Dni plynuli, týždne bežali, peniaze sa z účtov tratili a známi, ľudia v okolí sa viac vypytovali. Nikomu sme o tom nevraveli. Veď nie je sa čím chváliť. A nie je to ani na hanbu. Len o takýchto veciach sa ťažko rozpráva. A keď predsa len raz začne o tom rozprávať, nemá to konca kraja. Vedeli to len najbližší. Už to nebola len náhoda, že sa nám to nedarí, už to bol problém. A dobre sme si to uvedomovali.

Po ďalšom neúspešnom IUI, moja mamina prišla s tým, aby sme skúsili umelé oplodnenie. Muž vravel, že je to ešte skoro, že je to úplne posledná možnosť. Doktorka tiež ešte chcela trochu počkať. "Možno tam u vás v Rusku sú ženy vo veku 33 považované za staré, ale tu sa väčšinou takéto veci riešia až po 38." Zvykla som si na to, že si myslí, že som Ruska. To nie je podstatné. 

Bola som trochu vystrašená. Samozrejme som si niečo prečítala o umelom oplodnení. Mala som obavy najmä z ovariálneho hyperstimulačného syndrómu, z tých injekcií, anestézie. Na jednej strane som sa skutočne bála, ale na druhej strane som tento zákrok chcela podstúpiť. Veď moja doktorka je skúsená, uznávaná. A ešte k tomu dobre vyzerá. Padlo rozhodnutie: Ideme do toho!

Prešlo asi pol roka. Podrobila som sa mnohým vyšetreniam. Skúsila som diétu, dodržiavali sme všetky pokyny. Čítali sme, študovali, pýtali sa. V hlave sme mali len jednu jedinú vec: CHCEME DIEŤA. Lenže ako? Dobre, pol roka nie je až taká strašne dlhá doba. Slabšie povahy by možno už pravidelne večer plakávali do vankúša. No my sme sa držali. Plakávala som len keď sa dostavila. Veď viete čo.

V škôlke okolo vás lieta 30 detí a vy si jednoducho neviete zaobstarať ani to jedno. Samozrejme, nie sú všetky od jednej matky, ale predsa vás to tam niekde vzadu v hlave škrie. K pohodovej nálade a pozitívnemu mysleniu mi nepridávali ani nedeľné telefonáty s babkou, ktorá mi vlastne chcela pripomenúť, že by už rada bola prababkou. Aby sa toho dožila. Je to v poriadku. A má pravdu. 

Ale boli ešte ďalšie možnosti. Nie sme na konci cesty. Pani doktorka navrhla umelú insemináciu. My sme boli nadšení. Áno, presne, takto by to mohlo vyjsť. Muž mal trochu obavy. Čo ak zrovna v čakárni budú dvaja potenciálni oteckovia s rovnakým menom? Čo ak popletú materiál? Ja som sa smiala. A viete čo, veru boli. Mužove meno je veľmi zriedkavé, a predsa sa pri volaní sestričky postavili dvaja. Manžel bol viac v strese ako ja a radšej sa uistil i u pani doktorky, že má ten správny - náš materiál.

Ležala som na koze. Tak ako zvyčajne. Pani doktorka do mňa jemne vkladala mužove spermie. Videla som na monitore dlhé biele čudo ako si to šinie mojou maternicou. Za šesť sekúnd bolo po všetkom. Pohladila ma po bruchu, povedala, aby som ešte 20 minút poležala a poslala nás domov. A zabalila nám do tašky i poriadny kus nádeje.

Zase mi ostali oči pre plač. Nestalo sa to. Nepodarilo sa to. A ja som premýšľala, čo teda bude ďalej. Dá sa ešte niekam ísť?

Ďakujeme za možnosť testovať mäsové výrobky Hyza. Toto testovanie, podľa mojich zbežných rýchlych pozorovaní, tak trocha rozdelilo mamičky do dvoch táborov. Ak by som sa mala niekam zaradiť ja, nepatrím ani do tábora "Ultrazdravej stravy" a ani do opačného extrému - „Je mi jedno, čo zjem." V tomto duchu som pristupovala aj k tomuto testovaniu a aj k tejto recenzii. Párky ani šunka od firmy Hyza, a ani táto recenzia, nie sú vhodné pre ľudí, ktorí za žiadnych okolností nejedia párky a šunku (ak si ich z vlastných zvierat sami nevyrobia). Tak, pozrime sa teda na to:

Do testovania sme sa prihlásili, pretože párky bežne nejeme. Reklama ma zaujala a dcéry majú mäsové výrobky rady. Nemáme stále v chladničke šunku, párky nekupujeme vôbec (dôvod je najmä moja predstava, že sa do nich dá ukryť takmer hocičo a hororové historky staršieho brata, ktorý pracoval vo výrobni paštét a párkov). Ako to teda vyzerá v našej domácnosti? Hoci si k filmu radšej vyberieme pečený cícer ako čipsy, na desiatu radšej nakrájam decku naše jablko ako nemenovaného sladkého medvedíka, hoci sladkosti nekupujeme vôbec a raňajkujeme zeleninové miso polievky, predsa na návšteve u starých rodičov akceptujeme raňajky v štýle: "Vyber si, párky alebo chlieb so šunkou?"

Ako vyzeralo testovanie?

Reklamná kampaň DOBROTKOVO je šikovným ťahom. Dievčatá naplno zaujali hračky, ktoré sme k testovaniu dostali. Mne sa páči plátená taška, ktorá mi živo pripomenula moje odhodlanie nosiť si na každú nákup vlastné zdroje miesto igelitiek. Z môjho pohľadu literárnej vedkyne, marketing ťaží z prirodzenej detskej túžby po lepšom svete a šťastnom konci, po potrestaní zla a víťaznom konci, odkazujú tak na svet rozprávok.

Rozprávky sú príťažlivé a upokojujúce aj pre dospelých, v kombinácii s lákavými nápismi bez alergénov, bez lepku a s vysokým podielom domáceho kuracieho mäska odolá asi len málokto (okrem spomenutých členov prvého tábora). Žiaľ, konzervant E250 obsahujú (ako drvivá väčšina mäsových výrobkov na našom trhu), a táto látka (okrem možných karcinogénnych účinkov) je na zozname potenciálnych alergénov. Vyšší príjem vitamínu C zabraňuje týmto škodlivým reakciám a firma Hyza v reakciách na kritiku deklaruje, že jej výrobky (pokiaľ ide o šunku) týmto zvýšeným množstvom disponujú (dúfajme).

