Som v 24. týždni a musím sa vzdať bábätka
Ahojte vsetci. Potrebujem sa vyrozpravat zo svojho zialu. Mojmu malickemu zistili vrodenu srdcovu vadu a tiez z vysetreni na genetike mentalne postihnutie na 98%. S partneron sme sa rozhodli pre potrat som v 24 tyzdni a velmi sa bojim a som nestastna. Je tu nejaka zena co mala taky podobny pripad ako ja?
@silvia002 ahoj, Silvia, ak si sa už rozhodla, tak tvoje rozhodnutie neovplyvní nič, ale áno dievčatá sa ti tu snažia povedať že genetické vyšetrenia nemusia byť presne ani správne (ja by som sa rozhodne nespoliehala na jednu prahu) A aj to že je choré domnievať sa že len zdravé deti majú právo na život. Ak aj sú poruchy tvojho dieťaťa nezlucitelne so životom, prečo ho nemôžeš porodiť normálne? Tu sa už V 26tyzdni nebavime O potrate.. kebysi ho porodila na konci tehu aj mŕtve môžeš sa S ním dostojne rozlúčiť A pochovať ho. Neviem mne to príde úplne choré rozhodovať za boha...
Okrem toho si úprimne myslím že je šanca že tvojmu dieťaťu nič nebude A aj to že ak aj bude je to veľká životná výzva..vôbec nie nevyhnutne negatívna.
@alchemilkazltozelena Táto mamička tvrdí, že je šťastná, a jej postihnuté dieťatko je zázrak. Nevyzerá, že by to hrala, a bola by na antidepresívach...
https://www.youtube.com/watch?v=oWCbkyR0cy0Nedá sa mi nereagovať na tento príspevok. Vydala som v 22 rokoch a od začiatku sme veľmi túžili po bábätku.Ale nedarilo sa. Už som to vzdávala, hlavne psychicky. Po dvoch rokoch sa podarilo. V 13tt som išla do poradne. Vysmiata, šťastná- veď budem maminou. Doktorkine slová srdiečko nebije boli ,,nedá sa to ani opísať,,nasledovala kyretáž. To zúfalstvo. Niečo vo mne rástlo a zrazu tá prázdnota. , Po istom čase som zistila, že som opäť tehu,tešila som sa ,ale aj veľmi bála. Narodila sa nám dcéra. Ako rastla,veľmi sme chceli pre ňu súrodenca. A podarilo sa. Bola som po 20tt keď mi lekárka oznámila, ze moje dieťatko - dievčatko nedonosím a keď by sa to aj zázračne podarilo, tak sa narodí mŕtve. Veľmi nás to zarmútilo. Prečo my? Zase my?----- Prvé dieťatko som potratila. A teraz toto? Výčitky nepomôžu, sú v tej chvíli zbytočné. To, čo mi pomohlo, bola viera a modlitba. Ja som ,ale nad potratom neuvažovala,ja som sa bála ako to prežijem tú bolesť keď mi dieťatko zomrie. Verila som a stále verím. Moje dievčatko má dnes pomaly 3roky a tešíme sa z nej. Je ZDRAVÁ:Pôrod bol bezproblémový. Chcem povzbudiť ženy, ja som si týmto prešla. Nezabíjajte svoje dieťa.NA základe nejakých testov, výsledkov.Sme síce v pokročilej dobe, ale všetko je to len technika, každý sa môže mýliť. A moja Timka je toho príkladom. Som veriaca a pevne verím, že Bohu nič nieje nemožné! Prešlo už paru rokov od toho potratu, ale hocikedy si na to stále bolestne spomeniem-ved by som mala tri detičky. Vyvolaný potrat je zásah do tela ženy, čo keĎ sa niečo naruší a už nebudeš môcť otehotnieť?Nezabíjaj svoje dieťa...
@evening_star ty si z jedného videa vypozorovala, že mamička je šťastná? a aj keby bola, myslíš si, že aj to dieťa je šťastné? alebo bude šťastné?
@dadulko1 Tak čítala som o tejto mamičke viac, angažuje sa vo viacerých organizáciách s postihnutými deťmi a šíri vo svete tento odkaz, že aj postihnuté deti majú hodnotu a môžu priniesť do života šťastie. V našej farnosti je viacero rodín s postihnutými deťmi a silu im určite viac dáva Boh a rodina, ako antidepresíva...
