Ubehlo pár dní, kedy tu bolo naposledy Dieťa týždňa. Ospravedlňujem sa, nestíham, nezvládam náročnú situáciu (homeoffice plus výučba dieťaťa plus starostlivosť o domácnosť plus plno iných vecí... povedzte mi, že v tom nie som sama, ktorá to takto "nezvláda", prosím, prosím 🙂)

Človek by ani neveril, ako ma práve táto téma rozcitlivie a pri písaní mám slzy v očiach. Starý rodič. Momentálne chránená a nedostatková záležitosť, niekto kto si zaslúži citlivý a láskyplný prístup, ktorý sa v týchto časoch prejavuje tak, že... sa s nimi nestretneme. A tak ich môžeme ochrániť, lebo sú, ako sa všade píše, najzraniteľnejší. Buďme preto zodpovedné!

No a aby som nezdržovala, poďme rovno na to, tu ich pekne máme:

• Táto krásna prastarká oslávila 1.3. skvelých 90 rokov. Dodatočne posielam gratuláciu 🙂

• Ako sa babka a dedko učili kolobežkovať 🙂

• Stelka so svojou prastarkou:

Pre niekoho otrepaná fráza, ktorá len tak preletí jedným uchom dnu a druhým von, pre druhého veľmi dôležitá rovnica :D Myslím si, že každá mamička, ktorá si prešla kolikami čo i len jeden deň, mi dá za pravdu. Pre nás, jednoznačne, Nutrilon znamená veľmi spokojné bruško 🙂

Kedže naša Ema je veľký papkáč, dvojtýždňové testovanie sa nám skrátilo na týždeň, ale aj tak sme si stihli testovanie užiť a aj sme sa pri tom zabavili 🙂 Pri testovaní boli tiež veľmi náročné chvíle, ako, napríklad, únava z fotenia, útek modelky, jedenie rekvizít a podobne...  

... Ale my sme to nevzdali a testovanie dobojovali do úspešného konca, aby sme vám mohli priniesť čerstvé informácie z prvej ruky, alebo v tomto prípade fľaše. (:

Tak a teraz, aby bolo jasné o čom je toto testovanie. 🙂

Testovali sme nové vylepšené mlieko Nutrilon Profutura 2, ktoré má nielen nový dizajn, ale aj receptúru. Pre porovnanie s pôvodcom pridávam foto :D

(Priznám sa, že mi nový obal zo začiatku pripomínal obal od kapsúl na pranie. :D)

Ahojte, mamičky. 

Na úvod by som sa rád predstavil, som Miško. Som živý, neposedný a veľký žrút. Aspoň to o mne tvrdí mamička. Veď ako vidíte, aj tento článok začínam ja :D Ale asi predsa len prenechám slovo mojej mamke, avšak jedno Vám ešte poviem: mliečko bolo tutti frutti ;)

Takže ešte raz: Ahojte, mamičky, Miško už spí a teda v článku - recenzii pokračujem JA, jeho mamka. 

V úvode by som rada poďakovala za možnosť testovať mliečko Nutrilon Profutura. Keďže mi ani pri Emke a ani pri Miškovi nebolo dopriate kŕmiť ich mojím mliečkom, tak sme ako prvú a jedinú možnosť využili mliečko Nutrilon. 

Miško bol však zaujímavejší prípad ako Emka. Narodil sa totiž s refluxom, ktorý som si všimla už v pôrodnici (s pusinkou narábal stále tak, ako keby žul žuvačku). Tak ako pri Emke sme kvôli mojim alergiám začali s mliečkom Nutrilon HA, ktoré ale bolo veľmi riedke a reflux ešte viac "podporovalo". Museli sme teda navštíviť gastroenterologickú ambulaciu, kde mu reflux potvrdili a prešli sme na Nutrilon AR. A tu sa dostávam k podstate veci. Reflux prešiel, vrátili sme sa k HA verzii mliečka a hľa, Miško sem-tam zvracal opäť. Potom prišla možnosť testovať Nutrilon Profutura. A podarilo sa. 

Mliečko prišlo v dosť veľkej krabici (ale asi iná nebola :D ) a hneď druhý deň sme začali s testovaním. Krabička je plastová a relatívne dobre uzatvárateľná. Vyzerá trošku ako krabička na kapsuly na pranie, ale asi to je o zvyku. Boli sme stále zvyknutí na plechovicu s plastovým vrchnákom. Nejako mi to balenie samo o sebe nevadilo. Čo mi ale vadilo, bola odmerka. Ach, tá bola hranatá. Nejako mi nesadla, nestotožnila som sa s ňou. Celkom šikovným pomocníkom však bol kúsok plastu na zarovnanie mliečka v odmerke. Slúžil zároveň ako držiak na odmerku.

Kapitola pätnásť

Rita

Bolo pol 3 ráno, keď sme sa vracali na hotel a zbadali pred ním postávať Paľa. Lujza sa ma chcela pridržať, lebo si všimla, že na opätku má nalepenú žuvačku a pokúšala sa ju odtiaľ dostať, no skoro pristála na zemi, lebo kým sa ona ešte hýbala, ja som prudko zastala a dívala sa na miesto, kde postával vyčkávajúci Paľo. 

Pridržala som Lujzu aby nespadla v poslednej chvíli, no aj tak ma počastovala nadávkami a šomraním.

Keď si všimla kam sa pozerám, pochopila a vystrela sa. Podišli sme bližšie, lebo aj tak sme museli okolo neho prejsť, no ja som sa mu chcela vyhnúť.

