Rodičia majú v dnešnej dobe veľa možností, ako svojim deťom dopriať vyvážený príjem vitamínov a minerálov. Supermarkety sú aj v zime plné ovocia a zeleniny a lekárne ponúka výživové doplnky  pre všetky vekové kategórie. Napriek tomu slovenské deti nie sú o veľa zdravšie ako predtým. Na vine je vysoký príjem cukru, a to hlavne v sladených nápojoch, sladkostiach, ale aj v produktoch rýchleho občerstvenia. Detská obezita je tak novou hrozbou pre zdravý vývoj slovenských detí.

Deti v roku 2018 trpia inými zdravotnými problémami ako pred niekoľkými desiatkami rokov, najnovšie ich totiž postihujú takzvané civilizačné choroby, spôsobené súčasným životným štýlom. Rodičia sa síce snažia dbať na príjem dostatku vitamínov a minerálov, deti ale často zeleninu a ovocie odmietajú, viac im chutia sladkosti. "Deti dnes, v porovnaní s minulosťou, nemajú problém s nedostatočným príjmom energie, naopak ho majú až príliš vysoký. Problém je v zložení ich potravy. Chutí im slané a sladké, čo sú hlavne priemyselne spracované potraviny, v ktorých je zvyčajne nedostatok vitamínov a minerálov. Tým sa deti dostávajú do začarovaného kruhu nezdravého vývoja," komentuje zdravotné riziká nesprávnej výživy MUDr. Jan Boženský, ktorý sa podieľa na vývoji výživových doplnkov Marťankovia v spoločnosti Walmark.

Dohliadnite na to, čo vaše deti prijímajú:

• 36 % batoliat má nedostatočný príjem vápnika
• 33 % batoliat má nedostatočný príjem železa
• 62 % batoliat má nedostatočný príjem vitamínu D

Zdroj: mayoclinic.org a standfordchildrens.org

Kľúčové "Déčko" a skoncovanie so zlozvykmi

Vždy som snívala o veľkej rodine. Po ukončení strednej školy som zamietla možnosť študovať ďalej a začala som intenzívnejšie túžiť po rodine. S mojim priateľom sme sa rozhodli vziať sa pomerne mladí, avšak obaja sme sa na manželstvo a rodinu cítili dostatočne pripravení.

V spočiatku šťastnom manželstve nastal zvrat, keď sa nám nedarilo pre nás to najdôležitejšie - mať dieťa.

Nechápali sme, snažili sme sa, vyskúšali sme možné aj nemožné. Náš vzájomný vzťah bol poznačený neúspešnou túžbou po dieťati. Nevzdávali sme sa. No napriek tomu nič z toho, čo sme vyskúšali, nepomáhalo. Začal sa kolotoč: odborná i neodborná pomoc, rady všetkých navôkol, internetové fóra, stránky, cesty do prírody, ktorá by mohla pomôcť, cesty za ľuďmi, ktorí by mohli pomôcť. Aktivita na diskusiách určených pre „snažilky“. Nič.

Zaťala som sa, a po nekonečnom úsilí a dopadoch na zdravie, ktoré všelijaké pokusy spôsobili, som tvrdohlavo odmietala čo i len zmienku o ďalšej snahe. V tej dobe som prerušila mnoho kontaktov a prestala som sa radiť na internete s ostatnými „snažilkami“. O dieťati som už nedokázala hovoriť, ani počuť. Naplno som sa začala venovať práci, čo však znamenalo ochladnutie vzťahu s manželom. A hoci sa zdalo, že koniec mojej snahy o dieťa bude znamenať aj koniec nášho manželstva, mýlila som sa. Práve vtedy totiž môj muž načerpal poslednú energiu a vynaložil úsilie. Nielen pre dieťa, ale i pre naše manželstvo.

Môj manžel mi na Vianoce daroval nejaký doplnok výživy. Nič také sme predtým neužívali ani sa o takéto veci nezaujímali, preto ma tento darček veľmi prekvapil. Povedal mi, ževraj o tom už viackrát počul, že to má v sebe organický jód a ten mi vraj pomôže byť menej unavenou a zároveň aktívnejšou v práci, keď sa jej už toľko venujem. Bola som potešená, že sa zmieril s mojim zameraním sa na prácu a že aj on konečne pochopil, že spoločný potomok nám dvom asi nie je súdený. Síce ma z toho nečakane bodlo pri srdci, rozum mi vravel, že je to tak dobré.

Mala som zvláštny pocit, keď mi manžel vždy predtým, než sme ráno vyšli z domu nanútil polievkovú lyžicu toho výživového doplnku, ktorý mi daroval na Vianoce. Pravdou je, že po približne mesiaci som pociťovala uvoľnenie napätia, ktoré sa vo mne za tie roky hromadilo a celkovo som sa cítili „zdravšie“. Zároveň sa však v tom čase minula fľaša tohto doplnku. Nepripisovala som tomu žiadnu dôležitosť a napriek vitálnosti, ktorú som po ňom cítila, nechcelo sa mi zháňať ho opäť. Tu však znova prekvapil môj manžel, ktorý mi hneď na druhý deň priniesol ďalšiu krabičku s nápisom JODA ORGANIKA®. Síce ma to troška prekvapilo, ale na ranné dávky polievkovej lyžice ma už môj manžel nemusel presviedčať. Cítila som sa lepšie a sama som sa začínala stávať veľkým priaznivcov tohto výživového doplnku.

Ako hovorí klasik – rodina sa buduje za spoločným stolom. Preto už od malička vediem obe deti k tomu, že aj stravovanie má určité pravidlá – nejde iba o to, naplniť si žalúdok, ale záleží aj na tom, kde a ako jeme. 

