A tak opäť prinášam pár myšlienok toho, čo som si nazhromaždila za dva týždne. Veru dva... snáď to nebude pravidlom 🙂 Tak poďme na to.

• Kráčame s dcérkou na ihrisko, ja tlačím kočík s mladšou dcérkou, ona svoj kočík s bábikou a hovorí mi:
  „Bábika mi práve zaspala. Dúfam, že deti na ihrisku budú kričať potichu.“

• Polievala som kvet a spievala som mu trochu pri tom (vraj vtedy kvety krajšie kvitnú, ak sa s nimi človek milo rozpráva, alebo im spieva).
  Prišla ku mne dcérka (7.r) a vraví:
  „Mami, nečuduj sa ak teraz uhnije.“

• Idem s tatom do práce:

• Keď si konečne nájdete čas a urobíte veľkonočnú výzdobu a kocúr si povie, že aj tak je najkrajší zajac on!

• Už vyše týždňa nechápem, kde malej zmizla jedna topánka, a ajhľa, teraz mi vypadla z mraziaka. Dal ju tam muž ako prišli z prechádzky, lebo stúpila na žuvačku a ani jeden z nás si to nepamätal.

"Najšťastnejší ľudia nemajú to najlepšie zo všetkého, ale vedia zo všetkého urobiť to najlepšie."

Ako byť šťastným, skutočne šťastný, nie len v tento moment, ale celý život, aj napriek všetkým povinnostia, problémom, čo nás každý deň obklopujú?

Na túto otázku nenájdete odpoveď v žiadnom článku, v žiadnej knihe, nik Vám ju nepovie ako osvedčený recept, ktorý sa skladá z práve týchto troch, či viac ingregiencií, ktoré každému človeku na Zemi zaručia šťastný život. Sme individuálny, všetci krásny a pritom každý iný, ale ak sme skutočne šťastný aj každodenné povinnosti vykonávame s pocitom tichej radosti, ktorá z nás vyžaruje a tým sa s ňou delíme s blízkymi. Tímto správaním sme zodpovední za pohodu iných ľudí a oni naopak zodpovedajú za tú našu.

Úsmevom a pozitívnou energiou dokážeme vyčarovať oveľa lepší deň pre svoje okolie, ako pochmurným mračením. A ono nám tú energiu vráti naspäť ešte znásobenú.

Možete mať akokoľvek ťažký deň v práci, po príchode domov, keď Vás dieťa objíme s úsmevom na perách naplní vás nádejou, dobrou náladou, pozitívnom ... a úplne rovnako pôsobíme pri stretnutiach na ľudí aj my. 

Naučme sa vytvárať si po celý deň drobné rituály a gestá, i vnímať okamihy, ktoré nás napĺňajú. Nech už je to spoločná večera v rodinnom kruhu, čaj pri krbe keď je vonku zima, káva v kúte našej obľúbenej kaviarni, alebo len prosté zababušenie sa do deky v posteli, teplý kúpeľ pri sviečkach, čítanie knihy s deťmi pred spaním - toto všetko sú okamihy, ktoré vás dokážu naplniť spokojnosťou - ŠŤASTÍM! Drobné, stereotypné, jednoduché veci Vás dokážu naplniť pozitívnou energiou. Tešiť sa z maličkostí a oceniť všetko, čo život ponúka je umením spokojného života. Dôraz na okruh ľudí, v ktorom sa pohybujeme, obľúbené miesta a každodenné maličkosti.

V živote nesvieti iba slniečko a nie je všetko dúhové s hrivnatými jednorožcami. Do bodky naplánované, ružové, veselé. 

Dokonca ani tehotenstvo vždy neprebieha ideálne. Občas sa to zastaví už pri ocikanom teste, či pri obrazovke ultrazvuku. Malo tam byť bijúce srdiečko... Niekedy na sone ani nič nie je, iba prázdna dutina a vysoká sliznica maternice. Alebo pozeráte na monitor, vidíte jasné obrysy svojho dieťaťa, ktoré sa žiaľ nehýbe. Nahovárate si - ani sama tomu neveríte - snáď sa ten gynekológ s viacročnou praxou úplne mýli, je unavený, slepý, nevie kam má pozerať... Možno podvedome cítite, že sa niečo deje inak, akosi zle... Možno aj nie a máte nachystané nepríjemné prekvapenie.

Asi sa trochu hneváte na lekára, že neplače s vami, či podľa vás nedostatočne citlivo oznamuje, že žiadna radosť sa nekoná.

Pre neho to je len štatistika, vraj jedna z piatich žien. V prvom trimestri dve písmená, dve jednoduché slová - MA - missed abortion, zamlčaný potrat. Veď načo slzy, keď o pár týždňov, mesiacov ju tu mám zase a znova tehotnú. Netreba robiť z toho vedu...

V neskorších štádiách tehotenstva je to už o dosť ťažšie. Zo skúsenosti vieme, že akokoľvek citlivé bude oznámenie a následná starostlivosť zo strany zdravotníkov, nič nezmierni prvotný šok a negatívne pocity z celej situácie. O to je všetko horšie, ak šlo o prvé dieťa a doma vás nečaká žiadne iné rozptýlenie.

Iba vy a vaša myseľ

Približne takto pred rokom som bola vo finálnej fáze svojho tehotenstva, no hoci som nikdy nejak extra nešportovala, vôbec som sa necítila ako veľryba, ktorá "si nedokáže zaviazať už ani len šnúrky na topánkach bez toho, aby nefučala ako lokomotíva". Nebudem preháňať, keď poviem, že mi to bolo trošku divné, veď všetky články a funny obrázky o materstve značili niečo iné a ja som ako správna budúca matka chcela "všetko vedieť". Niekde nastal omyl...Nebola som prototypom mamičiek z článkov a obrázkov. Ale ani Zuza, ani Laura, ani Dominika, vlastne...kto naisto bol? (teraz nemám na mysli osobné skúsenosti a svedectvá, jasné?)

Ľutujem len jednu vec. No ok, možno aj viac a možno trošku dosť veľa vecí, ktoré sa týkali mamičkovských tém a článkov. Veď sa na to pozrime: Sedem tipov ako..., 10 rád prečo..., päť spôsobov, ako sa stať správnym otcom, sexi mamou, ústretovou susedou, ktorá má malé dieťa..Fasa veci, fasa tipy, len ako to jemne povedať..Neužitočné? Škoda, ja som poriadne ani nevedela, čo si zbaliť do pôrodnice. Neviem, články o tehotenstve, rodičovstve a deťoch sa asi píšu tažko. Buď škatuľkujú, alebo rozoberajú miliónkrát zrecyklovanú tému, z ktorej často v tom lepšom prípade vyjde NIČ. Pritom mamky, ruky hore, ktorá z vás ako novopečená budúca mamička neriešila, čo všetko pokúpiť, aký kočík vybrať (odpružený, neodporužený, drahý, lacný), podľa čoho voliť autosedačku, akú veľkosť oblečenia nakúpiť pre novorodeniatko (50,62, odkiaľ to mám kruci vedieť?), ako bolí pôrod a ako dlho sa budem zotavovať ("to je individuálne" nie je odpoveď!), zvládnem sa o dieťa postarať aj bez otca, neutŕži moja psychika? mám veľký strach z toho a toho, je to normálne? potrebujem fľašku pre bábo kúpiť vopred, a odsávačku a cumlík a a a a...nestačí mi do pôrodnice obyčajná nočná košeľa, musím kupovať z bejbyšopu za 39,90? Kde sú zhrnuté odpovede na milión bežných otázok? Nie každá má v blízkom okolí malé deti, nie každá dedí oblečko či komplet výbavičku, nie každá sa má koho spýtať otázky, ktoré sa nikde poriadne nekladú a odpovede sú tak veľmi žiadané. Kde sa však skrývajú? Všetka česť diskusiám, túto úlohu sa snažia plniť najlepšie ako vedia a všetka česť článkom, ktoré riešia praktické témy. Dokonalých a vševedomých matiek máme dosť. Vo filmoch. Ja som v priebehu tehotenstva a materstva kopec vecí nevedela. Škoda, veľmi by mi to ušetrilo robotu, peňaženku, vzťah aj postavu. P.S. Inštintívne a s rozumom. 

