„Ak chceš byť naozaj úspešný a šťastný, musíš robiť to, čo ťa naozaj baví.”

                                                                                                             Walt Disney

Tohto citátu sa držím celý svoj život a snažím sa neustále posúvať vpred vo všetkom, čo robím.

Od malička som rada písala a fotografovala, ale keďže som sa uberala celý život iným profesionálnym umeleckým smerom, nebol na to čas a možnosti, ktoré si ma však počkali.

Mala by som sa však najskôr predstaviť. 🙂

Tak teda ahojte! Volám sa Zuzana a pracujem ako učiteľka spevu na základnej umeleckej škole, avšak momentálne som na rodičovskej dovolenke s mojou dcérkou Linou a oddnes som nová Ambasádorka značky detských produktov Fred&Flo! 🙂

Pondelok 16.11.2016 Deň D.

Deň, ktorý nám navždy zmenil život.

Nočná návšteva wc. Niečo tečie. Ok, žiaden stres, veď špiníš každú chvíľu. Ale tá krv je svetlá a je jej veľa... Nevadí, kľud. Do rána to bude ok.

Ráno bolo naozaj ok. Všetci odchod do škôlky a do práce. Ležím ešte viac ako predtým, strach je strach.

Popoludnie 14:00. Idem na wc. Čooooo? Znova krv? Tak veľaaaaa? Nieeee, prečoooo? Toto je koniec? Toto je koniec, však!? Toto nemôže byť koniec! Čo mám robiť? Tep 130, srdce mi bije až v niekde v krku, nedokážem normálne rozmýšľať, chytá ma panika...

Nakoniec sa zmobilizujem a volám doktorke, ešte že dnes ordinuje popoludní.

Rozžiarené pohľady, úsmev od ucha k uchu, detský smiech a sladko prevoňané kuchyne. Aj tak by sa dala popísať súťaž HARIBO Malý cukrár 2019, ktorá prebieha už od mája tohto roku, ako sme informovali v minulom článku. Máme za sebou prvé dve súťažné kolá a blížime sa nevyhnutne do finále! Ako nám to doteraz išlo? Poďme sa spolu pozrieť.

Pripomeňme si najskôr, že súťaž je určená pre dvojčlenné tímy (dospelý a dieťa), ktorých úlohou je vymyslieť sladký recept, upiecť ho a následne odfotiť. Kreativite sa medze nekladú. Jedinou podmienkou je do receptu zakomponovať obľúbené cukríky HARIBO. Do finále sa dostane z každého súťažného kola vždy jedna dvojica z kategórie dospelý a dieťa vo veku 5-8 rokov a z kategórie dospelý a dieťa vo veku 9-13 rokov.

Súťaž prebieha v Čechách a na Slovensku v 3 kolách:

1. súťažné kolo od 18.5.2019 do 30.6.2019

2. súťažné kolo od 1.7.2019 do 31.7.2019

3. súťažné kolo od 1.8.2019 do 31.8.2019

✅Viac informácií o tejto konkrétnej detskej pestúnke nájdete tu: ⬇️

🇸🇰 Kde kúpiť TrueLife NannyCam H32 (SK link): http://bit.ly/SK_TrueLifeNannyCamH32

🇨🇿 Kde kúpiť TrueLife NannyCam H32 (CZ link): http://bit.ly/CZ_TrueLifeNannyCamH32

Keď produkt vznikne v roku 1972 (vyvolajúc revolúciu v oblasti sedenia), a v roku 2019 je stále extrémne aktuálny a obľúbený (nehovoriac o množstve značiek snažiacich sa napodobniť jeho dizajn), niečo bude asi absolútne správne. Tradícia a modernosť v jednom, spojené s nádhernou minimalistickosťou a zároveň praktickou funkcionalitou - o tom sú ergonomické stoličky Tripp Trapp® od Stokke. Porastú ti s dieťatkom prakticky od začiatku až do momentu, keď sa samo rozhodne pre inú. A kľudne ich môže využívať aj ako dospelák.

Plusy:
+ krásny a jednoduchý, absolútne nadčasový dizajn
+ kvalita
+ ergonomický faktor - tvar primeraný každej veľkosti a veku
+ produkt funkčný mnoho rokov
+ doplnok do každého typu interiéru
+ personalizácia a variabilita
+ veľký výber príslušenstva pre praktické používanie v každom veku
+ rovnocenné spoločné stolovanie, rodičia spolu s deťmi 

Mínusy:
- nie je možné ju zložiť do menších rozmerov
- pultík nie je možné nasadiť bez Baby setu
- dlhšia základňa (súvisí so stabilitou stoličky)
- vyššia cena (zodpovedajúca hodnotnému kusu nábytku použiteľnému niekoľko rokov)

Kvalita a design

Na začiatok ešte pár faktov. Táto dômyselná stolička je navrhnutá tak, aby vďaka nastaviteľnému spracovaniu (nastaviteľnej hĺbky i výšky sedacej a nožnej časti) sadla presne za stôl bez ohľadu na veľkosť / vek dieťatka. To má kompletnú slobodu pohybu, dočiahne na vlastnú porciu (či napríklad pastelky na stole) a zároveň má výborný výhľad. Krpček je tak v čase jedenia, či inej interakcie za stolom súčasťou diania - je rovnocenne zahrnutý vo všetkých spoločných aktivitách, neoddelený vlastnou, “uzavretou” jedálenskou stoličkou. Tým, že dieťatko nie je separované a vidí, čo rodič papá, ho podvedome a bez donútenia inšpiruje k objavovaniu nových chutí, hoc i “kradnutím” zeleninky z rodičovského taniera. ‘Čo ja budem papkať svoje - najlepšie predsa chutí to, čo má maminka (tatinko)!’ Tak mu prirodzene umožníš objavovať nové a rozvíjať sa tým, že ste skutočne spolu.

Tripp Trappky sú vyrobené v Európe, a pre pokoj duše rodičov testované Nemcami - národom známym pre svoju precíznosť. Vyrobené sú z bukového dreva s pomalým rastom, sadeného konkrétne na účel výroby týchto unikátnych stoličiek - váha stoličky je cca 7 kg. Na stoličku sa zároveň vzťahuje záruka sedem rokov, ktorú získaš od výrobcu po jej registrácii.

                                  Mýtus č. 2  - Pracovný čas učiteľov

Už na začiatku som sa chcela tejto téme venovať a utvrdili ma v tom komentáre niekoľkých z vás. A musím poznamenať, že znova ide o zlé informácie a potom zbytočné nedorozumenia.

