Milé Žienky,

každá z vás je výnimočná, tak ako je jedinečný aj váš názor, na ktorom mi záleží. Spolu tvoríme ženské veci. 

Napíš mi, ktorý môj článok alebo téma na mojom blogu sa ti v minulom roku páčila najviac, a čomu, čo ťa zaujíma zo sveta ženských vecí, zdravia, laboratórnej diagnostiky, asistovanej reprodukcie či tehotenstva, by som sa mala tento rok venovať? Jednu z vás vyžrebujem a získa tričko s logom Dr. Skúmavku.

Podmienky darovačky na blogu sú veľmi jednoduché:

♥ do komentára pod súťažný príspevok na mojom blogu alebo sem napíš svoju odpoveď

♥ lajkni súťažný príspevok, prosím, označ ako "páči sa mi"

                        /1.

Dlho som premýšľala ako nazvať tieto články, no keď som si prirátala čo všetko sme MY ženy v domácnosti tak to bola jasná voľba 🙂 

V prvom rade mamou, kuchárkou, úradničkou, zdravotnou sestričkou, učiteľkou, psychologičkou a veru aj upratovačkou... to všetko a ešte viac toho stíhame len za jediný deň! No nie sme úžasné? Lenže kde si nájsť aspoň tu chvíľku pre seba, kedy môžeme zabudnúť na všetky  tie povinnosti nie je vždy jednoduché a aj preto, som sa rozhodla viac zamerať na tíme management a postupne Vám chcem prinášať typy a rady ako si možno uľahčiť prácu a tým si nájsť viac času na seba. 

Nezabúdajte že spokojná a šťastná žena = spokojná a šťastná celá rodina. My sme ten základ. 

Dnes si predstavíme program, ktorý už možno niektoré z Vás poznajú a pre niektoré to bude možno dobrý tip! 

Terapie domova: je blog českej blogerky, ktorá si hovorí Fí alebo Fidorka.  Je to mama dvoch detí, ktorá sa snaží využívať čas efektívne. Vytvorila blog Terapie domova kde prekladá blog známej blogerky Fly Lady, ktorá vytvorila efektívny spôsob upratovania a organizovania domácnosti. Okrem Fly Lady tam nájdete aj spôsob Zónoveho upratovania podľa ktorého sa riadim aj ja. 🙂 

  Alergia je neprimeraná reakcia nášho imunitného systému na bežné látky, na ktoré nealergický organizmus nereaguje. Alergická reakcia je sprostredkovaná tzv. špecifickými IgE protilátkami, ktorých tvorba sa dá zistiť napr. vyšetrením krvi. Ak sa tvorba špecifických IgE protilátok nepotvrdí, príčinu je potrebné hľadať inde. Okrem „bežných“ alergií existujú aj tzv. intolerancie, ktoré nemajú imunologický podklad, ale sú spôsobené poruchou enzýmov, a to ich nedostatočnou tvorbou alebo funkčnou poruchou. Patrí sem napr. laktózová intolerancia, intolerancia kravského mlieka či histamínová intolerancia.

Histamínová intolerancia je stav, ktorý vzniká nepomerom medzi príjmom histamínu a schopnosťou organizmu odbúrať ho. Klinické prejavy histamínovej intolerancie sú veľmi pestré, medzi typické príznaky patrí pocit nafúknutého bruška, kŕče v bruchu, hnačka, svrbenie a začervenanie pokožky, menej špecifické sú napr. migréna, chronická únava alebo bolestivá menštruácia. Riešením je okamžité radikálne vylúčenie potravín s vysokým obsahom histamínu.

     Dôležité je spomenúť aj tzv. oneskorené potravinové reakcie, ktoré poznáme skôr pod názvom, intolerancie a predstavujú zvyšný chýbajúci diagnostický článok pri podozrení na neznášanlivosť nejakej potraviny. Tieto oneskorené potravinové reakcie môžu byť výsledkom zvýšenej priepustnosti črevnej steny pre dané problematické potraviny. Vzhľadom na prenikanie potravín alebo zložiek potravín cez stenu čreva do okolitého tkaniva môžu vznikať imunitné komplexy z IgG protilátok a potravín, ktoré sú uložené v tkanivách a tie vyvolávajú zápalové reakcie, ktoré následne spustia rôzne ochorenia.

Zdroj: http://www.zenskeveci.com/zaludocne-problemy-neutichaju-moze-za-ne-len-prejedanie-sa/?utm_source=Modry-Konik&utm_medium=post

Už 16.1 štartuje druhá séria obľubeného seriálu Som mama  a Tina s Robom sa budú snažiť vyrovnať s nedostatkom spánku pri dvojičkách.

Určite to pozná každá z Vás, ale čo si budeme navrávať, šťastná mama je oddýchnutá mama a preto mi napíšte do komentára, čo je pre Vás absolútny relax a jednu z Vás odmením.

Tentokrát to bude 30 g MARK Coffee Original kávový peeling , pretože aj Vaša pokožka zaslúži rozmaznávanie ♡.

Budem sa tešiť na Vaše príspevky a držím Vám palce. Výherkyňu vyberiem v stredu 16.1.2019 po skončení seriálu Som mama.

Ak máte chuť, pridajte sa k nám do skupiny, už je nás viac skoro 500♡.

https://www.modrykonik.sk/group/10879/

Byť porazení v živote je naša voľba.

V inom zmysle slova si môžeme vybrať či budeme úspešný alebo nie.

Stále máš k dispozícii možnosti na voľbu. Ak aj sú okolnosti  ťažké je na tebe ako sa k nim postavíš.

Viktor Frankl  opisuje vo svojej knihe „Hľadanie zmyslu života“ to ako si zachoval ľudskosť a sebarešpekt uprostred barbarského Auschwitzu. Ak toto je voľba v koncentračnom tábore tak istotne aj v 21 storočí.

Nezáleží na situácií, zapamätaj si, stále máš na výber.

Mať na výber je oslobodzujúce a posilňujúce. Odplata za tú voľnosť je zodpovednosť.Ak si vyberieš musíš rátať s následkami. Nikto za teba nerozhodol, len ty sám.

Tieto slová su venované každej mame, ktorá sa cíti občas unavená, občas nahnevaná, ale vždy a za každých okolností milujúca. 

POSLEDNÝ RAZ
Od momentu, keď svoje dieťa držíš po prvý raz v náručí,
už nikdy nebudeš rovnaká.
Možno zatúžiš po tej bytosti, ktorou si bola predtým, 
keď si bola slobodná a mala čas,
a o nič výnimočné si sa neobávala.
Spoznáš únavu, ktorú si predtým nikdy nepoznala,
a dni budú vbiehať do iných dní, ktoré budú vyzerať úplne rovnako,
plné kŕmenia a odgrgávania, výmeny plienok a plaču,
zdriemnutí a nedostatku zdriemnutí,
možno sa to bude zdať ako nekončiaci kolotoč.

Ale nezabúdaj… Všetko raz končí.
Príde čas, keď budeš svoje dieťa kŕmiť úplne posledný raz.
Zaspí na tebe po dlhom dni a bude to posledný raz,
čo budeš držať svoje spiace dieťa.
Jedného dňa ho ponesieš na svojom boku,
potom ho zložíš na zem a už nikdy ho tak nebudeš nosiť.
V jeden večer mu vo vani vydrhneš vlasy
a od toho dňa sa už bude chcieť kúpať samo.
Bude ťa držať za ruku pri prechádzaní cez cestu
a už nikdy viac sa za ňou nenačiahne.
O polnoci za tebou tíško vojde do spálne,
aby si si ho pritúlila, a bude to posledná noc,
čo ťa kvôli tomu zobudí.

