Prerušenie tehotenstva v 23. týždni

Vela sil a dobre rozhodnutie nechaj si ho nedaj si ho vziat

Skoda,ze kazda vazna diskusia sa tu vacsinou vzdy zvrhne v boj a uplne odklonenie od temy..ja autorke neporadim,nepomozem..neviem ako.kiez by som vedela..snad len poslat myslienku..ze vsetko zvladne..i ked to bude neskutocne tazke..ale zvladne..

@chvostik1 skutocne? Skus si este raz precitat, co si napisala. Protirecis si.

Ak uz nieco citujes a priamo utocis na krestanov, to uz nie je o tom "ze nikto nikomu jeho vieru neberie ale netreba silou mocou pretlacat len tu "moju" , ktoru "ja" povazujem za spravnu..."
Viacere sme vyjadrili svoj postoj, kazda zo svojho uhla pohladu. A ako tu uz padlo "mame slobodnu volu". Ja a ani nikto iny ta nemozem k nicomu prinutit ak sama nechces a ani nikoho ineho. Tak ak uz hovoris o respekte, tak hadam aj z tvojej strany.
Šalom

@aduska121 Je spravne prijat Boziu volu, nech je akakolvek. Clovek nemusi vsetkemu rozumiet, staci doverovat Bohu.

@katharines vyjadrili ste si svoj nazor, popodsuvali par videi a fotiek, ktore akurat tak dobre zdeptaju niekoho kto tuzil po dietati, tesil sa z neho, ale do poslesnej chvile nevedel, ze sa s nim osud takto kruto zahra.

Apropo, neprotirecim si. Na nikoho som neutocila. Pointu toho citatu som ti vysvetlila (nepretlacat len vieru/nazor, ktoru ja povazujem za spravnu), to ze nedokazes citat s porozumenim a aj "text medzi riadkami" je len tvoj problem.

Chod si umyt zuby, pomodlit sa a bez spat....

Dobru noc.

@aduska121 ahoj. Nechxem sa velmi zapajat do temy, nemam s nou skusenosti nastastie ale zarezovovali vo mne slova, ktore si napisala, ze ked sa dieta narodi a zomre 2 hodiny po porode ako s tym ma matka zit...ci je to tak lepsie. No ked niekto podstupuje potrat vo vysokom stadiu tehotenstva, tak tiez sa to dietatko narodi, pride na svet, vyzera ako babatko, iba je mensie a este zije...par minut, par desiatok minut....lenze tym ze je to potrat, tak ho nedaju mame zive do narucia, nech sa s nim rozluci ale ho odnesu ako biologicky odpad a bud nechaju zomriet alebo usmrtia. Porodila som predcasne, size v 30 tt, ale pri syncekovi boli v inkubatore aj 600g babatka. Podla mna aj s tymto vedomim sa tazko zije...

Známej pri oboch deťoch diagnostikovali Dawnov syndróm. Hovorila, že prežívala hrozné chvíle, nechcela ani myslieť na to, že by mala choré dieťa. Tehotenstvá niesla ťažko, zvažovala aj potrat :( ale sa nakoniec rozhodla pre život oboch. Ma zdravých chlapcov. V rodine majú nejaký gen, kôli ktorému jej syndróm vždy vyšiel. Nevedela o tom, je adoptovaná a tento fakt zistila neskôr. Jednoducho verím na zázraky a na to, že život je posvätný a je dar. A my nemáme právo o ňom rozhodovať a už vôbec nie, keď sme jeho nositeľkami. Boh, či príroda, kto ako chce, to zariadila tak, že máme schopnosť život darovať...

@timih vdaka, drzim palce, nech sa zajtra (vlastne uz dnes) dozvies, co chces pocut.

@timih drzim prsty a hlavne vela sil

@timih neviem si predstaviť čo všetko sa teraz v tvojich myšlienkach musí odohrávať, a ako veľmi musíš ako žena trpieť.
Nechcem ti hovoriť ako sa máš rozhodnúť.
Chcem ti napísať, ako by som uvažovala, a zhodnotila to ja.
Aj keby mi povedali že bude dieťatko choré, nedokázala by som to urobiť, tým netvrdím že je lepšie nechať dieťa trpieť, ale ja to vnútorne cítim tak, že nádej je vždy, že bude nakoniec žiť a viesť plnohodnotný život, ľudia sú len ľudia a robia chyby a aj testy sa môžu mýliť.
Ak by som na to upt išla, a potom po upt by mi povedali, že bolo zdravé, asi by som sa zbláznila, to sa už vrátiť nedá.A ak by mi aj povedali, že áno bolo choré, trpelo by- neviem či by som im verila.
Navždy by vo MNE, -píšem za seba- zostalo čo AK, čo ak by to bolo inak.Čo ak mi teraz klamú, aby som sa s tým lepšie vyrovnala, aby lekár ktorý tvrdil že bude choré nemal s vami nepríjemnú konfrontáciu.......
Neviem, ja si to nedokážem predstaviť, že by som mala porodiť mŕtve dieťatko a odísť. Ale zase priviesť ho na svet na pár hodín a pozerať sa bezbranne ako mu nevieš pomôcť, môže byť pre niekoho sebecké voči dieťaťu...ale stále ak by som šla na upt by vo mne bolo čo AK....