Sledujem, že veľa z vás vyslovene už asi neznáša tieto koníkovské testovačky, no uznajte, koho by nepotešilo získať v dnešnej dobe niečo zadarmo a vyskúšať to.

Okey, nie každá z vás vie variť alebo piecť. Ale naopak, ja trávim v kuchyni väčšinu času. Práve preto som sa o testovanie dmBio produktov zaujímala a veľmi potešila keď ma vybrali. 

10 produktov, z ktorých hneď niekoľko veľmi rada a často využívam vo svojej kuchyni, keďže pečiem nielen pre svoju rodinu ale aj pre iných. Už len zistiť či dm výrobky sú niečím špeciálne alebo sú kvalitou rovnaké ako bežne dostupné potraviny. 

Na začiatok by som chcela napísať ze nie som extrémny zástanca bio stravy. Lebo popravde, kto mi vie zaručiť čo bio je alebo nie je? Napriek tomu chcem pre seba a svoju rodinu to najlepšie, na potravinách sa u nás naozaj nešetrí a radi si doprajeme pestrú a zdravú stravu. Pokúsim sa objektívne zhodnotiť každý produkt.

Hneď ako kuriér priniesol balík vybalila som ho, dcéra zbadala nugátový krém a vykríkla že chce palacinky.  Jasneeee, veď čo iné.
Veľká škoda, že som nemala doma banány lebo radšej ako palacinky pripravujem zdravé banánové lievance preliate javorovým sirupom.
No ale späť k palacinkám - nič jednoduchšie neexistuje, ale čo nespravím pre Miu? Tak tu je recept:

ZDRAVÉ PALACINKY :

• 500 ml ryžové mlieko dmBio
• 250 g celozrnná múka dmBio
• 1 PL trstinový cukor dmBio
• 2 vajíčka
• 1 KL kokosový olej dmBio
• Štipka prášku do pečiva dmBio ( zvyknem dávať trošku minerálky, ale nemala som doma tak som nahradila troškou , prdopeču')

Všetko spolu zmixujeme ponorným mixérom, tak sa nemôže stať že by ostali hrudky múky. Kokosový olej dávam do palaciniek vždy, aby sa cesto nelepilo na palacinkáreň potom uz stačí dávať len kvapku aj to len na každú druhú palacinku. Po upečení som natrela pol strany palacinky nugatovým krémom dmBiio a druhú polovicu malinovým džemom dmBio, preklopila dvakrát. A dozdobila vyšľahanou 33% šľahačkou s vanilkovým cukrom.

Ahojte, Modrokoníkarky!

Mala som tú česť byť jednou z 10 žienok, ktoré testovali výrobky dmBio. Vďaka tomu, že ma firma vybrala na testovanie, užili sme si s rodinkou cez ten týždeň samé mlsky. V tomto článku sa o ne s vami rada podelím. 🙂 Tak poďme na to...

Ako to vôbec začalo? Stačil jeden komentár k výzve @konik_testuje asi takéhoto znenia: "Prosim si ku nam tieto bio zazraky. Osobne varim a peciem to a z toho co kupim v obycajnych potravinach ale rada by som vyskusala tieto biocka. Vsetko sa hodi a viem ako to pouzijem." a o pár dní výrobky cestovali k nám. 

Čo som s rodinkou testovala?

• dmBio trstinový cukor - na rozdiel od trstinového cukru, ktorý ja doma mám, má dmBio trstinový cukor naozaj veľmi jemnú chuť a svetlú farbu. Samozrejme prvá koštovka patrila mne, len tak na štipku noža. Trstinový cukor bol na chuť naozaj veľmi jemný. Skúsila a použila som ho v takmer každom recepte, ktoré popíšem nižšie.
• dmBio Natur ryžový nápoj - po otvorení som ho hneď ochutnala a zistila som, že je mierne sladký. Chuť bola veľmi príjemná. Nepiješ kravské mlieko? Tak nápoj je ideálny aj pre teba. Obsah tuku je veľmi nízky. Vyskúšala som ho v krupicovej kaši - kde jej dodal fakt sladkú chuť a ja "grankoholička" som si kašu okrem dmBio Bourbon vanilkového cukru (a dmBio trstinového cukru v základe) už ničím nemusela osladiť. Ďalej som ho vyskúšala aj v ryži v "mlieku" a aj s obľúbenými müsli.
• dmBio špaldová celozrnná múka - má príjemnú orieškovú vôňu. Je ideálna pri pečení či už slaného alebo sladkého pečiva. Ja som ju vyskúšala pri našich obľúbených domácich celozrnno - špaldových bochníčkoch, muffinoch a tiež na palacinky, ktoré u nás pečiem minimálne 1x do týždňa. Myslím, že palacinky robíš aj ty. Čo tak vyskúšať túto múku? 
• dmBio orieškovo-nugátový krém - na túto mlsku som sa veľmi tešila. Nakoľko mám rada jej ne/populárnu nebio verziu, mal tento krém výbornú, jemne orieškovú skôr viac nugátovú chuť pomazánky. Ako inak, hneď som začala s testovaním. Voňavý krém som ochutnala veľkou lyžicou a zistila, že musím rýchlo začať piecť, lebo z neho nič neostane. Krémom, okrem vyjedania sem-tam, som plnila muffiny a ponatierala palacinky. Musím podotknúť, že sa naozaj veľmi ľahko rozotieral. 
• dmBio malinový džem - po otvorení pohára, džem neskutočne zavoňal, vzala som lyžičku, tentokrát čajovú, a hneď som ho ochutnala. Chuť bola veľmi príjemná, ľahká a na jazyku sa len tak rozplynul. Dcérka má cez víkend momentálne obdobie "rožtek s maslom a džemom", takže sme ho natreli aj na jej obľúbené pečivo a nesťažovala si. Takže chutil. Ďalej sme si ho vychutnali v muffinoch a taktiež na palacinkách. V muffinoch som džem použila 1x, že skúsim, čo to urobí. A bola to veľmi dobrá voľba. Manžel si pochvaľoval a odporučil mi robiť takéto malinové muffiny častejšie. Čo dodať? S radosťou...
• dmBio prírodný kokosový olej - kokosový olej používam často. Či už pri varení, pečení, alebo pri skrášľovaní, krémovaní. Je až neskutočné, aké možnosti využitia kokosového oleja sú. Vôňa bola, ako inak, okúzľujúca a chutil naozaj výborne. Nejaký diametrálny rozdiel medzi tým, čo používam a týmto, čo som testovala som však ale nezaznamenala. Keďže je však vyprodukovaný v ekologickom poľnohospodárstve, rozidel tam určite bol. Bol použitý opať takmer v každom mojom recepte.
• dmBio jemná horká čokoláda - horké čokolády naozaj nemusím, maximálne čo doma mám je klasická horká na varenie. Ale ako by to bolo keby som ju neochutnala? Oóóó, bola fakt horká, ale kedže obsahuje 70% kakaa nič iné som ani nečakala, no pre mňa nič na mlsanie. Tak som sa vrátila k orieškovo-nugátovému krému a čokoládu som sa rozhodla použiť do šťavnatého čokoládového koláčika. 
• dmBio prášok do pečiva - pre pekárky neodmysliteľný pomocník. Využitý pri čokoládových muffinoch a palacinkách.
• dmBio Bourbon vanilkový cukor - rozdiel medzi obyčajným vanikovým cukrom a dmBio Bourbon vanikovým cukrom bol neuveriteľný. Aróma vanilkového lusku zavoňala pri pretrhnutí sáčika takmer okamžite. Rozdiel bol badateľný hneď aj na pohľad. V balení sa nachádzali drobné kryštáliky cukru a jeho farba bola jemne hnedá. 
• dmBio sušené pekárske droždie - musím sa priznať, že sušené droždie nepoužívam, nakoľko doma využívam iba čerstvé, či už na pečenie alebo do našej obľúbenej drožďovej pomazánky a tak som nemohla porovnať s iným sušeným. Ale nemôžem povedať, že by toto dmBio sušené pekárske droždie sklamalo. Naopak, urobilo to, čo malo. Keďže 9 g balenie bolo určené na 500 g múky, použila som ho hneď v prvý testovací deň na domáce celozrnno-špaldové bochníčky. 

