Som v 24. týždni a musím sa vzdať bábätka
Ahojte vsetci. Potrebujem sa vyrozpravat zo svojho zialu. Mojmu malickemu zistili vrodenu srdcovu vadu a tiez z vysetreni na genetike mentalne postihnutie na 98%. S partneron sme sa rozhodli pre potrat som v 24 tyzdni a velmi sa bojim a som nestastna. Je tu nejaka zena co mala taky podobny pripad ako ja?
No mne tiež zistili 30tt že synček ma vrodenu srdcovu vadu a aj downom syndrom a 3tyždnovi odstup rastu hornych a dolnych končatin odporučali mi ist na potrat a neišla som teraz ma 2 a pol roka sice jak mal pol roka mal operaciu srdiečka a teraz mame z neho velku radost je to opatera počas dna ale čo už narobime ved su to naše deti. je to tažke ale je to na vas
Ako ja si myslim, ze pri takychto temach by velmi pomohlo, keby na ne reagovali, len zeny ktore boli postavene pred taketo rozhodnutie, ich pocity, v pripade, ze išli na potrat, ale tiez v pripade, ze všetko nechali na prirodu, ako všetko prebiehalo, pripadne ako funguju po rokoch, nech uz bolo rozhodnutie akekolvek. Ja neviem, prečo niekto nedokaze pochopiť jednu vec. JE ROZDIEL, KED VAM NIEKTO POVIE, ZE VAšE DIETA BUDE POSTIHNUTE, KED HO ESTE ANI NECITITE, AKO KED SA DIETA NARODI POSTIHNUTE, ALEBO NEDAJBOZE OCHORIE NASLEDKOM NEJAKEJ TAZKEJ CHOROBY, URčITE BY SOM SA HO NEZBAVILA AKO šKODNEJ, ANI JEDNA Z VAS KTORA NEBOLA POSTAVENA PRED TAKETO ROZHODNUTIE NEVIE AKO BUDE REAGOVAť, AJ KED ZA NORMALNYCH OKOLNOSTI, SI JE STOPERCENTNE ISTA, ZE DIEťA SI ZOBRAť NEDA. Naozaj by pomohlo, keby sa k tomu vyjadrovali len zeny, ktore uz niečo podobne prezili.
@marienka1703 ano mas pravdu ale keby som bola v tej situacii... tak by som konala rovnako :(((((
ja mam v rodine down syndrom.. neni to sice tragedia ta diagnoza ale ked vidim ze ako sa trapi cela rodina kvoly tomu tak ..... :(((((((
@luba28 je to hrozné sa na to pozerať,ked dieťa trpí,ale naozaj nemáme právo im brať život......mojej sestre tiež povedali,dieťa bude postihnuté,všetky výsledky zlé,zlé,zlé.Plakali sme s ňou,pripravovali sa na to celá rodina a chlapec je naozaj úplne zdravý......sestričky po pôrode sa chodili na malého pozerať a obzerali ho.Placem aj teraz ked to píšem od šťastia aj nešťastia ako často sa môžu mylit.Treba to nechať na Pána Boha ako on rozhodne,ale mamička bude mať svedomie čisté a nebude ju to prenasledovať čo ak........
@jaaty ahoj, mrzi ma cim si si presla. A k ostatnym zenickam, ozval sa niekto, kto si tym realne presiel, mozete si konfrontovat nazory s jaaty, ale tu na MK zase klasika, donekonecna sa dotahovat o vlastnej pravde, neakceptovat ine nazory a v tom vsetkom akosi pozabudnut na zakladatelku, ktoru by potesilo kazde mile slovo a trochu psychickej podpory...
afrika 10:26...smutné, že ústavy sú plné chorých detičiek... ešteže je toľko silných rodín, ktoré to zvládnu.... ľahko sa súdi kým človek nezažíva...
keby tie rodiny boli take silne,mali by deti doma,nie v ustave
no najtragickejsie na tom vsetkom je,ze keby sa spolocnost inak spravala k postihnutym detom a aj dospelym a hlavne k ich rodinam,tak by sme tu taketo temy nemuseli vobec riesit!
