Internet je skvelá a pomocná vec, ale tiež dal ľuďom šancu prejaviť svoje pravé ja a myslím tým hlavne to horšie ja - hlúposť, faloš, egocentrizmus atď. Také prejavy možno sledovať hlavne v diskusiách. 

Na celom FB poznám iba jedno jediné miesto, kde sa môžem opýtať čokoľvek a nespadne na mňa latrína porád od super matiek, ktoré vedia všetko a nikdy neurobili žiadnu chybu. Aj napriek tomu, že je to veľmi príjemná skupina, aj tak sa niekto urazí. Hoci pri každej rade, ktorá nie je podľa predstáv autorky príspevku je niečo typu „snáď sa nenahneváš, ale...“ 

Síce ma niekedy tá politická korektnosť pekne serie, keď niekto napíše sprostosť, ale viem sa ovládať a nekomentujem. Vtedy to nechám to na iné majsterky milého slova, ktoré to zvládnu lepšie, než ja. To by som očakávala asi veľa, že tak by to mohlo fungovať všade...

Mamy by mali mať pri profilovke špeciálne tabuľky typu „urážam sa za každú radu, ktorá nie je taká akú chcem počuť“ alebo „reagujem agresívne na opačné názory“ a so špeciálnou hviezdičkou „som dokonalá mama a mám patent na výchovu každého dieťaťa.“

Tú poslednú by som rovno zablokovala hoci môže mať kopec nápadov, ale naše povahy by sa nezniesli
Odborníci na všetko sú už všade. Uvaril jeden guľáš podľa mimibazaru a už komentuje iné recepty, že aký bľuvajs. 

Ide Zdeno po ulici dostane výprask od lysých hláv a povie si: "Dosť! Idem do fitka budú sa ma všetci báť aký budem veľký."

Bola som veľmi milo prekvapená, keď ma Modrý koník kontaktoval, že aj my sme z tých šťastných a bolo nám umožnené otestovať niekoľko produktov detskej kozmetiky DOVE. V tomto článku sa vám budem snažiť čo najviac priblížiť to, ako sme si toto testovanie užili...🙂

Náš maličký miluje kúpanie, tým pádom sme mali dostatok času odsledovať, či mu niektorý z dvoch umývacich gélikov nespôsobuje nejakú reakciu. Musím priznať, že Teo je veľmi nenáročné bábätko, čo sa kozmetiky týka. Sadlo nám snáď skoro všetko, čo sme doteraz vyskúšali a inak to nebolo ani s umývacími gelíkmi od Dove. Pri oboch gélikoch sa nám stalo, že sa nám nedopatrením dostali do očiek pri umývaní vláskov a malý ani nepostrehol, že sa niečo deje. Mne osobne viac vyhovoval ten z rady rich moisture práve pre krásnu bábätkovskú vôňu, ale nášmu ockovi sa zase viac páčil ten sensitive moisture. Taktiež musím poukázať aj na dizajn a dávkovanie flaštičiek, ktoré ocenia hlavne maminky menších bábätiek ako je náš Teo.

Musím sa priznať, že toto bol zo začiatku pre mňa veľký boj. Osobne neznášam krémovanie a ten pocit "mastných" rúk z krému. No po prvom krémovaní s Baby Dove Lotion Rich Moisture som bola veľmi milo prekvapená. Konzistencia krému je tak akurát, ani príliš tuhá, ani príliš tekutá. Ďalším príjemným prekvapením bolo, že nie je príliš mastný, preto sa veľmi rýchlo vstrebe do pokožky bábätka. Tak sme sa vyhli "šmýkaniu" a taktiež sa na nás nestihli nalepiť žiadne drobnôstky z pyžamka a perinky. Stačí ho celkom málinko a dieťatko má krásnu, jemnú, nádherne voňavú pokožku.

Posledné dva produkty, Baby Dove krém proti zapareninám a Baby Dove Wipes Rich Moisture, sme testovali spolu. V balení nájdete 50 vlhčených utierok s opäť veľmi príjemnou vôňou. Sú jemnučké na dotyk, nie sú príliš mokré a na mňa osobne spravili veľký dojem. Jediná vec, ktorú by som pri nich zmenila je otváranie. Lepiaca fólia časom prestane lepiť tak sa môže stať, že vám vrchné obrúsky mierne vyschnú. Tu by sa hodilo také to plastové otváranie. Tejko nemal nikdy problém so zaparenou riťkou, a tak to ostalo aj pri tomto krémiku od Dove. Neuškodil, nepolepšil, držali sme si tú istú formu. Balenie tohto krémiku som ocenila hlavne pri cestovaní, kedže je veľmi spratný a nezaberie príliš veľa miesta.

Na nás urobili tieto produkty od Dove určite dojem. Sprchové géliky, ale aj body lotion sa po tomto testovaní stanú našimi vernými kamarátmi... 🙂 Ak sa práve rozhodujete pri výbere kozmetiky pre vaše bábätko, dúfam, že vám moja recenzia na produkty od Dove pomôže. My s Tejkom vám ju odporúčamé všetkými desiatimi.

Ahojte kamoši.

Moja maminka ma posledné dva týždne len natierala a masírovala, čo sa mi veľmi páčilo. Niekedy ma vodička až tak unavila, že som prespal celú noc. Maminke sa to náramne páčilo, ale predsa toľko radosti jej nemôžem robiť každý deň 🤭

Mamina konečne vymenila olejček za telové mliečko, čo bolo super, lebo som sa nelepil o každé pyžamko. Takže telové mliečko sa mi páčilo, to si určite nechám.

Celkom dobré boli aj sprchové gély, príjemne voňali a najlepšie na nich je to, že sa po vytiahnutí z vaničky nešmýkam. Bola to síce sranda, ale maminke sa to nepáčilo. Rýchlo sprchové gély odložila ku vaničke a odfotila tým škaredý bleskom, aby náhodou pri jej materskej skleróze v obchode nezabudla, ktoré to boli.

Najviac sa mi páčili obrúsky na riťku, tie sú šupa. Krásne voňajú, konečne necítim nič chemické, a tak super šuštia, že je to jediná vec, ktorá ma dokáže zabaviť. Dokonca som párkrát nachytal maminku, ako ich používa aj ona, to sa mi ale moc nepáčilo. Však som ich dostal ja!

