Všetky deti svoj príchod na svet ohlasujú plačom. A už v prvom roku dokážu niektoré (ako náš Miško) vysloviť prvé slová a formulovať krátke vety. No uvedomili ste si niekedy, že ten naozaj prvý zvuk, ktorý môžu počuť rodičia dieťatka je tlkot jeho srdiečka ešte v brušku matky?

Priznám sa, nie som veľký fanúšik čísel, avšak práve kvôli nim som sa rozhodol vytvoriť tento projekt:

• ročne sa na Slovensku narodí v priemere 400 detí s vrodenou chybou srdca
• okolo 200 z nich sa vďaka neskorej diagnostike ocitne v ohrození života
• len pri 35% z nich sa podarí zistiť diagnózu ešte počas tehotenstva matky
• v Čechách a v ostatných civilizovaných krajinách je to od 80 - 95%. 

Náš projekt Ako zvon vznikol s jediným cieľom -  aby sa na Slovensku do roku 2022 zvýšilo percento úspešnosti prenatálnej diagnostiky chorôb srdca z 35% na 85% - a my sme sa tak mohli zaradiť medzi ostatné civilizované krajiny.

Ako tento cieľ dosiahneme? Aktuálne pripravujeme kampaň, prostredníctvom ktorej sa mamičky dozvedia o možnosti vyšetrenie srdiečka ich plodu a súčasne pripravujeme projekt pre slovenských gynekológov, aby sa niekoľkonásobne zvýšil počet tých, ktoré tieto vyšetrenia dokážu poskytnúť. 

Máme cieľ a vieme, ako ho dosiahnuť. Aj vďaka Modrému koníku a jeho podpore sa náš hlas dostane aj k vám. Pomôžte nám ho šíriť ďalej a držte nám palce.

Jednoduché jednohubky na akúkoľvek príležitosť.

U nás mali nevídaný úspech a tak sa rada podelím o recept aj s vami ❤

Košíčky: 

• 210 g hladká múka BILLA
• 30 g práškového cukru
• 100 g masla (margarínu)
• 2 žĺtky z vajíčok BILLA
• 1 vanilkový cukor

Cesto si vypracujeme a necháme odpočinúť v chladničke. Kúsky cesta vložíme do formičiek na košíčky. Pečieme zhruba 10minút pri teplote 180°C. 

Tieto košíčky si môžete pripraviť aj týždeň pred plnením. Je to trvanlivé pečivo ako napr. aj linecké.

Ahojte ,som na maminom PC ,lebo som bola na rehabke tak som nevládala ďalej prejsť (ešte ,že býva oproti nemocnici ) 🙂 

Tak vám aspoň v ríchlosti napíšem čo je u nás nové . Internet nemáme - prídu ho aj s telkou montovať až zajtra ,ale tak nejak zisťujem ,že to vlastne celé ani nepotrebujeme :D . Chodíme spať o 19:30 a veselo si čítame v posteli -akože amerika ,presne to ,čo som vždy chcela dosiahnuť 🙂

Na začiatku bola sranda hlavne to ,že všade bola zima ako v ruskom filme ...kúpať sme sa nekúpali bo sme sa báli zapnúť bojler aj vodu ,lebo v kúpeľni chýbalo umývadlo a batéria ...mám úžasného suseda - prerába kúpelne a tak každého pozna :D tak zohnal vodára a ten zistil ,že som zbytočne panikárila koly vode ,lebo v kúpeľni nikdy umývadlo a voda neboli ...teda boli ,ale iba nad vaňou ...zvyšok je len ,,akože ,, namontovaný na stenu-to nevymyslíš to je Neporadza 🙂 

Kúrili sme len v dvoch izbách ,takže ísť na WC bolo ako ísť na latrímu v -20tich ,ale teda bolo to v dome ...neva zasmiali sme sa a na podiv sme zdravý 🙂 . Sťahovali sme sa vo štvrtok , v piatok bola studená a v sobotu teplá voda - pecka . Do toho k nám nečakane pribudol nový člen rodiny -volá sa Eliška je to Huskáčka z útulku ,tak nejak sa to dokombinovalo ,no ale to sme mi ...a ja mám nakázané prechádzky ,tak mám parťáčku ...len teda ja chodiť moc nemôžem ,bolesti sú sviňa a Eliška behá po záhrade s drobcom za loptičkou ...Apropoooo prechádzky ...to na každej dedine je 0,50 metra vysoký plot a za ním 1,5metra vysoký pes ? Kks ako baby vážne sa bojím s tým naším štvornohým niekam ísť lebo to čo som tu videla ...bojím sa ísť aj sama 🙂

Keďže ja krabicamy ani nehnem tak u nás zo soboty na nedeľu spala mama so svojou fenkou ...no to bol zážitok ...snáď ešte horšie ako keď Eliška videla našho zaja ..ale nevadí dali sme to ...nejak 

No a mam upratala,takže reálne mám k užívaniu polovicu chalupy ,zvyšok je schovaný niekde pod krabicami .A ozaj babýýýýý ja mám zapojenú pračku ,takže už nemusím chodiť v tom istom a kupovať si každý tretídeň spodné prádlo :D-v tej zime to nejak neschlo ,keď som oprala v rukách :D takže dnes štartuje a ďakujem za to ,že je zo sušičkou . Moje vtipné dieťa behá po dome a natáča najväčší neporiadok-rozumej krabice v pivnici s komentárom -takto to vyzerá u nás doma ...nou koment ...A ja sa snažím nezblázniť z Elišky ,ktorú preháňa takže ,,behám,,(vtipné slovné spojenie v mojom stave 🙂) a snažím sa čistiť nehody -evadííííí

Ignorancia ci samostatnosť? Stale to neviem u nej presne identifikovať, pravdou však je, ze ludi sice registrovala, ale viac nic. Toto ma velmi trápilo, keď som si to uvedomila. Hlavne, co sa syna tykalo. Cele dni na neho ani nepozrela, ani na muza ani na starých rodičov... Ano, ked zazvonil zvoncek alebo počula stekať psa, nohy si isla dolámat, aby bola prva pri okne alebo dverach. Mimo domu však nula bodov, nikto ju nesmie ani chytiť nedajbože obmedzovať v pohybe.