lenze v dnesnej dobe sa bohuzial musia obe strany obhajovat -tie ktore sa rozhodnu dietata vzdat -hlavne zo strachu ako by to zvladli,z toho,ze je to aj o financiach ,zo strachu ,ze spolocnost ich deti neprijme ,z neznalosti problematiky a na druhej strane rodiny ktore sa pre postihnute deti rozhodnu musia celit nechapavym pohladom a otazkam typu,vy ste to nevedeli? a to sa uz nedalo nic robit a pod... a to uz nevravim o roznych diskusiach o tom ake su tieto deti neproduktivne pre buducnost.
urcite by som si dala diagnozy potvrdit este aspon dvoma odbornikmi,skus este nejakeho dobreho specialistu na morfologicky ult,mne to velmi pomohlo.....mam 3 deti a milujem ich nadovsetko,ale mat dieta s tazkym postihom je obrovske celozivotne utrpenie,neskutocna bolest a neschopnost pomoct....kto z nas by vymenil normalny zivot za nevedomost a nehybnost....nikto,kazdy by sa radsej rozhodol zomriet....nie je to vec nazoru ostatnych,je to len a len na tebe a tvojej rodine,len tvoje srdiecko ti napovie co je pre tvoje dietatko najlepsie,drzim vam palce a myslim na vas.
@silvia002 Musis prezivat skutodne silnu bolest a zmatok. Velmi vam drzim paste. Zelam vela sil. ☹ ☹ ☹ ☹ ☹
@fidka79 citala som. A je mi dost smiesne ze ma tu poucuje niekto ako ty,lebo ja viem ake su testy nespolahlive, som porodna sestra...a tiez viem, ze ani sono, ani genetika nie su sto percentne presne...no ty si to asi nevedela 🙂
@silvia002 - ahoj, pisem Ti ako obycajna mamina 2 deti mamine, ktora ma pred sebou najtazsie rozhodnutie v zivote, sama za seba, svoje pocity. Preto ako mama, lebo predtym som premyslala inak a myslela som si, ze by som nevahala. Teraz ako mama viem, ze by som vahala. Pisem mozno to, ako by som to asi, naozaj asi, skusila "riesit" ja. Sama so sebou, v sebe. Mozno aj nie, pretoze netusim, co by som robila, keby som to naozaj realne aj musela riesit. Neviem, ci by som nekonala v skutocnosti inak, ako si teraz myslim.
Zvazovala by som asi len 1 vec, a to je, ci babatko fyzicky momentalne trpi. Ak ano, ak fyzicky trpi uz teraz, v Tvojom brusku, tak by som sa zrejme rozhodla ho predcasne porodit, a tak jeho fyzicku bolest ukoncit. Pisem to preto, lebo si myslim, ze v Tvojom pripade uz pojde o klasicky vyvolany predcasny porod. Babatko zrejme porodis (pravdepodobne Ti navrhnu vaginalny porod, kvoli buducim tehotenstvam a porodom, ale mozno sa budes moct rozhodnut aj pre sekciou) a ako tu uz niekto pisal, ak bude zive, tak mu nebudu poskytovat ziadnu starostlivost.
Ak vsak babatko fyzicky netrpi, ja by som sa rozhodla ho donosit a porodit v termine. Kvoli tomu, ze by som psychicky nezvladla pocit, ze kvoli mojmu rozhodnutiu muselo odist skor ako mohlo, ze sme mohli spolu stravit viac casu. A tiez by som sa zrejme nedokazala vzdat pocitu, ze zazraky existuju a ja som tu sancu nevyuzila - aj ked rozum by mi hovoril nieco ine, viem, ze moje srdce by hovorilo toto. Viem, je to mozno naivne...