Dá ti pusu pri školskej bráne a v nasledujúci deň ťa poprosí,
či by nemohlo ísť tou bránou samo.
Raz prečítaš poslednú rozprávku na dobrú noc
a utrieš poslednú zamazanú tváričku.
Jedného dňa k tebe pobeží so zdvihnutými rukami úplne posledný raz.
Vieš čo? Ty ani nebudeš vedieť, že je to posledný raz,
len zrazu neprídu žiadne ďalšie razy
a dokonca aj potom ti chvíľu potrvá, kým ti to dôjde.
Tak kým žiješ tieto chvíle, pamätaj, že sa zopakujú len istý počet ráz,
a keď sa pominú, budeš túžiť aspoň po jednom ďalšom dni,
ako bol ten predošlý. Posledný raz. …

Miška

PS: Neviem ako ty, ale ja, keď si to kedykoľvek prečítam mám oči plné sĺz. Asi preto, že si teraz, ked sú synovia už väčší, čoraz viac uvedomujem ako ten čas rýchlo letí. Že prestali už v noci chodiť ku mne, že už nechcú pred školou pusinku....och, a mne to taaaaak chýba....

    "Keď sa mi narodil syn, hneď sme k sebe priľnuli, aj napriek tomu, že bol v inkubátore. Hneď som dôverovala v naše puto, dojčenie a vedela som, že ak ho budem chcieť dobre spoznať, musím mu vedieť načúvať. Myslím tým aj počuť jeho plač a nebyť voči nemu ľahostajná. Mne sa ľahostajnosť prieči. Sama si nedokážem predstaviť, že by ma niečo trápilo a ja by som volala mame, manželovi alebo kamarátke a oni by mi položili telefón, nech sa najprv vyrevem. To je trošku na hlavu a veľmi odcudzujúcí spôsob. Stratila by som v nich dôveru a presne takto nechcem, aby sa cítilo moje dieťa. Mám okolo seba veľa ľudí, čo mi rozprávajú povedačky o posilňovaní pľúc, manipulácii dieťaťom a podobných táraninách. Vždy poviem, že nemám dôvod. A že som s ním rada. Mňa mama tiež nenechala vyplakať a som snáď rozmaznaná?"

Spoznávate sa v predchádzajúcich riadkoch? Alebo naopak patríte do druhej skupiny rodičov, ktorí sa nenechajú plačom svojho dieťaťa vykoľajiť a nevadí im nechať dieťa vyplakať? Či tak alebo onak, čítajte ďalej. V článku budete mať možnosť dozvedieť sa veľa informácií o vzťahovej výchove a jej dôležitom bode, ktorým je práve dôvera v plač dieťaťa. Ešte než sa ale budeme sústrediť naozaj na plač dieťaťa, zoznámte sa aspoň so základnými informáciami, ktoré charakterizujú, čo to tá vzťahová výchova vôbec je.

Kontaktné rodičovstvo

    Vzťahová výchova je charakterizovaná ako prirodzený a intuitívny prístup k starostlivosti o dieťa a jeho výchove. Jej princíp je založený predovšetkým na vzájomnej komunikácii, na vnímaní podnetov dieťaťa a citlivom reagovaní na ne. Nejedná sa o súbor presne daných pravidiel, pretože každé dieťa je jedinečná osobnosť a má svoje individuálne potreby, preto aj jeho výchova musí byť iná. V cudzojazyčnej literatúre sa môžete stretnúť s anglickým termínom "attachment parenting" či s českým výrazom "kontaktné rodičovstvo."

Hlavným cieľom vzťahovej výchovy je nadviazať vzťah s novorodencom a udržať ho aj počas ďalších fáz vývinu dieťaťa, teda v období batoľaťa, predškoláka i dospievajúceho. Za týmto účelom sú potom využívané prostriedky založené na biologicky prirodzenom kontakte medzi matkou, otcom a dieťaťom:

• Bonding - jedná sa o nadviazanie vzťahu medzi matkou a dieťaťom (prípadne i otcom) bezprostredne po pôrode. Termín pochádza z angličtiny a doslovne znamená "pripútanie sa." Z vývinového hľadiska sa vlastne jedná o prirodzené pokračovanie prenatálneho vzťahu. Narodené bábätko jednoducho patrí matke na hruď a do náručia, pokiaľ tomu neodporujú vážne zdravotné dôvody. Bonding teda slúži na vytvorenie ranného kontaktného spojenia rodičov s bábätkom počas prvých hodín a dní po pôrode a do značnej miery ovplyvňuje spôsob, akým sa matka bude v budúcnosti o dieťa starať.
• Dojčenie - kontaktné rodičovstvo hovorí predovšetkým o tzv. dojčení na požiadanie, teda dojčení, ktoré by malo reagovať na potreby dieťaťa. Ide o úplný opak dojčenia, ktoré je stále doporučované v mnohých slovenských pôrodniciach (teda dôsledné kŕmenie každé 3 hodiny). Kontaktné rodičovstvo pracuje s myšlienkou, že dojčenie je prínosné aj pre matku - hormóny, ktoré laktáciu riadia (teda oxytocín a prolaktín), podporujú vzťah matky k svojmu dieťaťu a pomáhajú jej zostať pokojnou a uvoľnenou. Kŕmenie na požiadanie možno praktizovať aj s deťmi, ktoré sú kŕmené umelým mliekom.
• Nosenie detí - nosenie detí je staré ako ľudstvo samo a pomáha rodičom s poznávaním dieťaťa a citlivom reagovaní na jeho potreby, poskytuje dieťaťu dôveru v blízkosť matky (alebo otca) a možnosť stráviť viac času v stave bdelej pozornosti a spoznávať tak okolité prostredie, čím sa učí poznávať svet.
• Spoločné spanie - väčšina detí spí lepšie práve pri spoločnom spaní. Pri praktizovaní spoločného spania je možné prisunúť detskú postieľku (s odobranou bočnicou) k posteli rodičov. Tento spôsob uľahčuje život predovšetkým matke pri nočnom dojčení, ktoré je potom oveľa jednoduchšie a žena pri ňom môže spať. Je však potrebné zabezpečiť, aby dieťa nespadlo z postele a nezranilo sa.
• Dôvera v plač dieťaťa - podrobnejšie rozpísané ďalej v článku.
• Vyvážený osobný a rodinný život - cieľom vzťahovej výchovy nie je len spokojné a uspokojené dieťa, ale aj spokojní rodičia. Rodičovstvo je bezpochyby fyzicky, psychicky i emočne náročné, preto treba o svojich potrebách hovoriť, nájsť si v okolí ďalších podobne zmýšľajúcich rodičov. Mamička by mala spať, keď spí dieťa, zapojiť partnera do starostlivosti o dieťa a nájsť si denne aspoň niekoľko minút pre odreagovanie sa, relaxáciu, koníček - proste sama na seba.
• Vymedzovanie hraníc - každé dieťa potrebuje pre svoj rozvoj vymedziť isté hranice, aj kontaktné rodičovstvo teda hranice vymedzuje. Hranice ale nemusia byť striktné a v prípade potreby sa môžu posúvať, prispôsobovať situácii a vyvíjať sa. 

Ani nejdem počítať, koľko koláčikov z kysnutého cesta tu už mám, málo ich nebude. Netajím sa tým, že si občas (hlavne cez víkend) doprajeme na raňajky takúto dobrotu. Mám ho rada asi v takmer každej podobe a nikdy neodolám nutkaniu vyskúšať niečo nové. A hoci mnohí majú pred kysnutým cestom rešpekt, ja prácu s ním milujem. 

Do veľkej miery asi preto, že väčšinu tej skutočnej práce za mňa urobí robot. Ale potom tá hra s cestom, jeho tvarovanie, sledovanie v rúre, či rastie ako má... To je proste láska.

A táto babka, to je láska na prvé zahryznutie. Maslové cesto v kombinácii so sladkou náplňou vás proste dostane... A potom začnite s novoročnými diétami 🙂

Potrebovať budete:

• 100ml plnotučného mlieka
• pol kocky droždia
• lyžička kryštálového cukru od #korunny
• 280g hladkej múky
• 90g masla izbovej teploty
• 1 vajce
• štipka soli
• pol lyžičky mletého klinčeka alebo škorice
• 3 kopcovité lyžice kryštálového cukru od #korunny 

Náplň:

Aktualizácia: Mamičky testovali prípravky La Roche-Posay LIPIKAR AP+ a dopriali svojim ratolestiam tú najlepšiu starostlivosť. Tu sa dozviete, ako pomohli prípravky LIPIKAR AP+ pokožke tých najmenších.

