Dievčatá, želám vám krásny, slnečný, sviatočný deň 🔆

Som veľmi vďačná, že práve ja som mohla testovať prírodnú kozmetiku Annemarie Börlind. Pred časom som prestala používať kozmetiku MK, pretože v poslednej dobre mojej pleti viac škodila ako prospievala. Oslávila som čerstvých 30 a nebudeme si klamať, mladšie už nebudeme, a preto si práve na pleti dám veľmi záležať. A tak som hľadala a hľadala, nič, čo by som si predstavovala, som však nenašla. 

Jedneho dňa sa na mňa usmialo šťastie a ja som sa s radosťou pustila do testovania. Poďme teda na to... 

Aquanature system hydro - osviežujúca čistiaca pena 

Ako som už písala v príspevku, nikdy som nemala, ako by som to nazvala..., "odvahu” vyskúšať čistiacu penu. Myslela som si, že pena dostatočne pleť nevyčistí, ale ako som zistila teraz, veľmi som sa mýlila. Práve táto pena dôkladne moju pleť vyčistila, pleť som mala naozaj bez zostatkového make-upu. Vôňa veľmi príjemná. Nemôžem naozaj tomuto produktu nič vytknúť, lebo za mna určite áno, top vec na odličovanie a myslím, že ostanem už iba pri tejto odličovavej pene. Aby som spomenula, nepoužívam moc odličovacie tampóny, ale skôr "ekohubku” na tvár, a je to naozaj skvelá kombinácia. 

Tak a poďme ďalej... Ešte nás čakajú 3 produkty ♥✔️✔️✔️

So Zuzkou sme sa stretli v Prahe a to v našej kancelári. Veľmi si vážim, že si Zuzana na mňa našla čas nakoľko viem, že už rieši prípravu na pôrod ako aj vlastný projekt pokojovky a stále je aktívnou blogerkou a má blog Zuz Stories.

Zuzku som registrovala ešte, keď sa jej blog volal redpoppystories a vtedy som čítala pravidelne každý jej článok. Dokonca som jej aj raz písala na margo článku o kozmetičke, kedy písala, že si konečne v Prahe našla super kozmetičku. Keďže žijem v Prahe a stále som hľadala tú správnu bola toto pre mňa správe z neba 🙂 a tak sa stalo to, že máme so Zuzkou spoločnú kozmetičku. Vtedy som vôbec netušila, že si raz založím podcast a pôjdem s kožou na trh a tak sa stalo a o pár rokov sme sa so Zuzkou videli aj naživo a vymenili si rady nielen ohľadom kozmetičky. 

So Zuzkou sme sa rozprávali o v čom je výnimočná, ako začala blogovať, ako sa zmenila jej cesta z konzumného blogu o móde, k blogu o udržateľnom spôsobe života, ktorý práve teraz žije a chce šíriť ďalej. Takisto sme sa rozprávali o jej projekte Pokojovky. 

Rozhovor nájdete na mojom webe 

Alebo v aplikáciách Spotify či Apple Podcasty.

Tak sa na chvíľku zastavte a užite si ďalší rozhovor so zaujímavou a inšpirujúcou ženou z ČeskoSlovenska. 

Tamara bol prvý človek, ktorý mi napadol, keď som rozbehla svoj projekt a to podcast o zaujímavých a inšpirujúcich ženách z ČeskoSlovenska. To najmä preto, že sa poznáme, takže som išla na istotu a chcela som robiť prvé rozhovory so ženami, ktoré sú mi blízko, ktoré pre mňa nie sú neznáme, ale aj napriek tomu mám v hlave milión otázok, ktoré by som im chcela položiť. 

Tami je neskutočne milý, pozitívny človek s otvoreným srdcom. Pozvala ma k sebe domov a pri čaji sme sa porozprávali ako dve kamarátky, ktoré sa dlho nevideli. S Tami sme sa rozprávali o jej detstve, o tom aká bola malá Tamarka, o narodení jej dcérky, aké boli začiatky, šestonedelia a pod. Takisto sme sa rozprávali aj o jej práci, o knižke Pendleri, o móde a živote v Portugalsku. 

Náš rozhovor si môžete vypočuť na mojej stránke 

https://www.volafka.sk/podcast/episode/c0db3e46...

Alebo v aplikáciách Spotify či Apple Podcasty.

Tak sa na chvíľku zastavte a užite si rozhovor s ďalšou zaujímavou a inšpirujúcou ženou z ČeskoSlovenska.

Adela Vinczeová/Banášová/ je ostrieľanou moderátorkou na Slovensku, ale aj v Čechách. Preto po tom ako mi odpísala, že samozrejme veľmi rada sa so mnou stretne a bude hosťom podcastu Volafka som mierne znervóznela. Rozhovorov s Adelou je neskutočné množstvo, už iba keď si dáte jej meno do vyhľadávača Google nájde vám viac ako 240 000 výsledkov a to už je naozaj veľmi veľké číslo. Čiže aj moja príprava bola dôsledná a o to dlhšia ako pri iných rozhovoroch. Najmä pretože, že Adela je známa osobnosť a ako to tak chodí máme pocit, že o týchto známych osobnostiach vieme všetko, pretože bulvár. 

A práve preto som tento rozhovor urobila úplne inak ako všetky ostatné rozhovory. Začala som netradične krátkymi otázkami typu :

• Čo je pre ňu tabu?
• Čo bude po smrti?
• Na čom je závislá?
• Pri ktorom filme naposledy plakala?
• Po čom v živote túžila a nikdy nedostala?

a iné....

Tak ak sa chcete o Adele dozvedieť trochu viac a počuť jej odpovede na možno bizarne otázky nájdete ho na mojom webe 

https://www.volafka.sk/podcast/episode/c323cbca...

