Už držíte svoje novorodeniatko bezpečne v náručí, pevne zabalené v zavinovačke. Pocit uvoľnenia, šťastia. Zrazu ho však treba rozbaliť, úplne nahé namočiť do vody a okúpať. Vynárajú sa prvé otázky. Že sa bez predchádzajúcej skúsenosti neodvážite? Nemajte obavy, s nami to určite pôjde.

Ako ho držať, ako ho nedržať? Je voda dosť teplá? Mám použiť aj mydlo? Čo keď…? Záplava otázok je na svete už v prvé dni po pôrode. Verte, že kúpanie nie je nič zložité. Chce to síce prax, ale… Hlavne si to vyžaduje správne načasovanie. Poďme na to krok za krokom.

Štyri otázky

Na začiatok trochu teórie:

Ako často kúpať bábätko?

Pediatri odporúčajú prvé týždne kúpať novorodeniatko každé dva až tri dni. Keď sa už začne aktívne hýbať a liezť, frekvenciu kúpania zvýšte. Kúpte aj podľa ročného obdobia: v lete, keď sa dieťa viac potí, umývajte častejšie. V zime zas stačí dva - trikrát týždenne. Deti majú oveľa citlivejšiu pokožku, časté kúpanie by ju mohlo vysušiť a podráždiť. Mamičke Stefi to ale nedá: “My kúpeme každý deň, nevedela by som malej tú radosť odoprieť.”

To už nie je otázka, ale priam dilema. Názory o tom, kedy a či vôbec prvé detské vlásky ostrihať, sa rôznia. Trúfli by ste si aj sami? Prečítajte si pár faktov a rád.

Ako bude vaše dieťaťko po narodení vyzerať? Na koho sa bude podobať, po kom bude mať úsmev, oči, či noštek… Bude vlasaté, alebo s bábätkovským páperím, s plavými jemnými kučierkami, či tmavými dlhými?, Tak, či onak, chlapec, či dievča, skôr, či neskôr, príde aj k prvému strihaniu.

Poriadny mýtus

Určite ste už počuli, že deti treba starostlivo ostrihať na krátko, aby im vlásky zhustli. Nuž, je to povera, ktorá sa ťahá z generácie na generáciu. Každý človek sa narodí s istým typom vlasov, ich vlastnosťami, kvalitou, hustotou. Máme presne daný počet vlasových folikulov, takže častým strihaním nedosiahnete to, že ich bude viac.

Skúsenosti sú odlišné: “My stále striháme na krátko, vlásky spevneli a je to aj praktické, “ vraví mama dievčatka, Milota. Odborníci vysvetľujú, že je to len optický klam. Strih je tupý, zarovná rozštiepené končeky vlasov a tých sa potom zdá byť viac.

Prvé vlásky

Príchod bábätka do rodiny neznamenajú iba radosti a starosti s opaterou. Po návrate z pôrodnice začínajú vybavovačky na úrade. Nikoho nenapĺňajú radosťou, ale sú nevyhnutné.

Čo všetko treba vybaviť a kde

Vo väčšine rodín je otecko ten, kto  vybaví všetko, čo treba. No nie každá mamička má pri sebe pomoc, tak aj slobodné mamičky musia všetko zvládnuť.

Po pôrode odchádzate domov s tromi tlačivami, ktoré musíte odovzdať

• pediatrovi – je to prvý lekársky záznam o novorodencovi, ktorý obsahuje údaje o ňom a pôrode. Najlepšie je doručiť ho do 24 hodín od pôrodu.
• gynekológovi – správa o zdravotnom stave matky, ktorú stačí odovzdať po pôrodnej kontrole
• hlásenie o narodení dieťaťa – je dôležité pri vybavovaní rodného listu. Informujte sa vo vašej pôrodnici, či nepošlú tieto správy za vás, niektoré to robia.

Detský pediater

Oteckovia, ak túžite vytvoriť si s novorodencom čo najintímnejší vzťah hneď po narodení, nebojte sa to dať najavo. Buďte iniciatívni, preukážte vlastný záujem byť súčasťou novovzniknutej situácie hneď od začiatku. Ako však na to? Poradíme vám.

Vaša partnerka nosí dieťatko 9 mesiacov pod srdcom. Ona ho porodí, začína kojiť a trávi s ním väčšinu dňa. Nejeden otecko sa preto v takejto chvíli môže cítiť odstrčený, prípadne ani sám netuší, akým spôsobom nadviazať prvé, a často tak dôležité, puto s vlastným dieťaťom. Počuli ste už o bondingu? A ako ho vytvoriť medzi otcom a bábätkom?

Čo vlastne bonding je?

Ide o vytváranie intenzívnej väzby s novorodencom bezprostredne po jeho narodení. Nadväzovanie intenzívneho emočného a biologicky prirodzeného vzťahu medzi rodičom a dieťaťom, budovanie náklonnosti, intimity a dôvernej lásky.

Niektorí oteckovia sa cítia silne zviazaní so svojím novorodeniatkom už niekoľko minút po narodení, iným to môže trvať oveľa dlhšie. Je to však úplne normálne. Nie je dôvod cítiť sa previnilo.

Prinášame vám niekoľko tipov, ktoré vám na začiatku môžu dopomôcť vytvoriť so svojím dieťatkom lepší bonding:

Spoločnosť chápe tehotenstvo ako obdobie plné lásky, radosti, spokojnosti a šťastia. Inak tomu ani nemôže byť. O strachu sa nevraví. Pritom je bežnou emóciou každej ženy vo väčšej, či menšej miere. Obavy sú späté najmä s bolesťou počas pôrodu, možnými komplikáciami i s fyzickými zmenami. Kedy je strach fóbiou, kto a čo pomôže? Existuje prevencia?

Nielen fyzické, ale aj psychické zmeny a neistota počas tehotenstva vyvolávajú u žien veľké obavy z tohto obdobia. Doslova nočnou morou môže byť i samotný pôrod. Takéto emócie sa ženy boja vyjadriť, pretože si myslia, že iné ženy sú silnejšie a podobné pocity nemajú. Neodkomunikovaný strach naberá na intenzite. Má vplyv na priebeh tehotenstva,  pôrod a aj na rozvoj možných popôrodných depresií, či ich zložitejší priebeh a dlhšie trvanie.

Kedy je strach fóbiou

Tokofóbia (strach z pôrodu) je natoľko silný strach z tehotenstva a pôrodu, že žena sa bráni otehotneniu. Je to paradox, pretože napriek tomu, že túži po dieťati a praje si ho, pociťuje iracionálne, prehnané obavy. Tie ju premôžu a vedome sa otehotneniu vyhýba. Ide o patologický strach.

Tokofóbia sa delí na primárnu, sekundárnu a terciárnu.

