
Súťaž o Lumalou s Fisher-Price!
Očakávaná súťaž o 3x Lumalou je tu!
Recenzia vyšla včera a máte možnosť prečítať si ju TU!
A ak ste prišli súťažiť tak ste správne Tu! 😁❤️
Poďme rovno k pravidlám 🙂
⛅️ daj like na tento súťažný článok
⛅️ do komentára napíš pomocou akej aplikácie funguje obláčik Lumalou (odpoveď nájdeš v mojej recenzií)

Lumalou - obláčik pre pokojné a sladké sny
L U M A L O U u nás doma
Lumalou nám skrášľuje detskú izbičku už nejaký ten čas a musím úprimne napísať, že si ma totálne získal. Lilinka ho miluje a každú chvíľu by plnila nejaké úlohy z rutiny 😀 a Tomáško vďaka nemu pokojne zaspí nie len večer ale aj cez obed 🙂
Uspávačik Lumalou je u nás skvelým pomocníkom pri uspávaní oboch drobčekov, nácviku rutiny, prebúdzaní či trénovaní spánkových návykov. Vhodný je už pre najmenšie bábätká a využívať ho môžete pokojne do 8 rokov dieťaťa a možno aj dlhšie 😉
Čo všetko Lumalou vie?
- tento interaktívny obláčik pomôže drobčekovi zvyknúť si na každodenný režim spojený s rannými a večernými rituálmi ako je umývanie, česanie, záchodík, obliekanie, atď …
- vďaka ovládaču s tlačidlom si vie škôlkar alebo školák pekne odsledovať svoje úlohy pri rannej či večernej rutine. Za splnenú úlohu ho Lumalou odmení svietiacou hviezdičkou a veselými zvukmi
- pomocou príjemnej hudby, ktorá je schválená odborníkom na spánok, privedie dieťatko do pokojnej ríše snov
- kto by sa nechcel zobúdzať pokojne a s radosťou? Uspávačik môže poslúžiť aj ako budíček do škôlky či školy a to vďaka svetielkam a hudbe či nastaviteľným zvukom.
I N Š T A L Á C I A

Aktivita nie len pre deti
Pohybom si ma nájdi – Štôla
Pre milovníkov pohybu v otvorenej prírode s prvkami orientácie sme pripravili pohybovú aktivitu “Pohybom si ma nájdi“, ktorá je určená pre všetky vekové kategórie a skupiny, ktorí majú radi dobrodružstvo, zábavu a aktívny pohyb.
Viac o tejto aktivite tu: https://www.tatrypodhorie.sk/pohybom-si-ma-najdi-stola/
Číslo na glassatelier Štôla : 0905 908 476
A K C I A S K O N Č I L A

Pomôcť svojim deťom znamená vedieť pomôcť aj sebe
Teší ma vidieť čoraz viac rodičov, ktorí si uvedomujú, že problémy ich detí sú aj ich problémy. Oddeliť to, čo sú zdedené problémy a čo je povaha dieťaťa je pre rodičov zložitejšie a samozrejme to nevedia ani deti.
Znovu sa vrátim k príbehu chlapca, ktorý bol v škole agresívny, bil sa so spolužiakmi. Mal obhryzené nielen nechty, ale aj kožu okolo nich. To „videné” bolo silné a nepomáhali žiadne opatrenia… Na tom „nevidenom“ sme pracovali s jeho matkou. Jedným zo zdrojov silnej agresie bol jej otec, ktorý bol alkoholikom. Dôležitá však bola informácia z jeho detstva – narodil sa ako nemanželské dieťa, takže v tej dobe bol jednoducho pankhartom. Rovesníkmi bol neuznaný a nevlastným otcom bol za všetko tvrdo trestaný, matka ho nedokázala brániť. Celé svoje detstvo sa stretával s množstvom hnevu, výsmechu a agresie, ktoré nedokázal spracovať. Zostala v ňom silná agresia, ktorá sa prejavovala zatínaním rúk a čeľustí. A jeho vnuk mal dispozície reagovať agresívne na provokačné správanie detí, na hnev alebo kritiku zo strany otca – to všetko boli vlastne iba spúšťače potlačeného hnevu a skrytej agresie starého otca. Práve pochopenie a pokojné prijatie príbehu starého otca pomohlo ukončiť silné emócie aj u jeho vnuka..
Sú dve cesty vo výchove ako reagovať na problém dieťaťa:
- Môžete dieťa kritizovať, obviňovať, vyhrážať sa mu, moralizovať, môžete mu vysvetľovať alebo ho trestať zákazmi alebo inými trestami. Dieťa sa potom môže cítiť vylúčené z rodiny aj z kolektívu. Cíti, že je samo so svojim problémom, jeho agresivita sa môže stupňovať ale môže ju obrátiť aj voči sebe. Výsledkom sú pocity odlúčenia, hnev, nepriateľstvo, pocity viny ale aj samovraždy…
alebo
- je jednoduchšia cesta, a tou je prijatie problémov dieťaťa a jeho odbremenenie od ťažších emócií, nájdenie ich zdroja. Výsledkom je, že ste v spojení so svojim dieťaťom, dieťa cíti váš záujem a ochotu riešiť jeho problém, jeho ochorenie a cíti, že ho prijímate so všetkým.
Bolí to, keď rastieš? - 157.časť
Peter sedel v bufete a zamyslene sledoval displej mobilu. Pevne dúfal, že Tomášovi sa podarilo to, čo on nedokázal. Zvieralo mu srdce, keď si spomenul ako tam Zuzku nechával samú. Boli to však skôr pocity starosti ako tej posadnutosti, ktorú mal celý čas, keď sem prišiel. Zamyslene sa zahĺbil do spomienok na okamih, keď zažil ten hlboký Boží dotyk. Verím Ti, Bože. Ty si svojich verných poznáš. Buď, prosím, pri Zuzke. To je moja tichá modlitba. Iba o to ťa prosím. Dnu zrazu pomaly vošiel Sebastian, ktorý cielene prešiel k pokladni a objednal si jednu kávu. Ihneď ako sa otočil, uvidel Petra, ktorý zamyslene upieral pohľad do neznáma. Staršia pani za pokladňou sa ho spýtala, kde si sadne a ponúkla sa mu, že mu kávu prinesie až k stolu. Sebastian sa poďakoval a ukázal, že si prisadne k Petrovi. Ihneď ako sa postavil k jeho stolu, Peter sa strhol zo zamyslenia a s úsmevom sa postavil, aby Sebastiana pozdravil. Keď si všimol jeho vážnu a ustaranú tvár, stiahol obočie.
"Priateľ môj, je všetko v poriadku?" spýtal sa neisto Peter. Sebastian sa posadil a keď mu žena priniesla to, čo si objednal, položil palice a oprel ich o stenu vedľa seba. Chvíľu mlčal a nostalgicky sledoval hrnček, v ktorom rozvoniavala čerstvo urobená káva.
"Asi by som klamal, keby som povedal, že áno. Ak by som však veci prijímal povrchne, zdali by sa neriešiteľné. Zo skúseností, ktoré som však v živote s Bohom zažil viem, že práve v takých okamihoch, v ktorých sa zdá, že neexistuje riešenie, dokáže On vytvoriť niečo neopísateľne krásne. Takže jediné, čo mi ostáva je vytrvať, byť trpezlivý a obrniť sa dôverou v Neho." vyznal sa Sebastian pokojne. Jeho vnútro horelo túžbou utekať za svojou dcérou. Na druhej strane vedel, že to, čo sa dozvedela potrebuje spracovať podľa seba. Po rozhovore s Alenkou pochopil, že vždy, keď riešila niečo závažné, potrebovala priestor na to, aby si to mohla v tichu premyslieť.
"Veľmi múdre slová. Vedel by som ti v tom čakaní nejak pomôcť?" spýtal sa Peter zaujato. Sebastian na neho uprel pohľad, v očiach sa mu zaleskla vďačnosť. Zároveň si všimol, že Petrove oči sú niečím iné.
"Poprosil by som ťa za modlitbu, za moju dcéru." povedal ticho.
"Ty máš dcéru?" šokovane na neho Peter zdvihol obočie. Sebastian ticho prikývol a pomaly si odpil z kávy.

Poradňa o autosedačkách. Pýtajte sa odborníčky.
Žijeme v dobe, kedy ulice brázdia tisícky áut a stačí okamih... Bezpečnosť je preto v aute nadovšetko. O tom snáď nikto nepolemizuje, a to predovšetkým, ak sa to týka detí.
Preto je nesmierne dôležité, aby nielen dospelí, ale aj deti, boli v aute bezpečne pripútaní. V prípade detí, ako inak, v správne zvolenej autosedačke.
Ako však vybrať tú správnu? Vojde sa vám zvolená autosedačka do auta? Ako ju správne nastaviť? Vybrať posmernú či protismernú? Je pre vaše dieťa ešte vhodná veľkosť, ktorú momentálne používate, alebo je načase vymeniť ju za väčšiu?
Tieto, ale aj mnohé ďalšie otázky vám ochotne zodpovie maminka a špecialistka na autosedačky Sima v našej novej Poradni o autosedačkách, ktorú sme pre vás spustili, aby ste už viac na dilemu okolo výberu správnej autosedačky neboli sami.
V prípade, že si, rovnako ako mnohí iní rodičia, neviete v množstve autosedačiek na trhu vybrať tú správnu, či máte akékoľvek otázky týkajúce sa autosedačiek, neváhajte a pýtajte sa v Poradni o autosedačkách.
Všetky vaše otázky sú, samozrejme, anonymné a zadarmo, ako v každej poradni na Modrom koníku.

Čo s obhrýzaním nechtov
Dobrý deň. Môžem poprosiť o radu? Dcéra (4 roky) si stále obhrýza nechty. Najprv som sa samozrejme zľakla, že to má súvis s psychikou, že niečo nie je v poriadku. No potom to vyzeralo tak, že hneď ako na nechte mala hoci len maličký vyčnievajúci kúsok, tak jej to jednoducho zavadzalo. Teraz mám pocit, že keď nemá čo robiť s rukami, automaticky si ich začne obhrýzať alebo prstami hľadať, či tam niečo nezavadzia… Nechty má už veľmi zničené a nevie prestať. Keď už nemá čo obhrýzať, stane sa, že si rozhryzie aj kožu pri nechtoch, často až do krvi. Netuším, prečo to robí, trápi ma to a veľmi jej s tým chcem pomôcť. Nekarhám ju za to, len jej vravím, že som z toho smutná. Skúšala som už rôzne spôsoby, ako tomu zabrániť, ale všetko zlyhalo. Ona to nechce robiť, uvedomuje si, že s tým chce prestať, ale nejde jej to, lebo to robí podvedome, niekedy si ani nepamätá, že si ich obhrýzala. Zaberá len jedna vec – olepenie nechtov leukoplastom. To však môžem robiť len doma, lebo iba doma jej ich viem nanovo prelepiť, keď sa zašpiní, v škôlke sa to nedá. Tento spôsob jej vyhovuje, sama si to pýta, aby jej nechty nešli do úst. Prosím, poraďte mi, ako jej s tým môžem pomôcť. Veľmi ma to trápi a vidím, že aj ju. Chce prestať, no sama to nevie a ja jej neviem pomôcť.
Obhrýzanie nechtov a záderov, odborne onychofágia, je diskutovaným problémom, ktorému však rodičia nie vždy pripisujú veľký význam. Existujú ľahšie formy, ktoré ustúpia spontánne, ale aj zložitejšie formy, ktoré sprevádzajú dieťa až do dospelosti, pretože bez pomoci odborníka nezmiznú.
Onychofágia je považovaná za ľahkú neurózu, no môže mať zložité pozadie. Porovnávam to s teplotou, ktorou vám telo signalizuje niečo jednoduchšie ale môže to byť aj zložitejší problém, a obhrýzanie nechtov, záderov a iné zlozvyky sú tiež signálom niečoho.
Ako bojovať s obhrýzaním nechtov u detí? A je vôbec potrebné s tým bojovať?
Na vaše konštatovanie: „Najprv som sa samozrejme zľakla, že to má súvis s psychikou, že niečo nie je v poriadku,“ odpovedám – VŽDY to má súvis s psychikou.
To, čo využívate – olepovanie, lakovanie nechtov – pomáha riešiť vonkajší prejav niečoho, čo je uložené v hĺbke psychiky. Niečoho, o čom ani dcéra a ani vy nemusíte vedieť.

Mladým maminkám
Veta –“Kráľovná porodila následníka trónu” – ovplyvňovala dejiny. Uvedomte si, že aj vy ste ženy, ktoré zabezpečujú pokračovanie života na tejto planéte. Ste ženy, ktoré zabezpečujú pokračovanie oboch rodov. Ste ženy, ktoré vychovávajú budúcich odborníkov pre firmy a občanov tejto spoločnosti.
Vďaka Vám život na tejto planéte pokračuje, firmy neskrachujú a národ nezanikne. Život na tejto planéte potrebuje pokračovať a preto sú deti dôležité. Ak nebudú deti, firmy nebudú mať zamestnancov a štát nebude mať obyvateľov. Žiadna firma, nie je tak dôležitá ako je dôležitá rodina, ktorú vie tvoriť žena.
V tejto chvíli, si všetky povedzte – „robím to najdôležitejšie, čo táto planéta, krajina, národ, rod a rodina potrebuje“.
Každé ráno, ako sa zobudíte si toto opakujte. Dajte do toho svoju emočnú silu a mentálne presvedčenie a predovšetkým všetky!
Žiadne slúžky, žiadne upratovanie a pokoj, len aby bol manžel spokojný. Vy ste tu dôležité a vaše sebavedomie by malo rásť a predovšetkým si uvedomte, že ste na dovolenke.
Nezabúdajte !
“Stávate sa kráľovnami, už nie ste princeznami a vôbec nie ste slúžkami!”
Bolí to, keď rastieš? - 156.časť
Tomáš sedel v aute a ticho sledoval mobil vo svojich rukách. Práve ukončil telefonát s Alenkou, ktorá mu sčasti objasnila, čo sa vlastne so Zuzkou stalo. Smutne otočil pohľad na otvorené dvere ku schodisku na miesto, kde vedel, že Zuzka bude. Rázne zovrel sánku, vystúpil von a zavrel dvere. Pár sekúnd zhlboka dýchal a v tichu prosil svojho Darcu múdrosti, aby správne vedel, ako má Zuzke pomôcť v tejto ťažkej situácii. Pomalými krokmi prešiel ku schodom a každým jedným krokom sa mu v srdci zhmotňovala bolesť, ktorá musela obsiahnuť jeho milovanú, keď sa dozvedela slová, ktoré mu Alenka prezradila. Keď vyšiel úplne hore, okamžite mu pohľad padol na jej smutnú tvár. Sedela na hojdačke, ktorá visela na strome a zamyslene upierala pohľad do diaľky. Po chvíli mu oči padli na jej kolená, na ktorých si pridŕžala kožený notes, ktorý jej daroval. Zhlboka sa nadýchol, jemne vydýchol a potichu urobil niekoľko krokov jej smerom. Vôbec sa k nemu neotočila. Stále sledovala to isté miesto. Tomáš si potichu sadol na lavičku, kúsok od nej a sledoval jazero, ktoré ich vítalo pokojom.
"Moja milovaná. Ako sa cítiš?" rozhodol sa prerušiť ticho. Zuzka si jemne vzdychla a privrela oči. Dosť dlhý čas mlčala. Tomášovi sa už zdalo, že sa nedozvie odpoveď a Zuzka sa do seba vtiahla natoľko, že ani on sám, so svojou láskou, nebude schopný jej pomôcť.
"Zmätene. Skrz môj pohľad sa vytvorili dva obrovské mraky. Jeden mi dáva výživný dážď a cítim sa požehnane a druhý, ktorý ho v mnohom zatieňuje, mi kradne pokoj a obsiahol ma strachom." zaznel jej tichý, neistý hlas. Tomáš sa strhol a s úzkostným pohľadom ju sledoval. Potom sa postavil a podišiel bližšie k nej. Chytil jej ruku a ľahko ju pohladil tak, ako to robil vždy, keď cítil, že potrebuje povzbudiť. Teraz to však bolo ťažšie. Bolesť, ktorá ju obsiahla, sa týkala jej identity a ona mala pocit, že slovami, ktoré jej mali objasniť pravdu o jej pôvode, bolo narušené všetko v čo verila, že je. Tomáš sa sklonil k jej nohám a druhou rukou pohladil prsty aj na ruke, ktorú mala položenú na stehne.
"Čo sa stane, ak pútnik na svojej ceste hlbokým lesom stratí svoju svieceň? Ak ju dá do rúk niekomu nesprávnemu, kto ho povedie inou cestou, ako má byť jeho cieľ? Má pocit, že je stratený. Ale, čo v prípade, ak sa objaví niekto, kto mu tú svieceň opäť prinavráti a on sa bude môcť vrátiť na cestu, ktorá mu prináleží? Nepozerá sa späť, moja milovaná, ale kráča za svojím cieľom, pretože vie, čo a hlavne kto ho tam čaká. Skúška, ktorá na teba doľahla nie je ľahká. Sám neviem, čo by som robil, keby som sa dozvedel to, čo ty. Ja ťa však milujem natoľko, že ťa v tej tme nechcem ponechať. Na tejto ceste nie si sama. Ak si stratila svetlo, tma nebude silnejšia, pretože ja budem ten, kto ti ukáže jeho opätovný Zdroj." vyslovil nežným hlasom. Zuzka otvorila oči a odhodlala sa pozrieť jeho smerom. Keď uvidela jeho nástojčivý, zamilovaný pohľad, dojato stiahla obočie a do očí sa jej opäť nahromadili slzy.
"Ak by sa moja mama pre mňa nerozhodla, nikdy by som sa nenarodila." vyslovila so stiahnutým hlasom a skryla si tvár do dlaní. V tichých vzlykoch sa pomaly zošuchla z hojdačky, až k Tomášovým nohám. Ten okamžite otvoril náruč a ukryl ju hlboko v nej.
"Ty si sa musela narodiť, Zuzka. Taký bol plán odzačiatku. Bol to Boží plán tvojho nádherného a požehnaného života. Bez teba by som nemohol byť ani ja úplný a Boh to vedel. Všetko sa to muselo stať, aby to bolo presne tak, ako je to teraz. Milujem ťa a pre mňa si tá najkrajšia časť môjho života. Každý okamih s tebou." tíšil ju sebaistým, pokojným hlasom. Zuzkine vzlyky prestali. Započúvala sa do jeho upokojujúceho hlasu a nechala sa ukolísať jeho nežnými dotykmi. Na tráve, ktorá jemne hladila jej odhalenú pokožku na nohách, keď kľačala ukrytá v náručí muža, ktorý odzačiatku presne vedel ako ju viesť hlbšie do Božej náruče. A zrazu to prišlo. To temné, čo sa jej zdalo ako silnejšie, zmizlo a jej srdce sa naplnilo ľahkosťou. Presne tak, ako na to bola zvyknutá. Presne v tom, v čom jej srdce dokázalo zhlboka dýchať. V láske. Ešte hlbšie sa pritúlila k Tomášovmu srdcu. Mal pravdu. Jej identitu nenabúra neistota, ktorá ju postretla. Jej identitu vytváral predsa celý čas jej dobrý Pastier. Aj teraz ju viedol a dokonca bol taký dobrý, že jej poslal Tomáša, aby sa v tých neistých vodách, kde sa ocitla, nezdržiavala príliš dlho.
Hurá na pápeža !!!
V pastierskom liste Konferencie biskupov Slovenska zo dňa 18.7.2021 sa v súvislosti s pandémiou koronavírusu konštatuje, že: „viac ako rok je naša spoločnosť poznačená pandémiou, ktorá priniesla strach do všetkých oblastí života“. Podľa Konferencie biskupov Slovenska sme preto všetci dlho čakali na nejakú povzbudivú správu.
A dočkali sme sa. Má ňou byť návšteva Svätého otca na Slovensku v termíne od 12. do 15. septembra. Pozvanie mu adresovali všetci naši biskupi, v mene celej Katolíckej cirkvi na Slovensku, prezidentka Slovenskej republiky, ako aj vláda Slovenskej republiky. V závere spomínaného apoštolského listu sa konštatuje: „Už teraz sa tešíme, že táto návšteva a povzbudenia Svätého Otca nás vytrhnú zo série ťaživých správ, z únavy, nedôvery, znechutenia“.
Na prvé počutie to znie skvelo. Nielen že všetci veriaci majú možnosť privítať na Slovensku po osemnástich rokoch hlavu katolíckej cirkvi, ale dostane sa im aj duchovnej podpory, povzbudenia, „...oživenia ich viery a odhodlania kráčať v stopách Ježiša Krista“.
Otázne však je, ako to počas a bezprostredne po návšteve pápeža bude ďalej s pandémiou, a či sa v súvislosti s ňou ťaživé správy, nedôvera a znechutenie nebudú opäť šíriť ako huby po daždi. Skrátka, či aj táto návšteva paradoxne k zhoršeniu pandemickej situácie veľkou mierou neprispeje. Cirkev na jednej strane propaguje návštevu pápeža ako niečo, čo nás má duchovne povzniesť a povzbudiť po náročnom období, no zároveň organizovaním multi-podujatia, ktorým návšteva pápeža nesporne je, kráča pandémii v ústrety, rovno do jej otvorenej náruče.
Iste, dalo by sa protiargumentovať pripravenými bezpečnostnými opatreniami: koridormi v režime plnezaočkovaných a najnovšie už aj v režime OTP (očkovaní, testovaní, po prekonaní covid-u); odporúčaním (alebo nariadením RUVZ) nosiť počas podujatia rúška, alebo respirátory. Nepochybujem, že pre návštevníkov budú „na každom rohu“ k dispozícii dezinfekčné prostriedky, určite bude naplnená zvýšená požiadavka na čistotu. A predsa mi na perách ostáva visieť jedno veľké ...ALE... a síce:
„Je možné zabezpečiť ochranu návštevníkov pred covidom na masových podujatiach v súvislosti s návštevou pápeža na Slovensku?“ Deti do dvanásť rokov stále nie sú očkované, na podujatia však majú vstup povolený. Tu sa mi núka otázka: deti sa nemôžu nakaziť ? Nemôžu ochorenie bezpríznakovo šíriť ďalej ? Na podujatiach ich dokonca nie je potrebné ani samostatne registrovať! Plne očkované osoby si môžu slobodne vybrať, či pôjdu do koridoru pre plne očkovaných, alebo OTP. Konferencia biskupov Slovenska teda vsádza na správny úsudok každého zaočkovaného návštevníka. Na podujatí sa okrem vody neponúka žiadne občerstvenie, ale v blízkom okolí budú služby občerstvenia dostupné. Je ťažké si predstaviť, že každý bude svoje jedlo konzumovať v bezpečnej vzdialenosti od ostatných, keďže s rúškom sa najesť nedá! Naopak, skôr si myslím, že ľudí bez rúšok, čakanie v radoch a skupinkovanie pri stánkoch s občerstvením bude bežný výjav týchto dní.

Batoh na kočík, taška na kočík? Pomôžem Ti, ktorú vybrať.
Poďte sa spolu so mnou pozrieť na porovnanie siedmych batohov / tašiek na kočík pre rok 2021. Spoločne sa potešíme dizajnovými prebalovacími taškami v tvare batohu, ktoré sú praktické nielen pre mamičky ale aj oteckov.
Z mojich dlhoročných skúseností mamičky je taška na kočík v tvare batoha praktickým pomocníkom každého rodiča, ktorý využívam dennodenne či už na cestu k lekárovi, do mesta, obchodu, len tak na kávičku s kamarátkou. No jednoznačne vyhráva v týchto pomaly sa končiacich letných dňom cestovanie s dieťaťom na výlet, turistiku, kúpalisko, za babičkou... . Ako rodič určite vieš, že toho môže byť niekedy naozaj veľa, nielen pokiaľ ide o prebalovacie potreby.
A potreba voľných rúk pri manipulácií s dieťatkom u mňa jednoznačne boduje!
1. Batoh ABC Design Tour
Zbožňuješ dobrodružstvo na cestách, turistike, kúpalisku či len tak na poobedňajšej prechádzke s kočíkom a chceš byť pripravení na všetko? Ak áno, prebalovacia taška v tvare batoha Tour je svojou robustnosťou a kvalitou v modernom dizajne presne tým, čo hľadáš! Uchvátil ma svojím moderným vzhľadom a ohromil vnútornou výbavou a funkcionalitou. S batohom na kočík Tour si na cesty berieš tiež šmrnc a dokonale dobrý vkus. Hneď od začiatku si ho zamiluješ pre jeho kvalitne vypracované kožené detaily.

Úcta, má ešte miesto v našich životoch
Úcta, pokora, rešpekt, uznanie, prijatie sú prejavy, ktoré obohacujú život každého človeka. V súčasnej spoločnosti sa stávajú skôr okrajovou témou a postupne akoby sa vytrácali.
Spomínam si na pohreb známeho umelca, ktorý celý svoj život s pokorou a úctou dával to najkrajšie – lásku, umenie, krásu. Tisíce ľudí prišlo na Žofín vzdať mu úctu. Koľko ľudí mu ale skutočne vzdalo úctu? Mnohí pred ním pokľakli, mnohí sa poklonili, mnohí sklonili hlavu a položili ruku na srdce. Mnohí ale iba fotili mobilmi. Je v tom rozdiel? Čo odrážajú gestá pokľaknutia a poklonenia? Čoho sú symbolmi? Čo z nás robia mobily?
Zamyslime sa, čo sa stratí z našich životov ak zabudneme na pokľaknutie a poklonu?
Koľkí si ešte pamätáme starú výchovnú metódu – ako sme kľačali v kúte, ako niektorí kľačali aj na polienkach? Kľačali sme aj pred rodičmi, sklonili sa pred nimi aby sme podvedome uznali ich veľkosť a autoritu. Svadobný obrad začínal pokľaknutím budúcich manželov pred rodičmi. Kľačalo sa pred hrobom rodičov. Ani neviem koľkokrát sme kľačali v kostole. Vynorila sa mi spomienka na starú mamu, ale aj maminku ako sa pred spaním modlili a kľačali pri posteli.
Gesto – pokľaknutia, zníženia, poklony, má svoju archetypálnu hĺbku a nepotrebuje slová, vyžaruje niečo, čo sa slovami nedá vyjadriť.
Aké miesto má toto gesto v súčasnosti, a to aj vo výchove detí? Nahraďte vo výchove niektoré slová týmito gestami, či už ako prejav úcty alebo aj ako symbol trestu daný s láskou, aby deti nezabudli, čo je to úcta a s ňou spojená pokora, a aby ste v starobe nemuseli bedákať nad tým, prečo vaše deti, vaše vnúčatá neprídu, nemajú ku vám úctu, nespomenú si na vás…..
Bolí to, keď rastieš? - 155.časť
Zrazu ju Sebastian stiahol k sebe a pomalým krokom, opierajúc sa o jednu palicu ju vyviedol von. Vilma si neprítomne sadla na stoličku a sledovala stenu oproti. Jej matka je mŕtva?
"Vilma, počuješ ma?" snažil sa ju vrátiť do reality Sebastian. Zrazu sa strhla a nechápavo na neho pozrela. "Tvoja matka bude v poriadku, neboj sa." povedal s pokojným pohľadom. Vilma zvesila plecia a bez ďalšieho premýšľania sa k nemu privinula. Sebastian ju vtiahol do objatia a utišujúco jej hladil vlasy. Po niekoľkých minútach von vyšiel lekár s vážnym pohľadom. Vilma sa ihneď postavila a čakala na jeho slová.
"Vašu matku sa nám podarilo opäť stabilizovať. Už však neodporúčam, aby bola vystavená takej návšteve, aká tu bola. Urobil som výnimku len preto, že ona naliehala a vy ste s tým ako riaditeľka nemocnice a jej dcéra, súhlasili." vyslovil profesionálne, letmo pozrel na Sebastiana a bez ďalšieho slova sa otočil na odchod.
"Ďakujem veľmi pekne, pán doktor." stihla ešte dodať Vilma. Doktor zastal, otočil sa k Vilme a ticho povedal:
"Je to moje poslanie. Tak mi ho prosím nesťažujte, ak chcete, aby vaša matka žila." Vilma ticho prikývla a posadila sa naspäť k Sebastianovi, ktorý zamyslene pozeral na svoje dlane. Vilma si ticho vzdychla.
"Ako to všetko vnímaš?" spýtala sa citlivo. Sebastian otočil pohľad k nej. Modrá farba jeho očí ju úplne zaplavila.

Využite čas na materskej a vzdelávajte sa v online marketingu
Pomaly sa chystáte na materskú dovolenku a radi by ste tento čas využili efektívne na vzdelávanie alebo rozbeh vlastného podnikania? Chcete napredovať aj počas materskej dovolenky a získať nové praktické schopnosti? Bojíte sa, že nebudete stíhať chodiť na kurzy či vyhľadávať kvalitné online zdroje? Pridajte sa k nám na Digitálnu Univerzitu! Absolvujte štúdium online a staňte sa expertkou na online marketing!
Online marketing je dnes už neodmysliteľnou súčasťou každej firmy, štátnej inštitúcie či rôznych zaujímavých projektov. U nás sa ho naučíte prakticky, a to pod vedením viac ako 25 skúsených lektorov, expertov z praxe. Dokopy absolvujete až 130 hodín vzdelávania, po každej prednáške vypracujete praktické zadanie a následne zrealizujete vlastný reálny projekt pod vedením mentora.
Štúdium je vhodné pre začiatočníčky, ktoré chcú naštartovať svoju kariéru a zvýšiť svoje šance na lepšiu prácu v oblasti marketingu. Kurz je určený aj pre senior marketérky, ktoré si chcú osviežiť trendy z oblasti online marketingu a aplikovať ich vo svojej práci. Medzi našimi študentmi stretnete aj veľké množstvo podnikateliek, ktoré si robia marketing pre svoj biznis a chceli by lepšími znalosťami efektívnejšie oslovovať nových zákazníkov a zvýšiť svoje tržby.
Aké najväčšie výhody má naše štúdium?
Prednášky sa budú konať prezenčne a zároveň sa vždy bude vysielať aj live stream, ktorý budete môcť sledovať z domu, zo zahraničia - odkiaľ chcete. Ku každej prednáške máte možnosť položiť lektorovi otázky a získať tak odpovede od skúseného špecialistu z praxe.
Čo ak nestihnete live stream?
Bolí to, keď rastieš? - 154.časť
Zuzka sa strhla. Mala pocit, že zle počula. Pár sekúnd na neho nechápavo hľadela. Sebastian pohľadom neuhýbal. Opäť sa jej oči zaplavili slzami. Začínala mať pocit, že už nevládze. Jej srdce sa postupne lámalo na drobné kúsky. A to zakaždým, keď uvidela Sebastianov priamy pohľad alebo intenzívny, ľútostivý pohľad Vilmy. Zuzkin dych sa prehĺbil, vnútro sa jej stiahlo a so slzami v očiach vybehla von. Chvíľu utekala bez toho, aby premýšľala nad čímkoľvek. Proste sa chcela čo najrýchlejšie vzdialiť z miestnosti, ktorá sa jej zdala príliš úzka na to, aby tam dokázalo dýchať toľko zranení. Postupne spomalila v behu a rýchlym krokom prechádzala cez dlhú chodbu až k bufetu. Na chvíľu zastavila, oprela sa o stenu a snažila sa dýchať. Naliehavosť, ktorá sa vkrádala do jej sĺz ju úplne pohltila. A ona sa rozplakala. Bez toho, aby premýšľala, kde je a či ju niekto uvidí. Pomalými krokmi sa snažila dostať k východu. Hĺbka vzlykov sa zvyšovala každou myšlienkou, ktorá sa u nej objavila. Muž, ktorý sa jej zdal taký blízky, bol vlastne jej otec. A žena, ktorej syn si získal jej srdce svojou detskou úprimnosťou, je jej biologická matka, ktorá ju nikdy nechcela. A keby nebolo Alenky, nikdy by sa nenarodila. Čoraz viac sa jej myseľ strácala v pocitoch, ktoré ju ochromili. Bum. Odrazu narazila do mužskej postavy.
"Zuzka, si v poriadku?" zaznel k nej Petrov ustaraný hlas. Zuzka na neho zdvihla pohľad. Slzy z jej očí ju ešte viac zaplavili. Bez slova pokývala hlavou, že nie. Peter ju objal a v tichosti ju vyviedol von na parkovisko, až k svojmu autu. Tam jej otvoril dvere a keď si nasadla, posadil sa vedľa nej. Mlčky sledoval, ako bojovala sama so sebou. Bolel ho pohľad, ktorý u nej videl.
"Chceš sa o tom porozprávať?" snažil sa ju vytrhnúť z letargie, v ktorej sa ocitla. Zuzka si pretrela tvár. Snažila sa upokojiť svoj dych. Po pár minútach Petrovej trpezlivosti sa na neho pozrela červenými očami.
"Môžeš ma prosím niekam odviezť?" spýtala sa so smutným pohľadom a potom sa otočila bez ďalšieho slova do okna. Peter ju chvíľu sledoval a zhlboka sa nadýchol. Potom naštartoval. Keď sa opäť Zuzka odhodlala prehovoriť, ozrejmila mu miesto, kde sa potrebuje dostať. Peter ju mlčky počúvol. Nepýtal sa ďalej, hoci ho zraňovalo, keď videl, v akom je stave. Vycítil, že teraz je pre ňu ticho lepším liekom ako slová.
Petrove auto zaparkovalo pri reštaurácii v blízkosti jazera. Bolo to presne to isté miesto, kde mali s Tomášom pred dvomi dňami svadbu. Okamžite ako vypol motor, Zuzka vystúpila von a opierajúc sa o dvere auta sa zahľadela do diaľky. Myšlienky v nej boli ešte stále intenzívne, pocity sa však postupne upokojovali. Zuzka zavrela dvere a pomalým krokom prešla ku svojmu známemu schodisku. Posadila sa naň a s tichým povzdychom sledovala vlnky z jazera, ktoré dorážali na breh. Peter k nej pomaly pristúpil. Sklonil sa oproti nej a sledoval jej tvár.
"Chceš, aby som tu ostal s tebou?" spýtal sa jemným hlasom. Starosť v jeho očiach hladila celú jej tvár. Zuzka sa zhlboka nadýchla a otočila sa k nemu. Chvíľu skúmala jeho oči. Zaplavila ju sebaľútosť a opäť sa jej do očí nahromadili slzy. Otočila tvár a prstami sa snažila prekryť si oči.

Skúsenosti s mäsovými výrobkami HYZA Dobrotkovo
Kde bolo, tam bolo, v rozprávkovej krajine detskej fantázie, v Dobrotkove, žili Dorotka, ktorá ľúbi dobrotky a Radko, ktorý rád papá. V Dobrotkove, kde poznali len plné a spokojné brušká, sa však stalo niečo nevídané. Obloha sa zatiahla, vietor začal duť a vzduchom sa roznieslo nepríjemné škvŕkanie. To drak Škvrkonoš sa rozhodol usídliť na hraniciach malebnej krajinky, kde doteraz vládol pokoj a mier. Ale žiadnu paniku, milé deti, na scénu prichádzajú šunkoodenec Roland a párkonosiči Párajkovia, ktorí s hladom v detských bruškách razom zatočia!
Čo budeme testovať
Spoločnosť HYZA verí, že svojou prácou prispieva k zdravšiemu a spokojnejšiemu životu ľudí naprieč generáciami. Pod heslom: „Kvalita, bezpečnosť, spoľahlivosť a úprimnosť” dlhodobo uspokojuje zákazníkov prostredníctvom nadštandardnej kvality a čerstvosti produktov, rýchlosti dodania a dohľadateľnosti pôvodu.
Inak tomu nie je ani v prípade produktového radu Dobrotkovo45, ktorý svojou hravosťou osloví predovšetkým tých najmenších maškrtníkov.
Rovnako, ako všetky produkty, aj šunky a párky z radu Dobrotkovo sú vyrobené zo surovín najvyššej kvality s vysokým podielom mäsa, sú bez lepku a bez alergénov.
A to vedia aj Dorotka a Radko - dvaja malí nezbedníci z krajiny Dobrotkovo, ktorým chutí papať dobroty od výmyslu sveta. Vďaka nim majú veľa energie na zábavu. Dorotka sa najradšej hrá na princeznú a stavia si z kociek hrady. Radko ako udatný rytier rád koná dobré skutky a princeznej Dorotke vždy ochotne pribehne na pomoc. A keď sa priblíži hlad a s ním drak Škvrkonoš, kuracie párky a kuracia šunka Dobrotkovo čakajú na svoju chvíľu, aby mohli zasýtiť hladné detské brušká nielen Dorotky a Radka z Dobrotkova, ale aj vašich malých maškrtníkov.

Prečo sú deti také, aké sú?
Sú “zlé“ deti skutočne „zlé“? Sú náročné deti skutočne náročné? Sú neposlušné deti skutočne neposlušné? Sú hlúpe deti skutočne hlúpe?
Deti nám svojim správaním vždy niečo signalizujú, často im nerozumieme a trestáme ich za to. Pochopenie toho, prečo sú deti také, aké sú, dáva nový pohľad na ich problémy a nové možnosti v ich výchove. Najjednoduchšia a najčastejšia cesta vo výchove detí je totiž ich obviňovanie za to, aké sú.
V texte Starého zákona sa uvádza: “Trestám vinu otcov na synoch do tretieho a štvrtého pokolenia tých, čo ma nenávidia, ale milosť preukazujem tým, čo ma milujú a zachovávajú moje prikázania.“
Či už veríme alebo neveríme, či si to vysvetľujeme tak alebo inak, zamyslime sa a uvedomme si, kto za čo môže.
Môžu iba deti za to, aké sú?
Už len uvedomenie, že všetko, čo deti majú, majú od svojich rodičov, im pomáha a oslobodzuje ich.

Skúsenosti s croissantmi Bauli
Keď sa povie croissant, snáď každý z nás si predstaví voňavé jemné vláčne pečivo s lahodnou náplňou, ktoré sa rozplýva na jazyku. Ktorého chuť vás v myšlienkach razom prenesie na terasu s výhľadom na Víťazný oblúk a Pierra maľujúceho na plátno výjavy zo Champs-Élysées.
A presne také sú talianske croissanty Bauli170, ktoré ctia tradičnú výrobu podľa klasických receptov s použitím len tých najkvalitnejších surovín. Tradíciu snúbia s najmodernejšími výrobnými technológiami, čo je zárukou jedinečných výrobkov s dokonalou chuťou.
Čo budeme testovať?
Talianske croissanty Bauli prinášajú lahodnú chuť v troch obľúbených príchutiach. Obľúbený čokoládový s obsahom 60 % kakaa, vanilkový s vanilkou z ďalekého Madagaskaru a marhuľový s marhuľovým džemom z výberového ovocia.
Zárukou potešenia pre chuťové bunky je materský kvások, ktorý sa nechá oddychovať až 40 hodín, kým sa nestane tým, čo nazývame „Nucleus“ - jadro. Práve to zaručuje jedinečnú jemnosť, chuť a arómu.
Okrem toho talianske croissanty Bauli obsahujú len vajcia z podstielkového chovu, majú nulový obsahu alkoholu a konzervačných látok. Všetky príchute obsahujú hrachovú bielkovinu ako zdroj bielkovín. Kúpite ich nielen online, ale aj v Tesco či COOP Jednota.
Bolí to, keď rastieš? - 153.časť
"Ako to myslíte?" odhodlala sa položiť otázku Zuzka.
"Vyrastali sme v rovnakej rodine. Ja a tvoja mama. Obklopené rovnakou láskou. Alenka bola tá, ktorá bola vždy dokonalá. A ja som bola tá, ktorá bola presný opak. Vtedy som to ešte nevedela pomenovať. Teraz už viem, že žiarlivosť vo vzťahu je ako pomalý jed. Ničí všetko a hlavne pomaly. Keď sme vyrástli, moja sebeckosť naberala na intenzite. Neskutočne som sa potešila, keď som sa dozvedela, že som tehotná s mužom, ktorý bol veľmi bohatý. Tým som si ho k sebe pritiahla dostatočne silno a on si ma musel vziať. Vlastne zo začiatku to vyzeralo tak, že ma miluje. Postupne som ho však svojou sebeckosťou a panovačnosťou od seba odohnala. Našiel si mladšiu a hlavne, chápavejšiu. Ja som však mala niečo omnoho väčšie. Mala som dieťa, zatiaľ čo moja sestra po dieťati iba túžila. A to ma tešilo, že som mala navrh. Teraz ma bolí, priznať tú pravdu nahlas, ale ja som svoje dieťa skutočne nemilovala, mala som ju iba na to, aby som si plnila svoje ciele." Silvia sa odmlčala a smutne stiahla pery. Vilma na ňu bolestivo upierala pohľad. Nikdy to takto nahlas nepočula, vždy si to iba myslela. Keď sa však teraz tie slová zhmotnili, mala pocit, že padá. Alenka na ňu uprela ľútostivý pohľad. Vilma sklonila hlavu, cítila ako ju začínajú páliť slzy v očiach. Zuzka pocítila v srdci bolesť aj za Vilmu. Zamyslene sa zahľadela do neznáma a z oka jej vypadla svojvoľne jedna slza. Počuť niečo také z úst niečej matky ju ranilo. Zuzka sa jemne strhla, keď Silvia pokračovala v rozprávaní: "Svojej dcére som vytvorila dokonalý život. Bol to taký môj sebecký spôsob vyjadrenia lásky k nej. Keď sa zoznámila s mužom, ktorý nebol z bohatej vrstvy, hnevala som sa. Myslela som si však, že je to iba také poblúznenie, z ktorého vytriezvie. Keď som však prišla na to, že je tehotná, strašne ma rozhnevala." Silvia sa opäť odmlčala a snažila sa zhlboka dýchať. Potichu poprosila Alenku, aby jej podala pohár vody. Zuzka nechápavo sledovala pomalé mamine pohyby. Potom vážne zovrela sánku a zahľadela sa na Vilmu, ktorá stála nepohnuto so sklonenou tvárou. Po pár sekundách jej zovrelo srdce. Spomenula si na rozhovor Vilmy so Silviou na Matúškovej oslave. O odloženom dieťati. Bolestivo sa jej stiahlo vnútro, akoby ju doň niekto veľmi silno udrel.
"Moja biologická matka je Vilma?" spýtala sa Zuzka, upierajúc bolestivý pohľad na Silviu. Vilma sa strhla a nástojčivo k nej otočila tvár. Ľútostivo stiahla obočie. O pár sekúnd na to sa k nej upriamili aj oči Alenky a Silvie. Nikto však neodpovedal. "Preto ste začali celý ten príbeh? Vaša dcéra je moja matka?" spýtala sa opäť Zuzka. Silvia sa pozrela na Vilmu ako sleduje Zuzkinu tvár. Potom sa otočila naspäť k Zuzke a ticho prikývla. Vilma si chytila ústa a ticho zalapala po dychu. Uprela prosebný pohľad na Alenku. Tá sa zhlboka nadýchla a pomaly sa posadila na stoličku. Zuzka sa zachytila o posteľ a neprítomne hľadela do prázdna. Chcela byť pripravená na pravdu o jej rodičoch, ale toto ju prevalcovalo. Jej biologická mama je neter jej adoptívnej mamy. Srdce sa jej stiahlo v trpkej chuti úzkosti. Oči sa jej zaliali slzami. Opäť zaznel Silviin tichý hlas:
"Keď som sa dozvedela, že je tehotná, nemohla som jej dovoliť, aby si to dieťa nechala pri sebe. Čakala ju skvelá kariéra a jej otec by ju nepodporoval, keby zistil, čo sa jej stalo. Mala som dve možnosti. Buď ju poslať na potrat, čo som nechcela alebo zariadiť, aby sa o tom nikto nedozvedel. Moja sestra mi napadla ihneď. Obzvlášť, keď som vedela ako veľmi túži po dieťati. Bola zhrozená, keď som za ňou s tým návrhom prišla, napokon rozhodol tvoj adoptívny otec." Zuzkin pohľad na Silviu sa úplne stratil v jej slzách. Už ich nedokázala udržať. To, čo počula bolo pre ňu zdrvujúce. Jej srdce sa zlomilo v pravde, ktorú počula. Vilma k nej spravila dva nesmelé kroky. Zuzka si pretrela oči a zdvihla ruku, aby chvíľu počkala.
"Čo by sa stalo, keby vaša sestra odmietla?" spýtala sa Zuzka Silvie a letmo pozrela na Alenku. Uvidela jej ľútostivý pohľad plný lásky.
"Poslala by som Vilmu na potrat." vyslovila úprimne Silvia. Zuzke sa srdce stiahlo v ešte väčšej bolesti. Otočila pohľad k Vilme. Chvíľu ju mlčky sledovala a potom sa odhodlala spýtať jej:
Pomôcky na plávanie pre deti
Ako väčšina rodín s deťmi, aj my trávime horúce letné dni najmä pri vode. V tomto je voda mojím veľkým spojencom – deti osvieži, zabaví a hlavne unaví. Raz sa mi ale v aquaparku stala nepríjemná príhoda, ktorá zmenila celý môj pohľad na vec.
Ležala som na lehátku a sledovala mojich synov, ako sa bláznivo spúšťajú po prázdnej bazénovej šmykľavke. Vyskočiť z bazéna, vyliezť na šmykľavku, člup do vody a stále dookola do omrzenia. Poznáte to. Zrazu som počula, ako môj mladší syn vystrašene kričí v polovici jazdy: „Mamááá, pomóc, nemám koleso!“ V zápale hry si ani nevšimol, že plávacie koleso nemá na sebe, ale ostalo na brehu. Manžel okamžite skočil rybičku do dvojmetrovej hĺbky takou rýchlosťou, že ani pobrežná hliadka Baywatch by sa za neho nemusela hanbiť. V tej chvíli som si uvedomila dve veci. Že vedieť plávať je veľmi dôležité. A po druhé, kvalitné plavecké pomôcky sú výborná vec.
Kruh detský dvojitý MY BABY FLOAT INTEX 56585
Toto objemné plávacie koleso je ideálne, keď si chcete zobrať malé dieťatko so sebou do veľkej vody. Keď som potrebovala mať chvíľu voľné ruky, vedela som, že v tomto plávacom sedátku je moja dcérka v bezpečí. Nehrozí žiadne prevrhnutie sa alebo vyšmyknutie z kolesa do vody. Keď ale začala byť trošku aktívnejšia, prekážalo jej, že nemôže čľapkať rúčkami vo vode.
Plavecké kolieska Cherek's KraulQuappen
Tieto plavecké rukávniky sú veľmi obľúbené a bezpečné, pretože ich vnútro tvorí pena. To znamená, že aj keď sa nafukovacia časť rukávnikov prepichne, naďalej držia dieťa nad vodou. Je to veľké plus na rozdiel od klasických rukávnikov, ktoré po prepichnutí ihneď vyfučia a je po zábave.
INTEX Nafukovacia vesta Deluxe Pool School
Máte väčšie dieťa a radi člnkujete? Alebo je vaše dieťa ešte neplavec a v roztržitosti si zabúda ustrážiť plávacie koleso ako môj syn? Zapnite ho do tejto nafukovacej vesty a problém je vyriešený.
Plavecká čiapka Speedo Long Hair Cap Tyrkysová
Plávanie je zdravý šport a netreba ho vynechávať ani v zime. Treba ale dávať pozor, aby dieťa nevyšlo do studeného počasia s mokrou hlavou. Keď sa chcete vyhnúť nekonečnému fénovaniu v šatni aquaparku, použite kúpaciu čiapku. Výrobcovia myslia aj na dlhovlasé princezné a v ponuke sú plavecké čiapky určené špeciálne pre dlhé vlasy. V tyrkysovej čiapke od Speedo vaša mladá športovkyňa určite vo vode zažiari, a jej vlásky ostanú chránené pred chlórom.
Plienky do vody alebo plienkové plavky?
Nič mi nedokáže zlepšiť náladu viac, ako pozorovanie batoliat a malých detičiek bezstarostne sa čľapkajúcich v bazéne.
Prvé skúsenosti s potápaním, veselé špliechanie so svojimi rovesníkmi a prelievanie vodičky z krhličiek... A aha, táto malá gumená kačička ako ladne pláva po hladine...
V tom zápale osviežujúcej hry sa nemožno čudovať, že sa prihodí „nehoda“ aj tým, ktorí už doma obratne zvládajú dobehnúť na nočník. Z hygienických dôvodov je preto vhodné dávať najmenším detičkám do vody plavecké nohavičky alebo plienky.
Tieto praktické vecičky nám v súčasnosti ponúka viacero výrobcov, tak sa poďme na ne spolu pozrieť.
Plienkové plavky
Swim Nappy neoprénové plavky, zelené s pásikom
Tieto plavky sme vyskúšali aj my. Sú pružné a dcérka sa v nich veľmi dobre cíti. Široké lemy netlačia ani bacuľatejšie detičky. Ďalšia dobrá vlastnosť neoprénu je, že chráni telíčko pred prudkou zmenou teploty, napríklad v studenej vode. Veľkou výhodou je aj to, že vám vystačia jedny plavky, kým dieťa nepodrastie, a nemusíte si stále dokupovať nové ako pri jednorazových plaveckých plienkach. Nevýhodou je, že sa dosť ťažko obliekajú a vyzliekajú na mokrú pokožku.
Ak má vaše dieťatko riedku stolicu, odporúčam použiť aj jednorazovú plávaciu plienku. Keď dcérke „išli“ zúbky, plavky nám žiaľ riedku stolicu nezachytili a verte mi, plavčík, ktorý potom čistil bazén, nebol veľmi nadšený.🙂

Zubné pasty: z čoho sa skladajú a podľa čoho si vybrať?
Pri čistení zubov je najpodstatnejšia zubná kefka a správna technika čistenia. So správnou zubnou pastou ste na dobrej ceste k perfektnej ústnej hygiene. Podľa čoho si však vybrať a ako sa orientovať v zložení zubných pást? To som zhrnula v nasledujúcom článku.
Čo vlastne obsahuje zubná pasta?
Laurylsulfát sodný (SLS)
Táto zložka zabezpečuje penivosť pasty, a hoci nie je k umytiu potrebná, navodzuje pocit väčšej čistoty zubov.
Príchute
Jedná sa o prírodné oleje, extrakty a príchute ako škorica, aníz a mäta. Môžu to byť aj syntetické látky – aspartám.
Farbivá
Umelé farbivá môžu spôsobiť podráždenie, a preto je lepšie sa im vyhnúť.
Fluorid
Posilňuje zubnú sklovinu a chráni zuby pred povlakom, baktériami a cukrom.

Pastelky, voskovky a farbičky-čarbičky pre najmenších
Keď dieťa objaví čaro kreslenia a maľovania, je to veľká vec preňho, aj pre rodiča.
Dieťa je nadšené, že zanecháva za sebou viditeľnú stopu a rodič hrdý, keď vidí pokroky malého umelca.
Kreslenie, či spočiatku skôr čmáranie je dôležitým míľnikom vo vývine každého človiečika. Tvorí základ grafomotoriky, rozvíja jemnú motoriku a v neposlednom rade kreativitu. A hoci detská kreativita častokrát prekročí hranice papiera a deti sa realizujú na stenách a nábytkoch, je potrebné ju podporovať (a stanoviť pravidlá🙂).
A tak, keď učiteľka v škôlke oznámila, že by som mala so synom viac trénovať kreslenie, premotivovanej matke nebolo viac treba…
Nakúpila som papiere, vymaľovávanky, pastelky, voskovky, aj kriedy a naštudovala si, ako by mal drobec správne kresliace potreby držať v ruke.
Poviem vám, je to trocha veda, ale oplatí sa ovládať ju. Vel’mi zjednodušene:

Oplatí sa priplatiť si za vlhčené obrúsky WaterWipes?
Keď sa narodila Natálka, chcela som pre jej novorodeneckú kožičku len to najlepšie. WaterWipes splnili všetky moje požiadavky na dokonalé vlhčené obrúsky. Čo je najdôležitejšie, sú celkom bez chémie. Len tá cena... A tak som si po pár týždňoch používania povedala, že hádam nájdem vlhčené utierky, ktoré budú podobne dobré, ale za nižšiu cenu. V obchodoch som predsa videla viacero obrúskov s označením „99 % vody". Tak som si nakúpila všetky „99 % vody", ktoré som našla, že ich otestujem.
A ako to dopadlo? Našla som podobné obrúsky za nižšiu cenu?
Poďme pekne po poriadku. Okrem WaterWipes som nakúpila vlhčené obrúsky 4 iných značiek, ktoré sľubovali 99 % vody. WaterWipes obsahuje až 99.9 % vody a zvyšok len výťažok z grepových jadierok. Žiaľ po preskúmaní obalov ostatných značiek mi bolo jasné, že okrem 99 % vody obsahujú aj dosť dlhý zoznam ďalších ingrediencií, znejúcich prevažne dosť chemicky (Sodium Benzoate, Disodium EDTA, Myristamidopropyl PG-dimonium chloride phosphate atď.).
Ideme testovať v praxi
Moje požiadavky boli jasné - obrúsky musia byť dostatočne vlhké (ale zas nie príliš), mať neutrálnu vôňu (žiadny zápach, ale vadí mi aj výrazná vôňa), nemali by peniť (vtedy mám pocit, že v nich je niečo chemické), musia byť pevné, ale zároveň jemné k pokožke, netrhať sa a ľahko sa vyťahovať z balenia (a ideálne po jednom).
Musím uznať, že WaterWipes spĺňajú takmer všetky tieto kritériá - sú dostatočne vlhké, nepenia, vôňa je príjemne neutrálna, takmer žiadna, sú hrubšie ale zároveň jemné, netrhajú sa. Odpustím im aj jediný nedostatok, že občas vytiahnem naraz viac kúskov.
Keďže toto má byť nezávislá recenzia a nie reklama resp. antireklama na niektorý z produktov, nebudem ich tu úplne konkretizovať. Samozrejme, každej mamičke môže vyhovovať niečo iné, ale vysledok môjho testovania ďalších produktov bol taký, že som príliš spokojná nebola. Niektoré obrúsky smrdeli technicky, iné ako prostriedok na umývanie riadu, niektoré penili, niektoré boli málo vlhké, ďalšie boli príliš tenké a trhali sa. Po jedných sa Natálke dokonca vyhádzala riťka. :( Vtedy som si povedala: „A dosť!" Zamrzelo ma, že som zo svojej malej milovanej dcérky urobila testovacieho králika a rozhodla som sa používať iba WaterWipes.
Pravdupovediac, okrem WaterWipes v mojom subjektívnom hodnotení obstáli ako-tak ešte jedny, ktoré nebudem menovať. Avšak, keď sa pozriem na ich zloženie, je mi jasné, že celkom bez chémie nie sú. A ich cena je iba o niečo nižšia ako u WaterWipes, navyše majú v balení menší počet obrúskov. Keď som si to prepočítala, vyšiel mi rozdiel v cene za mesiac 3-8€ (podľa toho, kde ich kupujete). Za túto sumu naozaj nebudem šetriť na pokožke môjho milovaného dieťaťa a doprajem jej to najlepšie, čo na trhu je a to sú určite obrúsky WaterWipes.

Waterwipes - bez strachu z alergií
Dvojnásobná maminka. Tento titul som získala len prednedávnom a pýšim sa ním hrdo a všade na svete. Okej. Idylka občas pomienie... Poznáte to. Jedno dieťa plače uprostred prechádzky, lebo plienka, druhému hrajú v očiach iskričky. Len čo sa obzriete, ústa a vlastne pol tváre zalepila čokoláda, čosi sa ušlo aj tričku a mláka, ktorej ste sa kočíkom vyhýbali z oblúka, bola pre toho samostatného a občas dokonca neposlušného červíka neskutočným lákadlom.
Prvá pomoc každej mamy - vlhčené obrúsky. Nosím ich so sebou všade! Nebudeme si klamať. Za obdobie posledných 4 rokov som ich vyskúšala hneď niekoľko. Jedny boli príliš suché, iné príliš drsné. Ďalšie parfumované a zadoček po nich zostával ako obsypaný krupicou. O vlhčených obrúskoch WaterWipes som sa dozvedela až vďaka Modrému koníku a aj vyskúšať ich som mohla práve vďaka spustenému testovaniu.
Dcérke sa páčili, hoci to na fotke tak nevyzerá! 🙂 Nie som žiadna „biomatka", ktorá odsudzuje chémiu, veď mi robí službu v každodennom živote, ale... Dlho som sa bránila vziať vlhčený obrúsok a utrieť ním bábätku ústočká alebo aj rúčky, ktoré si v nestráženej chvíli ešte mokré a zapenené od obrúska princezná strčí do pusy. Až pri WaterWipes som sa konečne odhodlala. Dôvod je jednoduchý rovnako ako zloženie obrúskov. Dve prírodné ingrediencie - 99,9 % sterilnej vody a kvapku ovocného extraktu z grapefruitových jadierok, z ktorých sú zložené, ma totiž od takéhoto odvážneho činu neodradili. Takže žiadne mydliny či parfémy naozaj nehrozili. A po ich použití teda žiadne červené fliačky, vyrážky, či podráždená jemná pokožka!
Intímna hygiena drobca bez začervenia je tiež super. Navyše sú obrúsky skutočne dostatočne navlhčené, čo uľahčuje použitie naozaj na najrôznejšie účely. Kým som z inej značky musela použiť obrúskov viac, WaterWipes sa stali skvelými pomocníkmi bez plytvania. Majú jemný povrch, skvelú štruktúru, sú dostatočné hrubé, zároveň sa netrhajú, takže majú viac parametrov, ktoré ma o ich kvalite rozhodne presvedčili.
Nosili sme ich so sebou všade. 🙂
Čo však musím podotknúť je, že mi trochu nevyhovovalo ich otváranie. Občas mám plné ruky práce a tak je mojím veľkým pomocníkom starší synček (takmer 4 roky). Áno, práve ten s tou zalepenou pusou od nanuku, a on otváranie vôbec nezvládol, veď občas som naň potrebovala dve ruky aj ja. Namiesto rýchlej pomoci pribehol s balením s prosbou: „Mamka, otvor!"