A teraz, nech sa páči, tu sú moje spomínané recepty. Recepty sú písané v celých dávkach, ja som si ich upravovala podľa seba, keďže napr. múku som chcela využiť vo viacerých receptoch, spomínané sušené pekárske droždie bolo tiež určené len na 500 g múky a čokolády bolo tiež iba 100g. 

Ahojte,

v prvom rade by som sa chcela veľmi pekne poďakovať Modrému koníkovi a spoločnosti dm, že som bola vybraná a mohla som otestovať skvelé produkty dmBio. Do takejto testovačky som sa zapojila prvýkrát a hneď to vyšlo. Pečenie a varenie sú moje obľúbené činnosti, tak som bola rada, že vyskúšam aj niečo nové, keďže niektoré produkty som mala možnosť ochutnať prvýkrát.

Niektoré receptíky boli nové, niektoré boli moje osvedčené, len som vymenila suroviny za zdravšie alternatívy.

Tak poďme teda postupne na to:

dmBio Malinový džem 

Začala som týmto produktom, pretože ten bol pre mňa úplný TOP. Krásna vôňa a výrazná chuť malín, skvelá konzistencia, ani riedky, ani hustý, proste úžasný. Lepší džem z obchodu som v živote nejedla. Tento začnem určite kupovať pravidelne. Použila som ho na potretie Špaldových palaciniek. Kombinácia palaciniek a džemu bola veľmi chutná.          

Určite ste už vyskúšali všetky šampóny, tužidlá a spreje na objem vlasov, no bez uspokojivých výsledkov. Sledujete novinky kozmetických firiem, študujete vlákna na fóre Modrého koníka, aby ste sa dozvedeli, aké novinky zabrali ženám s podobným problémom. Ak máte gény učiteľky či vedkyne, možno ste dokonca svoje kučery strčili pod mikroskop. Zistili ste však len toľko, že genetika žalostne zlyhala, pretože vaša babička má aj po osemdesiatke hustú hrivu, zatiaľ čo vaše vlásky o hrúbke jedného mikrometru poľahky pojme myšací chvostík (áno, ide o reálnu situáciu).

A čo tak ísť na vec úplne z iného konca? Opýtali ste sa niekedy starej mamy, ako sa o vlasy starala celý život? Umýva si ich každý deň, používa najnovšie šampóny a trápi ich častým fénovaním v predklone kvôli objemu?

Cisárovná Sisi venovala úprave svojej hrivy denne dve hodiny, no umývala ju len dva krát do mesiaca francovkou s vajíčkami a výťažkami z bylín. Osobná kaderníčka ju česala takzvaným „čarovným hrebeňom“ z prírodného materiálu – z jantáru zasadeného do striebra. Okrem toho jej pravidelne zastrihávala končeky.

Hoci nemáte dve hodiny času denne na kozmetické procedúry, aj vy sa môžete vďaka niekoľkým trikom priblížiť ku kráľovskej hrive.

Ak si prechod na čisto prírodnú starostlivosť predstavujete ako dlhotrvajúci boj s dostatočne neumytými vlasmi, ste na omyle. Čím môžete začať už dnes? Ak používate šampóny so sulfátmi, siahnite v drogérii po jemnejších prípravkoch bez agresívnej chémie. Ak ste odvážna, siahnite rovno po „čistej prírode“. Vajcomedový šampón, jemný íl či ražná múka skutočne fungujú.

Poznáte látku saponín? Mydlica lekárska sa kedysi využívala na jemné prepieranie a úpravu textilu a aj v súčasnosti sa ňou čistia a reštaurujú staré tapisérie a vzácne tkaniny. V skutočnosti dobre poslúži aj ako šetrný šampón, podobne ako napríklad prášok shikakai. Keďže si prestanete zaťažovať pokožku silikónmi, po čase sa upokojí a bude produkovať menej mazu.

„Pani doktorka, sľúbila som Viktorkovi, že to s ním dobojujem.“ Do očí mi pozerá mladá žena, ktorá pred rokom ešte iba snívala o bábätku.

Teraz má dvojičky. Ester s bacuľatými líčkami a čiernymi vláskami, ktorá dokonale ohlásuje svoje potreby, a Viktora, krehké bábätko, nevybavené do tohto sveta. A predsa na tomto svete je. Mama a ocko sa ho dotýkajú, šepkajú mu slová lásky, staré mamy sa naplno vkladajú do jeho príbehu. Plamienok do neho vstupuje tiež. Zaúčame rodinu do tlmenia bolesti, do používania kyslíkového prístroja, spoločne hľadáme polohu, v ktorej je Viktorovi najlepšie.

Hlas sa však láme a každý deň je otázkou:

„Ako sa dá doma čakať na smrť? Budeme pripravení, keď to príde?" Na ťažkú otázku nie je vždy odpoveď...no to, že ju vyslovíme, nás posúva ďalej a otvára priestor pre rozhovor.

„Z časti vieme predvídať Viktorkove ťažkosti, ktoré budeme riešiť. Nevieme, či prídu všetky, nevieme kedy presne. Budeme sa spolu na ne pripravovať. Skúsime myslieť na život tu a teraz, zároveň však nepopierať koniec, ktorý raz príde."

Vo vzduchu cítiť vyčerpanie, únavu jednotvárnych a ťažkých dní, prebdených nocí... „Je dôležité, aby ste sa vedeli pri malom vystriedať, načerpať silu. Pomôžeme Vám zvládnuť nepokoj, ktorý občas na Viktora prichádza, a keď nachvíľu zaspí, zvládnete aj krátku prechádzku."

Zvoní budík, je 6:30. Otvorím oči, vypnem tie lesné vtáčiky, poprajem deťom dobré ráno a premáham chuť zavrieť oči naspäť. Dcérka mi oznamuje, že by ešte chcela spať a jediný, kto u nás vstáva s dobrou náladou, je synček. Pohľad z okna - a sneh, zase sneží. Tá zima snáď tento rok ani neskončí, či nebodaj, začína nová doba ľadová?

