Tretie dieťa v 41. rokoch. Išli by ste do toho?

@catcatrin pokial ti pomoze to, ze prezivam tak ako ty nieco podobne...mam 42 rokov a velmi neplanovane som otehotnela. Muz tiez pracuje mimo domu a deti su uz väcsie. No prezivam tak ako ty strasny smutok a neviem ten DAR (lebo tak sa snazim to dieta vnimat) prijat. Ja som sa rozhodovala podla toho, co ma bude boliet v buducnosti viac a viac by ma bolelo dat si ho zobrat. Velmi dufam, ze casom sa zacnem tesit a mat radost...

ahoj,príspevky s ezoterickým podtextom - asi to tak malo byť, osud doprial a podobne....toto si nevšímaj - je každého vec,do akej miery pripisuje dané skutočnosti osudu alebo nadpozemským silám.Každý sme strojcom svojho osudu,nikto dieťa nenadelí bez sexovania.S tým každá hádam súhlasíme.A nesexujeme hádam iba preto,aby sme počali dieťa - hádam aj s tým každá súhlasíte.Takže sa pozri na to pragmaticky a spíš si na papier čestne pre/proti - aké skóre ti vyjde.Každá z nás je inak mentálne stavaná,každá z nás dostala inú výchovu,každá z nás má inú filozofiu a pohľad na život.Ja si nemyslím,že žena je v živote iba matkou - aj keď byť matkou je úžasná vec, čo nespochybňujem.Zvaliť psychické bremeno a zodpovednosť na ženu - s podsúvaním, či by tak dokázala žiť ( v prípade voľby potrat ) mi príde nezodpovedné a primitívne.A čo jej muž? Aká je jeho empatia a zodpovednosť voči jeho deťom a žene ?Patriarchálny model - muž zarába a nie je doma a žena je doma,všetko na jej pleciach,jeden príjem,neustály kolotoč,stereotyp,obmedzený sociálny kontakt a pod.....Tu by som kládla dôraz pri rozhodovaní.A nie je to o tom,či by prijali 3. dieťa - je to úplne o niečom inom.Položila by som si aj hypotetickú otázku, čo ak ostanem s 3. deťmi sama ? ( smrť manžela,rozvod ).A ďalšiu podobnú - napr. vyradenie manžela z ekon. aktivity v dôsledku choroby,úrazu a pod. ) a následná strata alebo zníženie príjmu - lebo aj to sa stáva v živote.Dokázala by som fungovať ? (myslím teraz ekonomicky ).Máme na opatrovateľku/pomocnicu v domácnosti ?Toto by som si v prvom rade zodpovedala,lebo mať dieťa je pekné - iná vec je zvážiť, do akého sveta ho privediem.A či to zvládnem - lebo autorka píše,že manžel = 0.Nehovoriac o tom,že čo ak sa narodí dieťa poškodené,choré.....lebo aj to sa žiaľ v živote stáva....čo ak ochoriem ja ( s pribúdajúcim vekom sa chorobnosť štatisticky zvyšuje ).Toto by boli hlavné atribúty pri mojom rozhodovaní - pragmatické a nie spytovanie si svedomia - bez zjavného dôvodu.

Vždy čo príde do života nie je náhoda. Nám prišla nečakane 3 dcéra mala som 37. Malá má teraz 5 a som za ňu vďačná. Manžel veľa času mimo domu. Malá má teraz 5 a som za ňu vďačná. Nestíham starnúť 😁.

