Vedeli ste, že káva obsahuje silné prírodné antioxidanty, ktoré sú prítomné napr. v hrozne a rastlinných balzamoch? Všetky tieto zložky majú výrazné antioxidačné účinky. Najvýraznejší blahodarný účinok má káva na tráviace ústrojenstvo. Samozrejme nie je káva ako káva. Ak chceme piť zdravú kávu, mala by ňou prechádzať voda max. 25 až 30 sekúnd. Potom je už káva "spalena" a uvoľňujú sa z nej rôzne škodlivé látky. Ja si tú svoju dnes vychutnávam s voňavým a ešte teplým škoricovníkom. Nie, nepiekla som ho sama🙈🙊 Mám pekáreň 10 minút chôdze, preto je čerstvý a teplý...a ani neidem tvrdiť, že je zdravý, hoci škorica isto je 😂 Vyvažujem ho zdravou kávou a celodennym pohybom😇 Akú dobrotu si najradšej doprajete ku kávičke vy? Za každú odpoveď (poteší aj foto) rada pošlem 3 #srdiecka , za najzaujímavejšiu&najinspirativnejsiu #10srdiecok #preradost #test_popradska_kava #lovecafe #zdravie
Kolu, (ne)pijeme kolu
Prvá Coca-cola sa síce predávala v lekárni, no dnes ju za až tak liečivú nepovažujeme. Aké sú dôvody? Patrí vôbec do pestrého jedálnička detí? Existujú situácie, kedy kolu deťom môžete dovoliť!
Možno aj vy, milí rodičia, v sebe nesiete polemiku, či prezradiť svojmu drobcovi, ako chutí kola... Môže to dopadnúť tak, že už mu ju z rúk len tak nevytrhnete. A niektorí tou rukou mávnete a poviete si: Veď aj tak sa to dozvie v škôlke, či v škole. Zakázané ovocie chutí najlepšie... Je však zdraviu prospešné? Nasledujúce fakty vám pomôžu vysvetliť deťom, čo je to Coca-Cola.
Kokakolu vyrobil doktor farmácie John Stith Pemberton v roku 1886, v Amerike. Ponúkal ju v džbáne, pred svojou lekárňou ako liek na chrípku, žalúdočné problémy, bolesti hlavy, brucha, či, dokonca, na impotenciu. Nápoj označil ako liek právom, keďže obsahoval 9 miligramov kokaínu. Ten uľavil od silnej bolesti hlavy, bolesti v brušnej dutine a od bolestí nervového pôvodu. A to pomerne rýchlo. Kokaín a jeho deriváty (odvodené zlúčeniny) sú dodnes používané v niektorých analgetikách (liekoch proti bolesti), výhradne na americkom farmaceutickom trhu.
Až do roku 1903 kola teda v sebe skutočne skrývala kokaín. Drink sa totiž vyrábal z juhoamerického kríka koky a spracovaním jeho listov kokaín vznikal. Avšak, ako nelegálna a silne návyková látka, musel byť odstránený. Preto sa na výrobu doteraz používajú listy, ktoré sú chemicky zbavené jeho obsahu.
Ingrediencie Coca-Coly nie sú neznáme. Tajomstvo spočíva v originálnom pomere jednotlivých prísad. Nemenej dôležitým je aj spôsob, akým sú zmiešané. Tak vzniká typická chuť koly.
Fľaška koly (3,3dl = 330 ml) obsahuje:
Cukor je rýchlym zdrojom energie. Na druhej strane, jeho vysoká konzumácia zapríčiňuje množstvo problémov:
V litri kokakoly je približne 28 kociek cukru. Dali by ste si do litra čaju toľko cukru?
Slovák skonzumuje priemerne 94 g cukru za deň. Za celý život sú to vyše dve tony!
Kola obsahuje menej kofeínu ako jedna šálka kávy. No, ruku na srdce... Ochutnalo už vaše dieťa ozajstnú kávu?
Táto zlúženina predstavuje riziko pre detské kosti a zuby. Fosfor vytláča z kostí a zubov vápnik, tie sa zmäkčujú. Deti, ktoré často konzumujú kolové nápoje, ale aj iné potraviny s vysokým obsahom kyseliny fosforečnej, sú náchylnejšie k vzniku zlomenín a osteoporózy (rednutie kostí). Bostonská štúdia uvádza, že riziko je až sedemnásobne vyššie.
Firma The Coca-Cola Company neuvádza, koľko kyseliny fosforečnej jedna fľaška obsahuje. Jej množstvo nie je pod kontrolou, a preto nemáte istotu, či je to málo, alebo veľa.
Bublinky v nápoji vznikajú tak, že oxid uhličitý sa pridáva rozpustený vo vode. Vylepší chuť. Skúste sa niekedy napiť z koly, z ktorej už všetok oxid vyprchal. Aká je bez bublín? Asi by ste si ju nikdy nekúpili…
Ide o tzv. É-čka. Sú to farbivá, zahusťovadlá, arómy, konzervačné látky. Pridávajú sa do väčšiny potravín, aby sa zvýraznila ich chuť, vôňa i farba, a aby vydržali dlho čerstvé. Zjednodušujú celý výrobný proces.
Do koly sa ako konzervant pridáva benzoan sodný. Ten má, pri pravidelnej konzumácii, tendenciu poškodzovať ľudskú DNA. Týka sa to tých úsekov DNA, ktoré zodpovedajú za správnu funkciu pečene. Poškodenie DNA je nenávratné.
S kokakolou to ide celkom rýchlo:
Aké skúsenosti s podávaním kolových nápojov deťom majú rodičia na Modrom koníku, sa dozviete tu.
Doktorka farmácie Anna Jauschová z bratislavskej lekárne pripúšťa: „ Kolu môžete podať troj-štvor ročnému dieťaťu, no len v prípade hnačky, či zvracania. Telo vtedy rýchlo stráca tekutiny. Cukor v kole navráti stratenú energiu malátnemu dieťaťu a minerály poslúžia ako účinný rehydratačný roztok.“
Keďže kolu dostať vo vyše 200 krajinách sveta, v čase dovoleniek, na miestach, kde nie sú naše lieky dostupné, je často jedinou možnosťou, ako pomôcť pri týchto tráviacich problémoch.
Niektorí gynekológovia odporúčajú kolu aj na tehotenské nevoľnosti. Avšak, s mierou. Telo sa cukrom v tomto období celkom rado zásobí. A rozhodne nepatrí v tak veľkom množstve do jedálnička tehotnej ženy.
Modrý koník dostal ešte jeden tip od doktorky Jauschovej: „Coca-colu podávajte cez slamku. Takto aspoň trochu ochránite detské zúbky pred vznikom zubného kazu.“
Zdroje:
https://zdravie.pravda.sk/zdravie-a-prevencia/clanok/12332-skodi-pitie-kolovych-napojov-zdraviu-ano/
https://www.badatel.net/co-sa-udeje-vo-vasom-tele-v-priebehu-hodiny-od-vypitia-coca-coly/
http://dennik.hnonline.sk/292384-coca-cola-odhaluje-tajomstvo-unikatnej-receptury-video
http://encyklopedia.sme.sk/c/893995/coca-cola.html
Zdroj foto:
archív autorky
Lieky do bezpečia!
Najväčšia šanca, že dieťa náhodne požije lieky, hrozí v domácom prostredí. A ešte väčšia, že to bude u starých rodičov… Ako nepodľahnúť panike? Prečítajte si, čo urobiť ako prvé a aj to, kam lieky uložiť, aby nepredstavovali nebezpečenstvo pre vašich najmenších. Poučte aj príbuzných, do opatery ktorých dieťa dávate.
Prípadov otráv liekmi u detí je na Slovensku dosť. Celkove tvoria asi 85 % zo všetkých prípadov otráv. Hlavne tí najmenší, vo veku 1 – 5 rokov, sú veľmi zvedaví. Farebné “lentilky” zvádzajú k ochutnaniu. Najhoršie to môže skončiť skutočne smrťou. Tak, ako kauza chlapčeka spred niekoľkých rokov: náhodne objavil krabičku antireumatík (lieky proti reume) a stačili dve tablety. Lekári mu už nevedeli pomôcť.
Rozpoznanie príznakov otravy pomôže k rýchlemu a správnemu zásahu. Často zachráni život. Je dôležité vedieť odlíšiť otravu od alergickej reakcie. Niektoré prejavy majú totiž podobné.
Alergickú reakciu sprevádza, okrem iného, aj sťažené dýchanie. Krátke a plytké nádychy striedané s krátkymi výdychmi. Dieťa akoby lapalo po dychu. Otrava sa prejaví dvoma spôsobmi dýchania: buď spomaleným, alebo naopak, zrýchleným krátkym dýchaním.
Ďalším zo spoločných príznakov oboch stavov je opuch pier, jazyka, či sliznice nosa. Ale nenechajte sa zmiasť. Pokiaľ už dieťa nemá zvyšky liekov v ústnej dutine a nie ste si istí, či ich skutočne prehltlo, toto sú jasné prejavy otravy liekmi:
Pozrite si aj ďalšie prejavy alergie.
Stačí naozaj chvíľka, odbehnete vypnúť bublajúcu polievku a nájdete dieťa s plnými ústami tabliet, vlastne, ani neviete akých. Ak ich ešte nestihlo prehltnúť…
Konajte:
Máte na výber z troch čísel:
Linka 112 (IZS – Integrovaný záchranný systém). Toto číslo je celoeurópske tiesňové telefónne číslo. V ktoromkoľvek štáte Európy sa nachádzate, dovoláte sa. Operátor zhodnotí situáciu, naviguje vás v presnom postupe, prípadne vyšle na miesto urýchlene pomoc.
Ak vidíte, že situácia je vyhrotená, dieťa sa dusí, alebo upadá do bezvedomia, určite vytočte číslo 155. Prečo? V prvom rade sa nebudete zdržovať počúvaním upozorňujúceho oznamu o zneužívaní linky, ako je to na čísle 112. A potom, jasne ide o zdravotný problém, nemusíte čakať na presmerovanie. Treba konať rýchlo.
Podrobné informácie vám poskytne aj číslo 00421 2 5477 4166. Ide o číslo Národného toxikologického informačného centra. Poskytuje telefonické odborné konzultácie pri akútnych otravách liekmi a inými chemikáliami, či hubami, alebo rastlinami. Pracovníci sú lekári, ale aj lekárnici, takže okrem informácií, ako postupovať, dostanete aj odporúčanie na vhodnú terapiu. Má 24 hodinovú nepretržitú službu.
Iste sa to nedá nacvičiť. Ale skúste si utriediť myšlienky. Pre odborníka na druhej strane linky je dôležité:
Medzi obzvlášť nebezpečné patria práve tie lieky, ktoré máte určite doma. Doktorka farmácie z bratislavskej lekárne, Pharm.Dr. Anna Jauschová uvádza tieto:
Dimetindén (Fenistil kvapky) - prvým príznakom je ospalosť dieťaťa. Nasledujú kŕče v končatinách, zníženie tlaku. Vysoké dávky smerujú ku kóme (viac ako jedna fľaštička lieku).
Kyselina acetylsalicylová – už po požití jednej tablety hrozí riziko vzniku Reyovho syndrómu, ktorý môže skončiť smrťou. Spôsobuje totiž opuch pečene a mozgu. Toto vedie k strate vedomia. Bol to prípad aj spomínaného chlapčeka.
Ibuprofen – ružové tablety deti ochutnajú asi vďaka skvelej farbe. 400 mg účinnej látky (jedna tableta) predstavuje pre deti nepríjemnosti v podobe bolesti brucha a zvracania. Množstvo 3,6 g účinnej látky je pre deti toxické. Zapríčiní otravu pečene a žalúdka.
Paracetamol – dávka 125 mg (čo je väčšinou ale iba štvrtina tablety paracetamolu pre dospelých) pre deti nie je toxická. Väčšie množstvo tablety, alebo celá, predstavuje 50 % až 100 % riziko závažného poškodenia pečene.
Lieky na kašeľ – väčšinou majú utlmujúci účinok, dieťaťu sa po požití spomalí dýchanie. Stav môže vyústiť až do bezvedomia. Ako intenzívne sa otrava prejaví, závisí od účinnej látky, ktorú daný liek obsahuje. Lieky s obsahom kodeínu sú viac toxické (už jedna tableta 15 mg kodeínu), ako lieky s účinnou látkou dextormetorphan.
Lieky na prechladnutie – ide o kombináciu viacerých liečiv. Opäť zavísí od zloženia. Jedna tableta na prechladnutie väčšinou obsahuje zložku ibuprofen, alebo paracetamol. Pridaná je účinná látka proti kašľu s vitamínom C. Všetko spolu predstavuje otravu, ktorá postihne pečeň, žalúdok a spôsobí minimálne ospalosť dieťaťa.
Látky, ktoré po požití spravidla nevyvolávajú žiadne príznaky sú antikoncepčné tablety, do množstva jedného balenia.
Množstvo akýchkoľvek dieťaťom požitých tabliet nepodceňujte! Prejavy otráv môžu byť u jednych detí viac intenzívne, ako u druhých, aj keď by prehltli rovnaké množstvo tabliet. Dôležitý je vek dieťaťa a hlavne jeho hmotnosť !
Snažte sa lieky pred deťmi naozaj skryť.
Keď ste na návšteve u starých rodičov, pozrite si, kde a ako majú uložné lieky. Ubezpečíte sa tak, že dieťaťu nehrozí ich požitie. Ďalším zdrojom lákavých produktov je určite i dámska kabelka. Antikoncepcia, ibuprofen, rúž, make – up, žuvačky, parfém… Isto v nej máte niečo z toho. Najmenšie riziko predstavujú žuvačky. Ak ich dieťa prehltne viac, pôsobia laxatívne. Povera, že sa mu "zalepia" črevá, nie je odborníkmi potvrdená. Ostatné majte, pre istotu, v špeciálnej priehradke.
Pozor dávajte nielen na lieky, ale aj na spadnutý zabitý hmyz. Mŕtve včely, či osy môžu bodnúť a spôsobiť opuch ústnej dutiny a hltanu. Opuch postihne dýchanie, ktoré bude sťažené. Pre každý prípad majte doma aj čierne uhlie.
Zdroje:
https://ekonomika.sme.sk/c/6569834/ak-ide-o-zivot-volajte-155-inak-112.html
https://www.nutriklub.sk/clanok/prva-pomoc-pri-otrave-liekmi-a-inymi-jedmi
http://www.ntic.sk/ntic.php?adr=ulohy
http://www.praktickelekarnictvo.sk/index.php?page=pdf_view&pdf_id=7094&magazine_id=14
Zdroje foto:
Nechce jesť? Príčinou môžu byť afty.
Afty sú malé, ale bolestivé pľuzgieriky, ktoré môžu vznikať už v dojčenskom veku. Ich pôvod nie je známy. Potlačenie príznakov, aj keď nepríjemných, býva relatívne jednoduché. Problém však nastáva, ak sa táto infekcia opakuje niekoľkokrát počas roka, alebo je sprevádzaná horúčkou. Čo kojencom zaberie na afty najlepšie?