1. Primárna sa vyvíja už v ranej puberte, kedy dospievajúce dievča väčšinou preberá vzorec správania svojej matky. Z matkinej negatívnej skúsenosti sa práve v tomto citlivom období môže strach veľmi ľahko rozvinúť.
2. Sekundárna tokofóbia vzniká z traumatickej skúsenosti z predchádzajúceho tehotenstva ženy. Ak žena potratila, alebo porodila mŕtve dieťa, či šlo o akútny cisársky rez, to všetko môže prispieť k intenzívnym pocitom strachu. Rozhudujúce je, či žena takúto pôrodnú skúsenosť vníma ako traumu.
3. Terciárna je súčasťou depresívnej poruchy a zároveň jedným z príznakov tohto ochorenia.

„Ako môže vychovávať dieťa, keď ona sama je ešte dieťa? Veď si vôbec neužila život! A má vôbec dokončenú školu?“ šuškajú si ľudia naokolo. Kde je ale napísané, že vek má byť zárukou zrelosti na rolu matky? Dokáže dať žena po 30-tke dieťaťu naozaj viac ako mladá 20-ročná mamička?

Materstvom sa život rozhodne nekončí. Práve naopak, začína ním jedno obrovské a úžasné dobrodružstvo, ktoré vám otočí celý život hore nohami. Väčšina žien túži po rodine a má v sebe zabudované „biologické hodiny“, ktoré začnú skôr či neskôr tikať. Kým jedna sa na materstvo odhodlá v 20-tke, druhá sa k tomu horko ťažko dostane po 30-tke. Je jedno, kedy to príde. Byť dobrou mamou nie je otázka veku!

Prečo materstvo odkladáme na neskôr?

Ako sa vraví, sto ľudí, sto chutí. A tak je to i s materstvom. Kým jedna sa na to cíti ešte v školskej lavici, druhá po bábätku zatúži až potom, ako si vytvorí potrebné rodinné a finančné zázemie. Mnohí ukazujú na bezdetné tridsiatničky prstom a nazývajú ich karieristkami. Netreba však všetky hneď škatuľkovať.

Tilda z fóra na Modrom koníkovi v tom má jasno: „Väčšina mojich kamarátok má deti po 30-tke a teda vôbec nemám dojem, že by boli karieristky. Niektoré ženy sa s nadšením venujú svojmu povolaniu alebo len jednoducho nestretnú toho pravého.“

Za takýmto rozhodnutím môže byť tiež strach, že sa o dieťatko nebudú vedieť finančne postarať, platiť strechu nad hlavou a všetky tie výdavky, ktorých nie je málo, alebo že sa nebudú mať po materskej kam vrátiť, pretože nájsť si novú prácu s dieťaťom je zase o čosi náročnejšie. Ženy dnes riešia množstvo pre a proti, kým sa do plánovania materstva pustia, aj keď už vo vnútri možno cítia, že sú na tento veľký krok pripravené.

Túžite po druhom dieťatku, alebo sa už nebodaj zadarilo, a tak si lámete hlavu nad tým, ako túto novinku oznámiť svojmu prvorodenému? Kedy je ten správny čas a ako ho čo najlepšie pripraviť na príchod nového člena?

Každé dieťa je iné, presný návod preto len ťažko nájdete. Dôležitú úlohu tiež zohráva vek. Kým malé deti sa s príchodom súrodenca vyrovnávajú často bez problémov, u tých starších to môže byť dosť komplikované. Niet sa ale čo diviť, keď boli roky zvyknutí na to, že všetko dianie vo vašej domácnosti sa točilo len okolo nich a teraz sa to má zrazu zmeniť.

Pýtate sa sama seba, ako sa nemôže tešiť z tak krásneho malého uzlíčka? Ako ho nemôže ľúbiť, keď je ten drobček na zjedenie? Možno vám to príde až príliš pritiahnuté za vlasy, no skúste si predstaviť, že prídete domov a tam na vás bude čakať ďalší člen domácnosti. Druhá pani domáca sa s vami s úsmevom zvíta, vaša polovička sa bude správať úplne normálne, akoby sa nič mimoriadne nedialo, len vy budeme mať sánku až po zem. Pobozká ju, pobozká vás, a na všetko to, čo ste doposiaľ robili spolu len vy dvaja, budete zrazu traja. Bude sa od vás očakávať, že si na novú situáciu v rodine jednoducho zvyknete. Podobné pocity zažíva aj vaše dieťa po príchode bračeka či sestričky. Nenechávajte preto nič na náhodu a dôkladne ho na túto veľkú zmenu pripravte.

Kedy je ten správny čas

Určite nie je dobré nechávať si túto novinku na poslednú chvíľu. Dieťa potrebuje čas, aby to spracovalo a zvyklo si na novú skutočnosť. Treba pritom ale prihliadať na jeho vek. Detičky mladšie ako 2 roky nemajú dlhodobú pamäť, takže s tým môžete ísť von pokojne aj krátko pred pôrodom. V tomto veku sú deti veľmi prispôsobivé a nechápu ešte veľmi, o čo ide.

U 3 – 4 ročných detí je to ako u väčšiny mužov. Kým nevidia bruško a necítia pohyby, akosi im nedochádza, že potomok je na ceste.

Mnohé deti sa na príchod nového súrodenca do rodiny tešia už keď je v brušku. Chystajú pre neho hračky, rozprávajú o tom, ako vám budú so všetkým pomáhať. No realita je častokrát iná. Keď príde do domácnosti nový súrodenec, začnú žiarliť a až vtedy si uvedomia, koľko sa s jeho príchodom zmenilo. Ako si s novou situáciou poradiť?

Scéna, ako sa medzi sebou večne priečia dvaja súrodenci, neznie ako zo scifi filmu. Žiarlivosť a rivalita môže trvať rok, pokojne aj dlhšie. Niekedy dokonca úplne nevymizne celý život. Najviac sa však prejavuje práve pri malých deťoch. Starší súrodenec nechce akceptovať mladšieho, robí mu zle, nechce mu požičiať hračky. Nevie sa zmieriť s tým, že už všetky reflektory vašej pozornosti nesvietia iba na neho. Nuž, z postu najmladšieho sa ťažko odchádza. Je tiež prirodzené, že rodičia venujú mladšiemu dieťaťu, aspoň zo začiatku, viac pozornosti. Dávajú na neho väčší pozor, dieťatko je na rodičov väčšmi naviazané. Starší súrodenec sa potom môže cítiť odstrčený.

„Vo vyhrotených prípadoch môže dokonca nová situácia v domácnosti spôsobiť reverz vo vývine staršieho súrodenca. Začne sa pocikávať, nechce spinkať, je zlý, trucuje, robí vám napriek. Všetko sú to spôsoby, ako na seba upozorniť,“ približuje na fóre jedna mamina.

