Nemám dokonalú postavu. Moje bruško je stále voľajaké pokrčené, na nohách mám metličky, som nízka, nie úplne štíhla.

Nemám každý deň dokonalú vizáž. Občas mám aj takmer týždeň neumyté vlasy, čo maskujem ulízaným copom, čo v zime až taký "prúser" nie je, keď ich schovám ešte k tomu aj pod čapicu.

Nalíčiť sa stíham, tak naozaj "poriadne" len výnimočne. A to sa nijako zvlášť "nemachlím," len tak, veľmi nenápadne. A nalíčiť sa tak aspoň tošku (riasenka) to stíham tiež veľmi sporadicky. A pri tom si myslím, že to nie je až tak jedno ako vyzerám, lebo sa to potom občas odrazí na tom, ako sa skutočne cítim. Ale aj pre to málo sa občas ťažko hľadá čas.

Nemám dokonalú domácnosť. Momentálne bývame v prenajatom byte v pôvodnom stave. Upratané sa snažím mať aspoň v rámci možností, ktoré sú občas naozaj veľmi obmedzené a často to tu vyzerá, ako po fláme.

Predsavzala som si raz dávno, že budem piecť každý víkend kysnuté. Pečiem? Občas ani rýchlu obyčajnú bábovku. A keď už, no často ani dobre nevykysne.

Nevarím len zdravo. Skôr by som povedala tak klasicky, tradične. Občas aj vyprážanô. Občas deti majú na obed špagety s kečupom. A dokonca si pamätám na deň, keď som čakala druhú dcérku, že sme obedovali párky. Deťom dám aj sladké a občas aj len z dôvodu, nech je trošku pokoja, nech spravia čo chceme.

Takže po dlhej dobe sa ozývam. Mám za sebou veľmi čudné obdobie a ešte čudnejšie z môjho pohľadu ma čaká.

Žiaľ naše manželstvo sa nepodarilo zachrániť, ale  naše priateľstvo áno. Po toľkých rokoch trápenia sme sa zhodli, že bude lepšie ako budeme len kamaráti ale už nie manželia a každý si pôjde svojou cestou.

Nebolo to pre mňa ľahké. Prežila som tri dni v totálnej samote (malý bol akurát u manžela) čiže som bola sama a mala som čas si to celé premyslieť a celé si to dať v hlave dokopy. A musela som uznať, že už to naozaj celé nemalo zmysel, nemali sme si čo povedať a viac sme sa hadali a ubližovali si ako sa ľúbili.

Odkedy som si bola ochotná priznať svoj podiel viny a bola som ochotná sa na to pozrieť nezaujato tak sa cítim lepšie a som schopná konečne sa reálne pozrieť na celý náš vzťah.

Síce sa ešte stále som to nerozdýchala, a je mi to celé ľuto, ale viem, že to tak musí byť.

Chcem aby sme ostali kamaráti aj keď to určite nebude často ľahké, ale bude to to najlepšie pre každého. 

    Už od piatej sa v posteli iba prehadzujem a z času načas tíšim a snažím sa predĺžiť ešte aspoň o kúsok spánok svojej ročnej dcérky, ktorá ani dovtedy nespala príliš dobre. Pozerám na hodinky, tri minúty a treba vyliezť z postele. Je čas chystať sa do škôlky. Predchádzajúce dve noci neboli o nič lepšie, a teda do tretice celkom slušná dávka nevyspatosti. Vôbec sa mi nechce, už teraz viem, že trpezlivosti je málo a pohody vo mne samej. A niektoré to aj hádam samé poznáte... Tie rána, keď treba ísť do školky.     Škôlkarky máme doma dve. A každá má problém s niečim iným. Jednej sa nechce vyliezť z postele, čo dáva aj zvukovo dosť intenzívne najavo. Druhá zasa spustí vlnu námietok voči oblečeniu, ktoré si podotýkam ešte večer vybrala sama. Alebo riešime raňajky, alebo prečo vôbec ísť do škôlky... vždy sa niečo nájde. V tomto školskom roku viem také tie, že fajn (relatívne fajn) rána spočítať naozaj na prstoch jednej ruky. A to dnešné si k nim na zoznam znova nepripíšem.

    Zvoní budík. Prvé štrajkovačky. Zatiaľ pri tom nerobíme veľký hluk. Mladšia škôlkarka je ako tak motivovaná vidinou fašiangovej zábavy, ktorá ju dnes čaká. Podarilo sa. Sme von z postele. Oblieka sa zatiaľ iba jedna slečna. Nie plynule, nie celkom potichu.  Ale bolo už aj horšie, vravím si. Staršia dcérka zatiaľ protestuje: "Ja sa nebudem obliekať, lebo ja dnes do škôlky ani nepôjdem!" Ach jo. A je to tu. Uvedomujem si svoju únavu a zatiaľ s rozumom, síce už kdesi veľmi hlboko vo vrecku, viem, že radšej nereagovať, vo vnútri pedýchavať, lebo inak vybuchnem, spustí sa lavína a už ju nezastavím. Truc sa stupňuje. Vo mne buble stále viac a viac. Dcéra sa vráti do postele, vyjde z nej von, opakuje, že ona nikam nejde, že sa nebude obliekať, pridá na hlasitosti...ale akosi zrazu, berieme do ruky šaty a obliekame sa. Ja navonok pokojne a stojím si za svojím, to zvykne po čase zabrať. Vravím si, je to za nami. Omyl... tak ľahko to dnes nepôjde. Sme už aj po raňajkách, umytí, trochu bojujeme na chodbe s topánkami a vetrovkou a finále prichádza teraz. Krik, plač, skrývačky a behačky po byte so slovami, ja do škôlky nejdem. Môj rozum sa vytratil cez deravé vrecko kdesi nevedno kam. Kričí dcéra, kričím ja. Presnejšie dve tri slová priam zazjapem. Presne takto som to dnes nechcela. Snažíme sa obe upokojiť, čo je veľmi náročné, trochu silene sa objímeme, málinko upokojíme a z dverí sa vychádza už len s trucujúcim zamračeným obočím a slovami ja nechcem ísť. Ale sme v škôlke... Čo vyznieva možno v konečnom dôsledku víťazne, ale dnes som prehrala na plnej čiare. Opäť... už po... no nestačilo by mi asi ani 100 párov rúk, aby som to porátala.