Mamina mi čosi patľala aj na riťku, keď som veľa kakal a mal som ju červenú. Idú mi zúbky, tak som niekedy prekakal cely deň. Mne sa tento krém páčil, lebo nebol moc hustý.
Kozmetiku, ktorú sme dostali, mám veľmi rád, dokonca ma maminka odfotila, ako sa pri nej smejem a teraz to dokola ukazuje všetkým v rodine. Nie je to nič moc, lebo som tam v pyžame a nie pekne oblečený.

„A budeš mať dobré srdce, ktorého láska dokáže zvíťaziť nad ľudskou zlobou i nad smrťou.“

Nad kolískou malého Urbana stoja dvaja dobrí duchovia osudu Rodoslav a Rodomil a ich sestra, zlá sudička Zlotica. Kým Rodoslav s Rodomil želajú Urbanovi bohatstvo a lásku, Zlotica praje chudobu a nekonečné strasti. Čie proroctvo bude silnejšie?

Hodinárov učeň je poctou klasickej hranej rozprávke, ktorú obľubujú všetky generácie. Rozpráva príbeh statočného Urbana, ktorý dostal do vienka dve proroctvá - jedno mu želá bohatstvo a lásku, druhé chudobu a nekonečné strasti. Keď sa z neho stane sirota, ujme sa ho chamtivý majster hodinár a s vidinou získať jeho prorokované bohatstvo vychová z neho svojho učňa. 

Urban dospeje, zamiluje sa do hodinárovej dcéry Laury a plánujú svadbu. To sa však nepáči hodinárovi, chce sa ho zbaviť a dá mu „nesplniteľnú“ úlohu - pošle ho do sveta, aby našiel zázračné hodinky, ktoré dokážu varovať pred smrťou. Urban sa teda vydá na ďalekú cestu plnú prekážok a nástrah, ktoré dokáže prekonať len vďaka svojej statočnosti, hodinárskemu umu, dobrému srdcu a najmä láske k milovanej Laure...

Hodinárov učeň je tretím hraným filmom scenáristky a režisérky Jitky Rudolfovej (Zúfalci, Rozkoš) a jeho originálny príbeh, vychádzajúci z klasickej rozprávky a boja dobra so zlom, je obohatený humorom, skvelým obsadením, atraktívnymi lokáciami a nádhernými kostýmami.

Hodinárovu dcéru Lauru stvárnila mladá slovenská herečka Dana Droppová, študentka VŠMU. 

Rozlúčila som sa v duchu s Matejom.

Operácia však pokračuje, lekári niečo rozprávajú, ale veľmi ich nevnímam. Vôbec netuším ako dlho tu už ležím, ale čas určite pokročil. V myšlienkach som niekde inde, niekde v ríši smútku a bolesti. 

Tak som dúfala, že náš chlapček zabojuje a prežije pôrod, ale očividne to nezvládol a odišiel do neba...

 Na Antolskej majú na operačke povestné okienko na dverách, ktorým ukazujú mamičkám bábätká.

To okienko sa po pár minútach otvorilo. "Mamička, máte dcérku, ako sa bude volať?"

Nechápem. Vôbec nerozumiem čo hovoria a hlavne komu. Nereagujem.

Ahojte, žienky,

Baby Dove je značka, ktorá je súčasťou Modrého koníka už nejakú tú dobu. @bea0802 sa starala o to, aby vám tento voňavý, jemný svet, priblížila čo najlepšie. Teraz sa však rozhodla prenechať ambasádorské žezlo ďalšej mamičke, ktorá nás bude sprevádzať svetom Dove. Bea, ďakujeme ti krásne za všetky tvoje posty, inšpirácie, súťaže, skrátka za všetko, čo si tejto svojej úlohe dala. Verím, že ťa to posunulo a prajem ti, nech ti nová etapa prinesie minimálne to, čo čakáš. A ešte viac 🙂

A ako to už zvykne byť, keď niečo končí, iné začína. Detská pokožka je jedna z najjemnejších, najkrehkejších a najvoňavejších vecí na svete. Preto si zaslúži výnimočnú starostlivosť. Rada by som privítala Zuzku, ktorá bude novou Amabsádorkou Baby Dove. @zuzkanr, vitaj 🙂 Dúfam, že sa tu budeš cítiť ako ryba vo vode a že ti ambasádorovanie prinesie radosť a veľa nového. Už teraz sa tešíme na tvoje príspevky a články.  Naskočíš síce do rozbehnutého kolotoča, ale verím, že tá jazda bude o to príjemnejšia 🙂

Určite nezabudnite sledovať jej profil a pridajte sa do jej skupinky Baby Dove – Pre skutočné mamy, ktorá bude presne o tom. O nás, o vás, o skutočných mamách.

@dominika_c za Modrý koník team

Máme tu začiatok ďalšieho krásneho ročného obdobia. Ja mám na vás prosbu. Prosím, zamyslite sa nad tým sami a odkážte všetkým vo vašom okolí, ktorí si sadajú za volant a tiež všetkým, ktorí sa vonku pohybujú peši. Stretávam sa s tým na cestách pravidelne. V dopravných servisoch často hlásia: Používajte správne svietenie. Rozumej, stretávacie svetlá.

Toto počasie môže byť v mnohých smeroch nebezpečné a preto:
Vodiči, používajte počas hmly a dažďa stretávacie svetlá, ktoré ste za zníženej viditeľnosti povinní mať zapnuté. Nepoužívajte len tie dve denné bodky v prednej časti auta, ktoré, my za vami idúci vodiči, nevidíme. Ak vaše auto nemá automatické prepínanie reagujúce na intenzitu vonkajšieho svetla, nájdete ho na páčke vášho auta a nastavíte ho s použitím ruky. 

Vodiči, odporúčam si zákon o cestnej premávke raz za čas znova prečítať.

... zo znenia zákona: "Za nezníženej viditeľnosti môžu byť na vozidle namiesto stretávacích svetlometov rozsvietené denné prevádzkové svietidlá, ak je nimi vozidlo vybavené". https://www.zakonypreludi.sk/zz/2009-8/znenie-2...