Čo na tom, že kalendár ukazuje dátum 19.4., dcérke som dala šál, hrubú čiapku a zimnú bundu, malého do nosiča (vďakabohu za tento vynález) a šup! odprevadiť škôlkarku. Domov sa ponáhľame, potrebujem si mixnúť raňajky a rýchlo uvariť kolienka k zvyšnej omáčke na obed. Elektrinu nám mali vypnúť o 7:30, našťastie, ešte funguje. Raňajky nachystané, vodu zohrievam v rýchlovarnej kanvici, nech sú cestoviny uvarené rýchlejšie. Práve, keď som ich do vriacej vody nasypala, nastala tma, zatváram hrniec a popod nos si frflem. Rozmýšľam, čo teraz. Ešte dobre, že mama neposlúchla moje rady a má plynový sporák. Rozhodla som sa, že najprv sa naraňajkujem, a potom vezmem hrniec aj drobca a uvaríme u mamy. Po pár minútach dvíham pokrievku, premiešam a čuduj sa svete, cestoviny sú akurát hotové. Tak to ma veľmi potešilo, navariť na sklokeramickej doske bez elektriny 😀 paráda.

To pochmúrne počasie mi uspalo dieťa (večne plné energie) už o deviatej, rýchlo si varím u našich kávu a beriem si pero a zápisník a píšem tento text. Ešte som ju ani nemala dopitú a už si v postieľke tlieskal, rovných 50 minút spánku, no nič, pôjde dnes ešte raz. 

Hráme sa s huncútom celý deň s autami, chlapča sa nezaprie. Priebežne chodíme kontrolovať okno do ulice, okno do dvora a garáž. Drobec si nedá vysvetliť, že auto tam nie je a zbožňuje chodiť po schodoch. Nosí mi ovládač od telky, stláča gombík na predlžovačke a čuduje sa, že v žiadnej polohe nesvieti. Doma máme prítmie, okná malé, obloha zatiahnutá a Perinbaba skáče po svojej perine a nedá si pokoj. Maxim je po obede už unavený, zaspí mi na rukách. Uložím ho do postieľky a nechce sa mi nič, líham si v detskej na posteľ a čítam. Zobudím sa na pípanie - drobec si stláča v spálni budík. Je pol tretej, čas chystať sa po bambuľku. Pozeráme z okna, okrem sneženia sa pridal aj vietor, nechce sa mi ani nos vystrčiť z domu. Voláme mame, ide domov z roboty, cestou si vnučku vyzdvihne. Keď zazvonil telefón, myslela som si, že mama mi chce ešte niečo povedať, ale nie, nastal svetlý bod dnešného pochmúrneho dňa. Kuriér s balíčkom letných vecí pre deti, aká to symbolika. Privolávame teplo skúšaním, ale biele vločky sa sypať neprestávajú.

O pol piatej došiel manžel z práce, nesie tanier do mikrovlnky, slečna na neho kričí: "tatooooo, veď nejde elektrina!!!!" Mám pocit, že mi z toho šibne, odratávam posledné minúty, odstávka má byť do 17:30, keď tu zrazu, blik, a bolo svetlo. Huráááááá, ani neviem kto sa teší viac, či ja alebo deti a manžel. 

A prečo to celé píšem? Lebo sa mi nechcelo počas synovych spánkov hrkotať s riadmi v kuchyni, nech ho nezobudím, a nič iné sa robiť bez elektriny nedá. Človek to v bežnom zhone každého jedného dňa až tak nevníma, ale je to fakt sila, keď idem do kúpeľne, a zakaždým ťuknem po vypínači, tak automaticky, keď nemôžem zapnúť práčku ani umývačku, navariť či ohriať jedlo, uvariť si kávu. A tak som sa stihla cez deň aj zamyslieť nad tým, ako asi žili ľudia v minulosti, keď elektrina ešte nebola. My sme ju dnes nemali "len" niečo vyše 9 hodín a cítila som sa ako bez ruky. Som rada, že žijem tu a teraz, s kopou fajn pomocníkov v domácnosti, vďaka ktorým môžem oveľa viac času tráviť so svojimi deťmi.

Ahojte,

tak konečne sa aj na mna usmialo šťastie a stala som sa jednou z 10 maminiek na Modrom koníkovi, ktoré mohli odtestovat dmBio produkty. Ako jedna z vás mnohých, aj ja som pripojila svoj koment k výzve na testovanie... Veď kto by sa nezapojil? Podľa môjho názoru skromný a ničím výnimočný príspevok. Ale predsa zaujal a ja som doma skákala pred PC od radosti, keď som si našla mailík s potvrdením, že môžem očakávať v najbližších dňoch balíček 😉  Blížila sa Veľká noc a ja som už v duchu kalkulovala, do čoho všetkého sa pustím a čo vyskúšam. Nie som síce najlepšia kuchárka, ale podľa mňa to ani nie je najhoršie 😉 Takže, klasika a osvedčené recepty alebo niečo nové? A budem to vôbec stíhať? Dala som tomu nakoniec voľný priebeh.

Kuriér prišiel v pondelok pred Veľkou nocou a zastihol ma na prechádzke s deťmi. Doma sme rýchlo rozbalili tú ťažkú škatuľu a tešili sa z veeeéľkej predveľkonočnej nádiel, akej sa poteší každá gazdinka. Všetky produkty niesli symbol dmBio a popravde som si tieto konkrétne produkty v dm-ke nikdy nevšimla.

Ale odteraz sa to zmení. A čo všetko tam bolo?

dmBio lieskovcový nugátový krém

Wau. Prvá otestovaná  mňamka. Museli sme sa správať ako ľudia a nepustit sa do toho len s prstami 😉 Rozhodla som sa, že si ju dáme na večeru, kým nám vychladne chlebík. Práve v ten deň som upiekla svoj 10. kváskovy chlieb - tentokrát pšenično-ražný. Takže sme spojili domáce zdravé s Bio dobrotkou. Chuť výborná, jemná, nie presladená a naozaj konečne nebolo cítiť žiadne umelé prísady ako to býva v podobných výrobkoch. Boli sme nadmieru spokojní. Musela som však povedať stop a ešte ju odložiť na ďalšie receptíky, ktoré spomeniem ďalej.

Je noc. Sedím v kuchyni na dlážke, muž aj Matúš spia, jem čokoládu na varenie, nič moc, inú nemáme. Už pár dní ma v hlave prenasleduje slovné spojenie "dosť dobrá matka", a teraz mi dochádza, kde som ho po prvýkrát počula - ešte na vysokej škole (bože ja som takto niekedy žila?), na prednáške u primára psychiatrického oddelenia. Po jednom z ťažkých dní, keď netuším, čo so mnou je (dobre som šípila, to sa len po mesiacoch vracia cyklus), mám chuť zabuchnúť dvere a nechať za nimi tých najmilovanejších, mi slová dosť dobrá znejú nádejne. Nie perfektná, nie dokonalá, ale dosť dobrá. 