Priznám sa, ako mladá prvorodička som nemala o pôrode žiadne informácie. Všetko čo som vedela, bolo z rôznych filmov, ale ak mám byť úprimná, nebála som sa. Verila som sebe, svojmu telu a stále som si vravievala, že veď koľko žien to predo mnou už dalo. To aký môže byť pôrod som zistila až na prednáškach pre tehotné. 

Moja predstava

Prednášky pre tehotné mi viac menej otvorili oči. Boli 4 - prirodzený pôrod, úľavové techniky pri pôrode, bonding a dojčenie. Počas týchto 4 prednášok sa môj pohľad na pôrod úplne zmenil a zároveň nie. Usvedčila som sa, že sa ozaj nemusím báť, ale naša dula mi ukázala ,že pôrod môže byť krásny zážitok a nie len traumatický, bolestivýa urevaný ako sme videli vo filmoch. To čo som ja očakávala od pôrodu som vedela hneď ako nám o tom dula povedala.

Krásny prirodzený pôrod, ktorý začne sám, bude prebiehať sám a skončí sám.

Pod prirodzeným si, prosím, nepredstavujte vaginálny. Pre mňa prirodzený bol bez akýchkoľvek zásahov.

Pred tým, ako som šla rodiť, som si dobre premyslela, čo by som chcela - bonding, vlastnú polohu, žiadneho hamiltona, žiadny oxytocin. Ako prvé som si zistila, ktorý z doktorov v nemocnici je ochotný sa držať mojich požiadaviek a poviem vám, hneď som mala jasno. Spísala som si svoj plán a ukázala mu ho, dokopy nenamietal, pár vecí mi vysvetlil z jeho lekárskeho hľadiska a hneď som mu povedala, že samozrejme, ak budú komplikácie budem držať hubu a krok.

Dva týždne ubehli ako voda, a veruže v tej vode sa testovalo s chalanmi najviac, takže nastal čas podeliť sa s vami o naše skúsenosti s Baby Dove.

Vlhčené utierky: 

jedným slovom SUPER 👌🏼 

Krásna vôňa, jemné, ľahko vyťahovateľné, akurát vlhké, vďaka čomu sa stali najlepším kamošom hlavne pri nočnom prebaľovaní, kedy som Maxovi zbytočne nerobila šoky chladným a príliš mokrým utieraním nálože 💩 tak, ako to bývalo v prípade iných utierok. Balíček mi vystačil na týžden. A začalo teda pátranie v obchodoch. Našla som jedine v dm, balenie 4x50ks za 6,99€ 🙂 

Krém na zapareniny: 

Tento prípravok mohol testovať z pochopitelných dôvodov len Max. Riťka bábätka je citlivá kategória starostlivosti o pokožku a vyžaduje si väčšiu pozornosť. Žial, tento produkt synovi nesadol. Nikdy problém s vyrážkami alebo začervenaním nemal, po aplikácií krému sa však objavilo oboje. Krém má typickú vôňu ako celá Baby Dove rada, konzistencia je jemná a riedka. To vidím ako nedostatok, pretože krém neostáva na zadočku, ale vsiakne do plienky.

Takmer ako klasické ráno. Nachystať raňajky,  zaliať kávu, psychicky sa pripraviť na dnešnú návštevu zubárky. Mám zo zubárov strach. Paniku.

Syn si chce ešte stavať obrázky z kociek.  Staviam si s ním, nech zamestnám hlavu. V tom si uvedomím, že dýcha akosi zvláštne. Hneď viem, ktorá bije. Opäť je zadýchaný = má bolesti - chystá sa bolesť bruška.  Zatiaľ sa však nesťažuje a ja dúfam, že ma zbytočne chytá panika.

O svoje obavy sa nedelím s manželom. Zbytočne by som ho vydesila a má byť s ním, kým ja budem u zubárky. Už ma netrápi ani návšteva u nej. Sledujem syna a vidím, že sa začína chytať za bruško. V hlave začínam rekapitulovať čo jedol za posledné tri dni. 

Žiadne nové potraviny. Nič nové. Ani čaj nemal. Ani zvláštnu kombináciu jedál. Cítim sa bezmocne a zúfalo. Tak veľmi dbáme o stravu. Čítame zloženia potravín. Študujeme novinky zo sveta histamínu. Histamínova intolerancia je jedným z mojich strašiakov.

Zubárku som zvládla. Ideme domov. Syn zatiaľ neplače. Hovorím si, že už mám z toho pozorovania haluze. A jéjé. Prečo zaspáva v aute pred desiatou? Cesta trvá do 30 min. A už pri vystupovaní prišli kŕče do bruška.

Syn plače na ratu. Ja sa tvárim pokojne. Mojkám ho. Hovorím mu, že je škulko, že to zvládne. Že musí vydržat. V hlave plačem a cítim sa mizerne. Prečo musí moje dieťa mať v živote toľko bolesti? Prečo nemôže zjesť ani ten pos*aný rožok či pomarnč.. prečo si neužije hranolky, hamburger, rezeň. Tak obyčajné veci, ktoré by som mu rada kúpila (možno aj zo vzdoru, že aha, jeme hranolky a nič nám nie je) a nemôžem.

Internet je skvelá a pomocná vec, ale tiež dal ľuďom šancu prejaviť svoje pravé ja a myslím tým hlavne to horšie ja - hlúposť, faloš, egocentrizmus atď. Také prejavy možno sledovať hlavne v diskusiách. 

Na celom FB poznám iba jedno jediné miesto, kde sa môžem opýtať čokoľvek a nespadne na mňa latrína porád od super matiek, ktoré vedia všetko a nikdy neurobili žiadnu chybu. Aj napriek tomu, že je to veľmi príjemná skupina, aj tak sa niekto urazí. Hoci pri každej rade, ktorá nie je podľa predstáv autorky príspevku je niečo typu „snáď sa nenahneváš, ale...“ 

Síce ma niekedy tá politická korektnosť pekne serie, keď niekto napíše sprostosť, ale viem sa ovládať a nekomentujem. Vtedy to nechám to na iné majsterky milého slova, ktoré to zvládnu lepšie, než ja. To by som očakávala asi veľa, že tak by to mohlo fungovať všade...

