Aktualizácia: recenzie žien na novinky v radoch kozmetiky NUANCE nájdete v našom fóre tu. Nechajte sa inšpirovať kúzlom Francúzska. 

---

Dámy, máme pre vás luxusné testovanie unikátnej kozmetiky NUANCE, ktorú dostať len v lekárňach Dr.Max. Doprajte si niečo, čo zvýrazní vašu krásu a bude sa o vás rozmaznávajúco starať. Nechajte sa okúzliť pleťovou kozmetikou NUANCE, ktorá sa zrodila vo Francúzsku v spolupráci s poprednými odborníkmi z kozmetického sveta. NUANCE je jedinečná kozmetika pre jedinečné ženy. Spája vysokú účinnosť a luxus vo forme množstva unikátnych ingrediencií a individuálneho prístupu.

Čo testujeme

Testovací balíček obsahuje dve jedinečné novinky NUANCE:

Zlatú masku NUANCE - SUPREME LIFTING GOLDEN MASK - jedinečná maska zlatej farby je unikátna nielen zložením, ale aj použitím. Používa sa na oblasť tváre, krku a dekoltu. Môžete ju použiť aj do okolia očí, vďaka ktorej bude unavený pohľad vymenený za rozžiarený a svieži. Táto zlatá maska pleť nečistí, ale ju vyživuje a podporuje jej prirodzené regeneračné procesy. Má okamžitý liftingový efekt. Obsahuje zložky ako REPULPAMI ER, DRIELINE®, extrakt z listov červeného viniča, extrakt z listov ginkga dvojlaločného, rumančeka a jantáru. Navyše, je vhodná pre všetky typy pleti.

Mnohé z Vás ich používajú na bežné varenie. Poďme sa na ne trošku pozrieť.

Tekvice čiže dyne sú skutočnými kráľovnami jesennej kuchyne. Vyrastú vám bez veľkej námahy na záhradke alebo si ich kúpite na trhu. Využitie tekvíc je veľmi pestré. Sladká i slaná úprava, predjedlo, hlavný chod i múčnik. Vytvoríte pokojne celé menu zložené iba z tekvicových pokrmov. 

Podľa jedla, ktoré chcete pripraviť, vyberajte aj tekvicu. Na múčniky sa výborne hodí maslová tekvica s jemnou sladkastou chuťou. Medzi najobľúbenejšiu tekvicu patrí Hokaido, hodí sa snáď takmer na všetko. Sú z nej úžasné krémové polievky, ktoré majú nádhernú sýtu oranžovú farbu. 

Špagetová tekvica sa zase hodí na zapekanie s mäsom. Všetky druhy tekvíc, okrem Hokaido, sa musia pred tepelnou úpravou zbaviť šupky. Najjednoduchšie je tekvicu nakrájať na menšie kusy, z ktorých potom tuhú šupku odkrájate nožom. 

Strednú časť tekvice, semienka, určite nevyhadzujte. Očistené semienka môžete použiť na výsadbu na budúcu jar alebo opražiť na panvici. Sú bohaté na zinok a ozdobia vám napríklad tekvicové pyré alebo koláčiky.

Recepty s tekvicami nájdete aj v našej skupinke http://i.modrykonik.sk/Skupina_Hera

Moje deti sa pustili hneď do otvorenia, čo sa v tom balíčku pre nich skrýva. No žiaľ, boli sklamaní... Žiadna hračka pre nich 😊. Vravím, teraz prišla hračka mamke - tablety Sunlight all in 1 na otestovanie a starší chcel umývačku hneď zapínať, keďže on mi pri nej vždy rád asistuje. Rada vám priblížim moje poznatky z testovania. Tak poďme na to.

Potešilo ma, že si ma vybrali, pretože som po týchto tabletách pokukovala už aj v obchode. V prvom rade, balenie sľubuje dvojnásobne väčšiu čistotu. Či to je ozaj tak, tak to sa vám budem snažiť priblížiť z môjho dojmu po odskúšaní 😊.

Ako prvý a teda podstatný detail, som si všimla, že sa kapsule nemajú rozbaľovať zo sáčku ako u konkurenčných balení. Hneď po otvorení na mňa priam "vybuchla" silná citrónová vôňa. Síce sa mi to páčilo, no po dlhšom odstátí otvoreného balenia na linke, som mala až pocit bolesti hlavy z toľkej vône. Pomyslela som si, že snáď ak budem jesť, tak nebudem cítiť z taniera ten silný extrakt. A veru nebol. Po umytí v umývačke zostala len jemná vôňa čistého riadu.

Ako prvú som dala otestovať panvicu od praženice a drevenú varešku.

Cyklus som nechala môj bežne používaný 40-60°C a 1:30. Výsledok?

S malými nedostatkami, čo s inými  kapsulami sa mi to nestalo. Čo sa týka varechy, tak tú umylo nie až úplne, ale to veľa záleží asi aj od umiestnenia. Ďalší deň som si popozerala lesk. Na umývačke mi svietilo nedostatok soli a leštidla, tak super k overeniu, či platí, že obsahujú aj soľ aj lesk. Že vraj all in 1.

9+0tt, bez nejakých väčších ťažkostí som sa prehupla do 3. mesiaca. Od posledného sona som stále premýšľala, nad tým malým srdiečkom, ktoré tak krásne bilo. Nevedela som sa dočkať ďalšej návštevy lekárky a ďalších správ a našom malom stvorení.

Pomaly mi začínalo vykúkať malé bruško, a ja už som mala problém sedieť v zapnutých nohaviciach. Takže som si pri každej príložitosti keď som mohla rozopla gombík :D. 

Moja váha sa prvé dva mesiace nijako nezmenila. A tak ma to bruško tak trochu prekvapilo ale aj potešilo, asi ako každú budúcu mamičku.