---

Nie je nič jemnejšie, voňavejšie a krehkejšie ako detská pokožka. Preto si zaslúži výnimočnú starostlivosť. Ak je navyše táto pokožka citlivá, so sklonom k atopickému ekzému, zaslúži si dvojitú starostlivosť. Doprajte svojim pokladom to najlepšie. Aby boli spokojní, veselí a aby sa im dobre spinkalo. Pretože spokojné a oddýchnuté dieťatko je to najdôležitejšie.

Čo budeme testovať

Majú vaši drobci občas problémy s nepokojným spánkom? Skúsili ste už všetko od uspávaniek až po oslavné rituálne tance spánku? No napriek tomu vaše dieťatko nespí pokojne? Čo ak je príčinou suchá, svrbivá pokožka alebo atopický ekzém? Rad prípravkov La Roche-Posay LIPIKAR AP+ môže byť vašou záchranou. Upokojí pokožku a vnesie do vašich domovov sladký a spokojný spánok.

Klinická štúdia dokázala, že používanie týchto prípravkov vedie k upokojeniu svrbenia ekzému počas noci. Dieťatko sa nebudí tak často, menej sa škrabe a spí pokojnejšie. Zabezpečte lepšiu kvalitu života nielen vášmu potomkovi, ale aj sebe a celej rodinke. Pretože všetci dobre vieme, že ak nespí dobre dieťa, nespia ani ostatní v jeho blízkosti ;)

Predstava teplého latte s krásne vysokou mliečnou penou, možno aj s nejakou príchuťou (oriešok alebo karamel), v spoločnosti milovanej osoby, to pre mňa vždy znelo lákavo. Treba sa predsa aj trošku rozmaznávať. Iná šálka kávy, taká bežnejšia, bola klasika: Káva s mliekom zaliata vodou z kanvice bola pravidelnou súčasťou môjho rána, bez nej som si to už ani nevedela predstaviť. Preto som si z času na čas lámala hlavu nad tým, ako to ja bez kávy prežijem, keď raz budem tehotná. Nuž, šlo to pomerne jednoducho.

Vedela som, že kávu smie žena piť aj v tehotenstve, ale mala by ubrať z bežného množstva na čo možno minimum. Ideálne by bolo vysadiť kávu úplne, veď drobec v brušku má na kávičkovanie predsa len ešte čas. Prikláňala som sa k prvej verzii. Preto som sa utešovala, že keď ma raz môj manžel privedie do očakávaného druhého stavu, svoj obľúbený "mok" si budem môcť dať hoc aj každý deň. Do reality pitia kávy v tehotenstve ma však veľmi rýchlo dostal náš vyvíjajúci sa Boží dar, keď sa konečne zadarilo. Len čo si bábo  ustlalo v mojej maternici, začalo prejavovať vyslovený odpor k mnohým veciam, kofeín nevynímajúc.

Kávu som odrazu nemohla ani len cítiť. Žalúdok sa mi pretáčal na všetky svetové strany už len pri pomyslení na kávu. Manželovi som ráno pripravovala kávu, čo mi nevadilo. Ale mňa by veru vtedy zo začiatku neprinútilo dať si čo i len dúšok ani to, keby ma na kávu pozval sám temperamentný Španiel Carlos zo skupiny Il Divo. Veru nie. 

Sama som sa čudovala nad tým, ako úžasne si to príroda zariadila. Aby som zbytočne popri iných hovadinkách nepchala do seba ešte aj kofeín, skrátka mi v tehotenstve začal vadiť viac než vegetariánovi šnicel. A to aj napriek nenormálnej únave,  ktorá ma nútila prežiť značnú časť prvého trimestra v ríši snov. 

Niekedy som neskôr na kávu dostala chuť, a tak som si skúsila trošku dať.  Prežila som to 🙂 Ale muselo si ju telo vyslovene vypýtať.  Keď som si totiž kávu dala len tak, že "čo idem robiť? Dám si kávu", tak vtedy mi nesadla a bolo mi z nej zle. 

Káva mi prestala vadiť až  druhom trimestri, ale tiež som to s ňou nepreháňala. Nevychutnala som si ju tak ako predtým, chutila mi proste inak. Ráno som si preto robila namiesto kávy čaj a ak som si kávu dala, tak väčšinou len šálku popoludní. 

Ahojte,

podarilo sa mi natočiť video, ako sa ja ako prvorodička balím do pôrodnice (viac na https://www.youtube.com/watch?v=D3HD6y0e1R0&t=4s). Získala som aj ja niektoré info z videí iných mamičiek, a preto som sa rozhodla to skompletizovať podľa mojich presvedčení a rád od kamošiek rodičiek a ich reálnych skúseností. Ak si už rodila alebo si prvorodička, ktorá sa nechce inšpirovať, tak už radšej nečítaj ani ďalej.

Mnohé zoznamy z nemocníc sú strohejšie a veľa vecí sa človek dozvie až hlbším pátraním. Bolo to aj u mňa tak. Ja som sa rozhodla zbaliť si viac vecí ako je štandart, preto si treba vybrať, to čo je pre vás zaujímavé a podstatné. Skôr je to pre orientáciu a inšpiráciu ako mať všetko radšej nachystané vopred, a potom nezaťažovať okolie veľkým dokupovaním drobností /aj tak sa ich isto nazbiera dosť/. Balím si kabelku, cestovnú tašku pre seba, mini tašku pre bábätko a plus autosedačku, ktorú zároveň využijem ako odkladací priestor. Veci do pôrodnice som dosť našla aj na tomto portáli, kde nájdete za výhodné sumy všetko, čo sa vám môže zísť. Treba sa však aj dosť pýtať a informovať, aby ste niečo nekúpili zbytočne. Odporúčam si nechať aj čas na rozmyslenie či to využite a naozaj potrebujete, môže sa stať, že potom sa stráca kontrola a odchádzajú peniažky z účtu šialene rýchlo. Do toho asi padne každá budúca mamička, aby sa upokojila a mala všeko vopred zariadené. Zas na druhej strane, zo skúsenosti viem, že je lepšie si inzerát uložiť a spätne sa k nemu vrátiť, dovtedy si budete istejšia vaším orzhodnutím. Sú však aj ponuky, na ktoré musíte reagovať okamžite.

Možno nie je každý uvidí video, preto som sa rozhodla vám ho "prepísať" do takého zoznamu, podľa ktorého som šla ja, ty môžeš, no nemusíš 🙂 

Zoznam do pôrodnice + šestonedelie 

1. časť:

A je to TU!! 👏

Právě dnes jsme rozběhli zbrusu novou Poradnu s dulou Andreou Kožíkovou z organizace Slovenských dul https://www.modrykonik.sk/forum/category/poradna-s-dulou/

Andrea je připravena Vám každý den odpovívat na všechny otázky týkající se Vašeho těhotenství, přípravy na porod, porod samotný, péči po porodu i péči o novorozence. Těší se na všechny Vaše otázky, které jsou ve všech poradnách u nás zdarma a anonymní.

Věřím, že se Vám Poradna bude hodit a odpovědi Vás podpoří a pomohou 🙂

Jennyska

Modrý koník team

    Ženský prechod, čiže menopauza, je v dnešnej dobe už téma, o ktorej všetci vedia a nikto sa nehanbí o nej verejne hovoriť. U mužov je to iné. Andropauza sa ešte nedostala do povedomia ľudí a muži sa za ňu často hanbia.

    Pri andropauze, čiže mužskom prechode, dochádza u mužov k poklesu pohlavných hormónov, hlavne testosterónu. Nemusí byť tak výrazný, ako býva u žien, avšak tiež ho sprevádzajú zmeny v bežnom chlapskom živote. Andropauza trvá oveľa dlhšiu dobu. Štúdie totiž ukazujú, že testosterón začne ubúdať už okolo 30. roku, ale nemusí to byť hneď vidieť. Prejavy sa poriadne "rozbehnú" až okolo päťdesiatky. Ťažko sa popisujú, pretože sú u každého muža veľmi individuálne a každý sa s nimi dokáže inak popasovať.