Možno ste sa s tým už stretli. Dieťatko zrazu odmieta prsník, každé prisatie je sprevádzané plačom. Väčšie nechcú ani jesť, ani piť, sú mrzuté. Ak sa im pokúšate podať jedlo lyžičkou, ani ústa neotvoria. Dôvodom môžu byť biele vriedky ohraničené červeným lemom.
Afty (aftózna stomatitída) sa prejavia v podobe drobných pľuzgierov (vezikúl), okrúhleho tvaru. Hoci majú veľkosť 1 až 5 mm, uvidíte ich veľmi jasne: sú pokryté bielym, alebo šedým povlakom, ktorý ostro kontrastuje so začervenaným okolím v ústach. Postihujú ďasná, alebo akékoľvek iné miesto na sliznici úst. Vyskytujú sa buď jednotlivo, alebo v menších zhlukoch, vedľa seba.
Rýchlo praskajú a ostávajú po nich pálivé body. Každý kontakt s prsníkom, alebo potravou pálenie ešte zhorší. Plač neutícha. Ochorenie nie je nebezpečné, ale je bolestivé a nepríjemné. Navyše, kojenec nie je schopný dať najavo, čo ho bolí. Môžete len pátrať.
Jednoznačná príčina vzniku áft nie je známa, aj keď ide o pomerne rozšírenú infekciu. Štúdie uvádzajú, že až 25 % populácie trpí ich opakovaným výskytom, kojencov nevynímajúc. Predpokladá sa, že ide o ochorenie, ktoré je zapríčinené viacerými faktormi. Najčastejšie je spôsobené oslabenou imunitou u detí, alebo je dôsledkom stresu - najmä u dospelých. Dôležitú úlohu pri ňom zohrávajú aj genetické a iné faktory:
1. Slabá imunita
V slinách bábätiek sa nachádzajú protilátky s názvom imunoglobulín A (IgA). Ich nedostatočné množstvo dovolí baktériam, ktoré sú bežnou súčasťou ústnej mikroflóry, vyvolať zápalovú reakciu. Zápal vedie k vzniku áft. Ak imunitný systém nedokáže tvoriť postačujúce množstvo imunoglobulínu A, znamená to, že celková obranyschopnosť dieťatka je oslabená. V tomto prípade hrozí, že afty sa budú ozývať niekoľkokrát do roka.
2. Výživa
Plne dojčené deti prijímajú stravu výhradne v podobe materského mlieka. Toto obdobie trvá približne do šieteho mesiaca, kedy začne byť bábätko prikmované. Príčinou vzniku áft môže byť, logicky, nepostačujúca strava matky počas dojčenia. Vyčerpanie, únava, nedostatok vitamínov a stopových prvkov v jej tele sa prejaví aj na zložení materského mlieka.
Konkrétne ide o:
Neskôr môže narobiť problémy aj zloženie dojčenských príkrmov. Ak postrádajú vyššie spomenuté vitamíny, dieťa je náchylnejšie k vzniku áft.
3. Genetika
Ak rodičia trpia aftami, predpokladá sa až 90 % pravdepodobnosť, že ochorenie sa objaví u ich detí. Myslite na to a upozornite aj pediatra, aby zvážil, či je potrebné preventívne zakročiť.
Cieľom liečby áft je potlačenie ich príznakov. Je potrebné najmä zmierniť bolesť a urýchliť zahojenie afty. Predídete tak dlhodobejšiemu odmietaniu jedla, ktoré by neskôr spôsobilo stratu hmotnosti dieťatka. Detský lekár zváži komplexnú, dlhodobú terapiu, hlavne, ak sa afty opakujú. Zameria sa na odstránenie príčiny a posilnenie imunity.
Terapia pozostáva z dvoch úrovní:
Najstarším prípravkom na lokálne ošetrenie áft je tzv. genciánová violeť. Je to tá “fialová vodička”, ktorú si možno pamätáte aj z vašich detských čias. Pôsobí dezinfekčne a antibakteriálne. Pharm.Dr. Anna Jauschová z bratislavskej lekárne ale objasňuje, prečo je jej využitie teraz v úzadí: “ Dôvodom je možné, stále neobjasnené, karcinogénne pôsobenie pri dlhodobom používaní. Názory odborníkov sa v tomto výrazne líšia. Osobne jej aplikáciu neodporúčam deťom s opakujúcimi sa aftóznymi stomatitídami.”
Na jednorazovú terapiu ju kojencom a starším deťom môžete aplikovať po konzultácii s pediatrom. Zaberá väčšinou rýchlo. Dajte si pozor na zafarbenie oblečenia, ktoré len tak ľahko neodstránite.
Tictura gingivalis je alternatívou starej “genciánky”. Doteraz sa pripravuje v lekárňach. Obsahuje tincturu rathaniae, tincturu myrhae a tincturu gallarum. Je to účinné antiseptikum (zneškodní mikroorganizmy), vhodné na ľahké prejavy áft. U detí zaberá veľmi dobre a jej použitie je bezproblémové.
Do svojho jedálnička zaraďte potraviny bohaté na vitamíny skupiny B, C, a zinok:
Prečítajte si podrobne o správnom stravovaní počas dojčenia.
Ak už dieťatku podávate príkrmy, dbajte na ich zloženie. Má pokryť najmä zvýšenú potrebu železa a vitamínu D. Najviac železa obsahuje teľacie mäso, preto je jeho včasné zaradenie do jedálnička dôležité. Brokolica a špenát by mali zas patriť medzi prvé druhy zeleniny, ktoré vyskúšate. Pre obsah kyseliny listovej sú mimoriadne vhodné práve v prípade áft. Losos a vaječný žĺtok sú zdrojom vitamínu D. O tom, kedy ich zaradiť do jedálnička kojenca, rozhoduje detský lekár.
Ťažší priebeh aftóznej stomatitídy sa prejavuje veľmi bolestivými veľkými pľuzgiermi, ich zlým hojením (viac ako 2 týždne) a opakovaním sa ochorenia. Afty môžu byť sprevádzané až horúčkou, či naopak, zimnicou. V tomto prípade Dr. Jauschová odporúča: “Komplikovanejšie, horšie sa hojace stavy u detí sú v kompetencii detského lekára. Na mieste je určite aj dlhodobé doplnenie vitamínov B, C a užívanie probiotík. Imunitný systém dieťatka je oslabený už len tým, že sa afty opakujú. Kojencom sa väčšinou vitamíny dopĺňajú v podobe kvapiek do materského mlieka, alebo na lyžičku.”
Afty neobchádzajú ani tehotné ženy. Tie totiž vyžadujú vyšší príjem niektorých vitamínov (kyselina listová, vitamíny skupiny B, zinok). Práve ich neostatok sa prejaví vznikom áft.
Extra tipy:
Deťom nepodávajte pri ochorení teplé nápoje, ani nič kyslé. Podráždite afty a bolesť bude intenzívnejšia.
Ak dojčíte, starostlivo si bradavky pred každým podaním mlieka očistite prevarenou vodou, alebo dojčenskou vodou.
Imunitu preventívne podporte probiotikami. Dojčatá ich môžu už od narodenia.
Zdroje:
Mgr. Koktavý P.,Pharm.Dr. Stanko P.: Prehľad voľnopredajných prípravkov používaných v terapii áft a stomatitíd
Jirásek L: Dermatovenerologie pro stomatology
MUDr. Mrázová J.: Najčastejšie vírusové infekcie kože a ich terapia
Zdroj foto:
Strach z pôrodu: Tokofóbia
Spoločnosť chápe tehotenstvo ako obdobie plné lásky, radosti, spokojnosti a šťastia. Inak tomu ani nemôže byť. O strachu sa nevraví. Pritom je bežnou emóciou každej ženy vo väčšej, či menšej miere. Obavy sú späté najmä s bolesťou počas pôrodu, možnými komplikáciami i s fyzickými zmenami. Kedy je strach fóbiou, kto a čo pomôže? Existuje prevencia?
Nielen fyzické, ale aj psychické zmeny a neistota počas tehotenstva vyvolávajú u žien veľké obavy z tohto obdobia. Doslova nočnou morou môže byť i samotný pôrod. Takéto emócie sa ženy boja vyjadriť, pretože si myslia, že iné ženy sú silnejšie a podobné pocity nemajú. Neodkomunikovaný strach naberá na intenzite. Má vplyv na priebeh tehotenstva, pôrod a aj na rozvoj možných popôrodných depresií, či ich zložitejší priebeh a dlhšie trvanie.
Tokofóbia (strach z pôrodu) je natoľko silný strach z tehotenstva a pôrodu, že žena sa bráni otehotneniu. Je to paradox, pretože napriek tomu, že túži po dieťati a praje si ho, pociťuje iracionálne, prehnané obavy. Tie ju premôžu a vedome sa otehotneniu vyhýba. Ide o patologický strach.
Tokofóbia sa delí na primárnu, sekundárnu a terciárnu.
Patologický strach sa prejaví ako iné úzkostné poruchy. Na jednej strane sú fyzické príznaky:
A na strane druhej, psychické prejavy:
Obvykle si žena sama uvedomí, že strach je neprimeraný, ale nemá doť síl, aby ho vedela prekonať.
Ženy trpiace tokofóbiou sa vyznačujú starostlivým užívaním antikoncepcie. Často kombinujú viac metód brániacich počatiu. Odkladajú tehotenstvo. Ak aj otehotnejú, toto obdobie je pre ne náročné a ťažko ho prežívajú. Možný pôrod chcú riešiť jedine plánovaným cisárskym rezom. Ich strach je zvačša kombináciou vážnych obáv v nasledujúcich oblastiach:
Odborné štúdie z Veľej Británie uvádzajú, že tokofóbia sa najčastejšie rozvinie u žien, ktoré boli psychicky, alebo sexuálne zneužívané a tiež u žien s predispozíciou na úzkostné stavy.
Ďalej:
Liečba tokofóbie, tak ako aj iných úzkostných porúch, ponúka niekoľko terapeutických postupov. V prvom rade ide o psychoterapiu. Individuálne psychoterapeutické sedenia so psychoterapeutom, alebo psychiatrom, prebiehajú dlhodobo. Okrem nich žena pracuje aj sama na sebe, podporuje sa. Pomoc a sila sa očakáva aj od partnera, rodiny, okolia.
Ak nie je dostatočne účinná psychoterapia, volí sa kombinácia s farmakoterapiou. Používajú sa lieky zo špeciálnej skupiny anxiolytík (lieky proti strachu) spolu s antidepresívami (lieky na zlepšenie nálady).
Pri riešení tokofóbie je azda ľahšie racionálne si uvedomiť strach. Aj keď jeho intenzita a množstvo obáv s ním spätých, sa vymykajú normálu. Náročnejšie je pracovať systematicky sama na sebe tak, aby ste strach eliminovali. Buďte trpezlivé. Nenechávajte obavy zájsť ďaleko a neberte situáciu na ľahkú váhu. Okrem pomoci odborníka, sa orientujte aj na:
Zdroje:
Zdroj foto: pixabay.com
Ako podať drobcovi prvú pomoc pri prehriatí alebo úpale?
Počas letných dní je takmer nemožné ukryť sa pred neznesiteľnými horúčavami. Doma máme možno o stupeň menšiu teplotu ako je vonku a nech robíme, čo robíme, vzduch sa ani pri otvorených oknách a dverách nepohne. Pobyt v rozhorúčenom aute sa stáva neznesiteľný už odvtedy, keď do neho nastupujeme. Niet sa preto čo čudovať, že nás tieto dni lákajú k vode. Ani nevinné schladenie sa v bazené či v jazere však nemusí dopadnúť dobre.
Úpal a prehriatie nie je to isté
Kým k úpalu sa dopracujeme len pobytom na priamom slnku, prehriatie nám práve naopak hrozí v teplom a nevetranom prostredí. Keď k tomu pridáme ešte aj fyzickú aktivitu, nedostatok tekutín, tesné a nepriedušné oblečenie, problém môže byť na svete. Ako zistíme, čo trápi našeho drobca?
Pri prehriatí môže byť dieťatko unavené, bledé, malátne a celkovo zoslabnuté. Môže sa sťažovať na bolesť hlavy, potí sa, má zrýchlené dýchanie a pulz a pocit na vracanie. Horúčky sa môžu vyšplhať aj nad 40 °C a môžu ich sprevádzať kŕče.
Pri úpale bývajú horúčky o čosi nižšie, okolo 39 °C. Dieťatko sa môže sťažovať na bolesť hlavy, závraty a zvracia. Na rozdiel od prehriatia sa drobec nepotí, práve naopak, koža je suchá a väčšinou aj spálená od slnka. V závažnejších prípadoch hrozia aj kŕče a bezvedomie.
Ako podať prvú pomoc?
Dieťatko treba dať okamžite do tieňa alebo chladnej a dostatočne vetranej miestnosti. Najmä v horúcich letných dňoch môže byť hľadanie takýchto miest dosť komplikované, skúste preto porozmýšľať, ako by ste mohli aspoň o čosi schladiť vzduch v miestnosti – klimatizácia, ventilátor, otvorená mraznička, ... Malému pacientovi uvoľnite odev, alebo ho vyzlečte a snažte sa ho schladiť pomocou studených obkladov a zábalov. Ale pozor, teplota musí ísť dolu postupne a pomaly. Príliš rýchlym schladením by mohlo telo dostať teplotný šok. Na lieky na zníženie teploty v tomto prípade zabudnite. Treba zároveň doplniť chýbajúce tekutiny, najlepšie vychladené minerálne vody, vodu s kuchynskou soľou alebo studený čaj. Ak dieťatko vracia, snažíme sa mu podávať tekutiny po lyžičkách, ideálne rehydratačný roztok, ktorý dostanete kúpiť v lekárni. Dieťatko v žiadnom prípade nevystavujte v nasledujúcich dňoch priamemu slnku. Pokiaľ sa stav nemení alebo dokonca zhoršuje, bezodkladne kontaktujte lekára, ktorý zváži prípadnú liečbu liekmi alebo podanie infúzií.
Radšej sa úpalu a prehriatiu vyhnite
Kto by si chcel kaziť leto podobnými nepríjemnostiami. Ako im teda môžeme predísť?
Nech vám krásne zážitky z leta nič nepokazí.
Foto: pixabay.com
Ako som prišla na to, že moje dieťa má diabetes
Diabetes I. typu postihuje čoraz viac detí v predškolskom veku. Skúsenosť s týmto ochorením majú aj mamičky na MK, ktoré radia, čo nepodceniť pri prevencii, aj ako sa s cukrovkou u svojich detí naučiť žiť.
„Ide o autoimunitné ochorenie, keď si organizmus, často po nejakom prekonanom ‘strese’, začne ničiť vlastné bunky. Imunitný systém sa 'poblázni' a tvorí protilátky proti svojmu vlastnému telu. Zatiaľ sa nevie, prečo u niekoho vznikne a u iného nie,“ popisuje na fóre jedna zo skúsených mamičiek a dodáva: „Najčastejšie ide o zlyhanie tvorby inzulínu v Langerhansových ostrovčekoch pankreasu.“
"Na vine nie je človek samotný. Skrátka je to choroba, ktorej sa dá ťažko zabrániť,“ dodáva na fóre Tanja.