Konečne som bola 9+4tt. To bol deň keď som bola objednaná k lekárke na ďalšiu kontrolu.

K lekárke som išla znova celá netrpezlivá a tak trochu aj so strachom či je všetko v poriadku. Keďže som "už" bola 9+4tt čakala som, že už dostanem aj tehotenskú knižku.

Čakanie v čakárni bolo tentoraz veľmi krátke a ja som sa ani nestihla napiť poriadne vody, takže na sono som šla s takmer prázdnym močovým mechúrom.

Veľmi ma potešilo, keď ste ma vybrali na testovanie mäsa v BILLA. Mäsko máme veľmi radi.

Náš prvý nákup bol úplne jasný a presne som vedela čo chcem kúpiť. Mala som v pláne kúpiť kuracie prsia ale kedže v ponuke neboli, správna gazdinka sa vie vždy vynájsť a poradí si. Kúpila som teda kuracie stehná vykostené.

Po otvorení balenia som bola milo prekvapená.Mäso bolo krásne ružové, nesmrdelo, neplávalo v žiadnej odpornej tukutine a neboli na nich žiadne kostičky, čo sa mi u iných dodavateľov mäsa stávalo často.

Z mäsa sme si urobili čínke opečené ryžové rezance s kuracím mäskom. Pozvali sme na ochutnávku aj švagrovcov. Mäso bolo veľmi chutné a mäkkučké.

Kvôli hovädzinke sme sa trošku nachodili, kedže v prvej BILLA bolo len jedno balenie a na obed sme pozvali i starkých. Takže mäsa bolo treba viac. V košíku skončilo hovädzie stehno.

Ale stálo to za to. Po otvorení balenia mäsko krásne voňalo. Takéto voňavé hovädzie mäso sme ešte nemali. Nebolo mastné, bolo nádherne bordové.

“Mami, nezhasínaj. Bojím sa tmy.” Je vám to povedomé? Malvínka síce ešte v noci spí ako dudok, no podľa odborníkov je strach z tmy často spojený s rozvojom fantázie, ktorý sa začína okolo 3. roku života. Preto sa už teraz začínam zamýšlať nad tým, čo by mohlo pomôcť v boji proti strachu z nočných strašidiel.

Vypytovala som sa kamarátok a každá má trochu iný prístup, na ktorý nedá dopustiť. Rozhodla som sa, že vám ich všetky spíšem, aby ste tiež mali proti nočným strašidlám nejaké náboje 🙂. A aby ste mi poradili, ktorý z nich vám pripadá najlepší.

Pozor na televíziu

Televízia je jednou z najčastejších príčin nočného strachu. A to vaše deti ani nemusia sledovať krváky alebo kriminálky. Veci, ktoré pre dospelého strašidelné nie sú, môžu v detských hlavičkách po zhasnutí svetla spustiť hrozivú prehliadku. Davájte preto pozor, na čo sa vaše dieťa pred spaním pozerá a ideálne obmedzte televíziu pred spaním úplne.

Rozprávajte sa

Kamoška Alena mi povedala, že najlepšie je, keď sa s deťmi hneď od začiatku o ich obavách rozprávate. Keď pristúpite k strachu ako k reálnemu problému, ktorý si zaslúži rešpekt. Skúste sa detí opýtať, čo si myslia, že by sa mohlo stať a či si myslia, že ich predstavy sú skutočné. A hlavne ich obavy nezosmiešňujte alebo nezľahčujte. Aj keď v detskej izbičke strašidlá nie sú, detský strach tam je určite.

Zubná kefka bola podľa Lemelson - MIT Invention Indexu v roku 2003 vyhlásená  za inováciu číslo jeden, bez ktorej si ľudstvo nevie predstaviť život, čím predbehla aj mobil, počítač alebo auto. No tiež ste sa už zamýšľali nad tým, čo bolo pred ňou? Ako si umývali zuby naši predkovia? A prečo je vynález dnešnej zubnej kefky taký významný? 

3500 rokov pred našim letopočtom obyvatelia starého Egypta a Babylončania už poznali prakefku, ktorou bola akási žuvacia tyčinka. Konárik, najčastejšie zo Salvadory perzskej, z jednej strany ohrýzli tak, že z neho trčali jemné vlákna a jeho druhou stranou si vyberali zbytky jedál zpomedzi zubov. Tí bohatí na to používali zlaté špáradlá. 

Žuvacia tyčinka sa stále používa v afrických a austrálskych kmeňoch, krajinách Blízkeho Východu a Ázie a na popularite začína naberať i v Európe. Miswak sa výborne predáva vďaka mnohým zdraviu prospešným faktorom, akými sú liečivé účinky na paradentózu a zápal ďasien. Výskumy ukázali, že obsahuje mnoho blahodarných chemických látok nielen pre chrup, ako napríklad fluorid, vápnik, chloridy, vitamín C alebo kyselinu salicylovú. 

1600 rokov pred našim letopočtom starovekí Číňania túto tyčinku vylepšili tým, že si ju začali vyrábať z aromatických konárikov, čím získali navyše svieži dych. Predkovia z našich geografických šírok zvykli žuť rastliny podobné bodliakom a ako zubnú niť používali stebielka slamy. 

Začiatkom nášho letopočtu sa začali používať aj iné metódy. Na čistenie sa používalo pierko zo supa, alebo osteň dikobraza, ktorý mal spevňovať zuby. O niečo modernejší spôsob však poznali Gréci. Aristoteles, ktorý bol vychovávateľom Alexandra Veľkého mu poradil, aby si každé ráno čistil zuby šúchaním s drsným plátenným uterákom. V niektorých končinách sa čistenie pomocou plátna používalo ešte aj v 15. storočí. Na zdravé zuby sa odporúčalo čistenie zubov po každom jedle, precíznejšie sa mali čistiť hlavne ráno. Vhodné bolo aj spanie s pootvorenými ústami.