Je to na tebe.
Držím vám palce, nech všetko dobre dopadne.💓

@kimi203 preto som napisala ze sa na to treba pozriet z viac stran ja sama by som sa nedokazala rozhodnut v takejto situacii 😕

@poohie - ja by som túto situáciu nehnala do extrému, pretože toto sú prípady, kedy rodič nerieši, že sa "ide zbaviť chorého dieťaťa" z vlastnej pohodlnosti, ale toto sú prípady, kedy ten rodič zvažuje, či to dieťa neuchráni utrpenia a bolesti, ktoré ho čaká, keď sa narodí. V absolútnej väčšine prípadov tie bábätká v maternici zrejme netrpia, ale mnohé z nich po narodení čaká nielen smrť, ale aj utrpenie - lebo už ich nechráni matkino telo od bolesti. A rodič rieši práve to, že ak sa to bábätko narodí, vie sa, že bude trpieť, možno veľmi dlho, a ten rodič mu proste nebude vedieť pomôcť.
A áno, existuje možnosť už narodeného človeka neoživovať pri zlyhávaní napr. srdca alebo pľúc a pod.,pokiaľ je tento chorý v štádiu, že je naozaj už len takto umelo udržiavaný pri živote prístrojmi.

@katharines - no, tak keď už ideme do týchto vôd - oprav si - nacisti boli kresťanmi a aj sa k tomu patrične hlásili. Nehubili niektorých kresťanov preto, lebo boli kresťanmi, ale kvôli čistote rasy (čiže nie náboženská príčina). Ale toto sa sem ozaj nehodí...

@katharines - omylom sa mi to odoslalo. Komunisti tiež nie sú pohania, sú to ateisti, keď už, a to je dosť rozdiel. Tým pádom Tvoj argument stráca význam... https://sk.wikipedia.org/wiki/Pohanstvo

Vela sil posielam nech to dopadne akokolvek...od vcera ako som precitala tvoj status, tak na teba myslim. Drz sa!

Ahoj ako si dopadla?

@katrinka8 aj ťažko postihnutým deťom sa merala mozgová aktivita a žiadne z nich nemalo parametre, ktoré by dokazovali, že prežívaju utrpenie

@timih nechod na potrat!moze sa stat zazrak a male bude po porode v poriadku,,neraz sa tak stalo v mojom okoli. 🙂 a navyse je to uy velke babatko,nezabi ho prosim..

@katrinka8 podstata tkvie v tom ...že ked sa nepokloníš Bohu, bôžik ťa zotročí...a to sa môže týkať čohokoľvek..dnes si robia ludia bôžikov s hocičoho...hlavne z vlastnej slobody

Je to velmi tazke rozhodnutie 😟 nikto kto v takej situacii nebol, tazko moze radit... ja osobne by som ale dufala v dalsi zazrak. Dala by som tomu babatku sancu. Uz dokazal ze je silny. Medicina ide stale dopredu. Mozno bude stacit 1 ci 2 operacie a budete fungovat ako vacsina rodin. Zaciatok bude urcite tazsi... poznam viac rodin co maju chore dietatko, presli si tazkymi obdobiami, operaciami atd.ale stalo to zato. Niekedy sa v tehotenstve problem ani nezisti a po porode je dietatko tazko chore. Myslim si, ze ak by si sa aj pre potrat rozhodla, budes sa tym trapit cely zivot a vycitat si to... Mozno to priroda a Boh zariadia sami, ale tvoj anjelik je zazracny! Pocali ste ho aj jed bola sanca minimalna...udzral sa ked si krvacala... Aj lekar ci len clovek a moze sa mylit. Testy boli ok... Ked tak by som isla este na dalsie testy, amnio, konzultaciu k inemu dr. Drzim palce, nech sa rozhodnete spravne ❤

Ahoj. Ako ste dnes dopadli?

ahoj ako dopadlo vysetrenie?myslime na vás

jedna mamicka dievcatka s DMO (myslim) tokrasne vystihla:
https://www.modrykonik.sk/blog/ematko29/article/nase-stastie-zavisi-od-schopnosti-prijat-2otd15/

