Prerušenie tehotenstva v 23. týždni
Ahojte, nepíše sa mi ľahko, ale snáď sa so mnou niekto podelí o svoju skúsenosť.Otehotnela som začiatkom septembra, mám 7r synčeka a pred 4 rokmi som bola na čistení lebo nám nebilo srdiečko....už som nemala odvahu otehotnieť, ale u mňa náhodou sa podarli, kedže mám PCO a veľmi nepravidelnú menštruáciu.Bola to veľká radosť a zároveň obavy,či bude všetko v poradku.Srdiečko bilo , ale v 8 týždni ma zaliala krv tak sme utekali na pohotovosť so strachom, ze je asi po všetkom...ale zázrak, naše babo žilo, boli to 2 hematómy.Tak nastal prísny kľudový režim, len ležať vyše mesiaca, ale v pohode, čo človek nespraví, no nie.....potom už bolo dobre, začala som normálnejšie fungovať a keď sme prekročili 1. trimester aj tešiť,.... na to prišiel druhý úder, vyšli nám zlé kombinované testy na prvom screeningu na DS, podstupili sme gen .odber a čakali v strachu na výsledky, dozvedeli sme sa ich 4 dni pred Vianocami - všetko bolo v poriadku, bola to obrovská úľava, teraz sa už naozaj môžme začať tešiť, zvládneme to...........Teraz v piatok sme boli u Mudr.Holána na morfologickom vyšetrení, strávili sme unho dvojnásobok času, keď nám nakoniec povedal, že bohužial nás nepoteší.....svet sa predo mnou a manželom akoby zatočil.....náš synček má komlexnu srdcovu vývojovú vadu + uzku plúcnicu, je to jedna z tých najviac kritických srdcových porúch, ak by to prežil po pôrode, celý život operácie srdiečka, ktoré su veľmi rizikové a mnoho iných pridružených diagnóz, kvôli zlému - nedostatočnému okysličeniu tela a orgánov.........hovoril nám o tom viac.......nakoniec som sa ho spýtala, čo by robil, keby to bola jeho rodina ,odpovedal: keby to bola moja dcéra, pošlem ju určite na prerušenie, lebo to by nebol život.............vola sa to odborne DORV.+ ta plucnica.Plačem celý vikend, je mi hrozne, mám už pomaly 37, veľmi sme chceli surodenca pre syna, ale nie takto.....nechcem sa vyjadrovať bezcitne, tak ma ospravedlnte k to tak vyznie niečo. je to veľmi tazke....mame doma nastastie zdraveho syna a ak by to nase babo vobec prezilo, co by bolo so starsim, ked by som musela stravit vacsinu casu v nemocnicia to asi dlho.v stredu ideme na Kramare pre second opinion aby nám genetik mohol schváliť prerušenie, veľmi sa bojím ako to zvládnem.Mali ste niekto niečo podobné? Alebo máte dietatko s tymito diagnozami?Pripadne ako ste zvladli to vyvolanie porodu? Dakujem
@chrissie_kf
@chisa odpovedala a reagovala som na rekaciu, ktora napisala katrinka34 a nie autorke. Avsak, aj kazdemu, co potrat odporuca sa oplati pozriet.
Vsetky zeny, ktore vyjadrili autorke podporu a su za ochranu zivota, ju aj dietatko iste zahrnu aj do modlitieb.
@deti95060810 ano, ja si myslim, ze nie ze vela ludi chce zit, ale VSETCI ludia chcu zit. aj to babatko, o ktoreho zivote sa tu rozhoduje. my nemame pravo rozhodovat za nase deti, ci im doprajeme zivot, lebo sa nam nezda, ze by bol dost kvalitny. oni chcu zit a keby si mohli vybrat oni, nikdy by sa nenechali zabit. to som tym chcela povedat.