"Mužský prechod začína o niečo neskôr ako ženský, typicky medzi 50 a 60 rokmi. Podstatným rozdielom je aj to, že zatiaľ čo žena po dokončení menopauzy už nie je schopná priviesť na svet dieťa, mužské reprodukčné schopnosti nie sú zásadne ovplyvnené, ak vynecháme znížený sexuálny apetít," vysvetľuje gynekológ MUDr. Pavel Turčan.

Ako spoznáte u muža andropauzu?

    Andropauza sa prejavuje hlavne psychicky. Nápadné sú zmeny nálad, únava, depresívne stavy, podráždenosť alebo nechuť do vecí, ktoré muža predtým napĺňali a robil ich rád. Veľa pánov vďaka prechodu stráca záujem o svoje koníčky. Podobne ako u žien sa môžu vyskytnúť návaly tepla, poruchy spánku a pocit celkovej nespokojnosti vo vlastnom tele.

Čo sa týka fyzických prejavov, s úbytkom testosterónu súvisia hlavne problémy v sexuálnom živote. Začínajú predovšetkým poruchy erekcie. Čo potom samozrejme podporuje psychické problémy, pretože muž potom stráca pocit, že je dostatočne "mužný" a klesá mu sebavedomie. A tak sa vytvára začarovaný kruh.

Ako sa kontroluje sluch?

Čo všetko musia deti robiť samé?

A odkiaľ zohnať lesné zvieratko na domácu úlohu?

Čítajte ďalej, všetko sa dozviete 🙂

• Syn (4 r.) si buchol lakeť do radiátora a z fleku zahlásil:
  „Kto sem dal ten radiátor???!“

• Preberá sa u nás doma téma ďalšieho dieťaťa, no staršia (8 r.) sa búri, že ona už žiadneho súrodenca nechce, stačí jej jeden. Ja jej na to, že v konečnom dôsledku máme aj tak posledné slovo my s tatom, že tak bude, ako sa my rozhodneme.
  A ona na mňa: „Rob si čo chceš, ale rátaj s tým, že ja k nemu v noci vstávať nebudem!“

Možno ste zaregistrovali minulotýždňovú výzvu, kedy sme začali s triedením vecí v spálni. Ak nie, tu je link. 

Tento týždeň pokračujeme v kuchyni. Tá sa u nás doma väčšinou rozhádže spoľahlivo do desať minút, odkedy ju upracem 🙂

Pozrite si motivačné video Clutterbug so slovenskými titulkami a stavím sa, že ešte dnes nájdete vo svojej kuchyni kopec nepotrebných vecí.

Návod na spustenie slovenských tituliek: Spustite video, vpravo dole kliknite na znak ozubeného kolieska. Spomedzi možností vyberte Subtitles/CC, čo vás posunie na výber rôznych jazykov. Potom už len stačí kliknúť na slovenčinu.

Ak máte záujem o zoznam úloh v slovenčine na stiahnutie zdarma, nájdete ho na mojom podcastovom blogu, link nájdete v mojom profile.

Juchuuuuu, je to tu! Druhá čiarka na tehotenskom teste. Ja sa zbláznim od radosti...

Takéto boli moje pocity, keď sa sen stal skutočnosťou. Bola sobota, manžel ešte ráno spal, keď som zistila, že budeme rodičmi. Keďže sme sa obaja už dlho o bábo snažili, nevymýšľala som žiadne netradičné a originálne spôsoby oznámenia tehotenstva.  Na lístok som napísala milý odkaz, dala ho drahému k pripravenému tanieru s raňajkami a keď sa na mňa neveriacky zahľadel, len som vykríkla: Som tehotná! Padli sme si do náručia, smiali sa a plakali naraz. Ach, koľko šťastia!

Tehotenstvo nám potvrdil aj môj lekár, a tak sa začalo všetko to plánovanie, oznamovanie rodine, skrátka, tešenie sa 🙂 Manžel so mnou prežíval všetko, vypočul si odo mňa každý týždeň prednášku o tom, ako sa práve náš drobec vyvíja a neznenávidel ma, keď mnou zmietali emócie všetkého druhu. Tehotenské nevoľnosti trvali celý prvý trimester.  Do toho som ochorela a zostala nevládne ležať takmer dva týždne na antibiotikách. Aj bez choroby som sa cítila úplne nanič a keď ma skolila chrípka, myslela som, že umriem. V čase, keď mi bolo telesne najhoršie, padli na mňa depky a strácala sa zo mňa radosť. Jediné, čoho nikdy neubúdalo, ba práve naopak, boli kilá navyše.

Treba povedať, aby ste boli v obraze, že pred tehotenstvom som si dlhodobo strážila postavu. Cvičila som takmer každý deň, buď vo fitku alebo doma, nejedla som sladkosti (sem-tam) a snažila som sa celkovo žiť zdravo. Už po veľmi krátkom čase som však začala priberať. Mohol za to aj fakt, že som mala od začiatku tehotenstva isté zdravotné problémy, kvôli ktorým som nemohla cvičiť, ako som predtým zvykla. Navyše som pracovala z domu, takže jediným zdrojom pohybu bol môj pes, s ktorým som chodievala von. Nuž a ten apetít...

Tehotenské chute? Nie, nič zvláštne to v mojom prípade nebolo. Žiadne čudné kombinácie,  ako napríklad bryndza s čokoládou a podobne 🙂 No dobre, občas som dostala chuť na kyslé uhorky, olivy a raz nenormálnu chuť na paradajkovú polievku, ktorú som si musela okamžite uvariť. Ale nič som netradične nekombinovala. Zato som však zo začiatku mávala neskutočný hlad. Stále. Bola som nenásytná viac ako náš pes, a to už je ozaj čo povedať! Ráno som sa budila na pocit takého nesmierneho hladu, že keby som do 10 sekúnd niečo nezjedla, určite by som v posteli umrela na akútnu podvýživu. Raz som sa zobudila a dokonca rozmýšľala,  že zjem vedľa spiaceho manžela. Povedala som si však,  že ho ešte budem potrebovať (veď kto mi bude nosiť obedy, robiť nákupy a venčiť psa, keď porodím?) a tak som sa prinútila vstať a nacupitať do kuchyne, samozrejme, prenasledovaná psom, ktorý mi celé tehotenstvo robí maškrtiaceho sparingpartnera. Najedla som sa dosýta a tak cca do polhodky som opäť vyhladla. "Je to možné, že som ZASE hladná?" Toto bola moja najčastejšia veta. Nuž, a tak som musela veľa jesť, lebo som bola FAKT na smrť hladná, taký hlad som ešte nikdy nezažila. Nebola to chuť na niečo, ale normálny nefalšovaný hlad. Dovtedy som už neskoro večer nič nejedla, ale teraz som sr...., pardon, kašľala na to, že je takmer polnoc a naložila som si kopcovitú porciu druhej večere. Keď si hladný, nie si to ty...

Stávalo sa v prvom trimestri, že som ešte žiadny náznak tehotenského bruška nemala a napriek tomu mi osobná váha ukazovala v priebehu dvoch dní o 3-4 kilá viac. Išlo ma vyrútiť, veď som bola tehotná len pár týždňov! Ak to takto rýchlo pôjde ďalej, pôjdem rodiť 500-kilová. Ukľudňovali ma iné mamičky, ktoré mi rozprávali, že priberali rovnako rýchlo, alebo dokonca rýchlejšie. Večer som sa odvážila, zanadávala si, ale potom šla opäť do kuchyne dopriať drobcovi v brušku niečo pod ten ešte nevyvinutý zub 🙂

Ahojte. Chcela by som sa apýtať, či máte niekto takéto čižmičky. 

Uvažujem nad kúpou, ale rada by som vedela, či sú naozaj nepremekové. Aké máte skúsenosti, ak ich niekto má? Ďakujem 🙂

Závislosť na jedle, na sociálnych sieťach, na ľudskom uznaní, na toxickom vzťahu. Závislosť je poháňaná skrytou poruchou. Veľkú úlohu zohráva psychika.

Hlavnou charakteristikou závislosti je nedostatok alebo málo ľahkosti a spokojnosti v živote. Tvoj problém nespočíva v tom , že ješ viac ako by si mala, alebo tráviš na na sociálnych sieťach toľko času , že zanedbávaš povinnosti, len si tým niečo kompenzuješ.Je to iba odozva na tvoj vnútorny pocit, stav v ktorom si.Zvolila si si liek na svoj problém- jedlo,stále zdieľanie fotiek a počet like-ov .