Spoločné stolovanie bolo u nás v rodine alfou a omegou. Z neúčasti na nedeľnom obede nás mohla ospravedlniť len choroba alebo celodenná neprítomnosť. Mamina si vždy dala záležať, aby bolo „nedeľné menu“ a na stole muselo byť slávnostne prestreté. Samozrejme, cez týždeň nebolo spoločné stravovanie vždy možné, hlavne keď sme už boli starší a každý mal svoj program. Ale cez víkend sme jedli spolu. Raňajky, obedy, večere už podľa programu. Počas víkendov na záhrade sa nás o 12:30 za stolom zišlo v najlepších časoch aj 15. Ale to sa už obed stal spoločenskou udalosťou, ktorá trvala vyše hodiny. 🙂

Chcem tým povedať, že „kultúra stolovania“ a isté zásady sa mi už od malička vryli pod kožu, a tak je len prirodzené, že k nim vediem aj moje deti. Ako však zvládnuť obed s malými deťmi bez toho, aby všetci účastníci nezošediveli? Podelím sa o pár zásad, ktoré praktizujeme. Výsledkom je, že vďaka takémuto „domácemu tréningu“ sa dokážeme od toho roka – roka a pol najesť pomerne komfortne všetci štyria súčasne. A to považujem za úspech 🙂 .

1. Jeme 5x do dňa v ustálených časoch

Za základ považujem, aby dieťa v čase „jedla“ bolo hladné. Svoju porciu potom zje relatívne bez vymýšľania. Preto deti raňajkujú, desiatujú, obedujú, olovrantujú a večerajú. A to je všetko. Pomedzi to si dáme maximálne trochu ovocia, ale väčšinou vôbec nič. Iba pijeme vodu. Rôzne keksíky, piškóty a pod. používam ako núdzové riešenie len vo výnimočných prípadoch.

Výsledkom je, že deti majú jednak pravidelný rytmus – ich telo je nastavené a vie, kedy má aké jedlo očakávať. Zároveň medzi jednotlivými dávkami drobci dostatočne vyhladnú na to, aby potom ochotne zjedli svoju porciu.

Ahoj synček môj milovaný, 

aaach prešlo už toľko času ak by si tu s nami bol už by si mal 11 mesiacov, to by si už bol riadny veľkáč, hádam by si už robil aj svoje prvé nemotorné krôčky a tak krásne by si sa smial.....stále tomu len ťažko verím, že prešlo už 11 dlhých mesiacov od toho krásneho dňa keď som sa ťa prvýkrát pobozkala a keď som ani len netušila, že tých ďalších bozkov už bude tak málo. 

Len ťažko sama verím tomu, že sa to všetko vlastne naozaj stalo, že som to vôbec prežila, že som sa vôbec dokázala postaviť z postele na nohy a že som začala normálne fungovať a našla si prácu. 

Už sa mi dýcha o niečo ťažšie aj keď bolesť stále nezmizla a ani nikdy neodíde a ak áno tak len na chvíľu a potom sa naplno vráti. Neprejde deň kedy by som na teba nemyslela stačí jeden pohľad na tvoju fotku, jedna spomienka a moje oči sa naplnia slzami a srdce zase krváca. Zabolí to keď sa niekto opýta na to obdobie a najmä keď sa tvoj 5-ročný  bratranec spýta, že kedy príde už to bábätko čo som mala v brušku. Veď sme mu to predsa stále hovorili, ako spolu budete hrať futbal a naháňať sa po záhrade. Stále tak ako ja tomu nerozumie a nevie pochopiť, že si bol choručký tak sa stal anjelikom a veľmi ma presviedča o tom, že keď tam v nebíčku vyrastie tak potom príde. Vtedy už nie som schopná nič povedať len si tak veľmi želám aby mal pravdu, aby to všetko bol len sen a ty si sa k nám vrátil.

Už si neviem spomenúť na tvoju vôňu, nepamätám sa už aké to bolo držať v náruči tvoje drobné telíčko, necítim tu neskutočnú lásku, ktorá ma napĺňala pri každom pohľade na teba. 

Verím však, že napriek všetkému zlému ešte budem schopná tak ľúbiť ako ľúbim teba. V brušku mi totiž opäť rastie ten najväčší dar, ktorý sme si mohli priať. Viem, že je to aj tvoja zaslúha, že pánbožko vypočul naše prosby, veď si mi to raz povedal v tom krásnom sne, že ešte budem mať zdravé detičky.

Cítiš sa vyčerpaná, trpíš častými bolesťami hlavy, zhoršil sa ti stav pleti a ani trávenie nie je žiadna sláva? Čo ak za tým nie je len PMS? Všetko to môže byť signálom, že tvoja imunita si vzala neplatené voľno, odmieta spolupracovať a nehovoriac o tom, že si znenazdajky nedokáže poradiť s niektorými potravinami. Ktoré potraviny patria najčastejšie do skupiny "problémové" a ako si poradiť?

V poslednej dobe sa stále viac hovorí o ochoreniach, súvisiacich s nežiaducimi reakciami na niektoré potraviny. Ide o potravinové alergie alebo intoleranciu napríklad na histamín, laktózu alebo lepok. Niekedy tieto poruchy trávenia spôsobujú iba mierny diskomfort, no inokedy môžu vážne ohroziť naše zdravie. Pozrime sa spoločne na to, aké sú medzi nimi rozdiely a ktorým potravinám sa treba radšej vyhnúť.

Alergia – tá, čo si dáva načas

Alergia nám dá o sebe vedieť skoro okamžite. Zjete oriešky a zrazu cítite, ako vám nepríjemne puchnú pery a na tele máte nepekný, červený výsev. Imunita vyhodnotila danú potravinu za „nepriateľa“ a pomocou IgE protilátok sa začal obranný mechanizmus ochrany, prudkým vylučovaním histamínu a mnohých ďalších látok, ktoré sú zodpovedné za prejav alergie. Alergia sa môže prejavovať rôzne, najčastejšie však pocitom svrbenia, žihľavkou, nádchou, slzením očí, zvracaním alebo hnačkou. V extrémnych prípadoch, až život ohrozujúcim anafylaktickým šokom. Medzi najčastejšie potenciálne alergény patria najmä arašidy a iné orechy, ryby a morské plody, zeler, jablká, sóju, pšenicu. U malých detí treba dávať pozor najmä na vaječný bielok a bielkovinu mliečneho pôvodu, teda mlieko.