@catcatrin ja mám jedného syna...rodila som 37 ročná....a to po umelom oplodnení.snazili sme sa ,8 rokov...a keď som mala 40 a potom 42 tak som otehotnela prirodzene dvakrát...o dvojičky som prišla v 12 tt a o malé ďalšie v 10 TT....bolo by to naše druhé resp tretie bábo...a veru tešila som sa...a neriešila vek...ale ty si asi v inej situácii...môj manžel sa tešil.len bohužiaľ.
Ale odpoveď na tvoju otázku...vek ok....ale pokiaľ nemáš energiu a zo strany muža takýto postoj tak zvaz

Ahoj tak to ti verim ze nevies co dalej....alw ja mam 44 na 43 sa mi narodila krasna princezna a sme stastny a tiez uz mam 2 starsie aj ked uz maju 19 a16....je to uz len na tebe ako sa rozhodnes

Tak pozri... Ja osobne si neviem predstaviť rodiť ani po 30tke nie to ešte po 40tke, ale už keď sa zadarilo, tak by som to preč nedala...

@catcatrin gratulujem k tehotenstvu. Všetko bude dobré, 3 deti nie sú veľa. Bude to miláčik rodiny. Ja mám 5 detí. 41 rokov a necítim sa stará. Najmladši bol totálne prekvapko a je to úžasné dieťatko, miláčik. Prajem pohodové tehotenstvo a všetko dobré 🙂

@cecilia29 💛

@catcatrin Ahoj, ja som bola tehotná presne v 41. rokoch neplánovane tretíkrát po takmer 8 rokoch. Čiže už som mala 2 staršie dcérky 12 a 8. Ale fakt novorodenec dá žene zabrať (môj muž chcel 3. dieťa, aj je doteraz veľmi nápomocný, ale ja som už nechcela) Ak by sa dal vrátiť čas, asi by som do toho už nešla, pretože aj o 2 staršie sa treba stále starať (chodiť do školy na združenia, na lekárske prehliadky, neraz som sa vláčila aj s vajíčkom po doktoroch kvôli starčím dcéram) a to sú čisté jednotkárky, školou prechádzajú ľahučko, ale doteraz som stále vyčerpaná, maličká bude mať 3 roky (2 roky sme uspávali s mužom na rukách - odmietala cumlík) Fakt, musíš sa rozhodnúť sama na čo stačíš, ale bude to len ťažšie. Ja som preplakala polovicu tehotenstva, vôbec som si nevedela predstaviť ako to celé zvládnem. Domácnosť, staršie dcérky, muži majú tiež svoje potreby... Mamu už nemám od 6-tich rokov a otec postrážil maličkú až teraz v 2,5 roku prvýkrát. Dať si dieťa preč je veľmi ťažké rozhodnutie, ale tvoj živoť bude o to ľahší a kľudnejší. Naša najmenšia (teraz 2,5 r.) je veľmi zlatá, bystrá a neviem čo ešte, ale dala nám zabrať a výchova ďalej pokračuje a staráme sa o 3 deti, každé má svoje potreby, školu, svoj svet a nechcem ich ukrátiť ani jednu na úkor druhej, snažím sa aby im nič nechýbalo, preto som JA uťahaná, vyčerpaná, nechodila som na výlety, lyžovať so staršími dcérami, lebo som bola doma s bábätkom, o pozretí filmu doma ani nehovoriac... Samozrejme je aj veľa krásnych a veselých dní, ale na mňa je to už niekedy priveľa.

@catcatrin mam kresťanské zmýšľanie, ale nemienim nikoho odsudzovať.ale treba si povedať fakty, ty už čakáš dieťa a potratom ho zabije, jeho srdiečko prestane bit.otazkou je, či s tým dokážeš žiť, nehovoriac o tom aký vplyv by mal potrat aj na teba fyzicky.mam štyri deti a tiež štvrté bolo veľmi nečakané, no aj keď to bolo a je veľmi náročné, bolo to najlepšie rozhodnutie v mojom živote, že som zaň bojovala.kedze dcerke dávala doktorka minimálnu šancu na prežitie prvých týždňov po potvrdení tehotenstva.mala som okolo nej obrovský hematom a už pomaly začínal samovolny potrat.bolo by pre nás jednoduchšie nechať to tak..ale urobili sme všetko čo bolo v našich silách a teraz je tu s nami naša 2rocna princezná úplne zdravá...a najväčšou oporou mi v tých tyzdnovh boli práve moje tri deti...ale jediný, kto musí urobiť to rozhodnutie si TY, pretože je to TVOJE DIEŤA...len mysli na to, že už JE...