Ak ti na začiatku stačila jedna , dve kocky čokolády dnes si musíš dať celu tabuľku. Stále chceš viac a viac.

Kde to všetko začalo? Kedy sa z nevinnej zábavky stala chronická choroba? Ak chceš poznať odpoveď na túto otázku musíš porozumieť kde má tvoja závislosť korene. To kde si sa narodila,prostredie v ktorom si vyrastala, výber jedla v detstve,rodinné okolnosti do ktorých si sa narodila.

Tvoj vzťah k závislosti ovplyvňuje spôsob akým vnímaš život. Mala som klienta ktorý mi tvrdil , že nedokáže žiť bez klobásy 🙂

Stali sme sa závislými na jedle,sociálnych sieťach ,alkohole,drogach,toxickych vzťahoch.Podvedomý zámer je pravidelne zlepšiť úzkosť a bolesť. Je to len automatická odpoveď na tvoje pocity.

Opäť začala začiatkom júna nastupovať v práci uhorková sezóna a moje vymýšľanie letnej dovolenky naberalo na obrátkach až som popri prímorských destináciách našla supiš pupiš ceny leteniek do Skopje na konci septembra. Pán manžel najprv v telefóne prevrátil oči (priam som to videla) ale po krátkom hovore odsúhlasil a tak som mala darček k jeho narodkám na konci júna. Ani neviem ako a zrazu sme sa v sobotu ráno zobudili s tým, že ideme pozrieť najnovší a najmenší prírastok do rodiny a pobaliť lebo večer letíme na Balkán. Neviem prečo ale fakt nám učaroval a z týchto jesenných tripov sa tuším začína stávať pravidelnosť (nie, že by mi to vadilo, práveže naopak). Lebo sme boli v Srbsku a teraz ideme do Macedónska. To sú dva roky po sebe a dva je už počítateľné číslo. Toľko moja matika, už jej aj stačilo. Skrátka sme sa napratali do jedného mini kufra, večer boli ešte na omši a po kostole sme sa vydali na letisko. Ešteže je čoby kameňom dohodil a nemusíme sa trepať ktovie kam do tramtárie. Takže sme vzlietli z už studeného Slovenska a vydali sa nočnou oblohou tralala do Skopje. Doleteli sme niekedy pred polnocou a keďže som úžasná, tak nás čakal taxikár s ceduľou Mrs. Galisova pred príletmi. Normálne jak v americkom filme. Cez viac-menej prázdnu letiskovú halu s balkánskym „obrázkovým“ písmom sme si to prefičali do auta a vyrazili sme do tmy. Letisko v Skopje je pomerne ďaleko od mesta takže sme mali asi polhodinovú cestu pred nami a v tme sme sa mohli kochať napr. tmou. Iba z diaľky sme videli mini pipi vysvietený kríž na kopci Vodno. Mám pocit, že na Balkáne majú vodiči tendenciu skúšať koľko to vydá na akejkoľvek ceste. Takže sme nemali len príchod ako z filmu ale aj presun z letiska do ubytka pripomínal Need for speed. Najzaujímavejšia časť večera ešte len prichádzala. Nastala vtedy keď nám taxikár oznámil, že nás nemá kto ubytovať ale že nemáme panikáriť, lebo má od majiteľa odložené kľúče od našej izby v stánku u zelovocára. WTF? Kde chce zohnať otvorený zelovoc o pól 1 ráno? Haha. Ale zasmiali sme sa my, keď sme videli, že v meste to žilo ako keby bolo poludnie. O jednej ráno sme sa išli teda poprechádzať, sadli sme si na vínko a pifko a nakúpili v zelovoci nejaké papaníčko. Tam je všetko totiž otvorené do 1. Nechápačky. Ale aspoň sme neumreli od hladu. Zachránili nás croassanty 7 days. Mali by ich premenovať na 7 days/nights rescue. Niekedy pred druhou nadránom sme došli kaputt umretí na izbu a padli ako kabele. Ráno sme sa zobudili do krásneho slnečného dňa. Pršiaka sme tentoraz úspešne nechali doma, zabarikádovaného, aby nás zas nenaháňal. Pochopil a ostal doma. Takže sme si najprv kúpili kofí, potom raňajky a nakoniec vodu a vydali sa do ulíc. Keďže sme bývali asi 200m od centra, na hlavné, Macedónske námestie sme to mali doslova na skok. Na to, že sme vedeli, že Macedónsko je tiež pomerne chudobná krajina sa musím priznať, že sme zažili celkom kultúrny šok. A nie jeden. V skratke – v Macedónsku žije asi 2 milióny ľudí a z toho je približne 800 000 v Skopje. Takže tam je všetko: pravoslávni, moslimovia, židia, kresťania, agnostici, Turci, Albánci. Na jednej ulici človek stretne od dievčaťa v plavkách, cez týpka v čiernom s klobúkom a „židovskými“ kučierkami až po moslimku, ktorej ledva vidno oči. A nikto nikoho nerieši, každý si žije po svojom. Živý to dôkaz, že multikulturalizmus funguje ak vznikne prirodzene a vyplýva z histórie. V meste vidno veľké rozdiely a kam sa človek pozrie, vidí iný štýl. Čo sa nám ale brutál rátalo bolo, že popri rieke Vardar, ktorá Skopje preteká a spája Macedónsko s Gréckom, boli všetky nové budovy stavané rovnakým historickým štýlom. V preklade: každá budova má krásne zdobené stĺporadie, ktoré jej pridávajú na krásne. Za nás 100 bodov. Taktiež sa tam nachádza nespočetne veľa sôch. Väčšina týchto budov v centre má iba 10 rokov, nakoľko macedónska vláda pracuje už roky na programe Skopje 2014, ktorého pointou je obnova mesta. Inak, k tým sochám – nesnažte sa ich rátať, je ich asi trilión a kým by ste ich dorátali, tak by medzitým postavili ďalšie a museli by ste rátať od začiatku. Takže toto mesto máva často prívlastok „mesto sôch“. Oprávnene. Ale späť k nám. Dominantou Macedónskeho námestia je socha bojovníka. Toľko oficiálny názov. Každý ale vie, že sa jedná o Alexandra III. Macedónskeho. Ale keďže Šaňi je niečo ako slovenský Jánošík, bijú sa oňho Macedónci aj Gréci. Ale pre pokoj v duši a na zalepenie očí sa vymyslelo, že to teda bude „Bojovník na koni“. Ešteže my sme nechali meno, lebo sochu pomenovať „Zbojník s hákom v hrudi“ by dopadlo neviem ako. Ale musím podotknúť, že Šaniho kôň vyzerá normálnejšie ako ten Svätoplukov na hrade. Ale to už som úplne vedľa. Ale už keď som pri Sväťovi, tak Šani je od neho o rok mladší (aj keď v skutočnosti je o 11 storočí starší. Nevermind.), keďže táto socha bola postavená v roku 2011. Nuž, už máme matiku a dejepis za sebou, pokračujeme s naším poznávaním mesta. Cez oblúk nápadne pripomínajúci ten Víťazný sme prešli až k pamätnému domu Matky Terezy. Matka Tereza, vlastným menom Agnes Gonxhe Bojaxhiu, sa narodila 26. augusta 1910 v dome kúsok od Macedónskeho námestia, ktorý bol ale pri veľkom zemetrasení v roku 1963 zničený. Pamätný dom stojí asi 5 minút chôdze od centra a predstavuje múzeum, kaplnku a pamätnú izbu v jednom. Vstup je zadarmo a ide o jeden z najzaujímavejších domov, aké som kedy videla. Jedna strana je kamenná, druhá je bielo-modrá fasáda a poschodie je z modrého skla. Expozícia zahŕňa celý jej život od narodenia (rodný list) cez život v ráde (vlastnoručne napísané modlitby, prvé ručne písané regule Kongregácie misionárok lásky, Nobelova cena za mier) až po smrť (fotky, rehoľné oblečenie a ruženec). Inak, toto bola asi jediná katolícka kaplnka široko-ďaleko. Po návšteve tejto najvýznamnejšej a najznámejšej skopijčanky sme sa túlali ulicami smerom k autobusovej stanici. Cestou sme pred bývalou budovou burzy ulovili býka. Teda, len fotku s býkom a opäť sme mali pocit, že sme v inom štáte. Vyzeral skoro ako Charging Bull na Wall Street. Takže povinná fotka krotiteľa býka a v ústrety neúprosnému slnku sme sa vydali na stanicu dúfajúc, že nájdeme lístky do Ohridu. Čo sa tohto týka, odporúčam vytlačiť si doma mapu, tá nás zachránila. Aj keď domáci radi pomôžu. Aspoň, že Macedónci vedia aj po anglicky. Nie každý a nie dobre ale dohodnete sa. Okolo obeda sme sa teda vrátili do centra, kde sme sa najprv najedli a potom poobzerali každý z piatich mostov (sprava: most Matky Terezy, most Filipa II. Macedónskeho, most Umenia, most Obyvateľov Macedónska, Kamenný most), ktoré sú obsypané, ako inak, sochami. Pozreli sme tiež ortodoxný kostol Narodenia Panny Márie (Crkva Sv. Bogorodica), Old bazaar (Stara čaršija; v podstate staré mesto, v ktorom dýcha taká tá správna atmoška, ktorú sme my akosi nepostrehli...neva...), čínske trhy (a la Miletička), obišli asi milión rakiet (nickname pre mešitu; buďme úprimný, naozaj to tak vyzerá) a skončili v pevnosti Kale (Skopsko Kale). Dnes z nej už veľa nie je, ale je to celkom fajn prostredie, tiché a kľudné. Za predpokladu, že tam nie ste s partiou teenagerov ako my :D každopádne sa rozprestiera nad Vardarom na pomerne veľkej ploche, takže sa dá pubertiakom v pohode vyhnúť. Zachovala sa nejaká tá vežička, pár základov a obranný múr okolo celej pevnosti. Takže až toľko histórie človek zas nevdýchne, skôr je to o tom vychutnať si (trochu netradičnú) prechádzku. Cestou dolu do mesta sme