Pises, ze babatko ma srdcovu vadu - ak je nezlucitelna zo zivotom a babatko v brusku fyzicky netrpi, ja ako mama by som svoje dietatko nechala odist same. Ak je ta vada taka, ze bude par mesiacov zit, co na tom, ze na 98% mentalne postihnute? Ved aj o zdrave babatko sa treba starat 24 hodin 7 dni v tyzdni. Ako mama by som rozmyslala takto. Ze je moje a chcem ho mat pri sebe.
Lenze ono je to zlozitejsie. Lebo Ty si pisala, ze babatko bude po narodeni trpiet fyzicky. Ak je toto iste, naozajstna istota, ze babatko sa narodi s fyzickym utrpenim, ktoremu sa neda pomoct, ulavit, tak by som asi zvazovala. Premyslala zase inak. Ci sa mu skutocne neda pomoct od bolesti.
Pisem to tak preto, lebo som zazila, ked mi blizky clovek umieral s velikou fyzickou bolestou - ktora sa vsak dala tlmit. Bolo to nedavno. Trpela ona, trpelo okolie. Ale stale neviem, ci by som za nu dokazala rozhodnut s vedomim, ze mam sancu to ukoncit. Skor si myslim, ze nie. Ked umieral moj milovany stary otec (on ale nemal fyzicke bolesti), ked bol odkazany na 24-hodinovu starostlivost, co bolo naozaj psychicky velmi narocne, stale som chcela, aby vyzdravel, aby sa to zlepsilo. Aj ked som vedela, ze sa to nestane, mala som v srdci stale nieco, co mi sepkalo: co ak... Trvalo dlho pripustit si, ze chcem, aby sa to skoncilo. Ze pre neho je to trapenie. Napriek tomu si myslim, ze by som asi nedokazala ukoncit to trapenie ja svojim rozhodnutim, keby som tu moznost mala. Kvoli tomu, "co ak..." a kvoli tomu, ze by som sa ubrala o chvile, ktore sme boli spolu.
Chcem tym povedat, ze kazdy z nas je iny. Je to o povahe, osobnosti cloveka, ake rozhodnutia je schopny urobit, uniest ich dosledky. Ja osobne by som rozhodnutie predcasne porodit svojim rozhodnutim babatko asi neniesla dobre. Mam za sebou MA v pociatku tehotenstva. A viem, ake tazke to pre mna bolo, mozno preto si nedokazem predstavit to, co musis Ty.
Ziadne Tvoje rozhodnutie nebude spravne ani nespravne, bude to najlepsie, ktore v danej chvilu urobis. Ja Ti chcem popriat iba velmi vela sily a odvahy, aby si sa rozhodla tak, aby si si zvolila cestu, ktora bude menej bolestiva. Lebo bolestiva bude asi v kazdom pripade. Si silna zena, kazda zena, ktora si tymto musi prejst, je silna. Kiezby si nemusela ☹
Pred 2tyzdnami mi museli prerusit tehotenstvo v 21tt. Drzim ti palce. Je to tvoj zivot a rozhodni sa spravne. Ja som na vyber nemala. Babatko by mi do 2tyzdnov odumrelo v brusku. Ale rozhodla by som sa ako ty.
Och, s prepáčením to sú kecy o tom, ako treba prijať osud a zmieriť sa s utpením dieťatka. ☹
Niekto je hlboko veriaci a porodí dieťa, ktoré bude trpieť a čoskoro zomrie. Urobí tak, lebo je to v súlade s jeho vierou a presvedčením.
Niekto sa rozhodne s ohľadom na dieťa jeho tápenie zmierniť a podstúpi ukončenie tehotenstva.
Kto má z vás právo súdiť, čo je správne? Ak ste veriace, nechajte ten súd na Boha a nekážte tu o zabití.
Náš syn 13 mesiacov svojho života prežil v pekle bolesti tu na Zemi. dali by sme vlastný život za jeho zdravie, s láskou sme sa o neho starali do poslednej sekundy. Ale i tak sme si 1000krát za tú dobu povedali, že mal drobček radšej odísť hneď pri prvom pobyte na ARO, že predsa nie je možné, aby nevinné dieťa takto trpelo. Pomocnú ruku nám nepodal žiadny úrad, pomôcť nedokázali ani lekári, na väčšinu vecí sme boli úplne samotní. Sláskou by sme sa o neho strarali ďaľších milion rokov, ak by pri tom netrpel.