Do istej mieri sa na vzniku diabetesu u najmenších môže podieľať genetika. Ak cukrovku máte vy alebo váš partner, je o to väčšia šanca, že s ňou bude zápasiť aj vaše dieťa. No ako dokazujú mnohé skúsenosti mamičiek, diabetes I. typu sa často objavuje aj u detičiek, u ktorých sa nikto v rodine s podobným problémom nestretol. Zažila to napríklad aj Ajka: „Moja dcérka má 6 rokov a má diabetes I. typu. Picháme jej teda inzulín už rok. Nie je to jednoduché, ale ani také hrôzostrašné. Zvykli sme si. Je to najmä o disciplíne a kvalite stravy, ktorú je. Spustila nám to štítna žľaza. Nikto v rodine doteraz cukrovku nemal."
S vlastnou skúsenosťou sa podelila aj Annika, u ktorej dcéry zistili diabetes I. typu, keď mala 4 roky: "Odvtedy sme na inzulíne, teraz je to už 8. rok. Je to veľmi náročné. Pritom nemáme v rodine nikoho, kto by mal cukor tohto typu. Dovolím si dať jednu dobrú radu - nedávajte deťom príliš veľa sladkostí. Radšej zvoľte ovocie. Nech si príliš skoro nezvyknú na sladké príchute."
Ktoré príznaky vlastne môžu napomôcť vytušiť, že niečo nie je v poriadku? Dieťa je veľmi často smädné, veľa vypije, a to aj v noci. Často močí, sťažuje sa na únavu, môže pochudnúť. Neskôr sa môže pridružiť aj vracanie.
Práve abnormálny smäd môže byť varovným signálom na návštevu pediatra. „Testovať svoju dcérku som dala po tom, čo sa mi nezdalo, ako veľa tekutín denne príjme. Aj v noci dokázala stiahnuť 2 litre vody," približuje svoju skúsenoť ďalšia mamička na fóre.
Ak u svojho drobca zistíte cukrovku dostatočne skoro, je to iba pozitívne. Vďaka včasnému zisteniu je pre detí prirodzenejšie zvykať si na obmedzenia, než keď to zistíte neskôr a musíte meniť dlhoročné návyky. Zároveň mnoho, či už detí alebo dospelých, o svojom probléme dlhodobejšie ani nevie a sami si tak stav zhoršujú.
Vzniku diabetu u detí nie je jednoduché predchádzať. Zdravým životným štýlom však skutočne nemôžete nič pokaziť. Snažte sa teda svojim deťom dožičiť dostatok pestrej a čerstvej stravy, vitamínu D, veľa pohybu a málo stresových chvíľ.
Mamičky deti – cukrovkárov sa zhodujú, že je to najmä o zvyku. Diabetes I. typu je choroba, s ktorou sa dá viesť úplne plnohodnotný život. Dieťa síce bude mať isté obmedzenia, no postupom času si na ne aj ono zvykne a naučí sa s nimi žiť.
V prvom rade samozrejme netreba podliehať panike a zbytočne sa ešte viac stresovať.
"Postupne dieťa aj samo pochopí a zistí, čo mu škodí a naučí sa to rozoznávať. Moje deti napríklad, síce nie sú cukrovkári, ale takisto od malička niektoré potraviny nemohli, to časom pochopili. Keď dostali od babiek či susedov potravinu, ktorá im škodí, priniesli mi danú vec, ja som ju odložila alebo niekomu dala a deti dostali za odmenu to, čo môžu," popisuje na fóre Katka a dodáva, že je dôležité dieťaťu najmä vysvetliť, prečo niečo môže a niečo nemôže, nielen o samotnom zákaze.
#zdravie #cukrovka #diabetes
Zdroj foto: pixabay
Pokles maternice trápi aj ženy v mladšom veku
Pokles orgánov panvy, medzi ktoré patrí aj maternica, nie je výhradne chorobou starších dám ako sa to kedysi písalo v medicínskej literatúre. V súčasnosti trpia poklesom maternice aj ženy v omnoho mladšom veku.
Zistenie, že tam dolu nie je niečo v poriadku, môže byť pre ženu veľmi šokujúce. Medzi najčastejšie príznaky, ktoré dámy s diagnózou poklesnutá maternica uvádzajú, je pocit akoby im medzi nohami niečo prekážalo, dokonca im to v určitých pózach vychádzalo von, niekedy sa to dá aj nahmať, prípadne zatlačiť späť dovnútra. Pocity sú pri týchto ťažkostiach veľmi nepríjemné a ženy majú strach z neznámeho.
"Aj ja mám takýto problém. Po pôrode, asi tak po 9-tich mesiacoch, som začala mať divný pocit v pošve ako keď si zavediete zle tampón a potom sa začína vytláčať von. Najskôr som nevedela čo to je, ale nakoľko som nosila drobca na rukách a robila som aj iné namáhavejšie činnosti tak postupne som začala cítiť v pošve sval, nie veľký, ale bol tam a strašne mi to vadilo. Časom to klesalo stále nižšie. Bola som u gynekológa a ten mi povedal, že je to mierny pokles krčka maternice," popísala svoje zistenia mamička na fóre.
"Ja som ako keby niečo mala medzi nohami. Keď som sa pozrela zrkadlom, naozaj tam niečo bolo, zasunula som to dovnútra, ale veľmi som sa zľakla," podelila sa so svojou skúsenosťou s poklesom orgánov panvy iná žienka z fóra.
Pokles maternice, ktorý sa odoborne nazýva prolaps má viacero štádií. Pri čiastočnom prolapse vystupuje cez vývod pošvy len časť maternice, pri úplnom poklese sa maternica nachádza pod vulvou, čiže celkom vystupuje z otvoru vagíny. Pokles maternice je často spojený aj s poklesom vagíny, pri poklese prednej steny pošvy dochádza aj k poklesu močového mechúra a pokles zadnej steny pošvy je sprevádzaný poklesom konečníka.
V mladšom veku má vplyv na pokles maternice kombinácia viacerých faktorov medzi ktoré patrí vrodená slabosť väziva a svalstva malej panvy, nadváha, viacero pôrodov alebo ťažké pôrody alebo príliš extrémne chudnutie.
Prvou pomocou sú cviky
Pokles maternice má tak ako veľa iných chorôb rôzne štádia. Ak žena zistí, že niečo v jej lone nie je v poriadku, v prvom rade by mala navštíviť lekára, ktorý ju odborne vyšetrí, stanoví diagnózu a naordinuje liečbu, ktorá môže mať viacero podôb. Celý liečebný proces závisí od celkového zdravotného stavu pacientky, od jej veku a od toho, či ešte chce mať dieťa.
Mnohé ženy, ktoré trápi pokles maternice ako prvú pomoc vyskúšajú rôzne posilňovacie cviky na panvové dno. Cviky sú vhodné pri ľahších formách poklesu maternice a tiež ako prevencia. Cvičiť treba pravidelne a neprestať ani pri zlepšení, pretože aj krátka prestávka bude mať za následok opätovné zhoršenie.
"Mne gynekologička radila cviky a potom bola reč už len o operácii. Cviky spevnia svaly panvového dna, to je pravda. Cvičím asi mesiac (takže nie dlho) a pociťujem zmeny," popísala skúsenosť s cvičením žienka na fóre.
" Začala som cvičiť tie cviky, je pravda, že pravidelne, ale cvičím aj brušaky aj nohy a zadok, no neviem, ale zdá sa mi, že to pomáha. Teraz je to viac dnu ako von," pridala do diskusie na fóre svoj názor iná žena, ktorú trápi pokles maternice.
Pomôcť môže aj fyzioterapia
Mnoho žien sa pri poklese maternice obrátilo aj na fyzioterapeutickú pomoc, či už na odporúčanie ošetrujúceho lekára alebo z vlastnej iniciatívy.
"Úplne ideálne bude, ak si vypýtaš od svojho obvodného doktora žiadanku na rehabku a oni ťa naučia celkom dobré cviky na to, aby sa to spravilo. Ja momentálne chodím a fyzioterapeutka hovorila, že tak do roka by sme to mohli dať dokopy," pridala svoju radu na fóre ďalšia milá pani.
Lekári okrem fyzioterapie odporúčajú napríklad aj jogu alebo pilates.
V ťažších prípadoch prichádza na rad operácia
Tak ako z každej operácie, aj z tejto majú ženy veľký strach. Operácia pri poklese maternice môže mať taktiež viacero podôb, záleží to od štádia poklesu, v ťažkých prípadoch môže byť dokonca celkom odstránená. Všetky tieto operácie, okrem jej úplného odstránenia, sa robia kvôli stabilizácii nosných štruktúr ženských orgánov.
"Ja mám plastiku už za sebou, bude tomu rok a všetko je OK. Robili mi prednú aj zadnú stenu. Nemusíš sa toho obávať, najhorší je asi prvý týždeň po operácii, po mesiaci to už bola pohodička," napísala pacientka, ktorá úspešne absolvovala operáciu poklesnutej maternice.
Dočasná liečba peasarom
Peasar, je teliesko, ktoré má tvar misky a po zavedení do pošvy je jeho úlohou podopierať maternicu a zabrániť tak jej klesaniu. Peasar sa musí každých 6 až 8 týždňov z pošvy vytiahnuť , vyčistiť a opäť vložiť, aby nedochádzalo k zápalom. Táto liečba je však považovaná za dočasnú.
Pokles maternice a tehotenstvo
Aj s prolapsom maternice môže žena otehotnieť a vynosiť dieťa. Všetko, ale záleží od štádia poklesu maternice a komplikácií, ktoré by to mohlo mať na tehotenstvo. Všetky riziká a možnosti sú v tomto prípade na zvážení lekárov, ktorí ako jediní vedia na základe sérií vyšetrení zhodnotiť celkový stav ženy a jej možnosť vynosiť a porodiť dieťa.
"Bola som u gynekológa a povedal mi, že mám mierny pokles krčka maternice, tiež mi povedal, že by nemal byť problém otehotnieť a porodiť, ale malo by to byť, čo najskôr," podelila sa so svojou skúsenosťou pri poklese maternice a plánoch na ďalšie dieťatko, mamička z fóra na Modrom koníku.
Pokles maternice je veľký problém žien, o ktorom sa veľakrát zdráhajú hovoriť
Prolaps maternice je intímny problém, o ktorom sa ženy ostýchajú hovoriť, čo je veľká chyba. Pýtať sa je správne, najmä pri zdravotných problémoch, aj keď sa týkajú intímnych partií. Netreba sa uspokojiť s nedostatočnými odpoveďami a v prípade nie príliš zhovorčivého lekára, skúsiť kontaktovať iného. Pretože odpovede na otázky sú dôležité, aby žena vedela, čo sa deje s jej telom a aké sú jej možnosti na liečbu.
Foto: pixabay.com
Pád počas tehotenstva: Nestresujte, pokiaľ nešlo o pád na brucho
Každá tehotná žena sa kdesi v kútiku duše obáva, čo ak sa jej počas gravidity niečo stane. Keď spadnete počas všedných dní, veľkú hlavu si z toho pravdepodobne nerobíte. Trošku si ponadávate, oprášite kolená a ide sa ďalej. Čo však v prípade pádu v tehotenstve?
Zrejme v prvom rade poriadne spanikárite. Vedzte však, že vaše telo je stavané tak, aby v prvom rade chránilo dieťatko, ktoré vo vás rastie. Akékoľvek zranenie, ktoré vám pri páde počas tehotenstva hrozí, preto môže ublížiť skôr vám, než vášmu bábätku.
Steny maternice sú zložené z extra silných svalov, ktoré dieťatko chránia. Plodová voda slúži ako ochranný vankúš. Takisto počas prvých týždňov tehotenstva je maternica situovaná za panvovou kosťou, čo jej poskytuje ešte väčšiu ochranu.
Ak preto počas tehotenstva spadnete, primárne by sa vášmu bábätku nemalo nič zlé stať. Vonkajšie otrasy vníma dieťatko s odstupom. Skôr sa teda môže stať, že sa udriete do brucha a vás to bude bolieť viac, no dieťatko je natoľko chránené, že mu nič nehrozí. Ak však máte obavy, pretože pád bol silnejší, navštívte okamžite svojho lekára. Doktora vyhľadajte aj v prípade, že išlo o pád priamo na brucho. Pád v neskoršom štádiu tehotenstva by mohol vyvolať predčasný pôrod.
Deväť mesiacov je pomerne dlhá doba a môže sa počas nej všeličo prihodiť. S menšími nehodami, nepredvídanými pádmi či slabšími údermi do brucha sa stretla už nejedna mamina. Udržiavanie domácnosti, práca, bežné dennodenné činnosti, starostlivosť o ďalšie dieťa… Všade okolo hrozia nepredvídané situácie a často nie je možné im vždy zabrániť. Väčšina budúcich sa v prvom rade, keď sa im stane nejaká nepredvídaná situácia, poriadne nastraší. Sama však musíte usúdiť, o ako náročný pád či udretie išlo a podľa toho zvážiť nasledujúce kroky.
Ak po páde či udretí do brucha pozorujete čo i len jeden z nasledujúcich signálov, ihneď navštívte doktora:
Lekár vám urobí ultrazvuk, skontroluje tlkot srdca aj placentu a najmä v prípade, že je všetko v najlepšom poriadku, vás jeho slová upokoja.
Zdroj foto: shutterstock
Fyzioterapeutka: Pri manipulácii s deťmi robia rodičia stále rovnaké chyby
Kedysi boli veci tak. Dnes sú inak a pred „kedysi“ boli zase inak. Naše mamky nám radia, čo a ako pri deťoch. Veď majú kopec skúseností. Nie však každá rada je na nezaplatenie. Manipulácia s deťmi má dôležitý vplyv na ich zdravý telesný vývoj. Predčasné sedenie, či chodáky (pavúky, chodítka) sú presne tie veci, ktoré boli kedysi tak i dnes sú inak. Niečo, čo vyzerá naozaj nevinne môže dieťatku škodiť. Viac si túto tému objasníme s fyzioterapeutkou Mgr. Ľubicou Rostášovou, ktorá sa špecializuje na funkčnú diagnostiku porúch pohybového systému a terapiu funkčnych a štrukturálnych porúch pohybového systému u deti (od novorodencov) a dospelých a na vývojovú kineziológiu.
Ako vnímate manipuláciu dnešných rodičov s deťmi v porovnaní s minulosťou? A aký vplyv má nesprávna manipulácia na budúcnosť dieťatka?