Pracovný čas učiteľa je 7,5 hodiny a pol hodina prestávky (k tomu sa ešte vrátim zajtra). V práci, teda na pracovisku, musí zvyčajne stráviť minimálne 6,5 hodiny + prestávka  a zvyšný čas môže pracovať doma. Práca doma musí byť administratívne zaznamenaná a musí byť kontrolovateľná. Takže ak napíšem do dochádzkovej knihy, resp. iného tlačiva, ktoré určí konkrétna škola, že budem pracovať od 18:00 do 19:30, môže ma prísť nadriadený skontrolovať, či sa tak deje. Ak napr. nahadzujem známky do EŽK, môže si môj zamestnávateľ skontrolovať kedy a ako dlho som bola na stránku prihlásená. Samozrejme každý zamestnávateľ si určí svoj spôsob kontroly, no evidencia musí byť vedená, keďže podlieha aj kontrole pracovného času inšpektorátom práce alebo školskou inšpekciou.

Ak ste niekedy videli učiteľa odísť o 12-tej, predpokladám, že si zobral náhradné voľno, má skrátený úväzok alebo sa neskôr do práce ešte vrátil. V školstve som už 10 rokov a pracovala sa u viacerých zamestnávateľov, ale mať plný úväzok, pracovný čas do obeda a zvyšok dňa voľno sa mi ešte nepodarilo a ani nepodarí. Je to proste zo zákona nemožné.

Čo robí učiteľ doma? Je toho veľa, zvyčajne to trvá dlhšie ako 1,5 hodiny, ktorú má určenú. Skúsim vymenovať aspoň pár činností:

1. nahadzuje známky vo EŽK - zvyčajne to robí doma, pretože 1 notebook na celú zborovňu je predsa len trochu málo a čas v práci zvyčajne trávi inak. 

Ahojte svetielka moje, mám veľkú radosť, pretože viete čo? Tentokrát sa vás zapojilo toooooľko, že som mala menší problém rozhodnúť sa čo pridať a čo nie.

A ako takmer vždy, som sa rozhodla tak, že pridám všetko, lebo všetky fotky sú krásne a úžasTné a veľmi sa mi páčia. Avšak, hecla som sa a snažila som sa fotky nejako "zgrupnúť" do koláži 🙂

Takže vyzerá to takto nejako:

• Dovolenkové miesto, alebo cestu naň, je potrebné najprv poriadne si omrknúť. Z lietadla, lode, zo schodov... alebo aj priamo z vody:

• Najčastejšie zábery boli z dovoleniek pri mori. A pri mori je čo? Piesok. A piesok treba čo? Skontrolovať!... a ochutnať, a zahrabať sa doň, a postaviť z neho hrad, a mať ho všade...

• Samozrejme, okrem morskej vody, aj vodu v bazéne, či mini-pidi bazéniku, je treba skontrolovať. A mať pri nej veľa hračiek. A byť svalnatý pod uterákom 😀

Tretie tehotenstvo, prvé sono.

Žiaľ, mamička, dieťatko nevidím.

Nebude to dobré. Príďte ešte o týždeň, pozrieme sa na to znovu.

Toto mi vravíte teraz, keď som sa zmierila s tehotenstvom a všetkých v okolí pripravila na pomoc našej rodine? Nieeeee.... poplakali sme si. Dali sme dieťatku meno a zaradili ho medzi svätých. Ťažký týždeň ☹ Čo bude teraz? Kyret? Kde, ako?

Po týždni, ten istý doktor, druhé sono.

Srdiečko bije... Čo, kde, to vážne? Neverím, ukážte!

Presne pred 3 rokmi ma v noci osvietilo a bežala som si robiť tehotenský test. Uch, dve čiarky.

Pomóóć, toto nedám (vidina tretieho odležaného tehotenstva bola hrozivá), toto ma zabije (veľké zdravotné problémy), bude to ďalší chlapec (pochybnosti)? Čo na to v práci, veď som naspäť len 1 rok? Zase budú všetci okolo mňa poskakovať a starať sa mi o staršie deti, kým ja budem vylihovať?

Naposledy to bolo čisté šialenstvo - placenta praevia marginalis. Absolútny kľudový režim, neustále krvácania, pobyt v nemocnici, vysoké riziko odlúčenia placenty - neuveriteľný stres ☹ v pohotovosti bola celá rodina aj kamarátky.

A čo teraz? Aké to bude? Ako ďaleko nás budeš, Bože, skúšať tentokrát?

Ešteže som nepoznala odpoveď.

Veľmi ďaleko. A hlavne veľmi hlboko. Pôjdem vám véééľmi hlboko do svedomia, najhlbšie do ľudskej psychiky, hlboko za hranice fyzických možností.... Vyskúšam vás všetkých, aj Teba, aj tvoju rodinu, aj kamarátov a známych, všetci si tým prejdete spolu a tu sa mi ukážete. Akí naozaj ste a čo je vo vás.

Veľa žien to pozná. Tehotenstvo, pôrod, šestonedelie a zrazu, keď sa v kúpeľni pozriete do odtoku, chce sa vám plakať. Keď mi 3 mesiace po pôrode stále vlasy nepadali, bola som nadšená, že mňa sa to netýka, padanie vlasov ma obišlo. Aká som bola naivná... Keď už som upadala do veľkého zúfalstva, prišla možnosť zapojiť sa do testovania vlasovej kozmetiky od značky Manufaktura, ktorá sľubuje obmedzenie vypadávania vlasov, rast nových vlasov. A tak si o nej povieme viac. 

Šampón snov

Ako prvý som hneď skúsila tento šampón. Čo ma veľmi príjemne prekvapilo, bola vôňa. Nesmrdí ako odvetrané pivo, tento šampón vonia ako bylinky. Má výbornú, ľahkú konzistenciu, dobre pení. Pozitívne je aj jeho zloženie bez SLS, SLES a silikónu. Obsahuje prírodný kofeín a keďže je to pivná rada, aj pivo. Poďme ale k veci - čo dokázal s mojimi vlasmi? 

Vlasy po použití tohto šampónu nepotrebujú kondicionér, sú jemné a vyživené. Moje vlasy sú bežne pri korienkoch mastné a konce suché ako slama, čo sa mu podarilo napraviť, konce boli hebké, nešuchorili sa. A dokonca sa mi tak rýchlo vlasy nemastili. 