„Rita, môžem s tebou hovoriť?“

Aj vy čakáte na ten moment, keď sa vám podarí vyskočiť z toho kolotoča plienok, kŕmenia a prebaľovania? Moment, keď sa konečne začnete venovať sama sebe? Stačí správne nastavenie mysle, odhodlanie a pár spoľahlivých pomocníkov v podobe jednorazových plienok, vlhčených utierok a iných vychytávok, ktoré vám zjednodušia a urýchlia starostlivosť o vášho drobca. A tú chvíľu na seba si skrátka už nájsť musíte ;)

“Ako zostať fit po pôrode”... No, na začiatok by bolo fajn byť fit aj pred pôrodom, čo veľmi nebol môj prípad. Počas mojich formatívnych a dospelých rokov som prešla viacerými (nie vždy zdravými) premenami. Až rok 2019 sa navždy zapíše do mojich dejín ako TEN rok, kedy som vzala zdravie do vlastných rúk.

Ideme na to?? Ideme na to!

Nikdy som nebola atletický typ. Nadváhu, obezitu, vysoký krvný tlak a cukrovku máme v rodine. Nie všetko je však podmienené geneticky. Teraz vám poviem detaily, ktoré vie asi len môj obvodný lekár: moja maximálna váha v živote, pri výške 171 cm, bola 113 kg. Mala som 19 rokov, vyzerala na 40. Počas VŠ štúdia sa mi podarilo zhodiť celkom slušne na 80 a všetko bolo OK, až kým som nevysadila antikoncepciu a nezačali sa hormonálne výkyvy. Kilá začali naskakovať naspäť. V 2015 som odbehla beh Devín-Bratislava. V 2016 som nevedela vyjsť do schodov bez toho, aby som sa nezadýchala. Otehotnela som. Dostala tehotenskú cukrovku. Endokrinologička nado mnou zalomila rukami. Zvaľovala som to na hormóny. Ale to, že som žrala, ako keby nemal prísť zajtrajšok, som si vôbec neuvedomovala. Narodil sa malý a ja som stres z novorodenca zajedala Mila rezmi. Myslím, že Sedita mala ten rok najvyššie zisky za dekádu.

Otehotnela som znovu, moja strava sa upravila: na “číze” z mekáču a krémové venčeky. Bol 26. december 2018 a ja som “exla” krabicu vianočného pečiva s tým, že nasledujúci deň je deň nula a začnem so sebou niečo robiť. Štartovala som z čísla 98 a konfekčnej veľkosti 48. Mamička na materskej: permanentne nevyspatá, ulietaná - ako už len do tohto vypätého života vopchám chudnutie? Odpoveď je: úplne jednoducho. Všetko je to o prístupe. Teraz budem znieť ako premotivovaná instainfluencerka, ale naozaj je to o nastavení mysle a všetko ostatné si tomu viete prispôsobiť celkom jednoducho. Za rok 2019 som schudla 28 kilogramov telesnej hmotnosti, naučila sa novým zvykom a žijem oveľa “ľahší” život (haha).

“No dobre, ale ako sa ti to podarilo?” No, baby, poviem vám, že je to, bohužiaľ, veľmi nudné “tajomstvo”: kalorický výdaj je väčší než príjem. Tzn., že zjem menej, než moje telo potrebuje k efektívnemu fungovaniu. Žiadne drastické diéty, nízkosacharidové/keto záležitosti, magické kávy, zázračné produkty (akože ani vizuálne). Jednoducho správny balans energie. Do toho pridať pohyb (a tým nemyslím len cvičenie) a telo si poradí aj samo.

Predstavím sa na začiatok, veď som na svete už nejaký ten piatok. Meno Oliverko mi moji rodičia dali a spolu s nimi sme Nutrilon Profutura 2 testovali. 

Napriek tomu, že pomaly už papám všetko, ešte stále je zo mňa malé bábätko. Poviem Vám to celkom skrátka, fľaštička mliečka je moja kamarátka. Keď pristál balík na dvore, odviezol som si ho hneď na traktore.

Vďaka dobrej predchádzajúcej skúsenosti, rýchlo sa zaradil nový typ Nutrilonu do rebríčka mojích obľúbeností. 

Veľkosť, uzatvárateľnosť balenia a zloženie mliečka zas pozdávalo sa mojej mamičke, tá totiž vždy chce, aby som sa za každú cenu cítil ako vo vatičke.

Vďaka Nutrilonu Profutura som mal vždy spokojný spánok, neprebudil ma sneh, dážď, ba ani jemný vánok. Skúšali sme s mliečkom aj rôzne zlepšováky, ako som spomínal, jedálniček mám už všakovaký. Hoc mliečko pri všetkom trošku viac penilo, to rodičom ani mne nijako nevadilo. 

Ba naopak, každým dňom moja spokojnosť s ním rástla, čím mi fľaštička k srdcu ešte viac prirástla. Nutrilon Profutura 2 ma oslovil natoľko, že ho objednali naši hneď niekoľko. Vraj, aby som do krásy a sily vyrástol, a tak mamičku aj ocka prerástol. 

Ahojte dievčatá. Chcem sa opýtať keď mame zavretú škôlku a mame 4 rocnu dcerku. Obaja s manželom pracujeme. Keď zavrú firmy môžme ísť obaja na ocr s jedným dieťaťom? Alebo  iba jeden rodič? Predpokladam, že iba jeden rodič. A ten druhý má aké možnosti pokial dovolenku si nechce brat,? Dakujem za odpovede

Ahojte milé maminky a budúce maminky.
Určite mi dáte za pravdu, že výber pôrodnice vie byť celkom veda. Pri rozhodovaní sa nám môžu pomôcť najmä reálne skúsenosti od žien, ktoré už v danej nemocnici rodili. A tak Vám chcem priblížiť moju skúsenosť s pôrodnicou v Dolnom Kubíne, kde som takmer pred dvomi rokmi priviedla na svet svojho syna.
Počas tehotenstva som mala možnosť byť hospitalizovaná na gynekologickom oddelení hneď 3 krát. Prvý dôvod bol ten, že sa mojej gynekologičke zdala hmotnosť bábätka vzhľadom na TT nízka. Na oddelenie ma prijal pán primár spolu s jeho sestričkou, ktorí boli veľmi milí a príjemne ma prekvapili. Všetky sestričky a lekári, ktorých som za tie 4 dni stretla boli ústretoví a pozitívne naladení. Izby boli čisté, priestranné a slnečné. Dokonca som v nemocnici pozerala Majstrovstvá sveta v hokeji. 🙂