Ahoj @timih, ako ste dnes dopadli? Verim a dufam v dobre spravy❤

Ahoj, ja som presne pred rokom otehotnela, tešili sme sa veľmi. Koncom apríla, na poradni mi doktor povedal, že bábätko má menšiu stehennu kostičku, ale tak sme si povedal, to nevadí, bude menšie- ľahší pôrod. Potom vyšlo riziko Down syndróm 1:45. Hovorili sme si, to nejak zvládneme, veď čo ak sa to nepotvrdí. Na ďalšej poradni už bolo bábätko menšie o 3 týždne a doktor zbadal , že so srdiečkom nie je niečo v poriadku. Na druhý deň nás hneď objednali k Dr.Holanovi. A on nás teda nešetril, jedna z najvaznejsich vývinových vád na srdiečku, vyskytujúca sa najčastejšie pri Downovom syndróme a rast spomalený o 3-4tt. Odporučil amnio a ja sprostá som si myslela, že to budú potrebovať lekári, ktorý budú plánovať operáciu srdiečka, aby vedeli s čím majú rátať. Ale on ma posielal len z toho dôvodu, aby sa potvrdil Down a mňa tým prinútil ísť na potrat. Hovoril nám, že naše dievčatko budú musieť hneď po narodení operovať, a že ak sa to podarí, aj tak nebude viesť plnohodnotný život. Hovoril, že si neviem predstaviť starať sa o chorého človeka. Len s tým nerátal, že ja som sa od malého malička musela starať o moju mamičku, ktorá mala sklerózu multiplex. Aj keď zo začiatku to nebolo až také hrozné, ale postupne, rokmi mama bola pripútaná na vozík a posledné mesiace života na lôžko. Takže, vedela som do čoho by som išla, vedela som a rátala som s tým, že veľa času by sme trávili v nemocnici. A tak som išla na amnio, kde sa čo potvrdilo? Downov syndróm. A mne, aj manželovi genetici hovorili, že to budeme mať veľmi ťažké. Ďalší, čo nás odhovárali od toho, aby sme si naše dievčatko nechali. A v tom, v nás začali vŕtať výčitky, či chceme, aby naše dievčatko takto trpelo. Jednu hodinu som uvažovala o potrate, veď som nechcela, aby moje dieťatko trpelo. A našťastie ma osvietilo! Veď bola stále živá, veď ma stále kopkala, dávala o sebe stále častejšie vedieť a ja som ju milovala zo dňa na deň viac a viac. Keby som sa rozhodla pre potrat, neviem, ako by to lekári spravili, aby umrela, či by pichli injekciu (lebo viem, že aj tak sa to robí, zabijú dieťa ešte v brušku a žena porodi mŕtve dieťa), alebo by som porodila živé dieťa a ona by pomaly umierala. Asi by som ani jeden spôsob usmrtenia mojej milovanej dcerenky v mojom ďalšom živote nevedela spracovať. A tak sme si povedali, ideme bojovať, veď keby to tak nemalo byť, tak by to tak nebolo! Od toho času som si tehotenstvo začala neskutočne užívať, tešila som sa z každého gramu čo naše dievčatko pribralo, tešila som sa z toho, že sa vývin nezastavil a tie 3-4tt zaostávali stále rovnako aj v ďalších týždňoch. Dokonca sme boli na ďalšej kontrole u Dr. Holana v 32tt a síce mu nebolo až tak po vôli, že sme sa rozhodli nechať si naše dievčatko, lebo mi do telefónu povedal, že čo od neho ešte chcem počuť, že nám už všetko povedal, ale na kontrolu nás objednal a tam nám prognózu trochu vylepšil. Povedal, že operácia po pôrode nemusí byť, až po 3mesiacoch a dokonca, že rodiť môžem u nás. A ani typické znaky Downa nevidel. Tak sme od neho odchádzali plný nádeje. Len o ďalšie 4 týždne sa stalo to, že moje dieťatko mi umrelo ešte v brušku a ja som si ho musela odrodit mŕtve. Bolo to veľmi ťažké, hlavne po psychickej stránke, lebo pôrod som mala veľmi ľahký a celkom rýchly. A teraz som šťastná a vďačná za to, že som nešla na potrat a mohla som si užívať každú minútu s mojím dievčatkom, ktoré mi neskutočne chýba. Držím vám palce, aby sa prognózy nejak zlepšili a aby ste sa mohli tešiť z tohto tehotenstva, a ak to tak má byť, aby ste si mohli o nejaký čas držať svoje dieťatko v náručí.

@evita81 vyrazila si mi svojim svedectvom dych. 👍❤ Srdecna vdaka.

