Prerušenie tehotenstva v 23. týždni
Ahojte, nepíše sa mi ľahko, ale snáď sa so mnou niekto podelí o svoju skúsenosť.Otehotnela som začiatkom septembra, mám 7r synčeka a pred 4 rokmi som bola na čistení lebo nám nebilo srdiečko....už som nemala odvahu otehotnieť, ale u mňa náhodou sa podarli, kedže mám PCO a veľmi nepravidelnú menštruáciu.Bola to veľká radosť a zároveň obavy,či bude všetko v poradku.Srdiečko bilo , ale v 8 týždni ma zaliala krv tak sme utekali na pohotovosť so strachom, ze je asi po všetkom...ale zázrak, naše babo žilo, boli to 2 hematómy.Tak nastal prísny kľudový režim, len ležať vyše mesiaca, ale v pohode, čo človek nespraví, no nie.....potom už bolo dobre, začala som normálnejšie fungovať a keď sme prekročili 1. trimester aj tešiť,.... na to prišiel druhý úder, vyšli nám zlé kombinované testy na prvom screeningu na DS, podstupili sme gen .odber a čakali v strachu na výsledky, dozvedeli sme sa ich 4 dni pred Vianocami - všetko bolo v poriadku, bola to obrovská úľava, teraz sa už naozaj môžme začať tešiť, zvládneme to...........Teraz v piatok sme boli u Mudr.Holána na morfologickom vyšetrení, strávili sme unho dvojnásobok času, keď nám nakoniec povedal, že bohužial nás nepoteší.....svet sa predo mnou a manželom akoby zatočil.....náš synček má komlexnu srdcovu vývojovú vadu + uzku plúcnicu, je to jedna z tých najviac kritických srdcových porúch, ak by to prežil po pôrode, celý život operácie srdiečka, ktoré su veľmi rizikové a mnoho iných pridružených diagnóz, kvôli zlému - nedostatočnému okysličeniu tela a orgánov.........hovoril nám o tom viac.......nakoniec som sa ho spýtala, čo by robil, keby to bola jeho rodina ,odpovedal: keby to bola moja dcéra, pošlem ju určite na prerušenie, lebo to by nebol život.............vola sa to odborne DORV.+ ta plucnica.Plačem celý vikend, je mi hrozne, mám už pomaly 37, veľmi sme chceli surodenca pre syna, ale nie takto.....nechcem sa vyjadrovať bezcitne, tak ma ospravedlnte k to tak vyznie niečo. je to veľmi tazke....mame doma nastastie zdraveho syna a ak by to nase babo vobec prezilo, co by bolo so starsim, ked by som musela stravit vacsinu casu v nemocnicia to asi dlho.v stredu ideme na Kramare pre second opinion aby nám genetik mohol schváliť prerušenie, veľmi sa bojím ako to zvládnem.Mali ste niekto niečo podobné? Alebo máte dietatko s tymito diagnozami?Pripadne ako ste zvladli to vyvolanie porodu? Dakujem
Ahojte, napisem Vam k tomuto nieco vecne a prakticke: povedal to moj prakticky manzel ked som mu o tejto diskusii rozpravala.
Ak Timih nevie co urobit, no premysla nad potratom, resp. (pravdepodobne ho uz absolvovala ked sa neozyva) mohla dieta donosit do 40tt, a potom sa pozriet ci je zdrave, ci chore. Ak bude zdrave ok, ak nie, zabit ho potom ked sa narodi. Pichnut mu injekciu alebo ho udusit, alebo ho len tak nechat na tacke zomriet.Ved aky je v tom rozdiel ci 23tt alebo 40tt? ziadny. to iste dieta....len teraz sa nam asi lahsie rozhoduje o jeho osude, vsak? ked sme ho nevideli, nepride nam take skutocne. No je to ten osty clovek len ho este nevidime, nepozname, no ma vsstko, co donosene dieta. Kto z Vas by rozkazal zabit ho po narodeni? a pritom taka istota by to bola co sa tyka jeho srdcovej vady....ak premyslas zabit dieta, urob to az potom ked si budes ista ci je zdrave alebo chore....
@e3v3a3 presne! Povedal chlap ktory si ani z 1% nevie predstavit co to je nosit pod srdcom dieta . Stat pred takym rozhodnutim. Kazda mama chce pre svoje dieta stastny zivot, nie zivot plny utrpenia a posmesky okolia. Ani sa necudujem ze neodpisuje.drzim silno palce aby vsetko zvladla!