Čo sa u nás neosvedčilo, bol lákavý rozprávkovo ladený obal jednotlivých párkov. Mladšia dcéra bola najprv z výrobku nadšená, po odbalení začala mrnčať, že ona chce „tie pekné párky, nie tieto škaredé". Napokon ich ochutnala, rovnako ako staršia dcéra a manžel. Mne párky doslova nevoňajú a tieto nie sú výnimkou (myslím, že vyššie spomenutý brat mi spôsobil nejakú traumu z detstva, podarilo sa mu to vo viacerých oblastiach, je o 15 rokov starší a pripadali mu vtipné úplne iné veci ako mne. Bol aj pekárom... kúsky prstov tam, kde by ste ich nečakali, tak sa začínali jeho príbehy...).

Nevzdávali sme sa. Nie kvôli našej pani doktorke, jednoducho sme verili, že sa nám to podarí. Čoskoro. Ruka v ruke a so sklopenými ušami sme nakráčali do tej super modernej vyvoňanej kliniky a usadili sa na tmavomodrý gauč. Pani doktorka už nemala rúško. Asi sme jej už neprišli ako cudzí. Vyzerala, ako keby zrovna prišla z hodiny pilatesu. Zahniezdila sa na svojej stoličke a pohodila do pľacu nápad s diétou. A hneď bezlepkovou a bezlaktózovou. No, a ja som začala premýšľať, čo vlastne budem jesť. A tri týždne. To zvládnem, povedala som si. 

Na gaučoch v klinike sme vysedávali čoraz viac. Vajíčka sme obzerali, merali, skúmali, maternicu študovali, prehliadali každý jeden jej kút a zátišie. Zase injekcia, nútené posteľové hrátky, pri ktorých som myslela, že manžel dostane zástavu srdca. Nekonečné vylihovanie s nohami dohora, čakanie, pozorovanie sa, dúfanie, že tentokrát sa tá červená armáda nedostaví.

V škôlke mi kolegyne povedali, že som schudla. Vypytovali sa, akú diétu to držím. Vymyslela som si červené fľaky. Kožná doktorka nevie, z čoho to je a tak mi nakázala diétu. A čo som mala povedať? Že sme neschopní splodiť dieťa? Že už začíname byť zúfalí? Že nič nepomáha a nás už nebaví sexovať na povel? 

Až polovica jednorodičovských rodín s nezaopatreným dieťaťom alebo deťmi žije na hranici chudoby a pandémia väčšinu z nich doslova zrazila na kolená. Mesiac čo mesiac sa potýkajú s tým, ako zaplatiť nájom, jedlo, lieky, či školské potreby. Deti žijúce v takýchto rodinách sú často osamelé, vylúčené zo svojich kolektívov, lebo sa nemôžu zúčastňovať mimoškolských aktivít a krúžkov. Trpia úzkosťami a strachom, trápia sa starosťami dospelých. 

Napriek tomu sú jednorodičovské rodiny na Slovensku častokrát akoby neviditeľné. Prepadajú sociálnym systémom a väčšina ľudí si vôbec neuvedomuje, aké to majú v skutočnosti ťažké. Preto sa Hodina deťom od tohto roka zameria práve na pomoc deťom žijúcim v jednorodičovských rodinách. V tomto roku dokonca po prvýkrát otvorila grantový program aj pre individuálnych žiadateľov.

Počas pandémie uplynulých mesiacov sa na Hodinu deťom mimoriadne často obracali rodičia detí, ktorí ich vychovávajú sami a o pomoc požiadalo viac ako 800 takýchto rodín. Ukázalo sa, že tieto rodiny to majú na Slovensku mimoriadne náročné.

„ V Hodine deťom sa dlhodobo snažíme reagovať na aktuálne potreby detí. Život jednorodičovských rodín je mimoriadne ťažký, posledný rok pandémie Covidu ale naplno obnažil, že čelia mnohým bariéram, ktoré im neumožňujú vymeniť sa zo zlej situácie. Preto im chceme ponúknuť aspoň malú pomoc“, hovorí Ondrej Gallo, riaditeľ Nadácie pre deti Slovenska.

Všetci, ktorým táto téma nie je ľahostajná, môžu podporiť jednorodičovské rodiny prostredníctvom Hodiny deťom. Urobiť tak môžu kedykoľvek online na www.hodinadetom.sk, alebo zaslaním prázdnej SMS v hodnote 4 Eur na číslo 800. Rovnako je možné vhodiť svoj príspevok do žltej pokladničky počas tradičnej zbierky v uliciach, ktorú Hodina deťom v tomto roku organizuje 21. októbra na celom Slovensku.

„V Hodine deťom sme vždy otvárali témy, ktoré sú naliehavé a dôležité. Život detí v jednorodičovských rodinách je určite jednou z nich a nevyhnutne si zaslúži našu pozornosť. Mnohé z nich žijú na hranici alebo za hranicou chudoby a aj zdanlivo malá finančná podpora im môže výrazne pomôcť“, dodáva Ondrej Gallo.

  Ahojte! 

  Keď som zistila, že som vybraná na testovanie novej kolekcie od Yves Rocher Elixir BOTANIQUE, naozaj som sa veľmi potešila. Keďže častokrát som siahla aj po drahšej kozmetike a nebola som spokojná, na začiatku testovania som bola dosť skeptická.

Prekvapila ma hneď na začiatku konzistencia a vôňa týchto produktov, tento rad je darom morskej vody a cítila som sa neskutočne svieža už po prvej dávke. Kapucínka, ktorú obsahuje tento rad, má okysličujúce účinky a riasa Tetraselmis detoxikuje pleť, čo mi v tomto období a zhone mestského života neskutočne vyhovuje.

Každá z nás vie, ako je na pleti krásne vidno nás životný štýl a to, akým spôsobom sa o ňu staráme. Aj keď som mamička, chcem, aby moja pleť vyzerala čo najlepšie, aj keď od puberty trpím mastnou T-zónou a čiernymi bodkami. Ale za posledné obdobie sa nielen zlepšením stravy, úsilím o najvyššiu starostlivosť o pleť a telo, akú dokážem popri materských povinnostiach vydať, moja pleť veľmi zlepšila, čo je pre mňa maximálna spokojnosť.

Rad Elixir BOTANIQUE obsahuje denný a nočný krém, posilňujúce sérum a roll-on na očné okolie, čo na moje tmavé kruhy pod očami, s ktorými už pár rokov bojujem bol neskutočný dar. Až cítim morský vánok pri nanášaní tejto exkluzívnej kozmetiky, akú som mala možnosť testovať. 🙂

Čo sa týka pozitívnych vlastností tohto produktu, chcela by som určite vyzdvihnúť konzistenciu, vôňu a cenu. Negatívne som nenašla žiadne. Odporúčam tieto produkty určite každej žienke, ktorá si potrebuje zlepšiť pleť, detoxikovať od mestského života a každodenného stresu.