S týmto som sa velmi natrapila, pretoze mam krasne videá, kde syn pobehuje po kuchyni a saskuje a ona sa na nom velmi chichoce. Alebo tiez video, kde krasne sedíme na posteli a robime vsetci traja kolo-kolo. To sme robievali velmi casto. Tak, “ku*va”, kde sa stal problem?😞

Neviem,  ale chcela som to spat! Jej zaujem a radosť z našej prítomnosti. Hlavne synovej! Tak som zacala vsetko robit spolocne... Aj dovtedy sme to robili, ale napr. Ked som isla “ucit”’malu, syna som nechala s muzom v obyvacke. Alebo naopak ked som isla syna ucit, tak som raketu nechala s muzom... vsetko som zrušila, teraz aj na záchod chodime skupinovo🙈mala na serbli, syn vyťahuje pipisa a ukazuje ako cikat a ja ich velmi hlučne povzbudzujem🤦‍♀️ Co vam poviem: zúfale situacie, vedu k zúfalým rieseniam. Vsetko je náročnejšie, ale vsetko robime spolu a pri každej príležitosti zoberiem jej prst a ukazem na syna a vyslovim meno.  Takto sa to pekne naucila a dnes,  ked sa jej spýtam: kde je...? Uz ho pozna a dokonca rano hlada v posteli, co predtym VOBEC nerobila. V skolke mu podáva čapicu, cizmy aj ruksak... Muza som vystrihala, ze nech ani domo nejde bez obľúbenej sladkosti. Tu jej mohol dat, az ked na neho pozrela. Aj to celkom fajn fungovalo. Typická zenska - na čokolády by ju bolo!

Ale najviac pomáha, ak ju niekto rozosmeje. Moju mamu zacala registrovať potom ako jej robila “smiešne kaslanie” a deda ked jej šaškoval s knihou... ozaj je ten smiech najväčší liečiteľ😊

Mne však nie kazdy den je do smiechu.... Bolo by mi viac, keby bola ok a nemusela som ju ucit takéto prkotiny, ktoré boli pre mna tak samozrejme pri synovi, ze som si ich ani neuvedomila... Je to náročné pre mna, lebo vobec neviem, kde budeme o rok😞 Zas doma? Pohne sa to s nou? Zacne hovorit? Takéto dni premyslacie ma napadavaju hlavne potom, ked sa mi zda, ze sa neposuvame alebo mala mrnci cely den... Dnes bol tiez taky den. Ale kedže som si sľúbila, ze nebudem depresívna, tak myslim pozitívne! Napr. Uz jej celkom pekne ide ukazovanie v knižke (zatial len to co chce ona), ALE uz caka kym jej to pomenujem🙏👏ma smolu, musi najskor na mna pozriet ... Celkom jej to ide. Hlavne rano, ked si na mna lapne, ja este ospalá a ona uz ťuká prstom do knizky... sme o krok blizsie k zdieľanie?🤷‍♀️

Predstavte si, že stojíte medzi dieťaťom a počítačom (iným elektronickým médiom)

Akú situáciu vidíte vo svojich predstavách alebo spomienkach - neustála kontrola, výčitky, bránenie, krik, rozbíjanie, prosenie, ignorovanie,....

Dnes už vieme, že moderné technológie sú rovnako návykové ako alkohol alebo drogy. Princípom každej závislosti je vytesňovanie niečoho stresujúceho, hľadanie pomoci, únik pred vnútornými pocitmi, dopĺňanie energie, cítenie sebaistoty a pocit, že niečo môžu a dokážu.

Skúste si zmapovať situáciu – akú pozíciu majú počítače vo vašej rodine a čo spôsobujú? A kto ich najviac miluje?

Predstavte si, že stojíte medzi dieťaťom a počítačom (iným elektronickým médiom). Akú situáciu vidíte vo svojich predstavách alebo spomienkach – neustála kontrola, výčitky, bránenie, krik, rozbíjanie, prosenie, ignorovanie,….

Tvrdý odpor dieťaťa pri obmedzovaní kontaktu s počítačom,  už  môže signalizovať jeho abstinenčné príznaky. Určujúce je, nakoľko sú tieto prejavy odkloniteľné a koľko energie musia rodičia vynaložiť na riešenie ich problému.

Ahojte všetci.

Rada by som prípadných nakupujúcich upozornila na e-shop seraphstore. Nákup prebehol v poriadku. Košele však boli manželovi malé, tak som kontaktovala e-shop. Kým som košele poslala, odpisovali na e-maily a všetko sa zdalo byť v poriadku.

Avšak akonáhle mali tovar a samozrejme aj peniaze zaň, prestali odpisovať na e-maily, telefonická linka je len PC, k živému človeku sa nedovoláte.

E-shop má sídlo v Maďarsku, takže Slovenská obchodná inšpekcia naň nemá dosah a náklady na súd sú vyššie než celý nákup.

Malo mi byť podozrivé, že obchodné podmienky len v angličtine, komunikácia tiež len v AJ, dodací list v maďarčine mi tiež veľa nepovedal.