Oneskorená IgG reakcia na potraviny – nenápadná a pomalá nepriateľka

Pri „klasickej“, okamžitej IgE potravinovej alergii, vieme okamžite, že máme s danou potravinou problém. Pri oneskorenej potravinovej reakcii je to oveľa zložitejšie. Neprejaví sa okamžite, ale až o niekoľko hodín, dní či dokonca až po pravidelnej konzumácii počas dlhšieho obdobia. Na rozdiel od potravinovej alergie, ide o zvýšenú priepustnosť čreva a následnú oneskorenú reakciu imunitného systému na problémovú potravinu. Oneskorená potravinová reakcia môže mať rôzne prejavy, od kožných ťažkostí až po bolesť hlavy, tráviace ťažkosti, pocit chronickej únavy, zápaly, gynekologické či dokonca až psychické problémy. Telom netolerovaných potravín môže byť naraz viacero. Najväčší problém je dlhodobé neliečenie a je potrebná  včasná kvalitná diagnostika, ktorá odhalí problémové potraviny. Pozor si treba dať najmä na najčastejšie netolerované potraviny ako sú mlieko, vajcia, obilniny, kvasnice, morské plody, orechy a strukoviny.

Ahojte, chcela by som sa opýtať či má niekto skúsenosť či už dobrú alebo zlú s Bojnickou nemocnicou, nejedná sa o pôrodníctvo ale traumatologické oddelenie. 🙂

Tak, a bol tu veľký deň. Nastúpili sme do prvého ročníka s veľkým očakávaním a nadšením. Popri správach, článkoch a blogoch som neočakávala hladký a dokonalý prelet prvou triedou, tak ako to býva v lietadle do Singapuru, vedela som, že skôr či neskôr to už nebude len o veľkej, širokej stuhe s nápisom "prváčik" prehodenej na malom človiečiku s obrovskou taškou. Ani som sa nenazdala a už som sa stretla so zarážajúcou informáciou týkajúcou sa hygieny v škole.

Predstavujem si Samka ako ešte pred dvomi mesiacmi v škôlke zdieľal spoločné záchody bez dverí so svojimi rovesníkmi a s dohľadom pani učiteľky a dnes už čelí, popri všetkých tých zmenách aj nástrahám, s ktorými aj my, dospelí, máme niekedy problém keď papier nie je tam, kde má byť. 

Verte či neverte, v minulosti jedno, možno dve nezbedné deti v škole rozkotúľali viac toaletného papiera ako by bolo potrebné. No, do dnes ďaľších 250 detí za to berie zodpovednosť a musí sa vyrovnať so skutočnosťou, že ak si zabudnú z triedy v tej rýchlosti a chaose zobrať toaletný papier, tak budú musieť improvizovať. Častokrát na úkor hygieny iných detí. Nehovoriac o tom, že medzi zoznamom zošitov, gúm a pier, ktoré je potrebné školákom zakúpiť, sa nachádzal aj toaletný papier. To nemá logiku! Kým škola môže lacnejšie kupovať hygienické a čistiace prostriedky na faktúru za veľkoobchodné ceny, nútia nás, rodičov, kupovať toaletný papier s maloobchodnou prirážkou. Veď za tú istú cenu mohli mať raz toľko papiera! Od pedagógov očakávate vzdelanosť a vedomosť počtov, tak ako mohli dopustiť niečo takéto? Kde sú hygienici? A prečo nekontrolujú školy ale zameriavajú sa buzerovanie drobných podnikateľov? Kde je štát? Načo sú obedy zadarmo, ak nie je ani na obyčajný papier na školách?

Vec ma natoľko rozčarovala, že som sa začala vypytovať kamarátok na túto situáciu na iných školách. Na šťastie je dostatok rozumných škôl a pár útržkov papiera navyše deťom hravo odpustia. Ale stretla som sa aj s opisom škôl, ktoré môjmu popisu zodpovedali, alebo čo je horšie, konkurovali mu. Tie menej šťastné školy majú z troch umývadiel len jedno funkčné. Staré batérie omotané silikónom aby netiekli a len so studenou vodou, rozbité umývadlá alebo len nefunkčné z nevysvetlených dôvodov. Stretla som sa aj so školou, kde po umytí rúk si deti vodu otrepali na dlážku a tak po pár deťoch vznikla na dlážke mláčka a o úraz bolo postarané.

Stojí to tým učiteľom za to? Čo je ľahšie? Zobrať zodpovednosť za upchatý záchod, alebo za rozbitú hlavu? V konečnom dôsledku, opravu záchoda alebo spotrebu hygienických pomôcok uhradí zriaďovateľ prostredníctvom daní, ktoré platíme my, rodičia. Tie náklady sú menšie ako kopa iných výdavkov, ktoré škola zvyčajne máva. Tak kde je problém? Jednej škole to rodičia odpustili, tak aj ďalšie skúšajú?

Bola by som rada, keby som týmto blogom oslovila kompetentných a urobili kontrolu na všetkých školách. Aj z tohto dôvodu neuvádzam adresu školy ale budem v tichosti sledovať na proaktivitu štátnych úradov. Ďakujem