Naco tu este diskutujete, ked zakladatelka sem uz nepise? Moralizovat nad tym, co ste nikdy nezazili od vasho PC? Tema je uz zjavne davno mimo, nechapem, co mate este potrebu riesit. Je to uz maximalne trapne
Tiez som toho nazoru, ze moralizovanie bolo, je a bude zbytocne. Cas sa vratit neda, pre nikoho z nas a ak si myslite, ze je utrpenie pri strate babatka v 23tt alebo v 40tt ine (ked ste dietatko chceli), tak sa laskavo spamatajte. Po vojne je kazdy general, ale ta mamicka s tym bude musiet zit cely zivot a na to mysli niektora z Vas? Alebo ju vacsina co jej "kaze", ma za bezcitnu hyenu?
zabitie je damy vzdy iba zabitie ....a ak si myslite ze neviem o com hovorim, mylite sa. Nech si kazdy kona podla svoho svedomia, mate pravdu, bude s tym musiet zit a tiez mate pravdu, ze moralizovanie je zbytocne. Nikto nemoralizuje, je to iba prispevok, ako kazdy iny...presne taky isty, ako ked by som napisala iba: drz sa Timih, sme s tebou, nikto sa ti necuduje....to by asi bolo ale v poriadku, vsak? Asi toto uz Timih nepomoze ale mozno inemu....vobec som to nepisala "po vojne"...a vobec nie kvoli Timih...ta sa uz rozhodla davno predtym. Mrzi ma velke trapenie, ktore Timih preziva a velmi s nou sucitim. Ale ak toto bude citat ina mamicka, mozno jej pomoze prave to, co som napisala. Rozhodnut zabit nie je jednoduche. Ak by mi niekto povedal: Zabi svoje dieta az po tom, ked si budes ista, ze je naozaj tazko chore, pomohlo by mi to rozhodnut sa.
Je tu popisanych vela veci typu - mne sa malo narodit postihnute dieta, v rodine sa malo narodit postihnute dieta,....ale nie je napisane, ake postihy to mali byt. S niektorymi druhmi postihnutia sa da zit kvalitnjesi zivot, s inymi nie. V konecnom dosledku bude rozhodnutie na autorke temy, ona bude trpiet ci uz pojde na "prerusenie" alebo bude vidiet zomierat svoje dietatko. Je to nezavideniahodna situacia a vobec nie je pekne, ze tu chcu niektore mamicky vstupovat do svedomia vetami typu: ked bude mat 15 r a nieco sa mu stane, co urobis potom?
Clanok o mamicke, ktora nasla silu donosit a nechat niekolko mesiacov zit svoje dietatko v paliativnej starostlivosti je velmi inspirujuci a je naozaj obdivuhodne, ze taketo zeny ziju medzi nami a zverejnuju svoj smutny a tazky pribeh. Raz isiel v telke aj dokument o 3 zenach, ktorym bud zomrelo dietatko v brusku, alebo hned po narodeni alebo nejaky cas po narodeni. Necitala som celu tuto diskusiu, mozno niekto dal link aj na tento dokument. Ked mne vysli zle vysledky zo screeningu, tak som sa k nemu dostala. Nastatie vysledky amnia potvrdili, ze podozrenie sa nepotvrdilo a cele 3 tyzdne cakania na vysledky som studovala a dufala, ze vysledky budu dobre a nebudem musiet robit rozhodnutie. Nakoniec som ho robit nemusela. Doteraz si to premietam v hlave a neviem, ako by som sa rozhodla, keby sa potvrdilo, ze bude mat DS. Autorka to ma o to tazsie, ze dopredu vie, ze ak sa potvrdi tazke postihnutie srdiecka, dietatko s vysokou pravdepodobnostou prejde velkym trapenim. Preto je velmi lahke napisat, ze nezabijaj dietatko - dokazala by toto ktorakolvek, ktora to napisala? Naozaj? Citali , pripadne videli ste v spravach, siedmom nebi,....ako stat "pomaha" rodinam s postihnutym dietatkom? Obdivujem vsetkych rodicov, ktori bojuju a staraju sa o taketo deti. Aj pri porode sa moze stat vselico a zrazu je z uplne zdraveho dietatka postihnute. Nemoze za to ani dietatko, ani matka. A namiesto pomoci len polena pod nohy od ludi, ktori by im mali sami ponukat, na co maju narok a ako to vybavit.
V kazdom pripade trochu viem, co preziva autorka a drzim palce, nech sa rozhodne tak, aby sa pri tomto tazkom rozhodnuti citila tak, ze urobila v danej chvili to najlepsie, co urobit mohla.