Na druhý deň som si to vygooglila, Winnicott to vymyslel, nie Kohut, ako som si pôvodne myslela. Asi som si to céčko zo skúšky nakoniec zaslúžila... Dosť dobrá matka je taká, ktora vie citlivo reagovať na potreby dieťaťa. Spočiatku bezvýhradne, pri každom náznaku nepokoja, už idem miláčik, mama ťa hneď vezme na ruky, postupne opatrne dávkuje malilinké dávky frustrácie, vydrž Matúško, maminka scedí zemiaky a vezme ťa, tú chvíľočku vydržíš, nie Matúš, okuliare nie sú na hranie... Dosť dobrá matka dieťa s láskou pripravuje na to, že jeho potreby možno niekedy nebudú naplnené a svet nebude vždy priateľský. Matka, ktorá dieťa frustruje od začiatku, aby sa "naučilo", kým na to ešte nemá kapacitu, ktorá ho nechá plakať, kým sa nevysilí, nie je skrátka dosť dobrá. Rovnako ani tá, ktorá aj rastúce dieťa stále drží v nereálnej bublinke okamžitého napĺňania potrieb ešte predtým, než ich vôbec má. Páči sa mi tá teória, matka je človek a ľudia su omylní. Ak by bola lepšia výchova neomylnými robotmi, niekde by ju už určite zaviedli. Ale nie je, dieťa sa na život musí pripraviť len tak, že jeho realitu, nie vždy ideálnu, bude zažívať v bezpečnom prostredí, pri milujúcej matke, ktorá s ním niekedy tancuje a bozkáva ho a je tu len pre neho, no zároveň niekedy robí niečo iné a dieťa musí počkať. Od úplnej oddanosti prvych mesiacov, ktorú mu dáva a ono ju potrebuje, aby nazbieralo odvahu na prve samostatné kroky, až k vyprevádzaniu od dverí - miláčik, toto je svet, niekedy je krutý a ja som sa snažila pripraviť ťa na to najlepšie, ako som vedela. 

Premýšľam, aká by bola matka žijúca od svojho narodenia na opustenom ostrove, taká, ktorá nikdy nevidela iné matky v akcii, nikto jej neradí, čo má robiť a nemá internet. To, či to robí dobre, by zrejme odvodzovala od reakcií svojho dieťaťa. Je spokojný, keď ho mám na rukách? Budem ho mať na rukách. Smeje sa, keď sa hráme? Budeme sa hrať. Chce loziť pomedzi palmy? Necham ho loziť. Tá teória je vlastne veľmi inštinktívna, stačí, aby sme ich len pozorovali. Keď bol malý, nedal sa položiť, ani na chvíľu. Tak som ho nosila. Teraz je väčší, keď ho položím, tiež občas zamrnčí, škaredo na mňa zazrie, a potom sa ide hrať. Pomaly sa učí, že počas dňa tu nie som len pre neho, ale robím aj iné veci, no zároveň vie, že doposiaľ som vždy prišla, keď bolo treba. A tá istota, že som tu, keď treba, ho poháňa vpred, k samostatnosti. 

Matúš niekedy máva na obed kupované príkrmy namiesto bio kurčaťa a lozí si po zaprášenej podlahe v jednej plienke aj dve hoďky. Nechodím s ním na plávanie ani nemá montessori hračky. Matúš nie je na facebooku ani na MK a nevidel tie krásne fotky nastajlovanych detí, mladších a už sediacich/štvornožkujúcich/chodiacich a ich mamičiek, s nalakovanými nechtami, v krásnych domovoch, s hrnčekom kávy v ruke... Nevidel ich, preto ho to netrápi a ľubi ma aj tak! Ľúbi ma, lebo namiesto naháňania zdravého kurčaťa po celom meste si ho radšej uviažem do šatky a tancujeme spolu po byte. Namiesto úzkostlivého udržiavania poriadku mu otvorím dvierka na skrinke s hrncami, sedím vedľa neho a pozerám, ako ich vyťahuje a rozvláča (minule som našla sitko na čaj na wecku). Ja viem, môžem si to dovoliť, mám len jeho, skvelého muža a žiadnu zvedavú svokru, ktorá by sa pýtala, či mám požehlené a navarené, za chrbtom. Jasné, že ma veľa vecí štve - bordel, tie rovnaké dni v teplákoch, príkrmy na koberci, maily s úlohami od šéfa, ten pocit, že u nás v práci ide všetko ďalej, bezo mňa, zato s novými, mladšími a šikovnejšími kolegyňami, muž, ktorý čaká, že večer ako nič prehodím tepláky a únavu a diastázu cez stoličku a bude to ako kedysi... a potom si uvedomím, ze taký ako dnes už Matúš nebude, nikdy. Myslím na ten luxus, byť doma a dostať zaplatené, na moju sesternicu žijúcu v USA, ktorá po šiestich týždňoch od pôrodu zaťala zuby a musela sa vrátiť do roboty ako všetky ostatné matky tam. A keď sa pristihnem pri tom, že sa veľmi ľutujem, pripomeniem si, ze tam vonku sú ženy, ktoré chceli vyvárať príkrmy, no nie je komu, chodia do práce a pri počítači nemajú v rámiku fotku dieťaťa. Alebo premýšľam nad čečenskou matkou, ktorá na dvore našla znetvorené telo svojho syna, ktorý sa previnil tým, že sa narodil ako gay v nesprávnej krajine. Taká zmena perspektívy bohovsky pomôže, zrazu sa hanbím, ako je možné, že som si toto všetko zaslúžila, zdravé dieťa, muža, tepláky, únavu, život v nudnej krajine, kde dostanete aspoň tých dvesto eur a nebojuje sa tu ako na mnohých iných miestach sveta, kde matky tiež musia vychovávať deti.

Zbytočne sa znepokojujeme, či sme dokonalé. Naše deti nás dokonalé nepotrebujú, stačí, ak budeme dosť dobré. 

Už od detstva nám hovorili, že treba piť mlieko pre silné kosti a zdravé zuby. Pamätáte si to? Áno, mlieko je celkom slušným zdrojom vápnika, no ten sa sám do kostí nedostane. Preto tento proces je nevyhnutný práve vitamín K2, ktorý zaistí presun vápnika z krvi do kostí, a tým ich posilňuje.

Ktoré potraviny obsahujú vitamín K2?

Vitamín K2sa vyskytuje napríklad v brokolici, špenáte, pečeni, vajciach, mlieku alebo v rôznych syroch. Môžeme ho tiež nájsť v živočíšnych tukoch alebo rastlinných olejoch.

Odporúčaná denná dávka vitamínu K2 je podľa zdravotníckych organizácií 75 μg. Získať túto dávku vitamínu K2 v bežnej strave ale nie je vôbec jednoduché. Túto dávku získate, pokiaľ zjete 5 litrov jogurtu alebo vypijete 5 litrov mlieka.

Kto by si mal strážiť hladinu K2?

Pri rozhodovaní, či užívať alebo neužívať vitamín K2, je potrebné zvážiť možnosť príjmu vitamínu K2 stravou. Jednoznačne na dostatočné množstvo tohto vitamínu by mali dbať aj starší ľudia. S vekom totiž klesá schopnosť produkcie vitamínu K2. Hladinu tohto by si mali ustrážiť aj pacienti s osteoporózou, najmä pri užívaní vápnika s vitamínom D, aby nedošlo ku kalcifikácii ciev. Do kategórie dostatočného množstva vitamínu K2 patria aj pacienti s aterosklerózou a ľudia užívajúci statíny.

Paradoxom je, že na víkend s Curaproxom som sa dostala, i keď na Modrom Koníku nie som aktívny prispievateľ (zato som veľmi aktívna nakupujúca!!) a do žiadnej inej testovacej akcie som sa predtým nezapojila.