Ahojte som tu znova.Idem napisat pokračovanie.Naposledy som vam pisala ako čakame na našho chlapčeka.Boli sme v 35tt a na ten den nezabudnem nikdy.V ten den nas čakal pohreb našej starkej a ja som mala v ten den bežnu poradnu.Dohodli sme sa s manželom že nam to starka odpusti a že radšej na ten pohreb nepojdeme že prideme po poradni na kar.Tak sme išli na poradnu a v ten den mi mal aj monitor robit.Takže prišli sme sono vporiadku začal mi robit monitor.Sestrička behala od doktora ku mne už som vedela že sa niečo deje.Zrazu doktor prišiel a vravi mi že ma pošle do nemocnice na kontrolny monitor lebo že srdiečko je nepravidelne.Som sa zrutila po ceste do auta muž ostal bledy že rychlo tam ideme.Tam si ma pohadzovaly mala som tam 3monitory každe jedno ukazovalo zle Na tom poslednom monitore som už ležala v miestnosti kde čakaju rodičky už na porod jedna tam už vzdychala Prišla doktorka a vravi mi že okamžite musia spravit cisarsky rez.Skoro som im tam odpadla este že som ležala na postely.Volam mužovy nech mi ide zobrat veci domou že idu somnou niečo robit.Ani si nepametam ako ma doviezly na salu iba počujem ako mi doktor vravi že dychajte z hlboka a dalej už neviem o ničom.Prebrala som sa na jiske okamžite sa pytam sestričky ako je na tom syn a ona mi vravi že za chvilu pride doktorka.Tak vravim nech mi poda mobil.Volam mužovy a on v telefone plače vo mne strach a on mi vravi ze mi dakuje že ma krasneho syna a vtom okamžiku som myslela že vyskocim z postele a idem za malym.Prišla doktorka a povedala mi ze maly je na jiske ale dycha sam a nepotrebuje ani inkubator ze je velký chlap narodil sa v 35tt s vahou 2730 a 45cm.Prešiel vsetkymi testamy jedine ktore nam ostali je kardiolog kde mu kontroluje srdiečko kedze sa narodil s aritmiou.A dnes ma moj chlapček uz 8mesiacou a vazi 9kil je to statočny chlapcek ktory robi samu radost.Velmi ho lubime

    V povojnových dobách mala výživa vždy len jediný cieľ: dodať dostatok energie a kalórii na prežitie. Niektorí ľudia dodržujú tento princíp i naďalej a postupne priberajú, majú nadváhu a s tým spojené ochorenia. Všetko, vrátane kalórii, nemalo žiadnu ďalšiu výživovú hodnotu. Jednalo sa vtedy o zlú skladbu potravy. Neskôr došlo k zmene v spôsobe výživy. Ľudia začali počítať spotrebované kalórie s cieľom znížiť ich príjem na čo najnižšiu hodnotu tak, aby získali nadvládu nad obezitou. 

    Vďaka múdrym úvahám spoznával človek postupne význam vedľajších látok vo výžive.

Najprv vitamínov, neskôr minerálnych látok a stopových prvkov a v poslednej dobe i vlákniny a taktiež dobre známe sekundárne produkty rastlinného metabolizmu.

    Ďalším faktorom pri objavovaní nových znalostí v oblasti výživy bol vývoj vrcholového športu, ktorý otvoril obrovský priestor pre objavovanie a experimentovanie, čoho cieľom je dosahovanie maximálnych výkonov a fyziologických hraníc človeka, alebo dokonca ich prekročenie.

    Pokiaľ sa teraz za týmito skúsenosťami ohliadneme, môžeme dnes zhrnúť platné informácie o výžive pre človeka, respektíve bežnú populáciu či rekreačných športovcov do nasledujúcich okruhov:

• Stavba a udržovanie buniek a tkanív
•  Enzymatická a hormonálna regulácia látkovej premeny
• Podpora antioxidačného ochranného systému
• Zlepšovanie funkcie imunitného systému
• Dodávanie energie
  

Pod pojmom kontúrovanie si mnohí si predstavia "naomietkované" Kardashianky, či prehnané tutoriály na youtube a instagrame, kde si žena doslova premaľuje tvár hrubými nánosmi líčidiel, pričom vytlačí polovicu korektora a kreslí si pásy ako náčelník Čerokézov. Potom tie hrubé nánosy krvopotne "blenduje" štetcom či hubkou do stratena (foto na pobavenie):

Je vôbec kontúrovanie niečo čo má zmysel aj v bežnom líčení? V bežnej rutine, kde sa plašíme do práce a naháňame každú sekundu kvôli povinnostiam? A musí to byť očividne niečo umelé? 

Možno si myslíte, že kontúrovanie je určené pre fotku a kameru a nemýlite sa, to výrazné určite áno, predsa sa na fotke, videu, väčšinou farby stratia a je potrebná výraznosť. Teda ak sa idete fotografovať na občiansky, pokojne to prežeňte ;)

Na denné líčenie ale preferujem prirodzené kontúrovanie. Najradšej kontúrujem púdrovými produktami, ktoré vyzerajú na bežný deň prirodzenejšie a jemnejšie. 

Kontúrovanie je akási hra so svetlom a tieňom. Vytvaruje našu tvár, dá do popredia čo chceme a pomôže korigovať prípadné nedostatky. A nie, nie je to žiadna veda, stačí poznať základné princípy:

Svetlé odtiene - zvýrazňujú, dávajú črty do popredia, rozširujú, zväčšujú

Ahojte!

Musím hneď na začiatok povedať, že som neverila, že vyhráme, avšak, o to väčšie prekvapenie to bolo, keď som našla správu, že ste si nás vybrali. Veľmi ste nás potešili, hlavne dcéru, ktorá veľmi rada kreslí. Bol piatok, keď k nám dorazil obrovský balíček (pravdu povediac, nečakali sme vôbec taký veľký, no o to väčšia radosť to bola). Deti sa na balíček hneď vrhli, a tak som musela rýchlo fotiť aby som aspoň niečo zaznamenala.

V balíčku k nám dorazila veľká kreatívna sada farbičiek, fixiek a pasteliek. Čarovná omaľovánka a pre mňa sviečka a čajík s listom (milo ma to prekvapilo).

Syn, mal samozrejme, ako každé 3 ročné dieťa, najväčšiu radosť z penových lentiliek 🙂. Dcéra bola úplne unesená z princeznovskej omaľovanky, a z kúzelných fixiek...