V súčasnosti robia rodičia stále rovnaké chyby pri manipulácii s dieťatkom aké robili aj naši rodičia. Nerobia to vedome, jednoducho nevedia, že s bábätkom sa má manipulovať inak, že to má svoje opodstatnenie a významne to ovplyvňuje ďalší motorický vývoj dieťatka. Nesprávna manipulácia spôsobuje rôzne poruchy pohybového systému, a to už od narodenia dieťatka. Napr. asymetrický vývoj, polohový reflux, stranová plagiocefalia (zležaná hlavička na jednej strane), rôzne funkčné pohybové poruchy, ktoré v neskoršom veku života môžu byť základom pre vznik rôznych štrukturálnych porúch pohybového systému, získané formy skoliózy, poruchy príjmu potravy, poruchy spánku, neskôr poruchy v oblasti vnímania jednotlivých častí tela a prevedenia pohybu z hľadiska kvality a rôzne iné poruchy. Pretože ľudské telo pracuje ako jeden celok a porucha jedného systému ovplyvňuje zákonite všetky ďalšie systémy.
Kedy začať so správnou manipuláciou dieťaťa?
So správnou manipuláciou majú rodičia začať od úplného narodenia dieťaťa, pretože bábätko je odkázané na akýkoľvek pohyb, ktorý sa s ním bude robiť na rodičov (myslené tým, že sa nedokáže samé premiestňovať z miesta na miesto, nevie sa samé najesť, umyť, obliecť a pod.) Preto každý jeden pohyb, ktorý smeruje k dieťatku za účelom s ním manipulovať, musí byť vykonávaný správne - s ohľadom na vývojový vek dieťaťa. Keď mám doma čerstvo narodené dieťatko, tak ho nebudem nosiť na rukách vo vertikále, kde na jeho nevyvinutý nervovo-svalovo-kostrový aparát bude vplývať gravitačná sila, ktorej sa v tejto polohe nevie brániť. Ale budem s ním manipulovať v polohe horizontálnej, ktorá je pre neho najviac prijateľná. Nosiť dieťa väčšinu času z dňa na rukách, v šatkách a rôznych iných závesoch a nosičoch je pre jeho vývoj veľmi nepriaznivé. Motoricky sa bude dieťatko prejavovať iba vtedy, keď nato bude mať vhodné podmienky, ktoré mu poskytne pevná opora. A tou je zem - aby sa cítilo bezpečne a dostatočne stabilne. To znamená, že dieťa má byť počas dňa, keď nespí položené na podložke na zemi, aby sa mohlo voľne motoricky prejavovať a rodič musí byť pri ňom a sledovať jeho pohyby, niekedy mu zabezpečiť oporu svojou rukou, polohovať ho z chrbta na brucho, neskôr aj na boky. Na rukách, v šatke, závese či nosiči sa dieťatko nikdy motoricky prejavovať nebude, lebo nato nemá priestor a podmienky. Nakoniec to jeho centrálny nervový systém vyhodnotí tak, že to nepotrebuje, pretože väčšinu dňa visí vo vertikále, na ktorú ešte nie je stavané, ale ono to nevie a tiež to nevedia ani jeho rodičia. Keď sa potom dieťa položí na zem, začne plakať, pretože tú polohu nepozná, nedokáže sa v nej zastabilizovať a znova prídu rodičia a zoberú ho na ruky, aby neplakalo. Tým vzniká ohromné preťaženie celého tela a vytvárajú sa rôzne poruchy pohybové systému. Keby sa dospelí zahrali na malinké detičky, ktoré ešte neovládajú svoje telo, a pristúpil by k nim „obor“ (aby ich mohol uniesť) a nosil by ich na rukách vo vertikále, v šatke, závese či inom nosiči, vtedy by pochopili ako ich to preťažuje, a čo ich dieťatko vlastne prežíva.
Takže voľný, no kontrolovaný pohyb je pre deti najzdravší. Kedysi bol trend posádzať dieťa medzi vankúše, či podopierať ho v kočiari pomaly od 3.-4. mesiaca? Čo mu tým rodič spôsobuje?
Nenazývajme to trendom, ale skôr nevedomosťou rodičov, že to robiť nemajú. Ľudia si stále myslia, že sed, stoj a chôdza sa učia. Tieto veci však učeniu nepodliehajú, sú to vrodené automatizmy (druhovo dané), ktoré vplyvom hierarchického dozrievania vyšších nervových štruktúr nastupujú samé. Pretože sa ľudské mláďa rodí motoricky nezrelé, trvá mu jeden rok, kým sa postaví na nohy a potom začne chodiť. Nie je to ako napr. u žirafy, ktorá po narodení dokáže stáť a nepotrebuje nato jeden celý rok. Predčasným posadzovaním dieťatka teda dochádza v prvom rade k nerešpektovaniu jeho prirodzeného vývoja, čo má za následok množstvo porúch v oblasti ďalšieho psychomotorického vývoja, ako už bolo spomenuté vyššie. Postupným hierarchickým dozrievaním vyšších nervových štruktúr si dieťatko (ktoré nato to má vytvorené vhodné podmienky) pridáva zhruba v každom mesiaci nový pohybový vzor. Samostatný sed sa objavuje až oveľa neskôr, okolo 10. mesiaca života dieťaťa.
Je pravda, že ak deti rodičia dávajú predčasne sedieť, znižujú tým pravdepodobnosť lozenia?
Všeobecne môžem povedať, že detičky, ktoré boli predčasne posádzané majú z hľadiska kvality iný motorický vývoj ako detičky, ktoré dospeli k sedu prirodzeným vývinom. U predčasne posadzovaných detí dominuje v ich motorickom prejave patológia. Prevaha kvantity pohybu na úkor kvality pohybu. Veľa detí preskakuje jednotlivé motorické fázy, ktorými si zhruba každý mesiac obohacujú svoj pohybový repertoár tým, že doň pridávajú nový pohybový vzor, ktorý si znova nejaký čas zdokonaľuje. Takže môže sa stať aj to, že dieťa lozenie po 4 vynechá, alebo lozí z hľadiska prevedenia daného pohybu nekvalitne, prípadne lozí krátko.
Prospieva lozenie po štvornožky deťom? Napríklad pri spevnení chrbtice?
Lozenie po štyroch je z vývojového hľadiska, ak prebieha správne a trvá dostatočne dlhý čas (resp. primerane dlhý čas) veľmi podstatné, pretože dochádza k centrácii ramenných a bedrových kĺbov. Dieťa sa pohybuje v tzv. skríženom pohybovom vzore, ktorý začína oporou o hornú končatinu, hlava a panva sa stabilizujú v neutrálnom postavení a chrbtica sa chová ako napriamená stabilná tyč, potom nasleduje opora o kontralaterálnu (druhostrannú) dolnú končatinu a tým sa dokončí sa tzv. dorzoventálna (zado-predná) stabilizácia chrbtice.
Diskutovanou vecou je takisto posádzanie detí do chodítka. Niektoré mamičky tam dávajú detí od pol roka, alebo ešte skôr. Aký je nato Váš názor? Je chodítko vhodné pre zdravý telesný vývoj dieťatka?
Už z mojich predchádzajúcich odpovedí je jednoznačné, že použitie chodítka pre dieťa je vstupnou bránou k patológii. Aj dieťa, ktoré doposiaľ nejavilo žiadne známky patológie vo svojom vývoji ich použitím chodítka hneď získa. Keďže sme si vraveli, že sed, stoj a chôdza nepodliehajú učeniu, pretože sú to vrodené automatizmy, ktoré hierarchickým dozrievaním vyšších nervových štruktúr nastupujú samé, nemôžeme teda očakávať, že sa dieťa, ktoré nemá dostatočne zrelý nervový systém (pretože ešte ten čas nenastal) naučí chodiť v chodítku. Ak by ste to isté dieťa napr. vo veku 6 mesiacov dali do chodítka, za prvé by sa nevedelo s tou polohou stotožniť, za druhé by tam viselo so zaklonenou hlavou a oporou o špičky nôh. Ak by sa mu podarilo urobiť posun chodítkom dopredu odrazom o špičky, tak by sme si ako rodičia mysleli, že to dieťa už chodí??? Ak áno, tak prečo potom nechodí bez chodítka, keď má 6 mesiacov! Pravda je taká, že ak by sme potom to isté dieťa z chodítka vybrali a dali ho do rovnakej polohy akú mu zabezpečovalo chodítko, tak by sme videli, že dieťatko ihneď spadne. Samozrejme nech to nikto neskúša. Dieťa začne chodiť samé, keď bude nato jeho centrálny nervový systém zrelý, ktorý mu umožní sa do tej polohy dostať, ale pred tým si musí prejsť množstvom vývojových fáz. Chodítko je pre vývoj dieťaťa rovnako nezdravé, ako pre dospelého nikotín a alkohol.
Stretli ste sa ešte s nejakými chybami v praxi, ktoré robia rodičia? Čo by ste rodičov, ktorí to s deťmi majú „veľmi naponáhlo“?
Rodičia nevedia, že robia chyby. Nemajú to dokiaľ vedieť, pretože nie sú v tejto oblasti odborníci. Rodičom, ktorí čakajú bábätko, alebo ho už majú odporúčam pravidelne v období prvého roka života dieťaťa navštevovať ambulanciu fyzioterapeuta, ktorý sa zaoberá ontogenézou a neskôr podľa potrieb a dohovoru, aby dieťa sledoval a rodičov učil ako k dieťaťu pristupovať, manipulovať s ním, stimulovať ho a sledovať jeho pohybové prejavy, aby v budúcnosti nemuseli riešiť závažnejšie poruchy pohybového systému.
foto: archív Ľ.R., flickr
#choditko #chodak #zdravy_vyvoj #lozenie #predčasné_sedenie #rozhovor #fyzioterapeut #zdravie
Poznáte príznaky chorôb z pieskoviska?
Deti majú hru v pieskoviskách veľmi rady. Po hre rodičia dodržiavajú hygienické návyky, ale proti rizikám nákazy z pieskovísk je to jednostranná prevencia. Odborníci hovoria o tom, aby sme boli opatrní. Pieskoviská by mali byť pravidelne kontrolované, zvieratá majú na ne vstup zakázaný a ani odpadky tam nemajú čo hľadať.
Viaceré ochorenia môžu hroziť aj na pieskovisku a najviac ohrozené sú malé deti.
Prevádzkovateľ pieskoviska je zodpovedný za čistenie priestoru, prehrabávanie a udržiavanie najmenej raz za dva týždne počas sezóny – od marca do novembra.
Nedávajte deťom do rúk jedlo, ak majú ruky od piesku. Do tela sa vajíčka parazitov dostanú už pri prvom dotyku s jedlom. Okrem dôkladného umytia rúk platí aj ako prevencia osveta. Na detských ihriskách a pieskoviskách nemajú domáci maznáčikovia čo hľadať.
Deťom strihajte nechty, pretože tam sa nachádzajú zárodky parazitov.
Parazitické zárodky potrebujú k svojmu životu kyslík, zbavíte sa ich, ak budete piesok pravidelne kypriť a prevracať.
Jedným z nich je toxokaróza, ktorej pôvodcom m je škrkavka psia a mačacia. Škrkavka poškodzuje orgány a vylučuje toxíny poškodzujúce organizumus. Dieťa sa nakazí tak, že infikovaný piesok zje a vajíčka parazitov sa dostanú do tráviaceho traktu. Pojedanie piesku u malých detí však nie je nič neobvyklé. Buďte preto ostražití.
Ďalším ochorením, ktoré si môže dieťa priniesť je toxoplazmóza, ktorú vyvoláva parazit Toxoplazma gondii. Nachádza sa v mačacom truse. Ochorenie sa prejaví zvyčajne v dospelosti. U tehotných žien hrozí riziko poškodenia plodu alebo potrat.
Aj pri ochorení s názvom giardióza alebo lamblióza je zdrojom nákazy mačka. Prvok Giardia spôsobuje tráviace ťažkosti. Do tela sa dostane požitím nakazenej stravy, piesku, hliny alebo trávy, prípadne pitím vody. Jedným z príznakov pri neliečenej nákaze je podvýživa. Diagnóza sa stanoví pomocou dôkazu pôvodcu v stolici alebo v sekréte tenkého čreva. Ochorenie sa lieči antibiotikami.
Baktéria Shigeĺla spôsobuje ochorenie shigelóza. Prenáša sa špinavými rukami cez ústa. Vyvoláva hnačky, nevoľnosť, zvracanie, bolesti brucha.
Dieťa sa pri hre v piesku môže nakaziť aj salmonelózou. Je to hnačkové ochorenie, ktoré sprevádzajú hnačky, horúčky a bolesti hlavy.
Pamätajte na to, že parazity, baktérie, vajíčka deti získajú nielen kontaktom s infikovaným pieskom, hlinou, ale aj kontaktom s nakazeným zvieraťom alebo medzi sebou.
#zdravie #pieskovisko
foto: pixabay.com
POZOR! Salmonelóza má sezónu!
V minulom roku bolo na Slovensku hlásených 263 epidémií salmonelóz. Zdrojom nákazy sú predovšetkým vajcia, výrobky z nich a taktiež kontaminované a nedostatočne tepelne spracované mäso. Veľmi dobre prenikajú do sliznice čreva, môžu sa dostať do krvného obehu a u oslabených osôb spôsobiť infekcie kostí, kĺbov, mozgových obalov, alebo sepsu.
Na vznik akútneho bakteriálneho hnačkového ochorenia sú vnímavé všetky vekové kategórie, najčastejšie sa vyskytuje u detí v predškolskom veku a u starších ľudí. Inkubačný čas (kým sa od skonzumovania nakazenej potraviny prejavia prvé príznaky) je v priemere 12 až 36 hodín. Priebeh môže byť rôzny, od ľahkého až po závažný. Pacienta potrápia horúčky, kŕčovité bolesti brucha a hnačky z prímesou krvi, zvracanie. Stolica je zelená, opakuje sa aj 10x denne, takže veľmi často môže dôjsť k dehydratácii, ktorá môže v najťažších prípadoch skončiť až zlyhaním obličiek s nutnosťou dialýzy. Preto je často nutná hospitalizácia na infekčnom oddelení a podanie infúznej liečby.
Salmonelóza patrí k tzv. antropozoonózam (ochoreniam prenosným z zvierat na človeka). Prvotným zdrojom baktérií salmonel sú hlodavce a vtáky, ktoré svojimi výlučkami môžu nakaziť krmivo pre hydinu, ale i nesprávne skladované koreniny alebo mak. Tieto sa stávajú rizikovými za predpokladu, že sa už ďalej tepelne nespracovávajú.
"Salmonelóza sa najčastejšie prenáša nedostatočne tepelne upraveným kontaminovaným mäsom - kuracím, morčacím, bravčovým, mletým hovädzím, marinovaným, ale aj tepelne neupraveným mliekom a mliečnymi výrobkami, ďalej tepelne nedostatočne upravenými slepačími vajcami a výrobkami z nich a tiež pokrmami, do ktorých sa často pri domácej príprave pridávajú surové vajcia, ako sú majonézy, krémy do zákuskov a podobne. Okrem použitia kontaminovaných surovín a nedodržiavania správnej technológie býva pri príprave jedla príčinou nákazy aj nedodržiavanie osobnej hygieny, zanedbanie pravidiel hygieny pri používaní pracovných pomôcok, nedostatočné čistenie pracovných plôch, nesprávna manipulácia so surovinami a jedlami, ako aj ich nesprávne skladovanie," varuje Odbor hygieny výživy, bezpečnosti potravín a kozmetických výrobkov Úradu verejného zdravotníctva SR.