nakukli do jednej rakety, konkrétne mešity Mustafu Pasha (Mustafa Pašina Džamija). Ja som nakukla len medzi dvere ale môj drahý si to napochodoval priamo do vnútra (vyzutý of course) za čo ho ženy vnútri skoro zrakom upálili zaživa. Nedal si dole ponožky, barbar jeden. To nám trklo až potom, že tam sa ráta naboso asi len naboso naboso. Unavení, uchodení, trochu spečení a hladní sme v centre znova pozdravili sochu Filipa II. Macedónskeho, ktorý zjednotil macedónske regióny do spoločného Macedónskeho kráľovstva v roku 359 pred Kristom. Takže je právom uznávaný za akéhosi otca Macedóncov, keďže premenil to, čomu Gréci dovtedy hovorili barbarská roľnícka zem na najdôležitejšiu vojenskú mocnosť v tom čase. Bol otcom Alexandra III., ako inak, Macedónskeho, ktorý sa narodil v roku 356 pred Kristom. V tom istom roku vyhral aj Filipov kôň na Olympijských hrách. No neboli by sme naňho hrdí aj my? Životopis v skratke: Šani sa narodil v Pelle a kráľom sa stal v 20-tke. Celkom hardcore. To mu ale nezabránilo stať sa Veľkým. Jeho tútorom bol sám Aristoteles a dostal najlepšie možné vzdelanie. Mal moc, bohatstvo, vedomosti, empatiu, úctu a všetko čo si taký bežný kráľ mohol priať. Dostal sa až do Indie, zobral si niekoľko žien a nakoniec zomrel na vrchole svojho života ako 32-ročný. Čistá idylka. Ako to býva, jeho smrť je zahalená rúškom tajomstva a teórie od otravy cez chorobu až po vraždu odvtedy prúdia svetom. Večeru sme si vychutnali na Macedónskom námestí a plný dojmov z mesta s naplnenými bruchami sme sa pobrali spať. Ráno sme mali budíček už o 5, lebo veď prečo nie. O 6 sme sa uložili k pokračovanému spánku na stanici do Galeb busu, v ktorom sme mali stráviť nasledujúce tri hodiny. Nakoniec to boli 4 nekonečné hodiny trmácania sa celým macedónskym pohorím zo Skopje cez Tetovo až do Ohridu. Po vystúpení sme sadli do nejakej random lokál kaviarne a dali si najhnusnejšiu kávu v živote. Vlastne nedali. Po uchlipnutí sme usúdili, že si kávu dáme radšej inde a pobrali sa ďalej. Ešteže tam všetko stojí pár šupov a nemuselo nám to byť ľúto. Nuž ale čo tam po káve keď som zbadala zmrzlinárne. Pravé. Ohridské. Všade kam som pozrela. Utrela som liter slín čo mi nabehli a nasmerovala pána mangela k najbližšej. Namiesto kávy sme si vychutnali asi najlepšiu zmrzku ever. A to som už mala zmrzlinu po celej Európe a v kadejakých zmrzlinárňach. Na túto sa nehrabali. Ešte teraz sa zalizujem za ušami. Mňam! No ale okrem zmrzliny božskej chuti je Ohrid bohatý aj na históriu. A kostoly. Kedysi tu bolo 365 kostolov, na každý deň v roku pripadal jeden a preto dostal prezývku „Jeruzalem Balkánu“. Od roku 1980 je celá oblasť Ohridu zapísaná v zozname UNESCO ako jedna z 28 pamiatok ako prírodného, tak aj kultúrneho charakteru. Samotné jazero je jedno z najhlbších (takmer 300m) a najstarších európskych jazier s viac ako 200 endemickými druhmi. Prešli sme teda okolo tohto klenotu a zamierili do útrob starého Ohridu. Prvý nám prišiel do rany ortodoxný Chrám múdrosti/sv. Sofie (Crkva Sveta Sofija; netuším čo z toho je správne lebo to bolo označené ako „Church st. Sofija, Church of holy wisdom). Ide o najväčší a najstarší chrám z 11. storočia, ktorý bol postavený na základoch katolíckeho kostola z 5. storočia, ktoré sú na jednom mieste aj priznané a bolo to zaujímavé pozerať do jamy s prastarými šutrami s pocitom, že tie tam niekto šupol asi tak pred 15-timi storočiami. Vnútri sme nasali úplne originálnu a autentickú atmosféru dní dávno minulých a očumievali krásne starodávne fresky, ktoré sa ešte ako tak zachovali. Keďže slniečko svietilo jak lusk, rozhodli sme sa najesť sa na móle v reštike, kde sme čľapkali nohy vo vode kým sme čakali na jedlo. Po výbornom obede sme sa nahodili do plaviek a vychutnali si krásny horúci (ešte) letný deň. Naši doma už behali v bundách a my sme sa kúpali. Parádička. Nakoľko nám o 4 išiel autobus naspäť do Skopje, na kúpanie sme mali asi hodinku ale stálo to za to. Od jazera sme sa potom vydali pozrieť ortodoxný kostol sv. Jána v Kaneo (Sveti Jovan Kaneo) kam nás bez sviečky nechcela tetuš vpustiť. Nevadí, aj jeho okolie bolo krásne. Išli sme totiž strmákom a asi za 2-3 minúty sme už boli pomerne vysoko nad jazerom s prekrásnym výhľadom. Ďalej sme boli pozrieť veľmi zanedbateľné množstvo chrámov v porovnaní s ich počtom ale vážne sme na to nemali rok ale asi tak dve hodiny ak sme si chceli dať aj kafé, a to sme veru naozaj chceli. Medzi iným spomeniem, že sme videli chrám sv. Bohorodičky či chrám sv. Klimenta a Pantelejmona. Vyštverali sme sa mega strmákom až do Pevnosti cára Samuela (Samuilova tvrdina), ktorá sa týči na útese nad Ohridom. Postavená bola v 4. storočí pred Kristom a bola centrom starého Ohridu, ktorý bol akýmsi hlavným mestom Prvej Bulharskej ríše za vlády cára Samuela Bulharského na prelome 9. a 10. storočia. Podľa nedávnych výskumov bola však táto pevnosť postavená na mieste ešte staršieho opevnenia, datovaného až do 4. storočia pred Kristom, postaveného Filipom II. Macedónskym (zas sme pri ňom. V Macedónsku sa všetko točí okolo tejto famílie. Opevnenia, ulice, námestia, pamiatky, sochy, jedlá, čaje, toaleťáky.....). Táto pevnosť je niečo podobné ako Kale ale Kale sa v porovnaní s týmto môže strčiť. Ten brutálny výhľad z vrcholu veže na celé Ohridské jazero až po albánsku pevninu si zapamätám snáď navždy. Slnko sa ligotalo na hladine modrej ako...no, ako čistá voda, jemný vánok rozvieval všadeprítomné macedónske vlajky a my sme sa kochali a kochali. Nakoniec sme zamierili dolu a vymákli celú prezentáciu pôvodnej kníhtlače v múzeu tradičnej výroby papiera (Narodna rabotilnica za račno izrabotena hartija Ljupčo Panevski). Najzaujímavejšia bola originálna kópia Guttenbergovho stroja; v Európe sú len dva – v Blede v Slovinsku a v Ohride. Ja ako správny knihomoľ som hltala každé tetuškine slovo a ochkala a achkala nad nádhernými obrázkami, ktoré vytlačila na ukážku. Fakt to bolo zaujímavé a strávili sme tam asi 15 minút. Silno odporúčam. To je už asi miliónta vec, kvôli ktorej sa do Ohridu ozaj oplatí ísť. Zmrzlina, jazero, kúpanie, výhľad, história, kníhtlač a to ešte môžem pokračovať ďalej. Nakoniec sme stihli už len výbornú kávu (Macedónci fakt asi nevedia robiť kávu lebo sme mali jednu hroznú kávu za druhou, až sme to vzdali a hľadali cedule s overenou chuťou, odporúčam chodiť len tam kde majú na podniku ceduľu Lavazza, Illy atď.). Okolo pól 4 sme dorazili na autobusku a sadli na bus, kde sme dali uchodeným nohám zaslúžený odpočinok v priebehu nasledujúcich troch hodín. V buse sme sa zoznámili s partiou postarších pánov zo Slovenska, s ktorými sme si celkom sadli a vymenili si rady a tipy čo ešte v posledný deň stihnúť a čo nie. Zvažovali sme Vodno s krížom alebo Matka kaňon ale Matku by sme vraj reálne nestihli a na Vodne nič vraj nie je (citujem: “kopec Vodno, je tam h***o”; len jedna kaviareň a výhľad na mesto, bez čoho sme usúdili, že sa zaobídeme. Výhľad z Pevnosti cára Samuela by to aj tak netromflo. Never. V Skopje sme sa rozlúčili a mierne skapaní sme sa cez mesto vydali naspäť na izbu. Cestou sme si kúpili pifčo a radler, ktoré sme si po večeri vychutnali na ihrisku obklopení milión deťmi, lebo macedónske deti zjavne nespia. Lietajú po uliciach v čase kedy sa my otáčame na druhý bok (a to na dovolenkách chodíme spávať najskôr o polnoci) a behajú už keď my len vstávame. Posledný deň sme chceli pozrieť múzeum holokaustu ale bolo zavreté kvôli rekonštrukcii ale nikto nevie dokedy. Tak sme išli do archeologického múzea, najmohutnejšej stavby na brehu Vardaru. V tejto nádhernej budove bolo niekoľko tisíc mincí a šutrov zoradených podľa období, keramiky, nástrojov, zbraní, ozdôb, dobovo oblečených voskových figurín či vosková rodinka Filipa II. Macedónskeho. Obed sme si vychutnali v „našej“ reštaurácii na Macedónskom námestí, poobede kávu, potom sme sa naposledy pomotali po centre a vydali sa na autobus na letisko. Domov sme doleteli neskoro v noci ovešaní fľašami macedónskeho vína a naložení kvantom cigaretových škatuliek. Za tú cenu, no nekúp to :D až doma sme zistili, že sme niektoré doslova prepašovali, nakoľko sme ich mali o dosť viac ako je dovolené prevážať. Kriminálnici jedni!