A tak sme sa hneď vrhli na testovanie. Myslím, že hovorím za väčšinu detí, ale fixky sú proste TOP. Ano, samozrejme sú aj najväčší postrach rodičov 🙂 Začali sme hneď s najväčšími, pretože ten výber bol neskutočný. Tak krásne pestrofarebný, až sme si nevedeli vybrať s ktorou by sme mali začať.

S fixami sa deťom maľovalo dobre, aj keď sú tučné a krátke dobre sa im držali v rukách. Taktiež, sme vyskúšali aj tie menšie, ktoré sú tenšie a šikovnejšie do rúčky, no nezožali ani z ďaleka taký úspech ako tie veľké.Veľké sú proste veľké. Napriek tomu, oboje sú vynikajúco pigmentované. Veľmi sa mi páči prepracovanie kresliaceho hrotu, dajú sa s ním kresliť tenké, široké a aj drobné kresby, a tak isto sa s nimi dobre maľuje, čo hodnotím ako veľké pozitívum, naproti klasickým fixkám.

Každý si tvoril po svojom 🙂

Farebnosť fixiek posúďte sami, myslím si, že stoja za to.

Ďalej sme testovali farbičky, ktoré sú malé a šikovné do detskej ruky, najmä vďaka svojej veľkosti. Sadnú do ruky školákovi aj škôlkarovi 🙂 Čo ma na farbičkách prekvapilo, bola ich pigmentácia. Máme doma množstvo farbičiek, no tieto su najlepšie. Nielen, že sa s nimi výborne kreslí, či už dieťa pritlačí alebo nie, ale v oboch prípadoch kreslia krásne farebne. A najmä, tuha nie je tvrdá a lesklá ako na väčšine ceruziek, ktoré nedokážu poriadne zanechať pigment na papieri, čo ja osobne nemám rada.

„Krásne ránko, drobčekovia!“ , pozdravil sa Pán Boh svojim dušičkám, ktoré naňho už netrpezlivo čakali.

  „Otecko, otecko!“, pribehla k nemu malá duša, hneď ako ho zbadala vo dverách.

„Čo môj?“, opýtal sa chlapčenskej duše prívetivo.

„Ja sa už tak teším!“

„Aj tvoja mamka s ockom sa veľmi tešia.“

„Naozaj? Tak veľmi ako ja?“

Neviem, či mal niekto skúsenosť pri kojení s niečím akútnym a ortoped mu napísal flector a ibalgin, viackrát bolo povedané, ze dojčím...napriek tomu lekár predpíše niečo, čo nesmiete. Preto by mi pomohlo, keby niekto kto ma skúsenosť  sa vyjadril...

Plná Peňaženka, najväčší cashbackový portál v Česku, pripravil na september online tipovačku, v ktorej môžete vyhrať krásne ceny pre celú rodinu. Najpresnejší súťažiaci vyhrá podľa svojej voľby buď týždenný pobyt v rakúskych Alpách v apartmáne až pre 6 osôb alebo päť dňový zájazd do Paríža pre dve osoby. Nachystystaných však máme mnoho iných darčekov a preto nikto neodíde s prázdnymi rukami!

Čo je cashback a kto je Plná Peňaženka?

Cashback je systém vrátenia peňazí z online nákupov. Vďaka cashback portálu Plná Peňaženka takto šetrí viac ako pol milióna ľudí. Peniaze naspäť môžete získavať aj vy a to vo viac ako 330 obľúbených e-shopoch ako sú napríklad Hej.sk, Notino.sk, Deichmann.sk, ale aj zahraničný Aliexpress alebo Booking. Stačí sa prekliknúť do vybraného e-shopu cez Plnú Peňaženku a nakúpiť. Akonáhle vám v e-shope nákup potvrdia, pripíše sa vám pár percent z utratenej čiastky späť na váš profil v Plnej Peňaženke. Tieto peniaze si môžete kedykoľvek previesť na váš bežný bankový účet.

Znie to možno trochu neuveriteľne, ale je to naozaj tak jednoduché. Registrácia je zadarmo- bez akýchkoľvek poplatkov. Od Plnej Peňaženky peniaze iba získavate. Firma svojim užívateľom takto rozdelila cez 86 miliónov korún!

S Plnou Peňaženkou na lyžovačku alebo do Paříža

Plná Peňaženka vracia nielen peniaze z nákupu späť, ale po celý rok pripravuje pre svojich užívateľov spoločne s partnermi radu akcií, kde je možné získať hodnotné ceny. Len počas tohto roku tak rozdá ceny v hodnote približne štyridsať tisíc eur! September je podobných akcií plný. Chceli by ste ísť s celou rodinou v zime na lyžovačku alebo s partnerom na Vianoce do Paríža? Stačí správne uhádnuť odpovede na zverejnené otázky a pokiaľ budú vaše tipy najpresnejšie zo všetkých, výhra je vaša. Popri hlavných výhrach sa hraje o radu ďalších zaujímavých cien.

Do testovania som sa zapojila na podnet mojej dcérky Natálky. Veľmi nás potešilo, keď nás na testovanie vybrali. Na balíček detičky netrpezlivo čakali.

V balíčku sa nachádzal milý list a darčeky v podobe čajíka a voňavej sviečky pre mňa.

Pre detičky v ňom boli vodové farby a veľká kreatívna súprava, ktorá obsahovala 16 - úzkych fixiek, 16 - hrubých fixiek, 32 - voskoviek a 16 - farbičiek,všetkých rôznych farieb a odtieňov.

Fixky sa u nás začali testovať ako prvé. Po nich prišli na radu farbičky a voskovky. Celú sadu musím za nás pochváliť. Balenie ako aj výber a pestrosť farieb je dokonalý.

Deťom s nimi veľmi dobre pracovalo. Takisto aj vodové farby v perfektnom a praktickom balení sú úžasné. Sú husté, podobné temperkám. Farby pekne jasné. Umožňujú a miešanie, čím nám vznikli rôzne škály farieb.

Dcérka si zvyšky, ktoré z farieb zostali zobrala do školy na výtvarnú výchovu, lebo sú vraj suprové.