@mircalla ja len takú otázku... Ktoré životné témy sú také, kde by sa mal "Boh ťahať"...? 🤔 Lebo práve v ťažkých chvíľach často ľudia nachádzajú Boha. Práve pri stretnutí s chorobou, smrťou (ktoré SÚ normálnou súčasťou našich životov, len sa snažíme tváriť že nie sú) hľadáme oporu všade a možno aj tam, kde sme ju nikdy nehľadali... Zakladateľka sem prišla, aby si vypočula názory na svoju situáciu (za čo ju ja osobne veľmi obdivujem, ja by som to nerobila... Asi) a bohužiaľ, možno si prečíta aj niečo, čo jej ublíži. Tak to v živote (aj na MK) chodí. Ale veľa príspevkov tu, ktoré možno vyzerajú kriticky, vychádza určite z potreby pomôcť jej v rozhodovaní. Verím že veľa žien tu sa snažilo aspoň vcítiť do jej situácie a veľa sa za ňu aj modlí... Modlitba je totiž silná zbraň. Nie je to čarovný prútik ktorým premeníš vodu na víno, o tom totiž viera, ani kresťanstvo nie je. Ono niekedy stačí, ak nám Boh pomôže uniesť náš kríž a prežívať napriek všetkému čo nás stretne naplnený a šťastný život... To sa totiž niekomu nedarí ani keď má zdravé deti, nehladuje a má kde bývať...
Modlitba a pravá viera ešte nikomu neuškodila...
@timih nie som v tvojej kozi,a nastastie som ani nebola.Je mi velmi luto,ze taketo situacie zivot donesie.Naozaj neviem,ako by som sa ja rozhodla na tvojom mieste,ale suhlasim s @leeshka ,ze to nie je len o tebe a tom nenarodenom drobceku,ale aj o tvojom mnzelovi,synovi a o fungovani rodiny po narodeni drobceka.Ak budes s malickym v nemocnici,moze si manzel dovolit ostat doma so synom?Ma vam kto pomoct,ak by bol manzel v praci,aby syn nebol sam?Niekto si povie,ze to su teraz nepodstatne veci ale za par mesiacov budete riesit aj toto.Drzim ti palce,a nech sa rozhodnes akokolvek,nik nema pravo sudit ta,nik nekraca v tvojich topankach a tvojim zivotom.Drzte sa 🙂
Prečítala som si všetky komentáre a niektoré z Vás sú teda poriadne hyeny. Ťahať sem Boha a citovo vydierat, že Vy nemôžete počať, čo by ste za také dieťa dali?! Hnus. To, ako sa autorka rozhodne, je len a len na nej, Vaše úbohé reči jej určite nepomôžu, Vy sa o to dieťa starať nebudete. Určite by som ešte išla k Grochalovi ako radí @mircalla. Veľa síl
Ahoj, tiež bohužiaľ nepomôžem ohľadne diagnózy, no na základe vlastnej skúsenosti by som sa lekárov spýtala aj na najlepšiu možnú prognózu vzhľadom na diagnózu dieťatka. Takto pred rokom sa mi zrútil svet, ked mi v 29tt oznámili, že dcérka bude mať niekoľko vývojových chýb a s najväčšou pravdepodobnosťou sa jedná o nejaký syndróm. Psychicky som to nedala a dcérka sa o pár dní predčasne narodila. Áno, máme za sebou 3 operácie a Ďalších min. 5 má do dospelosti istých. Symdróm však nemá žiadny a žiaden z katastrofických scenárov o postihnutí sa nekonal. Tieto drobce vedia neskutočne zabojovať. (Tiež som v 12tt mala hematóm s prognózou spontánneho potratu do 48 hodín) Preto sa skús spýtať aj na to, ako by to vyzeralo v tom najideálnejšom prípade. Lekári totiž vždy musia pacienta pripraviť na to najhoršie. No možno opak bude pravdou, to však nevie nikto... Prajem veľa síl, nech sa rozhodneš akokoľvek, posielam ❤
Držím ti palce a veľa síl a odvahy.Ja som prišla o 2 bábätká,hematomy,moje zdrav.problémy atď,genetika,bohužiaľ nedá sa tomu predísť.Ale v niečom
osud zasiahol a mám 2 zdravé deti.U nás na Slovensku sú síce kapacity,ale Praha je európska top kardiológia.Zavolaj si na detské kardiocentrum Praha Motol.