Ak uvažujte nad nákupom, prehodnoťte to.

Uletené lietadielko od Fisher-Price patrí do série hračiek hrkajúce vozidlá. Naše srdiečko si získalo vďaka svojej jednoduchosti v ktorej sa skrýva krása.

Jazdiace lietadlo je vhodné pre deti od 6 mesiacov a dieťaťu môžete zaobstarať hneď niekoľko druhov. A to jazdiace lietadlo, jazdiace auto alebo stavebné auto. Tieto vozidlá ponúknu dieťatku kopec zábavy.

Lietadlo vyzerá na prvý pohľad dosť obyčajne a jednoducho. Dieťatko však očarí svojou točiacou sa vrtuľkou a žiarivou myšičkou. Myška je zároveň hrkálka, ktorá v sebe ukrýva žltý syr. Ak dieťa zasadí myš do lietadla, stlačí tak piest, ktorý spôsobí, že sa vrtuľa na lietadle roztočí. Vďaka tomu lepšie pochopí súvislosť medzi príčinou a následkom.

Keďže sa hračka skladá z dvoch častí, môže sa tak drobček hrať len s lietadlom, alebo hrkálkou. Chytaním hrkálky si cibrí hmat, úchop a jemnú motoriku. S lietadlom môže jazdiť po zemi a sledovať ako sa točí vrtuľka.

Je to veľmi pekná hračka pre deti, ktoré radi skúmajú a objavujú ako veci fungujú.

Ak ťa lietadielko zaujalo, hľadáš ešte viac inšpirícií tak sa pridaj do skupiny Zahrajme sa s Fisher-Price!

Keďže som vôbec nevedela ako začať, išla som podľa vývojovej knižky: "Reku čo by mala moja raketa zvládnuť". Bachla som pred ňu tri predmety a pýtala si z toho jeden... Ehm, o tom ešte aj teraz môžem snívať, nieto dva mesiace dozadu. Po pol minute, čo moja raketa odhodila všetky predmety, mi bolo jasné, že nielenže nechápala príkaz "daj", ona nevedela ani ukazovať a navyše nepoznala predložené predmety.  Pritom bolo zaujímavé, že vedela, načo sú. Začala som teda jednoduchšie...

Po dome pozbierala bežné predmety typu: lyžica, pohár, zubná kefka, hrebeň, ale aj autíčko, kačičku a niečo úplne easy...A potom som začala takto:

1. Každý predmet som jej ukázala, pomenovala a dala som jej ho chytiť. Aj na tomto som trénovala s malou očný kontakt a to tak, že som si každý predmet dala medzi oči alebo som s ním hýbala hore dole a pod...Prípadne som aj niečo s predmetom urobila, napr. "napila" sa z pohára, lyžičkou som sa najedla, autičkom som jazdila po stole, hrebeňom som sa očesala...

2. Nastavila som ruku, že si pýtam predmet späť a vyslovila "Daj". Na prvé príkazy vôbec nereágovala tak som jej pomohla a s jej rukou som si vložila predmet do svojej nastavenej ruky. 

3. Odmenila som ju a zvískla celá od radosti.

Takto sa to celkom fajnovo nnaučila.Vždy jeden predmet a nastavená ruka. Ona nebola v strese z výberu a ešte dostala za splnenie príkazu odmenu. Niekde som čítala, že to nie je dobré začať s týmto príkazom, ale už som si nezapamätala, prečo. Ja som však spokojná, teraz to už ovláda na 1*, ale nesmieme zaspať na vavrínoch, ideme na vyšší level... Výber z dvoch a viac predmetov....  

Stále dojčím a som ambasádorkou dojčenskej značky Sunar. 🙂

Práve v  Sunare sme s mojím synom našli to, čo sa najviac priblíži môjmu materskému mliečku. 

Veľmi dobre viem, že materské mlieko je opisované ako „tekuté zlato“ a je to najlepšie, čo môžem svojmu dieťatku dať. 

Avšak všetko má pre mňa svoj koniec a onedlho budem na dojčenie spomínať ako na krásne obdobie, ktoré vytvorilo to najkrajšie puto medzi mnou a mojím synom. 

Úprimne sa teším z toho, že som objavila kvalitu dojčenských mliek Sunar. 

Mliečny tuk, ktorý je jednou z najdôležitejších živín materského mlieka, obsahuje Sunar vo všetkých svojich produktových radoch. Práve z tohto dôvodu sme si ho spolu s mojím synom vybrali.

Máloktorý prírodný materiál má tak jedinečné vlastnosti ako merino vlna, ktorú na sebe nosia ovce pasúce sa v drsných podmienkach. Kde sa berie tento jedinečný materiál?

Originálne španielske plemeno oviec s veľmi jemnou vlnou sa rozšírilo na prelome 18. a 19. storočia vďaka anglickým kolonistom na južnej pologuli. V Austrálii sa objavili prvé ovce v roku 1797. Uplynulo viac ako 200 rokov a ovce Merino dnes tvoria viac ako ¾ všetkých oviec chovaných v Austrálii alebo na ostrove Tasmánia. Aj vďaka tomu je Austrália najväčším svetovým výrobcom ich jemnej vlny. Ďalšími významnými výrobcami prvotriednej jemnej vlny Merino sú Nový Zéland a Argentína.