Chodci (aj cyklisti), reflexné prvky sú pre nás vodičov neuveriteľne nápomocné, keď sa pohybujete nielen v tmavom oblečení. Predovšetkým v šere a za tmy vás vidíme oveľa skôr a dokážeme skôr reagovať. Nezabudnite ich mať umiestnené na správnom a viditeľnom mieste. 

...správajte sa zodpovedne aj ako chodci, aj ako cyklisti. To ako sa máte správať na cestách upravuje cestný zákon v § 52 až 54 a § 55 zákona o cestnej premávke https://www.zakonypreludi.sk/zz/2009-8/znenie-2... 

Spomaliť, uvolniť sa, dať tomu voľný priebeh....Označujem tu moju dcéru raketou a ja sama som hotová turbo raketa... Mnohé píšete uvoniť, netlačiť na pílu, spomaliť, nesnažiť sa o dokonalosť... Máte pravdu maminy, vo všetkom, ale ja to momentálne nedokážem. Mám také tlaky, také stresy, nespavosť, kŕče v bruchu ako keby sa blížila super mega ťažká skúška, na ktorú som sa zvykla učiť mesiace. Každý deň síce po troche, ale vždy aspoň niečo a takto po troche po pár dňoch som vedela vždy všetko. Potom som už len opakovala a opakovala donemoty... V deň skúšky som už bola bez stresu, v pohodičke. Nikdy som nešla na skúšku s nervozitou, lebo som bola vždy dobre pripravená... Málokedy ma niečo na skúške zaskočilo a ak som mala okno (stalo sa mi to asi iba raz max 2x) a vedela som, že to viem aj lepšie - hor sa na opravák (aj keď som skúšku spravila so známou)....

Ale tu pri rakete, ty kokšo, cvičím, drtím, opakujem, ale nervozita a stres sa nezmenšuje... Posledné dni sa práve zväčšuje, lebo vidím, kde sú naše problémy a tie nenacvičím prácou za stolom a navyše sama. Tu už potrebujeme nácvik "situácií", ovládanie emócií, čo je pri neverbálnom dzecu fakt výzva... Z tohoto som mega nervózna.  Ako naučiť malú, aby výbušne nereágovala na "obyčajnú" konverzáciu/pozdrav/požiadavku? Ako naučiť akceptovať môj odchode/príchod bez hysterických záchvatov? Mega veľa situácií by som s ňou chcela denno denne nacvičovať, ale bez tej "spoločnosti" to akosi nejde...☹ Niečo mi hovorí vo vnútri, že v tomto fakt tlačím na pílu a nič tým neporiešim, lebo ona potrebuje jednoducho dozrieť... Tento hlas sa mi akosi v poslednom čase v hlave ozýva čoraz častejšie. Hovorí mi, že mám škôlku možno odložiť, že možno počkať ešte... Druhý hlas mi zas hovorí, že ak sa chcem vyhnúť diagnostike, tak malú šup do škôlky, čo je ideálne miesto na naácvik sociálnych situácií a navyše deti moju raketu mega potiahnu ... Takže nácvik musím robiť.. problém zostáva kde a s kým☹

Pri práci za stolíkom som sa posledný mesiac sústredila na tvárovú imitáciu a rozvoj hry. Všetko ostatné na porozumenie či jemnú motoriku dávam len okrajovo. Včera som po 100 rokoch vytiahla našu "prvú" krabicu vecí (hrebeň, hrnček, ovocie, autíčko...) to ste mali vidieť ten "WAU" efekt starých hračiek... Krabicu som otvorila tak, aby ona nemohla brať odtiaľ veci, takže som to vyťahovala ako kúzelník z klobúka. Toto mi inak poradila logopedička, že keď rozvíjate hrú, tak veci vyťahovať ako keby z poza chrbátu, postupne.... Ja som najskôr vytiahla ovocie, ktoré mala priradiť k obrázkom. Potom som vytiahla naťahovaciu kačičku, ktorej sme ponúkli jablko/jahodu. Hneď nato som vytiahla šálku, lebo však "asi" bola smädná... potom aj hrebeňom som ju očesala, nato raketa iniciatívne všetkých plyšákov utekala očesať + seba a mňa... s malou loptičkou si kačiča zahrala "góol"... no mala som včera slinu na rozvoj hry, ale nebojte, nie každý deň sa mi chce takto hrať, lebo po tých nácvikových dňoch by ste čakali, že už čosi z toho aj pochytí... Ale ona sa cez deň bezomňa nudí a motká sa len pri mne... Najfunkčnejšia hra je sadnúť si do krabice s riadikmi a položiť na hlavu plastový dekel... hmm, wtf? môj syn v 2,5 už sekal kačku na pekáč a objednával mäso na ďalšiu zabíjačku... TU už začína byť vidieť rozdiel v hre jasný... ☹

Čo ma však mega potešilo je, že v našej zázračnej krabici sme našli aj náš prvý bublifuk. Po dlhej dobe sme teda znovu skúsili fúkať a prvýkrát sa jej podarilo vyfúknúť bublinu. Ešte asi 2-3x potom znovu.. Nikdy ju bubliny nenadchýnali, ani na diagnostike ju tým neočarili, vlastne tiež si myslím o bublinách svoje a kukala by som rovnako na nich, že čo to na mňa skúšajú... Dnes jej to síce nešlo, ale keď sa jej to už raz podarilo ako keby to už vedela... Rovnako považujem za "zvládnuté"  aj stláčanie štipcov, ktorým doteraz neprišla nachuť, ale dnes pri práci za stolíkom sa mega sústredila a všetky zaštipcovala do kartónu... PRVÝkrát a sama...