Dr.Tomek prenatalna kardiológia
@montemotherone Skus pochopit, ze nie kazdy v Boha veri. Pre cloveka, co je neveriaci citat 80% prispevkov o bohu je samo osobe dost narocne
Ja by som povedala, ze clovek v jej situacii skor oceni prakticke informacie - ludi, co mali podobnu diagnozu v rodine, pripadne moznost dalsich vystereni, nie litanie o bohu
Mozno by sa jej bolo dobre opytat, ci je veriaca
@myfka niekedy su viac na skodu ako na uzitok sona v tehotenstve :( kamaratka, co ma dievcatko s vadou srdiecka ani netusila, ze cosi take bude po porode zazivat, rychly prevoz a operacia par hodin po narodeni, ano, mohli sa na to pripravit, mohla ist hned rodit do BA, ale mohlo sa aj stat, ze by si dieta dala zobrat...ako som pisala, jej dcera ma 10 rokov, okrem tej prvej operacie sa zatial ziadna nekonala, vraveli, ze to isto bude treba reoperovat, ako bude rast a zatial vsetko funguje ako ma...nic netreba! Chodi do skoly, na hudobnu na flautu, na kruzky, tancuje vo folklornom subore....ako zdrave dieta bez operacie srdca...
@mircalla Ja to chápem, nič také som jej ani neponúkala 🙂 To, či je veriaca sa pýtať nemusím. To mi je jasné. Len mi príde divná agresivita voči takýmto príspevkom...
@montemotherone Mne tieto Vase prispveky pridu ako divna agresivita voci trpiacej zena, ktora stoji pred tazkym rozhodnutim. Evidentne ste ani jedna doteraz nepochopili, ze o ne nema zaujem
Cosi sa mi tak zda, ze ked kamaratka cakala druhe dieta, tak potom isla koli sonu do Piestan, ze jej to tam mali pozriet podrobne, ci sa take cosi neopakuje aj pri druhom. Ak by si chcela, mozem sa jej opytat. Je z Trnavy a poslali ju tam, neviem, ci bola aj v BA na sone...
@veronikahrki ja by som v tvojom pripade takto nepodcenovala srdcove ochorenie... malej krstny mal tiez a v 36 rokoch si vecer lahot spat a uz sa nezobudil...hlavne ked budes mat dieta, urcite by som sa nerobila lekarom...
@mircalla teraz už áno. Ďakujem. Konečne budeme trochu múdrejšie
určite a jednoznačne nechaj bábätko žiť! Možno ma zle pochopíš,ale za 1.my nie sme kompetentní život dávať a ani brať a to aj napriek tomu,že sme mamy a po 2.nie všetko musí aj tak byť ako Ti bolo povedané....a aj keby bolo...je to Tvoje dieťa,Tvoj dar ako si povedala,nikdy viac by si pokojne nežila kôli výčitkám svedomia.Nič nie je viac ako život.....
Ahoj,chcem Ti len povedat,ze ak si v tomto velmi tazkom rozhodnuti dietatko nechas,nech to dopadne akokolvek,aj ked to bude bolestive,skor najdes pokoj v srdci,ked bude zit,budes vdacna za kazdy den s nim,budete ho milovat,bude vas s akymkolvek osudom,ked bude musiet odist,mozes sa s nim dostojne rozlucit,mat miesto,kam sa vzdy mozes vratit,zit s vedomim a pokojom,ze ste pre zivot vasho dietata urobili vsetko...ak sa rozhodne s ho priviest na svet,NIKDY svoje rozhodnutie neolutujes.
nikto nemá právo Vás odsudzovať ... ale je to určite ťažke ☹ prajem veľa síl ☹
a presne ťahať všade Boha ... niekto sa sem príde vyžalovať ... z prípevku cítit že autorku to trápi a poďme do nej ... ja som veriaci človek ALE nikdy by mi nenapadlo niekoho za to odsudzovať ... sama neviem ako by som sa zachovala keby mi to doktori povedali ... nebola som v tej situácii a dúfam ze nikdy nebudem ...
