stále cítiť. Tiež odporúčam vyskúšať tomu, kto nemá rád mastné jedlá, tak ako ja. 

Na internete nájdete snáď tisíc tabuliek, aký druh zeleniny zaradiť, v ktorom mesiaci. Viem, že veľa mamičkám to asi vyhovuje, mať akýsi návod, presné tabuľky. V podstate na tom nie je nič zlé, ak Vám to takto vyhovuje. 

Moderné odporúčania a celkovo moderná medicína sa však neriadi tabuľkami. Nakoľko každé dieťa je iné, razí sa teória odsledovať si to svoje a riadiť sa individuálne. 

Čo to pre Vás znamená? Nemusíte sa riadiť tabuľkami typu - červená repa až v 8.mesiaci, hrášok v 9.mesiaci, nebodaj cibuľa až po 1.roku (toto platilo 50 rokov dozadu). 

Čo sa týka zeleniny začnite druhmi, ktoré sú typické pre našu kuchyňu - zemiak, mrkva, tekvica, cukina, uhorka, brokolica, karfiol, repa, pór, petržlen, zeler. Po tom ako budete mať zavedené tieto, pokojne podávajte ostatné druhy, ktoré používate batat, hokaido, avokádo, hrášok, šošovica, fazuľa, kapusta, šalát, cibuľa, šalotka, pažitka, rajčina, paprika, kukurica, kel atď. Všetky potraviny však treba dávať v bezpečnej forme (teda nie guličky hrášku do ruky!)

Najvhodnejšie je riadiť sa sezónnosťou a uprednostniť domáce produkty " z trhu" pred tými zo supermarketov, ktoré precestovali tisíce kilometrov, kým prišli na naše predajne. 

Cieľom je, aby strava dojčaťa bola pestrá, druhy zelenín sa postupne obmieňali a aby do roka dieťa malo ochutnané všetky druhy zeleniny, čo vo Vašej kuchyni používate a teda, aby dieťatko mohlo postupne prejsť na rodinnú stravu.

Tak ako iní, aj my sme dostali možnosť testovať Ramu Natural. Keďže je súčasťou našich životov už dlhšie, patrí jej popredné miesto aj v našej chladničke. 

Naša rodina Ramu zbožňuje. Rána nám robí Rama a to doslova. Na chlebíku, rožku či vianočke alebo makovke, deti si ju vychutnajú na čomkoľvek. 

Je ľahko rozotieratelná, má jemnú a lahodnú chuť. Obsahuje vitamíny A a D a je vhodná do varenia i pečenia. Jej praktické veľké balenie nám vydrží dlhšie, tak nemusím každú chvíľu dokupovať. 

Ako jediné mínus je pre mňa to malinké písmo na spodu balenia. Je to tam tak natlačené, že človek má problém prečítať si výživové hodnoty. Tým pádom nie je vidieť podstatné veci ako to, že neobsahuje konzervanty a umelé arómy. 

To však na chuti nič nemení a aj naďalej ostaneme verní tejto značke.

Ďakujeme za možnosť testovania a vrelo odporúčame. 👍

"Prichádza nám večera." povedal s pobavením, keď na neho nevinne zažmurkala. Opätovala mu úsmev a placho sklopila pohľad, keď si všimla ako na ňu pozerá. Barras okamžite využil situáciu a nahradil Tomášove miesto. Obaja sa pobavene zasmiali.

Potom, čo spoločne dojedli, ostali v tichu sedieť za stolom a s jemným úsmevom sa na seba pozerali. Nepotrebovali slová, ich vzájomné pohľady im naznačovali to, čo bolo dôležité.

"Aký si mal dnes deň?" prerušila ich hravé pohľady napokon Zuzka. V mysli jej začali víriť slová Veroniky o Tomášovom stretnutí s otcom. Tomáš si ticho vzdychol, vzal taniere a začal sa venovať spratovaniu riadu do umývačky. Zuzke bolo zjavné, prečo tak urobil. Postavila sa a pomaly k nemu pristúpila. Oprela sa o kuchynskú dosku a čakala, kým si ju opäť všimne. Keď upratal všetko, čo mal, postavil sa chrbtom ku kuchynskej doske, oprel sa rukami a neprítomne sa zahľadel do miestnosti. Jeho tvár zvážnela. Ak by si mal vybrať premýšľať nad dnešným dňom, chcel by všetku svoju pozornosť venovať chvíľam s ňou. Niečo v jeho vnútri mu však túto predstavu zatieňovalo. Myslel si, že to s otcom už má poriešené. Keď sa však dnes, po takom dlhom čase, s ním opäť stretol, jeho istota sa zachvela. Zhlboka sa nadýchol a s jemne ustaraným pohľadom sa na ňu pozrel. Nežnosť v jej očiach ho úplne odzbrojila. Pristúpil ku nej, vzal si jej tvár do dlaní a s láskou ju pobozkal na čelo.

"Som taký rád, že si tu." šepol potichu. Zuzka mu odhodlane chytila ruku a pomaly s ním prešla naspäť na sedačku. Celé svoje telo otočila k nemu. Ruku mu nepúšťala.