Ako na hojdačke

V mnohých rodinách sa situácia mení v závislosti od momentálnej nálady detí. "Niekedy sú úžasní a majú sa hrozne radi. Pekne sa hrajú. No dosť často starší otĺka mladšieho a berie mu hračky,“ opisuje situáciu ďalšia mamička na fóre.

"U nás je situácia podobná. Niekedy sa bozkávajú a stískajú, inokedy po sebe kričia. Ale asi to tak má byť. Ja sama mám 2 sestry a tiež sme si neraz skočili do úsmevu a štekali po sebe,"dodáva ďalšia. Niekedy zostáva len veriť, že časom a vekom ich táto detská rivalita prejde. No robiť medzi súrodencami večne policajta, rozhodne ani vám na pohode a pozitívnej nálade nepridáva.

Prozaik, dramatik, režisér i výtvarník, pôvodne učiteľ slovenského jazyka a výtvarnej výchovy. Silvester Lavrík. Kto iný by mal zodpovedať otázku, prečo deťom čítať knihy? Alebo azda Hana Naglik, ilustrátor a autor detskej literatúry? Najlepšie obaja…

Hana Naglik je veľký, zarastený a večne zamračený chlap. Volá sa Silvester Lavrík. Napísal viac ako 20 divadelných hier a niekoľko zbierok poviedok. Knižne mu vyšla zbierka piatich drám pod názvom Hry, v roku 2011 aj román Zu. Najnovší historický román Nedeľné šachy s Tisom sa predáva vo všetkých kníhkupectvách. Založil vydavateľstvo Iron Libri a píše knihy aj pre deti. Jeho prvotina Ester a albatros získala titul Najkrajšia kniha roka a Cenu ministra kultúry za ilustrácie.

Spolu sme sa porozprávali o tom, aká dlhá by bola polička kníh za cenu umývačky riadu, v ktorých knihách sa dá len listovať, prečo deťom čítať a kedy nastane doba všeobecnej blaženosti.

Aké majú byť knihy pre deti? Jednoduché, pekné a skutočné?

            Užitočné. Forma primeraná obsahu, obsah zodpovedajúci forme. Knihy, ani ľudia, by nemali klamať telom, ak nechcú škodiť. Tie, ktoré lákajú čitateľa tým, že sa podobajú na cukrárenské výrobky a ponúkajú ad absurdum zjednodušené príbehy, sú možno atraktívnymi darčekmi, no s knihami v pravom slova zmysle majú spoločné len to, že sa v nich dá listovať.

Myslíte, že je veľa detských kníh?

Vraví sa, že dieťa by malo mať na sebe o jednu vrstvu viac oblečenia, ako máme my, dospelí. Platí to aj v lete? Čo na seba? nie je len večná otázka nás, žien... Pozrite sa, ako obliecť dieťa tak, aby ste predišli prehriatiu z tepla, alebo na čo myslieť, ak sa vonku ochladí.

#leto #starostlivost_o_dieta #materstvo #dovolenka #oblecenie #video

Šplech sem, šplech tam, hlavne, nech je to už za vami… Umývanie vláskov, to je niekedy beh na dlhé trate – a je jedno, či sú vlasy dlhé a či krátke… No tak stop! Užívajte si to. 

Deti majú veľa starostí… Kto by povedal, že umývanie vlasov je jedna z nich. Pre niektoré je to doslova trápenie sprevádzané hysterickým plačom. Keď sme sa detičiek opýtali, čo im najviac na tejto procedúre vadí, odpovede boli rôzne. Jedným voda v očiach, druhým strach zo štípania šampónu, iným zas oplachovanie vlasov. Dvojičky Lila a Nela S. sa dvojhlasne zhodli: “Neznášame, keď nám voda steká po tvári, štípu oči a rodičia nás pri šampónovaní natriasajú.”

Ako na to? 

Na začiatok pár zásad správneho umývania vlasov:

1. Do jedného roka dieťaťu vlasy nešampónujte. Stačí opláchnuť vodou.
2. Väčším deťom netreba vlasy umývať každý deň, optimálne je dvakrát do týždňa. Pri výbere šampónu nechajte drobca asistovať: nech vám povie, akú správnu farbu, vôňu má mať,  prípadne, aký obrázok na obale. Vy mu zas povedzte, prečo je dôležité, aby bol šampón jemný, nedráždil pokožku a príliš nepenil.  A malým slečnám aj uľahčil rozčesávanie. Už nakupovanie vo dvojici bude tým správnym začiatkom.
3. Pred umývaním vlasy poriadne rozčešte zo všetkých strán.
4. Vlasy namočte vodou, použite navlhčenú hubku.
5. Šampón nelejte priamo na hlavičku, ale vytlačte malé množstvo do dlane. Takto ho aplikujte na vlásky.
6. Zmyte jemným prúdom vody.
7. Nechajte vysušiť. Detské vlasy nie je vhodné fénovať. Oslabíte a poškodíte ich. Budú sa štiepiť a lámať.
8. Pri umvaní udržujte pozitívnu náladu, dieťa chváľte a aj keď plače, povzbudujte, nekričte. Trpezlivosť čisté vlasy prináša.

Triky 

Ako môže niekto v letných horúčavách nechať dieťa v aute? Takéto prípady sa stávajú každý rok a pochopiteľne sa nad nimi pohoršujeme, pretože ide o veľký hazard so zdravím a životom dieťaťa. Čosi podobné sa ale okolo nás deje denno-denne, len to mnohí z nás netušia. Poznáte mamičky, ktoré v dobrej viere, že chránia svoje bábätko pred slnkom, prekrývajú kočík plienkou? Alebo to robíte vy sama? Je načase s tým prestať. 

Teplota v kočíku nebezpečne stúpa

Je úplne jedno, či mamička cez kočík prehodí deku, plienku alebo akúkoľvek tenkú látku. Prekryje totiž jediný otvor, cez ktorý k dieťatku prúdi vzduch. V takto uzavretom kočíku začína teplota stúpať veľmi rýchlo. Počas letných horúčav sa môže na slnku vyšplhať až na 37 ° C. Teplotný rozdiel v kočíku a vonku môže byť aj 15 stupňov, čo je už pre dieťatko alarmujúce.

Čo bábätku v prekrytom kočíku hrozí? Vďaka vysokej teplote môže dôjsť až k prehriatiu alebo úpalu. Tým to ale nekončí. Bábätko môže prestať v dôsledku horúčavy dýchať a mamička to ani nezbadá, nakoľko na neho kvôli prekrytiu nevidí. Syndróm náhleho úmrtia dojčiat (SIDS) prichádza náhle a potichu, preto je dobré nespúšťať bábätko z očí ani počas letnej prechádzky.