A ano, otvorene priznávam, ak by bola možnosť eutanázie, využijeme ju. Tak ako nenecháp trpieť domáceho maznáčika ,a k mu nie je pomoci, museli sme nechať trpieť nám to najmilovanejšie.
Môžeme tu donekonečna moralizovať, čo je správne z pohľadu vieri, či nášho osobného presvedčenia, ale nikto z nás ani len netuší, čo by urobil byť na mieste dotyčného človeka. Také či oné rozhodnutie je neskutočne ťažké.
Neskutočne smutné je však čítať tu vyjadrenia niektorých žien, ktoré moralizujú, avšak pri vynášaní rozsudkov už trošku na svoju vieru pozabudli.
Maminke želám, aby pri svojom rozhodovaní našla hlavne oporu svojej rodiny a hlavne, aby dieťatko trpelo čo najmenej. ☹
@fidka79 ja som ti ani slovom nepotvrdila ani nevyvratila o ake testy slo, takze tu nehadaj a nedavaj mi do ust nieco co som nepovedala...a ked si PA, tak by si mala vediet ze ziadne testy nie si stopercentne presne, ani morfologicky UZV, to ti povie kazdy lekar, co ho robi, takze neviem o com... Ja byt v situacii autorky tejto diskusie, by som urcite hccela poznat aj iny nazor. A ked si PA, musis vediet aj to ze sa neraz stalo, ze mamicka bola odporucena na potrat s tym ze zarucene bude mat poskodene dieta, ona odmietla a hla, ono sa narodilo zdrave
Takze sa chod vyvrsovat na niekom inom, mila PA 😖
Presne ako pise @abbey1 ... kto neprezil nepochopi....
chvalapanubohu ze nemam taketo skusenoti ale vidim ako sa moja mm teta trapi kvoly chorej dcere.... ako proste :(((((( netreba sudit. a hlavne na Sk kde vam stat nepoda ani slamu na vsetko sama, a dieta i tak trpi cely svoj zivot :((((
Taketo prispevky a temy by mali byt zablokovane, sluzia len na vyvolanie hadky, a kto sa postavi proti, je hned opluvany. Cakaju sa tu len jenostranne prispevky aby pohladkali dusu autorky. autorka, toto je na obornika obrat sa tam.
Je to urcite tazke, kazda zena ma pravo na svoj nazor. Len teda skoda, ako hovori
@afrika ze su ustavy plne takych deti, ked tu je tolko zien, co by nevahali mat tazko postihnute dieta. Mozno by mohli pouvazovat nad adopciou takeho dietata ked su take silne. Ja neviem ako by som sa rozhodla, ale asi by som sla este za hnym odbornikom a ak by mi potvrdil, ze dietatko bude trpiet, sla by som na potrat. Drzim palce
@zajkka ja by som to nezvladla,....obdivujem ludi /matky/ktore si taketo dieta necha a donosi a porodi aj ked vie,ze viacere vysetrenia potvrdili,ze bude chore a postihnute,....ja som silna,prezila som si dost za mlada,ale toto by bolo vela na mna,....a nikto ma nepresvedci o opaku,..ja sa poznam najlepsie a volila by som tak ako Silvia,....
Ako mama dvoch deti jedneho choreho a druheho zdraveho ti mozem len povedat ze som rada ze ich mam obe, ale nik nevidi do mna, vsetci si myslia ze som velmi silna ale ja sa tak necitim, neznasam pohlady ludi na maleho drganie sa a sepkanie
Moj maly je uzasny aj napriek diagnoze.