Keď mi oznámili, že cestujem do Jasnej, veľmi som sa potešila. No bola som si vedomá, že na Curaprox produkty našu rodinu už presviedčať netreba, lebo máme doma takmer celý ich arzenál. Keď som si čítala harmonogram prezentácií, dosť som nechápala, o čom chcú prednášať 10,5 hodiny.

O čistení zubov, ktoré trvá 5 minút??

Po príchode do štvorhviezdičkového hotela v krásnom prostredí, sme sa zoznámili s veľmi milými a profesionálnymi organizátormi aj s účastníčkami navzájom. Tri z nás si so sebou doniesli aj manžela a dieťa a boli sme plné očakávaní, ako to bude prebiehať. 

Prednášky sa striedali s praktickou inštruktážou a na moje prekvapenie, nenudila som sa ani minútu. Dokonca bolo informácií toľko, že nám nestačil ani časový limit. Prezentácie viedli zubní lekári a dentálna hygienička, ktorí síce spolupracujú s Curaproxom, ale ani náhodou nám netlačili do hlavy kaleráby v snahe čo najviac ich produkty spropagovať. 

Nebolo to len o ďeťoch, ako som si myslela.

Vedci na University of Derby previedli výskum, na základe ktorého dospeli k tomu, že lacné vrecúškové čaje, ktoré nám ponúkajú supermarkety môžu mať na náš organizmus negatívny vplyv.

Vo svojich výsledkoch poukazujú na zaujímavé fakty, ako to, že niektoré čajové zmesy môžu obsahovať zvýšené množstvo fluoru. U lacných čajov, ktoré nájdete aj v našich supermarketoch, bola nameraná hladina fluoridu prekračujúca maximálnu dennú dávku o 2 mg na liter. Aj keď je fluórid bežne používaná látka, ktorú obsahujú zubné pasty pre prevenciu zubného kazu a je zahrnutá aj v niektorých liekoch, ktoré majú podporovať zdravý rast kostí, je preukázané, že nadmerná konzumácia môže mať na nás negatívny vplyv.

Čo sa teda skrýva za tým, že lacné krabičkové čaje obsahujú také vysoké množstvo fluoridu ?

Odpoveď je jednoduchá. Sú totiž vyrábané z najstarších listov čajovníka. Ten má však tendenciu nasávať fluorid z pôdy do seba, čo znamená, že staré drevo obsahuje vysokú koncentráciu tohto prvku, kým mladé lístky a púčiky len veľmi málo. V sušiarňach, v ktorých sa čaje sušia sú mladé lístky odobrané na tie najkvalitnejšie a najdrahšie čaje. Naopak tie najstaršie lístky putujú do lacných sáčkových čajov. Ak teda konzumujete vy, alebo vaše deti veľké množstvo čaju každý deň, mali by ste sa vyhnúť lacným nálevom zo sáčku. Autori štúdie tvrdia, že viac ako 3 vrecúčka takéhoto čaju môžu vášmu organizmu uškodiť. 

Čajové vrecúška

Samotné čajové vrecúška sú mnohokrát veľkým problémom. Isto si kladiete otázku prečo ?

Hneď na úvod chcem poďakovať Modrému koníkovi a firme CURAPROX za možnosť zúčastniť sa veľmi odborného a názorného školenia. Možno sa vám bude zdať, že tá veta je iba fráza, ale ubezpečujem vás, že to tak nie je. Ešte nikdy som sa nezúčastnila takého to školenia - iTOP (individuálne trénovaná orálna profylaxia podľa Jiřiho Sedelmayera).

Odborníci na slovo vzatý, MDDr. Adam Mikuš, MUDr. Melánia Serafinová, MUDr. Zuzana Serafinová, nám nie len prednášali, ale aj názorne ukazovali a učili nás starať sa o svoj chrup.

iTOP - Cieľom techniky iTOP je zachovať si vlastné zuby po celý život.

Ale začnime od začiatku.

Modrý koník spolu s CURAPROX si vybral skupinu mamičiek, na víkendové školenie v hotely Družba v Jasnej v Demänovskej Doline. Ubytované sme boli naozaj dobre, ale keďže témou školenia nebol hotel 🙂 Budem sa venovať vo svojej recenzii CURAPROX.

Balíčky produktov značky CURAPROX sme dostali pre naše deti, podľa veku dieťaťa a každá rovnaký balíček pre seba.

Pred istým časom, a nebolo to vôbec dávno, som písala pár riadkov o dobrovoľníctve. O ľuďoch. O tom, že ak chceme zmeniť svet k lepšiemu, mali by sme prispieť aj našou troškou. Začať od seba. Pridať sa k ostatným, poprípade byť pre nich motiváciou. Otvoriť srdcia a byť ľuďmi.

Pretože hoci jednotlivec dokáže mnoho aj sám, spolu dokážeme o poznanie viac.

Písala som tiež o čase. Nikdy ho nemáme dostatok a niektorí z nás by určite prijali keby mal deň aspoň o pár hodín viac. Čas je však komodita, ktorej máme všetci bez ohľadu na okolnosti rovnako. Bez rozdielu. Každý z nás dostane každý deň na prídel 24 hodín a je len na nás ako efektívne ich dokážeme využiť.

Čas letí prirýchlo. Nedá sa vrátiť. Zastaviť. Zopakovať. A nedá sa ani kúpiť.

I keď sme bez veľkého majetku a myslíme si, že nemáme čo ponúknuť, máme viac ako si myslíme.

Máme čas.

Aj vaša bielizeň ostala bez duše? Aj Vám sa zdá, že vaše obľúbené biele tričko ostalo akési sivé? Že po opraní vaša bielizeň nevonia tak dlho, ako by ste chceli?

Nie, nezdá sa vám to. Nestrácate čuch, ani sa nemusíte náhliť k očnému lekárovi. Ako sa hovorí, u susedov lepšie chutí, tu platí naozaj doslova. Teda takmer doslova. V susednom Rakúsku majú totiž iný štandard na koncentráciu a parfumáciu pracích a čistiacich prostriedkov ako na Slovensku.

Po prečítaní nespočetných článkov, ktoré dokazujú, že tie rakúske aviváže sú fakt lepšie som sa zamyslela, prečo ja vlastne kupujem tie slovenské? Mám rada Slovensko, hoci ho sem tam opindám, som tu rada. Milujem našu prírodu, kultúru a tradície. No som človek, ktorý má rád kvalitu. V neposlednom rade som matka a, ruku na srdce, našim deťom by sme prvé - posledné dali, veď sme matky. A naše deti sú obrazom toho, aké matky vôbec sme.

Kým som začala pracovať ako manažérka e-shopu myAustria.sk vravela som si, že v tom Persile, ktorý kupujem v drogérii miestneho nákupného centra, a tým predávaným o pár kilometrov ďalej od Bratislavy, nemôže byť taký rozdiel. V duchu som preklínala mamu spolužiačky Lindy, lebo jej kvietkovaná košeľa bola krajšia ako tá mojej Lenky. A pritom sme ich kupovali s jej mamou naraz.

Teraz už aj moja Lenka chodí ako hviezda. A tá vôňa aviváže! Je úplne iná ako tá, na ktorú som bola zvyknutá.