@evita81 napísala si viac ako všetci tu doteraz...
a pripomenula si mi "príbeh" mojej drahej priateľky (priam sestry), ktorej sa po rokoch a mnohých neúspechoch podarilo konečne otehotnieť (mala doma už jedného 5ročného synčeka a po ňom dva alebo tri spontánne potraty 😢 ) a keď konečne otehotnela, po chvíli sa na ňu začali valiť z jedných testov zlé výsledky, z druhých testov... vychádzalo jej vysoké riziko (1:2) pre ťažké poškodenie bábätka (SLOS), lekári ju samozrejme nahovárali na potrat tými najsilnejšími zbraňami-vaše dieťatko je podľa ultrazvukov znetvorené, má povykrúcané ručičky, zdeformovanú tváričku, nejasné pohlavie atd, atd 😞 a hlavne ju opakovane a vyslovene až emočným nátlakom nútili ísť na amnio, čomu sa ona bránila, lebo nechcela svoje vytúžené bábätko ohroziť... ten tlak niesla neskutočne ťažko... Napokon, keď "podľahla" tomu tlaku a rozhodla sa, že amnio podstúpi a na druhý deň mala nastúpiť do nemocnice, tak bábätko jej večer v brušku odišlo... 😢
Do nemocnice prišla teda už len porodiť (ťažkým a namáhavým pôrodom 😢 ) svoje zomrelé dieťatko... Len jej lekári ešte predtým povedali, že by jej predsa len tú amniocentézu urobili (aj keď bábätko už nežilo), lebo tak by mohli objasniť príčinu...
Moja priateľka sa doteraz s touto stratou nevyrovnala a to už to bude v týchto dňoch 5 rokov, čo sa to stalo... a najviac si vyčíta, že bábätko ani nevidela, keďže sa bála, ako bude vyzerať (na základe lekárskych prognóz ešte z bruška 😞 ), žeby to skrátka neuniesla...
Po niekoľkých týždňoch jej prišli aj výsledky z amnia... príčina smrti jej bábätka sa nenašla...
SLOS sa nepotvrdil... 😢

Verim tiez, ze sa moze lekar mylit, aj najvacsi odbornik...ved kolkym aj pohlavie zle urcili...A chcela som len napisat svoj pohlad...Aj chore dieta je dar. Tazsie sa prijima a jeho hodnotu spozna clovek az neskor...Chore dieta meni casto srdce rodicov aj celej rodiny, hodnoty, vztahy, postoj k zivotu... A vie milovat mozno viac ako zdrave deti. Ak mu Boh dal zivot, preco by mu ho mal niekto iny brat? Nebojte sa ho prijat. Prajem vam vela odvahy a sily.

Kanárska minulý rok otehotnela, doma uz mali jeden a pol rocne dievčatko a na súrodenca sa veľmi tešili. Po case jej tiež vysli veľmi zle výsledky, boli na specialnom morfo.sone, kde jej uz nadobro potvrdili ťažkú vývojovú vadu nezničiteľnú so životom, že ak by aj bábätko porodila, hneď by zomrelo, pomôcť sa nedá. Všetci automaticky brali to, že pôjde na potrat. Ked sa jej manžel pýtal lekára, ci pokračovanie v tehotenstve predstavuje aj pre nu nejaké riziko, tak najskôr skoro zinfarktoval a potom im doslova vynadal a pýtal sa ich, ci vedia koľko peňazí bude stáť taketo nezmyselné tehotenstvo s pôrod. Ona mu len povedala, že urcite menej ako by stali psychológovia a psychiatri, ktorých by musela vyhľadať po tom ako by sa nevedela vyrovnať s tým, že zabila vlastné dieťa.Tehotenstvo prebiehalo dalej bez komplikácii, oni bábätko lubili naďalej, prihovarali sa mu, robili všetko tak, ako keby bolo zdravé a ona chodila uz len častejšie na kontrolné sono, ci dieťatko zije. Nečakali uz na nijaký zazrak, aj si poplakali, ale vedeli co príde a snažili sa na to pripraviť. Drobčeka uz nedonosila, jedno kontrolné sono ukazalo, že bábätko zomrelo uz v brušku, v nemocnici jej vyvolalo porod. Malicku potom normálne pochovali. Po case som ju stretla a bola smutná, ale vyrovnaná. Hovorila, že urobila to najlepšie, co mohla a ani potom ako musela porodiť mŕtvu dcérku vôbec nelutuje, že sa tak rozhodla, že ked chce smútiť, tak moze ísť na cintorín, vie že jej dievčatko tam pokojne spinka, ale hlavne ona sama vie, že odišla sama, pokojne, nenasilne, po