Mamy by mali mať pri profilovke špeciálne tabuľky typu „urážam sa za každú radu, ktorá nie je taká akú chcem počuť“ alebo „reagujem agresívne na opačné názory“ a so špeciálnou hviezdičkou „som dokonalá mama a mám patent na výchovu každého dieťaťa.“

Tú poslednú by som rovno zablokovala hoci môže mať kopec nápadov, ale naše povahy by sa nezniesli
Odborníci na všetko sú už všade. Uvaril jeden guľáš podľa mimibazaru a už komentuje iné recepty, že aký bľuvajs. 

Ide Zdeno po ulici dostane výprask od lysých hláv a povie si: "Dosť! Idem do fitka budú sa ma všetci báť aký budem veľký."

Bola som veľmi milo prekvapená, keď ma Modrý koník kontaktoval, že aj my sme z tých šťastných a bolo nám umožnené otestovať niekoľko produktov detskej kozmetiky DOVE. V tomto článku sa vám budem snažiť čo najviac priblížiť to, ako sme si toto testovanie užili...🙂

Náš maličký miluje kúpanie, tým pádom sme mali dostatok času odsledovať, či mu niektorý z dvoch umývacich gélikov nespôsobuje nejakú reakciu. Musím priznať, že Teo je veľmi nenáročné bábätko, čo sa kozmetiky týka. Sadlo nám snáď skoro všetko, čo sme doteraz vyskúšali a inak to nebolo ani s umývacími gelíkmi od Dove. Pri oboch gélikoch sa nám stalo, že sa nám nedopatrením dostali do očiek pri umývaní vláskov a malý ani nepostrehol, že sa niečo deje. Mne osobne viac vyhovoval ten z rady rich moisture práve pre krásnu bábätkovskú vôňu, ale nášmu ockovi sa zase viac páčil ten sensitive moisture. Taktiež musím poukázať aj na dizajn a dávkovanie flaštičiek, ktoré ocenia hlavne maminky menších bábätiek ako je náš Teo.

Musím sa priznať, že toto bol zo začiatku pre mňa veľký boj. Osobne neznášam krémovanie a ten pocit "mastných" rúk z krému. No po prvom krémovaní s Baby Dove Lotion Rich Moisture som bola veľmi milo prekvapená. Konzistencia krému je tak akurát, ani príliš tuhá, ani príliš tekutá. Ďalším príjemným prekvapením bolo, že nie je príliš mastný, preto sa veľmi rýchlo vstrebe do pokožky bábätka. Tak sme sa vyhli "šmýkaniu" a taktiež sa na nás nestihli nalepiť žiadne drobnôstky z pyžamka a perinky. Stačí ho celkom málinko a dieťatko má krásnu, jemnú, nádherne voňavú pokožku.

Posledné dva produkty, Baby Dove krém proti zapareninám a Baby Dove Wipes Rich Moisture, sme testovali spolu. V balení nájdete 50 vlhčených utierok s opäť veľmi príjemnou vôňou. Sú jemnučké na dotyk, nie sú príliš mokré a na mňa osobne spravili veľký dojem. Jediná vec, ktorú by som pri nich zmenila je otváranie. Lepiaca fólia časom prestane lepiť tak sa môže stať, že vám vrchné obrúsky mierne vyschnú. Tu by sa hodilo také to plastové otváranie. Tejko nemal nikdy problém so zaparenou riťkou, a tak to ostalo aj pri tomto krémiku od Dove. Neuškodil, nepolepšil, držali sme si tú istú formu. Balenie tohto krémiku som ocenila hlavne pri cestovaní, kedže je veľmi spratný a nezaberie príliš veľa miesta.

Na nás urobili tieto produkty od Dove určite dojem. Sprchové géliky, ale aj body lotion sa po tomto testovaní stanú našimi vernými kamarátmi... 🙂 Ak sa práve rozhodujete pri výbere kozmetiky pre vaše bábätko, dúfam, že vám moja recenzia na produkty od Dove pomôže. My s Tejkom vám ju odporúčamé všetkými desiatimi.

Ahojte kamoši.

Moja maminka ma posledné dva týždne len natierala a masírovala, čo sa mi veľmi páčilo. Niekedy ma vodička až tak unavila, že som prespal celú noc. Maminke sa to náramne páčilo, ale predsa toľko radosti jej nemôžem robiť každý deň 🤭

Mamina konečne vymenila olejček za telové mliečko, čo bolo super, lebo som sa nelepil o každé pyžamko. Takže telové mliečko sa mi páčilo, to si určite nechám.

Celkom dobré boli aj sprchové gély, príjemne voňali a najlepšie na nich je to, že sa po vytiahnutí z vaničky nešmýkam. Bola to síce sranda, ale maminke sa to nepáčilo. Rýchlo sprchové gély odložila ku vaničke a odfotila tým škaredý bleskom, aby náhodou pri jej materskej skleróze v obchode nezabudla, ktoré to boli.

Najviac sa mi páčili obrúsky na riťku, tie sú šupa. Krásne voňajú, konečne necítim nič chemické, a tak super šuštia, že je to jediná vec, ktorá ma dokáže zabaviť. Dokonca som párkrát nachytal maminku, ako ich používa aj ona, to sa mi ale moc nepáčilo. Však som ich dostal ja!

Mamina mi čosi patľala aj na riťku, keď som veľa kakal a mal som ju červenú. Idú mi zúbky, tak som niekedy prekakal cely deň. Mne sa tento krém páčil, lebo nebol moc hustý.
Kozmetiku, ktorú sme dostali, mám veľmi rád, dokonca ma maminka odfotila, ako sa pri nej smejem a teraz to dokola ukazuje všetkým v rodine. Nie je to nič moc, lebo som tam v pyžame a nie pekne oblečený.