@timih My sme mali sice iny problem (od 17tt uplne bez plodovej vody), ale pre lekarov to bol tiez absolutne jasny pripad- chodte na potrat. Pocas celeho tehu ale aj po velmi predcasnom porode sme stretavali kopec dr, ale len jeden jediny Sofinke veril a aj vdaka nemu je tu, dodal mi odvahu bojovat, aj ked nasledky(keby nahodou prezila) mali byt nedozierne. Prognozy: slepa, hlucha,zdeformvane koncatiny, na sonde, na kysliku...dnes v 9m korigovane, sa 1.x plazila, dycha aj papa sama. Nie vzdy sa splnia prognozy,ktore ti lekari daju, oplati sa bojovat. My sme sa pripravovali aj na to, ze po porode zomrie, bolo to velmi tazke, ale stale lepsie ako ju nechat zabit. Keby som to spravila...teraz by som revala od smutku a miesto toho placem od stastia, ze sa 1.x poplazila.
este raz sa ozvem, snad uz naposledy 🙂
nemyslim si, ze niektora z veriacich (alebo aj neveriacich, ktore su zasadne za zivot v kazdej situacii) chce nejako utocit alebo sudit. to uz si musi zodpovedat kazda za seba, ja urcite nie. kazdy napise svoj nazor, ja tiez s mnohymi nesuhlasim, ale na to tu nie sme, aby sme sa dohadovali, napadali. mamicka sa chcela v prvom rade mozno vyzalovat, mozno ziskat nejaku podporu ci radu ci pomoc ci cokolvek. kedze mnohe z nas vedia, ze ak to, co zamysla, urobi, bude s velkou pravdepodobnostou velmi pre to trpiet a lutovat to, tak sa snazime ju povzbudit k hlbsiemu zamysleniu sa nad tym, nech pozera aj dalej ako na momentalnu situaciu, ktora sa jej zda inak neriesitelna. s odstupom casu vsetko moze vyzerat inak, ale ona je tlacena do toho, aby urobila rozhodnutie co najskor. podla mna je na mieste napisat kazdy svoj nazor, aj mne je smutno z niektorych a im zasa z mojho, to je normalne. ale nemusime sa za to urazat. kazdy sme iny...
a este jednu vec chcem - ked sa necakane (ved kto by to cakal?) dozviem, ze mam rakovinu a budem musiet byt tyzdne ci mesiace v nemocnici s nejasnym vysledkom, zabijem sa radsej, aby moja rodina netrpela? nie. zvladneme to. niektore veci sa nedaju naplanovat ani vytusit, proste pridu ako blesk z jasneho neba. ale kvoli tomu sa nebudeme zabijat.
potom je tu teda problem len preto, ze mamicka o tej moznej diagnoze vie. keby nevedela, dieta by sa narodilo a ona by ho milovala take, ake je a robili by vsetko pre to, aby sa tu malo co najlepsie.
to nie je utocenie ani odsudzovanie, to je na zamyslenie. sama neviem, ake myslienky by som mala v takejto situacii a bola by som radsej, keby sa taketo veci nikomu nediali. takze ja nemozem odsudzovat nikoho za to, ze uvazuje v tazkej chvili nad potratom. ja len viem, ze je to zlo a ze z toho nic dobre nevzide. nikdy. samozrejme kazdy moze mat iny nazor.
@timih - ahoj, skús sa skontaktovať s @trdielko149 - prešla si niečím podobným - síce s inou diagnózou, ale je to veľmi podobný príbeh.
@timih mam kamaratku. Zije v Berline. Jej syncek sa narodil s diag.srdiecka. ona detska lekarka on plasticky chirurg. Dona dve zdrave deti. Nevzdali sa ho. Bojuju. Po narodeni bol operovany a teraz ani nevidiet ze nieco bolo zle. Ostala len jazva na hrudi. Aj ked prognozy boli horsie
Ja mam dvojicky. Narodili sa s cmv ako napr.mala dcerka calin tu na mk. Prognozy- retardacia slepota a hluchota. A vies co? Maju takmer tri roky a su uplne zdravi. Mame potravinovu alergiu ale to je to minimum.
Treba verit. Drzim ti prsty a posielam vsetku silu sveta
Bude to mozno tazke no ked to babo uvidis nikdy to neplutujes ze si si ho nedaöa vziat
Ahoj. Tu na MK je mamina, ktorej sa narodili dvojicky (chlapci) s tym, ze jednemu uz v brusku diagnostikovali srdcovu vadu nezlucitelnu so zivotom (respektivne s prognozami, ze ak neumrie pri porode, tak niekolko dni - tyzdnov po nom). Chlapcek sa tusim dozil krasnych 2-3r (teraz uz neviem presne) aj napriek prognozam. Z pribehu, ktory mamina, zverejnila bolo jasne, ze strata je to pre nu obrovska, aj ta cesta bola neopisatelne tazka, ale, ze je nesmierne vdacna za kazducky jeden den, ktory so syncekom mohla stravit. Posnorim na MK a hodim ti sem meno mamicky. Mozno by bolo fajn keby ti poradil niekto kto ma aspon z casti podobnu skusenost. Prajem ti velmi vela sil.