                                                Obrázok 1: blog.norskamoda.cz

Čo zvládla ovca, zvládne aj jej vlna

Táto ovčia vlna sa nedá umelo vyrobiť ani ničím nahradiť, ale našťastie ju človek dokáže spracovať a využiť na výrobu prvotriedneho termo oblečenia. Merino vlna, resp. jej vlákna sú oveľa jemnejšie ako tradičná vlna. K jej prednostiam patrí schopnosť izolácie a zároveň priedušnosť. Vlnené prádlo je elastické a má vysokú schopnosť pohlcovať vlhkosť. Ako jediný materiál hreje, aj keď je mokrý.

Okrem schopností zohrievať ľudské telo, dokáže vlnu merino človeka aj ochladzovať. Vlhkosť od tela odvádza v podobe pary, čo je rozdiel od syntetických materiálov, ktoré odvádzajú vlhkosť až po skvapalnení. Tričko vyrobené výlučne zo syntetiky človeka chladí a chová sa skôr ako igelit. Na rozdiel od toho, vlnená látka je stále výborne priedušná aj keď je vlhká a človeka navyše hreje. Priedušnosť je aj dôvodom, že termo prádlo z merino vlny nezapácha ani po opakovanom použití a prepotení. Je príjemné na telo, pretože neškriabe a dokonca eliminuje účinky UV žiarenia. Termo prádlo z merino vlny dáva človeku pocit, že na sebe nič nemá a zároveň pocit, že je stále v teple a suchu.

Deti v nemocnici ma poznajú pod menom primárka De Mencia. Ako zdravotná klaunka už deviaty rok prinášam smiech malým pacientom aj vo chvíľach, kedy im často vôbec nie je do smiechu.

Známou chodbou na detskej ortopédii sa rúti klaunská expedícia. Ja ako primárka De Mencia a kolegyňa Lucka ako sestrička Annamnéza Celková. Došuchceme sa za veľkého hurhaja do jednej nemocničnej izby, kde leží najvyššia pacientka, akú sme kedy videli.

„Joj, ako dobre, že idete, skoro celý deň mi plače,“ hovorí nám jej mama a vyzerá veľmi ustarostene.

Janka meria famóznych stodeväťdesiatpäť centimetrov a má asi osemnásť rokov. Leží na posteli, z ktorej jej len tak-tak nevytŕčajú nohy a pozerá sa na nás veľkými modrými uplakanými očami, ktoré sú prázdne, plné beznádeje a straty chuti do života.

Viem, že jej operovali chrbticu a už tam leží nejaký ten týždeň. Je taká bezmocná a krehká, až za ňu pociťujem obrovskú zodpovednosť. Skúsila som sa vžiť do jej kože a pravdu povediac, asi by mi žiadne slová útechy nepomohli. Musíme nájsť iný spôsob, ako jej urobiť radosť.

„Ale jej to pristane, keď plače, čo?“ konštatuje sestrička Annamnéza.

"Mám dve dievčatká, 2 a 4 roky, a často riešim, ako docieliť, aby spolu mali pekný a pevný vzťah na celý život. Ja sama mám staršieho brata, s ktorým som nikdy veľmi nevychádzala a myslím si, že to bohužiaľ zapríčinili rodičia, ktorí nevedomky robili chyby pri našej výchove, ktoré dnes vidím. Mám to denne na mysli a snažím sa s oboma mojimi deťmi jednať rovnako, aj keď tiež to nejde zakaždým, keď je medzi nimi dvojročný vekový rozdiel.

Napríklad - mladšia nemôže robiť všetko, čo robí staršia a mladšej sa zase musí odpustiť x vecí, pretože ešte nemá toľko rozumu, ako staršia. Ale aj tak sa naozaj snažím, aby ani jedna nemala dôvod žiarliť, venujem im rovnakú pozornosť, aj si ich s manželom rozdeľujeme, aby každá mala možnosť užiť si mamičku a otecka len pre seba. A aj tak sú stále v sebe. Viem, že sú ešte malé a je to asi normálne, ale mňa to hrozne mrzí, keď vidím, ako malá staršiu sestričku zbožňuje a chce s ňou stále byť a všetko s ňou robiť, utešuje ju, keď je smutná, alebo sa jej niečo stane. A tá staršia malú naopak stále hnevá, nechce jej nič požičať, všetko, s čím sa hrá, jej zoberi, žiarli a je urazená, keď sa chvíľu venujem jej, alebo sa s ňou maznám. Viem, že je súrodenecká rivalita normálna, ale rada by som počula rady a tipy, ako vzťah upevniť a čoho sa vyvarovať."

    So súrodeneckou rivalitou sa stretávajú takmer všetci rodičia, ktorí majú viac ako jedno dieťa. Je to úplne prirodzená vec a vo väčšine prípadov ju možno úspešne riešiť doma v rámci rodiny, najmä správnym prístupom rodičov k deťom. Niekedy však rivalita prekročí isté hranice a ak sa v rámci rivality medzi súrodencami objavuje agresia, fyzické alebo psychické ubližovanie jednému zo súrodencov, prípadne inému členovi rodiny, je vhodné túto situáciu riešiť s odborníkmi.

Príchod mladšieho súrodenca = strach zo straty rodičovskej lásky

    Jedno dieťatko už máte a každým dňom sa vám má narodiť druhé. Tešíte sa, že budete kompletná rodina a ako to všetko bude skvelé. A ono nie je. Staršie dieťa začne časom na mladšieho súrodenca žiarliť a prináša to so sebou rôzne nepríjemné situácie.

Keď sa na situáciu pozriete očami svojho dieťaťa, zistíte, že to nie je také čiernobiele, ako sa na prvý pohľad zdá. Nejakú dobu bolo jedináčik a všetka pozornosť sa upínala len na neho. A zrazu sa o ňu má s niekým deliť. Pre malé dieťa je táto situácia náročná a nevie, ako sa v nej správať, takže začne žiarliť, vzdorovať a občas sa aj nepekne správať k bábätku.