U malých detí je potrebné sledovať aj nasledujúce príznaky?
Infekcia sa zisťuje odberom stolice a následnou kultiváciou baktérie. Ak by mal lekár podozrenie na výskyt salmonely v krvnom obehu, môže navrhnúť aj odber krvi.
MUDr. Helena Ambrožová, Ph.D. uvádza 3 základné kroky liečby tzv. letných hnačiek:
1. REHYDRATÁCIA
Na rehydratáciu môže byť použitá nesýtená minerálna voda bez príchuti, čiery čaj a veľmi vhodné sú aj rôzne rehydratačné roztoky s obsahom minerálov a glukózy.
Čítaj viac o Rehydratačnom roztoku.
2. DIÉTA
Ďalším krokom v liečbe hnačky je protihnačková diéta, ktorá spočíva predovšetkým v obmedzení tukov. Vhodné je staršie pečivo, sucháre, zemiaky, ryža a kaša z nich pripravené, banány, strúhané jablká, banáné a jablčné výživy, neskôr aj biele mäso a nízkotučné mliečne výrobky. Dojčené deti do 1 roka sa neodstavujú, pred dojčením je možné podať ryžový a nad šesť mesiacov aj mrkvový odvar.
3. PROBIOTIKÁ
Probiotiká sú definované ako živé mikroorganizmy, ktoré pri podaní v dostatočnom množstve vykazujú priaznivý účinok na zdravie človeka. Pomáhajú obnoviť rovnováhu črevnej mikroflóry pri hnačkových ochoreniach, skracujú či zmierňujú príznaky hnačky. Ide o rôzne "dobré" črevné baktérie z rodov Lactobacillus, Bifidobacterium, Enterococcus, Escherichia, Streptococcus a Bacillus, veľmi účinná je aj kvasinka Saccharomyces boulardii.
Čítaj viac o Probiotikách.
Antibiotická liečba sa indikuje iba vo veľmi závažných prípadoch, približne u 5% nakazených. Niekedy sa mamičky obávajú umiestnenia svojich detí späť do kolektívu. Ak už dieťa nevykazuju príznaky akútnej infekcie, jeho stav je stabilizovaný a je zdravé, môže ísť do škôlky či školky aj napriek tomu, že kontrolný výter bol pozitívny.
MUDr. Anna Popracová vysvetľuje: "Nie je dôvod aby vaše dieťa do škôlky nechodilo. Výter z konečníka môže pretrvávať pozitívny aj polroka, pokým dieťatko nemá akútne problémy, kľudne môže chodiť do škôlky, samozrejme s dodržiavaním hygienických pravidiel."
Potrápila aj vás či vaše deti salmonelóza? Ako ste zvládli toto ochorenie. Podeľte sa so svojimi skúsenosťami vo WIKI a pomôžte tak ostatným mamičkám.
Detské nočné mory vedia potrápiť celú rodinu
Výdatný spánok je potrebný nielen pre dieťa, ale pre všetkých členov domácnosti. Nočné mory sú nepríjemná situácia, ktorá starostlivých rodičov veľmi vystraší a zároveň oberie o pokoj nielen počas noci, ale aj počas dňa. Rozmýšľanie nad dôvodmi prečo sa takáto nepríjemná vec dieťaťu deje a ako mu pomôcť je veľmi vyčerpávajúce a stresujúce.
Nočné mory a nočný des sú na prvý pohľad podobné poruchy spánku, avšak existuje medzi nimi zásadný rozdiel. Nočný des je omnoho závažnejší, dieťa sa pri ňom nedá zobudiť, často dokonca vstane z postele a snaží sa niekam odísť a zo svojho sna si po zobudení nepamätá vôbec nič. Nočné mory sú v podstate živé sny, dieťaťa sa pri nich dá ľahko zobudiť a skoro vždy si pamätá, čo sa mu snívalo.
Priebeh a intenzita nočného budenia sú od dieťaťa k dieťaťu iné. Niektoré len zo spánku skríkne a spí ďalej, iné si vyžaduje prítomnosť rodičov, telesný kontakt, upokojujúce slová, hudbu. Nočné mory sa vyskytujú zvyčajne v druhej polovici noci, keď je mozgová činnosť veľmi intenzívna a dieťa spracováva všetky podnety, ktoré zažilo počas bdenia a nejedná sa len o negatívne zážitky, ale aj pozitívne informácie. Dôvodom desivých snov môže byť naozaj čokoľvek, nástup do škôlky, sťahovanie, narodenie súrodenca, prechod na inú stravu, odúčanie od plienok, pozeranie strašidelných rozprávok, narodeninová oslava, výlet do ZOO, prechádzka lesom a mnoho iného.
"Mne sa tiež niekedy v spánku z ničoho nič rozplače alebo skríkne a potom spinká ďalej. Snažím sa ho ukľudniť, že som pri ňom a že ho nikomu nedám, že ho veľmi ľúbim a tak. Niekedy to zaberie hneď, inokedy ho musím trošku učičíkať v náručí. Určite sa im niečo sníva, veď cez deň registrujú toľko vecí a potom sa im to všetko preháňa v hlávkach," popísala zlé sny u svojho dieťatka jedna z mamičiek na fóre.
Nočnými morami môžu trpieť deti v akomkoľvek veku, nie sú výnimkou ani u pol ročných detí, dokonca ani u tínedžerov.
"Malý ma 16 mesiacov, od svojich 8 mesiacov sa budí 5 a viac krát za noc. Viedla som si aj záznam, vždy je to od tej 2:30 hod po polnoci, preto som vylúčila nočný des (vraj ten nastáva hodinu po zaspatí). V noci začne plakať, ale strašne silno, akoby sa veľmi udrel, spadol alebo niečo také. Niekedy mu aj slzy tečú po tvári. Hladkám ho, dám mu hlt čaju a väčšinou zaspí, ale o pol hodiny sa to opakuje," napísala do diskusie svoje zistenia iná mamička.
Pri nočnom dese sa u detí prejavuje extrémna úzkosť, panika, zdesenie. Dieťa nereaguje na žiadne podnety, pri pokuse o upokojenie zo strany rodičov sa jeho krik a plač ešte vystupňuje. Nočný des sa objavuje zvyčajne v prvej tretine spánku.
"Podobné príznaky mávala aj moja dcéra, keď mala tak tri - štyri roky, volá sa to nočný des. Z ničoho nič sa v noci prebudila a strašne plakala. Nijako sme ju nevedeli utíšiť. Niekedy naozaj plakala aj pol hodinu, ale ráno si nič z toho nepamätala. Našťastie z toho vyrástla. Teraz už má 11 rokov a je v pohode," pridala sa do rozsiahlej diskusie na fóre jedna z mamičiek.
Univerzálna rada ako pomôcť dieťaťu, aby nezažívalo tieto hrozné epizódy počas spánku neexistuje. Každý rodič si musí nájsť svoje metódy ako to spolu s dieťaťom zvládnuť. Aj napriek tomu je niekoľko dobrých odporúčaní, ktoré možno zapracovať do boja s nočnými morami a desom, ktoré vyplynuli zo skúsneostí mnohých rodičov:
- upokojujúci rituál pre spánkom, napríklad teplý kúpeľ, jednoduchá rozprávka, láskanie, - rozprávanie o pekných veciach
- zapnuté nočné svetielko
- počas epizódy vezmeme dieťa do inej izby alebo
- si k neme ľahneme a láskyplne sa mu prihovárame, pritúlime si ho k sebe.
"U nás zaberá pokojný deň, veľa spánku, režim, pohodička a naozaj veľa denného spánku," radí mamička na fóre.
"Asi po štyroch mesiacoch boja s nočnými morami som s malým išla za doktorkou a ona povedala, že mi odporučí psychologičku, ktorá nám s tým pomôže. Pani psychologičke som povedala, čo nás trápi. Dala mi niekoľko rád ako sa nočných môr zbaviť, konkrétne tieto rady:
1. S malým chodiť večer na dlhé prechádzky, aby bol na čerstvom vzduchu, hlavne ho veľa unaviť (vytiahla som mu motorku - odrážadlo a prešli sme spolu naozaj kilometre).
2. Večer nikdy drobca nesprchovať (sprcha dieťa vzpruží a nabudí) vždy by sa mal večer kúpať, do kúpeľa ešte pridať pár kvapiek levanduľového oleja, ktorý ukľudňuje a pomáha dobrému spánku.
3. Pred spánkom žiadne rozptyľovanie (môj muž chodí z roboty domov neskoro večer, asi 15-40 minút predtým, než dávam drobca spinkať. Vždy, keď muž prišiel domov tak sa s malým pojašil, ponaháňal a rozbláznil ho a to nebolo dobré. Pre drobca to bolo niečo silne emocionálne, čo vraj v noci opakovane prežíval, a preto aj s plačom kričal napríklad aj toto: tatino chytaj, už dosť, tu si a podobne).
4. Večer teda dodržiavať kľudový režim, žiadna energická hudba, nič divoké v televízore, čítať pokojné rozprávky, počúvať upokojujúce piesne," podelila sa svojimi skúsenosťami mamička na fóre.
Ak sú poruchy spánku obzvlášť intenzívne či veľmi časté, napríklad sa opakovane dejú každú noc viac ako týždeň, alebo majú ťažký priebeh, bez zbytočného odkladu treba navštíviť lekára, ktorý dieťa vyšetrí a vyhodnotí závažnosť stavu a jeho následné liečenie.
Foto: pixabay
Pozor na nástrahy pieskovísk
Bez pieskovísk by si horúce letné dni nedokázali predstaviť ani deti, ani rodičia, ktorí si môžu vďaka zaujatosti potomkov na chvíľku vydýchnuť. Prvé kamarátstva, aj prieky o hračky. O tom všetkom je "piesková sezóna". Ak však nemáte pieskovisko vlastné, počas vašej neprítomnosti prekryté, dobre si skontrolujte, čo v ňom na vaše dieťa číha.
Vedúca odboru hygieny detí a mládeže Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky docentka Mgr. MUDr. Jana Hamade, PhD., rodičom radí: ,,Pri návšteve otvoreného pieskoviska zriadeného v rámci občianskej vybavenosti si všímajte jeho celkovú úroveň, či nie je poškodená obruba, ale aj hrubé znečistenie, vrátane biologických exkrementov. Zdravotné riziká pre dieťa môžu byť mikrobiálne a mechanické. V rámci mikrobiálneho rizika sa pri nedostatočnej hygiene môže na pieskoviskách nakaziť rôznymi bakteriálnymi, parazitárnymi a vírusovými ochoreniami ako toxokaróza, toxoplazmóza, giardióza, salmonelóza, helmintózy. Pokiaľ ide o mechanické poškodenia, rizikové bývajú najmä poranenia injekčnými ihlami alebo rozbitým sklom, voľne pohodenými v pieskovisku,“ zdôrazňuje docentka Jana Hamade.
Aké sú povinnosti prevádzkovateľa?
Prevádzkovateľ pieskoviska (väčšinou obec) je podľa vyhlášky Ministerstva zdravotníctva povinný viesť záznamy o čistení, prekopávaní, prehrabávaní a polievaní pieskoviska pitnou vodou alebo vodou zodpovedajúcou požiadavkám na kvalitu vody na kúpanie najmenej raz za dva týždne počas sezóny ( od 1.marca do 30.novembra).
Komu sa sťažovať v prípade neplnenia povinnosti?
Ak máte podozrenie, že si zriaďovateľ svoje povinnosti neplní, či je pieskovisko nebezpečné, môžete podať podnet na prešetrenie. Ak ide o verejné pieskovisko, je potrebné adresovať ho zriaďovateľovi ihriska s pieskoviskom. Vo väčšine prípadov je to samospráva, resp. obec. V prípade pieskoviska, ktoré je súčasťou vonkajšieho areálu zariadenia pre deti a mládež, adresujte podnet príslušnému Regionálnemu úradu verejného zdravotníctva SR, ktorý v danom zariadení vykonáva štátny zdravotný dozor. Zákonom stanovená lehota na vybavenie podnetu je 30 dní.
Salmonela aj fekálne streptokoky
Každý regionálny úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky má vypracovaný plán kontrol, do ktorého spadá aj kontrola pieskovísk. Kontroly sa robia priebežne podľa plánu, ďalej podľa podnetov od občanov a raz za dva roky sa robia tzv. cielené kontroly podľa pokynov Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky.
Prítomnosť Salmonelly sp. a geohelmintov (vajíčka, larvy) vlani zistili v piatich prípadoch v Bratislavskom kraji, jeden prípad v Košickom kraji, dvadsaťpäť v Trenčianskom, osemnásť v Banskobystrickom a štyri v Trnavskom kraji. Všade bol vydaný zákaz používania pieskoviska až do času odstránenia nedostatkov.
Z celkového počtu 648 odobratých vzoriek piesku nevyhovelo v roku 2016 z dôvodu mikrobiálneho a parazitárneho znečistenia 53 vzoriek piesku.
Viac o nástrahách Salmonelózy si môžete prečítať >>tu
Čo ak sa dieťa poranilo?
Ak sa dieťa na pieskovisku poraní napríklad znečistenou injekčnou striekačkou, je nevyhnutné ranu ošetriť, dezinfikovať a ihneď informovať pediatra, ktorý rozhodne o ďalšom postupe, prípadnom očkovaní proti hepatitíde typu A a B, pravidelných sérologických vyšetreniach, resp. o sledovaní zdravotného stavu dieťaťa počas šiestich mesiacov. Nebezpečné sú aj ostré predmety, úlomky skla či hrdzavé predmety.
Rodičia by ani pri hre v pieskovisku nemali stratiť ostražitosť. Aj keď dieťaťu nehrozí priame nebezpečenstvo pádu, úrazov, zlomenín, konzumovanie pieskovej bábovky priamo z formičky môže mať za následok nakazenie ktoroukoľvek z vyššie spomenutých infekcií.
Aký je váš vzťah k pieskovisku? Navštevujete verejné pieskoviská alebo skôr to doma na záhrade? Priniesli ste si domov z pieskoviska zranenie alebo infekciu? Podeľte sa o svoju skúsenosť vo WIKI. Stačí kliknúť sem.
S boľavými ďasnami zápasia deti aj dospelí. Čo s tým?
Boľavé, zapálené ďasná a afty sú nepríjemným spoločníkom ústnej dutiny. Objavujú sa nielen u dospelákov, ale často aj u malých detí, ktorých imunitný systém sa ešte len buduje. Ako si s nimi poradili mamičky, ktoré sa s týmto nepríjemným problémom popasovali?
Opuchnuté, tmavo červené ďasná, ktoré často krvácajú, prípadne zvýšená teplota, biele povlaky na zúbkoch a afty v ústnej dutine. Afty sa u najmenších vyskytujú častejšie priamo v ústach než na perách. Pre malé dieťa je takáto skúsenosť obzvlášť bolestivá a pritom veľmi častá. V mnohých prípadoch môže ísť aj o infekčné ochorenie a drobec si ho so sebo prinesie zo škôlky, z kúpaliska a podobne alebo ho postretne, keď sa mu prerezávajú zúbky. Mnohokrát signalizujú zapálené ďasná a afty u deti nedostatok vitamínu B.