Týmto ďakujeme Modrému koníku za možnosť testovať výrobky značky Crayola. Odporúčame všetkým mamičkám aj ich detičkám. My im po testovaní zostávame verní aj naďalej.

Kedysi dávno, keď som bola ešte bezdetná, som si všímala okolo seba deti a ich rodičov. Vtedy som bola (mladá) naivná a často som si pri pištiacich a vzdorovitých deťoch sama pre seba povedala: „No tak toto by som ja ako rodič nestrpela...“ „Fúha, no keby moje dieťa takto vyvádzalo...“ A neuvedomovala som si, že tie deti sú možno nevyspaté, idú im zuby, bolí ich bruško, prežívajú obdobie vzdoru alebo sú náročnejšie.

Samozrejme, vraví sa, že zariekaného chleba najväčší kus 😀 Keď som plánovala otehotnieť a aj otehotnela, hltala som všetky dostupné informácie. O tehotenstve, pôrode, dojčení... Romanticky som si predstavovala prirodzený a ľahký pôrod za prítomnosti manžela, bonding telo na telo, krásne chvíle pri dojčení atď.

Všetko to nabúrala gynekologička vetou: „Ste tehotná, ale... (najdlhšia 5-sekundová pauza v mojom živote) ...čakáte dvojičky!“ Všetky moje dokonalé predstavy praskli ako bublina a ja som s plačom rozmýšľala: „Ako ich vynosím? Kto mi bude s nimi pomáhať? Veď do výťahu sa mi nezmestí dvojičkovský kočík! Ako ich budem dojčiť?“ Čas postupne vyriešil väčšinu mojich otázok a po ďalších 32 týždňoch a ťažkostiach s rozbehnutím laktácie nás všetky tri pustili domov.

Ako väčšina prvorodičiek som sa borila s množstvom otázok a ťažkostí. Všetko krát dva. Prečo plačú? Čo im je? Robím to dobre? Nemala by som robiť viac? V zúfalej snahe byť dokonalou matkou–dvojmatkou som dojčila, odsávala, dojčila, odsávala, dojčila cez cievku, pila litre hroznových štiav, páchla ako zmoknuté seno (díky, senovka a benedikt) a bola na pokraji zúfalstva. Vyskúšala som takmer všetko, čo sa dalo a dospela do štádia, že som už skoro nič iné ako (ne)dojčenie neriešila.

A v tom sa môj nevyspatý mozog „prebudil“ a „prefackal ma“. Je toto správna cesta? Byť nevyspatá, nadmieru unavená a zdeptaná prvorodička? A prečo? Aby som bola supermatka? A komu chcem čo dokázať?

A tak som začala radšej študovať ako zabezpečiť svojim dievčatám tú druhú najlepšiu alternatívu po dojčení.

Dojčenie je tá najprirodzenejšia súčasť materstva. Vďaka dojčeniu dokážeme dieťa nasýtiť, upokojiť, pomáhame mu budovať imunitný systém, trávime s ním čas a budujeme to nezameniteľné puto medzi matkou a dieťaťom. 

Svetová zdravotnícka organizácia (alebo WHO, ak niekde uvidíte skratku)  odporúča výlučné dojčenie do 6 mesiacov a potom popri zavádzaní prvých príkrmov dojčenie do 2 rokov dieťatka alebo dlhšie podľa toho ako to matke a dieťaťu vyhovuje.

Ak správne chápem, a verím, že nie som jediná, slovo príkrm neznamená hlavné jedlo. Príkrm je niečo, čo dodávame ako niečo nové. Postupne k už existujúcemu. Žiadne postupne vylúčenie dojčenia a jeho plne nahradenie tuhou stravou v prvých 2 rokoch.
Samozrejme chápem, že je potrebné sledovať aj potreby matky a náročnosť dieťaťa a upravovať si to podľa svojho životného štýlu, tempa a komfortu. Na váš život a to čo Vám vyhovuje Vám nikto poučku nenapíše.

Každá z nás má v tomto smere nejaký príbeh. Ako začala s dojčením, ako v ňom pokračovala a ako skončila.

Ja jeden príbeh tiež mám

Prešli sme si zatnutými zubami počas prvých týždňov bolestivého prisávania (veta - dojčenie nemá bolieť, niekde robíte chybu, ma hádam bolela viac ako samotné dojčenie, lebo nikde sa nepíše, že dojčenie nebolí ale až potom čo prejde tých prvých pár dni/týždňov kým sa to s drobcom naučíte a natrénujete), samovoľne vytekajúcim mliekom a mapami na posteli, bezsennými nocami, upchatým mliekovodom, prechodenými skorými rannými hodinami po byte, odstrekovaním kamenných prsníkov aby sa dieťa dokázalo prisať, bolestivým nalievaním ak som sa zdržala niekde mimo dlhšie ako 2 hodiny, dojčením na futbalku, priečne, vztyčne, horizontálne, po ležiačky, po chodiačky a od kedy je malý dostatočne mobilný aj rôznymi akrobatickými polohami počnúc tou v stoji na hlave.

3rd step

ZOSTAŇ V KĽUDE A POKRAČUJ.

MOTIVUJ SA!

TRETÍ KROK.

Si na MD alebo jednoducho si chceš zlepšiť svoje znalosti v cudzom jazyku? #3rd_step #english_myhobby_together
Urobila si prvý a najdôležitejší krok, rozhodla si sa začať na sebe pracovať, potom si si vytvorila úžasný zoznam, čo všetko chceš zvládnuť #1st_step #2nd_step
Máš prvé dva kroky za sebou!

WELL DONE 
Nasledujúci krok je celkom jednoduchý, ale treba s ním zaobchádzať s veľkou starostlivosťou, pretože bude rozhodujúci pre Tvoje budúce úspechy. Keď budeš mať chuť všetko vzdať, bude to práve motivácia a špeciálne Tvoja "self-motivation", ktorá Ťa posunie ďalej o tej druhej, čosi nabudúce.