Keď sa mi podarilo ako-tak dostať moju malú raketu na jedálenskú stoličku, tak som rozmýšľala, čím by som začala ako prvým. Pani z CVI i špeciálna pedagogička ma upozornila na slabý očný kontakt. Ja som bola veľmi naivná, že ho mám fajnový. Až potom som zistila, že som ho mala iba pri "jašení" a pri jej aktivitách. Ak som chcela od nej niečo alebo som jej chcela niečo len povedať a nespievala som pritom jej obľúbenú pesničku, tak mala vždy odvrátenú tvár. Ani ráno v postielke sa na mňa nechcela pozrieť... Tak som teda začala s tým.

Ešte predtým ako som začala s malou cvičiť, som si pozrela veľa videí na youtube v štýle "first signs of autism", na ktorých som sa chcela uistiť, že moje dieťa určite nie je aut. Hneď po prvom videu som našla asi všetky znaky, aj tie ktoré vôbec nemala a zvyšné som si domyslela. Takéto videá som sledovala asi mesiac v kuse. Neskôr som sa preklikala k odborným americkým videám, kde porovnávali správanie zdravého dieťaťa a rizikového dieťaťa, spôsobom diagnostiky PAS i typov, ako s nimi pracovať. Odporúčam fakt každému si pozerať takéto videá, lebo sa z nich veľa naučíte a nemusíte sa báť aj keď neviete perfektne po anglicky. Pochopíte, všetko zo situácie.

Ja som začala skúšať očný kontakt tak, že som ju začala:

1. kŕmiť v jedálenskej stoličke, ktorú mimochodom dovtedy vôbec nechcela. Poviem Vám bol to boj, prvé lyžičky odmietala alebo skončili na zemi, tak nezostávalo nič iné, len šaškovanie. S lyžičkou alebo kuskom chleba alebo vianočkou som najskôr mávala hore-dole, doľava-doprava, lietala ako s lietadlom, výskala a smiala sa až sa na mňa pozrela aspoň na pol sekundy a potom šup do huby. Nebol to fixovaný pohľad, skor taký závan, ale BOL. Na začiatok sa treba uspokojiť aspoň s takým slabším. Ono sa to bude postupne predlžovať.

2.vyťahovať z postielky až po pohľade. Ráno,keď som ju išla zobrať z postielky, nezdvihla som ju skôr ako na mňa nepozrela. Prvýkrát som stepovala pri postielke aj 30 minút, kým aspoň na zlomok sekundy nepozrela. Dnes už si ide oči vyočiť, hlavu dá pomaly celú na chrbát, len aby som videla, že na mňa pozerá. 

3. fúkať bublifuk. Toto som kdesi videla na internete tak som to skúsila, keď sme sa "vyučovali". To bol wau efekt a asi nejjednoduchší spôsob na získanie očného kontaktu, takže určite odporúčam toto používať. Nenamakáte sa tak ako pri vyššie opísaných typoch. 

Baby shower oslavy sú v poslednej dobe čoraz viac obľúbené a organizujú sa hlavne pre mamičky v posledných týždňoch pred pôrodom na privítanie bábätka. Je obvyklým zvykom priniesť aj malý darček, väčšinou pre bábätko, ale drobnou pozornosťou pre budúcu mamičku tiež nič nepokazíte.

Každá z nás má svoj vlastný vkus, preferuje iné materiály a farby, preto detské oblečenie kupujte len v prípade, že budúcu mamičku dobre poznáte. Ideálne je dopredu sa spýtať, čo ešte chýba vo výbavičke a dokúpiť to, čo budúci rodičia naozaj potrebujú.

Ak je niečo, čo sa dá nazvať “univerzálna materská top vychytávka”, tak sú to naše Bathilo látkové plienky určené na fotenie a mnoho iného! Dovoľte mi ich trošku predstaviť 🙂

Nielen že sú krásne, a dajú sa na s nimi spraviť super fotky, ale sú aj jemnučké a využiteľné v každodennom živote. Tak napríklad sú dostatočné veľké, aby ste do nich bábätko mohli zavinúť a vysoko savé, čo oceníte nielen pri domácom večernom kúpaní ale v letných mesiacoch aj na kúpaliskách či pri mori. Pri kŕmení si pomocou plienky viete ľahko vytvoriť súkromie kdekoľvek sa nachádzate a následne ju využiť pri odgrgnutí. Plienočka je vhodná či už ako osuška, podložka, prikrývka alebo mojkáčik na cestovanie autom alebo do postielky. Každý kus využijete na mnoho rôznych spôsobov, na čo práve potrebujete. Môžete si byť istí, že tento darček neostane nevyužitý na poličke. 

Nech sa už rozhodnete pre akýkoľvek darček, nezabúdajte budúcu mamičku podporovať a ponúknuť jej v posledných týždňoch tehotenstva a prvých mesiacoch po narodení dieťatka pomocnú ruku. Jedna káva v kľude je niekedy viac ako milión darčekov 🙂

Plánujete dovolenku pri vode? Povieme vám, čo si pribaliť do kufra, aby si dovolenku užili aj vaše najmenšie ratolesti a vy sa nemuseli obávať, že im uškodí slniečko.

Plánujete dovolenku pri vode? Povieme vám, čo si pribaliť do kufra, aby si dovolenku užili aj vaše najmenšie ratolesti a vy sa nemuseli obávať, že im uškodí slniečko.

Čo by nemalo v kufri chýbať?