    Aj toto je obyčajná mama. Aj toto som ja. Často neviem ovládnuť svoj hnev, svoje emócie. Potom sa samej seba pýtam, ako to môžem chcieť od mojich detí? S krikom zakričím: "Nekrič!" A často si dávam predsavzatia. Od zajtra to bude iné, budem menej kričať, menej sa hnevať, resp. svoj hnev ovládnem a zvolím inú cestu ako ho vypustiť. Hnevať sa môžem, ale nemusím s hnevom v hlase, prejavoch aj reagovať. A aj keď je pravdou, že kedysi to bolo omnoho horšie, najstaršia dcéra si ukričanú (ale čo zľahčujem) uvrieskanú maminu asi zažila najviac, stále je tých pádov priveľa. Prečítam si knihu o tom, ako inak, efektívnejšie, lepšie komunikovať. A poviem vám, najviac sa mi darí počas dní, keď práve čítam. Keď knihu dočítam, odložím, ešte chvíľku zmotivovaná, inšpirovaná badám zmenu, ale postupne to vždy začne ustupovať a ja sa po čase vrátim do starých koľají. Nie natrvalo, možno jeden deň "blbec", jedná situácia. Ale takto stále dokolečka. Zatiaľ sa mi trvalá zmena nedarí. Tri dni fajn, niekedy si poviem , že super dokonca, a potom to príde. Celé zle... A nezmenila som v tomto smere samú seba ešte na 100% (možno ani nikdy), ale sanžím sa podopierať malými úspechmi. Tých situácií je o čosi menej. Už nie sú každodennou rutinou. Hlasitosť už málokedy dosiahne svoje maximum. Padnem a znova vstanem.

    Často si dávame predsavzatia, že niečo zmeníme, zlepšíme. A nie vždy to ide podľa našich predstáv. Niekedy nás to stojí viac námahy, ako sme predpokladali. Niekedy to ide ťažšie, ako sme očakávali. Niekedy si len možno na seba naložíme priveľa. Kladieme si na plecia priveľké očakávania. Možno sa len zbytočne porovnáme s inými. Alebo neprijímame samé seba také aké skutočne sme. S chybami, nedostatkami, slabosťami. Na to, aby sa veci začali meniť, je dôležitý prvý krok a tým je sepraprijatie. Najprv musíme prijať to kým sme, aké sme. Pomenovať veci tým pravým menom. Spoznať a priznať si pravdu o sebe. Nezľahčujme, neprikrášľujme sa pred sebou. Priznajme si aj bolestivú pravdu o sebe, aby sme mohli vykročiť na novú cestu. Teda aspoň mne to prináša menej zranení. Vidieť veci reálne, a potom tú svoju realitu, či už je krajšia alebo škaredšia, prijať. A tou mojou realitou je, že často neviem ovládať svoj hnev a emócie. Som taký emočný výbuch zčasu načas. A moja najstaršia dcéra mi vďaka Bohu v tom nastavuje úžasné zrkadlo. Na tejto ceste sme spoločne. Ale začať musím od seba. 

"Zdravím vás, potrebovala by som poradiť, čo dávate svojim deťom na bradavice?" Presne takto začína veľké množstvo diskusií, ktoré sa týkajú práve bradavíc. A niet divu - s bradavicami sa za svoj život stretne takmer každý z nás. Čo to vlastne je, koho ohrozujú a ako sa ich čo najlepsie zbaviť - to všetko bude témou dnešného článku.

    Bradavice sú vírusové ochorenie, ktore spôsobuje ľudský papilomavírus HPV. Týchto HPV papilomavírusov je v súčasnej dobe popísané vyše 100 rôznych typov a niektoré z nich sú prítomné v ľudskom tele, bez toho aby ste o nich vedeli. Nespôsobujú žiadne ťažkosti. Niektoré z nich však svoju prítomnosť ohlásia. V tomto prípade práve formou výsevu bradavíc.

Oslabená imunita nahráva bradaviciam

    Bradavice sú označované ako benígne kožné tumory - nezhubné nádory a na pokožke ich môžete spoznať ako zrohovatené výstupky o niečo svetlejšej farby ako pokožka. Občas na sebe mávajú tiež červené bodky. Bradavice sa môžu vyskytovať samostatne, ale aj v zhlukoch. Miestom výskytu sú najčastejšie horné a dolné končatiny, najmä okolia prstov, dlaní a plôšok nôh. Neobvyklé nie sú ani bradavičky na tvári. K výsevu bradavíc sú náchylné najmä deti, ktoré majú nejakým spôsobom oslabenú imunitu - po chorobe, vďaka rôznym autoimunitným ochoreniam pod.

Rozlišuje sa niekoľko rôznych typov bradavíc:

• bradavice pravé - ich výskyt je obvyklý v oblasti horných končatín a nie je nezvyčajné, že sa ich vyseje v jednom mieste hneď niekoľko, nebolia a ich povrch je mierne zdrsnený až zrohovatený, sú o niečo svetlejšie než pokožka a vystupujú nad ňu,
• bradavice plantárne - nevystupujú z pokožky a sú zanorené do hĺbky, nájdete ich najčastejšie na chodidlách, často je možné ich zameniť za kurie oká, na rozdiel od pravých bradavíc môžu byť bolestivé,
• bradavice ploché a strapcovité - oba typy majú spoločné, že sa objavujú v oblasti tváre a krku, majú farbu pleti a nebolia, líšia sa hlavne svojím tvarom - ploché nijak výrazne nevystupujú, strapcovité majú výrazne nitkovitý povrch.

O tom, ci ist do druheho dieťaťa som velmi dlho rozmýšľala. Dost na mňa tlačilo okolie aj manzel, aky bude uz stary. Aj keď to nevyslovil nahlas, vedela som to. Chcel si to “odbiť” a potom mat uz pokoj.... Ja som nevedela vôbec, čo chcem. Chcela som sa veľmi vrátiť do prace, so synom to bolo všetko lahke a super, ale niekde vo mne driemala túžba dať mu súrodenca, parťáka. Podľa mojich prvotných kalkulácií som chcela ísť do druhého tak o 5 - 6 rokov, niečo si zzase odrobiť, zmeniť stereotyp, a druhé si užiť. Ale stále mi to nevychádzalo, všetko stihnúť do 30 tky🙂 A tak prišla zase jedna opilá noc, muž to hneď využil a "pustili" sme sa do práce...

Musím povedať, že teraz po skoro dvoch rokoch som mu vďačná. Nie je to syn, ktorému ten súrodenec prospieva, je to práve moja malá raketa. Akosi som stále myslela vždy nato, aby môj starší nebol sám a tak... Nenapadla ma tá spätná väzba toho druhého súrodenca.  Teraz je to super. Niekedy náročné, niekedy unavné, ale je to super, je to fajn. Môj malý mi s ňou pomáha a pritom si to ani neuvedomuje. Formuje a driluje ju tým jeho chlapčenským, súrodeneckým štýlom, ktorý nikto iný nenahradí. Vôbec mu nevadí, že tam je riziko "PAS" a že by mal na ňu brať ohľad.

- Volá ju skákať na postel a vôbec mu nevadí, že tam je riziko PAS.

- Naháňajú sa po dome a vôbec mu nevadí, že tam je riziko PAS. 

- Šmýkajú sa po škyklávke a on ju s kludom angličana odsotí a môže si celé PAS schovať do vačku.

Keď ich vidím spolu, pripomína mi to film Nedotknuteľný, keď ten černoch podal telefón tomu ochrnutému pánovi od hlavy po päty, lebo jednoducho zabudol nato. A poviem Vám takýto prístup je proste fajn. Nenásilný, kamarátky, taký obyčajný hravý detský.

Ja som urobila takuto torticku priatelovi 🙂.