"Tomáš? Ty môžeš byť slabý. Nemusíš sa snažiť za každých okolností skrývať svoju bolesť. Viem, o čom hovorím. Keď si mi ukázal skutočnú dôveru vo vzťahu a ja som ti mohla vysloviť aj tie najskrytejšie veci, ktoré som si niesla hlboko vo svojom vnútri, bolo to oslobodzujúce. A chcem, aby si vedel, že ako ty si tu pre mňa, tak ja tu chcem byť pre teba. Nech je to čokoľvek." povzbudivo upierala svoje oči na neho. Tomáš sklonil hlavu, zhlboka sa nadýchol a vydýchol. Po chvíli sa opäť pozrel do jej jasných očí. Tvár sa mu uvoľnila, keď uvidel jej pohľad plný prijatia a lásky. 

"Keď som bol malý, mali sme s mamou a sestrou takú tichú spoločnú hru. Vždy, keď prišiel otec, museli sme utekať do izby a spievať si pesničku, ktorú nám mama spievala vždy, keď sme sa báli. Čím som bol väčší, tým viac som chápal, prečo to od nás chcela. Môj otec je veľmi manipulatívny muž. Dokáže v tebe vyvolať také pocity, že sa začneš domnievať, že keď urobíš niečo inak ako chce on, tak ťa to urobí neschopným. Dlho som s týmito pocitmi bojoval. Som vďačný, že počas dospievania ma Boh preniesol do iného prostredia. A že som mohol byť ďalej od otcovho vplyvu. Keď sme sa aj so sestrou dostali do opatery starkej a starkého, mal som pocit, že som sa ocitol v inom svete. Krajšom." na chvíľu sa odmlčal a zamyslene sa oprel o sedačku. Na tvári mu hral jemný úsmev. "Starký bol ako môj druhý otec. Naučil ma veľa dobrých vecí. Prácu s drevom, maľbu na plátno, hru na gitaru, dokonca sme spoločne opravovali jeho starú motorku. Zažili sme pri tom mnoho zábavných chvíľ." opäť sa zasnene usmial a po chvíli sa mu tvár stiahla vo vážnosti. "Otcove občasné návštevy mi začali vadiť čoraz menej, pretože starký ma nasmeroval k Ježišovi, ktorý mi ukázal moju skutočnú hodnotu. Pamätám si, že zakaždým, keď som sa cítil veľmi smutný, starký ma vzal na tri dni na stanovačku. Iba my dvaja, úplne sami, v lese, v tichu, sme chytali ryby, pozerali hviezdy, rozprávali sa o živote a o mojich snoch. Bol to veľmi vzácny muž. Keď zomrel, na dlhší čas sa môj život zatemnil. To bolo to tmavé obdobie, kedy som nevidel zmysel ničoho. Boh však neprestával byť verný. Starký mi po smrti odkázal jednu starú drevenicu a emotívny a inšpirujúci dopis. Chvíľu mi trvalo, kým som sa odhodlal to prijať. Napokon som však celú svoju frustráciu a sebaľútosť preniesol do renovácie toho domu. Každou maličkosťou, ktorú som tam urobil, ma to opäť viedlo o krôčik bližšie k Bohu. Starký to vedel, preto mi daroval tie bohatstvá, ktoré som s ním mohol získať." Tomášovi sa jemne uvoľnila tvár. Ešte nikomu o tom takto otvorene nehovoril. Až teraz si uvedomil hĺbku Zuzkiných slov. Mal pocit, že jeho srdce, o niekoľko tých skrývaných slov, narástlo. Akoby niekto prišiel do tmavej miestnosti, strhol všetky zatemňujúce závesy, dokorán otvoril okná a vpustil dnu čerstvý vánok. S láskou uprel pohľad na Zuzku. Áno, ona je tá, ktorá toho bola schopná.

Ako vraví mama: „Skvelá je tá rama!"

U nás sa vlastne nezačalo testovanie teraz, ale už roky rokúce kupujem, používam a milujem Ramu. Oceňujem jej zdravé prírodné zloženie. Ramu používam pri varení,

 pečení, 

na chlieb a pečivo, 

do omáčok a moje dcéry si ju vychutnávajú aj na prstoch.

Priznám sa, tiež mám rada „len maslo" bez všetkého. Milujem to ako sa rozplynie. Najviac mi chutí žltá, modrá je mi dosť slaná a to nemusím. Žltá aj na potretie koláčov. Úžasne po nej voňajú. Keďže zloženie je 100 % prírodné, tak dovolím deťom zlízať ju z rožkov. Určite to robia aj u vás doma. Rama mi nepadá z nožíka, kým dôjdem k chlebu, ako iné maslo, ktoré som tiež ochutnala. Tejto značke ostávam verná aj keby som nebola vybraná na test. Kelímok u nás tiež našiel využitie, kým skončil v plastovom odpade. Dovtedy v ňom vyrástlo niekoľko priesad paradajok a paprík.