Citala som iba autorkin prispevok ten 1.a ten kde ste ma oznacili ...
mila moja autorka @timih je mi v prvom rade moc luto cim si prechadzas ... ver mi ze sakra viem ako sa citis ☹ rana bolava,neuprosna... rozhodnutie co mate na pleciach je jedno z najtazsich vo vasom zivote... predpoklady a diagnozy mojho syna boli uplne ine my sme sa rozhodli verit dufat milovat nechat si ho... zil 29 dni s diagnozou s ktorou sa umiera ihned ... bol zazrakom a neprejde den aby som si nespomenula na dni plne neopisatelneho smutku bolesti a lasky...nelutujem ze sme si ho nechali ze sme bojovali ze bol doma ... moj syn zomrel nemal nadej a sancu zit tu...to zufalstvo bolo najhorsie.. no rozhodnutie nechat si ho nelutujem... jeho dg sa potvrdila az z genetiky pol roka nato ako zomrel... dodnes je Potter syndrom v tehotenstve nezistitelny... po 2.5 roku mam doma malicku dceru ... no nikto a nic nikdy mi nenahradi mojho syna ... moja starsia dcera mala vtedy 5 rokov den co den stravila 21 dni po nemocniciach s nami ... potom 8 dni doma.. videla ho umierat a rozlucila sa s nim... milovala svojho brata a vsetko to ustala a ukazala nam aka je silna a uzasna ..
neporadim ti co mas robit musis si sama zvazit .. Prajem vam mnoho mnoho mnoho sil ....... keby nieco kludne mi napis IP ..
Pre vsetky vas co tu spominate Boha ... Ak ste si nepresli touto cestou nemate ziadne pravo ju osocovat... “prejdi si mojou cestou, potkni sa na kazdej skale ako ja a potom hodnot moje rozhodnutia... “
Nech sa rozhodnes akokolvek, ako rodina to zvladnete. Deti vedia vela pochopiť a su velmi flexibilne. Ak by si sa rozhodla si dietatko nechať, tvoje staršie dieťa by pochopilo preco si casto v nemocnici a ze sa o surodenca treba viac starat. Ved mas manzela, ktory by isto pomahal. Ak sa rozhodnes dietatko si nenechat, pre tvoje starsie dieta sa nic nezmeni. Takze na to, co bude so starším by som taku doraz nekladla i ked chapem tejto otazke. Dalsia vec je, co na to hovori partner. S nim sa rad, nie s babami na koniku. Niektori otcovia su velmi obetavi a dokážu urobiť cokolvek. Ini su zas menej trpezlivi a stava sa, ze rodinu opustia lebo sa nechcu starať o chore dieta. Musite spolu hovoriť o tom, ake to bude po preruseni tehotenstva a ake to bude, ked si dietatko nechate. Ak sa rozhodnes urobit rozhodnutie sama, budes sama niest aj nasledky, ktore z toho rozhodnutia mozu vyplynut. Urcite sa sama seba pytas, co bude menej bolestive. No na to nikdy odpoved nedostanes, pretoze zažiť mozes iba jednu z tých situácií, nie obe. A teda to nemozes porovnať. Naozaj nikto okrem vás dvoch nema pravo vas sudit, či nabádať k rozhodnutiu. Sediet za PC a vypisovat na fore je jedna vec. Ale budes to ty, mtorej sa to bytostne tyka, je to tvoj relany zivot, nie nieco daleke, za sklom. Nech uz sa rozhodnete akokolvek, doprajte si psychoterapiu. Individualnu, ci parovu, to uz sa asi najlepsie poradit priamo so psychologom. Vela sa zmeni, to je jasne. Hlavne v hlave. Clovek uz ma hlavu ako balon z tych všetkých otazok, názorov a predstav. Velmi na vás myslím a viem, ze sa rozhodnete najlepsie pre vas.