Či sviatok sv. Valentína bojkotujete alebo naopak, priam sa vytešujete v rôznych roztomilostiach a gýčových vyznaniach, je to stále len o nás a našom spôsobe ako to uchopíme. Aj pri valentínskom líčení nám napadne automaticky sexy červený rúž, ale vôbec to tak nemusí byť. Lebo je to opäť o nás a o tom, v čom sa cítime dobre a ako sa páčime sebe (a aj našej polovičke). Ale v prvom rade sebe, lebo sebaláska je dôležitá ❤️ bez nej iných milovať nevieme, čo si budeme hovoriť 🙂

Aj single ľudia by si mali urobiť svojho Valentína a spraviť si pekný čas, či už sami so sebou alebo niekým blízkym. Veď sa ľúbime 😉 

Dnes som si pre vás pripravila jednoduchú inšpiráciu, v ktorej sa dobre cítim a ktorá možno nenadchne (žiadne vystreľujúce Amorove šípy z očnej linky ani srdiečkové glitre nečakajte) ale ani neurazí, ba priam, myslím si, že bude lichotiť každému.
Značka Catrice prišla teraz vo februári so zaujímavým vychytávkami, tak som si povedala, že vám ich v tomto líčení ukážem.

Rozžiarená pleť je nutnosťou. Keď sa máme rady a sme spokojné, či sme zamilované, žiarime. S bázou HD Active Performance s SPF30 našu pleť pripraví na nanášanie podkladu a ochráni, navyše je odolná potu a tak celý večer budeme vyzerať upravene.

Nový púder Glow Illusion je skvelý v tom, že myslí aj nás, ženy s normálnou až suchšou pleťou,či zrelšou pleťou ktorú zafixuje bez pocitu sušenia a pnutia a rozjasňujúcimi čiastočkami ju prežiari. Mňa si veľmi získal.

Po namáhavej noci či ťažkom dni netreba zabudnúť na korektor, Nobelovku tomu kto ho vymyslel. Vyzmizíkovať známky únavy, aby sme vyzerali lepšie dokáže aj nový tekutý One Drop Coverage, ktorý je ľahký a má vysoké krytie. Ak nás trápi suchšie očné okolie, či drobné vrásky, pomôže nám primer pod oči Liquid Camouflage, ktorý očné okolie vyhladí a pripraví na nanášanie korektora.

Kedysi chodievala v telke Lovkyňa tajomstiev. Pamätáte si? Vedomosťami nadupaná žena  v džungliach hľadala vzácne stratené artefakty. Milovala som ten seriál. Genealógia mi ho pripomína. Je pravým lovom na tajomstvá v tej najosobnejšej verzií, akú si človek môže priať. Je vzrušujúca, zábavná a má moc zmeniť svet. Teda, aspoň ten váš. S každým objavom získavate Pandorinu skrinku, v ktorej neviete, čo sa skrýva, pokým ju neotvoríte. A je tu aj element vzrušenia, pretože získanú informáciu nebudete môcť vrátiť späť a niekedy sa dozviete aj veci, ktoré by ste radšej nevedeli.

V starej dobrej archívnej prácičke sa vyžije každý dejepisár, no  DNA testy predkov otvorili novú dimenziu spoznávania a mňa veľmi ma pokúšala myšlienka vyskúšať ich. Po výlete do Rumunska viac, než kedykoľvek predtým. Čo si budeme hovoriť, odrádzala ma hlavne cena. 😀  Ja, večný kritik svokrovej lakomosti,som ťažko bojovala s neochotou vyvaliť za to pár stovák.😀  Keď som v decembri našla super vianočnú zľavu, neváhala som ani sekundu. Kľúč k minulosti skrytý v obyčajnej sline. Prikúpila som jeden test aj chlapovi. Nech viem, čo doma mám 😀 Tomica bol spočiatku skeptický. Vraj je to podvod a zbytočne vyhodené peniaze. Uvidia chorvátsku adresu, obom nám napíšu Balkán a na vzorku sa ani nepozrú. Šak čo by som aj chcela za padíka. Mám si ísť dať vyveštiť a výsledok bude rovnaký. Rozprávkový deduško svokrík zase chŕlil optimizmom /ako vždy/ a bedákal, či nám to treba, ešte sa náhodou na staré kolená dozvie, že Tomica nie je jeho syn. Alebo ešte horšie, výjde mu, že je Srb! 😀 Snažila som sa mu vysvetliť, že tak to nefunguje. DNA nikomu neprezradí, z ktorej dediny pochádzal jeho pradedo, ani či sa volal Slobodan a bol pravoslávny, namiesto očakávaného katolíka. Test dáva niečo iné, komplexnejší pohľad na etnicitu nositeľa.

Je to normálny jav, že susedné krajiny majú skoro totožné gény. Preto sa výsledky neurčujú po jednotlivých krajinách, ale po regiónoch a preto sa barba Ivan nedozvie, či je čiastočný Srb, alebo nie 😀. Nie je zvláštne, že najviac nenávisti, národnostných treníc a vojen vedú takmer vždy medzi sebou ľudia, ktorí sú si geneticky najbližší? Nie je to však prípad len ex-Juhoslávie. Slováci, Češi, Rakušania a Maďari sú doslova z toho istého materiálu, len v mierne iných percentách. Po celom svete si náckovia a šovinisti s*rú do vlastných radov, ani o tom nevedia.

Pred pár rokmi ma škodoradostne pobavil jeden príbeh. Istý maďarský extrémista si dal samoiniciatívne urobiť  DNA  test predkov, aby dokázal voličom, že je „čistokrvný Maďar“.  Už jeho o niečo inteligentnejší kolegovia ho upozorňovali, že to je fakt zlý nápad, no nedal si povedať. S pompou, ako keď sa Jakubec ženil, rozhlásil po médiách svoj plán a s vidinou 100%-tného ugrofínskeho pôvodu, si test spravil. Od začiatku bolo jasné, že sa strápni. Ugrofínske gény boli počas tisícročnej izolácie prevalcované materiálom od susedov a dnes sú veľmi zriedkavé. V Maďarsku ich má sotva pol percenta populácie. Ironicky, ale logicky, v okolitých hornatých krajinách bývalého Uhorska, sa udržali v početnejších množstvách. Na Slovensku ich má 3% ľudí a v transylvánskych horách, ďaleko od rýchleho života a zmien, si ho miestni Sikuli uchovali v 5tich percentách. Nič viac. Ak by chcel mať dotyčný týpek 100%tny ugrofínsky pôvod, museli by sa jeho predkovia páriť medzi sebou v nejakej izolovanej transylvánskej diere na štýl „Hory majú oči“ aspoň 8 generácií dozadu. To však tento „čistokrvník“ nedomyslel.

Po príchode výsledkov ho čakalo prekvapenie, no  „maďarský gén“ to veru nebol. 😀 Bez predchádzajúceho upozornenia zistil, že je polovičný Žid. Rasista, antisemitista a nadšený fanúšik Hitlera, otvoril spomínanú Pandorinu skrinku. Najskôr si myslel, že je to žart, alebo chyba, no keď mu babka s dedkom potvrdili, že odhalil ich tajomstvo, nezostávalo mu nič, len ukončiť svoju „žiarivú kariéru“, lebo bol všetkým na smiech. Dnes sa vraj učí po hebrejsky, navštivuje Izreal a pripravuje sa na obriezku, aby mohol konvertovať 😀.  Z extrému do extrému.

Tento príbeh vo mne vzbudil vzedavosť. Čo nájdem ja? Som pripravená vytiahnúť kostlivcov zo skrine a odhaliť to, čo nám predkovia nestihli povedať, alebo chceli zatajiť? Sú vôbec nejaké etniká, ktoré by ma zamrzelo vidieť? Budem chcieť bližšie spoznať dedičstvo svojich predkov? O tom vôbec nepochybuem. Konvertovať sa nechystám, ale  návšteva daných krajín bude na mojom popise isto. Pocítila som nával vzrušenia, ale neverila som v žiadnu exotiku. Papierovou robotou som zistila, že mám v rodine samozrejme Slovákov a potom Rusov, Maďarov, Rumunov, jednu Rakušanku. Moja mapka, jazykovo a národnostne tak pestrá, bude geneticky veľmi jednosmerná. Všetci patria do východoeurópskej skupiny.

Blog milujúcej, ale nervóznej mamy, ktorá sa vyhýba slniečkárstvu

3 dôvody, prečo som hejtermama

• Nespadla som učená z neba

A teda čítam, vzdelávam sa, učím deti a nechám sa nimi učiť a nemyslím si, že jedným pôrodom viem všetko a mám právo radiť a mudrovať všetkým do života. A tak si píšem, nech číta, kto chce.

• Bez nadhľadu a smiechu je to nuda

S deťmi a materstvom prichádza toľko starostí a problémov a strachov, že potrebujeme nadhľad a smiech ako soľ.

Pre každú mamičku je najdôležitejšie to, aby bolo dieťatko spokojné. Aby prospievalo, rástlo a robilo pokroky. A jednou z podmienok pre šťastné a spokojné dieťa je jednoznačne plné bruško. S tou správnou výbavičkou bude kŕmenie potešením nielen pre dieťatko, ale aj pre mamičku.

Čo budeme testovať

Značka Tommee Tippee ponúka širokú škálu detských fliaš a iných pomôcok, ktoré uľahčujú nielen kŕmenie, ale aj celkovú starostlivosť o našich najmenších. Fľašky Closer To Nature sú navrhnuté tak, aby boli svojím tvarom a vlastnosťami čo najvernejšie materskému prsníku. Všetky produkty Tommee Tippee neobsahujú bisfenol a mamičky sa teda nemusia obávať ani plastových produktov.

Všechny produkty Tommee Tippee neobsahují bisfenol a maminky se tak nemusi obávat ani plastových produktů.

Spravte si z kŕmenia chvíle, ktoré budú iba vaše. Vďaka nášmu testovaniu to bude jednoduché. Vyzbrojíme vás nielen kŕmiacim arzenálom v podobe fľašiek a pomôcok, ale postaráme sa aj o spokojnosť brušiek vašich najmenších a prihodíme vám k testovaniu aj Sunar Premium 2.

Dojčenská fľaška ANTI-COLIC Tommee Tippee Closer To Nature je najúčinnejším riešením pre bábätká so sklonom k brušným kolikám. Ultracitlivý antikolikový ventil zaisťuje dokonalý odvod vzduchu počas dojčenia a umožňuje dieťaťu úplne plynulé satie bez prehĺtania vzduchu.

V skupinke Sunar pozná tajomstvo detskej chuti pridávame počas celého februára fotografie s hashtagom #jetolaska.

Je úplne jedno, či ide o lásku medzi rodičmi a deťmi, manželmi, priateľmi či súrodencami. 

Za každý príspevok posielam #srdiecka a na konci mesiaca vyžrebujeme jedného, ktorý získa skutočne štedrú nádielku toho najlepšieho, čo Sunar ponúka a vyrába z lásky pre našich drobčekov 🙂

Pozývam vás do skupiny Sunar pozná tajomstvo detskej chuti a teším sa na každý jeden príspevok. 🙂

Borka 

Dlho som rozmýšľal nad tým, ako nastávajúcim mamičkám vysvetliť, prečo je naozaj dôležité, aby si nechali urobiť vyšetrenia na choroby srdca ich detičiek ešte počas tehotenstva. Nakoniec som sa rozhodol, že čo najvernejšie opíšem príbehy Igorka a Natálky, ktoré sa skutočne stali.

Príbeh prvý – Igorko z Vranova nad Topľou

Igorkovi bola v 22. týždni tehotenstva jeho mamičky diagnostikovaná transpozícia veľkých ciev.  Vzhľadom na vážnu diagnózu rodičia absolvovali konzultáciu so špecialistom, počas ktorej boli informovaní o priebehu pôrodu a o operácii chyby v novorodeneckom veku. Dva  týždne pred pôrodom bola mamička umiestnená na Gynekologickom oddelení NÚDCH v Bratislave. Na základe opakovaných  prenatálnych vyšetrení bol tímom Oddelenia detskej kardiochirurgie presne určený operačný postup po pôrode. Toto je priebeh prvých dní života Igorka z Vranova nad Topľou:

Deň 1:

06:00 – Igorko po 2 hodinovom vyvolanom pôrode cisárskym rezom prichádza na svet

08:00 – Igorko je prevezený na Jednotku Intenzívnej starostlivosti Detského kardiocentra, kde je zahájená život zachraňujúca liečba a potvrdená presná diagnóza.

Moja malá raketa ma v tomto smere mala vždy na háku. Mohla som si dušu vyplakať pred ňou, ona si v pohode "čítala knižku".  Ešte teraz si pamätám, ako sme sa raz s mužom veľmi hádali, bola to jedna extra burlivá hádka, pri ktorej sme využili to, že malý nebol doma a malá nevie ešte rozprávať. Ja som ju neskôr opisovala kamoške, ako sme sa s mužom divoko pohádali, už len taniere lietajúce chýbali, ale v tomto kriku a hneve a neviem v čom ešte, si moja malá na mojich nohách kľudne jedla piškóty a pozerala rozprávku. Mohli okolo nej aj bomby padať, ona vyzerala ako divák, ktorý si tam priniesol popcorn a je v kine. V tomto bol môj syn úplne iný. Niekto len zvýšil hlas na mňa a už plakal. Keď som plakala ja, plakal so mnou, utieral mi slzičky, no proste to bolo také úžasné a citlivé, že som si to ani neuvedomila, že mi to moja dcéra nedáva. Ani utešiť, ani spolucítiť, nič to moje deco nevedelo po emocionálnej stránke. Tak som sa pustila aj do tohoto a to opäť vďaka O.T.A. metóde.

Jeden z bodóv je "prebudenie emócií", pretože človek môže byť iba natoľko empatický, nakoľko rozumie svojim citom. A moja malá očividne ničomu nerozumela. Podstatou tohto bodu v O.T.E je to, že dáte dieťaťu spätnú väzbu t.j. keď začalo plakať v hneve, začali ste to robiť aj vy. Samozrejme najlepšie sa to trénuje doma, pretože vonku by ste vyzerali divne. Keďže moja malá škriekala okolo 18 - 19 mesiacu pomerne dosť, nebol problém "vychytať" tieto momenty. Ani predstierať som to prakticky nemusela, pretože to boli pre mňa čierno-sivé dni, takže poplakať si s ňou bolo v pohode. Okrem hnevu, som sa snažila ju napodobnovať aj pri radosti. Vedela som, že sa teší, napr. čítaniu alebo keď si pozerala autíčko, tak som prišla k nej a BEZ DOTYKU som začala "výskať" a "híkať" aké má krásne auto alebo ako si krásne číta...

Tento bod budem s ňou určite ešte trénovať, ale vidím, že sa začala chytať na synové emócie. Keď plače, tak ona teatrálne s ním, keď zvískne od radosti, ona s ním.Už ho ide aj sama mojkať a dať mu pusku, keď plače, ale predtým som ju vždy volala, nech ho ide pomojkať, nech mu dá pusku, má to také naučené, ale vidím, že na tie jeho slzičky a nárek oveľa viac reáguje ako na dospelých. A teda aj dievčatko, keď uvidela plakať v škôlke synovej, tak išla k nemu a akosi ju "mojkala", či čo to robila.  Moje city má ešte čiastočne na háku, ale príde ma tiež pomojkať, ak ju požiadam napr. ak predstieram, že plačem, ale to mi príde ešte také naučené. Takže hádam bude časom citlivejšia aj na moje náreky....

Dnes to nebolo idylkové "učenie", syn bol s nami celý deň, tak sa malá nevedela ani poriadne sústrediť, keď je s nami v izbe. Ale môže to byť aj tým, že je celá zasoplená a umrnčaná. Snažím sa jej vymýšlať nové hry, rôzne priraďovanie, ale trochu sama cítim, že poľavujem, tak musím byť viac precíznejšia... Hlavne ma hnevá to, že som začala používať mobil pri jedle. Ale, keď si predstavím ten polhodinový boj pri jedle, vyberám si zatiaľ menšie zlo. Dnes guláš zjedený za 2,36 minút. Pri synovi som ho používala bežne do 3,5 roka, kým som mu ho nezatrhla, ale pri mojej rakete som ako na tŕňoch, či sa niekedy v živote naučí jesť aj bez neho... Ak jej nabehne lepšie porozumenie, toto bude prvé, čo ju odnaučím..

            Jednorazové plienky patria k základnej výbave novopečených rodičov. Na trhu existuje veľký výber jednorazových plienok a nemusí byť jednoduché nájsť tie najlepšie. Samotný výber nie je vôbec jednoduchý a rodičia sa častokrát zvyknú spoliehať na internetové diskusie, alebo garancie jednotlivých značiek výrobkov. Jedným z dôveryhodných zdrojov informácií je renomovaný časopis dTest, ktorý sa venuje nezávislému testovaniu výrobkov a v jeho novembrovom čísle (11/2018) sa zameral na testovanie práve jednorazových plienok. V testovaní sa nespoliehal iba na laboratórne prostredie, ale oslovil taktiež rodiny, ktoré sa testovania zúčastnili, nakoľko anketa facebookového profilu dTest jasne vypovedá o tom, že jednorazové plienky nakupuje až 84% rodičov. Testovali spolu 15 značiek jednorazových plienok vo veľkosti 4 pre deti v rozmedzí hmotnosti 7-18 kilogramov. Celkovo prebiehalo testovanie v 30-tich domácnostiach (dievčatá a chlapci boli v zastúpení 1:1)

            Test jednorazových plienok prebiehal v dvoch rovinách:    

1. Laboratórne testy sa zamerali na schopnosť absorpcie, ktorá je jedna z najdôležitejších vlastností plienky. Laboratórnych expertov aj rodičov zaujímalo, či sa dá na plienky spoľahnúť nie len cez deň, ale aj v noci. V dTestu sa okrem iného hodnotilo, ako rýchlo dokážu plienky vsakovať tekutinu, ako dobre ju dokážu uadržať a nakoľko zabraňujú jej úniku. Plienky Pampers Active Baby-Dry zaznamenali pri meraní rýchlosti absorpcie až 10-x rýchlejšie sanie v porovnaní s plienkami na chvoste tabuľky.

2. Použitie v praxi - únik tekutiny mimo plienku a schopnosť plienky udržať tekutinu, je bezpochyby jeden z hlavných faktorov, ktorým sa rodičia pri kúpe plienok riadia. Na domáce testovanie obdržali rodičia vzorky všetkých 15-tich plienok, ktoré ich deti používali 3 dni a 3 noci. Rodičia boli všeobecne v hodnotení plienok miernejší v porovnaní s laboratórnymi odborníkmi, ale čo sa týkalo víťaza testu, boli takmer za jedno.

Výslednú známku testu ovplyvnil aj faktor, či sa môžu jednotlivé plienky pochváliť aj zložením bez nežiadúcich látok. Naopak v domácnostiach sa testovali vlastnosti typu, jednoduchosť zapínania, prebaľovania, priedušnosť plienok, absorpcia cez deň a v noci, taktiež to, či sa plienka dokáže prispôsobiť telu dieťatka, a či nedráždi detskú pokožku. Z chemickej analýzi v laboratóriu bol preukázaný obsah nežiaducich látok v dvoch značkách jednorazových plienok (!!!) - v ktorých boli nájdené stopové prvky glyfosátu.

Z celkového hodnotenia získali plienky Pampers Baby Active-Dry, vyrobené v Maďarsku, 90% a stali sa tak víťazom testu. V tesnom závese a teda na druhom  mieste sa umiestnili plienky Pampers Baby Active-Dry, vyrobené v Poľsku, ktoré v teste dosiahli 88%.

Každý deň s dieťatkom je jedno veľké dobrodružstvo. Jedinečné, plné zábavy, radosti a nečakaných udalostí. Také je aj oblečenie LINDEX. Navyše, nielen spomienky na tieto krásne a neopakovateľné chvíle sú večné. Dlhotrvácnosťou sa vyznačujú aj módne kúsky, ktoré budú súčasťou týchto spomienok.

Čo budeme testovať

Tentoraz vás čaká naozaj špeciálne testovanie. Do rúk dostanete poukaz v hodnote 60 eur a výber štýlových kúskov oblečenia je iba na vás. Doplňte garderóbu svojich drobcov o kvalitné, farebné a hravé detské oblečenie, ktoré je ako stvorené na každodenné dobrodružstvá malých objaviteľov. Užite si tie krásne spoločné chvíle o niečo dlhšie a vychutnajte si ich naplno.

Pri malých detičkách treba dbať na to, aby bolo oblečenie nielen pekné, no predovšetkým kvalitné a praktické. Všetky LINDEX bavlnené odevy sú vyrobené z recyklovaných materiálov, 100 % organické a pýšia sa certifikátom GOTS. Ten zaručuje, že všetky fázy procesu odpovedajú globálnym organickým textilným štandardom. Tým doprajete svojim drobcom to najlepšie z najlepšieho.

Deti rastú ako z vody. Nakúpite krásne kúsky oblečenia, no ani sa nenazdáte a dieťatko z nich vyrastie. Poznáte to, však? LINDEX preto prináša body, ktoré porastú s vaším pokladom. V rozkroku majú pridaný ďalší rad gombíkov a rukávy môžete jednoducho šikovne zhrnúť. Z jedného kúsku oblečenia tak získate dve veľkosti. Áno, LINDEX načúva myšlienkam mamičiek ;)

Čas je vzácny, preto ho treba využiť čo najefektívnejšie. LINDEX prináša ďalšiu vychytávku. Dvojitý zips, ktorý sa dá rozopnúť zhora aj zdola, vám zjednoduší a urýchli vyzliekanie či menenie plienok. Aby ste čas mohli využiť na dôležitejšie veci.

OLÁ OLÁ, valentínska súťaž volá!

Tak ako každý rok, aj tento rok sa bude 14. februára v nejednej domácnosti vyznávať láska 😍

Niekto z lásky niečo chutné uvarí či upečie. A niekto bude čakať chutné pohostenie od svojej milovanej polovičky. Budete tým, kto sa chystá rozmaznávať alebo sa dočkáte chutného prekvapenia od svojho milovaného?

Nech už je to akokoľvek, s Billou sme si pre vás aj tento rok pripravili chutnú súťaž 👌👍

O čo v súťaži pôjde?

• Láska ide cez žalúdok, súhlasíte? Ak sa chcete zapojiť do súťaže, stačí, ak splníte tieto dve jednoduché podmienky.
• Ukážte nám, akú večeru či koláč ste pripravili vy alebo vaši drahí. Pochváľte sa na svojom blogu a nezabudnite súťažný príspevok označiť ako #valentin_s_billou2 a #sutaz.
• Liknite tento súťažný článok (označte ako „páči sa mi“)

Ahoj,

před malou chviličkou jsme spustili další novou Odbornou poradnu, tentokrát na téma: Histaminová intolerance, alergie, diety. 

V dnešní době není nic neobvyklého, že člověk u sebe odhalí alergii na určitou potraviny, anebo má vleklé potíže zažívacího traktu, které v závěru vyústí k diagnóze spojené s histaminovou intolerancí. Abychom se znovu cítili dobře a v kondici, musíme si upravit svůj jídelníček, korigovat stravu správným směrem a v neposlední řadě o pomoc poprosit i výživového poradce nebo jiného odborníka. Tím je u nás paní 

Mgr.Veronika Mičianová, PhD. ze společnosti Imwell.sk , která je připravena odpovídat denně na Vaše dotazy a nasměřovat Vás ke správné výživě. 

Všechny Vaše otázky jsou, stejně jako ve všech Odborných poradnách, na Koníku zdarma a anonymní. 

Věřím, že Vám bude Poradna v mnohém nápomocná a najdete v ní potřebné rady a nasměrování...

Náš Oliver má 6 mesiacov a je to veru aktívne bábätko, vôbec sa pri ňom nenudíme. Už teraz začína skúmať a objavovať nové veci, ochutnávať všetko jedlé aj nejedlé a je mimoriadne zvedavý. Práve preto nám toto testovanie sadlo ako uliate a náramne sme si ho užívali. Asistovala nám aj Oliverova staršia sestrička Emka, ktorú sme zapájali najmä pri testovaní kozmetiky.

Prvým testovaným produktom z doručeného balíčka bola babylove plyšová šuštiaca hračka. Dostali sme krásnu šedú rybičku a Olivera veľmi zaujala. Z môjho pohľadu je krásne vypracovaná, je zaujímavá, aj keď, možno by som zvolila výraznejšiu farbu. Materiál je príjemne jemný a samotná hračka po stlačení vydáva šuštiaci zvuk, čím je pre bábätká veľmi atraktívna. Osobne ju budeme naďalej využívať najmä na cesty, keďže svojou veľkosťou je ideálna do prebaľovacej tašky a nezaberá takmer žiadne miesto. Za tento produkt má od nás dm prvé +.

Hneď prvý deň testovania sme testovali aj babylove jednorazové podbradníky. Oli k nim síce veľa nepovedal, ale bolo zrejmé, že ho bavili. Chytal si pri papaní podbradník do rúčky a obzeral si obrázky. Veľmi sa mi páči dizajn, ktorý zaujme nielen detičky, ale aj mamičky. Veľkým bonusom týchto podbradníkov sú lepiace pásky na spodnej strane, ktoré pekne držia podbradník na mieste, a tak sa nemôže stať, že bábätko ho strhne a všetko naokolo ušpiní (presne takto to u nás často pri kŕmení totiž vyzerá). A samotný podbradník má ešte jedno využitie – po kŕmení pred odhodením (ak nie je veľmi ušpinený) sa ním dá pekne poutierať tvárička a pusinka od zvyškov jedla. Za tento produkt má od nás dm druhé +.

DmBio detský ovocný čaj je ďalším produktom, ktorý nás oslovil. Výhodou je jeho balenie – každé vrecúško je hygienicky balené a tak je možné ho vziať so sebou bez potreby ďalšieho balenia a uvariť ho napríklad aj u babičky. Oliverovi tento čajík chutí, má príjemnú ľahkú vôňu po šípkach a na rozdiel od iných ovocných čajov má jemnú nedráždivú chuť. Za tento produkt má od nás dm tretie +.

Druhý deň testovania sme popri čajíku vyskúšali na raňajky dmBio špaldovú obilninovú kašu. Vzhľadom na to, že Oliver je plne dojčený a s príkrmami sme začali len nedávno, umelé mlieko u nás doma nenájdete. Tým pádom sme túto kašičku pripravili podľa návodu bez použitia mlieka, iba s prevarenou vodou. Vôňu má neutrálnu, chuť takisto, no osobne nás veľmi neočarila. Ani Olivera, ani mňa (po Oliverovom odmietnutí som ju chcela dojesť, ale veru ma jej chuť neoslovila). Oliver ju odmietol a po troch pokusoch skončila na podbradníku. Možno keby bola pripravená s mliekom, chuť by bola jemnejšia, no to už my posúdiť nevieme. Za tento produkt má od nás dm prvé -.

Po náročnom dni nás čakalo kúpanie, tak sme siahli po produktoch z testovacieho balíčka. S produktom babylove Ultra Sensitive umývacia emulzia sme už skúsenosť mali, keďže som ju vyskúšala už asi pred dvoma rokmi pri staršej dcérke, ktorá má suchú pokožku. Táto umývacia emulzia má príjemnú hustejšiu konzistenciu, tým pádom nie je nutné používať pri umývaní veľké množstvo a pekne umyje celé telíčko. Čo mi však prekážalo, bola aróma tohto produktu, keďže mám rada aspoň jemnú vôňu detských produktov. Tu mi tá vôňa chýbala. No so samotnou emulziou sme boli spokojní, a preto za tento produkt má od nás dm štvrté +.