Dôvodom môjho druhého pobytu bolo podozrenie na unikanie plodovej vody. V nemocnici som strávila 5 dní, počas ktorých sme boli ja i bábätko dôkladne vyšetrovaní s pozorovaní. Opäť boli všetci milí a ja som s úžasom sledovala vysmiate tváre zdravotných sestier i napriek vyčerpaniu a nie vždy prívetivým pacientkam. Jedlo bolo dobré. Typické nemocničné, ale nič, čo by sa nedalo zjesť. Dokonca sme raz mali na večeru moje obľúbené "čivapčiči".🙂 Bolo také výborné, že som si ho ani nestihla odfotiť. Tak prikladám foto inej večere. 🙂

No a tretí krát ma na oddelenie prijali už v 42. TT. Počas prvých dní som bola dôsledne pozorovaná. Pán primár ma spolu s ostatnými lekármi o všetkom informoval. Bez problémov odpovedali na otázky, ktoré som sa ich pýtala. A vysvetlili mi všetko, čomu som nerozumela.

Na tretí deň po hospitalizácií sa rozhodli, že mi začnú pôrod pomaličky vyvolávať. Bola to streda ráno, keď mi na pôrodnej sále tiekol do žily oxytocín, ktorý mal vyvolať pôrod. Nič sa však neudialo a ja som sa opäť vrátila na gyn. oddelenie.

Večer v ten istý deň mi začali pôrodné bolesti. Sestra ihneď volala lekára, po kontrole mi pomohla zbaliť veci a výťahom sa so mnou odviezla na pôrodné sály. Tam ma čakali dve úžasné, vysmiate sestričky, ktoré ma nabili pozitívnou energiou. Odporúčili mi horúcu sprchu, ktorú som s radosťou prijala.
Počas toho, ako som si miernila pôrodné bolesti v sprche. sa mi podarilo vytopiť celú kúpeľňu a chodbu pôrodných sál.  I napriek tomu boli sestričky veselé, dokonca sa nahlas smiali a hovorili, že toto sa im ešte nestalo. Zatiaľ, čo ony dávali do poriadku chodbu a kúpeľňu, ja som už ležala na pôrodnom boxe. Môj pôrod bol dlhý , trval 12 hodín. Vôbec však nebol tak strašne bolestivý ako mi všetci hovorili. A to som rodila bez epidurálky. I napriek únave, ktorá ma zmáhala to bol jednoznačne najkrajší zážitok môjho života. Som si istá, že tento zážitok upevnil i celý personál Dolnooravskej nemocnice v Dolnom Kubíne.

Pobyt na šestonedelí bol veľmi príjemný. Jedlo pre novopečené maminky bolo podľa mňa výborné. Na oddelení boli milé sestry, ktoré nám so všetkým pomohli. Ukázali nám ako máme bábätká kúpať, prebaľovať, prezliekať. Taktiež tu bolo sestričky, ktoré nám pomáhali s dojčením. Denne prišli aj 100 krát, ak sme to potrebovali.Prikladali nám bábätko, ak to bolo potrebné, zapožičali nám klobúčiky na bradavky. 

Ahojte! 

V prvom rade sa vám chcem predstaviť. Volám sa Lucia a mám dve deťúrence, Ninku (7r) a Jurka (7m). 

Bohužiaľ, ako mnohé mamičky, ani ja som nemohla kojiť, no nie vlastným pričinením. Ninku som kojila len v pôrodnici. Keď sme prišli domov, dostala som vysoké popôrodné teploty a mliečko mi odišlo. Jurka som kojila 2 mesiace, no po dvoch mesiacoch sa mi čím ďalej tvorilo menej a menej mliečka. Skúšala som rôzne čaje na podporu laktácie, jedla som jogurty, dokonca mi poradili Vineu, no nič nezabralo. Museli sme prejsť na umelé mliečko. Pri Ninke sme hneď používali Nutrilon, takže voľba bola jasná aj pri Jurkovi. S Nutrilonom sme nemali žiadny problém, nezapekalo, vypil fľašku len taký fukot. Prešli sme na Nutrilon 2 a začal mliečko vypľúvať, točil hlávkou, fľašku spapal horko-ťažko za 30 minút. Tak som sa rozhodla zmeniť mu mliečko, hoci Nutrilon je našou súčasťou, iné mliečko sme nikdy nepoužívali. V ten deň som bola na Modrom koníku a všimla som si, že bude testovanie na Nutrilon Profutura 2. Tak som sa zapojila, napísala komentár pod výzvu, kde hľadali 10 mamičiek na testovanie. Vybrali nás. Tešila som sa ako malé dieťa z cukríka. Nikdy som nič netestovala a ani nikdy som nič nevyhrala. Klamem 😊, vyhrala som moju rodinu, ktorú nadovšetko ľúbim a chcem pre nich len to najlepšie, a práve preto som sa na testovanie dala. 

Deň, na ktorý sme sa tešili. Ide sa testovať 🍼! 

Balíček nám doniesol kuriér. V balíku bol Nutrilon Profutura 2 800 g. Na dvojtýždňové testovanie. Ako prvé sa mi páčil dizajn dózy. A asi som nebola sama, komu sa to páčil. 😊 Dóza sa mi páči aj kvôli lepšiemu zabezpečeniu pred malým hladošom. Hygienický otvor na zarovnanie odmerky v rohu dózy je super. 

Po otvorení mliečka ma prekvapila odmerka. Bola dlhšia ako na akú som bola zvyknutá, dokonca mala aj iný tvar. 

Kapitola štrnásť

Rita

„Vstááávaj Lujdži! O hodinu máme byť v Centre!“ Trasiem jej celým telom, no ona len kňučí, ako také šteňa.