@catcatrin mna napadlo ze ak nemas nikoho z rodiny na pomoc tak by som hladala opatrovatelku ak vam to financie umoznuju,ty budes mat s kym pokecat a zakedy budes s babätkom opatrovatelka pomoze so starsimi.Ono je to tazko radit co a ako to musis sama a byt aj stotoznena s rozhodnutim.Drzim palce nech sa rozhodnes akokolvek

@drotovanovaludmila Áno ono už je splodené, ale mamička ho musí vynosiť a vytrpieť znova bolesť pri pôrode, začiatky dojčenia môžu byť tiež bolestivé a naďalej sa treba starať aj o 2 staršie detičky, ktoré majú každé svoje potreby (život nezastane, keď sa narodí nový život) Navyše, keď má manžela odruky bude to VEĽMI, VEĽMI, VEĽMI náročné. Tiež som mala 3. dieťa v 41 rokoch (po 8 rokoch neplánovane) a starostlivosť nebola ľahšia, ba najnáročnejšia ako pri prvých 2 (a to jenajmladšia dcérka zdravá, všímavá, učenlivá, dá sa povedať, že bez problémov, máme z nej radosť, atď...). Takže by som na svet nepozerala len cez ružové okuliare, ale trochu reálnejšie...

@pribinak len ci sa taka najde a hlavne aj za kolko,teda ci na to rodina bude mat.. najist na upratovanie sa este da ale najist k babatku,to byva vacsi problem.

@gertrudaosem už si nepamätám, na čo presne sa vzťahuje otázka?

@alja20 a @catcatrin Zavolať si opatrovateľku je podľa mňa to najhoršie, čo môže rodič urobiť. Áno, môže byť spoľahlivá, ale netreba zabudnúť aj na prípady, keď uškodili opatrovateľky nevinným deťom ☹ Môj muž zostal na rodičovskej do 3 rokov s našou 3. dcérkou - neplánovali sme ju a tiež som rodila takmer 42-ročná. Jednoducho sme oželeli mužov plat (ináč vyšší ako môj, ale mám dobrú prácu z domu a nechcela som o ňu prísť) Sme o to spokojnejší, že je dcérka s nami. Ja pracujem z domu a nemohla som sa o ňu aj starať, preto muž zostal doma na MD.

@paulita všetky sprievodné javy tehotenstva dôverne poznám, keďže som si to prežila 3.krat a nikto nehovorí, že to bude jednoduché, a áno rozhodnutie je na mame....ale ja hovorím o faktoch..dieta je splodene a je to jej dieta a keď ukončí tehu, tak Dieťa zomrie..a ci smrť dieťa stojí za nenarusenie pohodlia rodiny alebo ci narušenie pohodlia a náročnosti ďalšieho života stojí za život svojho dieťaťa...nad tým sa treba zamyslieť...my sme to vôbec nemali jednoduché a ani nemáme ale mne moja dcérka za to stala a stále stojí....a na tu otázku si musí každý odpovedať sám...

@mvagusta treba skúsiť

@drotovanovaludmila áno, je to na mamičke samozrejme ako sa rozhodne. Len nech nepočúva rady iných... Osobné skúsenosti si vypočuť /prečítať môže. Sama vie, na čo stačí 🙂 Niekto vychováva deti tak, že si ich ani poriadne nevšíma, ale sú mamičky ktoré sa zaujímajú o svoje deti, vo všetkom im chcú byť nápomocné, poradiť, vysvetliť, tvoriť s nimi, čítať s nimi a potom sa tieto veci ztrojnásobujú... a to ešte nehovorím, že mamička môže aj nedajbože ochorieť. Potom v horúčkach (napr. pri chrípke alebo covide) treba kojiť, prebaľovať, hojdať dieťatko na rukách (to sú situácie, keď je žena už zúfalá a potrebuje oddych a nedá sa...) - moja skúsenosť. Mne museli stačiť 1 -2 dni na vyliečenie z chrípky (zabalená v deke s horúčkou som musela uspať najmladšiu dcérku na rukách, lebo chcela byť so mnou a nie s jej ockom!) A keby som bola sama, to si neviem ani predstaviť a to som z tých odolnejších ľudí.