@dadulko1 a dieťatko tej mamičky vyzerá byť tiež šťastné - veď mamička rozprávala, ako sa krásne smeje a hrá, a vie rozosmiať aj druhých. To asi nešťastný človek nedokáže...
A ako ináč sa to dá nazvať?
@afrika ale prepac, znie to tvrdo ale ona ho ide zabit... nech ma pohnutky a dovody akekolvek... je rozdiel ak babo zomrie preto, ze je chore a nie je to zlucitelne so zivotom a je rozdiel, ak sa mu k tomu pomoze.... ja to nechapem... zda sa vam to tvrde a predsa to schvalujete..... ano je to zabitie bezbranneho tvora a to este skor ako sa narodi a prito fakt nikto nevie aka biude skutocna realita.... 😠
myslím, že niektoré prispievateľky už píšu o niečom úplne inom ako začala autorka témy.. rozoberajú sa tu autisticky choré detičky a rôzne iné choroby.. téma bola o niečom inom - o iných chorobách.. chorobách, ktoré sú aj fyzického charakteru - čiže bolia......
@katy2 neviem, či tu niekto zaregistroval, že to dieťatko by fyzicky trpelo.. ja by som sa nedokázala pozerať na to, ako moje dieťatko niečo bolí.. má možnosť to ovplyvniť. videla som umierať vo veľkých bolestiach moju milovanú maminku.. a všetci sme si priali to isté - nech už to pre ňu prestane 😔 😔
@alchemilkazltozelena A ešte jeden argument proti tvojmu, že každú matku s postihnutým dieťaťom držia nad vodou antidepresíva- čo potom také páry, ktoré si vedome adoptujú postihnuté deti? Asi si ich neberú preto, aby do konca života užívali lieky na psychiku...
Napríklad tento úspešný herec- Jim Caviezel a krásnou manželkou majú adoptované už dve postihnuté deti...
@afrika Presne tak, čo keby si už mala povedzme 10-ročné dieťa a dostalo by chorobu, pr. rakovinu, pri ktorej by fyzicky trpelo- dáš ho na eutanáziu, lebo "sa už nemôžeš pozerať na bolesť dieťaťa"? A aký je rozdiel zabiť 5mesačné a desaťročné?
@evening_star odpoveď vyššie
@afrika Veď práve to- spraviť všetko pre to, aby čo najmenej trpelo - porodiť ho, a dať mu toľko lásky, koľko znesie. Kebyže som dieťaťom, radšej by som sa narodila afyzicky trpela, a pociťovala nekonečnú lásku mojej mamy, ako si vybrať smrť bez akejkoľvek nádeje na mamino náručie...
@evening_star
@katy2 stáli ste niekedy pred podobným rozhodnutím??? ja takmer áno - nedávno
@evening_star ty jo - odvážne slová napísať, že presne vieš čo by si urobila.....
@afrika Nestála, pretože ja som pri každom tehotenstve akékoľvek testy na určenie geneticky vrodených chorob odmietla s tým, že nech by sa dieťatko narodilo akékoľvek, prijala by som to.
Keby sa to dalo, tak ja by som ti poslala jedno veľké objatie, lebo žiadne rady tu na fóre ti neuľahčia situáciu. Raz tu písala dievčina, ktorá bola v podobnej situácii. Prečítala som si to celé a celý čas som plakala. Tiež hľadala radu a dal jej ju až jeden starý lekár alebo kňaz, nepamätám si už. Nebudem písať ako sa ona nakoniec rozhodla, aby som ťa neovplyvnila. Držím ti palce aby si sa rozhodla správne.
Ano, kazdy si praje zdrave dieťatko,to je viac než isté (sama som mamou 3 deti), avšak náš život nemozme kategorizovat vylucne iba na zdravie... má predsa oveľa hlbší rozmer... Choré dieťa tym padom nemá právo na život a na lásku? Nie je to vobec lahke, ale musime sa naucit asi viac milovat ... Ked sa dieta počas života stane handicapovanym kvoli urazu ... tak sa ho jednoducho zbavime?? ... clovek nie je vec, ale ziva ludska bytost.