„A budeš mať dobré srdce, ktorého láska dokáže zvíťaziť nad ľudskou zlobou i nad smrťou.“

Nad kolískou malého Urbana stoja dvaja dobrí duchovia osudu Rodoslav a Rodomil a ich sestra, zlá sudička Zlotica. Kým Rodoslav s Rodomil želajú Urbanovi bohatstvo a lásku, Zlotica praje chudobu a nekonečné strasti. Čie proroctvo bude silnejšie?

Hodinárov učeň je poctou klasickej hranej rozprávke, ktorú obľubujú všetky generácie. Rozpráva príbeh statočného Urbana, ktorý dostal do vienka dve proroctvá - jedno mu želá bohatstvo a lásku, druhé chudobu a nekonečné strasti. Keď sa z neho stane sirota, ujme sa ho chamtivý majster hodinár a s vidinou získať jeho prorokované bohatstvo vychová z neho svojho učňa. 

Urban dospeje, zamiluje sa do hodinárovej dcéry Laury a plánujú svadbu. To sa však nepáči hodinárovi, chce sa ho zbaviť a dá mu „nesplniteľnú“ úlohu - pošle ho do sveta, aby našiel zázračné hodinky, ktoré dokážu varovať pred smrťou. Urban sa teda vydá na ďalekú cestu plnú prekážok a nástrah, ktoré dokáže prekonať len vďaka svojej statočnosti, hodinárskemu umu, dobrému srdcu a najmä láske k milovanej Laure...

Hodinárov učeň je tretím hraným filmom scenáristky a režisérky Jitky Rudolfovej (Zúfalci, Rozkoš) a jeho originálny príbeh, vychádzajúci z klasickej rozprávky a boja dobra so zlom, je obohatený humorom, skvelým obsadením, atraktívnymi lokáciami a nádhernými kostýmami.

Hodinárovu dcéru Lauru stvárnila mladá slovenská herečka Dana Droppová, študentka VŠMU. 

Rozlúčila som sa v duchu s Matejom.

Operácia však pokračuje, lekári niečo rozprávajú, ale veľmi ich nevnímam. Vôbec netuším ako dlho tu už ležím, ale čas určite pokročil. V myšlienkach som niekde inde, niekde v ríši smútku a bolesti. 

Tak som dúfala, že náš chlapček zabojuje a prežije pôrod, ale očividne to nezvládol a odišiel do neba...

 Na Antolskej majú na operačke povestné okienko na dverách, ktorým ukazujú mamičkám bábätká.

To okienko sa po pár minútach otvorilo. "Mamička, máte dcérku, ako sa bude volať?"

Nechápem. Vôbec nerozumiem čo hovoria a hlavne komu. Nereagujem.

Ahojte, žienky,

Baby Dove je značka, ktorá je súčasťou Modrého koníka už nejakú tú dobu. @bea0802 sa starala o to, aby vám tento voňavý, jemný svet, priblížila čo najlepšie. Teraz sa však rozhodla prenechať ambasádorské žezlo ďalšej mamičke, ktorá nás bude sprevádzať svetom Dove. Bea, ďakujeme ti krásne za všetky tvoje posty, inšpirácie, súťaže, skrátka za všetko, čo si tejto svojej úlohe dala. Verím, že ťa to posunulo a prajem ti, nech ti nová etapa prinesie minimálne to, čo čakáš. A ešte viac 🙂

A ako to už zvykne byť, keď niečo končí, iné začína. Detská pokožka je jedna z najjemnejších, najkrehkejších a najvoňavejších vecí na svete. Preto si zaslúži výnimočnú starostlivosť. Rada by som privítala Zuzku, ktorá bude novou Amabsádorkou Baby Dove. @zuzkanr, vitaj 🙂 Dúfam, že sa tu budeš cítiť ako ryba vo vode a že ti ambasádorovanie prinesie radosť a veľa nového. Už teraz sa tešíme na tvoje príspevky a články.  Naskočíš síce do rozbehnutého kolotoča, ale verím, že tá jazda bude o to príjemnejšia 🙂

Určite nezabudnite sledovať jej profil a pridajte sa do jej skupinky Baby Dove – Pre skutočné mamy, ktorá bude presne o tom. O nás, o vás, o skutočných mamách.

@dominika_c za Modrý koník team

Máme tu začiatok ďalšieho krásneho ročného obdobia. Ja mám na vás prosbu. Prosím, zamyslite sa nad tým sami a odkážte všetkým vo vašom okolí, ktorí si sadajú za volant a tiež všetkým, ktorí sa vonku pohybujú peši. Stretávam sa s tým na cestách pravidelne. V dopravných servisoch často hlásia: Používajte správne svietenie. Rozumej, stretávacie svetlá.

Toto počasie môže byť v mnohých smeroch nebezpečné a preto:
Vodiči, používajte počas hmly a dažďa stretávacie svetlá, ktoré ste za zníženej viditeľnosti povinní mať zapnuté. Nepoužívajte len tie dve denné bodky v prednej časti auta, ktoré, my za vami idúci vodiči, nevidíme. Ak vaše auto nemá automatické prepínanie reagujúce na intenzitu vonkajšieho svetla, nájdete ho na páčke vášho auta a nastavíte ho s použitím ruky. 

Vodiči, odporúčam si zákon o cestnej premávke raz za čas znova prečítať.

... zo znenia zákona: "Za nezníženej viditeľnosti môžu byť na vozidle namiesto stretávacích svetlometov rozsvietené denné prevádzkové svietidlá, ak je nimi vozidlo vybavené". https://www.zakonypreludi.sk/zz/2009-8/znenie-2...