@ambruska ahoj, mas mudreho manžela kiezby vsetci takto zmyslali, vies ja som 1.7.2015. spontánne potratila do poslednej chvile sme bojovali, zial nas boj sme prehrali tu bolesť a prazdnotu nicim neutisim, a pred rokom sa nám podaril zázrak neplanovane som otehotnela ten strach bol neskutočný a este ma aj doktor ,, potešil,, vyzera to na dawnow syndrom zial velku ulohu tu zohrava aj vas vek (37) odporucam odber plodovej vody (väčšie riziko potratu) akebo zaplaťte 450 eur a urobia vam špeciálne vyšetrenie krvi. povedala som mu pan doktor odmietam odber vody i krvi, moje dieťatko milujem porodim vychovam ci by mal neviem aký syndrom, a na potrat zabudnite raz som si tym peklom presla a nikto a nic ma nedonúti prejst nim este raz. 19.92018 sa nam narodil nádherný zdravý chlapcek, teraz ma osem mesiacov. jedna rada na zaver: život je dar DIEŤA JE DAR a preto sa nikdy nevzdavajte aj ked vam povedia čokoľvek, pocuvajte iba hlas srdca on vam vzdy spravne napovie
@ladislav27 Tvoju silu ti treba závidieť. Si úžasná! Kiež by kazde dieta malo takuto maminku. Hoci sa zdalo, ze tvoje dieta nebude dokonale, milovala si ho. Hoci si ho nikdy nevidela, nepoznala, nebola si egoista, ale dobrovolne si prijala tazky život. Je človekom a v brusku sa chudiatko nevie nijako obhajovat :( O to väčšia teraz radosť z jeho zdravia, však? Gratulujem a veľmi sa s vami teším. Verím, ze budeš povzbudením pre mnohé ženy, ktoré prechadzaju podobne hrozne ťažkým obdobím...
@ambruska ďakujem, každá skúsenosť aj ked trpka a bolestiva nás robí silnejšimi a pripravenejsimi na život .....
Ibaže je rozdiel, keď existuje nejaká šanca na zdravé dieťatko a rozdiel, keď je 100% lekármi potvrdené, že dieťatko bude mat závažné ochorenia, napr genetické. Vtedy je to o tom, aby si matka zvážila všetky pre a proti. Nedávam návod, ako sa rozhodnúť. Ale žena by mala mat právo sa slobodne rozhodnúť. Ide o jej život, život jej dieťaťa a jej celej rodiny.
@didi35 No ano. Mas z casti pravdu. Je to velmi citliva tema a rozdeluje ludi do dvoch taborov. Chapem aj tych co na to nemaju silu, aj tych co chcu dat sancu. Predsa len, uz nie raz sa stalo, ze lekarska predpoved nevysla (ci uz priazniva alebo nepriazniva). Ale teda tych je statisticky ovela menej nez tych, ze sa ten lekarsky fakt potvrdil.
Ale zas sa mi v tomto smere natiska otazka, alebo respekrive myslienka ked sa stane vec (lebo sa bohuzial stava), ze je ceke tehotenstvo ukazkove, na speci vysetreniach sa nic neodhali, respektive nie kazdy dr hned kazdu mamicku na take posle a dietatko sa teda narodi s nejakym defektom (teraz majme na mysli taky, ktory nie je cisto esteticky, respektive nezasahuje do plnohodnotnej kvality zivota, alebo teda zasahuje ale len do doby kym sa to operacne, rehabilitacne neda do takeho stavu, ze to dietatko bude moct viest plnohodnotny zivot -
toto je vsak nieco co nikto nevie povedat dopredu). Co maju robit taki rodicia, respektive by ma zaujmal ich pohlad na vec z pozicie ake by bolo ich rozhodnutie keby sa dal vratit cas a teda vedeli by v predstihu, ze dietatko bude trpiet nejakym defektom u ktoreho je teda otazne ci sa ho podari alevo nepodari odstranit alebo upravit do takej tej "plnohodnotnej" zivotaschopnosti).
Na druhej strane. Mam znamu, ktora v tehotenstve v tretom trimestri zacala rapidne chudnut. Porodila dietatko, ktore vsak nanestastie niekolko dni po porode odislo na druhy svet. Absolvovali mnoho vysetreni. Z genetiky im lekari neodporucali dalsieho spolocneho potomka kvoli vysokemu riziku defektov na genetickej baze ale kocka sa teda nedala odradit, otehotnela druhykrat a nanestastie sa varovania lekarov do bodky naplnili. To, ze dietatko trpi defektami vedeli uz z utz kedze babo nerastlo tak ako malo. Odporucili prerusenie ale mamicka ho razne odmietla. Narodilo sa im babo, ktore ma trpaslici vzrast, museli ho dlho predlho sondovat, ma tracheu a mnoho dalsich dalsich diagnoz. Mali naozaj naozaj tazky zaciatok. Nie je vsak leziak aby som to uviedla na spravnu mieru. Po mentalnej stranke to vyzera tak, ze je pomerne v dobrom stave (kvoli trachei vsak nerozprava). Je to mile, vnimave, usmievave, hrave dietatko, zapajaju ho do kazdodenneho zivota, ktore vsak nateraz potrebuje naozaj neustalu opateru. Nikto nevie dopredu povedat, ci sa jeho stav zhorsi alebo mierne zlepsi a ci sa bude vediet plnohodnotne zaclenit do spolocnosti.... Ale nelutuju to, ze ho maju. Na otazku co by kocka robila keby sa dal vratit cas odpovedala, ze ten krasny usmev a spolocne chvile jej za to stoja. Tak neviem ci je to o naivite, sebeckosti alebo o tom, ze berie zivot so vsetkym co jej prinesie.