Odporúča sa preto obohatiť stravu o vitamín B a užívať detský B-komplex. V horších prípadoch pomôže návšteva krčného lekára alebo nemocnice. "My sme chodili k doktorke na injekcie B12-tky a doma sme mali brať detský B-komplex, vytierať si pusu Tamtum verde a pomohlo to," popisuje svoju skúsenosť na fóre Simona.
Dieťa kvôli bolesti v mnohých prípadoch odmieta jesť či dokonca piť a na zúbkoch sa mu tvoria biele povlaky. „Boli sme vtedy v Prahe u lekárky, ktorá nám odporúčila nejaké homeopatiká a ešte nejakú vodičku. Trvalo to asi týždeň, než to zmizlo,“ približuje ďalšia mamička na fóre.
Z bežne dostupných liekov z lekárne sa mamičky zhodujú najmä na roztoku Tamtum verde, ktorým treba niekoľkokrát denne potierať dieťatku zvnútra ústa. Zabrať tiež môže propolisová vodička, Aloe vera sprej či pantenolové tabletky na cmúľanie. V každej lekárni vám poradia.
Boľavé ďasná sa nevyhýbajú ani dospelákom. V takomto prípade je v prvom rade potrebné navštíviť zubára, ktorý určí príčinu zapálených, boľavých ďasien. Dovtedy, ak si potrebujete aspoň mierne uľaviť od bolesti a stlmiť zápal, žienky odporúčajú vyplachovať si ústa pokojne aj trikrát denne vlažnou vodou s troškou tea tree oleja, ktorý má silne dezinfekčné a protizápalové účinky.
Aj pre dospelých je účinné kloktadlo Tamtum verde, ktoré funguje nielen na zapálené hrdlo, ale aj ďasná. Nie je určené na dlhodobé užívanie, skôr na preliečenie akútneho zápalu. Z prírodných zdrojov tlmenia zápalu v ústnej dutine môžete siahnuť po repíku, harmančeku či šalvii. Pripravte si silný odvar a kloktajte s ním niekoľkokrát denne.
Ako sme už však spomínali, najdôležitejšia je návšteva zubára, prípadne aj dentálnej hygieničky. "Najčastejšou príčinou napuchnutých, prekvených ďasien býva nedôkladné čistenie v medzizubných priestoroch a pri zubných kŕčkoch, kde sa nahromaďujú baktérie," približuje Hajanka na fóre. Odporúča preto návštevu zubára, ktorý skontroluje ďasná a ich krvácavosť, pozrie, či nie sú odhalené zubné kŕčky, ukáže správnu techniku čistenia ústnej dutiny a odporúči tiež medzizubnú kefku, ktorú by bolo vhodné používať. "Mne sa s použitím medzizubnej kefky, dentálnej nite a správnej techniky čistenia zubných kŕčkov ďasná do týždňa vyliečili. Len s tým netreba prestávať," dodáva.
Zíde sa vám vedieť: Ako správne užívať lieky
Foto: pixabay
Detská joga podporuje aktivitu, imunitu aj sebavedomie
Pri joge ide o správnu metódu dýchania, meditáciu a relaxáciu a správne držanie pozícií. Joga poskytuje deťom telesné a relaxačné vyžitie. Umožňuje psychicky a fyzicky sa uvoľniť. Napriek tomu má svoje miesto viac v rôznych záujmových krúžkoch, než na telesnej výchove. Vyhláškou MŠMT z roku 1990 je povolené zaraďovať do škôl hathajogu, čo je súbor fyzických pozícií, dýchacích a relaxačných techník. Týmito cvičeniami sa dosahuje flexibilita, lepšia kondícia svalov a kĺbov.
Deti sa potrebujú hrať, sú dynamické a cvičenie ich musí baviť. Prístup k detskej joge je podobný ako pri každom cvičení s deťmi. Vychádza z toho že deti sú motivované rozprávaním príbehov a kladie sa dôraz na atmosféru pri cvičení. Je to veľmi dôležitý moment, pretože má vplyv kladný prístup k cvičeniu v budúcnosti. V jogovej metodike sa nepoužíva súťaženie.
M. Vargová sa počas prednášok a seminárov na tému detskej jogy stretla s protichodnými názormi. "Ak vychádzame z toho, že joga je vnútorný zážitok založený na pozorovaní dych, pohybu a pocitov, tak o joge pre deti nemôže byť reč. Ak však porovnávame metodiku detskej jogy s metodikou iných pohybových aktivít, tak je namieste hovoriť o jogovej metóde vedenia detí. Táto metodika je rozdielna od metodiky jogy pre dospelých," dodáva.
Pri cvičení jogy je dôležitá pokojná atmosfére, pohoda a tolerancia. Lektori sa držia zásady, že každé dieťa má možnosť byť pochválené, či je menej alebo viac pohybovo zdatné.
M. Vargová vysvetľuje, že pri cvičení jogy s deťmi vychádzame teda z ich prirodzenosti. Tzn. nezaraďujeme žiadne dlhé výdrže v ásanách ani zádrže dychu. Deti dýchajú prirodzene bez obmedzovania. Do skončenia puberty nie je vhodné zaraďovať ani obrátené polohy.
Ak aj dieťa necvičí jogu cielene a pravidelne, ako obohatenie pri inom cvičení má zmysel. Joga môže byť prepojením s inými športmi, napr. po namáhavej kolektívnej hre môže pomôcť deťom uvoľniť sa pri relaxačnej polohe.
Telesné cvičenia sú dôležité z hľadiska pohybového aparátu. Zameriavajú sa na dosiahnutie pružnosti, pevnosti a sily chrbtice. Zlepšia koordináciu a kultivujú pohyb. Prepojenie telesných cvičení s jogou je dôležité z hľadiska narastajúcich porúch pohybového systému u detí.
Neoddeliteľnou zložkou jogy sú dychové cvičenia. Majú priamy vplyv na našu psychiku, pretože nám zlepšujú koncentráciu a dokážu nás upokojiť. To platí nielen pre dospelých, ale aj pre deti. Prispievajú k správnemu držaniu tela i odstráneniu niektorých dychových zlozvykov, ktoré môžu byť začiatkom rôznych chronických ochorení horných dýchacích ciest.
Pre deti sú vhodné relaxačné cvičenia. Dnešné deti zažívajú stres a napätie veľmi často.
"Nastáva nepríjemný svalový spazmus, ktorý je potrebné relaxáciou zrušiť, inak dochádza na týchto miestach, najčastejšie je to v oblasti očí, úst, krku, ramien, srdca, brucha, panvy alebo dolných končatín, k zhoršenej priechodnosti energie. Tento neblahý jav sa klinicky prejavuje už aj u detí určitými fyziologickými zmenami. Napr. zvýšením adrenalínu v krvi, zvýšením srdcových kontrakcií, vyššou svalovou energiou a pod., vysvetľuje M. Vargová.
Cvičenie jogovou metódou je do istej miery vhodné aj pre deti s poruchovou pozornosti.
foto: pixabay.com
Refluxná choroba pažeráka
Reflux je veľmi často spomínané slovo z úst mamičiek. Nie nadarmo ho lekári označujú ako civilizačnú chorobu, ktorou trpí vysoké percento detí. Nie je však reflux ako reflux.
Väčšinou sa pod tento pojem prischne už aj detičkám, ktoré sa sem-tam prejedia. Mamičky môžu byť vystrašené bezdôvodne. Je potrebné poznať a rozlišovať. Pokiaľ dieťatko priberá, netreba si robiť starosti. Reflux pomaličky vymizne sám. Sú však aj detičky, ktorým neškodný reflux (je to vlastne jav, ktorý umožňuje odgrgávanie) vyústi do refluxnej choroby pažeráka. Gastroezofagálny reflux sa delí na: fyziologický, patologický a sekundárny (spôsobený niečím iným). Aké sú rozdiely medzi fyziologickou a patologickou diagnózou?
Reflux vyústi do refluxnej choroby z toho dôvodu, že množstvo žalúdočných štiav, ktoré sú v pažeráku presiahne optimálny limit a začne spôsobovať symptómy a následky s alebo bez poškodenia sliznice pažeráka. Inak povedané - obsah žalúdka ide späť do pažeráka. Žalúdočná šťava obsahuje kyselinu chlorovodíkovú, ktorá pomáha tráviť. Žalúdok je potiahnutý vrstvou, ktorá ho chráni, no pažerák už nie. K prevencii (ak už vaše dieťa trpí fyziologickým refluxom) patrí zamedzenie pasívneho fajčenia!
Porovnanie klinických prejavov GERD u dojčiat a starších detí podľa PharmDr. Oleárovej:
Dojčatá:
Deti a adolescenti:
Tie čo poškodzujú pažerák:
Tie čo nepoškodzujú pažerák(ak sa žalúdočný obsah dostane vyššie do úst, dýchacích ciest, či nosohltana):
Mimopažerákové ochorenie sa často krát zistí až neskôr, po tom čo sú dieťaťu nasadené lieky na kašeľ, či somatické ťažkosti.
Spomenutý tzv. Sandiferov príznak, ktorým trpia detičky s GERD môžeme vidieť v týcho videách:
1. Bábätko pravdepodobne po dojedení. Vypína sa do oblúka a točí s hlavičkou z boka na bok.
2. Bábätko počas jedenia. Mamička vysvetľuje, že sa to deje pri každom kŕmení. Dieťatko je hladné, chce piť, ale nedovoľuje mu to pravdepodobne pálenie záhy.
Aj je podozrenie na refluxnú chorobu, dieťatko ide na vyšetrenie ku gastroentrológovi. Vyšetrenie prebieha väčšinou podľa príznakov, ale najčastejšie je to endoskopia, čiže trubička vložená do pažeráka na dobu 6-10 minút. U dospelých sa robí s lokálnou anestézou, no u detí s celkovou. Druhý známy spôsob je 24-hodinové meranie pH v žalúdku, pomocou tenkého katétra so sondou, ktorá sleduje úroveň kyslosti v pažeráku. U dojčiat sa tiež používa ultrasonografické vyšetrenie.
Závisí od veku vášho dieťatka. Pri starších deťoch sú to dietologické a režimové opatrenia nasledované medikamentóznou liečbou na zníženie obsahu kyseliny žalúdočnej a ochranu sliznice žalúdka. Chirurgická liečba nastáva až vtedy, ak medikamentózna liečba nezaberá.
Dojčatá sú primárne nemedikamentózne liečené dojčením. Uvoľnený pažerák obsahuje vzduch. Jeho zovretie spôsobuje začiatok hltania. Hneď ako sa prehltnuté mliečko dostane do pažeráka, začne sa posúvať tráviacim traktom ďalej. Častým jedením malých dávok podporuje žalúdočnú motilitu (pohyb) a vyprázdňovanie. Sanie prázdneho prsníka podporuje tvorbe slín, ktoré pomáhajú tráveniu. Materské mlieko sa trávi 2x rýchlejšie ako umelé, preto pri diagnostike GERD nie je vhodné prestať s dojčením. V prípade dojčiat vám lekár tiež môže predpísať lieky na zníženie tvorby kyseliny i na ochranu sliznice pažeráka.
foto:pixabay, archív autorky
Zažeňte tehotenské pálenie záhy! 7 tipov, ako na to
Pocit ako po prehýrenej noci, napriek tomu, že poriadny „štamperlík“ ste nemali, ani nepamätáte. Pálenie záhy v tehotenstve trápi podľa štatistík až dve tretiny žien. Rady by ste verili babským rečiam o tom, aké vlasaté bábätko sa vám narodí, ak sa s týmto problémom často stretávate... Čo však v skutočnosti stojí za trampotami so zažívaním a ako si aspoň na chvíľu uľaviť?
V mnohých prípadoch sa pálenie záhy objaví ako jeden z prvých príznakov tehotenstva. Ako príde, tak aj odíde. Veľký “comeback” však zažíva poväčšine v 3. trimestri, keď naberá na intenzite a často sa ho už len tak ľahko nezbavíte.
Zväčšujúci sa plod poskytuje vašim vnútornosťam stále menej a menej priestoru. Orgány vo vašom bruchu sú poriadne stlačené, a práve tento fakt sa podpisuje pod trampoty s nepríjemným kyslým pocitom v hrudníku. Žalúdočné kyseliny sa totiž kvôli nedostatku miesta dostávajú späť do pažeráka. Pálenie záhy je poväčšine sprevádzané nepríjemnými kyslastými pocitmi v ústach.
Niekedy je dobré pozorovať sa a zistiť, čo vám pálenie zhoršuje a kedy nastupuje. Znie to však až príliš jednoducho a riešenie nie je častokrát vôbec také ľahké. Niekedy sa totiž objavuje aj po každom jedle a môže trvať až niekoľko hodín. Objavuje sa počas dňa, no ešte častejšie večer. Do istej mieri dobrá, do iste mieri zlá správa znie – pálenia záhy sa zbavíte až po pôrode. Ak vás trápi počas tehotenstva, nezostáva vám nič iné, ako to “prežiť”. Niektoré “babské recepty” však dokážu aspoň na chvíľu zahnať nepríjemné pocity na kratšiu či dlhšiu dobu. Ktoré to sú?
Ako jednu z hlavných rád odporúčame obohatiť svoju stravu o bielkoviny a dopriať si niečo zásadité. Mnohé tehuľky užívajú na zmiernenie pálenia záhy najmä mlieko a mliečne výrobky. Keď už je teda pálenie záhy neznesiteľné, doprajte si menší pohár studeného alebo prevareného mlieka aj niekoľkokrát denne. Nepríjemných pocitov sa tým síce určite nezbavíte nadobro, ale aspoň ich na chvíľu potlačíte. Ak nie ste práve fanúšikom čistého mlieka, pomôcť môže aj jogurt, acidko, kefír či zakysanka.
Mnohé mamičky si tiež pochvaľujú vlákninu ako výborný „zaberák“ proti páleniu záhy. Siahnúť môžete napríklad po obyčajných ovsených vločkách. Čo tak si ich nakombinovať práve s mliekom?
Ako zlepšovák niektorým tehotným ženám pomáha zobnúť si niečo bez výraznej chuti. Na mysli máme napríklad krajec suchého chleba, tyčinky alebo chrumky bez príchute, keksy, sušienky, oplátky či burizóny, všetko takisto bez príchute.
Mnohé budúce mamičky tiež odporúčajú na zmiernenie tehotenského pálenia záhy doplniť do organizmu minerály, a to buď v podobe sódy bikarbóny zmiešanej s vodou, alebo niekoľkými glgami špeciálnych minerálok. V obľúbenosti vyhráva najmä Fatra, ale zaberá aj Sulinka či dokonca šumienka Bystrinka.