„Ale no tááák. Nechaj ma spať.“ Ponosuje sa a vystrčí hlavu z pod vankúša.

„Nemôžem. Chceš všetko zahodiť?“ pýtam sa jej karhavo, no ona ma ignoruje.

„Mne je zléé.“

„Až pri výbere mena si uvedomíte, koľko ľudí vlastne nemáte rady...“

Buď patríte k tým šťastným ženám, ktoré mali meno vybraté skôr, ako ocikali tú zázračnú paličku s dvoma čiarkami. Ak ste vedeli, že meno Adamko neponesie iba vaša bábika - gratulujeme. Prípadne sa rozhodnete pokračovať v tradícii predávania mena z generácie na generáciu, a tak budete mať doma už siedmeho Jožka - taktiež gratulujeme. Ušetrili ste si zopár šedivých vlasov a nervov. V opačnom prípade skrátka patríte do tímu ľudí, ktorí sa pri výbere mena poriadne zapotili. Presne ako ja. Pretože vybrať meno, prakticky, nielen teoreticky, nie je zďaleka také jednoduché, ako sa môže zdať...

Zrazu máte pocit, že neprebieha výber mena, ale analytický proces na najvyššej úrovni. Nie je to predsa iba tak, ako keď sme vyberali meno pre plyšákov či bábiky. Slonovi nevadilo, že sa volá Joffrey po Joffrey de Peyrac z Angeliky, a medvedík sa nesťažoval na meno Brum Brum, ktoré je asi také nápadité, ako červené ruže na Valentína. Výber mena je pre mnohé z nás jednou z najťažších disciplín tehotenstva a nesie so sebou obrovskú zodpovednosť. Pretože meno, ktoré dieťatku vyberieme, ho bude sprevádzať celý život.

Navyše nesmieme zabúdať, že pri výbere mena sú rozhodujúce dva hlasy. Minimálne. Osvieti vás a vy vychrlíte to úžasné meno, ktoré ste si zaľúbili na prvé počutie. Schladí vás však odpoveď vášho partnera, keď vám len tak medzi rečou spomenie, že rovnako sa volala jeho prvá láska. Ďalšie meno hrdo nosí nepríjemná susedka a iné znie v kombinácii s priezviskom ako nepodarený vtip. Máte pocit, že sa posuniete o krok vpred a následne o dva vzad. Moje zapisovateľské JA si preto vytvorilo zoznam požiadaviek, ktoré muselo to pravé meno spĺňať.

Zhrnuté v skratke – meno, ktorým nič nepokazíme, neurazíme, no pri ktorom budeme vedieť, že pri zakričaní sa na ihrisku neotočí desať detských hláv.

Nepotrebujeme podčiarknuť jeho jedinečnosť a individualitu extravagantnými menami ako Kleopatra či Sokrates. 

Ak nemusis, nechod nikam. 

Ved aj teba sa to tyka!

Vyjdi len ak vazne treba,

mlieko, lieky, ci kus chleba.

Miesto zlata nech ti uska

zdobi gumka tvojho ruska.

Originálna podlahová podložka s dizajnom klavíra, ktorú si vaše deti určite zamilujú. Je ľahká, prenosná, obsahuje zvuky 8 hudobných nástrojov (klavír, saxofón, husle, organ, trúbka, harfa, vibrafón, gitara), ktoré môžete využívať v 4 režimoch - nahrávanie, prehrávanie, ukážka, hranie... Posilňuje inteligenciu dieťaťa, rozvíja jeho motorické zručnosti a prebúdza jeho záujem o hudbu.

Nájdete v našom e-shope: ⬇⬇⬇⬇⬇

https://www.hravaskolka.sk/pre-3-az-4-roc…/podlahovy-klavir/

Na ušitie takého podomácky vyrobeného dvojvrstvového rúška budeme potrebovať 100% bavlnu a klobúkovú gumičku, ale dobre poslúžia aj obyčajné šnúrky. Bavlnu je najlepšie použiť bielu, aby sa dala poprípade aj vyvariť a používať viackrát. 

Ako prvé som si vystrihla dva štvroce o rozmere 20×20 cm (kľudne môžete pridať, podľa toho kto bude rúško nosiť). 

Štvorce som uložila na seba a po obvode prešila po troch stranách. Spodnú stranu som nechala otvorenú, aby som cez ňu zošitú látku vedela obrátiť. 

Potom ako som zošitú látku obrátila a zažehlila, ešte som zašila spodný lem. 

Následne som rúško poskladala ako harmoniku a dôkladne prežehlila, aby držalo tvar. 

Po oboch stranách som látku zahla o cca 1 cm a prešila tak, aby som cez tunel vedela pretiahnuť gumičku. 

Vieme, po čom túžite... Poznáme to tajomstvo!

Po šálke dobrej kávy!

Čierne zlato. Životobudič. Tekutá dávka energie. Lahodná chuť. Opojná vôňa. Záchrana (nielen) matiek. Áno, stále je reč o káve. Buď ju milujete, alebo ju milujete ;) Je to jednoduché.

Náruživými kávičkármi boli aj Honoré de Balzac, ktorý vypil až 60 šálok kávy denne, či Voltaire, ktorý sa uspokojil „iba“ s päťdesiatimi. O tom, že káva je vec božská, vedeli aj hudobní interpreti. Veď prečo by o nej inak písali piesne? Od klasiky v podobe Bachovej Kávovej kantáty, po velikána Franka Sinatru, až po Boba Marleyho či pohodový Blur. Káva je skrátka múza. Inšpirácia. Tak to je a bodka. Pusťte si príjemný „podmaz“ a poďte si prečítať niečo o káve.