Teším sa týmto pokrokom, ktoré prišli po dlhej dobe, ktoré sme nacvičovali pravidelne, tak ako keď som sa zvykla učiť na skúšky... Dnes prišiel deň skúšky a rakeat to dala, lebo to mala nacvičené... Bola pripravená...Ostáva už len "nácvik" sociálnych situácií... Aj to dáme, verím tomu, len otázka je kedy? Pred 3 rokom, po 3 roku, v 5-6, dočkám sa už? Raketa moja, hlavne už rozumej a hovor viac☹

Ako sa upratujú hračky? Aké slivky sa jedia na východe? Ako nás počúvajú chlapi? Čítajte ďalej, všetko sa dozviete 🙂

*****

• Včera sme mali zapnuté správy. Ukázali pápeža a mama na to, že meškal, lebo sa zasekol vo výťahu. V tom malý (3,5 r.) spozornel: „Čo v ňom skákal?“

*****

• ...ten pocit, keď si zákazníčka pýta termín na 22. november a ja zistím, že ten deň už mám úplne plný:

• Poslala som chlapa kúpiť cukor, rožky a maslo... a on priniesol sladkosti, lúpačky a jogurty.

Štvrtok 12.1.2017 Antolská

Ležím na vzdychárni. Prichádza ranná zmena, vyšetrenie, o chvíľu ma volajú na konzílium. 

Všetkým je jasné, že dnes sa synček narodí.

Ešte riešia akým spôsobom. Podotknem, že po 2 sekciách sa bojím už rodiť prirodzene. Súhlasia so mnou, chystá sa sekcia. Mám za úlohu rýchlo zohnať manžela, situácia začína byť kritická, všetko sa deje v rýchlom slede za sebou. Dieťatko nesmie zísť do pôrodných ciest, čo je pri 3-minútových kontrakciách otázkou času. Keď muž odvedie deti do škôlky, beží do nemocnice, všetci už na neho čakáme. Vo vážnej atmosfére prichádza lekár s prednostkou neonatológie. Lekár je slušný a konečne niekto milý ale... teraz to príde!

Vysypú na nás všetko, čo sa dá: Dieťa je veľmi dlho bez plodovej vody, nemohlo sa vyvíjať normálne, je príliš nezrelé, neudýcha to, nemá vyvinuté pľúca, má infekciu...  mamička, pripravte sa, dieťatko nemá šancu prežiť. Je naozaj vo veľmi zlom stave. Ste tu obaja, potrebujeme vaše podpisy, že súhlasíte s tým, aby sme ho neoživovali...

Tak predsa je koniec! V duchu dieťa pokrstíme a zveríme pod ochranu Panne Márii, nič iné nám neostáva. Obaja plačeme a podpisujeme, nie je na výber.

Ako na výmenu, pridanie moderátora, alebo ukončenie moderovania, či o tom, ako spravovať pozvánky v skupine.

1. Chcem pridať (vymeniť) moderátorku

Viete, ako to fungovalo pred úpravou skupín? Tak, že existujúca moderátorka napísala niektorému z adminov a ten moderátorky pridal, vzal, vymenil...

Nová možnosť je omnoho jednoduchšia a rýchlejšia. Moderátor môže sám pridávať ďalších moderátorov vo svojej skupine. Už nie je potrebné žiadať tím Modrého koníka.

Ako na to:

Každá skupina obsahuje informácie, ktoré sa zobrazia po kliknutí na malé "i" v krúžku:

Ahoj,

minulý týždeň ste mali možnosť vidieť náš prvý rozhovor na YT kanále Modrého koníka (a stále si ho viete pozrieť, tak do toho 🙂). No a k veci... my by sme radi natočili aj ďalšie videjká - tentoraz s mamičkou 2 detí, herečkou, speváčkou a známou stand-up komičkou menom Lujza Garajová Schrameková.

Tento rozhovor chceme ale poňať inak. Scenáristom totiž budete okrem nás aj vy, mamičky z Modrého koníka.

Napíšte svoju otázku (či viaceré otázky) pre Lujzu do komentárov pod tento článok a sledujte náš YouTube kanál - vo videorozhovore sa tak možno aj vaša otázka stane jeho súčasťou 🙂

Tešíme sa na všetky Vaše otázky a prajeme pekný deň!

Modrý koník team

Nie že by som sa netešila, že už nie je horúco, aleééé noooo nemuselo to byť tak drastické. 

Ešte nedávno mi po byte pobehovalo totálne holé dieťa a teraz náhle ideme kupovať vetrovku. No ale na veľa vecí nemáme žiaden vplyv, čo potvrdila aj dnešná návšteva obchodu. 

Ideme si po obchode, kde pozeráme už aj vianočný tovar a po chvíli malý sám vyberá „ťoťo ňé, ťoťooo ňééé.“

Nechávam ho pobehovať, veď konečne sa po celodennom robení pekla ako tak unormálnil. 

Nepozerám sa, ale počujem niekde v diaľke vekovo podobný hlas, ktorý dosť tvrdohlavo odporuje. Hneď na to počujem nejakú mamu, ktorá tiež odporuje a už nejakú chvíľu sa háda so svojím dieťaťom. 

Dosť známy scénar :D 

To, že čas beží až príliš rýchlo, nie je iba fráza. Vedia to všetci rodičia. Obzvlášť mamy. Veď len včera vám to malé klbko šťastia prvýkrát vložili do náručia. Zrazu strih. Prichádzajú prvé slová. Kroky. Opäť strih. Vediete ho za tú malú rúčku so zovretým hrdlom prvýkrát do škôlky. Je plné očakávaní, trochu ustráchané, no s iskričkami v očiach, že prichádza niečo nové. Ďalší strih. Roky ubehli ako týždne a vášho drobca čaká škola. Ozajstná. Škola života. Aj vy sa pýtate, kedy sa z toho malého bábätka, ktoré bolo závislé od vašej blízkosti, vášho hlasu a objatia, stal prváčik? Pretože ja áno. Je to šialené, ako ten čas plynie.

Stojím pri škole a pozorujem tú rozmanitosť rôznych vekových skupín. Malí prváci s veľkými taškami, detskou radosťou v očiach a svižným krokom. Pobehujú, vrtia sa, poskakujú. „Počkaj! Nebež! Stoj chvíľu! Kráčaj pekne! Stoj pri mne!“, počujem kde-tu hlasy dospelákov. Potom sú tu väčšie slečny, hotové malé dámy, v tesnom závese chalani, ktorí sú ponorení do debát. A potom tí väčší. Druhostupniari. Mobily v ruke. Slúchadlá v ušiach. Prehodia spolu iba zopár slov. Tvária sa vážne, tak trocha dospelácky. Pozriem sa späť k tým malým drobcom, živé striebra, ktoré by najradšej ešte behali, šantili, hrali sa. Veď sú to ešte deti. Dovoľme im, aby nimi boli. Čo najdlhšie. Nech behajú, skáču, hrajú sa, keď môžu. Tešme sa zo zašpinených kolien a ufúľaných tričiek. Doprajme im tú radosť z pohybu a bezstarostnosť. Aspoň vtedy, keď si nemusia plniť školské povinnosti. Je to pre ne predsa len veľká zmena. Kus dieťaťa museli nechať v škôlke. Zoberme ich von, do lesa, na ihrisko, hocikam, no trávme si nimi čo najviac času. Hrou, zábavou, pohybom. Pretože dnes sú to prváci, no ani sa nenazdáme a o chvíľu ich budeme vyprevádzať na strednú.

Uvedomujem si, že čas nezastavíme, ani nespomalíme. Každý jeden deň. No obzvlášť pri rôznych míľnikoch. Na narodeniny, keď pribúdajú sviečky na torte. Alebo, napríklad, aj pri zmene šatníka. Keď zrazu v Kauflande nesiahnete po značke Kuniboo, ale zrazu kupujete Hip & Hopps, cool módu pre väčšie deti. Tú, ktorú ste vždy obchádzali, lebo veď „to je ešte ďaleko“. Nuž, nie je. Uvedomujete si, že uličky medzi regálmi nevymetáte tlačiac kočík pred sebou, ani vám dieťa nesedí v nákupnom košíku. Kráča vedľa vás, debatuje s vami a spolupodieľa sa na veľkom rodinnom nákupe, ktorý absolvujete každý víkend. Je normálne, že ma vie rozcítiť takáto vec? V strede plného supermarketu? Verím, že je. Verím, že nie som jediná mama, ktorá sa síce ohromne teší z toho, že jej dieťa rastie, napreduje, učí sa nové veci a objavuje svet, no zároveň sa nestíha čudovať, ako ten čas letí. A občas sa jej zacnie. 

Teším sa, že výber oblečenia dopadol k spokojnosti oboch strán. Budúci prvák bol nadšený „z frajerského dizajnu“, ja zase z kvality, zloženia z biobavlny a, samozrejme, potešila aj cena. Nie je totiž sranda, vymeniť škôlkarskú garderóbu za školácku. Avšak, na prvom mieste je pre mňa stále kvalita a pohodlie. Musí v ňom vedieť behať, skákať, preliezať a hoci aj loziť po stromoch. Tým, že mu začínajú školské povinnosti, neprestáva byť dieťaťom, ktoré má objavovať svet. Práve naopak.

A čo vy, pamätáte si na váš prvý školský deň? Ja úplne presne. Mala som slávnostné šaty, v ruke kytičku, na chrbte vysnívanú školskú tašku. Ružovú, Barbie. Bola som plná očakávaní. Nadšená a šťastná. A rovnako ako prvý deň, boli perfektné aj ostatné školské dni a roky. Pamätám si, ako sme túžobne očakávali zvonenie zvončeka, aby sme sa rozutekali na dvor. Skákali sme cez gumu, hrali guľôčky, zbierali céčka či pogy. Na chodbe sme poslušne chodili do kruhu a skupinkovali sa podľa aktuálnych kamarátskych vzťahov. Skákali sme škôlku a hrali hry ako Cukor, káva, čaj, rum, bum či Kráľu, kráľu, daj vojačka. Vymieňali si medzi sebou desiatu a kreslili si kresby do pamätníčkov. Na prvej strane nesmela chýbať zázračná formulka: "Kto z neho list vytrhne, tomu ruka odpadne"! 

A aké sú vaše spomienky na školské časy? Skúste si zaspomínať 🙂

Dvojročný Samko bol do svojich 14-tich mesiacov úplne zdravé bábätko. Rodičia sa každý deň tešili z jeho pokrokov. V jednom okamihu sa však život celej rodiny prevrátil naruby.

Mladá rodina si užívala život s vytúženým synčekom. Mal desať mesiacov, keď začal sám behať. Bol nesmierne šikovný a rodina prežívala tie najkrajšie chvíle. „Jedného dňa Samko doma z ničoho nič odpadol na jedálenskej stoličke. A začal sa doslova boj o jeho život,“ spomína si mama Simona na najťažšie obdobie ich života. „Okamžite sme odišli do nemocnice v Trstenej a odtiaľ rovno do Martina. Jeho stav sa však prudko zhoršoval, a tak ho letecky previezli do Bratislavy.“

Šesť týždňov v umelom spánku

V Detskej fakultnej nemocnici v Bratislave nakoniec strávil v umelom spánku neuveriteľných šesť týždňov. Jeho stav bol kritický, postupne mu začali zlyhávať pľúca, obličky, pečeň, žalúdok aj črevá. „Neuveriteľne sme sa o neho báli. Pohľad na bezbranného Samka napojeného na najrôznejšie prístroje nám s manželom trhal srdcia. Vraveli sme si celý čas, že nádej umiera posledná,“ spomína Simona na udalosti spred roka. V čase, keď bojovala o život svojho synčeka, pod srdcom už nosila svoje druhé dieťa. „Asi aj to nám pomohlo, aby sme ostali silní a pozitívni,“ dodáva jedným dychom.

Vzácna diagnóza

Malého bojovníka lekári nakoniec dostali z najhoršieho a jeho stav sa zo dňa na deň zlepšoval. Dokonca sa rozhodli prebrať ho z umelého spánku. „Chcela som byť pri Samkovi prvé hodiny po prebudení, aj napriek tomu, že mi to v druhom stave neodporúčali. Musela som ísť jednoducho za ním, a aj keď ma nevnímal, držala som ho celý čas za ruku. Urobila by to každá matka,“ konštatuje Simona.

Milé moje... nejako veľa času ubehlo odkedy tu bolo posledné Dieťa týždňa... Jednak povinnosti s malým prváčikom a druhak - som na to zabudla ako na smrť. Prepáčte mi to 🙂

Tak aby som nekecela a nevyhovárala sa, tu ich máte, pekne všetkých pokope:

• Keď jeden súrodenec asistuje pri fotení sa druhého (a rodič asistuje pri fotení oboch), môže vzniknúť aj taktáto vzácna momentka:

• Keď je smädný jeden, pije aj druhý:

• Malí šaškovia, možno budúci kolegovia nášho milého červenéhonosa 🙂

• Traja chlapi, traja synovia, traja bratia:

Ahoj,

minulý utorok sme na našom YouTube kanále Modrého koníka zverejnili prvý videorozhovor s maminkou 8 detí. Čas ubehol tak rýchlo, že tu máme zasa utorok, a to znamená ďalšie nové video! 🙂

Tentokrát, v rámci seriálu Materské desatoro, sme na tému Bábätkovské desatoro vyspovedali sympatickú Kristínu, mamičku teraz už ročného Filipka.

Čo bola najväčšia hlúposť, ktorú pre bábo kúpila? Alebo ako dopadlo razantné: "Nie, cumlík moje dieťa určite mať nebude!" sa dozviete v jej videorozhovore na tému Bábätkovské desatoro na YT MK.

Video kľudne lajkujte, komentujte - zo spätnej väzby od vás, mamičiek, sa vždy veľmi tešíme! 

Prihláste sa tiež na odber nášho YT kanála - iba tak vám už nič nové a zajímavé, čo pre vás máme a chystáme, neutečie.

Zdravím vás!

Ako nadpis napovedá, splnil sa mi jeden zo snov a bola som vybraná za novú Ambasádorku značky Baby Dove. Čo s tým majú spoločné superhrdinovia? To vám prezradím za chvíľku. Najskôr by som vám rada napísala pár vecí o mne. Ak je niečo, na čo som zabudla, som otvorená vašim otázkam 🙂

Volám sa Zuzka, mám 27 rokov, pochádzam z Nitry, kde žijem od malička. Študovala som tu na gymnáziu aj na vysokej škole (UKF - Marketingová komunikácia a reklama). Našla som si tu prácu (LEDVANCE s.r.o. - pozícia Marketing Specialist), ktorú mám rada aj vďaka skvelému tímu kolegov, ktorí mi počas materskej "dovolenky" chýbajú, ale nie až tak, aby som prišla o jedinečné a krásne chvíle s mojou už skoro 11-mesačnou dcérkou Hankou. Ona je alfa a omega môjho života. Samozrejme, že aj manžel, ale každý rodič určite chápe, čo tým myslím 😉 Svoj voľný čas rada trávim s priateľmi, v prírode, písaním blogu, pečením, skrášľovaním/líčením seba a iných krásnych žien. Možno ma niektoré z vás poznajú zo skupiny Účesy & líčenie či Recenzie na kozmetické výrobky. 

Čas s Hankou letí neskutočne rýchlo. Je to moje/naše prvé dieťa, takže mám plnú hlavu otázok, či to, čo robím, a ako sa ňu o starám, je dobré. Potom sa na ňu pozriem, vidím jej spokojný výraz v tvári a odpoveď je jasná. Takéto otázky si kladie asi každý rodič. Nikto nechce urobiť niekde chybu. Ale viete čo? Nikto nie je dokonalý. Sme skutoční rodičia s chybami, ktoré naše deti nevnímajú tak prehnane ako my. Dávame im všetku lásku sveta a to je najdôležitejšie. Im je jedno, že sme si už týždeň neoholili nohy alebo máme kopu neožehleného prádla. Pre naše deti je najdôležitejšie cítiť pohodu, lásku, kľud, spokojnosť či už od nás rodičov, starých rodičov, alebo blízkych priateľov. Páči sa mi, že aj značka Baby Dove uvažuje týmto smerom a vie, že  skutočné matky nie sú bezchybné, dokonalne upravené, nastajlované, ale tie, ktoré ponúknu svojim deťom bezpečie a špičkovú starostlivosť. Nielen vo všeobecnosti, ale aj pri výbere kozmetických produktov.

Jedným z našich najpoužívanejších produktov značky Baby Dove sú vlhčené utierky z rady Sensitive Moisture, ktoré už viackrát zachránili rôzne situácie. Vždy sa nad tým s kamoškami pousmejeme, keď si rozprávame pri akých príležitostiach vyťahujeme vlhčené utierky. Od utierania zadočku, cez utieranie kočíka, až po utieranie prachu v domácnosti. Tam vznikla moja myšlienka, že také vlhčené utierky sú vlastne superhrdina! Vytiahnu svoj čarovný plášť a riešia častokrát prekvapivé situácie. A tak vznikol Dov(e)ko, vďaka ktorému som sa stala Ambasádorkou Baby Dove. Možno sa okrem mňa budete stretávať aj s ním. Zaujímalo by ma, pri akých príležitostiach vyťahujete vlhčené utierky vy?

Inak, vedeli ste, že Baby Dove má aj svoju skupinu? Budem rada, ak sa do nej pridáte a tie, ktoré ste už jej členky, tak jej zostaňte, prosím, verné, lebo sa môžete tešiť na rôzne sútaže, aktuality, novinky a akcie nielen o značke Baby Dove, ale aj Dove pre ženy či mužov. Pridať sa do nej môžete tu: 

Konečná. Štvrtok 12.1.2017

Polnoc zo stredy na štvrtok. Zobudím sa na kŕče v bruchu. Och, ten segedín som večer nemala jesť. Utekám na WC. Keď si ľahnem, nemôžem zaspať, kŕče pokračujú. Dokelu aj so segedínom. Znovu WC. Znovu kŕče? Neprichádzajú nejako často? Beriem do ruky hodinky - každých 8 minút. To nebude segedínom! Počkám ešte pol hodinu a budím manžela. Niečo sa deje. Sú 2 hodiny v noci. 

Kontrakcie sa zosilňujú, vyteká krv. 

Staršie deti spia, jediná možnosť zavolať si záchranku. Kým im človek vysvetlí o čo sa jedná... Áno, 26 tt a mám kontrakcie.