Prvá ručná kefka s tvrdými štetinami uzrela svetlo sveta vďaka Číňanom v 15. storočí a bola vyrobená z kosti, bambusu a chlpov zo sibírskeho diviaka, ktorý mal dostatočne drsnú srsť. Európania vymenili štetinky za jemnejšie, vlákna sa získavali z konských chvostov. Prví ju začali propagovať francúzski zubári, ale až o 200 rokov neskôr. Zubná kefka sa v Európe stretla s veľkým nezáujmom, pretože v tejto dobe si ľudia zuby nečistili. Iba niektorí ľudia používali špáradlá z husacích pierok. Z tohto dôvodu mali ľudia zapálené ďasná a pri použití kefky dochádzalo k ich silnému krvácaniu.

Jeseň je známa tým, že dosť fúka. Čo je ideálne pre sušenie prádla von. Samozrejme, že aj ja som dala prádlo von a medzi opranými vecami boli aj červené tango nohavičky. Nenosím to rada, ale čo už dobrá manželka neurobí pre svojho manžela a keď to už mám v skrini, treba raz za čas prevetrať. Samozrejme, že aj teraz fajne fúkalo, raz som už spomínané nohavičky dvíhala zo zeme a potom pozerám a už som ich nikde nevidela. Celá červená som ich hľadala po dvore, pozerala som aj do susedných domov, či ich niekde neodfúklo, ale nič. Vtedy som si sľúbila, že sa už k nim nikdy nepriznám, ani keby sa neviem čo dialo. Ani si neviem predstaviť ako by to vyzeralo keby prišiel nejaký sused s tým malým červeným kúskom látky ku mne a pýtal by sa, či to nie je moje. Brrrr. Už som aj na to zabudla. Asi o týždeň som poslala dievčatá sa hrať na dvor, aby boli von aspoň chvíľku kým navarím obed. Tak som škrabala zemiaky a pozerám čo robia. Zrazu Katarínka má cez seba niečo zvláštne, šál som jej nedávala, však bolo celkom teplo a tak som sa šla pozrieť bližšie. Vtedy som sa musela zasmiať. Pýtam sa jej kde to našla a ona, že tu u nás v obývačke v domčeku. Samozrejme mala moje nohavičky omotané okolo hrude. Obzrela som sa dookola, či to niekto nevidí a už som jej ich dávala dole, na čo ma zahriakla, že sú to jej cicky....  Takže nie vietor, ale deti mi premiestnili tento malý kúsok a spôsobili toľko zábavných okamihov.

Prazňini, to slovo jak zo sna...bo sen to i nočna mora... šedzim za kompjuterom a še tvarim že mam dajaku bars surnu a bars doležitu robotu ľem žebi mi mohla chlopovi totich troch gibonoch choľem na hodzinu zavešic na kark a vipic sebe kaveju...

Prazňini, tota kalvarija začina už das tidzeň predtym, jak chlop hvari: Sluhaj ni, še me pitali u školke, že pondzelok a vtorok prazňini, či budze dzecko chodzic...ta mi povedzel, že ňe...Dilino...potim starše dzecko doňeše papir zo školi, že nescu dzecko vidzec pondzelok aňi vtorek...

Ta perše tri minuti sebe tarham vlasi jak sebe predstavim šicke tri giboni doma...jak už ňemam co tarhac a chlop še braňi, jeho tarhac ňemožem, še vschopim a sebe dumam...ta šak dajak budze, budzeme še bavic, maľovac, vonku pujdzeme, dakus cez obid pošpia...

Aľe jak še hvari, maľovac a sr.c to dva...