Existujú dôkazy o tom, že okolité prostredie, vrátane prvých potravín a doba ich zavedenia do jedálnička môžu hrať kľúčovú rolu v rozvoji a vzniku alergie.

Potravinová alergia postihuje asi 6–8 % detí. Dobrou správou je, že riziko vzniku alergie je možné vďaka vhodnej zvolenej strave znížiť.

Pri zavádzaní nových potravín do jedálnička dieťaťa môže detský imunitný systém neprimerane zareagovať na bielkovinu v potrave. Môže ísť napríklad o vyrážky, opuchy úst a pier, nádchu, ale aj o hnačku a zvracanie. Tieto všetky príznaky dokážu maminky poriadne vystrašiť. Najčastejším pôvodcom týchto reakcií je: kravské mlieko, vaječné bielka, arašidy a orechy, sója, pšenica, ryby a morské plody. Alergické reakcie sa môžu prejaviť hneď po zjedení potraviny alebo aj za niekoľko dní. Je preto potrebné minimalizovať riziko vzniku alergie a držať sa niekoľkých základných opatrení.

Sedem opatrení, ktoré môžu znížiť riziko vzniku potravinových alergií:

• Dojčenie je v prvých šiestich mesiacoch života pre dieťa najdôležitejším príjmom potravy. Materské mlieko je svojím zložením ideálnou výživou pre vaše dieťa. Poskytuje ochranu imunitného systému a podporuje zdravý rast.
• Pokiaľ je nutné z akýchkoľvek dôvodov ukončiť dojčenie, informujte sa u svojho pediatra na možnosti zavedenia hypoalergénnej kojeneckej výživy, tzv. H.A. s čiastočnou hydrolyzovanou 100 % srvátkovou bielkovinou, ktorej prospešnosť bola preukázaná klinickými štúdiami. Do tejto skupiny patrí napríklad BEBA OPTIPRO HA, ktorá bola vyvinutá podľa vzoru materského mlieka. Odporúčame príkrmy zavádzať medzi ukončeným štvrtým až šiestym mesiacom veku dieťaťa.
• Nie je potrebné zavádzanie nových druhov potravín (vrátanie arašidov, orechov, sóje, vajec či rýb) odkladať v snahe, alergiám zabrániť.
• Nové potraviny zavádzajte v prvej polovici dňa, keď je dieťa aktívne a v dobrej nálade, aby ste mohli odsledovať, ako naň dieťa reaguje.
• Pridávajte vždy len jednu novú potravinu a ďalšiu až po 3-5 dňoch. Zapíšte si prípadné reakcie.
• V prípade zistenej alergie na jednotlivé potraviny je potrebná ich eliminácia z jedálneho lístka a následne sa odporúča kontaktovať detského lekára, prípadne alergiológa.

Ako poznáte, že má dieťa alergickú reakciu?

Keď nás #konik_testuje vybrali, aby sme testovali kreatívne sady Crayola, veľmi sme sa potešili a nedočkavo čakali, kedy balík dorazí. Medzitým sme si čo to prečítali o samotných produktoch na stránke #albi, keďže Albi je predajca týchto úžasných kreatívnych vecičiek.

Keď kuriér doniesol balík, baby sa ne naho s radosťou vrhli.

V balíku sa na nachádzala sada Washable Paint Kit a pricezničkové čarovné omaľovánky. Mňa veľmi potešil milý list a darčeky, akoby špeciálne pre mňa vybrané, keďže voňavé sviečky a fajnový čajík sú pre mňa top relax 🙂

Baby sa nevedeli dočkať, kedy budú môcť všetky produkty skúšať, preto sme zavolali našim kamošom a tí s radosťou prijali ich pozvanie na testovanie 🙂 Ako prvú sme testovali sadu Washable Paint Kit. 

Sada obsahuje 4 štetce rôznych hrúbok, čo je super na maľovanie veľkých plôch, ale aj rôznych detajlov. Ďalej v krabici bolo 12 farieb v pohárikoch, 3 farby v kelímkoch (žltá, červená, modrá), vodové farby a 8 špongiok. 

Najprv sme skúšali intenzitu farieb. Vodové farby sú super na tieňovanie, keďže pigmentovanie je veľmi jemné. Farby v pohárikoch deti skúšali so štetcami a dokonca aj s prstami. Veľmi sa nám páčili druhy farieb, aj samotná pigmentácia, ktorá zachovala pôvodnú farbu v kelímku. Farby v pohárikoch sme si dali do mištičiek a  deti si v nich namáčali špongie a otláčali na papier.

Neprejde den, aby na mna na webe nevyskocil clanok k vychove, ci materstvu. Jasne google, poviete, ako mamu ma nasli a uz sa to na mna vali. Nevadi, rada si precitam, ked uz som mama..

Co ma ale vobec netesi, je trend vyvolavania burlivych debat. Clanky o ockovani, dojceni, noseni, vztahovej ci klasickej vychove, o dobrych vychovnych, ci ako na deti nekricat. Mam pocit, ze cielom clankov je len zdvihnut tlak a vohnat do boja debat aj tie najmierumilovnejsie stvorenia, bo aj tie su neraz v situacii, kedy ich poziadavky, prosby, ci nazory zaniknu v hluku detskeho kriku, placu ci radosti, alebo len vrciacej pracky.

Ano, aj tieto mierumilovne stvorenia raz chcu nahlas povedat, co si myslia, maju potrebu sa obhajit, ci prezentovat. A toto vyuzivaju autori stranok. Snazia sa vytvorit protichodne tabory produkujuce zaplavu komentarov. Vyssia sledovanost, zrejme drahsia reklama pre inzerentov.