Zrejme to síce bude posledné, na čo budete mať chuť, keď pálenie záhy nastúpi, na počudovanie však skutočne zaberá. O čom je reč? O šťave z citróna! Či už 100%-tnej, ktorú si vytlačíte na malú lyžičku a len tak prehltnete, alebo koncentrovanej s vodou. Niektorým tehuľkám pomáhajú aj čerstvé jablká či banány. Z orechov si pochvaľujú najmä mandle, vyskúšať môžete aj arašidy, prípadne popcorn bez príchute.
Keď už babské recepty z chladničky nezaberajú, úľavu vám môžu dopriať aj žuvacie tablety, voľne dostupné v lekárni, ktoré sú vhodné aj počas tehotenstva. Naviac zvyčajne aj výborne chutia. Predávajú sa s mentolovou, ovocnou či zázvorovou príchuťou. Pomáhajú obnoviť rovnováhu štiav v žalúdku.
Všeobecné tipy:
Prečítajte si ešte viac o pálení záhy v tehotenstve >>
#tehotenstvo #palenie_zahy #zaha #zdravie
Foto: shutterstock
Dovolenková lekárnička
A je to tu! Konečne leto, prázdniny a dovolenky. Chystáte sa? Nezabudnite si pas, plavky a slnečné okuliare! A nielen to. Lebo, čo ak…
Balenie kufrov na dovolenku môže vyzerať aj takto: mama zúrivo behá po byte, zhromažďuje veci na kôpky, žehlí, perie, hľadá nafukovacie kolesá, otecko pozerá televízor a deti veselo skáču od radosti. Už sa ide! Kľud. Oblečenie zbalíte neskôr, keď manžel zoberie šintrov na chvíľu von. Sadnite si, vyložte nohy na stôl a myslite na… Dovolenkovú lekárničku. Predstavte si svoje ratolesti od hlavy po päty:
Lieky prvej pomoci nenechávajte doma. Zaberú síce miesto v kufri, ale nikdy neviete, kedy sa vám zídu. Najmä, ak cestujete s bábätkom, ale aj so staršími deťmi. “ Na cesty do zahraničia, hlavne do exotických krajín, odporúčam zobrať si naše lieky, ktoré dôverne poznáte. V praxi sa stáva, že určité kombinácie účinných látok nemusia v inej krajine mať. Tiež sa stáva, že názov lieku, ktorý je registrovaný na Slovensku, nebudú v zahraničí poznať,” hovorí Pharm.Dr. Jauschová z bratislavskej lekárne. Na letnú dovolenku si, podľa jej odporúčaní, pribaľte:
Majte jeden so zložkou proti horúčke a jeden s účinnou látkou proti bolesti. V prípade vysokej teploty ich môžete striedať v štvorhodinových intervaloch. Vhodné je mať i čapíkovú formu, keď dieťa zvracia a zároveň má teplotu.
Hnačka a zvracanie sú azda najčastejšími nepríjemnosťami dovolenky. Tu, okrem lieku na ich zastavenie, nezabudnite podávať veľa tekutín. “Pri hnačke a zvracaní sa organizmus rýchlo odvodňuje. Aby nedošlo k dehydratácii, určite radím vziať si rehydratačný roztok, ktorý jednoducho rozriedite vo vode. Podávajte po lyžičkách, alebo cez slamku,” citujeme doktorku farmácie.
Zápcha vzniká nedostatočným príjmom tekutín a zmenou stravy na dovolenke. Pribaľte glycerínový čapík. Dr. Jauschová ale prízvukuje, že je vhodné týmto problémom predchádzať užívaním probiotík. Začnite aspoň mesiac pred dovolenkou.
Piesok v očiach, voda v ušiach, prípadne nádcha z klimatizácie. Pribaľte preto aj kvapky.
Solárna dermatitída (alergia zo slnka), prípadne iné typy alergií. Hoďte do kufra tablety na alergiu ako prvú pomoc. Zídu sa vám aj pri vážnejšom bodnutí hmyzom.
Majte po ruke obväz, nožničky, dezinfekčný sprej, náplasti rôznych veľkostí, špeciálnu hubku na zastavenie krvácania.
Nielen miesto chladí, ale aj zmierni svrbenie a zápal. Vyhnete sa tak zhoršeniu stavu po uštipnutí.
Nápoje s ľadom, prechod z tepla do chladnej hotelovej izby, alebo krik pri plážovom volejbale, dajú zabrať hlasivkám, aj hrdlu. Pastilky s dezinfekčnou účinnou látkou a látkou proti bolesti sú na to to pravé.
Tablety proti nevoľnosti nadávkujete podľa veku detí pol hodinu pred plánovaným odchodom. Okrem účinku proti nevoľnosti, majú aj mierne sedatívny účinok.
Dr. Jauschová na záver dodáva: “Do exotických krajín nechoďte bez antimalarík. Informujte sa, aké konkrétne lieky treba brať do tej – ktorej krajiny na tento problém. Myslite aj na potrebné očkovanie. A to v dostatočnom čase pred vycestovaním. Očkovanie môže pozostávať z viacerých dávok, ktoré treba aplikovať v rozostupe aj niekoľkých týždňov.”
Na dovolenke majte vždy so sebou mobilný telefón a v ňom číslo na rýchlu zdravotnú službu. Pri vážnych zraneniach, alebo stavoch sa nespoliehajte na svojpomoc. Vyhľadajte lekára.
Nech je lekárnička jedinou batožinou, ktorú počas dovolenky neotvoríte!
#dovolenka #zdravie #prva_pomoc #lekarnicka #cestovanie
Foto: pexels.com
Otužovanie odmalička posilní imunitu aj u chorľavých detí
Zdravie dieťaťa je prioritou každého rodiča. Niektoré detičky majú slabšiu imunitu, čo sa prejavuje chorľavosťou, častým prekonávaním viróz a rôznych detských neduhov. Hlavne po nástupe do kolektívu to býva výraznejšie. To vie potrápiť nielen samotných drobcov, ale aj rodičov. Veľkú rolu určite zohráva genetika a celková predispozícia, ako je organizmus odolný, no rodič svojím postojom to môže v mnohom ovplyvniť.
Tajomstvo zdravých detí
Je pochopiteľné, že rodičia majú záujem informovať sa, ako povzbudiť imunitu dieťaťa a čo robia rodičia zdravších detí ináč.
"Mamičky detí, ktoré bývajú málokedy choré, čomu podľa Vás vďačíte za dobrú imunitu detí? Odkedy naše dve deti nastúpili do kolektívu, čo už je viac než rok, sú neustále prechladnuté, ukašľané, s teplotou. V zimných mesiacoch boli viac doma než v škôlke... Prosím, čo zaberá na posilnenie imunity Vám, alebo aký máte životný štýl? Budem vďačná za každý tip", položila takúto podnetnú otázku mamička vo fóre Modrého Koníka.
Nebojme sa zimy
V mnohých príspevkoch sa podstata odpovede sústredila práve na to, že rodičia sa neboja svoje deti vystavovať chladu. No zároveň nerobia nič špeciálne. Jednoducho povedané: primerane deti obliekajú, nie príliš teplo, chodia von za každého počasia a nesnažia sa neustále vytvárať im teplé prostredie.
Napríklad: "Neviem, čím to je, ale moje baby sú malokedy choré a zvyčajne im to aj rýchlo ustúpi. Ale, je pravdou, že máme doma dosť chladno. Bežne u nás nájdeš 18 stupňov, keď máme 20, už je čo povedať. Nejde o to, že by sme nejako šetrili na kúrení, ale o to, že ja neznášam teplo a bývame na prízemí a prirodzene je tu chladnejšie. A v spálni, kde spíme všetci, máme ešte chladnejšie, keďže ja strašne často vetrám."
Podobnú skúsenosť uvádza ja ďalšia mamička: "Teplota na spanie je vačšinou 15 stupňov. Ale dievčatá spia ako šípkové ruženky, samozrejme pod hrubým paperovým paplónom... Tým, že sú zvyknuté na nižšiu teplotu, obliekam ich, podľa názoru mnohých naokolo, slabo. Ony samé sa odmietaju babušit, vždy mi hovoria, ze im bude príliš teplo."
A nasledujúce tvrdenie to len potvrdzuje: "Keď si porovnám, že pokým dietky v škôlke chodili už v otepľovačkách, to moje v legínach. Hrubších, ale stále len legínach. Trošku chladnejšia voda pri kúpaní či sprchovaní, neprekúrené miestnosti a časté vetranie aj počas mrazov."
V našej kultúre je skôr zaužívané malé deti pred zimou chrániť. S novorodencami sa nezvykne chodievať von na dlhší čas a v kočiaroch vidíme bábätká až príliš zababušené. Nie v každej krajine je to rovnaké. Kým u nás maminky váhajú pri teplote nad 10°C , či ešte dať pančušky pod tepláky, viď fórum, vo Veľkej Británii pri rovnakých teplotách deti bežne behajú s holými nohami.
„My sme išli von hneď na druhý deň po pôrode a na tretí sme boli v meste, v Anglicku sa ide domov po pôrode buď v ten deň alebo na druhý. A keby ste videli anglické deti v zime, žiadne pančuchy, ani čižmy ani ponožky, holé nôžky!!! nepreháňam, kto bol v Anglicku, videl to,“ delí sa o skúsenosť mamička žijúca vo Veľkej Británii.
Niektorí rodičia pri otužovaní svojich detí idú ešte ďalej. Vyvíjajú už konkrétne situácie, keď svoje dietky na krátky čas vystavia chladu a tým posilňujú ich odolnosť. O otužovanie detí sa zaujímajú aj rodičia úplne malých detičiek, veď v určitej forme sa dá praktizovať už od narodenia. Všetko však s mierou a zdravým rozumom.
„Rád by som mal otužilého Matesa z filmu S tebou mne baví svět,“ vyjadril svoje želanie otecko vo fóre venovanom práve tejto téme.
Maminky praktizujúce otužovanie svojich detí sa podelili s takýmito zaujímavými nápadmi:
„Ja otužujem malého v sprche, najprv sa osprchuje teplou a potom si dá ešte chladnú sprchu. Začali sme v lete, keď bolo teplo a teraz si už aj zvykol a teší sa na studenú a vrieska pri tom. Ešte je dobré aj také otužovanie, že v zime vybehneme niekedy len tak teplákoch vysypať smeti, alebo niečo podobné. Proste na chvíľku na studený vzduch bez naobliekania. Potom sa doma vyhrievame.“
„Otužovanie odmalička: spať pri otvorenom okne aj v zime, vzdušný kúpeľ, potom aj sprcha, začínať vlažnou a prepracovať sa k studenej, samozrejme formou hry, aby to dieťa bralo ako zábavu a nie ako traumu.“
„Moja dcérka ma 20 mesiacov a rada si po kúpeli, keď sa vypúšťa vaňa a ona v nej ešte sedí, púšťa si studenú vodu a strká tam rúčky a nôžky po troške.“
Krásne príklady, ktoré podávajú svedectvo, že otužovanie môže byť pre deti veľkou zábavou. Čo je veľmi dôležité, pretože len vtedy to má zmysel. V žiadnom prípade ich netreba do ničoho nútiť.
Skúsenosti rodičov, ktorí či už vedome alebo náhodou vytvárajú deťom priaznivé podmienky na otužovanie a posilňovanie imunity sa dajú zhrnúť do niekoľkých bodov:
Prekrývate kočík plienkou? Ohrozujete svoje dieťa!
Ako môže niekto v letných horúčavách nechať dieťa v aute? Takéto prípady sa stávajú každý rok a pochopiteľne sa nad nimi pohoršujeme, pretože ide o veľký hazard so zdravím a životom dieťaťa. Čosi podobné sa ale okolo nás deje denno-denne, len to mnohí z nás netušia. Poznáte mamičky, ktoré v dobrej viere, že chránia svoje bábätko pred slnkom, prekrývajú kočík plienkou? Alebo to robíte vy sama? Je načase s tým prestať.
Je úplne jedno, či mamička cez kočík prehodí deku, plienku alebo akúkoľvek tenkú látku. Prekryje totiž jediný otvor, cez ktorý k dieťatku prúdi vzduch. V takto uzavretom kočíku začína teplota stúpať veľmi rýchlo. Počas letných horúčav sa môže na slnku vyšplhať až na 37 ° C. Teplotný rozdiel v kočíku a vonku môže byť aj 15 stupňov, čo je už pre dieťatko alarmujúce.
Čo bábätku v prekrytom kočíku hrozí? Vďaka vysokej teplote môže dôjsť až k prehriatiu alebo úpalu. Tým to ale nekončí. Bábätko môže prestať v dôsledku horúčavy dýchať a mamička to ani nezbadá, nakoľko na neho kvôli prekrytiu nevidí. Syndróm náhleho úmrtia dojčiat (SIDS) prichádza náhle a potichu, preto je dobré nespúšťať bábätko z očí ani počas letnej prechádzky.
#zdravie #kocik #leto #teplo #prekryvanie_kocika #materstvo
Foto: flick.com
Aby klimatizácia nebola strašiakom
Kedysi vymoženosť prímorských letovísk, dnes samozrejmosť v autách a čoraz častejšia súčasť moderných príbytkov. Pri prerábke domov a bytov ľudia začínajú zohľadňovať neustále sa zvyšujúce priemerné teploty a nezabúdajú na montáž klimatizácie.
Klimatizáciou označujeme proces úpravy teploty, vlhkosti, čistoty a distribúcie vzduchu.
Zariadenie nasáva vzduch, filtruje ho a podľa aktuálnej teploty v interiéry buď ohrieva alebo ochladzuje, poprípade zvlhčuje, vysušuje a rozvádza.
Ak ju máte správen nastavenú, viete ju vhodne využívať a dbáte na pravidelnú údržbu, je v horúcich dňoch útočiskom pred rozpáleným okolitým svetom a pomáha zmierniť negatívne dopady vysokých teplôt na ľudské zdravie a vyhnúť sa tzv. úrazom z tepla.
>>Aké sú príčiny, príznaky a prvá pomoc pri úrazoch z tepla?
Pri extrémnych výkyvoch teplôt dochádza k celkovému oslabeniu organizmu. Je jedno, či sa rozpálení vraciate z prechádzky do vyklímovaného bytu alebo naopak opúšťate prílišne klimatizované pracovisko a sadáte do rozpáleného auta, vlaku, autobusu. Teplo ktoré musí váš organizmus spracovať spôsobí, že sa prehreje a vy sa cítite unavení, ospalí, bolí vás hlava, chatáte závraty či dokonca môžete aj zvracať. Následné rýchle ochladenie môže ťažkosti ešte prehĺbiť.
Prudké zmeny teploty horšie znášajú predovšetkým tí najmenší a najstarší, keďže je známe, že u nich termoregulačné mechanizmy nie sú tak účinné. Pri častých a dlhodobých teplotných výkyvoch musia ísť na plný výkon a organizmus sa vysiľuje.
Reakcia na klimatizáciu závisí aj od vnímavosti jedinca, odolnosti organizmu, celkového zdravotného stavu a imunitného systému. Vplyv má aj stravovanie, pravidelný pohyb či otužovanie. Najhoršie je, že negatívne účinky sa neprejavia hneď na zdraví, ale až po dlhšom čase.