Chodci (aj cyklisti), reflexné prvky sú pre nás vodičov neuveriteľne nápomocné, keď sa pohybujete nielen v tmavom oblečení. Predovšetkým v šere a za tmy vás vidíme oveľa skôr a dokážeme skôr reagovať. Nezabudnite ich mať umiestnené na správnom a viditeľnom mieste. 

...správajte sa zodpovedne aj ako chodci, aj ako cyklisti. To ako sa máte správať na cestách upravuje cestný zákon v § 52 až 54 a § 55 zákona o cestnej premávke https://www.zakonypreludi.sk/zz/2009-8/znenie-2... 

Spomaliť, uvolniť sa, dať tomu voľný priebeh....Označujem tu moju dcéru raketou a ja sama som hotová turbo raketa... Mnohé píšete uvoniť, netlačiť na pílu, spomaliť, nesnažiť sa o dokonalosť... Máte pravdu maminy, vo všetkom, ale ja to momentálne nedokážem. Mám také tlaky, také stresy, nespavosť, kŕče v bruchu ako keby sa blížila super mega ťažká skúška, na ktorú som sa zvykla učiť mesiace. Každý deň síce po troche, ale vždy aspoň niečo a takto po troche po pár dňoch som vedela vždy všetko. Potom som už len opakovala a opakovala donemoty... V deň skúšky som už bola bez stresu, v pohodičke. Nikdy som nešla na skúšku s nervozitou, lebo som bola vždy dobre pripravená... Málokedy ma niečo na skúške zaskočilo a ak som mala okno (stalo sa mi to asi iba raz max 2x) a vedela som, že to viem aj lepšie - hor sa na opravák (aj keď som skúšku spravila so známou)....

Ale tu pri rakete, ty kokšo, cvičím, drtím, opakujem, ale nervozita a stres sa nezmenšuje... Posledné dni sa práve zväčšuje, lebo vidím, kde sú naše problémy a tie nenacvičím prácou za stolom a navyše sama. Tu už potrebujeme nácvik "situácií", ovládanie emócií, čo je pri neverbálnom dzecu fakt výzva... Z tohoto som mega nervózna.  Ako naučiť malú, aby výbušne nereágovala na "obyčajnú" konverzáciu/pozdrav/požiadavku? Ako naučiť akceptovať môj odchode/príchod bez hysterických záchvatov? Mega veľa situácií by som s ňou chcela denno denne nacvičovať, ale bez tej "spoločnosti" to akosi nejde...☹ Niečo mi hovorí vo vnútri, že v tomto fakt tlačím na pílu a nič tým neporiešim, lebo ona potrebuje jednoducho dozrieť... Tento hlas sa mi akosi v poslednom čase v hlave ozýva čoraz častejšie. Hovorí mi, že mám škôlku možno odložiť, že možno počkať ešte... Druhý hlas mi zas hovorí, že ak sa chcem vyhnúť diagnostike, tak malú šup do škôlky, čo je ideálne miesto na naácvik sociálnych situácií a navyše deti moju raketu mega potiahnu ... Takže nácvik musím robiť.. problém zostáva kde a s kým☹

Pri práci za stolíkom som sa posledný mesiac sústredila na tvárovú imitáciu a rozvoj hry. Všetko ostatné na porozumenie či jemnú motoriku dávam len okrajovo. Včera som po 100 rokoch vytiahla našu "prvú" krabicu vecí (hrebeň, hrnček, ovocie, autíčko...) to ste mali vidieť ten "WAU" efekt starých hračiek... Krabicu som otvorila tak, aby ona nemohla brať odtiaľ veci, takže som to vyťahovala ako kúzelník z klobúka. Toto mi inak poradila logopedička, že keď rozvíjate hrú, tak veci vyťahovať ako keby z poza chrbátu, postupne.... Ja som najskôr vytiahla ovocie, ktoré mala priradiť k obrázkom. Potom som vytiahla naťahovaciu kačičku, ktorej sme ponúkli jablko/jahodu. Hneď nato som vytiahla šálku, lebo však "asi" bola smädná... potom aj hrebeňom som ju očesala, nato raketa iniciatívne všetkých plyšákov utekala očesať + seba a mňa... s malou loptičkou si kačiča zahrala "góol"... no mala som včera slinu na rozvoj hry, ale nebojte, nie každý deň sa mi chce takto hrať, lebo po tých nácvikových dňoch by ste čakali, že už čosi z toho aj pochytí... Ale ona sa cez deň bezomňa nudí a motká sa len pri mne... Najfunkčnejšia hra je sadnúť si do krabice s riadikmi a položiť na hlavu plastový dekel... hmm, wtf? môj syn v 2,5 už sekal kačku na pekáč a objednával mäso na ďalšiu zabíjačku... TU už začína byť vidieť rozdiel v hre jasný... ☹

Čo ma však mega potešilo je, že v našej zázračnej krabici sme našli aj náš prvý bublifuk. Po dlhej dobe sme teda znovu skúsili fúkať a prvýkrát sa jej podarilo vyfúknúť bublinu. Ešte asi 2-3x potom znovu.. Nikdy ju bubliny nenadchýnali, ani na diagnostike ju tým neočarili, vlastne tiež si myslím o bublinách svoje a kukala by som rovnako na nich, že čo to na mňa skúšajú... Dnes jej to síce nešlo, ale keď sa jej to už raz podarilo ako keby to už vedela... Rovnako považujem za "zvládnuté"  aj stláčanie štipcov, ktorým doteraz neprišla nachuť, ale dnes pri práci za stolíkom sa mega sústredila a všetky zaštipcovala do kartónu... PRVÝkrát a sama...