🎶 Fidlikára 🎵

Predstavujeme naše programy, 3. diel 

O programe

... pre deti s mentálnym a kombinovaným postihnutím

Fidlikára je špeciálne predstavenie určené deťom s autizmom, deťom s mentálnym postihnutím a deťom s kombinovaným postihnutím. Zdravotní klauni navštevujú žiakov špeciálnych škôl priamo v ich triedach a otvárajú im dvere do nového sveta fantázie.

Myšlienka z Holandska

Hlavná myšlienka vznikla v Holandsku a program bol vyvinutý v úzkej spolupráci s expertmi, tak aby klauni mohli pracovať s každým dieťaťom osobitne a zároveň reagovali na celú skupinku detí. Pomocou hudby, piesní a jednoduchého príbehu vstupujú do často uzavretého sveta týchto detí a prinášajú im nové emocionálne podnety, ktoré majú vysoko terapeutický účinok.

Asi každý, kto sa dostane do kontaktu s nejakou čudnou chorobou, či už mentálnou alebo fyzickou, hľadá a lustruje, čo najefektívnejší a najrýchlejší spôsob vyliečenia. Inak to nie je ani s nami - mamičkami rizikových detí. Ja som tiež začala "googliť" a hladať ako vyliečiť autizmus. Je však nad slnko jasné, že neexistuje ŽIADNY liek na PAS. Nevedia ani len príčinu, nie to ešte liek. ALE pri tom celom vysedávaní za PC som našla kopu vecí, odkazov a diét, ktoré by mohli pomôcť. A tak som zo svojej dcéry spravila "pokusného králika"...

1. Rybí olej

 Toto som skúsila ako prvé. Nabehla som však najskôr do lekárne, predsa len "referencie" z MK neboli dostatočné nato, aby som išla bezhlavo do takéhoto niečoho. Ale prakticky použitím rybieho oleja dieťaťu nijak neublížite. Teda aspoň ja som nenašla žiadnu referenciu, žeby mali deti pri užívaní rybieho oleja nejaké nežiadúce účinky. Môžte ma kľudne vyvodiť z omylu. Tak som prvý kúpila v lekárni. Viem, že už prvý týždeň som videla výsledky. Malá bola ako zobudená, ale musím povedať, že som zdvojila dávky - keďže to nemohlo uškodiť a ona mi niekedy 3/4 vyplula, ale zároveň som v tom čase vysadila aj laktózu, takže moje výsledky o rybom oleji môže byť skreslené. Až neskôr som zistila, že nie je rybí olej ako rybí olej a treba si všímať hlavne zloženie a prítomnosť kľúčových látok Omega-3 mastné kyseliny: EPA a  DHA. Ale teda, ja som mala pozitívnu skúsenosť aj s rybím olejom kúpeným v lekárni. 

2. Karnozín

Fuu tak na toto som vsádzala, lebo som čítala o tom veľmi veľa. Dokonca tým vraj jedna psychologička lieči deti z autizmu. Myslím, že niekde v Španielsku. Tu je odporúčané až od troch rokov (čo je skoro pri všetkých liekoch), tak tu som chvíľu váhala. Pchať chémiou decko, zas nie som sadista. Ale veľa veľa som čítala pozitívnych skúseností, ako nabehlo lepšie sústredenie a dozretie CNV, ale veľa veľa som čítala aj o tom, ako sa deťom zhoršil spánok a zostali hyperaktívne. To ma odraďovalo najviac, lebo moja už bola dostatočne raketová, a ten spánok mala celkom fajn, aj s poobednajším šlofíkom. O to som fakt nechcela prísť. Tak som sa rozhodla, že to vyskúšam a keď neuvidím výsledky do týždňna ako pri rybom oleji, okamžite to nechám. Ale výsledky som videla. Bola naozaj sústredenejšia a vnímavejšia najmä voči svojmu okoliu. Tak som to ponechala... zatiaľ... ale končím a uvidím, či sa niečo zmení vysadením. Dám Vám vedieť. Ale z mojej skúsenosti je dôležité nedávať určite karnozín pred spaním, keďže dieťa sa "sústreďuje". Najlepšie hneď ráno pri raňajkách. Ale opäť treba sledovať zloženie, lebo nie všetky doplnky s názvom karnozín ho skutočne aj obsahujú v dostatočnom množstve.

3. GFCF

Mali sme s našou Zuzankou šťastie a vybrali nás, aby sme otestovali zopár produktov z dm drogerie markt, za čo sme moc vďačné, a teda sme sa k tomu obe postavili zodpovedne a svedomito 😉.

Nech sa páči, tu sú naše hodnotenia a recenzie:

dmBio špaldová obilninová kaša – z kaše máme len tie najlepšie dojmy. Výborne chutí a rýchlo sa pripravuje, možnosť zmiešať s vodou alebo mliečkom. S mliečkom je teda trošku chutnejšia. Dochutili sme ju strúhaným jabĺčkom a po ďalší krát sme do nej vmiešali dmBio sušené slivky v jabĺčkach. Výborná jemná chuť kaše nás ozaj milo prekvapila, mňam 🙂. Vrelo odporúčame, dobrú chuť 🙂.

dmBio detský ovocný čaj – tento čajík sme mali kúpený už pred testovaním. V dm drogérii mi ako jediný z ovocných hneď padol do oka, jeho zloženie ho robí veľmi chutným a lahodným. Zuzanke moc chutí a má príjemnú vôňu, za nás palec hore 🙂.

babylove BIO ovocný príkrm  – k tomuto príkrmu môžem svedomito napísať, že sa po nom doslova zaprášilo. Také mľaskanie a vychutnávanie som u Zuzanky ešte nevidela. Fantastická jemná chuť a hustota. Tlačila si lyžičku do úst, tak veľmi jej chutila. V našej domácnosti si táto mňamka miesto vždy nájde.

dmBio sušené slivky v jablkách – veľmi jemná a najmä chutná výživka. Zamiešali sme do nej piškótky, pretože Zuzanka je veľký papkáčik 😉. Použili sme trošku aj do dmBio špaldovej kaše, ako som spomenula vyššie. A kedže je so slivkami, pre detičky, ktoré majú problém s kakaním, je to ideálna voľba.

Aj ja som si dala novoročné predsavzatie, že sa pustím do chudnutia. Poznáte to, kedže chceme vyzerať pre našich partnerov stále príťažlivo, snažíme sa bojovať zo všetkých síl. Vydala som sa teda s prstami na Google a dúfala, že nájdem niečo, čo mi k tomu dopomôže. 

Chudnutie je radosť

Chudnúť ma vždy bavilo. Aj keď musím priznať, že vždy bohužiaľ len chvíľu. Ako tak pozerám do zrkadla a nemôžem nevidieť tie svoje "pneumatiky" ☹ , naštartuje to vždy vo mne akúsi tajnú silu na zmenu. Pár dní som tak odhodlaná, že vydržím aj hladovku. Škoda, že moja pevná vôla nieje tak pevná aby vydržala viac ako len tých pár dní. Ako to vydržať keď som tak žravá? Ako to vydržať keď šport nieje moja obľúbená disciplína? To neviem, no myslím si, že je to všetko len v mojej hlave.