Preto si myslim, ze je to z velkej casti o sile cloveka. Ci je schopny zvladnut takuto "prekazku". Lebo nie kazdy sme rovnaki, nie vsetci sme schopni ustat tazke zivotne utrapy a s pokrokom mediciny mame teda moznost volby a je na kazdeho svedomi a vedomi ako sa rozhodne celit ""vyzvam", ktore prinasa zivot. Netreba to vsak sudit. Je to kazdeho osobna vec a kazdy si zije svoj zivot sam.
ahoj, moja dcera sa narodila s VVCH srdca. Nevedeli sme vsak o tom. Po porode to slo dole z kopca s nou a na druhy den ju uz v umelom spanku prevazali do kardiocentra, kde povedali, ze sme prisli v hodine 12. Mala zuzenu aortu, ktora okyslicuje dolnu cast tela, krv tam uz takmer vobec nepruidila, prestalo jej fungovat travenie, nemala pulz v nozkach. Vsetka krv jej prudila do hlavicky, hrozila jej mozgova prihoda. Ako 4-dnovu ju operovali a vyzeralo to fajn. Ale uz par dni po operacii sme zistili, ze ma z intubovania porusene hlasivkove nervy, nebola schopna dychat, ani pit. Ako 2-mesacna mala dalsiu operaciu, tentokrat hlasiviek. Po operacii sa nahle zhorsila a ECHO a EKG ukazali, ze jej v aorte za aortalnou chlopnou rastie membralne tkanivo, nastastie rakovina sa nepotvrdila. Zistili tiez zle vyvinutu chlopnu a zvecsenu lavu cast srdca. Druhy krat ju operovali ked mala 1,5 roka, 6-hodinova operacia. Dopadla dobre, ale problemy ostali. Udrziavame ju v relativne dobrom stave, takze my hovorime, ze sme mali stastie. Nas znamy vsak po nas prisiel k nam po rady, ked sa ukazalo, ze ich nenarodeny syn trpi mozno podobnou poruchou ako tvoje dietatko, ale im nejake tie sance davali ( neviem uplne presne diagnozu ) Nakoniec sa rozhodli tehotenstvo udrziavat a pockat. Narodil sa im chlapcek po termine sekciou, Hned siel na prvu operaciu, druhu mal mat v 3 mesiacoch a 3. niekedy neskor. Bohuzial hned po prvej operacii zomrel, mal 9 dni. Tazko sa to nejako posudzuje ze ako toto a toto dopadne. S nimi v nemocnici leziace dievcatko s rovnakou vadou dodnes zije a relativne sa ma dobre, mozno lepsie nez moja dcera , ktora nemala povodne az taku vaznu diagnozu. Tazko sa vyjadrovat, len jedno viem urcite, pre nas to bolo nesmierne tazke, najme prve roky. Musela som poziadat o pomoc psychologa, lebo som to nezvladala psychicky, doma sme mali doslova chaos, zuby som si umyvala vecer, deti som obcas videla len z dialky, plakavala som ze ich zanedbavam, nech mi ktokolvek cokolvek hovoril, ze to pochopia a pod. strasne som sa trapila. Strasne nerada na to spominam a dokonca sa velmi tazko pozeram na fotky z dcerinho detstva. Ona sama vie o sebe, vie ako je chora, co jej je, rada hovori, ze je specialna, ma vsade jazvy, vpredu cez hrudnik, vzadu cez chrbatik a pod. Jedno viem urcite, na nic take sa neda pripravit a ani nikto nepovie co ako ma clovek urobit.... my sme ratali minuty dna, aby sme ich prezili.
@didi35 Len vies, kym sa to dietatko naozaj nenarodi, nikdy nezistis aky realny je jeho zdravotny stav. Ci je to definitivne a fatalne, definitivne, ale riesitelne s tym, ze sa ten zdravotny stav upravi po case do takej miery, ze sa proste minimalizuje, alebo zostane trvaly.... alebo sa proste stane, ze sa lekari (aj ti su len ludia) s prognozou sekli...
Ako to nakoniec dopadlo???vie niekto?
@deti95060810 ďakujem