5 pravidiel kočíkovania počas letných horúčav

• Kočík neprekrývajte - ak chcete bábätko ochrániť pred slniečkom, kúpte si radšej slnečník na kočík alebo špeciálne clony s UV faktorom, ktoré nebránia prúdeniu vzduchu do kočíka, ak čakáte letné bábätko môžete sa poobzerať po kočíku, ktorý bude mať na strieške možnosť vetrania
• Vyhýbajte sa slnku medzi 11. a 17. hodinou - pokiaľ už musíte ísť v tomto čase von, nezdržiavajte sa tam zbytočne dlho a vyhľadávajte radšej tieň
• Bábätko ľahko oblečte - v lete určite neplatí pravidlo, že by mal mať drobček o jednu vrstvu oblečenia navyše, počas horúcich letných dní mu postačí len bavlnené bodynko, nemusíte sa báť nechať ho ani nahé a prípadne ho len prekryť bavlnenou plienkou
• Nezabúdajte na opaľovacie krémy - predtým, než sa vyberiete na prechádzku, natrite bábätko detským opaľovacím krémom s vysokým UV faktorom, natrieť by ste ho mali celé, teda aj pod plienočkou a oblečením
• Dbajte na pitný režim - rovnako ako vy, aj bábätko potrebuje počas leta zvýšiť prísun tekutín, a to buď materského mliečka, ak dojčíte alebo čistej vody

Nájsť si čas na cvičenie pri bábätku je pre mnohé mamičky mission impossible. Vyrieši to strollering, teda cvičenie s kočíkom. Z obyčajnej prechádzky sa stane aktívny pohyb a vy sa budete vracať domov plná energie. 
Kočíkovať, to nie je len tak... Dá to zabrať, čo poviete?

Ako ušetriť na materskej či rodičovskej dovolenke? Pýtame sa každý mesiac. Zaplatíte účty, nájom, inkaso, taký paušál, onaký  paušál a ostane vám biedna suma na hospodárenie. Áno dámy, je to ťažké, ale vo väčšine prípadov sa to dá. K takému receptíku potrebujete prísady ako skromnosť, trpezlivosť a chuť. Hlavne chuť. Ak si poviete, že sa niečo nedá, tak sa to naozaj nebude dať. Ide o to, aký zaujmete postoj. Chcete ušetriť na materskej? Tak hor' sa do čítania!

Povieme si skôr, ako niečo ušetriť na rodičovskej, pretože na materskej dovolenke sa to ešte celkom dá. Prvý mesiac si spravte testovací. Odložte si hoci len 10 eur tak, aby ste na ne nemohli siahnuť v žiadnom prípade. Pretože vedomie, že som si síce peniažky odložila, ale kedykoľvek na ne môžem siahnuť, vytvárajú rezervu, s ktorou počítame a ktorú podvedome zarátavame do nášho rozpočtu. Tu je malý zoznam, ktorý vy samé môžete v diskusii rozšíriť o vami overené tipy.

POTRAVINY

Moja mamina stále vravievala: Najviac môžeš ušetriť na potravinách. A pri vlastnom dieťatku vidím, že je to pravda. Keď je človek zvyknutý na nejaký ten štandard, ktorý musí počas rodičovskej dovolenky rozpustiť, je to ťažké, ale dá sa to. Takže k veci:

• Ak máte kúsok zeme, alebo možnosť niekde niečo pestovať a uskladniť (hoci len na balkóne), jednoznačne to urobte. Špenát, brokolica, paradajky, papriky, uhorky, rôzne typy ovocia nie sú veľmi náročné na starostlivosť. Ak nemáte možnosť pestovania, je treba využiť sezónne predaje na trhu, sledovať debničkárov online, chodiť zbierať lesné ovocie a všetko mraziť. My sme ako deti jedli šesť dní v týždni zemiakové jedlá (halušky, lokše, placky, francúzske zemiaky, zemiakové polievky na sto spôsobov) a v nedeľu sme mali kurča. Vitamíny sme získavali napr. z mrazenej malinovej či jahodovej drene. A málokedy sme boli choré. 
• Čo sa týka drobných detičiek – samozrejme vám neúrekom peňazí ušetrí dojčenie. Niektoré ženy z vážnych príčin nemôžu dojčiť, ale je to naozaj malé percento. Aj na našom fóre nájdete mnoho príbehov, kedy sa maminky rozdojčili aj po troch týždňoch. Ale to je už iná téma. Neskôr detičkám opäť sezónne variť a mraziť. Poprípade je výborné sterilizovať zeleninové či mäsové výživy. A môžete si navariť na týždeň či aj mesiac dopredu. Ovocné výživky si môžete navariť a zasterilizovať na celú zimu (jablká sa dajú zohnať aj zadarmo). Nekupovať deťom žiadnych pribináčikov, ktoré sú nekresťansky drahé. Ja svojej malej robievam na večeru napr. puding s kompótom, ryžu v mlieku, či krupicu. Jedlá, na ktorých sme vyrastali aj my.
• Variť jednoducho. Naozaj nemusíme jesť mäso každý deň. Je len dôležité, aby sme prijímali dostatok živín aj v iných potravinách. Výborné a zdravé jedlá sú napr.: zeleninové polievky od výmyslu sveta, brokolicová omeleta, zem. lokše s pečienkou, zapekané cestoviny. A sýte: fazuľková polievka (klasická a na zeleno), šošovicová, kapustnica, zemiakový prívarok...Strukoviny majú veľmi veľa živín. 
• Sledovať letáky. Do obchodu chodiť so striktným zoznamom, čo nepotrebujem, jednoducho nekúpim (maminky, v tomto bode musíme byť na seba prísne). V hypermarketoch majú pár hodín pred záverečnou výrazné zľavy na pečivo. V špeciálnych kútikoch nájdete potraviny s končiacim dátumom spotreby (ja ich využívam často) rôzneho sortimentu ako mäso (kúpim viac a hodím do mrazničky), jogurty, syry,...

OBLEČENIE

Varila myšička kašičku… Tomu dala kupovanú, tomu zase domácu… A čo u vás?

S podávaním príkrmov prichádzajú na rad ďalšie radovánky života dojčenského. Detské grimasy sú pri oboznamovaní sa s novými chuťami rozkošné! No niekedy zábava práve tu končí... Jedny deti nechcú jesť domáce, len kupované. Druhé naopak. Iné zas nechcú jesť vôbec nič. Jedáci potom nemajú dna.
Mamy sú na tom tiež všelijako. Niektoré nestíhajú variť, u iných sa vyvára od rána. Sú aj také, ktoré majú s deťmi stále nejaké aktivity a kupovanú výživu vždy po ruke. A ďalšie sa váry nevzdávajú, ani keď idú na cesty. Ktoré sú na tom lepšie?