SLNEČNÉ OKULIARE

Deti majú veľmi citlivé očka a preto ich naučte už útleho veku chrániť pred priamym slnkom. Kvalitné a odolné slnečné okuliare pre deti s vysokým UV filtrom vám prídu vhod pri prázdninách strávených pri vode lebo v lese.

KLOBÚČIKY A ČIAPKY

Dnes to bolo celkom šokové. Vlastne celé tie moje posledné 3 mesiace sú riadne šokové, pretože už neviem, čo je realita a čo je antirealita. Pre vysvetlenie uvediem príklad z dneška:

Moja malá raketa sa mi začína funkčne hrať s bábikou, krásne napodobnovať, všetko čo predvediem, pozerá do očí, keď sa jej pýtam otázky, je vidieť, že mi začína rozumieť viac, zlepšujú sa všetky rizikové stránky...

ALE

Dnes, keď si krásne posúvala autíčko po dlážke a chcela ho posunúť, čo najďalej a lakte sa jej šmykli, tak si ľahla. Potom to urobila ešte párkrát, ale priznám sa v tej sekunde som si myslela, že som dostala infrakt a zabudla som dýchať...Nič strašne za bežných okolností, veď kopu detí sa tak môže hrať. Ale je to teda ok, keď to robí takéto "rizikové" dieťa?

Ja už neviem a ničomu nerozumiem. Zo dňa na deň sa mi dcéra viac a viac prebúdza, vidím to, ale prepadá ma panika pri každej novej činnosti, čo sa naučí. Môj malý nevedel postaviť vežičku z kociek do troch rokov. Moja malá to spravila v roku a už je to auti črta.Malý sa šúcha z rozbehu na kolená, ale keď to urobí moja dcéra sú to zrazu motorické prejavy. Môj malý nevedel ani za svet zaspávať sám, moja začala ukážkovo zaspávať sama už od 4 týždňa, ale boom, zrazu je to emocionálna chladnosť, či čo.

Priznám sa mám v tom riadny mišung. Každá črta je v prípade mojej dcéry riziková a ja sa už cítim ako stopovací pes. Preto som sa rozhodla dať si víkendy voľné. Potrebujem nabrať nové myšlienky, silu a nápady, čo a ako učiť svoju malú raketu, zabudnúť na všetky bežné povinnosti a fungovať ako bežná rodina...

BIBS  dobývajú  celý svet.

Jednoduché a  štýlové. Sacia  časť je  vyrobená zo  100%-ného prírodného  kaučuku, ktorý je mimoriadne  pružný a mäkký zároveň, odolný  proti vytvoreniu trhlín a odštiepeniu  malých kúskov. Ostatné časti (krúžok a karička)  sú vyrobené zo zdravotne nezávadného polypropylénu  (PP)

BIBS  sú cumlíky  navrhnuté a vyrábané  v Dánsku s viac ako 30ročnou  tradíciou.

Ich  minimalistický  škandinávsky dizajn,  kvalita a široké farebné  prevedenie sú pre BIBS cumlíky  typické. Okrem jedinečného dizajnu  dbá značka na to, aby boli cumlíky  zdravotne nezávadné a napomáhali prirodzenému  vývoju detí. Guľatý tvar cumlíka (tvar čerešne)  je pre bábätká najprirodzenejší, upokojuje a podporuje  ich sací reflex. Vďaka vzduchovému ventilu dieťa cumlík  ľahko stláča a formuje v ústach, čím je zachovaný prirodzený  vývin podnebia, zubov a ďasien detí.

Sacia  časť je  vyrobená zo  100%-ného prírodného  kaučuku, ktorý je mimoriadne  pružný a mäkký zároveň, odolný  proti vytvoreniu trhlín a odštiepeniu  malých kúskov. Ostatné časti (krúžok a karička)  sú vyrobené zo zdravotne nezávadného polypropylénu  (PP). Cumlík je navrhnutý tak, aby nedráždil citlivú  pokožku bábätka. Okrúhly krúžok s vetracími otvormi má  klenutý tvar, aby sa čo najmenej dotýkal pokožky okolo úst.  Tým je zabezpečená cirkulácia vzduchu medzi cumlíkom a pokožkou  bábätka a nevznikajú podráždenia.

Prečo  deti obľubujú  cumlíky BIBS?

    "Pri prvom tehotenstve som si niečo málo prečítala o dojčení, ale bradavky mi nikto neskontroloval. Mala som ich ploché a malý sa nechcel prisať. Už z pôrodnice som teda odchádzala s klobúčikmi a nie úplne "rozkojená."  Z počiatku to bol boj, ale po rade mojej mamky som potom vždy vstrekla do klobúčika trochu mlieka, aby mal syn dôvod sať - to bol začiatok úspechu.

Mala som snahu sa klobúčikov zbaviť (predsa len na ne človek musí stále myslieť, aby ich mal, keď ide mimo domova a strašidelné správy o tom, ako prídem o mlieko, keď budem dojčiť s klobúčikmi, mi nedodávali na pohode), ale nepodarilo sa. Na druhej strane, dojčila som do jedenástich mesiacov a som rada," rozpráva mamička z Modrého koníka.

Dojčenie je najprirodzenejšia súčasť materstva, ktorú nám príroda dala spolu so schopnosťou počať, vynosiť a porodiť bábätko. Len máloktorá mama sa však môže pýšiť tým, že dojčila bez ťažkostí a začiatky dojčenia pre ňu boli ľahké.

Klobúčiky boli vynájdené ako pomocník pre ženy, ktorých prsné bradavky sú vpadnuté či inak anatomicky nedokonalé, a preto je pre bábätko ťažké z nich sať materské mlieko. Pre takéto mamy a ich bábätká sú dojčiace klobúčiky vynálezom, ktorý môže dojčenie zachrániť.