Vedieť sa samy nalíčiť na všetky príležitosti a pekne upraviť, aby sme boli ako zo "žurnálu".  To je ako sen. Niekomu to ide ako po masle, iný potrebuje pomoc. Niekto sa rád hýčka, iný spolieha výhradne na seba. Ale i tak si myslím, že na špeciálne príležitosti je najlepšie sa zveriť do rúk odborníka. 

Ale na bežný deň či nejaké rodinné udalosti a večerné povyrazenie si, je skvelé poznať zopár trikov a mať nejakú tú "výbavu" ako vizážistky. Také vlastné domáce beauty štúdio...

Tri paletky na všetko - na oči, tvár i pery. Mať toto všetko a je to vyriešené. Essence takéto palety predáva v Kauflandoch v edícii Create&Transform a ja sa im pozriem pod "kapotu" - teda či obstoja a dajú sa dobre využiť. Lebo myšlienka a koncept je fajn. A ešte či sa dá s nimi tvoriť a pretvárať si ukážeme v líčení 😉

Paleta na oči a obočie "My wonder eye palette"

Táto paleta obsahuje 17 očných tieňov v rôznych finišoch, 2 tiene na obočie a 3 efektové tiene určené na zmenu efektu líčenia, niečo ako "topcoat", ktorý sa navrství na iný tieň. Okrem toho je v nej aplikátor a štetec. Obal paliet je taká klasika - lacný čierny lesklý plast. Paleta je však ľahká a tenká, chýba v nej ale zrkadielko, čo mi nejak nevadí. Pri cene 9,49EUR je to však ospravedlniteľné. 

Čo ma na tejto palete zaujalo sú odtiene, prevažne studené až neutrálne. Pri aktuálnom boome teplého líčenia je nájsť decentnú studenú paletu ťažšie, teda výber odtieňov oceňujem. V prvom "riadku" paletky nájdete klasické nude odtiene, v druhom romantické ružovkasté a broskyňové. A v treťom farebné pastelové i tmavšie tiene na dymové líčenie. 

Zell am see

Appartement Schaubensteiner kusok od lanoviek na schmitten a pred domom stoji aj skibus, ktory ide aj do mesta aj hore na lanovky, do mesta je to tiez pekna prechadzka, majitel velmi prijemny, slusne, dobre vybavene, ciste

Sportcam woferlgut - je to kemp, ale maju aj hotel aj take tie mobilne domy, od lanoviek je to par km (mozno tri), ale na bezkarskej loipe a maju vlastny aquapark a jazero a tak, velmi prijemne miesto aj v lete. V lete zas vyuzijete cyklocesty, ktore su tam vsade okolo.

Kaprun 

Landhaus Lodges Anke by we rent - majitelia holandania, velmi mili, ale v zime, ked bude nasnezene, odporucam 4kolku alebo retaze, je to dost v kopci nad Kaprunom. Mali sme krasny obrovsky app pre 8 ludi (boli sme dve rodiny)

Eben im pongau 

Nie som veľmi dobrý rečník. Nejdú mi ani oficiálne príhovory. Preto by som rada prešla rovno k veci a POĎAKOVALA sa vám. Za úžasné 3 roky, ktoré mi dali, no i vzali, tak veľa.

Áno, je to zvláštny pocit nezačínať ráno prebúdzačkou, ale rozlúčkou. Nezvyčajný. Tak trochu smutný. No do istej miery oslobodzujúci. Ďakujem za tých nespočetne veľa mesiacov, dní a hodín, ktoré sme sa snažili naladiť na jednu (nielen televíznu) vlnu. Snažila som sa tu pre vás vytvoriť takú „modrokoníkovskú obývačku“ plnú tipov, inšpirácií, no predovšetkým dobrej nálady. Dúfam, že ste sa cítili rovnako príjemne ako ja. Že sme si spolu pozreli nejeden dobrý film, pokecali si, vychutnali si voňavú kávu alebo si pripili pohárom vína. Aspoň virtuálne, samozrejme ;) Pretože som mala naozaj šťastie, obrovské šťastie, že som natrafila iba na milé, prajné mamičky a žienky.