Tento produkt som si obľúbila najviac a je vysoko pravdepodobné, že si ho zakúpim po minutí. 

Pivná vlasová maska

Ahojte, ďakujem všetkých za komentáre k včerajšiemu článku. Tak pokračujeme na našej misii o porozumenie medzi rodičmi a učiteľmi, čo poviete?

Včera som začala najpálčivejšou témou pre obe strany - prázdninami a rada by som k nej ešte niečo pridala. Ďalší mýtus o učiteľoch je, že si môžu so svojou dovolenkou robiť, čo chcú, podobne ako ostatní zamestnanci. Môj muž, ktorý pracuje mimo školstva, si môže dovolenku naplánovať ako chce, ale aj tak ho potom zabrzdím ja, teda, ak by sme šli spolu. Nebojte sa, žiadna kríza, zatiaľ s neodhodlal ísť sám, nebodaj s deťmi. Asi by sa vrátil celý šedivý. 

Takže ak chceme ísť na rodinnú dovolenku, máme podobne ako ostatní učitelia veľmi obmedzený výber termínov. Nesmie to byť cez školský rok a prvý a posledný prázdninový týždeň sme tiež ešte v robote, niektorí učitelia aj dlhšie. Letná dovolenka v naj sezóne, keď je 37 v tieni a okrem teplôt sa aj ceny šplhajú do astronomických výšok. Chytiť si nejaký last minut na prelome júna a júla alebo augusta a septembra neprichádza od úvahy. Žiak si môže prísť po vysvedčenie cez prázdniny, alebo si ho prevezme v septembri, ale učiteľka proste musí byť 30. 6. v škole, podobne 2. septembra. Nesťažujem sa, je to proste fakt a patrí to k tomuto povolaniu. 

A zimné dovolenky sú na tom podobne, vianočné prázdniny sú síce dlhšie, ale toľko štátnych sviatkov pokope nie je po celý školský rok. Je to v poriadku, veď každý chceme byť s rodinou, ale možnosť dlhšej dovolenky niekde mimo domu je nízka. Ak mám pravdu povedať, až tak mi to nevadí. Som dosť rodinne založená a cez sviatky chcem byť s rodinou, priateľmi a blízkymi.  Nehovoríme však len o mne.

Najlepšie vyzerajú teda jarné prázdniny. Poďme na svah, ak je ešte sneh! Pozor, dovolenku a prádzniny má tretina Slovenska, takže sa pripravte na dlhé rady a plný svah. Ešteže sú učitelia vytrénovaní v trpezlivosti. Radšej by sa síce zotavili aktívnym zjazdom z kopca, ale keď neprší, aspoň kvapká. 

Preto sú mnohí učitelia na slovo prázdniny v spojení s ich voľnom priam alergickí. Jedna kolegyňa - dlhoročná učiteľka, ktorá sa s takýmito názormi stretáva často, si nikdy neodpustí vysvetlenie rozdielu. Mne to zatiaľ nevadí, ale začínam ju chápať. Aj mne sa priamo v mojej rodine stalo, že mi trošku závistlivo hovorili "veď vy máte prázdniny". Ale vždy to pramenilo z nevedomosti. Málokto vie, ako to naozaj je a vznikajú zbytočné nedorozumenia.  

Zase som o niečo múdrejšia... U mojej malej som si myslela, že imitáciu má super. Gestá väčšinou rýchlo zimitovala, činnosti opakuje, šašoviny po synovi tiež, ALE viackrát som si všimla, že keď čítam a sedím oproti nej alebo bežne, keď s ňou komunikujem mi nepozerá na ústa, skôr na predmet. Pri práci za stolom si to "vydupkávam", takže tam to je relatívne ok, niekedy opakujem slovo toľkokrát za sebou, až ju tým otravným zvukom donútim pozrieť mi na ústa. Ale pri tej bežnej komunikácií, pri rýchlom obede či bežných denných aktivitách ani nie.

Dnes sme boli u novej logo a konečne mi pomenovala, to čo mi u mojej malej rakete "chýbalo". Je to tvárová  imitácia. Ja som ju vždy skúšala v gestách alebo v imitácií v podobe búchania kociek o stôl a pod. Ale nevedela som to preniesť na tvár. Očný kontakt sme zlepšovali na začiatku, ale ten pohľad na ústa stále akosi "utekal" a stále aj uteká. Teraz sme dostali od novej logo za "úlohu" preniesť imitáciu na tvár. Uf, hádam dáme aj to, lebo dnes v celej svojej paráde očný kontakt venovala ponúkaným predmetom viac ako komunikujúcej osobe. 

Mám veľmi dobrý pocit z novej logo, je to taká moja "vlna", čo sa týka systematickosti práce. Presne viem, že sa budeme posúvať krok za krokom, či už v porozumení alebo v reči. Nenabrala som odvahu spýtať sa, či tam vidí aut alebo nie. Tak, či tak tá NKS tam je a či to je aut alebo nie je, mi môže byť teraz ukradnuté. Zo vstupného dotazníka raketa vyšla v reči na úrovni 12m, v porozumení na 19 m, takže máme, čo dobiehať. Konečne viem, načom sme a odkiaľ sa odrážame. Hádam nás už nebudú "brzdiť" raketine výbuchy a pôjdeme už len vpred. Po poslednej pochvale od pôvodnej logo, som si už chcela "zapáliť" cigu a vyložiť nohy a spať na vavrínoch, ale dnešná návšteva ma zase nakopla, že nesmiem polaviť. Naša cesta ešte neskončila. Toto je jeden z dôvodov, prečo nemám rada pochvaly. Človek vtedy poľaví a už sa uspokojí s tým, čo dosiahol. U mňa to nemá motivačný vplyv. Takéto letné voľno a vopred neurčené aktivity mi teraz akosi viac vyhovujú ako práca pri stole a ťažko sa mi k nej tieto dni dostáva. Pustím sa do toho v septembri plnou parou, syna vyšupnem chudáka do škôlky a budem mať viac času na raketu.