Taže reaľita taka, že tote orgaňizmi, čo cez škoľski rok o šedzmej cahaš za haksňu z posceľi, u tej istej chviľi im chlop trime šerbeľ zos ľadovu vodu nad hlavu, žebi ich vicahnul z peľechu, tote orgaňizmi už o šestej hore, ja ešci v bezvedomi a tote tri už po mňe skakaju, že scu frištik...reku ice za ocom...aľe oco ňe sprosti, cez prazňini moj chlop už o šestej v kancelariji naj to ňemuši preživac... nevadzi, še plažim zos posceľi bo giboni už viša na ľadňičke...varim sebe kaveju...robim frištik...idzem vipic kaveju...nejdzem vipic kaveju, giboni čmajzli findžu a vislopali kaveju...idzem na zachod...aspoň zaklaďňa higiena, odbaľujem intimku...giboni škrabu na dzvere, naj še takoj podzeľim s totu čokoladu co tam šušcim s papirikom...(to ešci ňeznaju, že i na toto dojdze, aľe še zamkňem)... v bice spadla bomba, mušim dakus popratac...znace jak to, pratac jak dzeci doma, to jak čistic zubi a žrac pri tim Horalku...no aľe  i tak... ta co s gibonami...teľevizor...to jaki dobri vinalez...puščim takoj Jaroša...jak slucham „robim ham ham stajl“ žerem perši Lexaurin...zapijam vodku...šak už dzevec hodzin, najvyšši čas...upratujem sebe, cala spokojna, že giboni kukaju...mam pokoj može i dvacec minut...a potim to začňe...mamooooo, še nudzime, co idzeme robic??? A co scece robic? Jedna sce maľovac, druha hrac hru a treca fukac bubľini...moj tajni plan s pracovnim nazvom „vež dzeci vonka, še dobiju a budu spac“ je v rici bo vonku dižďuje...taže še idzeme bavic...maľujeme...dva giboni ňespokojne bo ňerobime co voňi sceli...ta totej jednej povim, sebe maľuj, idzem bavic šestri... hrajeme hru...može i dva minuti, bo najmenši gibon čmajzne dajaku kartu abo figurku a možem ho nahaňac...sranda ňenormalna...gibon, co scel hrac hru reve, bo ňemože hrac hru...najmenši gibon reve, bo mi ho chicila a vžala mu figurku...ja revem bo mi ziscila, že gibon, co mal maľovac, maľuje, aľe po sceňe... s prepisovačku...už i toten gibon reve, sebe domišľice čom...dajak vitrimeme do obidu...karmim gibonoch v nadzeji, že še najedza a pujdu spac... das dva giboni orevu obid bo sceli daco ineho...ukladam ich do posceľi a vidzim idiľicki jak drichmu das dva hodzini a ja sebe pijem ceplu kaveju...dva giboni u posceľi, metam cicku po trecim...gibonča še nacuca a drichme...ščasna mi jak bľicha...prejdu tri minuti a slucham jak še dva giboni tluču vof chiži...do minuti zobudza najmenše gibonča...reve...ja tiž revem...potim sebe vidumali, že scu bic Elzi...šicke...smola, mam ľem dva kostimi, taže najmenša budze duch (co zrobim, ľem toten kostim jej pasuje)...ňeznam čom ich tota rozpravka teľo trime, aľe jak čujem, „ja to dam, ja to dam, už to v sebe neskrivam“, rucam daľšu vodku...dve Elzi pobehuju po bice a už i dialogi špivaju...taľent zdzedzili po mňe, taže to čuc jak u vibehu gibonoch v čase karmeňa...treca bars nechape, dze sever,  registruje ľem Olafa, taže chodzi za šestrami a sce im zašľapnuc plašc...bavi ich to das hodzinu, aľe potim to už ňebavi mňe...ňeznam čo s ňimi mam robic, šak ešči pol dňa pred nami, hvarim sebe, narucam ich do motora a idzeme do cukrarňi, bo ňet nič ľepšeho na nervi jak šutemiň, ta ňe? Pridzeme do cukrarňi...sebe predstavujem, že sebe dam kaveju kim moje giboni budu šedzec a tlačic do hlavi šutemiňe...reaľita...sarančata zožeru šutemiňe skorej než sebe kaveju vobec objednam...šedzim, pijem kaveju a ňečuc nikoho ľem mňe (šicke ostatňe ucekli jak prišla ja s gibonami): nelapaj! Vrac! Šedňi sebe! Nebehaj! Dzvihňi šestru! Ňerev! Co robiš? Nič. Takoj prestaň!!!... rucim do sebe totu kaveju (aspoň cepla je bo nescihňe vichladnuc), metac giboni do motora a idzeme domov...doma rucam dalši Lexaurin...čekam na chlopa...ešči ani ňezloži veci, už mu rucam šicke giboni...chlop ich viscicka, da sebe ceplaki a idze še s ňima bavic, bo šak je odichnuti z roboti, ta ňe?...o tri minuti čujem jak vola baboj a pita še, co robi daľše dňi a či nesce drahe dzeci das na tidzeň...Pan Boh dal naščesce starim rodičom kratku pameť žebi zapomli jake to kec maš doma maleho gibona a ja už baľim a šikujem dzeci k baboj, kim sebe to ňerozmišľi...

Perši dzeň po prazdňinoch stepujem pred školu a školku o šestej rano i s gibonami, visciskam učiteľku, šturim jej fľašku červenoho do ruki, bo znam, že budze potrebovac a cala ščasna sebe idzem po svojim...ja bars ľubim mojich gibonoch, aľe znace jak, šickeho veľo škodzi...

Pri testovaní hrnca Delimano som si povedala, že pôjdem nad svoje kuchárske možnosti a zručnosti. Rozhodla som sa pripraviť jedlá slovenskej kuchyne a niečo málo z talianskej a belgickej kuchyne podľa tradičných receptov. Chcela som použiť postupy našich mamičiek a babičiek. Ony dobrému jedlu vždy venovali čas, lásku a tie správne ingrediencie. Požiadala som o rady ľudí, ktorí majú už čo-to odvarené, odpečené a niečo som aj googlila. Samozrejme som neodolala a pripravila aj niečo zdravé po tých hodoch. A výsledok? 

Do testovania Delimano riadu Stone Legend som sa prihlásila s tým, že skúsim nevyskúšané recepty. Keď ma vybrali, pár dní som žila v "očakávaní", ktorý z riadu mi pošlú. 🙂 Veľmi som sa potešila, keď prišiel univerzálny hrniec Stone Legend. Obsahoval navyše sitko na fritovanie, cedenie a rošt na restovanie a parenie.

Takže nápadov bolo zrazu veľa. Už len dať týmto nápadom - receptom spoločnú myšlienku. A tá prišla ..... TRADIČNÉ ......

Tradičné pre mňa tieto testovacie týždne znamenalo:

- používať prevažne tradičné suroviny,

- používať tradičné postupy pri príprave,

Tak toto bolo testovanie, ktoré ma bavilo asi najviac zo všetkých, ktoré som mala možnosť absolvovať. Týmto sa chcem opäť veľmi krásne poďakovať ❤ za túto príležitosť vyskúšať hrnce, po ktorých som túžila už dlhšiu dobu.

Z možných piatich hrncov sa mi ušiel obrovský oválny pekáč Delimano Stone Legend.

Na môj "pekáčik" som čakala síce dlhšie ako som bola zvyknutá, no stálo to za to 🙂 A po odchode kuriéra sa u nas píšťalo od radosti 😀 

Presne tento pekačik som si vysnívala ❤ a dala som sa v tej chvíli na testovanie. A čo ako prvé otestovať na povrchu, kde sa nič nelepí a nič nepripáli? No predsa volské oko 🙂 doslova po povrchu plávalo. A ja som bola nadšená, pretože všetky moje panvice boli antivajíčkové :D Testovanie po tomto zážitku mohlo naplno začať.