S príchodom každej menštruácie sa zmenšovala i naša nádej. Začali nám v hlave hmýriť otázky: "Prečo my? Ako to, že to nejde? Stane sa to vôbec niekedy?" A to sme nevedeli, že nie sme ešte ani poriadne na začiatku...

Naša dokonale upravená doktorka, z ktorej pozitívna energia priam sršala, neustávala. Stále do nás hučala, že nakoniec sa to podarí. A my sme vždy z jej kancelárie vychádzali s tým, že tento mesiac to určite vyjde. Jednoducho nám počarovala a my sme sa vždy po jej  návšteve vracali domov o pár desiatok eur ľahší, ale s oprášenou nádejou.

"Tentokrát to skúsime takto," usadila sa za svoj počítač a zamyslela sa. My sme hltali každé jej slovo. Že vraj tomu trochu dopomôžeme. Sama pani doktorka praskne dominantné vajíčko. Niečo načarbala na kus papiera a poslala nás do najbližšej lekárne. Inštrukcie zneli takto: kúpte túto injekciu a dva prsty od pupku si ju pichni. Do 36 hodín vajíčko praskne a vtedy treba začať konať. Vychádzalo to na piatu ráno. Manžel prevrátil očami. Už teraz tento naordinovaný sex mu nebol po vôli. Nečudujem sa. Úprimne, ani mňa to už nebavilo. Všetko to, o čom celá táto aktivita je, zrazu vyprchalo. Už to bolo nie, že chceme, ale že musíme. A basta. "Otvorte si k tomu vínko a pustite sa do toho," povedala. Pozreli sme sa na seba. To asi žartuje, nie? V pondelok ráno o piatej si máme k sexu dať vínko? 

Všetko sme splnili do bodky. A viete čo? Menštruácia prišla. Znova.

A zamotali sme sa do toho ešte viac. Úplne až ponorili. Neboli sme v tom však sami. Už aj pani doktorka s nami poctivo rátala plodné dni, a dokonca nám začal organizovať i naše posteľné hrátky. Ak sa to tak dalo ešte vôbec nazvať. Boli sme u nej častejšie ako na veľkých týždenných nákupoch a ja, keď som zbadala kozu, už som automaticky roztvárala nohy. Ale cítili sme, že to má pod kontrolou. Že takto to má byť. Neustále prehliadky, sledovanie hrúbky maternice, veľkosti vajíčok, ich počet. Avšak stále nič. 

Hormonálne testy sme mali za sebou - diagnóza sa nezmenila, PCOS. Ale údajne žiadna veľká tragédia. Má to každá druhá a môj level nie je veľmi vysoký. Pani doktorka nás poslala na vyšetrenie priechodnosti vajíčkovodov. Išla som tam s obavami, lebo samozrejme, človek si predsa na internete prečíta, čo to obnáša. A niekedy je lepšie radšej nič nečítať. Výsledok: všetko v poriadku. Aj muž si dal spraviť spermiogram. Výsledok: všetko v poriadku. Teraz som nevedela, či sa mám tešiť alebo plakať. Všetko je jednoducho tak, ako má byť. Žiadny problém, chyba. Ale ono to stále nejde. 

Naša optimistická pani doktorka s vybieleným chrupom to nevzdávala. Oceňujem. Stále nám dodávala nádej. Veď je to v náplni jej práce, či? My sme poctivo šúchali moderné gauče v čakárni kliniky minimálne osemkrát do mesiaca. Dokonca i recepčné a asistentky sa naučili vyslovovať moje meno. Ideme ďalej. 

Testovanie Dobrotkovo priletelo aj k nám na krídlach draka Škvrkonoša. 🐉

Kuracia šunka je u nás, povedala by som, na každodennom poriadku, preto túto chuť poznáme veľmi dobre. Konkrétne táto šunka mala príjemnú chuť, plátkov v balení bolo tak akurát. Nevýhoda, ktorú sme my našli, boli plátky nakrájané na rôzne velké kusy - jeden tenký až príliš, druhý hrubý, čo bola škoda. Šunka mala E - nie je to nič, čo by tam malo byť, ale kde dnes už nie sú? Takže prežili sme to, každopádne, určite oceníme v budúcnosti, keď tam nebudú, lebo vieme, že to ide aj bez nich. 😉

Veľmi chválim obal. V rámci marketingu je to super, vedia zaujať najmä deti a to je asi hlavné. ☺️ Trošku nás odradila cena - 100 g za 1,59 €, ale nie je to zas nic strašné.

Ako druhé sme testovali párky. Tie chválim. Chuťovo boli super, po uvarení sa nenapučali. Velkosť je super, ideálna pre deti. Párky boli chutné, aj keď boli studené, čo bola veľká výhoda, kedže ich mal syn aj na desiatu. Opäť je tu otázka, či je tam potrebné dávať toľko E, kedže na začiatku zloženia to vyzeralo super, ale aj napriek tomu nás to neodradilo, chuť bola super. Párky prešli aj našim mrazničkovým testom. Boli chutné aj po rozmrazení, takže naozaj chválim. Cena je opät troška vyššia - 260 g za 2,19 €, ale keďže to nie je jedlo, čo sa jedáva každý deň, vravím si prečo nie. ☺
Celkovo hodnotíme toto testovanie ako veľmi chutné, aj keď malo menšie chybičky. Verím, že sa do budúcna odstránia.

#test_hyza #test_dobrotkovo #recenzia #recenzia_hyza_dobrotkovo⁴⁵

Veľmi sme sa potešili možnosti otestovať výrobky Bupi family a rada by som Vám ich predstavila.

Hneď po príchode domov sme sa vrhli na tekuté mydlo. 😃👋🏼 Krásna citrónová vôňa, ktorú cítiť ešte pekne dlho, jemná konzistencia, nevysušuje ruky, my sme si tento výrobok veľmi obľúbili.

Ako ďalší sme si vyskúšali 3 v 1 Umývací gél. Dá sa využiť ako sprchový gél, šampón aj pena do kúpeľa, čomu sa deti najviac potešili. 🤭

Ďalší deň sme vyskúšali sprchový gél, no vôňa nám nesadla až tak ako tá s citrónovou trávou. 🤷🏼‍♀️ Ale musím podotknúť, že oba výrobky boli vhodné pre našich synov, ktorí sú odmalička atopici, tzn. majú citlivú pokožku. V tomto dávam plus obom výrobkom.