Prídu o chvíľu, zmerajú tep, saturácie, kontrakcie. Ide sa do nemocnice. Ešteže tašku mám zbalenú už 9 týždňov. Áno, celých 9 týždňov je moje dieťa bez plodovej vody. Viem, že sa blíži pôrod. Premáha ma strach. Čo sa teraz udeje? Ako to zvládneme? Splnia sa všetky negatívne prognózy lekárov? Bude dieťa zdeformované? Bude mať menší hrudník oproti telu? Nadýchne sa vôbec, či sa narodí mŕtve? Nikto v okolí nemá takéto predčasniatko a vôbec netuším na čo sa pripraviť. Opäť platí, lepšie nevedieť!

V sanitke je veľmi nepríjemne, cítiť každý hrbol na bratislavských cestách. Ďalšie nadskakovanie ku kontrakciám je naozaj zaberák.

Ak sa mám priznať, dieťa sme plánovali, ale trošku neskôr, keď doštudujem. No jeden mieni, iný mení.

Pred necelým rokom sme boli s mojou rodinou na výlete( dovolenke) v Taliansku.

Všetko prebiehalo skvele. Až do posledného dňa. Pred odchodom sme sa chceli zastaviť v miestnom obchode, bol to taký obchod asi ako naša Coop Jednota,len s tým rozdielom ,že potraviny boli čerstvé. Tesne ako sme zaparkovali pred obchodom mi prišlo zle. Pripisovala som to kombinácií actimelu a pomarančovej šťavy na raňajky. Moji rodičia si zo mňa robili srandu, pretože mamina keď bola tehotná (ešte pred tým ako to zistila) rovnako ako ja, sa necítila dobre v aute, pri návrate z dovolenky v Taliansku. Náhoda ? Jeden nevie.

 Po návrate mi občas bolo zle ,ale keď som o tom vravela priateľovi, tak vraj to je pálenie žáhy. Nikdy som to nemala, tak som nevedela. No a potom to prišlo. Dve paličky- jeden krát, dve paličky - druhý krát a dve paličky - tretí krát. Do očí sa mi nahrnuli slzy, od prekvapenia. I keď som tušila ,že tam tie dve paličky budú, prekvapilo ma to. Volala som kamarátke, a tá plakala so mnou no a potom som šla za priateľom do práce oznámiť mu túto novinu. Novinu, ktorou si splní ďalší sen, životný cieľ. Keď sme sa spoznali pýtala som sa ho aké má životné ciele a vraj bývať v dome ( to sme v tej dobe už bývali), mať ženu a dieťa.

Nakoniec to celé potvrdil aj doktor.

To ,že chcem Baby Shower, som vedela dávno predtým, ako som zistila ,že som tehotná. Dlho sme mali krycie meno - Anička. Nevedela som,či to bude dievča alebo chlapec. Okrem Aničky sme mali aj Tekvičku. V deň keď mi doktor dal papierik s pohlavým dieťatka som začala tušiť ,že možno to nebude Anička. Mali sme vybrané 3 mená pre dievčatko, ale akosi sme sa nevedeli zhodnúť na chlapčenskom. Moja mamina a najlepšia kamarátka vystrojili parádnu Baby Shower. Najprv, sme mali lentilky a každý mal tipovať či to bude dievča alebo chlapec. Potom, sme mali za úlohu obliecť bábiku, podľa mňa by nikto do  tých všetkých vecí neobliekol svoje dieťa, ani keby bolo - 20 stupňov. Druhou úlohou bolo uhádnuť poslepiačky čo nám dávajú oňuchať alebo ochutnať (napr. detský púder/ výživa). Na odhalenie tu bol obrovský čierny balón a keď sme ho prepichli, vedela som ,že som mala pravdu. Papieriky boli totiž modré. Ďalšia miestnosť bola krásne do modra vyzdobená. Nemám rada tieto stereotypy okolo farieb, ale buďme úprimní, pri inej farbe by som si asi nebola 100% istá.

Volám sa Saša, som 23 ročná maminka. Môj synček, Dimitrij, má niečo málo cez 3 mesiace. Rozhodla som sa podeliť o našu spoločnú cestu, či už si to niekto prečíta a možno to nejakej maminke pomôže či ju to pobaví, povzbudí, alebo to bude akýsi denník a pamiatku.

Chcem aby ste vedeli ,že veci ,ktoré vám tu budem  zdielať sú o nás, nám pasujú najlepšie. To čo môže fungovať pre nás, nemusí fungovať aj vám.

Začnem s tým ako naša cesta začala a teda ešte v brušku až do aktuálnych dní.

PS: Calli je skratka od Callinearsia, čo je moja prezývka.

Little Lamb bambusová nohavičková plienka na prvý pohľad jednoduchá a nenápadná. Avšak keď sa jej dotknete, máte chuť pritúliť si ju k tvári. Jedinečné bambusové vlákno z nej robí hotového plyšáčika 🙂 Bambus je veľmi oblúbený práve kvôli svojej jemnosti anavyše patrí k najsavejším materiálom.  

Nohavičková plienka Little Lamb sa šije v 2 veľkostiach 1 (3-9kg) a 2 (9-17kg).... (obr.1).

                              obr.1 porovnanie veľkostí 1 a 2

Každá plienka obsahuje bambusovú vkladaciu plienku a separačnú plienku pre pocit sucha (obr.2 a 3). U menšej veľkosti je vkladačka položená voľne, u väčšej je priamo všitá vo vnútri plienky (obr.4). 