Počas môjho testovania som toho napiekla a navarila celkom dosť, občas som musela dokonca využiť mrazničku a zásoby budeme dojedať ešte ďalší mesiac 😀

Moje nadšenie z hrncov Stone Legend od Delimano rástlo každým jedným vydareným jedlom či koláčom... Jednoducho som si ich zamilovala ❤❤❤ 

Neuveriteľné. Dnes sú to dva roky, čo mi doktorka povedala „Pozrite sa sem. Gratulujem ste tehotná“. Neverila som vlastným očiam ani tým slovám, čo vchádzali do mojich uší. Vtedy som dostala poučenie, že príroda je mocnejšia než chémia. Nepamätám si moc, čo bolo potom, predsa len som skôr čakala niečo pravdepobobnejšie, ako, máte cystu, alebo tak. Nemala som... Viem, že vonku bola už tma, zima a ja som kráčala nevedno kam, s hlavou v oblakoch s milión otáznikmi v nej som zastala. Vyťukala som na mobile číslo a oznámila som prvý krát vetu „Som tehotná“ a spustila som plač. „Neplač, ale teš sa. To nie je dôvod na plač, žiadna kaša sa predsa neje, taká horúca ako sa uvarí“.

Nával emócií z nových informácií ma prevalcoval ako kamión, asi aj s dvomi prívesmi, ak nie aj dva kamióny :D. Máte veľa snov, slušne platenú prácu, ktorá vás baví, školu, po dieťati netúžite, ani partner nie je vlastne vaším partnerom. Pošle vás na potrat, ako keby ste išli ráno pre chleba, a zrazu ste na všetko sama. Aj keď vlastne odvtedy, som už nikdy nebola sama. Neplánované neznamená nechcené, alebo nemilované. Osud jednoducho vedel, čo potrebujem skôr, než som to zistila ja. Vedela som, že to nebude jednoduché, predsa len úloha mamy a otca 2v1, nie je ľahká. Počas tehotenstva som sa, tak veľmi bála, ako to bude, čo bude, čo ma čaká, či to zvládnem, či k nemu v noci vstanem, či budem kojiť, či nebudem, či budem vedieť, prečo plače, či ho budem vedieť utíšiť... Milión otázok, na ktoré som postupne dostala odpovede a tisíc ďalších nových situácií, na ktoré Vás predtým nikto nepripraví, žiadna kniha, Google ani Modrý koník. Všetko sa v materstve učí za jazdy, Vyrovnať sa stým, že ti dieťa po pôrode skončí na JISke, že keď dostáva antb treba mu aj probiotika, že mamina náruč je ten najlepší spôsob na utíšenie koliky, že aj z kúpania sa raz stane obľúbená činnosť, že zabudnete na prebdené noci, keď sa na Vás ráno usmeje. Dokonca aj to, že ste neboli na bratrancovej svadbe, lebo ste boli v nemocnici so 40tkami teplotami a nebojte sa aj zuby raz vyjdú všetky. Niekto múdry raz povedal, že tie najťažšie rozhodnutia sa raz stanú Vašimi najkrajšími chvíľami. A tak som sa presne pred 16.mesiacmi stala mamou môjho chlapčeka.

Boli časy, keď som si nevedela predstaviť, aké to bude, mať ho vo svojom živote.

Dnes si neviem svoj život predstaviť bez neho. Dieťa nikdy nie je chyba, problém, záťaž, nehoda, či trest. Dieťa je a bude ten najväčší dar, aký kedy človek môže dostať, pretože bohatstvo je pozerať sa na vlastné dieťa a pochopiť, že ono je tá najkrajšia a najsprávnejšia vec, pre akú si sa v živote rozhodla.

Najväčšiu lásku svojho života, si každá žena privedie na svet sama.❤️

Viete čo sa čistí ľahšie? Múka, alebo púder? Nájdete tu recept na mega šunkafleky a tiež to, ako šifrovať vety tak, aby im deti neporozumeli 🙂

• Včera večer hovorím priateľovi, že Saganovi sa narodil syn. A malý hneď na to pohotovo: „A koľko má rokov?“

• Môj manžel ma opäť rozosmial - snažil sa mi šifrovane (aby syn nepochopil) poloziť otázku, že kedy pôjdeme kúpiť vianočné darčeky do Dráčika. V jeho podaní:
  „When buy xmass dar do toho, čo mu plameň šľahá z huby?“

• Odbehla som pustiť práčku, Marko si zatiaľ doniesol piesok na bagrovanie (celý balík hrubej múky, obal poctivo vyhodil do koša):

• Púder ide upratať oveľa horšie:

• Lianku som vyzliekla a tá mi vraví: „Maminka, aha aké mám minerálky!“
  (zimomriavky)

Prvýkrát sme sa spolu zoznámili na detskom ihrisku. Mamičky Ťa ospevovali a ja som už vtedy dostala chrobáka do hlavy, že tento rok budeš na mojom zozname Ježiškovi. Keď prišla výzva na Modrom koníku, tajne som dúfala a moje želanie sa stalo skutočnosťou. Teraz vďaka testovaniu Ťa mám doma.... a o čom hovorím?....dám Ti hádanku.

Už vieš? Je to môj pomocník v kuchyni, červený kucháriček, parťák, predsa môj veľký Wok Stone Legend od Delimano 😉.

1. Ako prvé som varila rizoto z nazbieraných plodov nášho lesa.

DUBÁKOVÉ RIZOTO

Ryžu som orestovala na šalotke a kvapke oleja, pridala nakrájané dubáky, zaliala 2 dcl bieleho vína, za stáleho miešania nechala odpariť. Následne zaliala vývarom. Varila do stavu al dente, ryža nesmie byť rozvarená a nesmie sa lepiť. Keď bola hotová, pridala som 2 plátky masla a parmezán.