Z mam ale tak vytvaraju zurive armady. Naco? Na svete niet dvoch mam, ktore by vsetko kolo deti a rodicovstva riesili rovnako. Rovnako najspravnejsie. Je strasne vela ciest, moznosti, nazorov ci pocitov. Kazda mama, ktora lubi svoje deti, sa snazi dat im to najlepsie, vychovat ich co najlepsie. Ale zo vsetkych stran sa na nu valia rady, pokyny, kritiky ci nalepky. Biomatka, klasicka matka, ekomatka, moderna ci ina. Neustale niekto riesi, ako vychovava, ako by mala ci nemala. Dnesne mamy su pod vacsim drobnohladom a kontrolou, ako poslanci parlamentu. Kazdy vie, ako ma co robit ci nerobit a ma potrebu jej o tom povedat, porovnavat ju a hodnotit.

Dnesne mamy su pod strasnym tlakom. Akoby cele okolie striehlo na jej chyby, na to, ako bude riesit kazdu mensiu ci vacsiu situaciu kolo zivota jej dietata. Kazdy clovek je odbornik hladiaci na nu krivym okom, pisuci jej do hodnotenia minusy. A najhorsie je, ze tito clankopisci stavaju do pozicii nelutostnej kontroly samotne mamy. Rozduchavaju emocie, obvinuju, podpichuju...

A pritom kazda mama je dobra, ak svoju rolu plni srdcom. Ano kazda urobi za den aspon jednu chybu, na ktoru nie je sama vobec hrda, ale urobi aj tisice uzasnych veci, za ktore jej patri uznanie a respekt. Respekt aj ostatnych mam.

Dobry den potrebujem poradit mame doma male chlapčeka ktory sa narodil z pes varius na jednej nožné .. Mame už 3mesice a mame iba korektnu dlahu ale nozka je na tom stale tak isto vôbec nám nepomáhajú posielaju nas do žiliny dohodnut sa z doktorom / primarom o operacii..  Teraz nám dali virobit veksu dlahu. .. Dufam ze Nam pomôže ešte  ani ráz  sme neboli sadrovany upne nic..  Ma stym niekto skúsenosti ďakujem;)  ☺

Začiatok školského roka sa pomaly blíži a možno už aj vy myslíte na to, čo všetko treba malému žiakovi do školy pripraviť – a koľko to bude stáť.

Zošity, školská taška, prezuvky, úbor... vecí, na ktoré treba myslieť, je viac ako dosť. Kompletná nová výbava malého školáka vás pritom vyjde minimálne na 100 eur, čo rozhodne nie je malá suma. Našťastie existuje viacero spôsobov, ako môžete ušetriť.

Ušetrite 50 eur

Raiffeisen banka sa už niekoľko rokov môže hrdiť najspokojnejšími klientmi. Nezabúda na nich ani v tomto čase a práve v nej môžete až do konca septembra získať 50 eur na školské pomôcky pre svojho potomka. Stačí si v nej otvoriť účet a v papiernictve zaplatiť za nákup školských pomôcok minimálne v hodnote 50 eur svojou novou platobnou kartou. Banka vám 50 eur vynaložených na tento účel vráti na účet a váš malý školák tak môže mať kvalitnú školskú tašku, zošity, peračník a množstvo ďalších pomôcok za oveľa menej peňazí.

S papučkami počkajte

Niekedy je lepšie počkať do septembra a až potom nakupovať podľa inštrukcií od pani učiteľky. Niektoré školy totiž upresňujú napríklad typ papúč, aký majú žiaci z bezpečnostných dôvodov mať. Najmä na prvom stupni sa môže stať, že gumené našuchovačky alebo šľapky váš potomok nebude môcť v škole používať. Preto s nákupom radšej počkajte, alebo stavte na klasické pevné papuče.

5:00 zvoní mi budík, vystrelím z postele. Vycikať, umyť zuby. Jednou nohou som už v kuchyni. Nakladám riady, ktoré zostali z večere do umývačky, druhou rukou chystám raňajky, desiatu, varím čaj. Budím synátora, protestuje. Snažím sa obliecť seba, zobudiť jeho, popritom si mejkapom aspoň zakryť kruhy pod očami. "Mami, ja som zabudol, že si do školy máme priniesť loptu." Ok, hľadám loptu, fúkam loptu, s oneskorením vyletíme z bytu, utekáme do školy. Zamkla som?

7:00 dieťa mám v škole, o hodinu mám byť na prvom stretnutí. Vyberiem si dneska rannú kolónu do BA alebo nevyspytateľné vlaky? V pohode, dobehla som, na poslednú minútu. Po čele aj chrbte mi tečie pot. Vítam klienta a snažím sa vyzerať dôstojne. Stretnutie, porada, stretnutie, nasratý telefonát od klienta, 25 nevybavených mailov. Rozdýcham to. Ups, 15:00, čas utekať po dieťa (vďaka za flexibilnú pracovnú dobu!).

Dieťa ma víta s výčitkou v očiach. Zase je v družine medzi poslednými. Prepáč. Plný noviniek, zážitkov, radostí aj starostí, rozpráva bez prestávky. A ja sa snažím byť tu, byť prítomná, počúvať, rozumieť. Byť tu preňho.

Doma zasa nič nie je, treba skočiť na nákup. Po nákupe spraviť olovrant/večeru č. 1. Rýchlo domáce úlohy. Popri diktovaní diktátu sa snažím upratať ten výbuch, čo máme doma. Zbytočne. Do riti, zabudla som dať prať. Šup do sprchy, chystám večeru. Zuby si si umyl?

A potom... na chvíľu, snažím sa vychutnať si každý večer ten moment, keď ho ukladám spať. Objíma ma, bozkávam ho, hovoríme si, čo sa za celý deň udialo, tešíme sa na to, čo nás čaká. Ľúbime sa. Snažím sa to vychutnať, viem, že to už nebude trvať dlho. Snažím sa skryť slzičky hrdosti, keď ho hladkám po čele a dávam mu pusu na dobrú noc.

21:00 Chvíľu pauza. Na balkóne, s cigou. Sadám za počítač, treba dohnať resty z práce. Neviem koľko je hodín, už ani nevidím na hodinky. Padám do postele, za 5 sekúnd spím. A ráno zas odznova.