Prečo Vám to tu teraz píšem? Pretože viem, že je nás viac. Viac takých, ktoré chceme kvalitu, no nevieme sa k nej dostať. A nemáme čas. Čas je to, čo si ceníme najviac. Preto je e-shop najlepšie riešenie. Či už chcete kvalitné pracie prášky, alebo potrebujete niečím odstrániť ten fľak, ktorý vám váš miláčik spravil šťavou z čiernych ríbezlí, alebo potrebujete vyčistiť pred plesom tú brošňu po starej mame, umyť poriadne kúpeľňu alebo kuchyňu, náš e-shop vám vie doručiť kvalitu vyrobenú pre rakúsky trh. A to všetko do 24 hodín, nakoľko takmer všetok tovar máme stále skladom.

Už na začiatku pripravované testovanie s Curaproxom bolo veľmi zaujíme a dosť v hádankách, písalo, že bude nie hocijaké testovanie. Bude to niečo nevídané, neslýchané.

Boli aj viac krát dané idície: "Pri tomto testovaní vám nič nebudeme posielať", bude to pecka.

Keď som sa prihlásila do testovnia s myšlienkou, ak by to vyšlo, krpec sa zblázni od radosti. Keď som dostala IP, že som pobyt vyhrala a pobyt sa koná bez detí, obliala ma horúčava, toto pochopia len mamičky, ktoré sú odkázané samé na seba. Všetko som rozdýchavala, veľa krát a nakoniec som to pochopila. Je čas a možnosť si oddýchnuť, prečo to neprijať!!!

Príhlásila som sa s malou dušičkou s myšlienkami:

- kto tam bude?

- ako tam bude?

Určite si poviete: "Baby išli na výlet a teraz nám chcú podhodiť marketingový ťah a navyše im išlo len o ten wellness." No nebolo to vôbec len o tom a navyše ísť od malých detí nie je tak, ako si prvotne predstavujete.

Skúste si potom spraviť doma nejaký týždenný test a samé sa presvedčíte, či vám tieto informácie aj k niečomu boli. Veľa z vás si povie, že v dospelosti si už azda viem umývať zuby. Presvedčili sme sa mnohé, že nie.

Samozrejme a oni to už vedia, no ešte raz sa chcem poďakovať celému tímu Curaprox, lekárom a tímu Modrého koníka za túto skvelú možnosť naučiť sa pre mňa tak veľa.

ĎAKUJEM zo ❤

Keď som prišla na hotel, celý čas som sa zamýšľala nad tým, čo ma môžu ešte teraz v dospelosti naučiť v starostlivosti o zuby. Veru, ani ďalšie 3 dni by mi nestačili. Bola to tak dobrá prednáška a čo je hlavné, aj s názorným nácvikom, a myslím, že hovorím za všetky baby - aj wellness, čo sa nám posunul kôli tomu, že sme skúmali nové informácie - to žiadnej z nás nevadilo.

Zuby

Milé matky, žienky, divožienky!

Prostredníctvom tohto článku by som sa s vami rada podelila o svoju skúsenosť a dojmy. O poznanie z víkendu, ktorý mi zmenil pohľad na starostlivosť o zuby.

Opäť som sa raz utvrdila v tom, že nič nie je také čierne, ako sa na prvý pohľad zdá (teda až na čiernu pastu na bielenie zubov ;) ). K tomuto záveru, ktorý píšem na úvod, som sa dopracovala na základe udalostí z posledných týždňov.

V prvom rade som už bola otrávená všakovakými súťažami, do ktorých som sa vytrvalo zapájala a nikdy som nič nevyhrala. Na koníka som sa zaregistrovala len prednedávnom a výlučne len kvôli bazáru. Do súťaže o wellness víkend s Curaprox som sa teda zapojila viac menej z pasie a s vedomím, že aj tak nič nevyhrám. O to väčšie bolo moje prekvapenie a nadšenie, keď mi prišla správa o výhre, vďaka ktorej vám môžem sprostredkovať cenné informácie, ktoré som sa dozvedela. 

S Curaprox, bez Curaprox

Do Jasnej som šla s presvedčením, že tento víkend bude hlavne zameraný na prezentáciu výrobkov Curaprox a chválospevov na ten-ktorý produkt. Opak bol však pravdou.

Keď som sa dozvedela, že idem na víkend do Jasnej, veľmi som sa potešila. Veď, kto by aj nie. Samozrejme, hneď po ústupe eufórie z nadchádzajúceho víkendu som si pomyslela a čo malý? To rieši každá mamina. Našťastie sa všetko vyriešilo a ja som sa mohla ísť naučiť niečo nové. Značku Curaprox poznám a využívame v ju rodine dlho. Osobne mám s ňou veľmi dobré skúsenosti, ale povedzme si pravdu, pokiaľ neviem čo s pomôckami robiť, môžem mať aj najdrahšiu kefku, pastu a nite... Nič mi to nepomôže... Tento víkend bol zameraný nato, aby sme sa naučili čo s pomôckami a to sa mi veľmi páčilo.

Zubná kefka ( CS 5460, 3960, 1560 a Smart kefka)

- zubná kefka by mala byť dostatočne mäkká s hustými vláknami, malou hlavičkou a rovno zastrihnutá

- zubnú kefku by sme mali držať jemne, netlačiť ňou a kefku mať v šikmom uhle (45 st. uhol), na pol ďasna a pol zubu

- pri čistení vnútornej strany zubov pomôže, ak kefku držíme vo zvislej polohe

- vykonávať malé krúživé pohyby a nezabúdať ani na žuvacie plochy

Jupí. Dnes je streda a ja mám večer voľno. Celý týždeň sa teším, ako si sadnem do kaviarne a nebudem robiť absolútne nič. A na dnes práve vyšla snežná apokalypsa.

Ale ja som si povedala, že si túto hodinku nenechám ujsť. Tak som sa odvážne vydala 20 centimetrovým dúbravským snehom. Vyzerala som asi ako šialený Yeti. Zasnežená tak, že mi ani kapucňu nebolo vidieť. A nemusím hovoriť, že najbližšia kaviareň je asi tri zastávky od nás a ja som si povedala, že sa prejdem ;) Ale dobre mi to padlo a už popíjam svoje vytúžene nealko pivko.

Dnes sme strávili s Miškom doma. Program sme museli odvolať a tak sme trávili deň upratovaním. Maminky, tiež máte ten pocit, že vás to nenapĺňa? Ja sa v tom stále neviem nájsť. Veľmi rada sa starám o Miška. Ale tie veci okolo domácnosti som vždy brala ako nutné zlo a teraz sa z toho stala náplň mojej práce. Hovorím si: „Načo tie roky školy, driny v zamestnaní a budovaní nejakej „kariéry“. Keby som aspoň pedagogiku študovala“.

Tiež s tým bojujete? Možno nie. Ja som sa vždy snažila byť až priveľmi samostatná a z emancipovanej ženskej sa žienka domáca tak ľahko nestane. A ja pritom ozaj úprimne obdivujem tie baby, ktoré s ľahkosťou vytvárajú teplo rodinného krbu, s láskou pečú koláče a prinášajú pocit domova. Chcela by som to vedieť.

Hádam bude mojim chlapom stačiť láska ;) A možno sa to raz naučím, uvidíme. Máte na to nejaký recept? Dajte :D

Zuby si v podstate umýva väčšina populácie, ale kto si ich aj naozaj vyčistí? Takto by som asi zhrnula celkový dojem z nášho pobytu v Jasnej v hotely Družba s Curaproxom a perfektným tímom, bez ktorého by to nebolo „vončo“.