• Bola som prekvapená, že sa cibuľka nepripálila, aj napriek tomu, že som použila minimálne množstvo oleja…. Rizoto sa mi podarilo, rozvoniavalo široko ďaleko. Zistila som, že môj wok varí takmer sám 🙂.

    Patríte skôr k tým, ktorí po prvom jedle siahnu v čase obeda? Alebo ste ako ja a bez raňajok nevyjdete ani na krok? Ak je vám druhá možnosť bližšia, možno vám padnú vhod moje tipy, ako začať deň výživnými raňajkami, po ktorých vám energia vydrží až do obeda. Doma striedame sladké a slané raňajky, tentoraz som však zozbierala recepty, z ktorých sa potešia hlavne sladké mlsné jazýčky.

Ovsená kaša 2.0

    Určite poznáte obyčajnú nudnú ovsenú kašu. Mňa osobne nejak neohúrila. Ale potom som ochutnala jej vylepšenú verziu a baštia mi to aj moje prieberčivé deti! Pripravíme ju takmer ako tú klasickú – vločky na chvíľu zalejeme vodou, aby vločky trochu nabobtnali. Potom pridáme ďalšiu vodu alebo rastlinné mlieko a za stáleho miešania varíme, až kým vločky nezmäknú. Keď sa tak stane, odstavíme z plameňa a vmiešame roztlačený banán, za lyžicu mandľového masla, podľa chuti med, poprípade štipku škorice. Podávame hneď a zaraz, lebo banán kašu trochu ochladí.

Smoothie miska

    Vždy som obdivovala ľudí, ktorí na raňajky pijú smoothie. A tvária sa, že im to stačí. Lebo ja keď som smoothie na raňajky skúsila, po hodine sa mi krížili oči od hladu. Ale nevzdala som sa, ono mi to predsa chutí, len potrebujem dvihnúť energetickú hodnotu, aby som to pri troch deťoch v dome prežila čím dlhšie. Vymyslela som teda husté smoothie podávané v miske, posypané mandľovými alebo kokosovými hoblinkami, či inými semienkami, podľa toho, čo sa aktuálne v kuchyni nachádza. Smoothie pripravujem z banánov, mandľového alebo kokosového mlieka, pridávam lyžicu mandľového masla a ovocie podľa chuti, ročného obdobia a zásob v mrazáku.

Banánovo-makové lievance

Tak a je to tu. Dva týždne prešli ako voda a my máme #test_stonelegend za sebou.

Ako dopadol? Prečítajte si 🙂

Do testovania som sa ešte nikdy nezapojila, no keď som videla, že sa bude testovať Stone Legend od Delimano, neváhala som ani minútu, napísala som komentár a čakala. Mala som šťastie, keď mi prišla správa, že ma vybrali a mám čakať kuriéra.

A radosť z balíčka mal aj môj malý huncút 🙂

V balíčku na mňa čakala táto univerzálna rajnica. Priznám sa, že som bola trošku sklamaná, čakala som panvicu, ale ako sa hovorí "darovanému koňovi na zuby nehľad", nejako sa skamarátime 🙂

Kedže som nevydržala do druhého dňa, hneď som sa pustila do testovania. Ako prvé som vyskúšala banánové lievance. Rajnicu som len veľmi jemne potrela kokosovým olejom a začala. A tu nastalo sklamanie č.2.  Lievance boli v strede zhorené a po bokoch surové. Robila som ich na plynovom sporáku na najnižšom plameni. Chcelo by to asi rozptyľovač na plameň, ten však nemám. Myslím si, že rajnica je vhodnejšia na elektrický sporák alebo indukciu, kde je teplo rovnomerne rozložené. Alebo som len proste nemala dobrý deň a lievance by sa nevydarili ani v inej panvici, ktovie... Fotku zhorených nemám, kedže putovali rovno do koša...

Každá z nás prežíva, každý deň, týždeň či mesiac tehotenstva inak. Ja vám dnes napíšem o tom ako som prežívala svoje prvé dva mesiace ja.

Keďže na to že som tehotná som prišla až v 4+2 tt , tak som prvý mesiac ani nevedela, že som tehotná. Čo znamenalo, že som sa nijako a v ničom neobmedzovala. A ani to moje tehotenstvo sa na mne nijako neprejavovalo, až meškaním menštruácie.

Po tom ako som to oznámila manželovi, som premýšľala čo a ako ďalej. Nemala som ani tušenia čo mám vlastne robiť. V hlave som mala zrazu veľa otázok a takmer žiadne odpovede. Jednou z otázok bolo, kedy ísť k lekárke.

Áno na internete sa dá nájsť všetko, ale aj tu sa odpovede na túto otázku rozchádzajú. A ako som zistila, dosť často to záleží od samého lekára kedy sa rozhodne sa na vás pozrieť alebo vám vziať aspoň krv.

Ja som sa teda rozhodla ísť hneď ďalšie ráno sa opýtať sestričky čo mám robiť, veď za opýtanie nič nedám.

Sestričke som vysvetlila o čo ide, ona sa ma opýtala kedy som mala poslednú menštruáciu, pootočila kolieskom a oznámila mi, že tu som ešte skoro a objednala ma o dva týždne. Dodala, že vtedy už bude možno aj srdiečko.

Mmmmm, škorica! Keď cítim škoricu, hneď sa mi rozochveje celé telo a vo vzduchu už cítim jeseň a pomaly sa blížiacu zimu... Jej omamná vôňa sa mi hodí presne do tohto počasia.

Prečo?

Pretože škorica má antibakteriálne, protizápalové a protiplesňové účinky. Znižuje hladinu cukru v krvi, pomáha urýchliť metabolizmus a premeniť glukózu na energiu, nie na tuk. Tak prečo si ju nedopriať?