Na tvojom mieste by som zasla za psychologom a porozpravala sa s nim o svojich pocitoch, je tazke rozhodnut sa a nik ti nema pravo radit co mas a nemas robit najme tu nie. Nik ta nepozna nevie sa vzit do tvojich pocitov. Ak na potrat pojdes nik ti to nema pravo vycitat. Lekari ti povedali co je tomu malemu a ked vies co ho caka ako jeho mama sa musis rozhodnut ty, zial ci spravne alebo nespravne je otazne. Co je spravne pre teba nemusi byt spravne pre sto inych zien. A ako mama postihnuteho chlapceka by som nevedela ako sa zachovat v situacii keby mi povedali ze aj mala by bola postihnuta.
Chcela by som vedieť či tie, čo tuna radia aby si na potrat nešla by v rovnakej situácii v ktorej si teraz ty to aj reálne urobili.. Je ľahké povedať nešla by som lebo je to MOJE dieťa.. jasné.. ale len máloktorá tuna vie ako sa ty naozaj cítiš.. Je to veľmi veľmi ťažké rozhodnutie.. Áno stávajú sa prípady kedy doktori tvrdia že dieťa bude postihnuté a narodí sa zdravé.. No tebe zrejeme robili veľa vyšetrení a zrejeme to je tak.. bohužiaľ.. Ja som mama, keby sa mi stalo to čo tebe.. veľmi by som sa trápila, na potrat by som v takomto prípade šla.. určite by som zvažovala, zvažovala.. mala výčitky lebo áno je to MOJE dieťa.. ALE.. čo má takéto bábo zo života? Len trápenie?! A trápiť sa budeš potom aj ty aj celá tvoja rodina... Poznám tuna na MK jednu maminu čo má bábo ktoré má toľko diagnóz že som ich ani spočítať nevedela.. nehýbe sa, nevie sa usmiať.. viac času trávi v nemocnici ako doma.. prosím vás.. čo je toto za život? Zaslúži si dieťatko takýto život? Tak teda, buď ho necháš žiť, ak by vôbec prežilo, necháš ho nech sa trápi.. ale svedomie budeš mať čisté.. alebo ho odbremeníš od takéhoto života.. a navždy si to budeš vyčítať.. lebo ta výčitka tam proste stále bude.. je to ozaj ťažké rozhodnutie.. prajem ti aby si sa rozhodla čo najlepšie.. pre teba aj pre bábo.. !!! 😔
@silvia002 ahoj, v prvom rade, snaz sa pövzniest nad nazormi niektorych ludi... Kto nezazil, najviac mudruje... Ty si ta, na ktorej pleciach lezi cela tarcha.a vies,kolko unesies. Teraz a rovnako bude lezat cely zivot, nech sa rozhodnes akokolvek. Neexistuju slova , ktore by ti zmiernili tu bolest, ktoru citis... Chcem len podotknut par veci... Prva je.. Neviem ako zistili tieto vady u babatka 😖 , ci triple testom, morfologiou, genetika, amnio.., Ak len test, ci morfo, este by som nehadzala flintu do zita, naozaj sa casto lekari mylia a aj tazko postihnuty plod sa odrazu narodi zdravy... Ak je to iste, ze tam postihnutie je, tak nevahaj a chod na zakrok!! Ziadna matka choreho dietata, tym, ze ho porodi, nerobi jemu sluzbu milosrdenstva! Naopak, je to jej slabostvo, a demagogia ak vedome vystavi dieta trvalemu trapeoiu, bolesti a ona trpi s nim.. Ak ma sama potrebu trpiet, nech a zavesi na kriz a dieta nech bolesti usetri ! Niekto sa tu pytal, ze ci nechat zabit dieta,ktore ochorie... To sa ale neda porovnavat! Dieta,ak ochorie, vsetci dufaju v jeho uzdravenie do poslednej chvile! A verim, ye je aj mnoho takych,ktorg maju deti v tak zlom stave, ze by ochotne pristupili na eutanaziu,ak by mali tu möynöst! Samozsejme, treba rozlisovat postiinutie.. Mne napr.si pöslednom tehu vysli testy na DS, amnio som odmietla, lebo DS by som ri aj tak nedala vyiat. Lekar ma presviedcal, okolie ma atakovalo, najma svokra, ze chcem pokazit krasnu zdravu rodinu a priviest na svet debilka,co nikdy nebude plnöhodnotne zaclenitelny... A,ajhla., narodil sa chlapcek zdravy ako buk.. Ale ak by mi na morfo vysli vaznejsie pöstihy a amnio by to potvrdilo, okamzite to riesim. Drzim ti palce a mnoho sil. Nie nic zle na tom, ze chceme zdrave deti.