My sme mali to šťastie, že sme sa vďaka testovaniu káv Barzzuz dostali do rúk odborníkom na slovo vzatých, ktorí nás zasvätili do čarov a tajov kávy. Takej tej ozajstnej. Kvalitnej. Nedozvedeli sme sa iba to, že najväčším producentom kávy je Brazília, ale, napríklad, aj to, čo majú spoločné s kávou kozy. Čo? Veľmi veľa! Veď sa dozviete.

Káva je téma, o ktorej by sa dalo písať a básniť hodiny. Dni. Mesiace. Preto bude ťažké, skrátiť to na čitateľnú dĺžku. Lebo kto už má čas čítať siahodlhé romány, všakže? ;) O histórii a pôvode kávy sa diskutuje veľa. No „v kuloároch“ sa klebetí, že kávu vlastne objavil v 9. storočí etiópsky pastier. Keď sa jeho kozy začali správať až príliš živo, zistil, že prsty v tom má práve kávovník a jeho plody. Sám teda čerešne kávovníka ochutnal a zistil, že má zrazu energie na rozdávanie. Takže, milé kozy, odteraz vás vyhlasujem za sväté zvieratá. Vďačíme vám za tak veľa!

Asi už prišiel ten správny čas napísať pár slov o tom ako si „Blondínka v Benátkach“ žije v Benátkach počas epidémie Coronavirusu.   Neviem popravde ani kde začať, pretože je toho toľko čo by som chcela povedať a zároveň nechcem robiť väčšiu paniku ako momentálne vládne. Je asi zbytočné písať o aktuálnych číslach, keďže sa neustále menia, rovnako  zbytočné je hovoriť o priebehu nákazy, keďže ste o tom počuli dosť aj v médiach a preto chcem radšej napísať o tom, ako táto pliaga zasiahla do môjho osobného života.

V prvom rade je Coronavirus hrozbou pre starších a zdravotne slabších jedincov. Ak človek vie, že na tom nie je zdravotne dobre a ide do nákupného centra, kde strávi pol dňa, bohužial, sám si môže za to ako pravdepodobne skončí. Nikdy neviete, kde a s kým bol človek, ktorý pol metra od vás pije kávu, no viete to, že zúri pandémia a sami ste si povedali „risknem to“. Presne na tomto pohorelo Taliansko. Pohorelo na ignorácií a zbytočnej frajerine. Pohorelo na tom, že si ľudia nevedeli odpustiť aperitívo a nedeľný shopping. Pohoreli na tom, že je to „len chrípka“. 

Áno, dá sa povedať, že je to len chrípka, pretože 80% nakazených je bezpríznakovych, čiže im navonok nič nie je, alebo javia symptómi nachladnutia. Tých 80% ľudí však nemyslí na tých zvyšných 20%. Bohužiaľ tak to je a preto tu dnes máme celoštátnu karanténu. Pozitívne na tom zostáva, že sa ľudia konečne uvedomili a začali sa riadiť pokynmi vlády. Od dnes tu máme všetko zavreté okrem potravín, benzínok a lekárni. Ľudia sa majú zdržovať doma, väčšina nechodí ani do práce, okrem nevyhnutných profesií ako sú predavačky, lekári a štátne sily. 

No a konečne poďme k veci. Ako si žijem ja. Ja si žijem takmer ako doteraz. Každý vie, že mám doma malé dieťa, ale i mimo toho som človek, ktorý s malou trávi čas najmä vonku, v parku a podobne. Nikdy som s malou nebola v nákupnom centre. Nikdy som s nou nebola v reštaurácií a ani sa negrupujeme  v miestnych materských centrách. Pre mňa sa nič nezmenilo až na to, že od dnes sme vonku, len pri našom paneláku, kde krúzime dookola a makaróna mám doma 24/7. Pracuje z domu. 

Z tohto vírusu som donedávna nepanikárila. Panika ma zachvátila až teraz, keď neviem dokedy to takto bude. Neviem dokedy sa nebudeme môcť pohybovať  mimo mesta a najviac ma trápi, že nemôžem navštíviť moju rodinu, doma na Slovensku. Mám strach, že sa im nedaj Bože niečo stane a ja som tu odrezaná od sveta. Toto je čo ma trápi. No a čo ma štve? Štve ma zbytočná panika a klamstvá. Dnes mi volal brat, že sa po našom rodnom meste šíria reči, že som aj s mojou mamou v nemocnici pre Coronavirus. Údajne nás vzali akysi chlapi v skafandroch. Akože fakt? Už tri mesiace som doma na Slovensku nebola. Komu pomôžu takéto reči to fakt neviem. ..

Život v Taliansku sa zastavil. Mestá sú prázdne. Do obchodov sa vchádza po jednom. Pred obchodom si človek odtrhne časenku a čaká kým si ten pred ním nakúpi a odíde. Sme proste spolu doma, a aj keď v ťažkých časoch, ale spolu. 

Jar 2019 sa niesla aj v duchu zbierania 2%. Hoci na pohľad jednoduchá záležitosť, treba si ju  vyskúšať na vlastnej koži. 

Vedela som, že nás čaká boj na dlhú trať a financie na rehabilitácie či pomôcky budeme potrebovať dlhodobo, preto som koncom roka 2018 založila vlastné občianske združenie "Sofinka". Vstupovala som do neznámych vôd, preto som radšej využila firmu, ktorá sa zaoberá zakladaním spoločností. Správne nastavené stanovy občianskeho združenia (o. z.) sú totiž základom pre následné využívanie 2%. Neviem, či som mala veľké očakavania, ale naozaj som čakala za sprostredkovateľskú sumu, že všetko poriešia za mňa, veď účel vytvorenia o.z. som im poskytla. Omyl. Sama som si musela zháňať a dopĺňať stanovy a tak do dnešného dňa dúfam, že som do nich zakomponovala všetko, čo budeme raz potrebovať. Odoslať dokumenty na Štatistiku a Ministerstvo by som zvládla aj sama… druhý krát budem vedieť… 

Do mesiaca prišla informácia o schválení. Ešte zvolať ustanovujúcu schôdzu, založiť účet v banke, samozrejme pre právnické osoby aj s poplatkami, a čakať, čakať a rok čakať. Teda do jesene, lebo vtedy je nutné navštíviť notára, zapísať o.z. medzi poberateľov 2% a znovu čakať na schválenie notárskou komorou. V januári ďalšieho roka (2020) sa dozviete, že ste riadne a pri troche šťastia aj správne, zapísaný v zozname príjemcov 2% a už vám zostáva len šíriť osvetu a sloliehať sa na milých ochotných ľudí. 