Zatiaľ si užívame čas spolu. No "užívame", začali sa mi totiž tĺc ako hady o hračky. A jak si ju vycvičil, tak ju má. Keďže ju skúšal "vycápať" (kým som bola v inej miestnosti) a ponádával jej do krpcov, tak ona mu to už seriózne vracia na úrovni suma bojovníka. Končí to vždy výkrikom môjho syna, že mu všetko doničila alebo výkrikom rakety: "mama" a vztýčením prstom ukazuje na brata. Keby mám všetko dvojmo, asi by sa aj tak bili, takže ani tadeto cesta nevedia. Všetko mi doma stojí, lebo sa ich snažím dajako synchronizovať, ale toto je zatiaľ vo hviezdach. Spoločná hra existuje zatiaľ len pri bláznení, jašení, skákaní na trampolíne, prdení na brucho... Ale aj tieto fyzické aktivity sú vraj super dôležité. Jednou z ďalších "domácich" úloh je rozširovanie a podporovanie všetkých možných aj nemožných slabík práve cez tieto jašenice. 

Blíži sa začiatok školského roka a pomaly sa začíname zamýšľať nad tým, ako budú naše deti v škole fungovať. Pre všetkých je to náročné obdobie, ale jediné, čo nám pomôže je vzájomná tolerancia. Tá však prichádza až so vzájomným pochopením.

Som učiteľka a dlhodobo pociťujem, že zo strany viacerých rodičov prichádza určité osudzovanie, prípadne podceňovanie. Deje sa to aj v mojom okolí, prípadne v širšej rodine. Zistila som, že to vždy súvisí s nedostatkom informácií o práci učiteľa. Rada by som preto písala o niekoľkých mýtoch o práci učiteľa a dúfam, že budúcim čitateľom môjich príspevkov (ak sa takí nájdu 🙂 ) pomôžem pri komunikácii s učiteľmi ich detí, pretože dôsledkom neporozumenia medzi dospelými, v tomto prípade medzi rodičmi a učiteľmi, je často utrpenie detí, ktoré si nevedia vybrať stranu a sú zbytočne zmätené. Určite ma poteší každá reakcia, komentár alebo otázka. 

                                             Mýtus č. 1 Učitelia majú  prázdniny

Prvý omyl je už v nadpise. Keď nie ste v práci, ale platia vám za to, je to dovolenka. Presne tak, žiadne platené prázdniny, ale normálna dovolenka, ktorú čerpáte na zotavenie sa. V súvislosti s týmto je niekoľko ďalších mýtov, napr. 

- učitelia majú toľko dovolenky, koľko je v tom školskom roku prázdnin.  Ako by to bolo fajn, keby to tak bolo. Každý školský rok je už z ministerstva dopredu naplánovaný, takže učitelia už teraz vedia, že na budúci školský rok budú potrebovať cca 58 dní dovolenky. Bohužiaľ, nárok majú na 8 - 9 týždňov, podľa konkrétnej kolektívnej zmluvy. Rátajme teda spolu 5x8 = 40 resp. 5x9 = 45. Aj v tom lepšom prípade učiteľom chýba 13 dní a to som tam nepripočítala 10 dní za prvý a posledný týždeň letných prázdnin, ktoré učitelia ešte trávia v škole. To by už tých chýbajúcich dní bolo 23. V škole zostať nemôžu, chýbajúce dni teda pokrývajú lekárskymi vyšetreniami, ktoré nemohli absolvovať cez školský rok, a náhradnými voľnami. Náhradné voľno získa učiteľ za suplovanie iného chýbajúceho kolegu. Pozor, veľa ho nebýva, veď učitelia si takmer všetko nechávajú na "prázdniny". Pomaličky si ho po hodinách zbiera, veď "babka k babce, budú kapce" a na jeden prázdninový deň ich potrebude 7,5. Keďže neučím matematiku, nechce sa mi to prerátavať, ale ak máte záujem, skúste napríklad vynásobiť 7,5 hodiny x 6 dní (ak bude čerpať cez prázdniny aj LV) a potom to vynásobiť počtom učiteľov v škole vášho dieťaťa. Už teraz vám môžem povedať, že toľko hodín dostupných na zastupovanie pre všetkých učiteľov nikdy nebolo a ani nebude.

Ako si teda učitelia pokryjú všetky prádzniny našich detí? Ako vládzu, ak sa inak nedá aj neplateným voľnom, cez ktoré si musia ešte platiť odvody do zdrav. poisťovne.

Dobré ránko,

ja už som odviezla staršie deiťa na denný tábor do Nitri a cestou som rozmýšľala čo by sme si mohli dať. Každá asi poznáme hru MENO - MESTO - ZVIERA - VEC, tak som rozmýšľala, žeby sme vyskúšali takto po týždňoch 🙂

Takže tento týždeň hľadáme MENO.

Pravidlá súťaže:

1. Každý deň pridám k úlohe DO ČLÁNKU - 1 indíciu, túto skutočnosť oznámim komentárom, všetky tipy do môjho komentáru sa počítajú ako za tipy k danej indícii.

2. Tipovať môžete každá/dý "len" 5x, čiže: 5 dní, 5 indícií a 5 tipov.

Raz som napisala, ze ak od našej logo odídeme s názorom, ze to nemusi byt aut, budem tomu skutočne verit. Považujem ju totiž za dobrého odborníka, prísneho, ale dobrého, aj ked mam pocit, ze viac sa venujeme psychike a správaniu, ako komunikácii. Chodime k nej viac ako polroka, pocity zmiešané, spolupráca z raketinej strany nulová, stretnutia pre mna náročne, pretoze tato logopedicka mi “med” okolo úst nenatierala. Z každého stretnutia som chodila s plačom, pretoze vzdy povedala, ze tam ten autizmus vidi... ci uz na spravani alebo jej výbuchoch, skolka do 5 rokov urcite nie, proste srdce mi trhalo na 3638280casti, ze moje dieta bude “nezaraditelne”... co som vlastne chcela pocut? Ved aj ja som to tam videla, inak by som nic nezačala s raketou riešiť, len ta pravda vyslovená niekym inym ma velmi bolela. Bolela ma a nechcela som tomu stale verit, a nielen ze som tomu nechcela verit, chcela som teda hlavne makat. Este viac. Z poslednej júnovej navstevy od logo som s plačom sadla rovno za pc a skusila najst este ďalšiu ... nie z hanenia ten pôvodnej, ale z nutnosti, ze teda musím este viac makat. Musím tu moju raketu este viac posunut. Vsetko, co som robila, sa mi zdalo nedostatočne ...

Tento tyzden som však este mala navstevu u tejto súčasnej logo. Ako vzdy som tam isla s krcami v bruchu. Od rana som bola nervozna, bala som sa, ze tie zmeny, ktoré raketa urobila su iba moje výmysly fantázie a mojich túžob...