                              obr.2 vnútro plienky            

                              obr.3 vnútro plienok 1 a 2

Pranie je na prvý pohľad jednoduchá domáca práca, ktorá zaberá veľmi málo času. Veď čo je to naložiť veci do práčky, pridať prací prostriedok a stlačiť gombík? Lenže práve v tom sa skrýva „zákernosť“ prania. Pretože iba oprať bielizeň nestačí. Treba ju aj vyvešať. A v pretekoch za ušetreným časom pri udržiavaní domácnosti práve tu strácame drahocenné minúty. Aké by to bolo ľahké, len tak prehodiť vypraté tričká cez šnúru a nechať slnko s vetrom, nech sa o všetko postarajú! Čistú bielizeň však treba ponatriasať a zavesiť tak, aby sme s ňou potom mali čo najmenej práce, teda žehlenia. Okrem toho musíme najprv premyslieť, kam dať sušiak, aby sa naň dieťa nevešalo, ustriehnuť, či nám drobec práve nerozťahuje po zemi čisto opraté biele košele, ustrážiť, aby si niečo nevyparatil, kým my vešiame jeho minirifle a mikinky. Len čo bielizeň vyschne, príde druhá časť – zvešiavanie a skladanie. Nehovoriac o tom, že keď máme doma chlpáča, všetky tie veci bude treba zbaviť nachytaných zvieracích chlpov, niekedy dokonca pred praním a akýmsi zázrakom aj po ňom. Práve všetky tieto servisné práce nám k praniu, ktoré sa „robí samé“, pridajú ďalšiu hodinku - dve práce navyše.

Riešenie je celkom jednoduché. Sušička! A pokiaľ nemáte v interiéri priestor pre dva spotrebiče, kombinované práčky so sušičkou sú ideálnou voľbou. Ich ovládanie je rovnako jednoduché ako ovládanie samostatne stojacich spotrebičov.

Všetko naraz zvládnu zabudovateľné a voľne stojace práčky so sušičkou od Electroluxu. Vyperú, pričom si samé nastavia cyklus prania a sušenia, aby bola bielizeň čo najmenej zaťažovaná. Šetrné pranie a sušenie zabezpečí, že vaše veci budú mať ešte dlho svieže farby a udržia si svoj tvar, dokonca budú stále na dotyk príjemné. Bez starostí im môžete zveriť aj vlnené odevy. Sú k nim také nežné, že si za to ako prvé na svete vyslúžili certifikát Woolmark Blue.

Ak sa veľmi ponáhľate, extrémne rýchly cyklus vyperie a vysuší malú dávku už za hodinu. Stačilo by bielizeň len osviežiť, pretože už dlho visela v skrini? Systém FreshScent skombinuje vami zvolenú arómu s jemnou parou a šaty sú o chvíľu mäkké, nadýchané a voňavé.

Práčka so sušičkou je jednoducho pomocník, ktorý v procese starostlivosti o domácnosť šetrí čas bez toho, aby bola žrútom peňazí. Aké sú jej ďalšie výhody?

• Práčky so sušičkami PerfectCare 800 s technológiou DualCare vytvoria program prania a sušenia bielizni „na mieru“.
• Pre veľmi chúlostivé materiály či páperové bundy je sušenie v sušičke dokonca vhodnejšie, ako sušenie na vzduchu. Tiež pri outdoorovom oblečení technológia DualCare obnovuje a udržiava priedušnosť a vodeodolnosť materiálov.
• Technológia SensiCare práčok so sušičkou PerfectCare 700 automaticky upravuje dobu prania a sušenia podľa veľkosti náplne a šetrí tak čas, energiu aj vodu.
• Špeciálne parné programy SteamCare v práčkach so sušičkou PerfectCare 700 aj 800, znižujú tvorbu záhybov a zmačkanie tkaniny, takže žehlenie už nie je potrebné, alebo je výrazne jednoduchšie.

Ahojte. 🙂

Konečne tu máme niečo aj pre nás, dospelých. Doteraz sme vždy súťažili o produkty pre našich drobcov, ale je treba vedieť, že Sunar myslí aj na mamičky. 🙂

Výhra poteší každú žienku, ktorá sa pripravuje na počatie, ako aj nastavajúce a dojčiace maminky. Sunar gravimilk je totiž ako jediný na trhu určený pre všetky fázy materstva. 

Vieme, že vo všetkých týchto životných etapách je viac než inokedy dôležité udržiavať sa v psychickej aj fyzickej pohode a tiež dodržiavať pravidelný prísun vitamínov, minerálnych látok a ďalších potrebných živín.

Súťaže sa samozrejme môžu zúčastniť aj tí, ktorým výhra poslúži ako darček. ❤️

Jediná podmienka:

Začiatok konca.

Odpočítavam každý jeden deň tehotenstva, každý deň sa totiž počíta a rozhoduje... Pomaly prichádzajú Vianoce aj Nový rok. Celé sviatky trávim v polohe ležmo, veľa z nich síce nemám, ale ani sa nenudím. Chalani sú doma zo škôlky, je ich plný byt 🙂 Striedajú sa u nás návštevy, rodina, kamaráti... Každý prispeje čím môže, aby aj naša rodina mala pekné a pokojné sviatky, hoci ja môžem všetkých akurát usmerňovať z postele. Spolu nám je veselšie.  Babky pripravia Štedrú večeru, stretávame sa celá rodina. Na Silvestra si kamarátky rozkladajú stoličky k mojej posteli. Jedna kamarátka o chvíľu rodí, ešte vtipkujeme, že ju možno predbehnem. Škoda, že nezostalo len pri vtipe ☹

Keď prišiel vytúžený 24 tt, bolo to ako spasenie, neuveriteľne mi odľahlo. Neviem síce či by bábätko v tej chvíli prežilo, prípadne s akými následkami by sa stretlo, ale aspoň by ho náš "systém" nepovažoval za potrat a snažil sa pre neho spraviť čo najviac.

Dieťatko sa má v týchto chvíľach na počudovanie celkom fajn.

Aspoň z ultrazvuku vidieť, že vyzerá normálne (zatiaľ žiadne deformácie, vraj len trošku menší hrudný kôš), aj váhu a veľkosť má primeranú. Akurát nemá miesto na pohyb. Čo ak zvládne aj dýchanie a bude mať zdeformované končatiny? Počiatočné prognózy mi vŕtajú hlavou.

Ideme ďalej. Dávam si ďalší, tento krát, oveľa vyšší cieľ - 30 tt. Neuvedomujem si čo hovorím ☹ Sú to smelé plány, ale takýmto štýlom to určite zvládneme! Konečne som pozitívne naladená, potiahli sme to spolu až sem a to je veľký úspech. Predsa len to má Pán Boh inak vymyslené. Je to veľká skúška so všetkým, čo k tomu patrí. Až teraz si uvedomujem koľko modlitieb bolo vyslovených za nás. A očividne vypočutých. Všetkým ďakujem.