Znie to až idylicky, až na to, že systém v SR je nastavený tak, že občianske združenie musí fungovať jeden celý kalendárny rok a až potom môže zbierať 2%, tj. prvý rok ho založíte, druhý čakáte a na tretí sa môžete realizovať. Preto niektorí rodičia odkupujú už existujúce o.z., aby sa vyhli týmto dlhým prestojom. Žiaľ, predávajúci sú si toho vedomí a ceny týchto o.z. sú neuveriteľne premrštené ☹

Vlastné o.z. tiež nie je zadarmo. Najprv sa platí za jeho založenie, potom pravidelné mesačné poplatky banke, každoročná registrácia u notára, vedenie účtovníctva a v čase začiatkov ste ešte nevideli ani euro z 2%. Pri troche šťastia sa platia tieto poplatky  z darov, v inom prípade, z vlastného vrecka. Neskôr ich platíte z vlastných 2% a k tomu konečne tento rok spejeme aj my. . 

V roku 2019 už teda existovalo naše vlastné o. z., ale prijímať 2% sme cez neho ešte nemohli. Nakoľko sa mi veľmi páčilo v Adeli, rozhodla som sa zbierať 2% cez ich vlastnú nadáciu. Nebola to žiadna sranda. Robiť osvetu vo vlastnom okolí, písať známym maily, poukazovať na nás na fb, vytvoriť si leták a zverejňovať ho kade-tade, rozposielať vhodné tlačivá. Byrokracia z Adeli vyžadovala doručiť im za každého darcu kópie obidvoch tlačív (Vyhlásenie a Potvrdenie), kde boli zverejnené aj citlivé údaje. Mala som strach, koľko ľudí pred tým cúvne. Ak si to niekto vyžiadal, adresy a pod. bolo možné zabieliť. Každé tlačivo som kontrolovala, či je správne vypísané, či nechýba podpis či pečiatka o prevzatí, či je IČO zarovnané doprava…. Ku koncu termínu pre odovzdávanie tlačív som už nevedela, kde mi hlava stojí. Našťastie, v Adeli nám uznali všetky tlačivá a priznali plnú sumu. Vďaka nej sme potom na jeseň 2019 mohli absolvovať rehabilitačný pobyt a Sofinka mohla vďaka dobrým ľuďom spraviť ďalší krok vpred. 

Bola to láska na prvý pohľad. Tentokrát vyšla na 100 %.

To je stručné zhrnutie, ak neradi veľa čítate 😊

Ak by si niekto rád prečítal viac, je mi potešením a cťou, napísať recenziu oblečenia značky LULL LOUNGEWEAR.

1. Vybrali ma! Aj ja som si vybrala. Vy si určite tiež vyberiete 😊

Na stránke lull.sk nájdete veľmi podrobný popis každého kúsku oblečenia, vrátane rozmerov a aj miery a výšku modelky. Pre mňa to bolo úplne smerodajné. Porovnala som si, kde mám viac (asi všade) a kde menej (asi výška). Pekne sa viete "napasovať", čo vám ako sadne, či už obľubujete voľnejšie oblečenie alebo priliehavejšie. Toto je prvá vec, ktorú veľmi oceníte. Ľahká orientácia vo veľkostiach pri eshopoch stále nie je samozrejmá. V Lull to majú úplne perfektné. 

Tovar mi bol doručený do dvoch dní. Pri prvom nákupe vás môže prekvapiť milý email s otázkou, či je všetko v poriadku a či nepotrebujete oblečenie vymeniť. Mňa to neprekvapilo, keďže nešlo o môj prvý nákup. Rovnako ma to ale potešilo. Veď milých slov nikdy nie je dosť, že?

Ahojte, pozdravujem vás v týchto napätých časoch a prajem vám predovšetkým veľa zdravia, rozvahy, trpezlivosti a ohľaduplnosti. 

Ja som nezaháľal a všeličo možné som sa dozvedel od žien, ktoré sa dobrovoľne podujali odpovedať mi na moje zvedavé otázky. Trikrát do týždňa sa prostredníctvom Facebook Messengera pýtam rôzne otázky zo života žien, tehuliek, snažiliek alebo rodín prostredníctvom Ankety. 

Ak sa chceš do Ankiet prebiehajúcich každý pondelok, stredu a piatok zapojiť aj ty, stačí kliknúť sem a odpovedať na aktuálnu otázku.

Plesovú sezónu ukončila tzv. Popolcová streda pred dvoma týždňami. Ja sa však ešte k tejto téme vrátim. Zisťoval som medzi vami, či na plesy chodíte a nejaké tie podrobnosti o večerných šatách. Ukázalo sa, že približne trištvrte z vás nepovažuje plesy za svoju šálku kávy. Na ples chodí len 24 % opýtaných párov. Z nich si takmer polovica žien kupuje každý rok nové šaty. 21% si vyberie róbu v požičovni a 30 % žien má každý rok rovnaké a tak šetria prírodu aj peňaženku. 

Opäť raz som vyzvedal medzi tehuľkami a tiež poprosil mamičky, aby si na svoje tehotenstvo zaspomínali. Zaujímalo ma, či si ženy dávali veľký pozor na svoj jedálniček, či sa dané jedlo alebo nápoj odporúča v tehotenstve alebo to neriešili.  37 % mamičiek si počas tehotenstva dávalo pozor na to, čo zje či vypije. 63 % mamičiek svoje stravovacie návyky nemenilo.