@catcatrin ja by som sa ho nevzdala ani tak. Ja som mala 7 ked sa narodil brat, vedela som uz co to mamine s niecim trosku pomoct...
Teraz rodia aj staršie, ak mas podmienky inak, nevzdala by som sa ho

@pribinak 👍

Mám 41, 2 děti 13 a 1r...ak by už bolo na ceste dalsie, nedokázala by som ho dat prec...aj ked viem že by som pregrcala zas pól tehotenstva...poznam viacero zien (aj moja máma) co porodili 42, 43, 44..47. nebola by si vynimka. Konečně rozhodnutie je na tebe... Zelam aby si sa spravne rozhodla a mala pokoj v duši 🙏☘️

@paulita z vlastnej skúsenosti poznám, aké je to náročné plne sa venovať všetkým deťom, keďže máme štyri, ale hovorím len, ci ta obeta pohodlia nestojí za život dieťaťa....a ďalšia vec je, prečo hneď dieta zabíjať...poznám také množstvo párov, ktoré túžia po dieťatku a nemôžu mať a sú v nekonecne dlhom zozname na adopciu...nebolo by rozumne, ak vie ze to je nemožné nechať si svoje dieťatko, dopriať mu život a dat ho aspoň na adopciu, kde môže nájsť milujucu rodinu, ktorá sa dokáže on postarať? Nestojí aspoň to tehotenstvo za jeho život?

Mám 41. Rodila som pred mesiacom. Najstaršia dcéra ma 14, potom sme 11 rokov čakali na mladšiu, ktorá ma teraz 3. Vrátila sa do prace, po 2 týždňoch som zistila že čakáme tretie. Tiež som nevedela či sa tešiť, alebo plakať. Všetci mi povedali či som normálna. Ale ani ma nenapadlo vziat si ho. Tiež peniažky nám treba na dokončenie domu atd… Proste všetko sa v živote pre niečo deje. A tu druhu dcérku mame po IVF pretože podľa lekárov nemáme prirodzene žiadnu šancu splodiť dieťa. Pozor sme si teda nedávali. Aj to tehotenstvo nebolo jednoduché pretože už nemáme 20 ani 30, ale to dieťa je nádherne! Zvládneš to. A mimochodom môj manžel pomáha ale vidím na ňom že radšej utečie na záhradu kosiť keď sa dá, ale musíš aj ty pritvrdiť, už teraz mate 3 deti a ti poviem ja mám jednu v puberte, druhu vzdorovitú a temperamentnú ako hrom, ale nemenila by som. Som nastavená tak že budem žiť do 100vky. Jednoducho musím keď sa chcem hrať s vnúčatami 😂 a tiež by mi bodla energia navyše, ale som šťastná. Deti veľmi rýchlo rastu. Určite si tretie nechaj, to už pôjde samo. Áno začiatky budú ťažšie ale uvidis. Neolutujes!

@miankass presne, my vieme že si aktuálne 4. bábätko nemôžeme skrátka dovoliť (aj keď teda mať lepšie podmienky kľudne by sme do toho šli) a tak mimo ochrany a prerušenia sa vyhýbame ešte aj plodným dňom. Ozaj nerozumiem tým ľuďom..

@drotovanovaludmila No keďže nevieme detaily života mamičky, neriešme adopciu, ja osobne by som nemala to srdce dať ho niekomu inému (navyše, ktovie ako by sa oň staral), radsej by som sa postarala oň sama. A tu je ten problém, keď si ho nechá, bude to mať väčšinu času bez muža /manžela dosť náročné...

@mirka17 si tiež príroda myslela že sa nudite 😁🥰