Fyziologické fakty

• dozrievanie renálnych a gastrointestinálnych funkcií je ukončené vo veku 4 mesiacov, preto sa zavádzanie príkmov neodporúča skôr,
• plne dojčeným deťom sa príkrmy pridajú v 6. mesiaci života, pretože výživa výhradne materinským mliekom je už nedostačujúca (pre nízky obsah zinku, železa, proteínov)
• u detí na umelom mlieku sa s prikrmovaním začína v ukončenom 4. mesiaci
• trávenie a enzymatické funkcie zažívacieho traktu sa musia na prechod na pevnú stravu adaptovať. Preto sa telo naštartuje jednozložkovými príkrmami zeleninového druhu, po 10 – 14 dňoch sa pridá mäso, neskôr ovocie.

Fakty o podávaní príkrmov

• optimálna konzumácia tukov má byť 25 % a bielkovín 15 % z celkového energetického príjmu
• zdrojom železa je mäso, ktoré sa podáva deťom šesťkrát týždenne (inak hrozí anémia z nedostatku železa)
• od 6. mesiaca môže dojča konzumovať mletú a polotuhú stravu, v 8. mesiaci sa jazyk stáva flexibilnejší, schopný žuvať a prehĺtať tuhšiu „hrudkovanú“ stravu. Od 9. do 12. mesiaca môže väčšina detí dostať pokrájanú stravu. Pre lepšiu manuálnu zručnosť majú v tomto období samé konzumovať potravu lyžičkou, alebo rukou. Ak sa dieťaťu mixuje strava neustále do 10. mesiaca života, môžu nastať problémy v stravovacích návykoch v neskoršom období - odmieta tuhšiu stravu.
• v rámci prevencie zubného kazu je dôležité vylúčiť sladké nápoje a džúsy, ktoré nemajú byť súčasťou dojčenskej stravy
• do príkrmov nepridávajte soľ, hrozí riziko vysokého krvného tlaku v dospelosti
• neprisládzajte cukrom, ani medom. Med by vôbec nemal byť podávaný deťom do 12. mesiaca života pre riziko botulinizmu. Môže totiž obsahovať spóry Clostridium botulinum.

Návrat do práce po materskej alebo rodičovskej dovolenke nemusí byť vždy jednoduchý. Nielen, že ste vypadli z pracovného tempa, ale potrebujete sa tiež so zamestnávateľom dohodnúť na podmienkach návratu.

Skúška odvahy

Tri roky sú pomerne dlhá doba, počas ktorej môžete ľahko vyjsť z doterajších pracovných návykov. Navyše sa po návrate do práce ocitnete pred úplne novou životnou situáciou – nutnosťou zladiť pracovný život a starostlivosť o dieťa či deti.

Posledné mesiace či roky váš svet točil najmä okolo plienok a kočíkovania. No a zrazu stojíte pred ťažkou skúškou – opäť sa začleniť do pracovného tempa. Dôvody k návratu môžu byť u každej ženy iné. Či už vás k tomu donútila finančná situácia v rodine, váš drobec je dostatočne veľký a chodí do škôlky alebo ste jednoducho pocítili, že už je ten správny čas a máte chuť opäť sa realizovať. Ako teda postupovať?

Nezabudnite to oznámiť

V prvom rade myslite na vašu povinnosť doručiť svoje rozhodnutie pôvodnému zamestnávateľovi. Minimálne jeden mesiac vopred ste povinná mu písomne oznámiť ukončenie vašej materskej alebo rodičovskej dovolenky a vaše rozhodnutie do zamestnania opäť nastúpiť. Pri návrate do práce pre vás platia rovnaké pravidlá a povinnosti, nezáleží na tom, či sa vraciate naspäť z materskej alebo rodičovskej dovolenky.

Kým sa do podobnej situácie nedostanete vy samotné, poriadne si ani rôzne obmedzovania nevšímate. S novou pozíciou rodiča však začínate riešiť aj nové trampoty. Napríklad problém dostať sa s detským kočíkom tam, kam práve plánujete.   

Dnešná doba je iná, ako pred niekoľkými desiatkami rokov, no prekvapivo aj teraz nájdete na mnohých miestach úskalia. Často pritom nejde iba o technický problém, ako sa do obchodu či inej prevádzky dostať (bariérový prístup), ale aj o to, že vás dnu jednoducho odmietnu s kočiarom pustiť.  

Často záleží aj od toho, či bývate v menšom či väčšom meste. V malom mestečku s dvomi obchodmi vás predavačky vás už poznajú, podržia vám dvere či dokonca postrážia bábo, kým vy nakupujete. No práve v menších mestách či obchodoch môžete počúvať ako častú výhovorku, prečo vás požiadajú, aby ste kočík nechali pri pokladni – nedostatok priestoru. Vo väčších mestách sú na prítomnosť mám s kočiarmi skôr zvyknutí a nájdete tu aj kopec dostatočne veľkých obchodov, no ani tu nie je nič nezvyčajné natrafiť na nepríjemné situácie.

Viaceré mamičky preto radšej uprednostňujú nakupovanie v sprievode partnera či niekoho ďalšieho, ktorý s drobcom v prípade potreby zostane vonku. Alebo zvolia miesto kočíka šatku či detský nosič. No nie všetky deti sú na takéto riešenia zvyknuté. A aj pre mamičky, ak sa chystajú napríklad vynoviť vlastný šatník, nejde o ideálne riešenie.

Zákaz vstupu? Tak nakúpim inde!

Ceduľa s nápisom „Zákaz vstupu s kočíkom“ alebo len ústne vetovanie zo strany predavačov. Jedno či druhé dokáže maminy poriadne vytočiť. Nečudo! Či už ide o obchody, banky, potraviny, „čínske“ butiky či dokonca špecializované obchody s potrebami pre deti.