Výchova a starostlivosť o deti je téma, na ktorej sa nezhodnú často ani odborníci, nie to ešte bežné ženy - matky. A tak je zaujímavé sledovať, ako sa niektoré názory rozchádzajú. Rozobrali sme šport, aj pozeranie televízie.

Poznáte slovenskú značku oblečenia Lull Loungewear? 

Počas predchádzajúcich týždňov ste mali možnosť vidieť zopár mojich príspevkov s označením #test_lull

Lull Loungewear je značka oblečenia, ktorá ti zabezpečí pocit pohodlia a jedinečnosti, nech si kdekoľvek.

Poznáte pojem "Hygge"? To je presne to, čo ti dá oblečenie od Lull.

Ja milujem oversize, jednoduché veci, a práve preto som sa v ich oblečení perfektne našla.

Mikina Shortie Olive, tak tú som mala v košíku ako prvú. Vedela som, že nemôže sklamať. Teplá, štýlovalá oversize mikina má v mojom šatníku hodné miesto. Nosím ju vždy a všade, či už doma alebo do mesta.  Mikina vďaka protižmolkujúcej úprave nežmolkuje, preto ju vynosím ešte veľmi dlho.

Dnes som skusila ist do DMky a cuduj sa svete, narod vykupil dezinfekcne prostriedky, mydla, dezinfekcne pracie prasky a vobec vsetko “nad ramec” beznej hygieny. Zvyknem kupovavat tieto babylove utierky na dezinfekciu povrchov (najma rucky od kocika, teraz v chripkovom obdobi). Mam ich hodene v prebalovacej taske a vytiahnem ich ked sa hodia. No a dnes nic. Ani aquaint, ani dettol, ani - ani nic.

Tak som premyslala na mieste: ako si viem pomoct, ked uz ani dezinfekcne gely nie su dostupne. Volakedy som si zvykla robit vlastne utierky vlhcene len vodou, tzv domace WaterWipes. Tak som tento navod trochu vylepsila, aby plnil ucel v tomto pandemickom obdobi.

 Stacia vam hrubsie kuchynske utierky, ja pouzivam tieto z DM na mastne veci a podobne nemravnosti. Znesu namocenie bez toho aby sa roztrhli. Dalej budete potrebovat ostry noz, odmerku, dostatocne velke zip-sacky, vodu a dezinfekcny prostriedok. Ja som spravila dvojo utierok: na ruky a na povrchy. Takze mam na zozname dezinfekcne mydlo a Ajatin

Najprv prerezte rolu utierok na polovicu. Davajte pozor aby sa vam prva utierka nezacala odtacat: potom sa vam moze cela rolka rozsypat. Svet sa nezbori, ale na co si pridavat starosti. Takisto som si vsimla ze hladky ostry noz je na toto lepsi ako vrubkovany (menej roztrepenych koncekov).

Dostanete taketo dve rolky od toaletneho papiera. Skusala som to aj s nim, ale ten je schvalne robeny tak, aby sa rozpustil vo vode, a teda na tento ucel nie je vhodny. Z jednej tejto polorolky vyberte rurku tak, ze nechtom oddelite rolku od poslednej utierky a zlomite ju na polovicu. Prstom ju potom oddelte uplne a vytiahnite ju von.

Dostanete takyto maly Kleenex-balicek. Utierky budete vytahovat prave od stredu, takze aj ked pri oddelovani rurky vytiahnete viac utierok, staci ich vopchat jednoducho naspat. Utierky vlozte do zip-sacku, volnou utierkou nahor.

Asi ste si už mysleli, že som sa prvým kolom dobrých rád, na ktoré sa ma síce nikto nepýtal, ale som na svojej stránke a tu si môžem písať, čo Ja chcem, vyčerpala, nebojte sa, nejaká rada, dve sa vždy nájde. A hlavne, na túto druhú časť som dostala vyslovenú požiadavku od vás. Presnejšie od jednej z vás. A to už niečo znamená. A preto, nech sa páči, druhé kolo je tu a tentoraz to bude hlavne o fyzickej zdatnosti!

1. Drepy – drepy- drepy!

Že vy tu nie ste na to, aby ste u mňa čítali cvičiace tipy a triky? Že na to vám stačí Facebook Fitmamy? Tak moje zlaté, ste na omyle, lebo, aj Ja, taká vetchá telesná schránka, môžem mať pre vás radu nad zlato. Síce nie je tak úplne z mojej hlavy, ale sama som si ju otestovala v praxi, tak si myslím, že môžem túto informáciu šíriť v dobrom duchu ďalej. Samozrejme ale ďakujem Vlaďke z BellyKick, že mi ju svojho času poradila ako prvá. Drepy sú super cvik na zadok, to vie asi skoro každá z nás. A určite mnohé poznáme viaceré variácie tohto cviku, ktorý počas tréningov nejedna z nás aj aplikovala na svoje rite a stehná. Ale teraz nejdem rozoberať drepy v posilke či telocvični alebo na karimatke (haha…), teraz mi ide o drepy pri úplne iných činnostiach. Počas bežného mamičkovského dňa doma či vonku. Začnite drepovať miesto klasického zohnutia! Táto rada je doslova nad zlato respektíve nad diastázu… lebo práve pri diastáze by sme si veľmi nemali namáhať priame brušné svaly, ktoré sa od seba vzdialili a klasickým zohýnaním im viac uškodíme, ako pomôžeme. ALE, ak sa pri napĺňaní umývačky, práčky, zbieraní hračiek, šatstva či detí zo zeme, naučíme zohnúť prostredníctvom drepov, rozhodne to nebude na škodu. Nezabudnite na to ani v exteriéri. Napríklad pri hojdaní dieťaťa na takej tej dvojramennej hojdačke, kde je raz hore jedno dieťa, raz druhé (respektíve, raz je hore mama, raz je v drepe mama…). Prípadne, ak sa už zohnúť musíte, lebo detská postieľka a iné… tak pri tom zdvihnite jednu nohu. Zapoja sa úplne iné svaly, ako v prípade, ak zostanú na zemi obe nohy. Viem, že sa mi to už mudruje, keď som bola sama poučená. Ale ja chcem, aby to vedelo čo najviac matiek, lebo mnohé ani netušia, že diastázu majú a ak aj nemajú, aspoň si takto nenápadne krok za krokom, pardon drep za drepom budujú pevnejšie pozadie a stehienka. A napríklad, ja som už dostala aj prvý kompliment od manžela! Od januára síce nerobím len „umývačkové drepy“, ale ani na ne som nezanevrela.