Vo všetkých ostatných prípadoch, keď sú mamičkám klobúčiky doporučované, je ich používanie, podľa laktačných poradkýň aj skúseností mamičiek, zbytočným hazardom s technikou dojčenia, ktorý sa vám môže po odznení ťažkostí nepekne vypomstiť.

K čomu boli klobúčiky vynájdené a kedy sa dobre osvedčili

    Dojčiace klobúčiky sú vlastne nádstavce na bradavky vyrobené z tenkej vrstvy lekárskeho silikónu. Sú anatomicky vytvarované tak, aby sa z nich bábätkám čo najlepšie a najprirodzenejšie salo materské mlieko. Vyrábajú sa v niekoľkých rôzne označovaných veľkostiach. Pre prípadnú kúpu je ideálne si ich prezrieť a veľkosť odhadnúť na mieste, alebo premerať v prípadoch, keď výrobca uvádza vnútorný rozmer klobúčika v milimetroch.

Kontaktné šošovky mnohí považujeme za vhodnú náhradu dioptrických okuliarov. V prípade, že hygienu pri ich nosení podceníme, môžeme si vyrobiť nepríjemné zdravotné problémy. Odkedy ľudia začali nosiť kontaktné šošovky, oftalmológovia museli do svojich diagnóz zaradiť aj zriedkavé ochorenie, nazývané akantamébový zápal očnej rohovky.

Hygiena šošoviek na prvom mieste

Nosením kontaktných šošoviek sa môže oko ľahko stať korisťou patogénnych meňaviek. Ide o prvoky, ktoré síce voľným okom nevidíme a možno ich pozorovať iba pod mikroskopom, no môžu spôsobiť akantamébový zápal očnej rohovky. Primárnym zdrojom tejto akantamébovej infekcie oka bývajú najčastejšie zle udržiavané kontaktné šošovky, ktoré sú oplachované buď vo vodovodnej vode, či nosené aj pri kúpaní alebo plávaní. Riziko infekcie sa zvyšuje aj používaním roztokov určených na uskladnenie šošoviek v ochranných puzdierkach, "PO" dobe účinnosti roztoku. Existujú prípady, kedy sa patogénnými meňavkami ľudia infikovali umytím tváre v kontaminovanej vode. Rizikovým faktorom môže byť aj poranenie oka. Môže to byť dokonca aj operačný zákrok, pretože meňavky vďaka veľmi odolným cystám dokážu prežiť aj v sterilných podmienkach.

Nevyhnutná je včasná diagnostika

Ochorenie  vzniká po priamom kontakte oka s parazitom. Typickým príznakom zápalu tohto typu je rozmazané videnie, svetloplachosť, silné bolesti v oku vrátane pocitu cudzieho telesa v oku. Ak parazit preniká do hlbších vrstiev oka, množí sa a živí bunkami tkaniva. Vzniká zápalový proces, vytvorí sa kruhový vred a môže dôjsť k oslepnutiu. Aj napriek hrozivo vyzerajúcemu stavu,  môže byť prognóza pre pacienta veľmi priaznivá. Dôležité je však ochorenie včas odhaliť. V prípadoch,  že pacient na liečbu nereaguje, je nutné pristúpiť až k chirurgickému odstráneniu oka. Z toho teda vyplýva, že pri používaní kontaktných šošoviek je na prvom mieste zodpovedný prístup k ich hygiene a pri akýchkoľvek ťažkostiach je dôležité informovať včas svojho očného lekára.

Zdroj: http://www.zenskeveci.com/kontaktne-sosovky-ako-zdroj-zapalu/?utm_source=Modry-Konik&utm_medium=post

Čo naučiť takéto čudné dieťa ako prvé? Ja som nemala ani tucha... Išla som podľa vývojovej knižky, kde boli napísané úlohy a fázy vývoja, ktoré by dieťa malo v danom mesiaci splniť. Moja bola v niektorých celkom ok, hlavne hrubá motorika, reč nič moc, socializácia no tam boli tiež medzery.... Ja som začala bodom: Piť samostatne. No teda to nám celkom išlo, naučila sa to pomerne rýchlo, tak som bola motivovaná ísť rovno na ďalšie tri úlohy. A boom... Nič, nula bodov. Nechcela, nerozumela a ja som nevedela ako na ňu..

Tak som ju začala motivovať! Ako každá ženská ani moja neodolala sladkej kinder čokoláde. Pred začiatkom, počas a po "učení"... 

Pekne si sadla na stoličku? Boom - potlesk + výskot + čokoláda

Pozrela mi do očí? Boom - potlesk + výskot + čokoláda

Splnila úloha? Boom - potlesk + výskot+ čokoláda

...

Milé dámy,

v koníku stále rozmýšľame nad novými projektmi. A prichádzame s nápadom, ktorý vás možno poteší. Chceme totiž otvoriť niečo ako klub výhodných ponúk. O čo ide? 🙂 Je to veľmi jednoduché.

Každý týždeň alebo každý druhý týždeň vám pošleme do internej pošty správu so špeciálnou zľavou len pre používateľky z Modrého koníka. Samozrejme, nechceme vám posielať ponuky, ktoré vás nezaujímajú alebo sú pre vás zbytočné, a práve preto píšem tento článok. Lebo máme na vás pár otázok:

• na aké produkty by ste chceli mať zľavy?
• od koľkých percent je pre vás zľava zaujímavá?
• ako často by ste chceli dostávať takéto ponuky?