Na internete je veľa návodov

Google mi našiel výsledky a tak som začala bádať. Výsledkov ako schudnúť mi vševedko našiel asi tisíc. "Fí-ha tak to si určite niečo vyberiem". Hnev ma však zalial keď som prišla na to, že viac ako 90% článkov o chudnutí sa opakuje. Mrzí ma, že vševed Google nieje rôznorodý a neuprednostňuje originalitu. Nevadí. Pár návodov mi skutočne dalo veľa. Zistila som si niečo o zdravej výžive a do rúk sa mi dostal aj zaujímavý diétny jedálniček.

Tak to teda skúsim ešte raz

Bláznivá príšerka je akýmsi novodobým poňatím káčera so šnúrkou. Čiže ak sme my ako malé deti ťahali za sebou káčera, tak  naše detičky teraz za sebou môžu ťahať malé strašidielko!

Táto veselá farebná hračka sa skladá z rôznych materiálov. Okrem lesklého plastového povrchu sa na nej nachádzajú aj látkové sukničky a vlásky. Drobček si ich môže pochytať a objavovať rozdiely v povrchoch a materiáloch. Lilka napríklad rada strašidielku otáča sukničku a naťahuje vlásky. Taktiež rada točí kolieskami a sleduje ako sa strašidelko otáča.

Vďaka gumou potiahnutým kolieskam sa strašidielko pohybuje bez problémov na rôznych povrchoch. Trochu mu však robia problém zákruty a otáčanie. Kedy veľa krát spadne a prevráti sa na bok. Lilka sa však  k príšerke vráti a postaví ju na kolieska.  To padanie ju ale po chvíli prestane baviť a strašidielko nechá žiť si svoj prevrátený život na zemi.

Zelenú potvorku robí zaujímavou aj to, že pri pohybe sa jej nadvihuje hlavička hore a dole a aj látková “sukňa” sa točí dookola. Práve tieto pohyby, ktoré hračka vykonáva sú super motiváciou pre drobčeka aby príšerku ťahal za sebou.

Keďže Lilku baví príšerka len chvíľku, ako model mi pomohol jej bratranec Lukáško a úlohy sa zhostil perfektne! Lukyho príšerka bavila oveľa viac než Lili 😀 S radosťou ju za sebou ťahal a obzeral sa ako sa točí. Táto akcia bola perfektným prevedením toho ako funguje princíp príčiny a následku. “Keď budem ťahať príšerku za sebou, bude sa točiť” Je mi jasné, že ročné dieťatko takto nerozmýšľa 😉 ale verím, že pochopil že k tomu aby sa príšerka točila a nadvihovala ju stačí ťahať za povrázok. 🙂

Vďaka šnúrke, ktorú drží drobček v rukách si rozvíja motoriku a úchop. Taktiež je super motiváciou k prvým krokom a hoci je hračka určená od 12 mesiacov, môže veľa ponúknuť aj menším huncútom.

Ďalšou čudnou zvláštnosťou mojej malej rakety bolo to, že sa doteraz nevedela poriadne hrať. S pojmom "Funkčná hra" som sa stretla oficiálne eštelen pred dvomi mesiacmi, dovtedy som pri nijakom dieťati neriešila funkčnú/nefunkčnú hru. Proste sa hralo a ja som mala chvíľu pokoj...

No, ale vďaka mojej dcére som sa zase niečo nové naučila. Ona totiž namiesto funkčnej hry s hračkami len manipulovala. To, čo ja som považovala, že "objavovanie" a "samovzdelávanie", ona považovala za hru. Všetky hračky len pochytala, poskúmala, pootvárala okná/dvere, postláčala tlačidlá a hotovo -  išlo sa ďalej. Dom bol akosi stále rozhádzaný a ona znudená za 5 min. Vrcholnou hrou bolo listovanie knižiek alebo stavanie vežičiek z kociek. Spomenula som si nato, ako sa môj malý už v dvoch rokoch vedel hrať na mäsiara, murára, opravára či farára. Porovnávať ju však s ním by bolo nefér, lebo také decko ako je môj starší syn som ešte nevidela. On má totiž neuveriteľnú fantáziu a dokáže do nej vtiahnuť všetky deti z ulice. Vždy je to on, čo vymyslí hru a zrazu všetky deti okolo neho a to bez ohľadu nato, či majú 12 rokov alebo 3.  Ale odhliadnuc od toho, asi by sa už mohla nejak zahrať tá moja raketa, aj keď nie na "predstieranie", ale aspoň trochu funkčne. Tak som sa pustila aj do tohoto "boja" a začala som ju učiť funkčne hrať.

Vyskúšala som tri jednoduché hry:

1. Zobrala som auto a jazdila po koberci, po posteli, po stole, po skrini, po jej chrbátiku a hlavičke a zase po zemi. 

2.Postavila som z lega domček pre štyri zvieratká, ktoré som odviezla na nákladnom aute po celej izbe a potom som ich uložila do domčekov.

3. Pre bábiku som vytiahla "staré" bábätkovske oblečenie a začala som ju prezliekať, krmiť lyžicou, kočíkovať po dome, uspávať, dokonca aj prebalovávať.

Chcem sa s vami podeliť o skvelé správy! Pondelky väčšinou neznášam veľmi dobre, ale ten dnešný je z rodiny tých najlepších. Tá prvá dobrá správa je, že po dlhom a náročnom snažení a po včerajšej štvorhodinovej bitke pri PC monitore uzrelo svetlo sveta logo projektu Ako zvon. Dúfam, že sa Vám bude páčiť!

Chcel by som veľmi pekne poďakovať Pedrovi Bátorovi, grafikovi, ktorý práve včera so mnou preťal cieľovú pásku pri tvorbe loga a Peťovi Barnasovi a Igorovi za hodiny ich voľného času, ktorými prispeli ku kreatívnemu konceptu. Názov projektu „Ako zvon“ a tiež jeho slogan – „Naučte sa počúvať vaše dieťatko. A začnite srdiečkom.“ pochádza práve z ich kreatívnych hláv. Obrovské ĎAKUJEM vám všetkým za nezištnú pomoc!

Tou druhou výbornou správou je, že tvárou projektu Ako zvon sa práve dnes stala Ivetka Malachovská. Nedajte sa však zmiasť spojením „tvár projektu“. Nie je to len o tom, že budeme využívať jej podporu na propagáciu. Vďaka osobnej skúsenosti v nej totiž v tomto prípade nevidím vôbec „celebritu“ - ale predovšetkým matku a človeka, ktorý je ochotný pomôcť dobrej veci bez jediného zaváhania.  

Navyše problematiku srdcových chorôb detí pozná veľmi dôverne – doteraz už niekoľkokrát pomáhala našej Nadácii Šťastné srdcia. Či to bolo  moderovanie akcii pre našich malých pacientov alebo rozhovormi v Dámskom klube venujúcimi sa tejto problematike. Ivetka je úžasne empatická bytosť plná entuziazmu a veľmi sa teším, že je so mnou na palube.

Dnešný pondelok teda vôbec nebol na zahodenie, bodaj by sa nám takto darilo aj naďalej. Držte palce!

Ozaj, aby som nezabudol:  Naučte sa počúvať vaše dieťatko. A začnite srdiečkom.