Ale raketa to dokázala. Dokazala byt perfektná a vsetko to krasne a nove, co sa u nas za posledný mesiac objavilo si vsimla aj nasa logo, ktorá mi polroka tvrdila, ze to tam “je”. Este rano si chystala nasu kartu a veru vraj si nad kartou mojej rakety aj povzdychla. Doteraz to s nou na sedeniach nebola ziadna sláva. Ale raketa tam tento tyzden predviedla vsetko: hru, interakciu, neverbálnu komunikáciu, gestá, zdieľanie, “lahke”spracovanie vzdorovych jedov... Prvykrat som odchádzala od logo s “ľahkým” srdcom... nie, nie sme z toho “este” v suchu, este som stale nenabrala odvahu na definitívnu rediagnostiku, je to len jeden z názorov, ktory vyslovila logopedicka a nie psychologicka a teda, moze byt stale “chybný”... ale verim, ze sme spravili “riadny” kus prace. Aj ked popravde, komu pripísať zásluhy?

Logo? Špeciálnej pedagogicke? Terapiam? Mne? Vitamínom? Nikdy som nevedela prijímať pochvaly, ale v tomto pripade, ani nemusim. Najväčšiu zásluhu tu ma totiž raketa, jej vývoj, jej schopnosti... Tento tyzden nas cakaju navstevy vo vsetkych “starých” centrách , kde sa ukážeme tiez po viac ako mesiaci + nová logo... uvidime, ci aj “im” ukaze raketa aká je raketová...

Lebo ona fakt je a aj dnes bola. Najmenšia na celom kúpalisku a driapala sa na vsetky tobogany dole-hore hlavou, jak skocila tak isla, take piruety dávala, ze aj 15-roční pubosi sa mali, co ucit... moj syn nedal ani jednu, vrátil sa z toboganovej veže s plačom, ze on sa boji🙈 no takéto ja mam cudne deti, dievca ako chlap, nebojácne a dobrodružné, chlapca citlivého a nežného s dušou “antihrdinu”🤷‍♀️

Zvyknete si na ňu...

A je Vám dobre samému...

Presne tak.

Tiché rána, čaj na terase, pokoj v duši, to je najlepší lekár na všetky choroby.

Ráno sa budím väčšinou okolo piatej.

Ležím a počúvam.

Ako sa vám pozdáva toto leto? Stihli ste si ho už naplno vychutnať a pozbierať nejaké tie zážitky alebo vás dobrodružstvá ešte len čakajú? Či už patríte k prvej alebo druhej skupinke, určite mi dáte za pravdu, že do výbavy každej mamičky patrí niekoľko vecí, ktoré sú priam nutnosťou. Vlhčené utierky, opaľovací krém či dezinfekčný gél? Naše mamičky sme naladili na letnú vlnu, aby otestovali praktické, voňavé a užitočné produkty z dm drogérie.

sonya6

Viete, aký produkt bol favoritom? Ten najmenší a najmenej nápadný – balzam na pery! Ale nie iba taký hocijaký, ale s OF 30. slobodovabarbora: "Lepší balzam s faktorom som ešte nemala, má príjemnú vôňu, na perách ho skoro necítiť a nefarbí." Nepochvaľovalo si ho iba všetkých 10 mamičiek, ale v nejednom prípade bol odcudzení malými ratolesťami. Lebo veď to poznáte, malé parádnice ho skrátka nutne potrebujú ;)

biba3131

Bodovali aj vlhčené utierky. O tých by vedeli básniť mnohé mamičky, však? Zďaleka ich nepoužívame iba pri prebaľovaní, poslúžia aj na špinavé ústa od nejakých tých chrumiek či na utieranie detských rúk, ktoré vedia byť skutočne od všetkého možného i nemožného. Ruku hore, ktoré z vás ich používajú, napríklad, na odličovanie či ako všestranného pomocníka v domácnosti? Vlhčené utierky sú skrátka všemocné. Mamička bubik91 ich zhrnula takto: "Ako píšu v názve, na čistenie od hlavy až po päty, u nás funguje doslova 😊 Nesmú chýbať pri prebaľovaní, jedení alebo keď ideme von alebo niekam preč. Majú jemnú vôňu, nie sú nasiaknuté, ale príjemne jemné. Za mňa super, využívame a kupujeme ich stále."

Keď sme pri špinavých rukách, super pomocníkom je aj antibakteriálny gél, ktorý je súčasťou výbavy mnohých mamičiek. Naše testujúce mamičky si pochvaľovali nielen vôňu, ale predovšetkým šikovný dizajn a obal, vďaka ktorému možno tento gél zavesiť nielen na kočík či kabelku, ale hoci aj na kolobežku, ako to spravila lili205:

K poznávaciemu zájazdu nám prišla informácia, že ubytovaní budeme v hoteli Beijing Guantong Jianhui. Recenzie a fotky viem pozerať cez nasledujúcu stránku (tu priamo na hotel) https://www.tripadvisor.sk/Hotel_Review-g294212-d12134520-Reviews-Guantong_Jianhui_Hotel-Beijing.html. V prvý deň, po absolvovaní námestia Tiananmen nás tam doviezli na obed. Vyhladovaní sme všetci čakali na jedlo a popritom nám pani Silvia rozdávala čipové karty a čísla izieb. Čo som si pri konci pobytu stihla všimnúť, tak izby do ulice mali manželské postele a izby do dvora oddelené. My sme mali šťastie na tú s oddelenými a predpokladám, že sme mali oveľa menej hluku, ako z opačnej strany.  Takto vyzerá hotel z vonku. Celkom nenápadná budova.

Izba klasická hotelová. Postele, skrinky s úložným priestorom, televízor, rýchlovarná kanvica, šálky, ktoré vždy po uprataní bolo cítiť savom, fén, telefón, klimatizácia a oproti kúpeľni zrkadlo s pár vešiakmi. V kúpeľni v dávkovači na stene dopĺňaný sprchový gél a šampón. Kto nemá rád tieto hotelové, doneste si svoje. V písacom stolíku boli dostupné aj 4 obálky s listami a ceruzka.

Každý deň pri upratovaní nám menili uteráky (dva malé a dve osušky), aj keď sme ich nedávali do košíka pod umývadlom, ktoré je určené na tie, ktoré chcete vymeniť. Ako každý takýto hotel, bol nepraktický v sušení a vešaní. V skrinke pri zrkadle sme mali k dispozícií 2x zubné kefky s malou pastou, 2x hrebeň a jednu kúpaciu čiapku. Kúpeľňa zhodná pre hotel s 3*. Odporúčam obuv, v ktorej sa vám nebude šmýkať, nemáte si vodu na podlahe čím utrieť.