Strašne som sa potešila, keď mi prišla správa, že sa môžem zúčastniť na tomto víkende. Sprvu som si decentne pomyslela, že čo už nám neskúseným mamičkám môžu dva dni rozprávať o zuboch... A poviem vám, dva dni nám všetkým veru bolo málo. Dostali sme krásne menovky, darčeky pre detičky a to najdôležitejšie, osobnú skúsenosť. Rada by som sa rozpísala, ale myslím, že pre mamičky budú podstatné body, od ktorých sa môžu odvíjať už samé, pretože aj u nás to po mojom návrate domov všetko prebiehalo spontánne, a celé moje okolie ma bralo vážne a zobrali si k srdcu moje rady.
Ukradnem si múdru vetu od Aristotela „Sme to, čo opakovane robíme. Dokonalosť preto nie je čin ale zvyk.“ A áno ujo Aristoteles má pravdu a to vo všetkých smeroch nášho bytia.
Ale vrátim sa k zúbkom, každá z nás si umýva tie svoje zúbky ráno niektoré aj večer, áno umýva, ale aj si ich vyčistia? Dôležité je správne držanie kefky, a to doslovne ako keby ste držali pero, povedali nám, že deti tento grif na držanie kefky majú od narodenia až do.... do kým nenaučíme zuby „umývať“. Preto by som vám chcela objasniť techniku umývania aj keď nemám na to žiadne oprávnenie, aspoň sa pokúsim. Zuby si nemusíte drhnúť, stačí jemnými pohybmi vyčistiť povlak, ktorý na zuboch vzniká počas celého dňa, v ústach nám totiž to žije milión baktérii (fajné mäsko), takže v podstate ani jeden vegetarián nie je 100%. Kefkou by ste mali čistiť hlavne ďasienka a to kolmo na zuby, ako keby ste sa chceli kefkou dostať pod ďasno. Ja som to mojim deťom vysvetlila polopaticky „šteklíme ďasienka“.

Žienky, treba si zapamätať túto rovnicu:
Povlak + strava + čas = KAZ
A ja vám prezradím aj správnu odpoveď, ktorá je v podstate jednoducho napísaná, ale dôležitejšie je, ju správne a pravidelne aplikovať. Povlak treba odstraňovať pravidelne. K tomu, aby ste vedeli či si vôbec dobre umyjete a vyčistíte zúbky vám pomôže skvelá vec od Curaproxu a tou je farbička, ktorá vám presne odhalí vaše nedostatky, ktoré môžete ihneď odstrániť, a tak naozaj predchádzať zubnému kazu, kiež by takáto farbička a kefka existovala aj na iné partie našich „dokonalých“ tiel. 
Si to pozrite naozaj z tej laickej stránky, mám nejaké to kilo navyše. Čo by bolo pre mňa jednoduchšie? Zobrať kefku a vyčistiť tuk z oblasti brucha, alebo ísť cvičiť? No jasné, že by som si brucho čistila od rána do rána. Ono to je fakt jednoduchá záležitosť, starať sa o tie naše zuby ženušky a odmena bude naozaj bombastická, menej návštev u zubára, viac ušetrených peniažkov a môžete si dopriať napríklad tie hodinky po ktorých toľko túžite (teda ja autorka článku).
Môj naj top rodinný výrobok od Curaproxu je single kefka, máme ich v peknej vázičke v obývačke na stole a keď pozeráme tv alebo proste nerobím nič, zoberiem si single a prečistím si zuby touto kefkou.

Áno mala som poznámky pod fotkou, ktorú som pridávala na môj blog, že či doma nemáme kúpeľňu, keď si moje deti čistili zúbky pri tom ako si skladali vysokánsku vežu. Ja viem, aj pre mňa to bol šok, na sucho si čistiť zúbky, ale ten fakt od kedy to robím pravidelne, ranný zápach z úst úplne, ale že úplne vymizol stojí za aspoň vyskúšanie. Má to niečo do seba, naozaj. Ale aj tak si ráno zuby umyjem pastou, momentálne mám v poháriku tiež od Curaproxu tú black is white na belšie zuby.  

Rozpísala som sa troška, idem sa venovať otázkam od Curaproxu.

1. Ako motivujete vaše dieťa k čisteniu zúbkov s pomôckami Curaprox? Aký má k čisteniu vzťah?

Ak sa vám niekedy niekto bude snažiť nahovoriť že materská dovolenka je nuda... neverte mu! Tiež som do toho išla s tým, že vzrúšo skončilo, nastáva tvrdá realita. Že nastáva to, o čom mi ako dieťaťu dospelí hovorili „tvrdá realita“.

Netvrdím že nemali úplne pravdu, ale nikdy som si nemyslela, ako úžasne dobrodružný a vzrušujúci môže byť jediný, hoc aj zamračený studený deň, na materskej dovolenke. Stačí sa len dívať tými správnymi očami. Ja každý deň na pár hodín odkladám svoje takmer dvadsaťsedemročné okuliare , nechám ich pri hŕbe neumytého riadu z raňajok, nasadím si miesto nich dvojročné megaružové  hallo kitty (keď som mala dva také neboli ale určite by som ich v tom veku strašne chcela) a nechám sa viesť svojim malým kamošom, mojím synom. A keby vedel trošku lepšie rozprávať určite by mi vravel:

„Poď mami kašli na chodník, vidíš ten járok pri ceste“ Poďme tam! Pozri! Na boku sú prilepení malí slimáčkovia! Ako tí z pesničky čo mi spievať veď vieš..slimáčik máčik vystrč rožky..No spievaj! Vidíš akú majú krásnu ulitku? Poď pochytáme ho. Pozri chrobáčik! Čo to je.. poďme za ním! Pozri ako rýchlo uteká! Chyťme ho! Pozri uteká pod ten strom rýchlo lebo nám utečie!“

„Mami pochytaj ten strom! Pozri ako pichá úžasné však? Pozri dá sa pod neho schovať mami poďme!Je to ako velikánsky bunker to je úžasné! Nikdy som tu ešte nebol ani ty mami? Tá hlina mi zafarbila nohavice aj tebe mami? Pozri presvitá tu slniečo a vidno cez konáre na nebo pozri mami! No pozri sa tam! A bývajú tu chrobáčiky! Veľké aj malé! Čierne malé mravce, červené lienky a dážďovka. A pozri na strome je vtáčik! Chvíľku buď tíško a počúvaj ako krásne spieva!“

„Mami mami pozri rýchlo poďme utekaj! Nie nekráčaj utekaj! Veď to je úžasné zastavil tam báger poďme sa na neho pozrieť! Nevadí že som spadol a som špinavý mami však že nie? Pozri mami aký je veľký má všetko ako môj v izbičke! Lyžicu volant páky kolesá! Toto je môj najkrajší deň! Môžem si ho pochytať? Celý? Mami stojme tu celý deň!“

„Alebo vieš čo mami? Poďme do tej kaluže! Mami poď! Ukážem ti čo je na tom také úžasné! Skúsa tade prebehnúť so mnou! Vidíš? Ako tá voda s blatom strieka na všetky strany! A pozri mami začalo popŕchať! Vidíš ako sa na hladine robia malé krúžky keď dopadne kvapka? Pozri to je krása! No poď! Behaj špliechaj! No a čo že si od blata a mokrá! To je na tom to najlepšie! A ešte lepšie je že keď prídeme domov spravíš mi teplý čajík s medom a lahneme si pod deku! To na tom milujem najviac! Ľúbim ťa mami. Svet s tebou je úžasné dobrodružtvo!“