Teším sa týmto pokrokom, ktoré prišli po dlhej dobe, ktoré sme nacvičovali pravidelne, tak ako keď som sa zvykla učiť na skúšky... Dnes prišiel deň skúšky a rakeat to dala, lebo to mala nacvičené... Bola pripravená...Ostáva už len "nácvik" sociálnych situácií... Aj to dáme, verím tomu, len otázka je kedy? Pred 3 rokom, po 3 roku, v 5-6, dočkám sa už? Raketa moja, hlavne už rozumej a hovor viac☹

Ako sa upratujú hračky? Aké slivky sa jedia na východe? Ako nás počúvajú chlapi? Čítajte ďalej, všetko sa dozviete 🙂

*****

• Včera sme mali zapnuté správy. Ukázali pápeža a mama na to, že meškal, lebo sa zasekol vo výťahu. V tom malý (3,5 r.) spozornel: „Čo v ňom skákal?“

*****

• ...ten pocit, keď si zákazníčka pýta termín na 22. november a ja zistím, že ten deň už mám úplne plný:

• Poslala som chlapa kúpiť cukor, rožky a maslo... a on priniesol sladkosti, lúpačky a jogurty.

Štvrtok 12.1.2017 Antolská

Ležím na vzdychárni. Prichádza ranná zmena, vyšetrenie, o chvíľu ma volajú na konzílium. 

Všetkým je jasné, že dnes sa synček narodí.

Ešte riešia akým spôsobom. Podotknem, že po 2 sekciách sa bojím už rodiť prirodzene. Súhlasia so mnou, chystá sa sekcia. Mám za úlohu rýchlo zohnať manžela, situácia začína byť kritická, všetko sa deje v rýchlom slede za sebou. Dieťatko nesmie zísť do pôrodných ciest, čo je pri 3-minútových kontrakciách otázkou času. Keď muž odvedie deti do škôlky, beží do nemocnice, všetci už na neho čakáme. Vo vážnej atmosfére prichádza lekár s prednostkou neonatológie. Lekár je slušný a konečne niekto milý ale... teraz to príde!

Vysypú na nás všetko, čo sa dá: Dieťa je veľmi dlho bez plodovej vody, nemohlo sa vyvíjať normálne, je príliš nezrelé, neudýcha to, nemá vyvinuté pľúca, má infekciu...  mamička, pripravte sa, dieťatko nemá šancu prežiť. Je naozaj vo veľmi zlom stave. Ste tu obaja, potrebujeme vaše podpisy, že súhlasíte s tým, aby sme ho neoživovali...

Tak predsa je koniec! V duchu dieťa pokrstíme a zveríme pod ochranu Panne Márii, nič iné nám neostáva. Obaja plačeme a podpisujeme, nie je na výber.

Ako na výmenu, pridanie moderátora, alebo ukončenie moderovania, či o tom, ako spravovať pozvánky v skupine.

1. Chcem pridať (vymeniť) moderátorku

Viete, ako to fungovalo pred úpravou skupín? Tak, že existujúca moderátorka napísala niektorému z adminov a ten moderátorky pridal, vzal, vymenil...

Nová možnosť je omnoho jednoduchšia a rýchlejšia. Moderátor môže sám pridávať ďalších moderátorov vo svojej skupine. Už nie je potrebné žiadať tím Modrého koníka.

Ako na to:

Každá skupina obsahuje informácie, ktoré sa zobrazia po kliknutí na malé "i" v krúžku:

Ahoj,

minulý týždeň ste mali možnosť vidieť náš prvý rozhovor na YT kanále Modrého koníka (a stále si ho viete pozrieť, tak do toho 🙂). No a k veci... my by sme radi natočili aj ďalšie videjká - tentoraz s mamičkou 2 detí, herečkou, speváčkou a známou stand-up komičkou menom Lujza Garajová Schrameková.

Tento rozhovor chceme ale poňať inak. Scenáristom totiž budete okrem nás aj vy, mamičky z Modrého koníka.

Napíšte svoju otázku (či viaceré otázky) pre Lujzu do komentárov pod tento článok a sledujte náš YouTube kanál - vo videorozhovore sa tak možno aj vaša otázka stane jeho súčasťou 🙂

Tešíme sa na všetky Vaše otázky a prajeme pekný deň!

Modrý koník team

Nie že by som sa netešila, že už nie je horúco, aleééé noooo nemuselo to byť tak drastické. 

Ešte nedávno mi po byte pobehovalo totálne holé dieťa a teraz náhle ideme kupovať vetrovku. No ale na veľa vecí nemáme žiaden vplyv, čo potvrdila aj dnešná návšteva obchodu. 

Ideme si po obchode, kde pozeráme už aj vianočný tovar a po chvíli malý sám vyberá „ťoťo ňé, ťoťooo ňééé.“

Nechávam ho pobehovať, veď konečne sa po celodennom robení pekla ako tak unormálnil. 

Nepozerám sa, ale počujem niekde v diaľke vekovo podobný hlas, ktorý dosť tvrdohlavo odporuje. Hneď na to počujem nejakú mamu, ktorá tiež odporuje a už nejakú chvíľu sa háda so svojím dieťaťom. 

Dosť známy scénar :D 

To, že čas beží až príliš rýchlo, nie je iba fráza. Vedia to všetci rodičia. Obzvlášť mamy. Veď len včera vám to malé klbko šťastia prvýkrát vložili do náručia. Zrazu strih. Prichádzajú prvé slová. Kroky. Opäť strih. Vediete ho za tú malú rúčku so zovretým hrdlom prvýkrát do škôlky. Je plné očakávaní, trochu ustráchané, no s iskričkami v očiach, že prichádza niečo nové. Ďalší strih. Roky ubehli ako týždne a vášho drobca čaká škola. Ozajstná. Škola života. Aj vy sa pýtate, kedy sa z toho malého bábätka, ktoré bolo závislé od vašej blízkosti, vášho hlasu a objatia, stal prváčik? Pretože ja áno. Je to šialené, ako ten čas plynie.