2. Nohy sú nové ruky

Hoci drepovanie je výhodné nielen pre matkinu diastázu, zadnicu či chrbticu, nie vždy sa matke drepovať chce. Respektíve, sú dni, kedy matke či deťom stále niečo padá z rúk, zo stola, z prebaľovacieho pultu a zakaždým sa matke nemusí chcieť zísť úplne k zemi  napríklad pre jednu ogrcanú plienku. A preto milé dámy, začnite aplikovať nasledovnú dobrú radu: Nohy sú vaše predĺžené ruky!  

Ako ich využiť v praxi a akú pol radu mám pre tehotné? Klikni si na kari-matka.blog

Nebudem písať o tom, že je množstvo iných zaujímavých aktivít, ktoré deti môžu robiť, okrem pozerania na obrazovku. To je samozrejmosť. Tak isto je aj samozrejmé, že knihy by mali mať pred obrazovkou prednosť. Ale veď vieme… Zima je dlhá a aj keď jar už prichádza, ešte si nejakú chvíľu počkáme, kým budeme môcť viac času tráviť vonku. Občasné pozeranie rozprávok nezaškodí a nám rodičom pomôže.

Jasné, že je potrebné to trochu odkontrolovať, ustrážiť. To už je na nás dospelých. Napríklad u nás platí pravidlo, že rozprávky sa pozerajú jedine vo večerných hodinách. A funguje nám to.

A je jasné, že niektoré rozprávky sa mi až tak veľmi nevidia a iné zas deťom pustím s pokojnejším svedomím, pretože sú naozaj pekné a myslím, že deťom môžu aj niečo hodnotné priniesť. Nič proti najnovším rozprávkam, len mi tie staršie prídu akosi krajšie, zmysluplnejšie. A tak sa u nás pozerajú aj rozprávky z čias nášho detstva, ba aj staršie. Hlavne staré dobré večerníčkové seriály.

Tieto sú naše najobľúbenejšie:

Macko Uško – kto by ho nepoznal. Jeho ako postavičku aj s úvodnou (i záverečnou) pesničkou. Poľský kreslený seriál pre deti sa začal nakrúcať v roku 1975, no postava Macka Uška s jeho príbehmi vznikla už v roku 1957 v detskom časopise. V slovenskom znení sa deťom prihovára pokojný hlas Michala Dočolomanského. A cez jednoduché príbehy deti dostávajú od Macka odkazy. Napríklad o tom, že klamať nie je dobré, že najprv povinnosti potom zábava, že niekedy treba byť opatrný, ale aj o tom, akú vysokú cenu má priateľstvo...

Na dvore a na pažiti – československý hraný seriál z roku 1986. S rovnakým názvom bola aj detská knižka – leporelo o domácich zvieratkách, v ktorej si v seriáli hlavná hrdinka Zuzka listuje. Zuzka je na prázdninách na vidieku a spoločnosť jej robia zvieratká. Veľmi milé a pokojné pozeranie. A v kombinácii s komentárom pána Chudíka aj so známou znelkou to určite v mnohých vyvolá príjemné pocity z detstva.

Kapitola trinásť

Rita

Termín odletu bol tu. Naši muži boli napätí ako struny a nevedeli čo so sebou. Majo nás mal hodiť na letisko do Košíc, takže sme čakali na Lujzu, kedy ju Karol privezie. Gizka prišla k Sáre, aby malá nemusela cestovať s nami. Nakoniec s nami na letisko išiel aj Karol. Mala som podozrenie, ktoré mi aj Lujza neskôr v lietadle potvrdila, že sa chcel uistiť, či do toho lietadla ozaj vojde a odletí a nepôjde niekam poza bučky. 

To vám bolo „srdcervúce“ rozlúčenie. Každý chcel pôsobiť, že je nad vecou a pritom sme len potlačovali slzy. Po krátkom „ľúbim ťa“, „čau“ a „držte sa“, nikto viac nehovoril. S Lujzou sme to brali tak, že predsa nejdeme na Mesiac, ale len na mesiac do tepla, kde sa dáme dokopy a vynahradíme si tie tri roky ponorky na materskej. Ešte nám zakývali na rozlúčku a vykročili sme smerom na bezpečnostnú kontrolu.

***

„Nemôžem uveriť, že ideme na dovolenku. Len my dve. To je bombááááá! Zbohom slovenské hranice, vitaj svet!“

Svojim deťom sa všetci snažíme odovzdať čo najviac. Naučiť ich tie správne návyky, poskytnúť priestor ich zručnostiam, aby sa rozvíjali. Dať im všetko to, čo im bude pomáhať počas celého ich života.

Len máločo im však dá viac ako návyk čítať si. Svet kníh je nekonečným zdrojom informácií, inšpirácie a fantázie. Ak svoje dieťa naučíte pravidelne ho navštevovať, dáte mu výhodu, ktorá mu bude neustále pomáhať.

Ako ukázať deťom, že čítanie je naozaj fajn? Inšpirujte sa týmito „5P“ - pravidlami, ako čítať deťom:

1.       PRÍBEH

Knižka, ktorú si spolu čítate, by mala baviť všetkých zúčastnených – deti aj rodičov.

2.       POZORNOSŤ