Ja osobne som asi v tomto mrcha,ale nedovolila by som aby sa mi narodilo velmi vazne postihnute dieta a lekari by si na nom doslova skusali lieky a urcite postupy. Pretoze akonahle sa to narodi a bude vazne postihnute skonci v rukach nemocnicneho personalu a clovek moze len podpisovat papiere a rozhodovat ci este toto a ci tamto. A kvoli zachrane zivota toho maleho clovek podpise cokolvek. Najhorsie je to,ze keby to dieta trpi tak ked sa narodi uz to nebudete moct ukoncit,ze nech uz tomu malemu daju pokoj. Lebo to uz nebude uplne v ruakch rodicov. Znama to zazila, nevie sa z toho spamatat,nenavidi nemocnice...dieta jej tam takto drzali ako pokusneho kralicka 2 roky,pritom sa malo narodit zdrave. Vobec tam nevysli nejake zle vysledky,nevedela do coho ide. Prave v tom bol ten paradox,ze namiesto radosti prislo utrpenie. Velmi chcela,aby to uz cele skoncilo a nemohla skoro nic. Bola len taka figurka v rukach lekarov,ktori proste vedeli co robia. Clovek musi mat velke stastie na personal,aby sa dalo nejak dohodnut,co potom,co ano a co uz nie. Znama to nejako prezila do sameho konca na antidepresivach,dnes ma uz dalsie babo,ktore je zdrave. Podla mna si deti taky zivot,ktory je utrpenim nezasluzia,len kvoli tomu,aby som ja ako clovek mala ciste svedomie. Ked som isla na kyret v 11tt, lebo male odumrelo,tak to este bolo stale znesitelne,boli to psychicky ale da sa to zniest. Ked som videla dieta v nasej rodine napojene po porode na vsetky hadicky, tak to by som asi len tak nezvladla. je to len moj nazor, dufam,ze nikdy nebudem musiet stat pred takymto tazkym rozhodnutim. Toto su veci,ktore sa nepraju ani najhorsiemu nepriatelovi...
@afrika ty sa moja hlavne nerozčuľuj 😉 buď v kľude, nech je aj maličký v kľude 😎 😎 😎
tu sa to vždy zvrhne na hádku , mňa len strašne mrzí, že ženy si nedali robotu ani s tým, aby si prečítali úvodný príspevok, kde pani písala, ako sa chce vyžalovať, a nepýtala si rady, a už vôbec si nepýtala názory na tému potratov. Keď si predstavím, aká musí byť beztak strápená a niektoré s prepáčením sprosté kravy (!!!) tu napíšu "nezabíjaj ho , prosíím ťa " tak mi je na grcanie ... 🙄 keď to tá žena číta, čo dúfam, že nie, tak musí plakať ako najatá. Trošku empatie voči trpiacemu človeku, to nie...súdia a rozdávaju "dobré " rady. Akoby niekto o ne stál !!! Pritom tá pani nežiadala nič, len trošičku radu, pochopenie, od žien, ktoré si podobnou tragédiou prešli...
Stále nechápem túto debilnú slovenskú mentalitu...Miešať sa do vecí iných, a každý by najradšej rozhodoval za iného a cíti sa hlboko kompetentný, ale premiesť pred vlastným prahom, to nikto.
Nenarážam na nikoho, a naozaj sa tu nebudem púšťať do žiadnych konfliktov, už len vzhľadom na tregédiu ktorú zažíva pani zakladateľka a z úcty k jej príspevku aj keď pri niektorých doslova dementných komentároch ma prechádzal mráz po chrbte.
Keby som nezobrala zivot, zobralo by to dieta zivot mne ... lebo by som do toho umrela !