Stojím pri škole a pozorujem tú rozmanitosť rôznych vekových skupín. Malí prváci s veľkými taškami, detskou radosťou v očiach a svižným krokom. Pobehujú, vrtia sa, poskakujú. „Počkaj! Nebež! Stoj chvíľu! Kráčaj pekne! Stoj pri mne!“, počujem kde-tu hlasy dospelákov. Potom sú tu väčšie slečny, hotové malé dámy, v tesnom závese chalani, ktorí sú ponorení do debát. A potom tí väčší. Druhostupniari. Mobily v ruke. Slúchadlá v ušiach. Prehodia spolu iba zopár slov. Tvária sa vážne, tak trocha dospelácky. Pozriem sa späť k tým malým drobcom, živé striebra, ktoré by najradšej ešte behali, šantili, hrali sa. Veď sú to ešte deti. Dovoľme im, aby nimi boli. Čo najdlhšie. Nech behajú, skáču, hrajú sa, keď môžu. Tešme sa zo zašpinených kolien a ufúľaných tričiek. Doprajme im tú radosť z pohybu a bezstarostnosť. Aspoň vtedy, keď si nemusia plniť školské povinnosti. Je to pre ne predsa len veľká zmena. Kus dieťaťa museli nechať v škôlke. Zoberme ich von, do lesa, na ihrisko, hocikam, no trávme si nimi čo najviac času. Hrou, zábavou, pohybom. Pretože dnes sú to prváci, no ani sa nenazdáme a o chvíľu ich budeme vyprevádzať na strednú.

Uvedomujem si, že čas nezastavíme, ani nespomalíme. Každý jeden deň. No obzvlášť pri rôznych míľnikoch. Na narodeniny, keď pribúdajú sviečky na torte. Alebo, napríklad, aj pri zmene šatníka. Keď zrazu v Kauflande nesiahnete po značke Kuniboo, ale zrazu kupujete Hip & Hopps, cool módu pre väčšie deti. Tú, ktorú ste vždy obchádzali, lebo veď „to je ešte ďaleko“. Nuž, nie je. Uvedomujete si, že uličky medzi regálmi nevymetáte tlačiac kočík pred sebou, ani vám dieťa nesedí v nákupnom košíku. Kráča vedľa vás, debatuje s vami a spolupodieľa sa na veľkom rodinnom nákupe, ktorý absolvujete každý víkend. Je normálne, že ma vie rozcítiť takáto vec? V strede plného supermarketu? Verím, že je. Verím, že nie som jediná mama, ktorá sa síce ohromne teší z toho, že jej dieťa rastie, napreduje, učí sa nové veci a objavuje svet, no zároveň sa nestíha čudovať, ako ten čas letí. A občas sa jej zacnie. 

Teším sa, že výber oblečenia dopadol k spokojnosti oboch strán. Budúci prvák bol nadšený „z frajerského dizajnu“, ja zase z kvality, zloženia z biobavlny a, samozrejme, potešila aj cena. Nie je totiž sranda, vymeniť škôlkarskú garderóbu za školácku. Avšak, na prvom mieste je pre mňa stále kvalita a pohodlie. Musí v ňom vedieť behať, skákať, preliezať a hoci aj loziť po stromoch. Tým, že mu začínajú školské povinnosti, neprestáva byť dieťaťom, ktoré má objavovať svet. Práve naopak.

A čo vy, pamätáte si na váš prvý školský deň? Ja úplne presne. Mala som slávnostné šaty, v ruke kytičku, na chrbte vysnívanú školskú tašku. Ružovú, Barbie. Bola som plná očakávaní. Nadšená a šťastná. A rovnako ako prvý deň, boli perfektné aj ostatné školské dni a roky. Pamätám si, ako sme túžobne očakávali zvonenie zvončeka, aby sme sa rozutekali na dvor. Skákali sme cez gumu, hrali guľôčky, zbierali céčka či pogy. Na chodbe sme poslušne chodili do kruhu a skupinkovali sa podľa aktuálnych kamarátskych vzťahov. Skákali sme škôlku a hrali hry ako Cukor, káva, čaj, rum, bum či Kráľu, kráľu, daj vojačka. Vymieňali si medzi sebou desiatu a kreslili si kresby do pamätníčkov. Na prvej strane nesmela chýbať zázračná formulka: "Kto z neho list vytrhne, tomu ruka odpadne"! 

A aké sú vaše spomienky na školské časy? Skúste si zaspomínať 🙂

Dvojročný Samko bol do svojich 14-tich mesiacov úplne zdravé bábätko. Rodičia sa každý deň tešili z jeho pokrokov. V jednom okamihu sa však život celej rodiny prevrátil naruby.

Mladá rodina si užívala život s vytúženým synčekom. Mal desať mesiacov, keď začal sám behať. Bol nesmierne šikovný a rodina prežívala tie najkrajšie chvíle. „Jedného dňa Samko doma z ničoho nič odpadol na jedálenskej stoličke. A začal sa doslova boj o jeho život,“ spomína si mama Simona na najťažšie obdobie ich života. „Okamžite sme odišli do nemocnice v Trstenej a odtiaľ rovno do Martina. Jeho stav sa však prudko zhoršoval, a tak ho letecky previezli do Bratislavy.“

Šesť týždňov v umelom spánku

V Detskej fakultnej nemocnici v Bratislave nakoniec strávil v umelom spánku neuveriteľných šesť týždňov. Jeho stav bol kritický, postupne mu začali zlyhávať pľúca, obličky, pečeň, žalúdok aj črevá. „Neuveriteľne sme sa o neho báli. Pohľad na bezbranného Samka napojeného na najrôznejšie prístroje nám s manželom trhal srdcia. Vraveli sme si celý čas, že nádej umiera posledná,“ spomína Simona na udalosti spred roka. V čase, keď bojovala o život svojho synčeka, pod srdcom už nosila svoje druhé dieťa. „Asi aj to nám pomohlo, aby sme ostali silní a pozitívni,“ dodáva jedným dychom.