V hoteli sa nachádza aj reštaurácia, kde sme vždy raňajkovali. Raňajky boli formou švédskych stolov, pred vstupom ste odpípli vašu hotelovú kartičku a slečna vám zapriala dobrú chuť. Tu vám pridávam skoro moje typické raňajky. Toust s volskými okami, kúskom slaniny, také kvázi cibuľové krúžky (tie nevidíte), varená cvikla, melón. Nie, nie som tehotná 😀 Stoly som neodfotila. Obmieňali len pár vecí, aj to na tradičnejšej časti stolov. Nájdete niečo podobné párkom, zemiaky, maslo, džem, zeleninu, z čínskej časti vám viem pomenovať asi len tie krúžky. Kto si potrpí na jedlo, tak si raňajky neužije. Každý deň to isté. Pekinská kuchyňa je vo všeobecnosti veľmi nevýrazná. Mohli sme všade vyskúšať. Z pitia bol dostupný niečo ako džús, citrónová voda, čaj, káva, mlieko (tuším sójové). Dosť ma sklamali s čajom, pretože bol čierny Lipton. Áno, v Číne. Čínske čaje sme mali skôr pri obedoch v reštauráciách.

Dva krát sme si v hotelovej reštaurácií  dali aj večeru. Je tam aj bar, ten sme ale nenavštívili. V hoteli majú obsluhujúci brigádnici problém s angličtinou. Aj sprievodkyňa nám povedala, že v takýchto hoteloch sa stretneme s mladými z vidieka, ktorí si prišli zarobiť do mesta. Ani základné slovo, ako beer, im nič nehovorí. Našťastie aspoň jedálny lístok mali obrázkový. Vďaka jazykovej bariére sa im tam stal taký kix, ktorý sme potom zaplatili. Okrem nás tam bola ešte skupina iných návštevníkov, ktorí si objednávali približne v rovnakom čase. Keď nám jedlo doniesli na stôl, ešte som sa čašníka pýtala, či je to v poriadku, či je to všetko naozaj naše jedlo. Vôbec nechápal a všetko ok, aj keď sa pozrel na lístok našej objednávky. Po asi 10 minútach zistili, že jeden tanier mal ísť na iný stôl, než je náš. Tak sa tam ošívali, nič neprišli povedať, a už sme vedeli, ktorá bije. Takže sme mali účet vyšší o položku, ktorú sme si neobjednali, ale dali sme si z nej s vedomím, že to patrí nám. Ryba bola vynikajúca, niečo ako rizoto s krevetami (nami neobjednané) a rezance, ktoré som pôvodne chcela ja, pikantnejšie. Rybu a rizoto sme si dali v iný deň ešte raz.

Všeobecne v meste budete mať problém sa dorozumieť, s výnimkou predajcov, tí vedia anglicky veľmi dobre, aby vás ukecali, že si to máte kúpiť. Preto odporúčam, že ak viete, čo chcete majte v telefóne obrázky tých vecí (využívala som v supermarkete). V okolí hotela bolo pár reštaurácií, ale nejako sme ich neboli skúsiť. V blízkom okolí hotela je tiež niekoľko malých samoobslúh, kde si nakúpite základné veci, ako balenú vodu, keďže pre nás ich z vodovodu nie je pitná (na umývanie zubov ešte v poriadku), nejaké jedlo. Trošku ďalej nájdete dva supermarkety, ten najväčší sme objavili v posledný večer tesne pred záverečnou, takže tam môžete nakúpiť všetky jedlé a pitné suveníry. Pridávam mapu, ktoré sme objavili my. Je to približne, aspoň ktorým smerom máte hľadať 😀

Tak sa opäť po čase ozývam z môjho modrokoníkovského chatbot sveta. Ak si stiahneš naše stickery tu: https://stickers.viber.com/pages/modrykonikSK2019, budem ti prinášať rôzne zaujímavosti z Modrého Koníka. Napríklad zaujímavé diskusie, newsletter k týždňom tehotenstva, alebooooo… Otázku dňa!

Čo som sa v tieto dni dozvedel? Každý nezainteresovaný človek by pri pohľade do šuflíka nejednej mamičky asi skolaboval. Našiel by tam napríklad vlasy. Inými slovami, 56% mamičiek si schovalo vlásky svojho dieťaťa ako pamiatku na prvé strihanie. 

Na inšpiráciu jednej z vás, som sa spýtal aj na výber svojho oblečenia, keď sa chystáte ísť kočíkovať. Kým človek nemá deti, rieši oblečenie podľa funkčnosti (dlhý rukáv, krátky rukáv..), prípadne podľa farby. Rodičom sa rozširuje spektrum o prívlastky ako: “to sa ešte dá”, “špinavé”, prípadne “to už nevyperiem”. A ako teda riešia mamičky svoju garderóbu, keď idú kočíkovať? 36% mamičiek nijak zvlášť svoje oblečenie na kočíkovanie nerieši. 64% mamičiek sa snaží vyzerať aspoň trocha k svetu a len tak hocičo si neoblečú.

Spýtal som sa aj otázku, ktorá sa týka oblasti dieťa a technika. Tak čo, mamičky, dali by ste svojmu  trojročnému dieťaťu tablet do ruky? Vyzerá to tak, že len 35% mamičiek by s tým nemalo problém. 65% mamičiek si myslí, že na to ešte takto malé deti majú čas.

A posledná pikoška pre dnešok sa týka členov rodiny. Ono to totiž nie je len zažitý model, otecko, mamička, súrodenec.. Konkrétne 61% mamičiek priznalo, že ich dieťa má naj naj najobľúbenejšiu hračku, či mojkáčika, ktorý je už plnohodnotným členom domácnosti. Božechráň, aby ho zabudli zbaliť na dovolenku. 39% mamičiek majú deti, ktoré svoju obľúbenú hračku častokrát menia.

Ak máš aj ty tip na nejakú zaujímavú otázku, ktorú by som za teba mohol položiť našim mamičkám, daj mi vedieť do komentára. Každú inšpiráciu hojne odmením srdiečkami.