Silne viacerym odporucam slovnik cudzich slov a precitat si, co znamena pojem empatia. Tato zena je vo velmi tazkej situacii a aj tak sa tu najdu kazatelky, ktore jej to iba stazia? Neprisla sem pre kazanie a karanie, prisla si vyliat srdce, poradit sa, co robit. Je nestastna z toho, co sa deje a vy jej to este zhorsujete. Radsej si klepnite po prstoch mile damy. 😒
@silvia002 Neviem si predstavit, co musis prezivat. Viem, ake pre nas bolo, ked nam vysli zle tripple testy a rozhodli sme sa pre amniocentezu, aby sme mali istotu. Chvala bohu mame zdrave dieta, ale keby sa ukazalo, ze ma nejake postihnutie, postupovali by sme rovnako ako Ty s partnerom. Zvazovali sme pocas tych dlhych troch tyzdnov vsetky pre a proti, pre nas aj pre to dieta a jednoducho - podstupila by som potrat. Ano, pre niektorych je to vrazda. Ale ak viem, ze sa jednoducho psychicky nezvladnem o postihnute dieta postarat, mam ho radsej donosit a dat do ustavu? Odlozit ho? Aby nikdy nespoznalo rodicovsku lasku, aby nikdy nespoznalo svet taky, aky by ho malo, keby som tu psychicku silu vychovavat postihnute dieta s partnerom mala?
Robis jedno z najtazsich rozhodnuti zivota. Prajem vela vela sily a lasky medzi vami dvoma, aby ste to zvladli. A hlavne prajem, aby dalsie dietatko, ktore sa vam podari pocat, bolo zdrave a vynahradilo vam svojim zivotom toto utrpenie.
@leporeloo krásny príspevok, súhlasím s tebou
Ono v každej diskusii sa diskutujúce rozdelia na dve strany a vždy bude na autorke témy ku ktorej strane sa prikloní. Každý sme niekde inde, každý veríme niečomu inému, každý sme duchovne v inom leveli. Nedá sa súdiť iného človeka, každý si aj tak vždy bude zodpovedať za svoje činy sám. Ja osobne by som tiež vlastným rozhodnutím neodkázala takto definitívne ukončiť život, viem, že pre mňa vedomie takéhoto rozhodnutia by bolo oveľa ťaživejšie ako starať sa o postihnuté dieťa. Ale každý sme iný, to najťažšie rozhodnutie aj tak bude na autorke témy.
Inšpiratívny príbeh: http://najmama.aktuality.sk/clanok/234310/nesku...
Ked sme cakali syna, a cakali na prve vysledky dohodli sme sa,ze ak budu zle, pojdem na zakrok. Vysledky boli nastastie dobre. Ak pri druhom budem mat negativne vysledky,asi nebudem ale podobne zmyslat. Milujem prve dieta a rovnako budem milovat i to druhe. Z druhej strany- v dnesnej dobe penazi- je rozdiel vychovavat postihnute dieta a zdrave dieta. Je to hrozne,ale je to tak. Pokial chces dietatu zvysit kvalitu zivota, su to obrovske vydavky. Nechcela by som sa dostat do situacie,ze si poviem: moje dieta mohlo chodit,ale nechodi lebo na rehabilitacne liecenie nemam peniaze. Je xy takychto pripadov. V kazdom pripade drzim palce. Ani jedno rozhodnutie v tomto pripade nebude spravne 😢


@silvia002
rozhodni sa podla seba. Iba ty a tvoj manzel sa budete o dietatko starat ked sa narodi, nikto z tychto zien nebude chodit ho opatrovat, venovat sa mu, ani vas financovat... vsetko bude len na vas, pravdaze ty al. tvoj manzel bude musiet nepracovat, aby bol nonstop pri takom dietati, takze jeden z vas musi financne mat aspon dva platy. Vacsina tychto deti konci v ustavoch, aj z dobrych "katolickych rodin" 😉
Nikto vsak nema pravo ta sudit, lebo nekraca v tvojich slapajach... ty si ta, co drzis pero v ruke a pises zivot 🙂
Je lahke vyzdivhovat utrpenie ako zdroj zivota, mudrosti, ale ja by som nikoho neodsudila na utrpenie.