Keď som sa na Facebooku (FB)  nedávno pochválila, že som začala blogovať na "koníku", niektorí moji kamoši len pretočili očami. Omg, veď to je sociálna sieť, kde sa združujú matky antivakciňáčky a kŕmia sa navzájom hoaxami. Pár rokov dozadu som si to myslela aj ja a rady vševedúcich matiek som vytrvalo ignorovala. Dôkazom toho, že som sa neplánovala zviditeľnovať, svedčí aj môj nekreatívny nickname, ktorý som si kvôli prehrabávaniu sa v inzerátoch narýchlo vymyslela. V jeden deň som zistila, že čakám bejby a Modrý Koník (MK) ma doslova vcucol. Ak vaši známi tiež dvíhajú obočie, keď spomeniete názov tohto portálu (priznajme si, toto slovné spojenie naozaj evokuje podozrenie, že jeho autor fičí na tráve) a pritom sami fachčia vo veľkom na Facebooku, vyzbrojte sa nasledujúcimi argaumentami:

V porovnaní s FB je MK rovnako informačne (ne)bezpečný

Facebook je plný hoaxov a nikto z toho neviní samotný Facebook. Tak prečo je Modrý Koník so svojimi členkami terčom častého posmechu? Možno preto, že v snahe poradiť sa mnohé často nominujú do rolí doktoriek a odborníčiek na všetko. Zúfalá mamička postne fotku dieťatka s kožným problémom a za pár sekúnd má instatnú diagnostiku aj s odporúčanou liečbou. Nedovolím si odhadnúť percento úspešnosti, ale viem, že všetky rady, aj keď sú to občas riadne haluze, sú dané v dobrej vôli. O tom, že rodičia na sociálnych sieťach sú pohotoví radiť druhým, svedčí aj americký prieskum, podľa ktorého tak koná až 71% z nás. Ak je nejaká matka schopná dať dieťaťu na zlomeninu homeopatikum miesto sadry, nieje to vina MK. Všetky normálne a zodpovedné mamy (a tých je väčšina!) idú na druhý deň s odborným problémom k odborníkovi. Tu odporúčam sa s ním nehádať a už vôbec nespomínať: "Viete, ale ja som čítala na Modrom Koníku, že..." To preto ho potom lekári nenávidia a o nás si myslia, že sme hlúpe ovplyvniteľné sliepky. Ak neveríte jednému odborníkovi, choďte za iným. FB je plný konšpiračných teórií, skupín, ktoré šíria bludy, ale keď sa niekto chváli tým, čo si tam prečíta, väčšinou to zrejme zaobalí tak, že sa to dozvedel "na internete". Preto sa FB popri MK tvári veľmi nevinne a v súvislosti s internetovou diagnostikou až tak negatívne nerezonuje. V dobe, kedy nám informácie už prerastajú cez hlavu, je kritické myslenie nevyhnutné. Ničomu netreba veriť na sto percent, každú info si treba obrátiť v dlani a kusnúť do nej, ako sa kedysi hrýzlo do zlatky, či je pravá. Sociálne siete mätú neobratných čitateľov a pridávajú dôveryhodnosť nepravdám už len tým, že sa za ne postaví dlhá rada prívržencov. Ešte stále sa len učíme diskutovať, vedieť si vypočuť a rešpektovať názory druhých bez odsudzovania a logicky argumentovať. A to platí, či už si čítame MK, FB, Denník N alebo sledujeme správy na TA3.

Matky matkám, ženy ženám

Výhodou MK je relatívne úzko špecifické publikum. Ženy, ktoré sa snažia otehotnieť, tehuľky, čerstvé rodičky alebo aj skúsené niekoľkonásobné mamky tu nachádzajú podporu, pochopenie i radu. Neviem o tom, že by sme tu mali nejakých tínedžerov, zvedavých manželov alebo nebodaj svokrovcov, ale výnimky sa istotne nájdu. No štatistiky MK môj dojem len potvrdzujú: 98% aktívnych používateľov tvoria ženy, 90% z nich má 23-38 rokov a 86% používateliek má dieťa. Vďaka tomu je obsah na týchto stránkach vysoko relevantný pre jeho čitateľky a pri skrolovaní novinkami netrvá dlho, kým naše oči zavadia o niečo, čo nás zaujme. To, že sme tu samy, má ešte jednu výhodu. Sme otvorenejšie a aj o veciach, o ktorých by sme inde nahlas nehovorili, sa tu nebojíme prehovoriť. Svoj zážitok z pôrodu spolu s detailami o tom, ako sa mi čo roztrhlo, som na FB nedávala. Asi nepovažujem za nutné, aby si o tom čítal môj bývalý spolužiak zo strednej alebo strýko. No tu sa mi dostalo porozumenia a niekomu možno moja skúsenosť aj pomohla. Niekedy sa nám uľaví už len tým, že je na tom niekto rovnako - nechcem povedať, že aj horšie, ale hej. Aj to. Ako vraví COO Facebooku Sheryl Sandberg, ženy sa navzájom nemajú poučovať, ale zdieľať skúsenosti. A tým by sme sa mohli inšpirovať aj tu, na MK. 

Nikto sa nesťažuje na záplavu fotiek našich detí

Obdobie materskej a rodičovskej dovolenky je častokrát pre mamičky obdobím, kedy sa rozhodnú pustiť do svojho vlastného podnikania. Na rozbehnutie podnikania je toto obdobie veľmi výhodné. Nič Vás netlačí a ak to nevyjde, nič strašné sa nestane (ak ste do toho samozrejme nemuseli investovať tisíce eur) a vy sa môžete vrátiť do práce.

Ak ste aj vy popri kočíkovaní dostali nápad a chcete to rozbehnúť, pravdepodobne zvažujete, či vôbec môžete a ako na to.

Prvé rozhodnutie, ktoré Vás čaká, je vybrať si formu svojho podnikania. Môžete sa rozhodnúť medzi živnosťou, kapitálovou spoločnostou (najčastejšie sro) alebo ,v niektorých prípadoch, slobodným umelcom.

V tomto článku si podrobnejšie rozoberieme podnikanie na živnosť, čo je častokrát najlepšie a najjednoduchšie riešenie pre začiatok podnikania.

Začnem dobrou správou. Podnikať na živnosť možno popri materskej a rodičovskej dovolenke bez obmedzenia. Je jedno, či ste už na živnosť podnikali pred nástupom na materskú alebo rodičovskú dovolenku, alebo ste si živnosť založili až neskôr. Nárok na materské a rodičovský príspevok máte stále a o svoje peniaze neprídete.

Pokračovať budem upozornením: Ak ste na materskej alebo rodičovskej zo zamestnania, pozor na zákaz konkurencie. Vaša živnosť nesmie mať konkurenčný charakter s vašim pôvodným zamestnávateľom. Ak by tento charakter mala, môžete ju vykonávať iba s predchádzajúcim súhlasom zamestnávateľa.

S bábätkom príde aj obdobie sucha. Poznáme to asi všetky. Problém však nastáva, ak neviete utiahnuť úver či hypotéku. Alebo naopak by ste potrebovali napr. hypotéku na bývanie, z dôvodu osamostatnenia sa, či ako investíciu do vlastného bývania (namiesto prenájmu). Dôvodov je veľa. Oba prípady si nižšie rozoberieme.
Poradí nám aj odborníčka na financie Martina Orosová, ktorá sa finančnému sprostredkovaniu venuje profesionálne už siedmy rok. Vďaka tomu pomohla už stovkám klientov vyriešiť otázku osobných financií.

1. Požiadanie o odklad splátok

Národná banka Slovenska vydala zákon o bankách, ktorý hovorí, že banky musia pri narodení dieťaťa ponížiť alebo odložiť splátku istiny. Konkrétne § 75 odst. 4, písm h) zákona 483/2001 Z. z. je „záväzok hypotekárnej banky, ak je klientom fyzická osoba podľa § 85a ods. 1, že jej umožní odložiť splátky istiny hypotekárneho úveru alebo znížiť mesačnú splátku hypotekárneho úveru až na polovicu jej výšky počas 36 mesiacov, ak sa tomuto klientovi narodí dieťa alebo tento klient si osvojí maloleté dieťa a tento klient o to hypotekárnu banku písomne požiada v lehote do šiestich mesiacov od narodenia dieťaťa alebo osvojenia si maloletého dieťaťa a k žiadosti priloží aj rodný list dieťaťa; hypotekárnej banke sa umožňuje určiť v zmluve o hypotekárnom úvere aj iné okolnosti a dôvody, pri ktorých umožní odloženie splátok istiny hypotekárneho úveru alebo zníženie mesačnej splátky hypotekárneho úveru." – (POZOR! Tento zákon je účinný len do júna 2017, potom príde jeho novelizácia!)

Zákon 483/2001 ďalej špecifikuje zákon §13 odst 16 zákona 90/2016 Z.z., ktorý hovorí: „ Ak je spotrebiteľom osoba, ktorá ku dňu podania žiadosti o úver na bývanie dovŕšila 18 rokov a neprekročila 35 rokov veku, zmluva o úvere na bývanie musí obsahovať aj záväzok veriteľa, že jej umožní odložiť splátky istiny úveru na bývanie alebo znížiť mesačnú splátku úveru na bývanie až na polovicu jej výšky počas 36 mesiacov, ak sa tejto osobe narodí dieťa alebo táto osoba si osvojí maloleté dieťa a táto osoba o to veriteľa písomne požiada v lehote do šiestich mesiacov od narodenia dieťaťa alebo osvojenia si maloletého dieťaťa a k žiadosti priloží aj rodný list dieťaťa.  ...“

Odložiť splátky sa dá, ale...

• Úplný odklad splátok je možný len na pol roka (sú výnimky, ale pol roka je bežná odkladná doba, závisí to konkrétnej banky)
• Odklad alebo poníženie splátok istiny môžete požiadať až na 36 mesiacov, ale to znamená úroky musíte platiť  úroky (t.j. ak máte splátku definovanú na 150 €, 65 € z toho môžu byť úroky). Úver sa vám predĺži a tak isto vznikne vyššia preplatenosť.
• Ak ste požiadali o odklad splátok, ste evidovaní v Úverovom registri. To znamená, že ste vedení takpovediac ako neplatič. V budúcnosti vám to môže robiť problémy pri inom úvere , alebo pri refinancovaní terajšieho úveru.
• Nezabudnite, že o odklad je možné požiadať iba do 6 mesiacov od narodenia bábätka (netýka sa hypotéky pre mladých - tam musíte požiadať o odklad ešte skôr)

Taký krásny titulok, že? Aj hlbokomyseľný, aj nadčasový, aj pravdivý. Ale keď vám trojročná zahlási: "Mami, volaj bocianovi, nech si to berie späť!", znie trochu ako klišé.

Ako pripraviť malé dieťa, ktoré si ešte samo vyžaduje väčšinu vašej pozornosti, na súrodenca? Tak znie dnešná otázka. Mamičky - flegmatičky sa chytia za hlavu a povedia: "Zase tu robia z komára somára". Mamičky - čakateľky, ktorým behá doma po kuchyni už jedno malé stvorenie, zbystrite pozornosť - môžete získať inšpiráciu, ako sa s podobnou situáciou popasovali iné mamičky.

Na veku záleží

Prístup, ktorý zvolíte, záleží samozrejme od veku "staršieho" súrodenca. Ak máte bocianiu donášku zajednanú ešte pred druhými narodeninami vášho "veľkáča", bude to náročné predovšetkým fyzicky. Pre vás. Starať sa súčasne o dve deti, ktoré si vyžadujú aktívnu účasť mamičky na každodenných drobnostiach, dá zabrať. Z druhej strany je to pre deti výhodné. Prvotný šok zvykne rýchlejšie pominúť a ľahšie sa adaptujú na novú situáciu. Vekový rozdiel sa vyrovná "co by dup" a z detí sa stanú parťáci s približne rovnakými záujmami. "Môj starší mal rok, keď som otehotnela. Postupne sme mu povedali, že mamičke rastie bruško, lebo je tam bábätko, že to bude jeho súrodenec, bude to maličké bábätko a potom, keď bude väčšie, budú sa spolu hrať. Krémoval mi bruško, dal pusinku a podobne. Keď sa mladší narodil, tak najskôr z toho nerobil nič. Akože pozrel ho v nemocnici a hotovo. Doma si ho už všímal viac, bral ho hneď s láskou, pusinkoval, dával mu hračky. Vôbec nežiarlil, chvála Bohu. Problémy nastali až neskôr, keď mu začal brať malý jeho hračky, ale nič vážne. Len občas chcú práve to isté auto, hoci majú minimálne 150 podobných. Ale inak sa ľúbia, hrajú sa spolu. Keď dám či kúpim niečo jednému, hneď je, že aj bratovi," popisuje krásny vzťah svojich detí mamička z Modrého koníka.

Prežívať čakanie na jeho príchod by mal spolu s vami

Detičky staršie ako dva roky, ktoré už začínajú viac chápať súvislosti a presadzovať si svoju osobnosť to môžu znášať trošku ťažšie. Ich závislosť na matke je iného charakteru ako uspokojovanie životných potrieb a na matku si nárokujú.

Posledných pár dní ma prenasledujú spomienky, niektoré staršie, iné mladšie, niektoré príjemné, iné menej.

25.3.2012 bol deň, kedy som mala posledný menzes a termín pôrodu vyrátaný na Vianoce, žiaľ, niekto zhora to celé zariadil inak a vianočné bábätko odletelo k anjelom.

V ten istý deň o tri roky neskôr som pocítila v brušku prvé pohyby môjho synčeka. Neplánovaného, náhodne zoslaného k nám. Vedela som, že budem tehotná, snáď druhý deň po osudnej noci, nechcela som, netešila som sa, bála som sa, ALE s postupujúcimi týždňami sa to vo mne celé zlomilo a ten najväčší zlom bol práve v tento deň, v Deň počatého dieťaťa, kedy mi môj malý bezbranný chlapček dal najavo, že je mu u mňa dobre a pošteklil ma v brušku (kopancom sa to nazvať nedá), bola som práve v kostole a až mi slza vyšla. Bože, vďaka, že si mi ho poslal, že je tu s nami a robí náš svet krajším.

No a ďalší zlomový bod je s dátumom zajtrajším, 4.4.2013 som tu smútila, že v roku 2013 už mamou nebudem, keďže zas sa mrcha dostavila. Na moje veľké prekvapenie som však otehotnela, a hoci termín bol na január 2014, naša princezná prišla ešte pred Vianocami 2013 a spravila z nás rodinu, bábika moja.

Každý večer, keď idem spať a pozerám na tie moje poklady, ďakujem Bohu, že ich mám, že sa o nich môžem starať, že som zdravá ja i oni, že môžu chodiť, vidieť, počuť a že ich môžem učiť spoznávať svet, milovať ľudí, zvieratá i prírodu a zároveň prosím, nech to tak ostane aj naďalej a nech sa mi z nich podarí vychovať dobrých, slušných, milujúcich, úctivých, empatických, pracovitých ľudí. Naozaj je to náročné, držte mi palce. 

O plienkach som si prečítala hádam všetko. Od rôznych značiek, vychytávok po nové trendy a postupy. Trvalo to niekoľko dní študovania po internete. Všade sa spomínalo, že je to zdravšie, ekologické, lacnejšie, bez ďalšieho vyvárania a žehlenia. Bolo to aj naozaj tak? V našom prípade veru nie.

Objednala som 10 vkladacích plienok 3-vrstvových a 1 vrchnú plienku s polyesterovým rúnom, nastaviteľnú. Ušetrené peniaze som už videla v predstavách na menšej kope.

1. deň 

Oprané, nachystané, ide sa skúšať. 

Zuzanke sa nepáčilo, že zrazu musela mať nôžky širšie od seba. Keďže sa práve učila loziť, dosť ju to obmedzovalo v pohybe. Bola rada, keď som jej hračku podávala. Nechcela sa naťahovať sama. "Všetko chce svoj čas," nahovárala som si. 

Už po hodine sa plienka premočila tak, že aj deka, na ktorej sedela, potrebovala vyprať.

"Miláčik som v 4tt, na teste mám koľajnice, pôjdem si dať spraviť test na HCG, či fakt." O minútu jej pípla SMS s odpoveďou: "Vôbec nerozumiem, že o čom. Si chorá? Skús ešte raz a po slovensky."

Aj takto vtipne môžu niekedy dopadnúť pokusy o oznámenia tehotenstva partnerovi 🙂 Hlavne ak použijete mužom neznámu snažilkovskú terminológiu. Prinášame vám pár rád a nápadov z Modrého koníka, ktoré vás môžu inšpirovať, ako vaše tehotenstvo oznámiť budúcemu oteckovi. Alebo on vám. Poviete si, čo táto tára? Ako môže chlap oznámiť tehotenstvo žene? Tak čítajte 🙂

"O bábätko sme sa snažili pomerne dlho, skoro 2 roky. Každý test, ktorý som si robila, bol len rutinou. Aby som nakŕmila tie vnútorné pažravé hlasy, ktoré sa dožadovali dôkazu, že zase nič. A tak som mechanicky ocikala tehotenský test. Manžela som už ani neupozorňovala. Zistil to vždy sám. Podľa môjho výrazu v tvári. Tak to bolo aj vtedy. Ten kúsok plastu som hodila do koša. Zaspala som zmorená osudom na gauči. Zrazu ma budí manžel so slovami: "Vstávaj maminka!" Myslím si, že to ma budí len preto, aby som si spravila test? A v rukách jeden drží. Hovorím mu: "Už som si robila. Nič z toho, je v koši. " On mi na to: "Ja viem, zbadal som ho tam a aj tú druhú čiarku. Toto je on." Vytrhla som mu test z ruky a fakt tam bola. Taký slabý duch. Ale bol tam! Môj prvý duch v živote. Dnes má už 5 rokov," spomína Zuzka, matka predškoláčky.

Ak patríte medzi trpezlivé osoby, ktoré vydržia kým nepodstúpia prvé ultrazvukové vyšetrenie, tak môžete oteckovi darovať fotku z prvého sona. Chcelo by to buď nejaké slovné alebo obrazové vysvetlenie, keďže z prvého sona je naozaj veľmi ťažko odhadnúť čo chcel básnik povedať. A pri menej chápavých oteckoch by to mohlo dopadnúť, ako v úvode tohto článku 🙂

Milým darčekom aj krásnou spomienkou do budúcna bude nejaká drobnosť, ktorú oteckovi venujete. Cumlík, dupačky, ponožky, či body s vtipným textom.

Taktiež môžete jednoducho položiť tehotenský test na miesto, kde ho otecko objaví, alebo mu ho darovať zabalený.

Predkus, vtáčí profil, zdeformovaný tvárový skelet, dýchanie pusou, nosové polypy, angíny, chrápanie... Toto je len pár z diagnóz, o ktoré si koledujú naše ratolesti s palčekom v puse.

Odhliadnuc od hygienickej stránky a faktu, že sa cmúľanie palčeka považuje za spoločensky neprijateľné, je to naozaj nebezpečný zlozvyk. A predovšetkým veľmi ťažko odstrániteľný.

Osveta v oblasti dojčenia, kedy sa matky snažia pristupovať svedomito k svojej príprave (veľmi správne) má za následok, že veľa mamičiek sa snaží vyhnúť používaniu cumlíkov. Výrobcovia síce argumentujú ich tvarom "priateľským" k detskému chrupu, no aj tento argument má rovnako aj svojich odporcov.

Stále sa však cumlík považuje za rozumnejšiu voľbu, ako nechať si bábätko cmúľať palec. Kým sa pokúsite ponúknuť dojčaťu cumlík, je dôležité ponechať mu dostatok času na osvojenie a zafixovanie dojčenia.

"Dcérke som cumlík neponúkala. Mala som doma asi 4, ktoré sme dostali od rodiny a známych. No chcela som sa vyhnúť jeho používaniu. Dcérke nechýbal. Skôr ho odmietala už od začiatku. Pri jednom nekonečnom záchvate plaču, kedy sme už vyskúšali naozaj všetko, ho cmúľala asi 5 minút a aj tak skončil vypľutý na opačnom konci izby. Až si jedného dňa, nemala ani pol roka, začala cmúľať palec. Najskôr mi to prišlo ako milé, chutné. No keď som si uvedomila, že sa z toho stáva regulárna závislosť, snažila som sa jej ponúknuť dudlík. No žiaden jej nevyhovoval. Na cumlíky som minula dokopy aj 30 eur. Skúšali sme kaučukové, silikónové, menšie, väčšie, tvarované, obyčajné, svietiace. Žiaden jej nevyhovoval. Dcérka má dva a pol roka a palec žužle stále," sťažuje sa na zlozvyk svojho dieťaťa mamička z Modrého koníka.

Reflex či zlozvyk?