V jeden deň, keď náš mladší syn prišiel zo škôlky domov vo svetlej mikine od piesku, som sa rozhodla vyskúšať prací gél aj aviváž a zabiť tak 2 muchy jednou ranou. 😄 A poviem Vám, ostala som veeeeeľmi milo prekvapená. Mikinu som oprala na 40 ° , použila som prací gél podľa návodu na dávkovanie a mikina ostala úplne čistá, bez škvŕn od piesku. 😱🙆🏼‍♀️

Aviváž má spolu s pracím gélom silnú citrónovú vôňu, preto som sa rozhodla vyskúšať aviváž pri praní bez gélu, no vôňu má rovnako prenikavú a silnú, čo niekomu môže až vadiť. Ale komu sa páči citrónová svieža vôňa na oblečení, tak vrelo odporúčam. 😏😉

Tabletky som poctivo jedla, vyhýbala som sa v potravinách regálom so sladkosťami na 100 metrov, kalendáre s poznámkami na A4 sa hromadili v odpadovom koši. Naše dni sa rátali na ovulačné testy a mesiace na nešťastné príchody menštruácie. Už sme si obaja prestali myslieť, že pani doktorka je super hrdinka a zázračne nás vytrhne z tohto nášho začarovaného kruhu. Už sme k nej nešli. Trochu nás nahnevala s akou eleganciou a ľahkosťou nás odpinkala. Už som ani neverila tým kvetom, čo mala na stole, a dokonca som bola presvedčená, že si ich kúpila sama, aby svojich pacientov usvedčila o tom, aká je úspešná.

Manžel zobral telefón a obvolal niekoľko známych. Že vraj kúsok od nás je veľmi známa klinika. A bábätká sa tam rodia na bežiacom páse či máš PCOS, si stará alebo muž nemá kvalitný materiál. Tam nám určite pomôžu. Veď to povedala žena jeho kamaráta a aj jeho kolegu. A majú už krásne detičky. Neváhali sme. Tu však musím poznamenať jeden dôležitý fakt- nežijeme na Slovensku. 

S veľkou nádejou, nadšením a očakávaniami sme si zajednali termín u doktorky. Už na recepcii nás zahalila opojná vôňa. Ako keby zrovna niekto tam vedľa výťahov žehlil čerstvo vypranú bielizeň. Mramorové schody nás vyviedli na prvé poschodie. Usadili sme sa v priestrannej čakárni, ktorá skôr pripomínala hotelovú halu. Nakukla som do jednej z ordinácii. Veľký konferenčný stôl, tlmené svetlá, mäkký, na pohľad pohodlný gauč v smaragdovej farbe, obrovské vázy s umelými kvetmi. Za dverami z mliečneho skla sa zaleskli monitory, veľké obrazovka a kohosi maternica s práve dozrievajúcim vajíčkom. Keď sa ocitnete na takomto príjemnou mieste, tak máte pocit, že po prvej návšteve otehotniete. 

Pani doktorka dokonca vedela po anglicky. Veľmi milé prekvapenie. I cez rúško bolo vidieť, že sa usmieva. Vtedy aj mne naskočil úsmev na tvár, aj keď som videla zoznam testov a faktúru za prvú návštevu. Prehodila blond vlasmi na druhú stranu a dala mi svoju vizitku so slovami: "Hocikedy mi napíš správu. Keď ťa niečo napadne, keď ti skončí menštruácia, keď budeš niečo potrebovať." S týmito slovami a pocitom, že tak teraz sme už určite na tom správnom mieste, sme vykročili domov.

Po 15 minútach strávených na koze nás poslala na hormonálne testy, ktoré boli za hodinu hotové. Dali sme si v nemocničnej kaviarni kávu a obaja sme sa zhodli na tom, že pani doktorka je sympatická. Sestrička sa mi veľmi nepozdávala. Po tom, ako mi povedala, že na 37 vyzerám super, to som mala 32 - zrejme matematika nebola jej silná stránka, celý čas sa nepohla od doktorky a počúvala každé slovo. Asi bola len jednoducho zvedavá. 

Že by som mala schudnúť, povedala doktorka pri tom, ako jemne položila papier s výsledkami na stôl prezdobený orchideami a črepníkmi s bonsajmi. Asi od spokojných pacientov. Zrejme aj to ma pravdepodobne utvrdilo v tom, že sme na správnom mieste. Zostala som zarazená. Veď, preboha, nemám nadváhu. Dobre, nie som chudá ako tie hladné slečny z tituliek časopisov, ale zase nepatrím medzi tie obézne. A vtedy padlo prvýkrát slovné spojenie: PCOS. Máte ho aj vy. Nevedela som, čo to je. Ochotná pani doktorka nám predpísala kyselinu listovú vo forme nejakých tabletiek a s úsmevom nás vyprevadila. Veď bábätko sa vám podarí. Papkajte vitamíny, súložte, schudnite a keby niečo, zase príďte. Sestrička nám zamávala na odchod a čauko. Boli sme vybavení.

Začalo to slovami: "Pustime sa do toho." Viete, čo mám na mysli. Jednoducho posteľová rozkoš končiaca sa bolestivým pôrodom a krásnym pocitom užitočnosti v znamení matky. Lenže, náš príbeh presne takto začal, ale tým "happy endom" sa neskončil. Teda, dúfam, že ZATIAĽ sa ešte tak neskončil.

Myslel si, že sa to hneď podarí. A ja tiež. Aj keď som nemala predtým páru, ako presne funguje ovulácia a čo sú to plodné dni. A to už mám svoj vek. Pochopila som to až vtedy, keď sme si na chladničku s magnetkou z dovolenky z Talianska pripli ručne písaný kalendár. Poznámky boli nasledovné: krížik znamenal, že sme makali na novom člene rodiny, krúžok zase značil plodné dni, no a M, samozrejme, bolo to najhoršie - červená armáda. Začalo to júnom. Pokračovalo to ďalšími načarbanými pondelkami a číslami až do októbra. Nešlo to. Nedarilo sa. Taká poloha, oná poloha, čím väčší vankúš pod zadkom, tým lepšie, nohy hore dve hodiny, na záchod až po troch. Nič. Ideme k doktori. 

Šesť základných stratégií korigovania nálad: pokračovanie

4.Spoločenská podpora: Hľadanie pomoci v širšej rodine, u priateľov alebo u odborníkov – psychológov, psychiatrov, lekárov, kňazov. Komunikujte s ľuďmi vo zvýšenej miere, zdieľajte s nimi rôzne aktivity, šport, umenie, relax. Predovšetkým by to mal byť niekto, koho máte radi, niekto, s kým sa dokážete zasmiať, ale aj plakať. Nezabúdajte na rodinné stretnutia a udržiavanie rodových väzieb.

5.Defenzívne stratégie: Nejde o pesimistické postoje a úniky. Ide o úmyselné vyhýbanie sa osobám, situáciám, ktoré sú zdrojom napätia, nepokoja a konfliktov. Ide o stiahnutie sa do svojho vnútra, dlhodobý oddych, ticho, prázdno, pokoj, kláštor, púť.Nebojte sa byť introvertom, ktorý čerpá svoju energiu v tichu a samote.

6.Priama redukcia napätia: Užívanie liekov na zlepšenie nálady, na uvoľnenie napätia. To by však malo byť časovo obmedzené a sprevádzané psychoterapiou, ktorá je zameraná na riešenie súvislostí. Zvýšená konzumácia jedla, užívanie drog a alkoholu – to sú už rizikové aktivity vedúce k zhoršeniu emočného prežívania, pokiaľ trvajú dlhšie obdobie a sú nekontrolovateľné.

Schopnosť kontrolovať svoje nálady, nachádzať, osvojovať si a kombinovať spôsoby ich vedomej korekcie je dôležitou úlohou výchovy a sebavýchovy.

Mgr.Lýdia Adamcová

Šesť základných stratégií korigovania nálad:

1. Aktívne ovplyvňovanie emócií: Patria sem všetky relaxačné metódy na odbúranie napätia a zvýšenie energetického potenciálu. Aktívny pohyb s využívaním všetkých živlov – plávanie, potápanie, behanie, práca na záhrade, ochranárske aktivity, ale aj sex či cvičenia na elimináciu stresu ako napr. joga. Harmonický pohyb zameraný na dýchanie – chôdza, tanec, spev, plávanie, masáž, dýchacie cvičenia. Uvoľňujúce (katarzné) aktivity – behanie, kričanie, dupanie, trasenie, chvenie, smiech, plač. Aktivity so zvieratami – prechádzky, výcviky. Aktivity smerujúce k umeniu – pasívnejšia účasť na koncertoch, divadelných predstaveniach, ale aj aktívna tvorba – maľovanie, fotenie, modelovanie, písanie. Kognitívne stratégie – analýza problému, vypracovanie plánu na riešenie.
2. Aktivity na odpútanie pozornosti: Zmena prostredia, presmerovanie záujmu, počúvanie hudby, horúci kúpeľ, sprcha, čítanie satirickej literatúry, smiech, slnenie, dýchanie, ale aj upratovanie, čistenie bytu, vysávanie, relaxačné masáže, bozkávanie, objatie, pritúlenie sa a ak nemáte partnera alebo zvieratko na pomaznanie, funguje aj niečo mäkké, nežné, huňaté. Pomôže písanie denníka, automatické písanie, kreslenie, čmáranie, modelovanie. Nezabúdajte na vône, nájdite si vône, ktoré dokážu meniť vašu náladu. V spojení s krásou to môže byť aj kytica obľúbených kvetov. Sústredene vnímajte prítomnosť, zastavte sa a obdivujte svet okolo seba, a užívajte si momentálnu chvíľu.
3. Pasívne ovládanie nálad: Najčastejšie je využívaná televízia či počítače a mobily. Vhodné sú ale knihy, ktoré vás dokážu preniesť do iného sveta a príjemne vás preladiť. Na rozdiel od televízie nezaplavia váš mozog vizuálnymi a sluchovými podnetmi. Nezabúdajte na relaxačný účinok ručných prác – vyšívanie, pletenie, háčkovanie, tvorenie rukami, ale aj hojdacie kreslo, kozub, čaj, čokoláda, labužnícke jedlo, nakupovanie, návšteva kina, oddych a spánok, sauna, pobyt na slnku, meditácie, samovrava, písanie denníka, vonná lampa, zvieratá. Vytvorte si svoj kútik, kde budete mať chvíľu iba pre seba.

Mgr.Lýdia Adamcová

www.vychovavkocke.sk

Byť bez nálady, bez energie, apatický, bez záujmu, pesimistický, melancholický, smutný, depresívny alebo napätý, nekľudný, netrpezlivý, vznetlivý, podráždený, výbušný … Každá z týchto nálad má aj svoj protiklad – byť pokojný, optimistický, kľudný, uvoľnený, trpezlivý, nadšený…

Pocity, nálady, vášne, afekty – to je bohatý svet emócií, ktoré sú hybnými silami nášho života a  robia ho farebnejším. Nálady sú dlhšie trvajúce citové stavy ale slabšej intenzity. Človek vedome dokáže ovládať svoje náladové prejavy, aj keď to nemusí byť vždy ľahké.

Aké nálady nás sprevádzajú životom? Nakoľko ich dokážeme ovládať a ovplyvňovať? Nakoľko sme ich otrokmi? To sú otázky, na ktoré by sme si občas mali odpovedať.

Čo spôsobuje naše nálady? Ich podstatou je náš vnútorný „náladový archív“ s vynárajúcimi sa spomienkami, ich spúšťačmi sú vonkajšie okolnosti nášho života, a to sú rôzne zážitky ale aj problémy. Dôležitú úlohu zohrávajú aj dva základné fyziologické faktory – dostatok/nedostatok energie a nahromadené stresové napätie. Prevenciou extrémnych výkyvov nálad sú preto uvoľňujúce, relaxačné a energizujúce aktivity.

Nálady tvoria neodmysliteľné pozadie nášho života, udávajú tón rodinnej atmosfére, našim sociálnym vzťahom, ovplyvňujú výkonnosť, časom môžu tiež negatívne ovplyvniť náš zdravotný stav a vidieť ich aj na našom vzhľade.

V súčasnej dobe cítime pomerne silný tlak, aby sme sa orientovali na pozitívne myslenie a pozitívne emócie. Žiť v pozitívnom alebo negatívnom náladovom extréme je však proti programu, ktorým nás vybavila múdra príroda.

Mám PCOS. Kedy sme sa zoznámili? Asi pred dvoma rokmi. Nebolo to vôbec emotívne stretnutie. Keď to na mňa doktorka vybalila, mávla som rukou. Popravde, veľmi som jej nerozumela. Nikdy som predtým o syndróme polycystických vaječníkov nepočula. Verte mi, doteraz si nepamätám presný názov, aj pri písaní tohto článku som si ho musela vygúgliť. 

Nie som jediná, viem. Ale týka sa to aj mňa. Hlavne mňa. A teraz mi to už nie je jedno. Že vraj mám spodnú hranicu. Žiadna katastrofa. Deti budem mať, povedala doktorka. Nakoniec sa to podarí. Ale kedy? Koľkokrát budem rátať plodné dni? Koľko mesiacov budem so slzami v očiach pozerať na krabičku tampónov? Koľkokrát budem hľadať príčinu? Koľkokrát sa budem pýtať prečo?

A viete čo? Hnevám sa. Raz na celý svet, raz na matku, ktorá tlačí v kočíku rozkošné dieťa s červenými líčkami, inokedy na seba a hnevala som sa aj na Boha. Odpusť mi. Som veriaca. A modlím sa každý deň. Je ľahké uhádnuť za čo. Už ako malá školáčka som každý večer pred spaním spínala ruky a hľadela do neba so slovami: "Pane Bože, nech nie sú vo svete vojny, ochraňuj moju mamičku a ocinka, prosím Ťa, nech dostanem jednotku z písomky z fyziky, nech ja i sestra, keď raz vyrastieme, môžeme mať vlastné deti." 

Vravia, nemysli na to. Tiež hovoria, zamestnaj sa niečím, choď na dovolenku, nájdi si nový koníček. Kiež by to bolo také jednoduché...Roky utekajú, všetko naokolo sa množí a ja len stále dúfam. 

Ako udržať tajomstvo? Ako sme si kedysi fúkali nosy? Ako si to zariadiť tak, aby sme už viac nemuseli upratovať? Čítajte ďalej, všetko sa dozviete 🙂

* * * * *

Anetka (4 r.) dnes prišla zo škôlky, že má veľké tajomstvo. Hovorí: „Nikomu to, mamka, nepovedz, ani ocovi, ani Elenke, ani Matúšovi a vieš mamka, ani sebe to nehovor!“

* * * * *

Išla som kúpiť opaľovací krém... samozrejme poznáme, rýchlo rýchlo... takže som len nabehla rovno za pani predavačkou, reku opýtam sa, kde sú, nech nehľadám. Vypadlo zo mňa: „Opaľovacie smery sú ktorým mliekom?“
Hneď, ako som to dopovedala, som sa začala smiať... a smiala som sa ešte aj celú cestu domov.

* * * * *

Slovenská značka Bupi je na našom trhu už niekoľko desaťročí. V podvedomí si ju spájame so žabkou Bupi, ktorá sa stala symbolom a maskotom tejto značky v r. 2003. Deti si túto žabku rýchlo obľúbili, keďže majú rady rozprávky a kreslené postavičky. Mamičky zase zaujala kvalita výrobkov Bupi, napríklad u mydielok s lanolínom, olivovým olejom a klíčkovým olejom. Tieto mydielka prišli na trh v roku 1991. Aj ja som ich používala, keď boli moji chlapci ešte maličkí. Nikdy nezabudnem na žlté mydielko a jeho krásnu vôňu.

Dnes vám však chcem predstaviť nové produkty Bupi family, ktoré som mala možnosť doma otestovať:

1. Prací gél Sensitive citrónová tráva a breza

Ako prvý som otestovala Prací gél Sensitive s citrónovou trávou a brezou. Je vhodný pre deti od troch rokov a dospelých s citlivou pokožkou so sklonom k alergiám. Jeho šetrné prírodné zloženie by nemalo vyvolať žiadnu alergickú reakciu v podobe fľakov alebo svrbenia pokožky. Balenie má objem 1,5 l. Prací prostriedok Vám vydrží dlho, ak zvolíte úspornejšie dávkovanie, ktoré je približne dva vrchnáčiky. Ja som prvýkrát zvolila štedrejšie dávkovanie, čo malo za následok vysokú penivosť. Výsledok druhého prania bol výborný, čo som ani nepredpokladala. Na teplákoch mladšieho syna, ktorý sa rád zašpiní pri futbale a strieľaní z Nerfky, nezostali žiadne stopy po škvrnách od trávy alebo blata. 

Prádlo bolo jemné a príjemne a sviežo voňalo, ako citrón alebo limetka. Oproti iným pracím prostriedkom sa mi táto vôňa páči viac, pretože nie je taká silná, vtieravá.

2. Aviváž Sensitive citrónová tráva a breza

Na úvod by som sa veľmi pekne chcela poďakovať za možnosť testovať tieto úžasné produkty. Už teda v úvode vidíte, že som bola spokojná. Mám doma tri deti a jedno z mojich dvojčiat má ozaj citlivú pokožku na hocičo. Vekom je to určite lepšie, ale nájsť tie pravé produkty, aby neškodili deťom, ani nám mamičkám a oteckom, je niekedy beh na dlhú trať. Jasné, že sme skúšali už viac produktov, niektoré „pohoreli“ hneď na prvýkrát a k niektorým sa rada vrátim. Bupi poznáme snáď každá a vieme, že tieto produkty málokoho sklamali. Ja vám teraz pár produktov od nich opíšem a ponúknem vám svoj subjektívny názor.

Bupi family aviváž Sensitive s citrónovou trávou

Ako prvú opíšem túto aviváž, pretože ja ako „kritik“ aviváží musím povedať, že táto už u nás doma ostane. Prádlo jemnučké, aj uteráky a tá vôňa? Keby sa dala preniesť, tak vám sem kúsok z nej úrčite „šupnem".

Vôňa citrónovej trávy a brezy ma jednoducho dostala. Samozrejme, je vhodná pre deti, čo je základ.

Pre mňa, čo bolo také najviac, že je bez alergénov, a tým je vhodná aj pre naše detičky. Tým, že mám doma chlapčeka s veľmi citlivou pokožkou a ekzémom, som rada, že táto aviváž mu nijako nerobí zle na jeho telíčko.

Bupi family prací gél sensitive

Píšem po veľmi dlhej dobe, ale myšlienkami často úletim sem, kde som hľadala svoje prvé útočisko. Píšem ako z iného sveta, z inej doby, lebo to čo sme prežívali je nasa minulosť. Boľava, preplakana, ale išla by som do toho znovu a zas a len kvôli nej a sebe…

Je nám teraz fajn. Rozpráva, hra sa, teší sa, odvráva, škrieka aj sa hnevá, ale  je to všetko pre mna akosi ok. Stále mame  kopu prace pred sebou, ale vždy si poviem vetu, čo tá trapi teraz o rok nebude problém… Raketa je v školke už stará večera, všetky učiteľky ju poznajú, majú sa na ratu, keď ju majú v triede, Ďakujem za správne prísne pani učiteľky, ktoré ju ani po dvoch mesiacoch ustavičného placu a pocikavania nevysupli z kolektívu. O diagnóze NKS a ADHD som sa nezmienila, aj keď to, že navštevujeme logo už netajím. Že je živšia a svojskejsia ako ostatne som nemusela ani prezrádzať, pretože nikto nie je ani hluchý ani slepý. už sa zato “nehanbím”. sme to my, takéto pojasene, vždy a všade nás je plno… 🤷‍♀️ Pridala som rakete aj krúžok grafomotoriky u nás v TT.  Neviem raketu správne naučiť držať ceruzku. aj keď sa snaží a rada vyfarbuje drží ju akosi cudne všetkými prstami. Skúste sa aj vy popýtať vo svojom okoli v CPPP, či take niečo nemajú, ak máte s tým problém… My každý deň cvičíme pár stránok, grafomotoriky, ale nešlo nám držanie stále… Uvidíme či toto pomôže. Je tam malo detičiek asi 4-5 a dve pracovníčky. Mala miluje hociaku zmenu svojej bežnej škôlky tak sa sem vždy veľmi teší…je to určené primárne pre predškolákov a trva to iba polroka 1x za týždeň...

o kamarátoch tak priamych nemôžem ešte hovoriť, aj keď deti ju veľmi rady zdravia, špeciálne chlapci ju majú radi, zdravia a volaju do kuchynky variť korytnačky alebo sekať tehlu🤷‍♀️ páči sa im na nej,že je vycvicena, splachovacia a nezaluje po každom údere… zato na ňu obcas počujem deti žalovať😬😬co vytvára niekedy komické situácie… raz jeden spolužiak v satni o štyri hlavy väčší od mojej rakety a 5x širší hovorí otcovi: tato, raketa má zbila, ach jaj, dohováram jej: reku prečo? smiechy sme mali s jeho tatinom schované za vážne tvare,raketa: on mi roztrhal papier, jeho otec: a to prečo? lebo ona mi popisala papier… ok uz sme sa smiali nahlas, ale ja tak úprimne od srdca od radosti, lebo riešime iba “toto”… teraz sú z nich najlepsi kamosi, a aj keď sa potlcu, vždy keď sa vidia, začnú sa naháňať alebo skákať, jasit… a ja len v duchu počujem svoju mamu: je cela po tebe, len s chlapcami sa ťahá… hmmm oú jeee tesim sa puberta, ale čo ja mám čo kritizovar, veď aj ja som skončila  v čisto mužskom kolektíve 🙈🤦‍♀️

Drzte sa maminy bojovníčky, my teraz pracujeme u logo na príbehoch, Kde-bolo tam bolo, na shubi sú celkom pekne obrázkové príbehy, ale drahe jak… . o tom popíšem ešte viac. želáme vám všetky pevne nervy, game over ešte nie je, ideme ďalej.

Kde bolo tam bolo, za siedmimi horami a za siedmimi dolinami, v krajine kde sa piesok lial a voda sypala, žila princezná Nelka so svojimi rodičmi. Bola to mala lapajka s vyberavým jedalnickom... A tak prišla posila z Dobrotkova na ochutnávku. 😁 A ako to celé dopadlo? Čítajte nižšie 🙂⬇️

Nelka sa balíčku veľmi potešila, asi ako všetky deti. Odkedy som jej povedala, že budeme testovať tieto produkty, vždy pri TV reklame skákala nadšením a nevedela sa dočkať. 😁 Celkom ma prekvapil obsah - jednak veľkosťou, keďže som očakávala, že dostaneme možno 2 balenia z každého (bolo ich 5 ks), a taktiež reklamnými predmetmi - plyšáky a kniha s úlohami a nálepkami. To bolo naozaj milé, párky hneď vyhodili barbie z karavanu a spolu s princom nasadli za volant. 😄 A nálepkami mame doteraz polepený celý domček pre bábiky. 🙈 

Ale teda poďme k jadru. Určite vás zaujíma, ako hodnotíme testované produkty. Ešte ozrejmím, ako je to so stravovaním u nás. Nelka je naozaj veľmi slabý jedák, kopec potravín odmieta a vymýšľa s jedlom (áno, priznám sa, že to má zrejme po mame 🤷‍♀️). Šunku máme v jedálničku každý deň, málokedy ju zje s chlebíkom, väčšinou len tak čistú, do ruky. ➡️ To je už náš každovečerný rituál. Zjesť na večeru kašu, sadnúť pred telku, pozrieť rozprávku a spať. A ešte pred tým ako si sadne pred telku, príde do kuchyne po koliesko šunky. To sa zopakuje asi 3x v rámci pozerania rozprávky. 😄 Párky má príležitostne tiež, ale nejedávame ich 7 dní v týždni. Priznám sa, že keď bola menšia, takéto spracované mäso som odmietala a verila, že moje dieťa toto jesť nikdy nebude. 🤷‍♀️🙈 No hold, matka mieni - dieťa mení... A ja som niekedy rada, keď zje aspoň to. Takže poďme na to:

• ŠUNKA

Šunka Nelke chutila. A čo na ňu hovorím ja? Jedno balenie je 10-dekové, 8 koliesok, čo je tak akurát na rýchlu spotrebu. Šunka je kuracia, chuťovo fajn, s vysokým podielom mäsa. Avšak nevýhodou sú pridané éčka, ktoré tam, pokiaľ sa jedná o produkt pre deti, naozaj byť nemuseli... Ale k tým éčkam sa vyjadrím ešte na konci článku.

• PÁRKY

      Začiatok mesiaca október sa u nás niesol v duchu testovania produktov Hyza. Mäsové produkty sa teda na našom stole, priznám sa, objavili častejšie ako obvykle. Konkrétne sa jednalo o testovanie, pre mamičky, často rozporuplných produktov. Je pravdou, že párky a šunka nie sú v dokumentoch a knihách o zdravom stravovaní detí ospevované. Ale priznajme si, kto po týchto produktoch nesiahol aspoň výnimočne? Zo skúsenosti viem, že aj keď my dospelí si chystáme niečo pre deti nie práve najvhodnejšie, tak obe deti máme v sekunde v tanieri. Inak jedáci vôbec nie sú. Zakázané ovocie totiž chutí najviac. A preto, ak už kupujem mäsové či iné výrobky, tak sa snažím vybrať také, ktoré sú pre deti najvhodnejšie. Čo nám teda prinieslo testovanie Hyza? Pozrime sa do testovacieho balíčka. 

       Balíček má veľmi milo prekvapil. Obsahoval nielen mäsové výrobky zabalené do praktickej termo tašky ale aj milú pozornosť pre deti a plátennú nákupnú tašku.

Šunka Dobrotkovo

        Naše deti majú rady šunku len tak do ruky, bez chleba, samozrejme. Chutila aj nám „veľkým" a najmä mne pre jej, povedala by som, tradičnú a vyváženu chuť. Je síce trochu lámavá, pre zrejme menej prísad a vysoký obsah mäsa - 92 % kuracích pŕs. Čo však musím vytknúť je obsah škodlivých konzervantov a stabilizátorov a to konkrétne nebezpečného konzervantu E250 (dusitan sodný) a o niečo menej škodlivého stabilizátoru E451. Detské potraviny by takéto látky určite nemali obsahovať. 

Párky Dobrotkovo

        Testovať párky pre deti nie je určite obeta a značka Dobrotkovo im veľmi chutila. Ani párkom nemôžem vytknúť ich chuť. S domácim kečupom sme si na nich skutočne všetci pochutnali. Nevyzerali síce hladko a lesklo ako tzv. „múčne" parky, ktoré napučajú ako kysnutý koláč, ale určite po uvarení nevyzerali zle. Potešila som sa - párky vo verzii pre deti v vyšším obsahom mäsa - kuracie mäso 70 % a bravčová slanina 14 %. Ale aj v tomto prípade má zarazil obsah vyššie spomínaného nebezpečného konzervantu E250. 

Občas sledujem, aké testovanie tu na MK prebieha a raz za čas si poviem: „Tak teda, skúsim to." Bola som celkom zvedavá na tieto výrobky, tak som sa teda zapojila a pár dní na to mi už svietila pošta, že som bola vybratá na testovanie. Veľmi ma to potešilo a prekvapilo.

Volal mi milý pán „obchoďák”, aby sme si dohodli čas, kedy mi produkty prinesie, a teda sme si doklepli čas 09:00 nasledujúci deň. Verte či nie, 09:00 mi zvoní telefón, že: „Tu soooom.” No tak toto bolo hned jedno plus u mňa, veď dnes už každý všade mešká, nie ešte aby bol na minútu presný. Odovzdal mi tašku a mohli sme začať. 🙂

Syn sa toho hneď chopil a išiel teda vybaľovať. 🙂

Ako inak, deti, samozrejme, zaujali najprv hračky. Tak sa s nimi hneď aj pohrali. Dami povymýšľal príbehy, a kým som si na sekundu odbehla, tak, prosím pekne, už tam degustovali šunku. 😃 Malej takéto veci ešte veľmi nedávam, no syn ju už veselo nakŕmil za tú chvíľku, a teda môžem povedať - chutilo im, a vlastne nám všetkým. Papali sme ju aj len tak - samotnú, s chlebíkom, s vajíčkom a aj zapekanú s mäskom. Ten vysoký podiel mäska bolo cítiť na chuti, aj vidieť na prvý pohľad. 🙂 

Neskôr prišli na rad aj párky. Damianko obdivoval ich balenie. Veľmi sa mu páčilo. Ani mi ich najskôr nechcel dovoliť odbaliť. 😀 Ja nie som moc mäsožravec, a teda, pre mňa boli naozaj dosť mäskové - na moju hanbu, viac mi vyhovujú tie zo „sóje". 🙈 Ale môj muž bol veľmi milo prekvapený a pochutili si na nich aj s Damim. 🙂 Veľmi chválil aj to, že nenapučali. Balenie bolo pre nás celkom dosť veľké, tak sme si ich takto podelili do vreciek a zamrazili. 🙂

Ďakujeme krásne za možnosť tohto testovania. Bavilo nás to a fakt sme si pochutili. Deti sa s hračkami hrajú každý deň - tiež super, pre nás rodičov. 😅 Želám Vám, Hyza Dobrotkovo, veľa úspechov a spokojných hladošov. 🙂 

Milujem testovanie. Vždy sa do testovania veľmi rada zapojím, no toto bolo prvé testovanie, kde som mohla naplno zapojiť aj môjho syna, čo ma veľmi potešilo. Zatiaľ, čo som testovala na MK, nikdy nám neprišiel taký marketing ako teraz, čo veľmi chválim, keďže išlo o detské produkty. Syn sa veľmi potešil plyšovým hračkám. No jeho jediná výčitka z testovania bola, prečo on nedostal plyšáka šunku a párky, keď on ich tak ľúbi. 😀

No prejdime k samotnému testovaniu. 

Čo sa týka šunky, vyskúšali sme ju na viacero spôsobov a vždy nám chutila, či už za tepla, alebo za studena. Jediné, čo mi vadilo bolo, že pri vyberaní sa trhala a bola trocha hrubšie nakrájaná ako som zvyknutá, no pri jej konzistencii to podľa mňa inak ani nešlo. Skôr teda ide o zvyk. Na chuti to ale vôbec neprekážalo. 😉

Párky sme za studena neskúšali, keďže to by vhodné nebolo. No tiež som bola z nich prekvapená. Ako som už spomínala, nie som zvyknutá kupovať kuracie párky a párky v obale, ktorý sa musí odstrániť. Evokuje to vo mne také tie párky plné múky, ktoré ani nestihem dovariť a sú prevarené. Určite to poznáte tiež. No znova som sa mýlila, možno si niektoré poviete, že tu výrobky chválim, len preto, že som ich dostala zadarmo, no určite nie som odkázaná na to, aby som niečo dostávala zadarmo, alebo by som za recenzie dostávala vysoké prémie. Je to môj pohľad a názor a verte, že ak by sa mi niečo nepáčilo, určite to sem napíšem. 🙂 Ale znova teda k veci 🙈… len som si spomenula na pár komentárov, ktoré dostali moje kolegynky pri testovaní a ešte stále som ich nepochopila… 

Takže párky. Malé, chutné, ktoré idú lahko ošúpať. Dokonca mi pri tom pomáhal aj môj syn, ktorý miluje varenie a pomoc v kuchyni. Takže som ho zapojila nielen v ochutnávaní, ale aj v manuálnom testovaní. 😀 Jedna vec, ktorú by som možno zmenila, by bolo menšie balenie, alebo balenie rozdelené do dvoch častí. Predsa len párky nie vždy jeme všetci, alebo často a možno by mi aj stačili v polovici balenia 4ks 🙂 a v druhej polovici ďalšie 4, keďže po otvorení už nevydržia tak dlho. 🙂 

Čo sa týka Éčok na obale. Nemyslím si, že by ich tam bolo až toľko, aby to môjmu dieťaťu pri občasnom konzumovaní vadilo, alebo nejak ubližovalo. Pri vyváženej a pestrej strave padne aj takàto alternatíva určite vhod. 🙂