POTREBNÉ SUROVINY

• 1 pohár mlieka
• 670g hladkej múky
• 100g hnedého cukru
• 2 vajcia
• 100ml  roztopeného masla
• 42g kvasníc
• PLNKA
• 1 pohár hnedého cukru
• 3 PL škorice mletej
• 250ml slivkového lekváru

POSTUP:

Takmer polovica ľudí užíva denne nejaké vitamíny alebo podobné doplnky výživy. Bez laboratórnych testov je však veľmi ťažké povedať, ktoré konkrétne vitamíny by sme mali užívať. Každému človeku totiž chýba iný vitamín.

Môžete sa riadiť týmito základnými odporúčaniami, pokiaľ ste členom niektorej z nasledovných skupín ľudí:

Tehotné a dojčiace ženy

Tehotné a dojčiace ženy vo všeobecnosti potrebujú doplnkový príjem vitamínov. Obzvlášť dôležité sú B vitamíny. Vitamín B9 (folacín) znižuje riziko poškodenia nervovej sústavy či abnormalít tváre u novorodencov. Multivitamíny znižujú riziko vrodených ochorení srdca, aj keď tieto sa odporúča prijímať ešte pred tehotenstvom. Vitamín B6 môže pomôcť prekonávať ranné nevoľnosti. Odporúča sa príjmať aj Cholín, ďalší so skupiny B vitamínov.

Malé deti

Deti, ktoré sú kojené prijímajú vitamíny v materskom mlieku. Toto mlieko však má nízky obsah vitamínu K, preto sa často pri narodení deťom vitamín K podáva injekčne. Materské mlieko má z času na čas nedostatočný obsah vitamínu D, ktorý je spolu s niektorými ďalšími vitamínmi a minerálmi vhodné dieťaťu po porade s lekárom dodávať. Dostatočný príjem všetkých vitamínov v najnižšom veku znižuje napríklad riziko vzniku diabetických ochorení v dospelosti. Po ukončení dojčenia zvyknú deti, o ktoré je kvalitne postarané, prijímať všetky potrebné vitamíny v bežnej strave.

Život matky je ťažký... náročný... nezastaviteľný... únavný... Plný prebdených noci, najrôznejších požiadaviek, ťažkých situácií, ktoré treba denno denne riešiť, vysvetľovať, zvládať...

Nuž ale niekedy to nejde... niekedy nás prenasledujú nepríjemné myšlienky, hlavne ak máme za sebou ťažký deň so vzdorovitým, nespiacim, či jednoducho len vyvíjajúcim sa dieťaťom. V hneve kričíme, povieme, čo nechceme, či dokonca aj dáme jednu výchovnú. A potom máme výčitky...

Som zlá mama...

Nie som dosť dobrá...

Moje dieťa má nemá rado...

To sa nedá vydržať...

Pri poslednej prechadzke s kamoskou mi napadlo, ze som zabudla spustit anketu! Mam peknu zbierku kazdodenne pestovanych uchyliek a celkom by ma zaujimalo, ci sa zrodili take iste alebo im podobne aj v inych domacnostiach. Vopred dikes za odpovede, mozno zistim, ze je to vlastne vsetko v uplnom poradecku 😂

1. Ides von a nevies, co si obliect. Teplomeru nedoverujes. Otvoris dvere a vystrcis koncatinu na preverenie pocitovej teploty?

V zime vystrcis radsej ruku namiesto nohy, aby si susedia nemysleli, ze okrem papagaja chovas aj gorilu.

2. Kolkokrat pred odchodom z domu kontrolujes, ci si vypla vsetky poziaru schopne diaboske spotrebice?

Ja 1x v muzovej pritomnosti a 2x na tajnasa ked uz pinda v aute, ze sa neviem vymotat z domu.

3. Stlacas klucku, aby si skontrolovala, ci je naozaj zamknute a sem-tam sa aj tak este raz vratis?

Už veľmi dávno som nebola na MK. Prišlo ale jedno jesenné popoludnie, malinká dcérka mi zaspinkala, spravila som si kávičku a išla trošku prečítať čo je nové. Ani vo sne by mi nenapadlo, že toto popoludnie mi zmení kuchyňu.

Keď som otvorila MK, ako prvé mi buchla do očí nová výzva.

Milé dámy, vyskúšajte #test_stonelegend. Čože??? Veď po tom túžim už celú večnosť, to musím skúsiť. Aj keď, vyhrať to, snívajte s nami, ale čo, za pokus nič nedám. A tak som napísala krátky komentík a odoslala ho. Prešlo pár dní a ja som aj zabudla, že som sa prihlásila do nejakej súťaže. Keď tu zrazu mi prišla správa. GRATULUJEME. V tej chvíli som padla na zadok po prvýkrát za tento mesiac 

To je ako možné? Neveríííím. Hneď som zdvihla telefón a volala manželovi. Strašne som sa tešila. Veľmi dlho som túžila po zapekacej mise. Úplne najviac. Nasledujúce dni som už len nedočkavo čakala, kedy príde kuriér. 

Kuriér, to je ďalšia kapitola sama o sebe :D Nevedeli sme sa ani za svet stretnúť. Ja nervy, že to nestihnem napísať a on nervy, že čo to je za ženskú, že nesedí doma na zadku. Ale nie, on bol veľmi veľmi zlatý. Pán humorista. Telefonáty s ním boli ako so starým kamošom. Po 4 dňoch ma konečne odchytil a konečne sme sa stretli. Odovzdal mi obrovskú krabicu. Pekáč, pekáč, pekáč... Plesalo mi srdce. Hor sa do otvárania krabice. Áno áno, túto činnosť som prenechala malej. To bolo radosti. 