Ak vám čokoľvek iné k tomuto napadne, dajte nám vedieť v komentároch! Ak máte otázky, sem s nimi 🙂

Krásny piatok a víkend vám prajem,

Vivi

Zdravotní klauni prinášajú smiech tým, ktorí to potrebujú.

Ďakujeme všetkým, ktorí sa zapojili do našej súťaže a pozdieľali zážitky so zdravotnými klaunmi, ktorých stretli nielen v nemocniciach.

Tu sú tri víťazné. 🎈

„Za Tibinka ďakujem, veľká pomoc pri dlhom čakaní u lekárov. Tie jeho šťastné oči mám ešte na ďalších 10 fotkách." 

„Ďakujem Vám všetkým za našich starkých." ❤️❤️❤️

„Ahoj, my sme sa nestretli v nemocnici, ale na liečení v Bystrianskej jaskyni, kde sme si boli preliečiť alergiu dýchacími cvičeniami."  👍🏻 🌲 🌳

Nenos ho, bude rozmaznaný, nebude ti chcieť chodiť, nenaučí sa samostatnosti, bude zaostalý, keď je priviazaný 😶

5 minút nosenia (či so šatkou alebo bez) ešte nikoho nezabilo, malý počúva ten najkrajší zvuk, ktorý ho upokojí v každej situácii ... vie, že nikdy nebude odmietnutý, lebo je už “veľký” (má až rok a pol 😂 )... každé jedno objatie a ponosenie vytvára a prehlbuje nenahraditeľný vzťah, tesný fyzický kontakt v rannom detstve má pozitívny vplyv pre pokoj, spokojnosť, dôveru, vyrovnanosť a odvahu, čo vedie k samostatnosti, smelosti, otvorenosti v predškolskom veku ... nenosím svoje dieťa, keď to potrebujem ja, nosím ho vtedy, keď to vyžaduje on a verím, že jeho osamostatnenie sa bude aj naďalej prebiehať prirodzene a plynule bez vyplakavacich scén, lebo bude vedieť, že ho neodkladám. Dieťa nie je kus nábytku, aby bolo odsúvané z našej komfortnej zóny, treba počúvať jeho potreby a požiadavky, vyplakávanie nie je výchovný nástroj, upokojenie a rozumné vysvetlenie je sto krát lepšie, aj keď je dieťa na inej úrovni ako dospelý, aj napriek tomu vníma a snaží sa vytvárať si schémy a pochopiť. Dieťa treba milovať od začiatku a nie keď až vtedy, keď je samostatný jedinec.

Každý sa musí ale sám rozhodnúť, akým smerom vo výchove detí pôjde. 

Čo robia holuby na drôtoch? Ako vyzerá najnovší model žehliacej dosky? Kedy sa dievčatá môžu začať maľovať? Čítajte ďalej, všetko sa dozviete 🙂

• Môj manžel raz uprostred v noci začal rozprávať zo sna. Neviem, čo sa mu snívalo, asi bol niekde v kine, možno v divadle... Zrazu hovorí: „Maťo, zastav ich, nech neodchádzajú!“ Chvíľka pauzy a potom: „Dámy a páni! Som, skvelý!“
  Nasledoval môj výbuch do vankúša a ráno som mala historku, na ktorej sa bavila celá rodina.

• Pýtam sa mamy, aký ma PIN, jej odpoveď: „Štyri hviezdičky...“

• Synovi som zvykla kupovať bryndzové pagáčiky - mrazený polotovar na dopečenie. Teraz ich už dlhší čas v obchode nemajú, tak nahlas rozmýšľam, že asi ich prestali objednávať, lebo ich nikto nekupoval.
  A syn na to: „Nikto ich nekupoval, lebo všetky mamky, okrem teba, vedia piecť.“

• Dnes ukazujem 3 ročnému synovi holuby sediace na drôte vysokého napätia: „Pozri ako si sedia na drôte!“
  A on pohotovo: „Asi sa nabíjajú.“

• Chystali sme sa s manželom na večeru, keď mi napadlo, že sa postavím na váhu. Nezameniteľný zvuk potiahnutia váhy po podlahe začul aj on a z obývačky na mňa zakričal:
  „Koľko?“
  „Nepoviem...“
  „Tak aspoň prvé tri čísla!“

Atraktívny virtuálny svet - svet bez hraníc. Dieťa v ňom má pocit voľnosti, možnosť objavovania, skúmania, akčnosti, zažíva zážitky a má pocit vlastného rozhodovania...

Počítače, mobily, smartfóny, tablety…. nazvime ich moderné technológie, elektronické média,digitálne technológie a s nimi spojené sociálne siete. Neviem, ktorý názov je pre túto tému výstižnejší.

Téma “ je spoločnou témou detí a rodičov. Rodina je v tejto téme polarizovaná strachom a bojom. Na jednej strane počítače, sociálne siete a deti a na druhej strane povinnosti, učenie, záujmy a rodičia.

Ide tu o stret dvoch svetov – reálneho a virtuálneho.

Predstavte si dieťa, ktoré seba nakreslí v klietke. Na moju otázku, čo tam robí, odpovedá, že nevie ale tam musí byť. Postupne prichádzame k tomu, že to je škola – kde musí chodiť a možno aj so strachom, krúžky – kde musí chodiť, kostol – kde musí chodiť, a doma ďalšie musíš ….

Klietkou je pre dieťa reálny svet – organizovaný a presne naplánovaný život s pravidlami a hranicami. Viem, že za tým je strach rodičov – drogy, kamaráti, možné únosy, zneužitia ale aj strach z budúcnosti, čo bude robiť, aby sa mu darilo, z čoho bude žiť, kde bude žiť…