Poznáte ten pocit, keď sa na všetko už chcete vykašľať. Ja som ho mala pred dovolenkou. Už som si povedala, že si dám od všetkého pauzu. Od učenia s raketou, od vyrábania všetkých čačiek mačiek, od drilovania hry a interakcií so synom a pod. Presne toto som si povedala v sobotu ráno o piatej, keď sme vyrážali na cestu a ja som sa potkla o pripravený šerblík, ktorý som chcela ešte zabaliť do auta. Chcela som podchytiť tých pár "cikaničiek", ktoré sa občas zadarilo rakete spraviť, ale reku kašlem aj nato. Keď dovolenka, tak od všetkého. Išlo sa bez šerbla....

A aj toto bola jedna z vecí, ktoré moja raketa na mňa vybavila práve na dovolenke. Do odplienkovania som sa pustila už v apríli, v júni to bola stále bieda.  Vtedy mi muž aj vynadal, čo sa nato nevykašlem, čo ju chudátko "trápim", že však ona je pozadu, tak sa do toho "pustíme"cez zimu. To množné číslo používa môj muž veľmi rád, pritom si to človek väčšinou "ods***" sám. Hneď po pôrode ma týmto množným vypecoval, keď povedal: "No, však sme to celkom zvládli." (3/4 pôrodu si zháňal bagetu, lebo bol tak hladný, že si to neviem ani predstaviť).

No ale späť k rakete. Žiadne pýtanie, žiadne cikanie ani kakanie tam kam malo.  V júni som to vypeckovala tým, že som ju nechala na "ostro" všade.  Bolo teplo a ja som chcela využiť to leto aj za cenu, že sa to nezadarí. Ta to max bude 3x pušťáť práčku. Navyše ma nebavilo stále objednávať plenky, aj keď zaflirtovať v teplákoch s kuriérom je celkom príjemná zmena počas dňa. Raketa bola stále ako mačka, všade kde ju to napadlo. Výsledky žiadne alebo minimálne a preto som sa chcela vykašľať na dofče aj na toto. A ona to na mňa zrazu vybalila hneď na prvom odpočívadle. Behájú si po tráve a zrazu príde, že "ccc", kukám na ňu, čo si smädná? a ona čupla, rekú íííha... Neverím, odpadla som z nej zase... Celé ubytko sa krásne učupkala alebo prišla za mňou s tým svojím ccc. Kako si nechávala výslovne vždy do vody, takže to ešte nemáme v "suchu",  ale takých 75 % už by to mohlo byť. 

Naozaj neviem, či to bol morský vzduch, ale celkovo to "civilizované" správanie tam mala jednoznačne iné. V reštauráciách pekne sedela alebo pobehovala len okolo stola. Proste neodbiehala na 300 metrov, šľahačky o zem minimálne a hra? To Vám bola almázia. Po celom dni sme si pred apartmánom na tráve otvorili "detský kútik", kde sme im dali stan a deku a krabicu hračiek a tá moja raketa sa sama hrala so zvieratkami, ukladala si ich do autíčka, jazdila s ním po lehátku, keď som jej ponúkala piť alebo jesť, vždy najskôr ponúkla zvieratko, ktoré držala v ruke... No proste, niekto alebo niečo mi tam počaroval dieťa.

Tu na SVK  si už pleskačky o zem na ihriskách alebo v reštaurácicách neodpustí. Za tri dni, čo sme doma, sa mi stihla popliesať snáď po celkom okrese. Tu je to stále moja raketa, preto mi prišla dovolenka taká čarovná a zázračná, lebo sme si s mužom nespoznávali vlastné dieťa. Ale posunulo nás to všetko vpred. Možno to ešte nie je všetko 100 %centné, ale tá dovolenka mi ukázalo takú "NARNIU" mojej rakety, ku ktorej sa chcem znovu vrátiť....

Vždy keď vidím diskusiu tu na "koníku", kde maminy rozoberajú stravu pre svoje deti a čítam tie "boje" medzi tými, čo sa dnes ironicky nazývajú "biomatky" obhajujúce bio stravu a medzi "nebiomatkami", čo ju ju zatracujú, často až s prekvapujúcou nenávisťou, tak som z toho zarazená a nechápem, kde sa berie tá nenávisť.

Musím podotknúť, že aj ja som skôr bio, ale keď stojím v zime v obchode, a mám si vybrať medzi bledočervenými bio - rajčinami, čo k nám docestovali až zo Španielska a medzi krásnymi červenými sladkými cherry paradajkami zo skleníkov Žitného ostrova, tak v košíku skončia tie Slovenské. Preto som raz skepticky pozerala na tie bledočervené úbožiatka, ktoré doniesol môj muž z obchodu. Bolo tam napísané, že SK, ale mojim vycvičeným očiam aj chuťovým bunkám bolo jasné, že niekde nastala chyba. A kde, bolo jasné, keď pár týždňov na to vyšlo na povrch, že v skladoch označovali dovozovú zeleninu ako slovenskú, aby sa lepšie predávala.

Je vysoko pravdepodobné, že nedôvera veľkého množstva nebiomatiek vychádza práve z toho faktu, že si nijako nemôžu overiť či to, čo je označené ako "bio", získalo svoju nálepku právom, alebo podvodom. Aj ja občas skepticky pozerám na biobanány. Niekedy neodolám a kúpim ich, dúfajúc, že také sú. Záleží to samozrejme aj od stavu nášho bankového účtu. Keď sa nedá, tak sa nedá a bio sa musí usmievať na niekoho iného.

No ale prečo vlastne píšem tento článok? Pretože nechápem nenávisť, voči "bio" značke ako takej. A tie nenávistné výkriky: "Bio neexistuje" alebo: "Nič nieje Bio".

Vezmite si napr. takú cibulu - Jedna postriekaná selektívnym herbicídom proti burine, potom insektisídom (jedom) proti mínerke pórovej, potom fungicídom proti plesni cibulovej a priebežne hnojená umelými hnojivami.

A tá druhá - tzv. BIO - posadená do pôdy, ktorá bola dva roky predtým pohnojená maštalným hnojom, burina je odstraňovaná motykou alebo plečkou, proti mínerke pórovej ju prikryjú bielou netkanou textíliou a posadia jej oveľa viac, aby dosiahli požadovaný výnos aj pri napadnutí plesňou cibulovou či niečím iným.

Keď mi prišla správa od Modrého koníka, že ma vybrali na testovanie produktov dm, nemohla som sa potešiť viac. Tejto drogérii som verná už roky, už od svojich študentských čias, kedy bolo prioritné nakupovanie šminiek. Teraz máme synčeka, tak sa nákupy trošku pozmenili, avšak stále v tejto drogérii 🙂 

Tanierik BABYLOVE 

Synček ešte sám nepapá, prípadne pokusy už má, ale ako inak, je to všade, len nie v puse. Takže papá ešte z misiek, avšak tanieriku sa veľmi tešil, keďže nám z neho asi rastie kuchár a stále iba varí :D Na tanieriku najviac ocenujem protišmykový spodok a tiež príjemný povrch, ktorý sa bude ľahunko udržiavať. 

Lyžičky BABYLOVE

Sú v našej rodine samostatná kapitola, kedže je to synova najobľúbenejšia "hračka". Máme ich doma jednu haldu, keď sme rozbalili balíček a našli ich tam, bola to prvá vec, ktorú si vzal a začal sa usmievať. Lyžičky Babylove s nami rastú od chvíle, odkedy sa naučil ich držať v rúčke. 

Jednorázové Podbradníky BABYLOVE

Voda, slnko, pohoda... a k tomu niekoľko dm produktov, ktoré do tejto scenérie úplne zapadnú. Poďte sa spolu so mnou naladiť na túto letnú vlnu a čítajte, ako u nás dopadli jednotlivé výrobky.

Nádielka to bola celkom slušná, veď posúďte sami, čo nás v letnom balíku čakalo:

Po prvotnom ošiali a chuti ihneď otestovať každý jeden produkt, zvíťazil zdravý úsudok a materinský cit - nenechať dieťa hladné, keďže bol práve jej čas obeda. 

Na Nelkinu veľkú radosť som ako prvé vytiahla babylove detské lyžičky, krásny babylove protišmykový detský tanierik z melamínu a veľmi praktické babylove jednorazové papierové podbradníky.

Malej sa najviac páčil tanierik a lyžičky. Ani sa jej nečudujem - všetko vo veľmi pekných, jemných pastelových farbách. Tanierik má naspodu silikónovy kruh, aby dobre držal a nezošmykol sa zo stola. Lyžičky sú v balení po 3 kusy s praktickou dlhou rúčkou. Samozrejme, že sme museli vyskúšať všetky naraz 😀 Na prvý pohľad sa mi zdali dosť plytké, ale v praxi sa s nimi dobre kŕmilo a veľkosťou boli akurát. Čo mne urobilo veľkú radosť, boli jednorazové podbradníky, keďže Nelka je ako medvedík čistotný a akonáhle by uvidela fľak na tričku, už by ho chcela prezliecť a bolo by po jedení. Doteraz som o ich existencii ani netušila, ale hneď som ich hodila do kabely - tenké, nezaberú veľa miesta a s praktickým záhybom, ktorý zachytí padajúce kúsky jedla. Lepšia alternatíva ako tie naše látkové podbradníky plné fľakov, ktoré som sa hanbila na verejnosti aj použiť 🙈. 

Ďalšou testovanou trojicou boli opaľovacie krémy. 

Ako sa privoláva výťah? Ako vyzerá vešiak? A čo sa stane, ak pošlete chlapa nakúpiť? Čítajte ďalej, všetko sa dozviete 🙂

• Dnes sme boli so synom na prechádzke. Našiel nejakú voňavú rastlinku, začal si ňou potierať ruku a ovoniaval si ju, že ako to dobre vonia. Chcel to urobiť aj mne, že najprv nech si ovoniam ruku a potom mi ju natrie, nech cítim ten rozdiel. Takže mi hovorí: „Mami, ovoňaj si ruku!“
  Urobila som, ako povedal... a ďalšia veta bola: „Smrdí, že?“

• Keď im ponúkneme ryby miesto mäsa...

• „Zlato, kedy mi niečo pekné kúpiš?“
  A manžel na to, úplne vážne: „Veď som ti dnes kúpil 3 pixle kapsúl na pranie...“

• Môj syn pozeral v katolíckom kalendári kedy má meniny a vraví: „Je tu len Lukáš evanjelista... ale veď ja som katolista!“

• Odchádzam cez týždeň z roboty, čakám na výťah, nechodí ... stláčam, stláčam, stále nič, už vytočená, že čo zas s ním je.
  Po dobrých 10 minútach som si uvedomila, že ho privolávam kľúčom od auta.

Mamičky vedia, že udržiavanie poriadku je popri starostlivosti o dieťa (a manžela) naozaj náročná výzva. Sme rady, keď máme poriadok v izbách, prípadne aspoň v obývačke. Veď materská a rodičovská dovolenka nie sú na upratovanie, ale na starostlivosť o naše poklady! A tak popri všetkej tej opatere a bežnom upratovaní len máloktorá mamina stíha ešte aj ukladať veci do chladničky prehľadne, či ako vyšší level aj podľa dátumu spotreby.

Mať prehľad v chladničke chce proste niečo viac. Potrebuje to možnosť zreorganizovať si ju tak, aby v nej bolo všetko dobre na očiach a poruke. A to nielen pre gazdinky, ktoré chladničku otvoria X-krát z a deň, ale aj pre jej menej častých návštevníkov. Chladničku, ktorú si upravíte podľa svojich potrieb, nájdete medzi kombinovanými chladničkami Electrolux. Tie, ktoré majú označenie CustomFlex, vám ponúknu viac priestoru podľa vašich predstáv. Nádoby v dvierkach chladničky sa totiž dajú jednoducho prekladať podľa toho, čo do nich potrebujete uložiť. Sú spoľahlivo zavesené v koľajničkovom systéme, takže ich môžete jednoducho posúvať, kam potrebujete. Zároveň plnú nádobu dokážete veľmi ľahko vybrať a preniesť. Vajíčka tak bezpečne dopravíte na linku aj s jedným drobcom v náručí a druhým zaveseným na vašej nohe.

To ale nie je všetko, čo vám spraví lepší prehľad o situácii v chladničke. Do Electrolux chladničiek si môžete dať otočnú policu SpinView. Keď si na ňu poukladáte trebárs jogurty, syry, či iné potraviny s kratšou dobou spotreby, budete mať o nich rýchly prehľad bez zbytočného presúvania vecí, uloženými pred nimi v poličke. Policu SpinView viete tiež využiť ako tácku. Takže keď si na ňu večer prichystáte raňajkové dobroty, na druhý deň si ju už len pohodlne vytiahnete a prenesiete do postele. Alebo po ňu pošlite drahého a pohľad, ako kráča k vám s raňajkami do postele v rukách, si vychutnajte ako predjedlo.

Tento článok vyšiel s podporou Electrolux