Áno, vidíte správne, žiaden pekáč, panvica mi prišla. Fúuuuha, tak to je fakt že výzva. Na tú som sa nepripravila, recepty vyhodiť z hlavy, budeme panvicovať. Ale vzhľadom na to, že panvicu máme len jednu a aj tú musím večne drhnúť, super, zjavne boli v mojej kuchyni a rozhodli, že toto mi chýba 

Tak a nastal večer a s manželom sme sa pustili do varenia. Keďže doma toho moc nebolo, povedali sme si, že spravíme test na manželovom obľubenom vajíčkovom chlebe. Recept písať nebudem, to snáď vie každý, ale podstatné je že ani jeden chlebík sa nepripiekol a...to hlavné...oleja bola použitá asi kvapka. Panvicu stačilo skutočne len potrieť a už to šlo ako po masle. Takže vlastne to vôbec nebolo nedietné jedlo, takže som si dala aj ja, takže som padla na zadok po druhýkrát.

Ako ďalšie jedlo sme sa rozhodli spraviť španielsku zemiakovú placku Tortilla de patatas. Pokaždýkrát sa nám na starej panvici pripiekla a roztrhala. Nidky sa mi nepodarilo ju pekne vyklopiť. Až dodnes. Použila som novú panvicu a aha, veď tá placka z nej zliezla úplne sama. Ani náznak pripálenia, ani jeden kúsok sa neprilepil. Ona sa z nej priam skĺzla. A panvica ostala čistá ako nová.

Keďže sme cestovali na pár dní k rodičom a testovanie malo svoje časové limity, vzali sme panvicu so sebou. Pár dní ju teda skúšala moja mama. Z kuchyne sa neustále ozývali komentáre ako, "vôbec sa to nepriliepa", "je vynikajúca", "aj ja takú chcem".  No tak možno Ježiško prinesie. Nech sa páči pár foto z kuchtenia mojej maminky.

Panvica mala u nás horúce dni. Stále sa na nej niečo varilo. Chilli con carne, zelenina, čína... Všetko na jednotku s hviezdičkou. Ako posledný recept vrámci výzvy a testovania som sa rozhodla spraviť rybu. Tá sa mi večne roztrháva na kúsky a nikdy ju nedokážem udržať pekne pokope. Keď toto panvica dokáže, budem ju vychvaľovať kade tade. No a ona to dala. Pstruh na trolililililinke masla chutil božsky. A tie zemiakové švajčiarske rosti k tomu, manžel si rovno dal aj duplu, čo som mala mať na druhý deň na obed a nič mi neostalo :D Proste nemám slov. Na zadok som padla opäť a už ho mám asi celý modrý.

Ja vám všetkým prajem dobrú chuť, veľa receptíkov na týchto geniálnych riadoch a ľudia, toto je ono, toto sme hľadali. Ja už žiadne iné riady nechcem. Len tieto. Idem dokúpiť celú súpravu a máme Ježiška. 

Alebo ako behať v zime...

Minulý týždeň  som po dvojtýždňovej pauze začala opäť behať. Nebola som chorá, ani

nijak zranená, no naordinovala som si po maratóne povinnú pauzu bez behu a cvičenia. 

Tieto 2 týždne v roku si vždy vychutnávam. 

Okrem toho, že nechávam svaly oddýchnuť a zregenerovať, doprajem si s rodinou výlet

do Tatier alebo inde do prírody a môjmu telu a žalúdku doprajem  všetko to, čo v tréningu nie 🙂. Oddýchne si tak nielen telo ale aj hlava a psychika, lebo najbližšie týždne ich čaká ťažké obdobie.

Pokračujem v testovaní mäsa z Billa. Tak som sa ráno vybrala na nákup. Výber kuracieho tu bol dnes oveľa väčší, ako naposledy. dnes ma najviac oslovily vykostené kuracie stehná. Kuracie mäso celkovo majú deti najradšej a nie je suché ako prsia. Tak isto je super aj to, že sa človek nemusí zaoberať s vykosťovaním. Takže na dnes jasná voľba.

Mäso malo už zabalené krásnu čerstvú farbu. Tak isto po rozbalení aj pekne voňalo. Nebol tam žiadny závan "staroby", alebo ako by som to napísala. Mäso bolo pekne vykostené. Žiadne zvyšky kostí. Výborne sa a ním pracovalo.

Tak teda poďme na super jednoduchý recept.

Najprv si na panvici, alebo voku opražíme na drobno nakrájanú cibuľku. K tomu si pridáme na rezance nakrájané mäso.

Keď je mäsko "urobené" do biela pridáme mrazenú zeleninu (nejaký mix na chinu), trošku premiešame a povaríme, prisame na kocky nakrájaný ananás, zmes na chinu ( tiež ju nájdete pri omáčkach, príchuť nechám na výber každému chutí niečo iné) a nakoniec pridávam zmes na chinu v prášku, ktorú si rozmiešam s vodou v sklíčku od omáčky, aby nič nevyšlo na zmar 🙂 

Medzitým som si dala variť ryžu. Chcem podotknúť, že mäso bolo vážne šťavnaté a samo o sebe malo výbornú chuť aj bez dochucovania. 

Mile mamicky, pytate sa, ci je mozne urobit zakrok, ked ste uz porodili. Zial, neda sa robit zakrok, nakolko dojcite. Nie preto, ze by vam nase farby uskodili ( neobsahuju tazke kovy, neoxiduju v tele, nemenia farby po case na zelene, modre, sive ci cervene a hlavne neboli testovane a ani nebudu na zvieratkach ), ale preto, ze nechceme uskodit vasmu najcennejsiemu pokladu. Cize u nas berieme ohlad na vase ratolesti a z etickych dovodov zakrok vykonavame az po 3 mesiacoch od ukoncenia dojcenia. Zdravie je prvorade a malickej/malickemu sa pacite take, ake ste... Lebo ste jeho maminka! :*