"Ak v interiéri udržiavate konštantnú teplotu, bez ohľadu na vonkajšiu, môžete mať v horúcich dňoch problémy. K najčastejším ochoreniam patria bolesti hlavy, hrdla, prechladnutie, môže sa oslabiť imunita i celkovo organizmus,“ hovorí Mgr. Michal Jajcaj, vedúci odboru hygieny životného prostredia Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky. ,,Príliš nízka teplota v interiéri môže byť síce osviežujúca, ale prechod do vonkajšieho horúceho prostredia je pre zdravie rizikový. Chladný cirkulujúci vzduch môže vyvolávať dýchacie problémy, spôsobiť nachladnutie, angínové bolesti v krku, pocit upchatého nosa, bolesti dutín, hlavy, chrbtice, kĺbov, alebo vyvolať astmatický záchvat. Ak máte chladný prúd vzduchu nesprávne nasmerovaný do tváre, vysušuje vám kožu, oči a prispieva k opakovaným zápalom očí, uší, prínosových dutín, aj k bolestiam zubov a trojklaného nervu,“ upozorňuje Mgr. Michal Jajcaj.
1. Teplotný rozdiel medzi vnútorným a vonkajším prostredím max. 5 - 7 stupňov Celzia - inak by mohlo dôjsť k teplotnému šoku. Na to, aby si telo zvyklo na vysokú teplotu ovzdušia je potrebný istý čas na prispôsobenie sa, nastavenie a spustenie termoregulácie.
2. Klimatizácia vždy vyžaduje aklimatizáciu - pri prechode z vychladenej miestnosti do teplého vonkajšieho prostredia chvíľu zotrvať v neklimatizovanom priestore napr. chodbe a až potom ísť von. V aute vypneme klimatizáciu pár kilometrov pred cieľom. Nepriaznivé následky zmiernime aj tým, ak sa pred odchodom von napijeme, nie príliš chladného nápoja.
3. Nezabúdajte aj na vetranie - Klimatizácia môže správne fungovať len vtedy, ak sú okná zatvorené. Z času na čas je však vhodné klimatizáciu vypnúť a byt dôkladne vyvetrať.
4. Čistenie a výmena filtrov - Ak už investujete do klimatizácie, nezabúdajte aj na pravideľné čistenie. Inak môžu byť liahňou pre baktérie a plesne. Darí sa im v potrubí, filtroch, nádržkách zvlhčovačov. Celý klimatizačný systém si dajte raz ročne skontrolovať v servise. Súčasťou bežnej údržby má byť aj pravidelná dezinfekcia výparníka klimatizačnej jednotky.
5. Auto nie je výnimkou - ak sa chcete problémom vyhnúť, dodržiavajte pri používaní klimatizácie v aute podobné zásady ako v uzatvorených priestoroch. Klimatizáciu púšťajte maximálne na 10 – 15 minút v priebehu hodiny. Chladný vzduch nesmie fúkať priamo na posádku. Inak si koledujete o vysušenie pokožky, očnej rohovky, rezanie a pálenie očí či ľudovo povedané seknutie v krku.
Aké sú vaše názory na klimatizáciu? Využívate ju doma či v aute? Vyhľadávate klimatizované priestory alebo sa im radšej vyhýbate? Aké zásady máte pri jej využívaní?Podeľte sa o vašu skúsenosť vo WIKI.
Príčiny, príznaky a prvá pomoc pri úrazoch z tepla
Extrémne horúčavy už dávno nie sú vymoženosťou prímorských krajín. S ich čoraz častejším výskytom v našich končinách sa aj zvyšuje frekvencia výskytu tzv. úrazov z tepla - prehriatia a úpalu.
Prehriatie je v podstate následkom dehydratácie. Pri dlhšom pobyte v prostredí s extrémnymi horúčavami nie je naše telo schopné sa efetkívne ochladzovať, vytvára si viac tepla ako je schopné odovzdať do okolia. Ak dôjde k zlyhaniu termoregulácie hovoríme o úpale. V takomto prípade končí všetka sranda. Hrozí zlyhanie orgánov a postihnutie centrálnej nervovej sústavy.
1. Vedenie tepla
Predstavuje priamy kontakt s iným povrchom. Je to najmenej efektívny spôsob. Tvorí približne 2% z celkového odovzdávania tepla do okolia.
2. Sálanie
Ochladzovanie prostredníctvom prechodu tepla do vzduchu. Organizmus takto reguluje asi 10% tepelných strát. V horúcich dňoch sa tento spôsob stráca. Ak je teplota vzduchu vyššia ako teplota tela, naše telo teplotu naopak získava.
3. Vyžarovanie
Telo stráca rozhorúčenosť pomocou elektromagnetického vlnenia. Ak je teplota tela vyššia ako vzduchu, tvorí tento spôsob až 65% z odovzdávania tepla to okolia. Pri teplote vyššej sa vyžarovanie zastavuje a strácame ďalšiu z možností ochladzovania.
4. Odparovanie
Organizmus sa ochladzuje premenou tekutín z povrchu tela do plynnej fázy a teda potením. Pri extrémych vonkajších teplotách je to jediný spôsob ochladzovania organizmu. Telo sa snaží o chladenie presunom krvi z centrálnych častí do kože a následným potením. Ale pri vlhkosti ovzdušia sa zastavuje aj vyparovanie a organizmus stratí poslednú možnosť ochladzovania. Nasleduje zlyhanie termoregulácie. Teplo z centrálnych častí nie je odvádzané, teplota stúpa a vzniká úpal.
Ak už telo prišlo o všetky spôsoby ochladzovania, prehriatie spôsobí opuch mozgu a zvýšenú náplň mozgových ciev – dochádza k vzostupu vnútrolebečného tlaku a následnému poškodeniu centrálnej nervovej funkcii.
Na jeden milión obyvateľov sa v strednom podnebnom pásme odhaduje približne 2 až 20 úmrtí ročne. Úmrtnosť sa zvyšuje oddialením liečby o viac ako 2 hodiny a dosahuje od 10 do 70%.
V štatistikách sa neuvádzajú rozdiely medzi pohlaviami. Medzi rizikové skupiny však patria deti a seniori. Deti ešte nemajú vyvinutý systém termoregulácie a seniorom môžu komplikovať priebeh pridružené ochorenia.
Prehriatie
Tepelný úpal
>>Ako si doma pripraviť rehydratačný roztok?
Máte aj vy skúsenosť s úrazmi z tepla? Podeľte sa o svoju skúsenosť vo WIKI.
Pozor na uštipnutie hmyzom!
Leto, aj keď nie to kalendárne, je už v plnom prúde. Čoraz viac času trávime v prírode. A tak sa pravdepodobnosť uštipnutia hmyzom zvyšuje priamo úmerne s blížiacimi sa prázdninami. Pre niekoho môže byť pohryznutie včelou bezvýznamné a vrcholom liečebnej terapie je rozkrojená cibuľa priložená na mieste vpichu, hneď potom, ako otecko vysal žihadlo ústami. Niekoho to môže stáť život.
Anafylaktická reakcia alebo aj tzv. anafylaktický šok prichádza náhle. Môže sa skončiť fatálne so smrteľnými následkami aj u ľudí, pre ktorých je aj obyčajná alergia tabu.
Výskyt týchto akútnych reakcií kolíše podľa rôznych štatistík. Uvádzaný je jeden z dvetisíc ošetrení záchranármi alebo aj 30 pacientov zo sto tisíc v priebehu roka. Do týchto štatistík sú však zahrnutí aj tí pacienti, u ktorých bol anafylaktický šok spôsobený nevhodným zásahom zdravotníkov. Tvoria asi 50 %. Druhú polovicu spôsobí hmyz, potravina a iné faktory.
Jedným z prvých príznakov začínajúcej alergickej reakcie býva opuch tváre, jazyka, krku, svrbenie kože a žihľavka. Objaviť sa môže aj opuch rúk a nôh; dychčanie; chrapľavosť; nevoľnosť; vracanie; žalúdočné kŕče a v niektorých prípadoch aj strata vedomia. Zákernosť tohto ochorenia spočíva v nevyspytateľnosti. Nie je v našich silách predpokladať, či sa reakcia zastaví alebo sa bude zhoršovať až po závažné problémy. Odborníci preto neodporúčajú čakať, ale naopak, začať s liečbou čo najskôr podľa prevažujúcich príznakov.
Neskorý zásah môže mať za následok zástavu dýchania z opuchu dýchacích ciest, opuch pľúc, nedostatok kyslíka v organizme, zníženie celkového množstva krvi, nízky tlak až zástavu srdcovej činnosti. K tej môže dôjsť aj do 10 minút až po hodinu.
Vyskytnúť sa môže aj bez evidentného dôvodu. Príčinou môžu byť lieky, potraviny, oriešky, uštipnutie hmyzom ale aj napríkald pivo, telesná námaha či dotyk s alergénom.
Lekári sa zhodujú, že v iných ako nemocničných podmienkach nie je podstatné čakať na rozlíšenie obyčajnej alergickej alebo anafylaktickej reakcie. S liečbou je treba začať čím skôr a netreba čakať na šokové stavy. Ide doslova o minúty.
Ak nie je poruke zdravotník, ktorý by mohol podať medikamentíznu liečbu a máte podozenie na anafylaktický šok, volajte linku prvej pomoci.
Svoju skúsenosť s anafylaktickým šokom po uštipnutí sršňom má aj mamička malého Maťka, ktorá ju popisuje vo Fóre: "Každý rodič môže byť akokoľvek teoreticky pripravený. Môj Maťko bol už niekoľkokrát uštipnutý včelou bez reakcie. Neverili by ste, akou rýchlosťou sa vám dieťa mení pred očami. 112-ka doletela, viezli sme sa dvoma záchrankami s húkačkami z okresu do okresu. Na polceste si ho prehodili zo sanitky do sanitky a rýchlo na detské ARO. Môžete mať porobené kurzy prvej pomoci, pokiaľ nepodáte adrenalín, kortikoidy, infúzky, ide o život za pár minút. Behom prevozu mal Maťko veľmi nízky tlak (60/35) a potreboval kyslík. Rodičia neváhajte a ihneď volajte 112. Radšej zbytočne raz ako raz nepomôcť."
Kým príde pomoc, postihnutého uvedieme do vodorovnej, tzv. protišokovej polohy, s dolným končatinami zdvihnutými 30 cm nad podložku. Ak má pocit sťaženého dýchania alebo nedostatku vzduchu, polohujeme pacienta v polosede.
V minulosti boli liekmi prvej pomoci antihistaminiká a kortikoidy. V súčasnosti je prvou voľbou podanie adrenalínu. Pacienti, ktorí o svojej akútnej reakcii vedia a prekonali už niekedy anafylaktický šok by mali pri sebe nosiť adrenalínové pero - tzv. EpiPen.
EpiPen je sterilný roztok v naplnenom pere na vnútrosvalovú injekciu v prípade naliehavého stavu. Používajú sa na naliehavú liečbu závažných alergických reakcií (anafylaxie) spôsobených alergénmi napr. jedlom, liekmi, žihadlami alebo uštipnutím hmyzom, ako aj stavov vyvolaných námahou alebo z neznámych príčin.
Autoinjektory EpiPen sú určené na okamžité podávanie pacientom, u ktorých je zistené zvýšené riziko anafylaxie vrátane osôb, ktoré v minulosti prekonali anafylaktické reakcie.
Liečivo v autoinjektore (pere) je adrenalín, ktorý má adrenergný účinok.
Pôsobí priamo na kardiovaskulárny (srdce a cievy) systém a respiračný (pľúca) systém tak, že znižuje možné smrteľné účinky anafylaxie rýchlym stiahnutím krvných ciev, uvoľnením svalov v pľúcach, a teda následným zlepšením dýchania, zmiernením opuchu a zrýchlením tepu.
Stretli ste sa aj vy s anafylaktickým šokom? Podeľte sa o svoju skúsenosť s ostatnými mamičkami vo WIKI.
Ako predísť traume z kakania a čo robiť, keď už ju dieťa má
Keď rodičia privykajú dieťa na nočník alebo toaletu, nevedomky sa dopúšťajú mnohých cbýb, z čoho môže neskôr vzniknúť trauma z kakania.
Základné pravidlo znie: Nestresujte. Z neurologického hľadiska je dieťa zrelé na nočník až od 21. mesiaca, keď dokáže vedome zadržať moč a stolicu. Skoré posádzanie na nočník môže byť pre dieťatko traumatizujúce.
Keď dieťa urobí vo svojom živote veľký krok, akým chodenie na nočník určite je, môžu náhle nastať určité problémy. Dieťa sa zľakne, napr. aj toho, že nekaká do plienok. Rodičom pripadá strach ako banalita, ale dieťa nezdieľa tento názor. Skúste mu ponúknuť svoju náruč a poskytnite mu oporu a zostaňte pokojní.
Môže sa stať, že po nepríjemnej príhode s kakaním sa dieťa zasekne a odmieta kakať. Najdôležitejšia zásada znie: Vydržať, nekričať na dieťa a neobviňovať ho. Tento problém by sa však nemal stať najdôležitejším bodom celého dňa. Pokiaľ chce dieťa kakať radšej do plienky, než do nočníka, skúste mu vyhovieť.
Nestihlo? Nevadí
Ak vaše dieťa nestihne dobehnúť na nočník, nevyjadrujte sa o tejto nehode hanlivo a dbajte na to, aby to nerobil nikto z rodiny. Radšej dieťa vždy pochváľte za jeho úspechy.
Kolotoč okolo problémov s kakaním sa totiž začína vtedy, keď dieťa stolicu zadržuje, než by šlo na nočník alebo na toaletu.
Motivujte
Ak dôjde k nehode, dieťa netrestajte a radšej ho povzbuďte. Veď druhý pokus možno už bude úspešný.
Skúste rovno WC
Ak má vaše dieťa problém s kakaním do nočníka, skúste ho privykať rovno na toaletu a používajte menšie sedadlo na misu. Dieťa sa však môže báť hĺbky misy, hluku splachovanej vody, neistého sedenia. Pod nohy mu podložte malú stoličku alebo schodík. Dávajte dieťa na wc v pravidelnom čase, udržujte uvoľnenú atmosféru a tvárte sa pokojne. Nevenujte problémom s vylučovaním nadmernú pozornosť. Zvyšovanie pozornosti vedie k zablokovaniu a problematickému vyprázdňovaniu.
Asi 1 z 5 detí sa odmieta vykakať. Príčiny môžu byť rôzne – zápcha, nepríjemné poznámky na nehody dieťaťa, zmeny v živote dieťaťa. Nevystavujte dieťa hanbe, dbajte na stravu s vlákninou a pitný režim, na odporúčanie lekára môžete použiť preháňadlo.
Náš tip:
Dieťaťu, ktoré má problémy s kakaním môžete pomôcť rozprávkami a knižkami na tému kakanie. Sú odľahčené a vtipné, s peknými ilustráciami.
Foto: pixabay.com