Ďakujem, že ste mi túto cestu, ktorá bola pre mňa veľkou výzvou, spríjemnili. Že ste to so mnou zvládli, nakopávali ma a dodávali mi pocit, že to asi nerobím až tak nemožne. Pretože, úprimne, nie vždy to bola prechádzka ružovou záhradou. Občas to bola skôr jazda Jurským parkom. Sú skrátka dni, kedy ste bez nápadu, chuti čokoľvek tvoriť, písať, komunikovať. Nestíhate, nechce sa vám, nejde to. Aj to bola veľká časť môjho ambasádorského života. Preto sa teším, že môžem trochu povoliť uzdu povinností a byť tu s vami už iba ako používateľka a mama.

No táto perfektná skúsenosť mi omnoho viac dala ako vzala. Dala mi čosi, čo za to stálo. Ďakujem Modrému koníku a Telekomu, že mi ponúkli lístok na túto dobrodružnú jazdu. Ľudia, ktorí za tým stoja, ma vždy podporovali, pomohli mi a boli tu, keď som potrebovala podržať a potiahnuť. Kedykoľvek. Akokoľvek. Ďakujem @gradan a @nugat.

No nebola to pre mňa iba práca a kôpka povinností. Chodila som si sem oddýchnuť a utiecť od každodennej rutiny. Bol to pre mňa taký ružový, rozprávkový svet, doslova, v ktorom som sa mohla vyblázniť a realizovať. Písať. Tvoriť. Inšpirovať. Iba tak vás čítať a lietať si v tomto virtuálnom svete. A ja som neskutočne rada, že nám to spolu ladilo. Avšak, je čas prepnúť a preladiť sa.

Takže, ešte raz jedno veľké ĎAKUJEM!

Po tretíkrát sme sa stretli s Jankou Malagou, dušou knihy Mama, mňam, tentokrát však v jej domácej kuchyni. Dozvedel som sa, ako sa zo sviatočnej večere s malými deťmi nezblázniť.

Janka vám v nasledujúcom videu porozpráva o príprave rýb pre najmenšie deti a poradí, ako pre ne pripraviť skvelé a jednoduché sviatočné jedlo, ktoré v pohode zvládnu aj dospelí.

_________________

Napíš do komentárov pod tento článok aké jedlo pripravuješ na sviatočnú večeru pre svoje dieťa (bude super, ak priložíš fotku) a môžeš pre seba získať jednu z kníh Mama, mňam. Držíme palce!

_________________

Jana Malaga

Tento krásny dizajnový sloník je vhodný aj pre najmenšie dojčatá a teoreticky už od narodenia. Prakticky by som povedala, že drobcov začne zaujímať okolo 3 mesiaca, kedy sa viac zaoberajú svetom okolo seba a novými podnetmi. A podnetov má na sebe sloník neúrekom.

So sloníka sa môže stať milý a prítulný kamarát nakoľko toho môže veľa ponúknuť. Plyšáčik je tvoreným množstvom látok, od plyšu, menčestru, šušťavého papiera, hladkého zrkadielka a pleteniny. Každá strana sloníka má inú farbu a na každej strane sa nachádza iné uško. Deti sa tak môžu zoznámiť so zrkadielkom, ktoré veľmi baví našu malú testovateľku a rovnako aj s tvrdým papierom na druhom ušku.

Hoci má naša Lilka už rok a pol Sloníka si rada preskúmala. Šušťavý papier je pre nás topka aj v tomto veku! :D Na Sloníkovy sa ďalej nachádza aj menšia hračka a to rozkošný motýlik s nezbednými krídelkami a hrkálka, alebo aj hryzátko.

Veľkým plusom je úchytka na vrchu hračky. Tak si môžete Sloníka vziať so sebou do kočíka, pripnúť ho k postieľke alebo zavesiť na stoličku, či autosedačku. Drobček tak môže mať svojho kamaráta stále so sebou a vytvára si tak puto.

Sloník s aktivitami je veľmi pekná a múdra hračka, ktorá môže byť skvelým darčekom pre maličké bábätko. Táto hračka s ním môže rásť a postupne mu pomáha cibriť si hmat, zlepšovať úchop, rozoznávať farby a rôzne materiály. Šušťavý papier a hrkálka stimulujú detské zmysli a dokážu drobčekov zamestnať na dlhší čas. 🙂

Myslím si, že keby bola Lilinka menšia tak Sloník by patril medzi jej najobľúbenejšie hračky. Mne osobne sa veľmi páči. Je mäkký, má milý vzhľad, krásne farby a skladá sa z kopca materiálov. Môže byť krásnym prvým plyšákom pre malé dojča, super darčekom pre rodinu s bábätkom, alebo milým prítulným kamarátom vášho dieťatka.

Jaaj tak neskutočne sa teším. Síce ležím už 12dní v posteli a nemôžem sa hýbať -fakt ,,milujem,, svoju platničku i keď ona mňa už menej ...ale nič to nemení na tom,že ešte počas minulého roka som spustila operaciu Splnený sen . Začalo to už pri zmene práce. Začať ako obchoďák pre operátora bol fakt risk,ale šla som do toho a nasledovalo to zázračné slovné spojenie ,,HYPOTEKÁRNY ÚVER SCHVÁLENÝ,, 

A začalo to...všetci v okolí ma smerovali na byt,ideálne v centre mesta . To bolo jedno,ze to boli rujiny ,boli to predsa byty! Bola to ,,istota,, bolo to mesto...Väčšina ľudí ignorovalo to,že ja mestské dieťa ,ktoré má auto iba vďaka tomu ,že využíva firemné a áno boh vie do kedy ,lebo veď práca je ,ale byť nemusí...sa silou mocou chce sťahovať na dedinu a s ideálne aspoň nejakým pozemkom ...a čo ak ochoriem ja ,alebo malý veď je to dedina a boh vie ako ďaleko...a podobné .A viete čo?!? Áno typujete správne vybrala som si DOM . Je na mesiaci (podľa väčšiny ľudí ..)je totiž 16km od mesta kde žijem už 36rokov. Dnes mi volali z banky ,záložné zmluvy prichystané a ja slobodná mamička bez vzťahu s prváčikom ,zajacom ,andulkami ,rybami a axolotlami sa chystám sťahovať v priebehu tohto mesiaca-ak môj chrbát dostane rozum ... nie je to síce maxi sídlo s obrovským pozemkom,ale nič to nemení na fakte ,že budeme mať domov. Náš (ok banky -do času) ,ale raz bude len náš. Syn si môže izbu vymaľovať na farbu akú chce a ja raz budem mať svoju vysnívanú kuchyňu a kúpeľňu a babyyyyyyyyyyyy ja budem mať SPÁLŇUUUUUUUUUUUUUUUU. 

O pár dní mám 37rokov a tak ako z každej strany počujem ako ma ten ,alebo onen namotivuje na najlepší rok môjho života a podobné reči(ja ich moc nemusím ,asi preto mi ich stále niekto posiela do cesty 😂😂😂) ja som sa rozhodla,že tento rok taký naozaj bude. Nečkám ,že na konci roka budem mať barák v ,,cajchu,, prerábať budem asi pol storočia ,ale nech. Už teraz vidím ako sa mi mení život,myslenie a energia . A aj ľudia okolo mňa...mama,ktorá sa na náš dom už snáď teší viac ako ja a zajovy už kúpila dom na záhradu a mne už pozerá bazén😂...sranda ,ja by som čakala ,že sa poriešia vchodové dvere,garážová brána....ale viete čo? Oná ma pravdu! Je totiž čas začať myslieť inak. Užívať si život a prestať všetko riešiť ...minulý rok som začala s pokusom priblížiť svoj život tomu aby som minimalizovala svoj odpad a svoju uhlíkovú stopu a vôbec ,aby som niečo urobila pre seba a pri tom aj pre planétu,mojim snom bolo žiť tak ako som chcela. A teraz si plním ďalší sen . Žiť vo vlastnom ❤