Vzácna diagnóza

Malého bojovníka lekári nakoniec dostali z najhoršieho a jeho stav sa zo dňa na deň zlepšoval. Dokonca sa rozhodli prebrať ho z umelého spánku. „Chcela som byť pri Samkovi prvé hodiny po prebudení, aj napriek tomu, že mi to v druhom stave neodporúčali. Musela som ísť jednoducho za ním, a aj keď ma nevnímal, držala som ho celý čas za ruku. Urobila by to každá matka,“ konštatuje Simona.

Milé moje... nejako veľa času ubehlo odkedy tu bolo posledné Dieťa týždňa... Jednak povinnosti s malým prváčikom a druhak - som na to zabudla ako na smrť. Prepáčte mi to 🙂

Tak aby som nekecela a nevyhovárala sa, tu ich máte, pekne všetkých pokope:

• Keď jeden súrodenec asistuje pri fotení sa druhého (a rodič asistuje pri fotení oboch), môže vzniknúť aj taktáto vzácna momentka:

• Keď je smädný jeden, pije aj druhý:

• Malí šaškovia, možno budúci kolegovia nášho milého červenéhonosa 🙂

• Traja chlapi, traja synovia, traja bratia:

Ahoj,

minulý utorok sme na našom YouTube kanále Modrého koníka zverejnili prvý videorozhovor s maminkou 8 detí. Čas ubehol tak rýchlo, že tu máme zasa utorok, a to znamená ďalšie nové video! 🙂

Tentokrát, v rámci seriálu Materské desatoro, sme na tému Bábätkovské desatoro vyspovedali sympatickú Kristínu, mamičku teraz už ročného Filipka.

Čo bola najväčšia hlúposť, ktorú pre bábo kúpila? Alebo ako dopadlo razantné: "Nie, cumlík moje dieťa určite mať nebude!" sa dozviete v jej videorozhovore na tému Bábätkovské desatoro na YT MK.

Video kľudne lajkujte, komentujte - zo spätnej väzby od vás, mamičiek, sa vždy veľmi tešíme! 

Prihláste sa tiež na odber nášho YT kanála - iba tak vám už nič nové a zajímavé, čo pre vás máme a chystáme, neutečie.

Zdravím vás!

Ako nadpis napovedá, splnil sa mi jeden zo snov a bola som vybraná za novú Ambasádorku značky Baby Dove. Čo s tým majú spoločné superhrdinovia? To vám prezradím za chvíľku. Najskôr by som vám rada napísala pár vecí o mne. Ak je niečo, na čo som zabudla, som otvorená vašim otázkam 🙂

Volám sa Zuzka, mám 27 rokov, pochádzam z Nitry, kde žijem od malička. Študovala som tu na gymnáziu aj na vysokej škole (UKF - Marketingová komunikácia a reklama). Našla som si tu prácu (LEDVANCE s.r.o. - pozícia Marketing Specialist), ktorú mám rada aj vďaka skvelému tímu kolegov, ktorí mi počas materskej "dovolenky" chýbajú, ale nie až tak, aby som prišla o jedinečné a krásne chvíle s mojou už skoro 11-mesačnou dcérkou Hankou. Ona je alfa a omega môjho života. Samozrejme, že aj manžel, ale každý rodič určite chápe, čo tým myslím 😉 Svoj voľný čas rada trávim s priateľmi, v prírode, písaním blogu, pečením, skrášľovaním/líčením seba a iných krásnych žien. Možno ma niektoré z vás poznajú zo skupiny Účesy & líčenie či Recenzie na kozmetické výrobky. 

Čas s Hankou letí neskutočne rýchlo. Je to moje/naše prvé dieťa, takže mám plnú hlavu otázok, či to, čo robím, a ako sa ňu o starám, je dobré. Potom sa na ňu pozriem, vidím jej spokojný výraz v tvári a odpoveď je jasná. Takéto otázky si kladie asi každý rodič. Nikto nechce urobiť niekde chybu. Ale viete čo? Nikto nie je dokonalý. Sme skutoční rodičia s chybami, ktoré naše deti nevnímajú tak prehnane ako my. Dávame im všetku lásku sveta a to je najdôležitejšie. Im je jedno, že sme si už týždeň neoholili nohy alebo máme kopu neožehleného prádla. Pre naše deti je najdôležitejšie cítiť pohodu, lásku, kľud, spokojnosť či už od nás rodičov, starých rodičov, alebo blízkych priateľov. Páči sa mi, že aj značka Baby Dove uvažuje týmto smerom a vie, že  skutočné matky nie sú bezchybné, dokonalne upravené, nastajlované, ale tie, ktoré ponúknu svojim deťom bezpečie a špičkovú starostlivosť. Nielen vo všeobecnosti, ale aj pri výbere kozmetických produktov.

Jedným z našich najpoužívanejších produktov značky Baby Dove sú vlhčené utierky z rady Sensitive Moisture, ktoré už viackrát zachránili rôzne situácie. Vždy sa nad tým s kamoškami pousmejeme, keď si rozprávame pri akých príležitostiach vyťahujeme vlhčené utierky. Od utierania zadočku, cez utieranie kočíka, až po utieranie prachu v domácnosti. Tam vznikla moja myšlienka, že také vlhčené utierky sú vlastne superhrdina! Vytiahnu svoj čarovný plášť a riešia častokrát prekvapivé situácie. A tak vznikol Dov(e)ko, vďaka ktorému som sa stala Ambasádorkou Baby Dove. Možno sa okrem mňa budete stretávať aj s ním. Zaujímalo by ma, pri akých príležitostiach vyťahujete vlhčené utierky vy?

Inak, vedeli ste, že Baby Dove má aj svoju skupinu? Budem rada, ak sa do nej pridáte a tie, ktoré ste už jej členky, tak jej zostaňte, prosím, verné, lebo sa môžete tešiť na rôzne sútaže, aktuality, novinky a akcie nielen o značke Baby Dove, ale aj Dove pre ženy či mužov. Pridať sa do nej môžete tu: