Verím, že nie som sama, ktorá v horúčavách nad použitím akejkoľvek dekoratívky len mávne rukou. Hlavne, ak ste na materskej dovolenke, ako ja. Ale sama viem, že sa v spoločnosti cítim lepšie, keď sa skrášlim aspoň pár kúskami z môjho beauty šuflíka. Pri dcérke, ktorá bude mať v októbri 3 roky, oceňujem produkty, s ktorými viem rýchlo a efektívne docieliť vzhľad zdravej, sviežej pleti a líčenie očí, s ktorými dokážem svoje okolie oklamať, že mám minimálne toľko energie, ako dcérka. 😀

Základom je rozjasnená pleťovka

V lete u mňa platí, že čím menej si toho dám na pleť, tým lepšie. Preto rada siaham po produktoch, ktoré sú na pleti ľahké, nevytvoria mi na pleti masku, pôsobia prirodzene, zneutralizujú začervenané miesta a majú aspoň stredné krytie. 

Jedným z týchto produktov je make-up Rosy Touch od trend IT UP. Ľahko sa nanáša, pleť nezmatní, ale zanechá ju prirodzene rozjasnenú bez toho, aby ste sa prehnane leskli. Skvelo sedí na mojej zmiešanej pleti aj na miestach, ktoré sa mi počas dňa mastia viac, ako iné (čelo, nos a brada). 

Po nanesení štetcom počkám pár sekúnd, kým splynie s pleťou a potom idem na ďalšie kroky. Druhým krokom je použitie korektoru, ktorý používam najmä na prekrytie kruhov pod očami, alebo rozjasnenie očného okolia.

 Korektor v tyčinke Matte Perfection by som ocenila „za mládí", kedy ma netrápili kruhy pod očami, ale prvé vyrážky, ktoré sa ním dajú celkom dobre prekryť. K rýchlej aplikácií vám postačí prst, s ktorým si korektor vklepkáte na miesta kam potrebujete a následne dobre zapúdrujte pre čo najdlhšiu výdrž. 

Kozmetika trend IT UP, ktorú si nejde v drogérií nevšimnúť. Široká škála produktov a za pomerne dobré ceny. Ak máte chuť sa na toto horúce leto inšpirovať a spoznať kozmetiku trend IT UP trošku bližšie, mám tu pre vás pár zaujímavých produktov, ktoré som v rámci testovania skúšala.

Make up s KOLAGÉNOM

Fixačný púder

Korektor

Paletka rozjasňovačov

Paletka tieňov na oči

V mnohých internetových diskusiách sa mnoho ľudí  (najmä žien) vyjadrovalo, že vôbec netušia, čo by mali robiť v situácii aká sa udiala na Morave. Pokúsim sa dať vám dokopy niekoľko tipov, ktoré vám môžu zachrániť krk, v prípade, že sa nabudúce takáto katastrofa prihodí vo vašej blízkosti. Skúste si toto všetko len tak jemne premyslieť v kľude, za dobrého počasia, aby ste v pripade núdzovej situácie nepanikarili.

Prečo by som vám vôbec mala radiť? Okrem toho, že mám vyštudovaný odbor liznutý meteorológiou, a veľká časť mojej praxe sa týkala živelných pohrôm ako záplavy, riziková analýza a varovanie...súkromne sa dosť zaujímam o veci ako survival, zbrane, taktika a podobne. 

A prečo tu? No - keby sa to stalo cez deň, my sme tie, ktoré sú samé doma s deťmi, kým sú naši muži v práci. Možno niekomu prídu tieto tipy vhodné, a budem veľmi rada za doplnenie, ak vám niečo bude chýbať. 

1. Základ je, vedieť o tom, že sa niečo takéto môže v našich končinách prihodiť a mať aspoň premyslené a vopred pripravené nejaké veci, vedieť kam sa schovať, a čo robiť. Aby nás neprekvapil fakt, že nejaké tornádo sa vôbec môže u nás vyskytnúť. Môže.

2. http://www.shmu.sk/sk/?page=1&id=meteo_radar Toto je dosť dôležitá stránka a pre mňa ako motorkára "must have", pretože radar ukazuje mraky a zrážky v reálnom čase aj ich pohyb/smer. Nie je nič ľahšie ako ráno pomedzi lustrovanie fejsbukov a koníkov, skontrolovať na pol sekundy, či sa okolo nás niečo formuje, resp.či nie sú vydané nejaké výstrahy. Ak tam nevidíte žiadne fľaky, je to OK. Modré sú len obláčiky, zo zelených mrholí, zo žltých silnejšie prší a keď majú fľaky červené pripadne až čierne jadro, vtedy je už zle a treba zbystriť. Ja vždy pozriem radar, kliknem na záložku "aladin" a pripadne na fb kuknem www.imeteo.sk tam varovania píšu takým ľudskejším jazykom. Plus navyše hneď vidieť, či sa vám dnes oplatí polievať alebo nie 😉

3. V kľude si prejdite váš dom/byt/záhradu a blízke okolie....A premyslite si, kde máte bezpečné miesto, kde by ste sa vedeli aj s deťmi schovať. Myslite na to, že okná budú s najväčšou pravdepodobnosťou rozbité a budú cez ne lietať črepy, trosky a bordel.

Zuzka zatvorila dvere, položila tašku a usadila sa za stôl.

"Ešte len si odišiel a už mi voláš? Veď sa za chvíľu vrátiš." s hravým úsmevom sa pohrávala s retiazkou, ktorú jej Tomáš daroval.

"Chcel som počuť tvoj hlas. Lepšie sa mi potom šoféruje." povedal s rovnakým tónom hlasu. Zuzka sa zasmiala.

"Nevedela som, že mám také schopnosti. Čo by si si dal na večeru?" postavila sa od stola a so záujmom si prehliadla obsah chladničky.

"Vôbec si nerob starosti. V kľude sa vystri na sedačke, ja po ceste niečo kúpim. Môžeme si ešte spraviť príjemný večer pri dobrom filme. Barras sa určite tvojej spoločnosti veľmi poteší. Inak volali mi z oddelenia, že tvoju mamu zajtra ráno prepúšťajú z nemocnice." povedal veselo.

"Áno, viem. Volala som s ňou. Už sa cíti výborne. Bolo to počuť z jej hlasu. Hovorila mi, že ju chce Patrik vziať niekam do hôr, aby sa nadýchala čerstvého vzduchu. Mám taký zvláštny pocit, že si v sebe nesie niečo, čo ju veľmi ťaží." zamyslene si povzdychla.

Viete, ktoré ovocie dozrieva na Slovensku ako prvé a čo robia ovocinári, keď je stromom zima či akú úlohu majú vrtuľníky poletujúce nad úrodou? Nazrite so svojimi deťmi do ovocných sadov v Dunajskej Lužnej prostredníctvom krátkych videí s Ludwigom Baginom, spravte si jednoduchý kvíz s názvom Nachytám Ťa na hruškách a vyhrajte letné odmeny, ktoré ich potešia.

Ak je aj vaše dieťa milovníkom ovocia a rado skúma záhady prírody, určite bude zvedavé na to, ako sa k nám jablká, hrušky, maliny či jahody dostávajú. Možno už vie, že ich nenosí na chrbte ježko, ale pozná odpoveď aj na to, ktoré zvieratká jablkám pomáhajú a ktoré škodia? Urobte si so svojimi deťmi spoločnú chvíľku pri ovocnej desiate či olovrante a pustite si milé videá, v ktorých vám Ludwig Bagin porozprá, ako sa včielky, čmeliaky a ovocinári starajú v sade o to, aby v ňom rástlo sladké.

Po vzhliadnutí videí si svoje vedomosti môžete rovno otestovať v ovocnom kvíze o jablkách, jahodách či čerešniach. Navyše, učenie nebude len tak!

Kvíz Nachytám Ťa na hruškách správne vyplnené kvízy odmení. Škôlkári môžu zabojovať o ovocný set hračiek do bazéna a žiaci základných škôl o fľašu na vodu alebo športové vrecúško. Tak sa nenechajte nachytať na hruškách, urobte si kvíz a hrajte o ceny ideálne na letné detské dobrodružstvá!

Kvízy prináša Školský program EÚ, vďaka ktorému si žiaci v materských a základných školách môžu vychutnávať kvalitné, čerstvé a lokálne ovocie priamo od lokálnych pestovateľov.

Ahojte!

Keď som bola vybraná na testovanie mala som veľkú radosť. Skúsila som sa zapojiť, a keď mi prišla správa, že som bola vybraná, veľmi som sa tešila, pretože túto značku som ešte neskúšala a rada testujem. Takto si robím väčší rozhľad a názor. Tak poďme na to, poďte si prečítať môj názor a moju skúsenosť počas testovania. 

Moje prvé testovanie začalo lakmi na nechty. Prvý je lak v červenej farbe s číslom 372 a lak v modrej farbe s číslom 368. Testovala som na nohách a musím povedať, že po práci, kde mám na nohách pracovné topánky a pracujem až 12 hodín, oba laky obstáli, držali sa, neolupovali a ani farba sa nemenila. Rozhodne odporúčam!

10/10

Môj druhý produkt je make-up ROSY TOUCH 020. Je to dlhotrvajúci make-up s rozjasňujúcim efektom. Musím priznať, že používam len s matným efektom, tak toto bola moja premiéra. Má ľahšie krytie, ale na leto je to práve výhoda, nech sa pleť nezaťažuje. Mám len dobrú skúsenosť, skôr ma prekvapilo, ako pekne držal celý deň, a ako pekne zjednotil moju pleť. Možno niekto vyhľadáva skôr krycie výhody make-upu, no ak hľadáte niečo ľahšie rozhodne odporúčam!

10/10

Prajem krásny deň!

V prvom rade, by som sa chcela veľmi pekne poďakovať tímu Modrý koník za možnosť vyskúšať si testovanie značky trend IT UP. Priznám sa, ani som nedúfala, že z množstva žien si vyberú práve mňa. 

Túto značku z dm Drogerie som nepoznala. Používala som iba „svoje" overené značky. O to viac som bola zvedavá, aké bude testovanie.

Hneď, ako mi balíček dorazil, som neodolala a vyskúšala rúž na pery WATERDROP LIP COLOR. Milo ma prekvapil, ako jednoducho sa nanáša, pery zanecháva hebké a krásne ich zvýrazní. Za mňa je hlavne farba TOP!!!

Pre mňa sa veľkou novinkou stala sada tieňov na obočie EYEBROW SET, s ktorou som sa stretla po prvý raz, keďže ja používam iba klasické ceruzky na obočie.

Pomocou skoseného aplikátora sa veľmi jednoducho nanášajú. Paletka obsahuje dva odtiene, bledší a tmavší, takže podľa nálady, akú máte, si ich môžete striedať. Majú púdrovú a vodeodolnú textúru, preto obočie vydrží krásne a upravené po celý deň.

Hello my bjutifl ladies!

Od momentu, ako mi prišla správa od teamu Modrého koníka, že sa môžem zapojiť do testovania tejto dekoratívky z mojej obľúbenej dm Drogerie, sa teším na túto veľkú farebnú záverečnú recenziu.💄

Produkty som skúšala veľmi dôkladne, aby mi pri hodnotení nič neuniklo. To znamená, že som sa skutočne poctivo líčíla, "lakovala", a aj sa pre Vás s radosťou odfotila. 😊

Recenziu by som rada začala mojimi vybranými favoritmi, resp. prekvapeniami, čo sa testovaných produktov trend IT UP týka. Túto dekoratívnu kozmetiku celkom dobre poznám, avšak niektoré produkty som mala možnosť vyskúšať po prvýkrát. 

Dovolila som si produkty úprimne (pozitívne či negatívne) ohodnotiť klasickou číselnou stupnicou, od 1-5 (5 =TOP 🤩).

Prvým testovaným favoritom, ktorý ma naozaj, naozaj potešil, a teda aj prekvapil, je mejkap ROSY TOUCH, odtieň 020.

Vonku už bola tma, keď Zuzka ležala vedľa Tomáša, ktorý sa zamilovane hral s pramienkami jej vlasov. V izbe znela romantická hudba a osvetľovalo ich niekoľko zapálených sviečok na skrinkách a stolíku.

"Čo si robila, kým som spal?" nežne jej prstom pohladil spánok a s láskou si prezeral jej tvár. Zuzka zvážnela a chvíľu sa zahľadela do jeho očí. Tak milovala, keď sa na ňu pozeral. S toľkým pokojom a obdivom. Zdvihla svoju ruku a vošla mu prstami do vlasov.

"Volala mi Veronika. Ozrejmila mi nejaké novoty z práce." odmlčala sa a zamyslene privrela oči. Chcela si spomenúť na ten pokoj, ktorý k nej prúdil, keď sa snažila dohľadať východisko, zo svojho zvláštneho bludiska neistôt a vlastných poloprávd, v Božom pôsobení. Po chvíli ticha pocítila jemný dotyk na ruke, ktorou Tomášovi vošla do vlasov. Tomáš sa nadvihol, oprel sa o ruku a so záujmom ju začal sledovať trošku pozornejšie.

"Niečo z toho sa ťa dotklo. Myslíš si, že tie pocity, ktoré ťa ovládli, určujú to, kde máš byť a čo tým získaš. Opak je však pravdou. Musíš to cítiť a určite si to spoznala neraz. To najcennejšie nedostávame za naše skutky. Všetko požehnanie, ktoré máš, nevyplýva z toho, ako sa rozhodneš v kritickej situácii zareagovať a či si zlyhala alebo obstála v Bohu. Ježišova podstata ťa určuje lepšie. On nás miloval skôr a rozhodol sa venovať nám všetko ešte predtým, než sme boli hriešni. A to všetci. Otvor oči." povzbudil ju potichu. Zuzka k nemu uprela pohľad. "Ak ťa ja milujem natoľko, že nevidím žiadne prekážky medzi nami, čo myslíš, že v tebe vidí samotný Stvoriteľ vesmíru, keď sa rozhodneš k Nemu volať vo svojej slabosti?" vyslovil s nežným úsmevom.

"Zistila som, že si v sebe nesiem nedostatok. Niekedy ma moje pocity tak prevalcujú, až mám pocit, že nedohliadnem k Božím obzorom. Vtedy sa začnem báť, že sa stratím. Pri tvojich slovách, ktoré mi pomáhajú v tom, aby sa mi srdce rozšírilo v tej správnej hĺbke, zisťujem, že práve v tej slabosti Boh dokáže nádherne pracovať. Získavam v Ňom odvahu a múdrosť, uvedomiť si cenu slobody, ktorú nám Ježiš vydobil na kríži." vyslovila spokojne. Cítila, ako sa jej tvár uvoľňuje. Tomáš ju skryl do náručia a veselo jej do vlasov vplietol bozk.

"Som veľmi šťastný, že mi Boh podaroval možnosť nadychovať sa tak blízko Jeho vzácneho pokladu, ktorým si ty sama. Moja ľalia. Nádherná koruna v Hospodinovej ruke, kráľovský turban v dlani nášho Boha." Zuzka si položila hlavu na jeho hruď a spokojne sa usmiala. Áno, Boh to vie. Zmeniť jej neisté okamihy váhania, na pokojné údolie plné neočakávaných krás. Stačí len vyčkať a nasýtiť sa dôverou v Neho. Veď Jeho myšlienky sú jasným dôkazom toho, že Jeho moc je zvrchovaná a spravodlivá. Aj napriek tomu ju však napadla jedna myšlienka. 

Na pár dní sme v redakcii mali nového pomocníka. Našou úlohou bolo preveriť zo všetkých strán robotický vysávač Concept VR3210¹. Aký je verdikt? Dobre sa orientuje v priestore, hovorí po slovensky, perfektne povysáva zem aj koberce. Umýva pohybom imitujúcim ručné umývanie. Podlahy zbaví baktérií a vírusov vďaka UV svetlu. Upratovanie si môžete naplánovať, či spustiť, aj keď nie ste doma a sledovať ho v reálnom čase pomocou aplikácie. Nevráža do prekážok, ale obchádza ich, čím neničí nábytok, ani seba. Vďaka vysokokapacitnej batérii dokáže upratovať nepretržite 4 hodiny. Vďaka trojstupňovej filtrácii je vhodný aj pre alergikov. V neposlednom rade je to naozaj naleštený elegán, ktorý sa stane štýlovým doplnkom domácnosti.

Robotický vysávač je plnohodnotným členom inteligentnej domácnosti, ktorého môžete riadiť prostredníctvom aplikácie. Je prehľadná, v slovenčine, umožňuje vyťažiť z vysávača maximum – spustiť ho na diaľku, naplánovať upratovanie, nastaviť si zóny, kde sa pohybovať smie, a naopak, vymedziť tie, kde si upratovať neželáte. Prácu nového pomocníka môžete prostredníctvom aplikácie sledovať v reálnom čase. 

Pohyb vysávača je premyslený, orientácia v priestore je inteligentná, čo upratal, už opätovne neprechádza, vďaka čomu je pri práci efektívny a rýchly. Nepoškriabe nábytok ani steny - pri vysávaní si udržuje od stien odstup.  

Dôkladne povysáva aj nečistoty v rohoch miestnosti, popri stenách či nábytku. Bočné kefky ich naženú pod vysávač, vďaka čomu ich môže hlavná kefa povysávať. Má výborný sací výkon, no nie je hlučný. 

Vysávač okrem vysávania umožňuje aj vytieranie podlahy. Stačí vymeniť zásobník a naplniť ho vodou. Pri umývaní nezostávajú stopy po vytieraní v podobe šmúh, či chlórových bodiek od vody. Chválime možnosť nastaviť dávkovanie vody podľa úrovne znečistenia podláh či povrchu. Kým dlažba znesie viac, pri plávajúcich podlahách je vhodnejší menší prietok vody. Ak si však predstavujete, že svoj mop môžete zahodiť, sklameme vás. Tento pomocník neslúži na umývanie veľmi špinavej podlahy. Skutočne prischnuté nečistoty jednoducho, ako vravievali naše staré mamy, nedáme dole „vechtíkom“, ale len nechtíkom.

Za zmienku stojí, že vysávač netrpí klaustrofóbiou a stiesnené priestory mu naozaj nerobia problém. Bez problémov vôjde aj pod nábytok, ktorý je nízko pri zemi. Odvážne vliezol pod posteľ, ktorá je od zeme vzdialená len 10,5 centimetra. Vysávač si poradil aj so stoličkou, ktorá nemá 4 nohy, ale podstavec v tvare U. Nohy síce neprekonal, ale nezasekol sa na nej ako iný vyskúšaný vysávač. Dokázal zliezť a pokračovať vo vysávaní.

Prvá kniha od Roalda Dahla, ktorú som kúpila mojej dcére pred pár rokmi, niesla názov Zázračný prst. Išlo o vydanie z roku 2002, z vydavateľstva Enigma. Dcéra ju dostala na Vianoce pod stromček a prečítala ju na jeden hlt. Mala osem rokov a moja misia zažať v nej svetielko náruživej čitateľky bola úspešne zahájená.

 O pár rokov neskôr som si Čarovný prst prečítala aj ja. Presnejšie, čítala som ho môjmu, ešte samostatne nečítajúcemu, skoro sedemročnému synovi. Výborne sme sa zabávali. Kniha je pútavá, príbeh je jednoduchý a akosi zdravo drsný. Že drsný ? K tomu sa ešte vrátim. Rada by som zdôraznila, že Dahlove knihy sú vizuálne čisté, nehýria všetkými možnými farbami a miliónmi obrázkov, čo je len dobre. Malí čitatelia sa tak ľahko vyhnú rušivým elementom. Okrem toho, aj veľkosť písma je určená pre menších čitateľov. Aj preto je označenie knihy: „vhodná na prvé samostatné čítanie“ svätosvätou pravdou. Verím, že z novšieho vydania z roku 2020, s obrázkami od dvorného ilustrátora autora, Qentina Blake-a, budete rovnako spokojní. Ak teda chcete svoje dieťa motivovať k čítaniu, výberom tejto knihy určite nespravíte chybný krok.

 Od Zázračného prsta sa naša čitateľská jazda s Roaldom Dahlom rozbehla ako po masle. Nasledovali: Jurov zázračný liek, Jakub a obrovská broskyňa, „Kamoš obor, Akčan Tyrok, Hastrošovci. Niečo čítala dcéra sama, niečo som jej predčítavala ja. Bavilo nás to obe. Podobne ako pri Zázračnom prste, išlo o viac – menej útle dielka. Vystupuje v nich málo postáv, dej je kontinuálny, bez zbytočných odbočiek, a aj preto je prehľadný. Čitateľ ostáva bez väčšej námahy stále „v obraze“, ľahko preniká do sveta postáv, čoskoro sa stáva súčasťou ich sveta a všetko prežíva s nimi. K teleportu do útrob Dahlovského sveta určite dopomáha aj svieži, briskný jazyk. Týmto patrí vďaka aj prekladateľom.

  Neviem ako vy, ale niekedy sa stretávam, najmä v súčasnej slovenskej literatúre pre deti, s komplikovaným jazykom. S výrazmi, ktoré patria skôr do beletrie pre mládež alebo dospelých, pretože deti im nerozumejú a ich význam im uniká v záplave riadkov rozvinutých viet a súvetí. Ak dieťa nerozumie, čaro sa stráca. A nepomôže ani vysvetľovanie nepochopeného. Čitateľská jazda sa tým spomaľuje, zadrháva. Nie som literárny vedec, ale dovolím si tvrdiť, že Dahl pracuje so slovami štrukturálne. Slová, ktorým dieťa neporozumie explicitne (a takých je minimum) pochopí z kontextu, ich význam je v texte ukrytý podprahove a okrem priameho výkladu ho dieťa vie zachytiť aj implicitne, intuitívne. V tom spočíva podľa môjho skromného názoru autorova genialita. Roald Dahl je zároveň ukážkou autora, ktorý dokazuje, že aj jednoduchý, zrozumiteľný jazyk môže byť inteligentný a svoje dieťa tak vzdelávame prirodzenejšie, ako formou premúdrených výrazov, často krát obtiahnutých povlakom prvoplánového moralizujúceho obsahu. Áno, aj u Dahla víťazí dobro nad zlom, pretože to je jednoducho základné kritérium každej rozprávky. Ale víťazí v ňom umne, vtipne, vynaliezavo a hravo. Tak, ako to deti (a povedzme si pravdu – aj my dospelí) máme radi ! Samozrejme, je dôležité dodržať plus mínus odporúčanie vekovej skupiny, pre ktorú je tá ktorá kniha určená.

 Z kratších príbehov pre najmenšie deti vyzdvihujem knihu Obrovský krokodíl (my máme vydanie z roku 2004, opäť vydavateľstvo Enigma a opäť skvelý Quentin Blake ako ilustrátor), v ktorej sa „spravodlivosti“ dočkáme práve vyššie uvedeným spôsobom a nesmierne sa pritom nasmejeme. Aj tu vidieť vrstevnatosť Dahlovho jazyka. Obrovský krokodíl je síce zlý, pretože v prírode robí lumpárne a navyše chce zjesť deti, ale tým, ako sa mu na ceste za svojim cieľom smola neustále lepí na päty, a teda paradoxne svojou bezbrannosťou, získava si naše srdcia či chceme, alebo nie. Sme s ním a zároveň proti nemu. Krokodíl sa tak stáva typickým moderným antihrdinom. Jeho tŕnistú cestu ukončí Dahl opäť drsne  – krokodíl končí ako spečený oškvarok na slnku. Sľúbila som, že sa vrátim k drsnosti v diele Roalda Dahla. Myslím si skrátka, že Roald Dahl sa s negatívnymi postavami príliš nepára. Dostanú, čo si zaslúžia, a mám dojem, že u detí tento efekt vyvoláva pocit reálnosti a autentickosti, lebo deti dobre vedia, že keď niekto robí zle, stretne sa skôr s trestom ako pochvalou. Nie že by v jeho rozprávkach výchovný motív chýbal, ale pravdou je, že namiesto: „no, no, to sa nesmie, urob to ako sa sluší a patrí!“,  nám Dahl ukáže, že každá príčina má svoj následok a že za svoje činy si je skrátka každý zodpovedný. Pre chlapcov aj dievčatá, ktoré majú radi divé zvieratá, je ako stvorený jemný príbeh o líščej rodinke, ktorý sa v zápletke mení na boj o prežitie v súboji s chamtivým a pomstychtivým človekom. Opäť víťazí zdravý rozum, figliarstvo a vynaliezavosť. Ide o knižku Fantastický pán lišiak. Kopec akcie nájdete aj v knihe Danny majster sveta. Láskavý príbeh o vzťahu otca a syna, alebo všeobecne: rodiča a dieťaťa, zabalený do napínavej   poľovnícko – pytliackej drámy. Spisovateľ v nej búra zaužívané stereotypy o pytliakoch a prekvapivo nám ukazuje príjemné stránky ináč zakázaného a odsudzovaného pytliactva. Tento príbeh som čítala môjmu osemročnému synovi a bol nim taký okúzlený, že na konci vyslovil prosbu, aby sme sa aj my presťahovali do maringotky. Predstava prikladania dreva do piecky a posedávania na schodíkoch štvorkolesového domčeka pri svite mesiaca vyznievala neodolateľne aj pre mňa. Škoda len, že nežijeme v rozprávke!

 Danny majster sveta nie je jediný príbeh, kde nás autor prekvapí akousi prevrátenou morálkou, resp. prístupom, ktorý je na míle vzdialený stereotypom objavujúcich sa v rozprávkach. Mňa osobne prekvapilo, že v „detskom románe“ Čarodejnice končí malý Luke ako myška (do poslednej chvíle sme dúfali, že bude odčarovaný a vráti sa do svojho chlapčenského tela, no nestalo sa...) a statočne konštatuje, že jeho život neprekročí vek života obyčajnej myšky. Nenechajte sa ale odradiť, Čarodejnice je skvelý detský horor. Áno, počujete dobre, je to horor ! A preto je to výborné čítanie! Ak sa vaše deti radi boja, hurá do toho. Ale počítajte s tým, že sa ešte dlho nebudú chcieť sprchovať a opatrne si budú prezerať cudzie tety na ulici. Ak by sme chceli byť kompletní a vymenovať všetko, čo od Dahla v slovenčine vyšlo, pre poriadok veci uvediem ešte pre najmenšie deti knihy Žirafa, Pelly a ja, čo bola v našom prípade jediná, nesprávne načasovaná kniha. Synovi som ju čítala, keď už bol prvák na základnej a už ho veľmi nebavila. Škoda že sme to nestihli, kým bol ešte v škôlke. Pre starších školákov je tu rozsiahlejšia Matilda, alebo Charlie a továreň na čokoládu a pokračovanie tohto príbehu v knihe Charlie a veľký sklený výťah. Apropo, viacero z Dahlových diel bolo aj sfilmovaných. Keď som mojej dcére, dnes už šestnásťročnej slečne oznámila, že Čarodejnice nanovo sfilmovali, ani na chvíľu nezaváhala a vyhlásila: „To si musíme pozrieť!“.

Keď Tomáš šoféroval auto naspäť do hotela, Zuzka si všimla, koľká únava mu sadla na tvár. A tak ihneď ako vošli do izby, trvala na tom, aby si Tomáš ľahol a pospal si. Aj napriek tomu, že spočiatku nechcel, nakoniec sa jej podarilo presvedčiť ho. Zaspal takmer okamžite, ako si ho privinula k sebe a nežne ho začala hladiť vo vlasoch. Tesne predtým, ako zatvoril oči, stihol ešte s jemným úsmevom šepnúť:

"Moja jemná víla, teba sa nedá odmietnuť."

Zuzka ho s úsmevom ľahko pobozkala na líce a potichu sa vytratila z izby. Posadila sa na terasu. Páčil sa jej výhľad, ktorý sa tu rozprestieral. Po chvíli ticha sa rozhodla zavolať Patrikovi. Ten jej v tichu šepol, že mama sa má dobre a teraz oddychuje. To ju presvedčilo, že ich už viac rušiť nebude. Utvrdila sa, že mama je v Patrikovej prítomnosti v bezpečí. Po pár minútach jej zazvonil mobil a ona prekvapene zdvihla. Bola to Veronika.

"Ahoj Zuzi, neruším?" spýtala sa nevinne.

"Ahoj. Nie, nerušíš. Čo si potrebovala?" Zuzka sa zhlboka nadýchla a spokojne sa usmiala. Okolo sa rozprestierala samá zeleň a to jej v srdci vytvorilo nádherný pokoj.

"Chcela by som ísť na drink, ale nemám parťáčku. Nešla by si? Potrebujem zresetovať hlavu. Vďaka Bohu, že riaditeľka sa v pondelok vracia. Normálne som mala už chuť začať si písať výpoveď. Ten človek je stroj na ničenie ľudskej dôstojnosti. S ničím nikdy nie je spokojný. Je si Tomáš istý, že je jeho synom?" vyslovila s úškrnom. Zuzka ticho pokrútila hlavou.

„Mamííííí, ja chcem tie zebrové!" „Ja tieeeeež!" „Tak ja tie mackové!" „Aj jaaaa!"

Typickí súrodenci, čo má jeden, chce aj druhý. Ešteže nám Sedita ponúkla dosť zo všetkého. A o čo sme sa u nás doma takmer pobili? 

Dôvodom našich svárov boli piškótky Seditky vo veselých zvieratkových obaloch. A tie nielen lákajú zvieracími obrázkami, ale tiež chutia! A ako? No presne tak, ako si ich pamätáme z detstva! 

Priznám sa, moje deti sú, rovnako ako ja, odchované na piškótkach. Áno, aj v dobe, kedy mnohé mamičky zatracujú lepok a deťom cukor odopierajú snáď do puberty, moje deti v kočiariku „žužľali" piškóty. A moja mamina ich naučila na tie najmenšie mini piškótky. O to väčšia bola moja radosť, keď som zistila, že mini piškóty Seditky sú v regáloch aj v praktických mini baleniach. A tak spolu s fľašou s vodou nikdy nechýbajú v našej výletovacej výbave!

A áno, Seditky obsahujú cukor aj pšeničnú múku. Avšak k tomu už len vajíčko a nič viac. Takže si stále myslím, že piškótky pre detičky nie sú vôbec zlo. Naopak, aj dospelým zaženú chuť na sladké. Ja osobne ich milujem s čiernym čajom. Namáčať si. 🙂 

A čo ma prekvapilo je, že dlhé seditky sú bez cukrového posypu. Osobne mi tie s posypom nechutia, ale tieto bez neho v nedeľnom pudingu sú mňam!

Ahooje poraďte fakt dobrú autoškolu Bratislava ďakujem 🙂

Dovoľte mi podeliť sa s vami o moju osobnú skúsenosť. 

Syn sa mi narodil v 35 týždni. Mal bežné problémy predčasne narodeného dieťaťa. Nemocnicu sme opúšťali po dva a pol týždni. Pani doktorka mi vtedy povedala pamätnú vetu: "Nebojte sa, bude v poriadku, oni (predčasniatka) sú deti ako všetky iné, len je o nich možno trochu viac počuť keď podrastú". Pravdivosť tejto vety si overujem v praxi dodnes...

Od začiatku som mala pocit, že je mimoriadne aktívny, pohyblivý, vnímavý. Porovnávala som ho s jeho staršou sestrou (porovnávať sa vraj nemá, ale ruku na srdce, kto z nás sa tomu dokáže dôsledne vyhnúť ?). A hoci je zväčša každé dieťa iné, niektoré rozdiely boli u tých mojich markantné, bez zjavného dôvodu. Tak napríklad kuriózny úraz môjho syna, keď sa ako päť mesačný rozhojdal pripútaný vo "vajíčku", prevrátil ho silou vlastnej váhy a tvárou dopadol na zem. Z výšky kuchynského stola. Viem, je to moja chyba. Nemala som ho klásť na stôl a nemala som ho spúšťať z očí. Ani na chvíľu. Keď som na pohotovosti vystrašená, zahanbená, s pocitom nesmiernej viny vysvetľovala, že som ho len chcela mať vo výške očí, kým som varila, a stratila som zo zreteľa jeho pohyblivosť, doktor len krútil nesúhlasne hlavou. Potom ležiacemu bábätku podal prst. Syn ihneď zareagoval, pevne ho chytil, pritiahol k sebe a švihom sa posadil. Doktor aj so sestrou otvorili doširoka oči a pozreli na mňa spýtavo. "Veď som vám hovorila", hlesla som rozpačito. 

Podobných príhod, a aj úrazových, sme mali žiaľ viac aj neskôr. Nieže by sme na neho nedávali pozor. Syn bol mimoriadne vynaliezavý. Nemal ani dva roky, keď si vedel pomocou príborového nožíka vybrať zo zásuvky bezpečnostnú poistku. Bolo potrebné mať oči aj na zadku, ako sa hovorí. Samozrejme, to sa vždy nedá. Aj preto tie rozbité kolená, odreté čelo, škrabance a modriny. Pocity viny a strachu u nás rodičov, no a popravde, potom už aj zvyk a konštatovanie, že náš chlapec je proste taký...

 Bol manuálne veľmi zručný, čo mu ostalo dodnes. Vo veku osem rokov dokáže sám rozložiť oheň, zapojiť čerpadlo a prečerpať vodu, rozumie princípom murovania, betónovania, klampiarskym prácam, vie, čo sú elektrické obvody, ako fungujú žľaby, odtoky, kanalizácia. Otcovu sadu náradia má dávno preskúmanú, zväčša s ňou vie aj narábať.  Baví ho práca s drevom. Všetci obdivujú jeho technické myslenie a schopnosti. Je toho veľa a zároveň je to všetko. Všetko v tom zmysle, že nič iné ho už nezaujíma. A to doslova.

Počítať, písať a čítať sú tri veľké problémy. Presne v tomto poradí ako som ich vymenovala, od najmenej, po najviac závažný. V čítaní je na úrovni prváka, stále sa boríme so  slabikovaním. Ak aj technicky text prečíta správne, nerozumie jeho významu. Príbehy pritom zbožňuje. Nejeden večer trávime pri knižke. Predčítavam ale ja. On je poslucháč. Píše ako počuje, nevníma rozlišovacie znamienka, písmo sa pohybuje niekde na úrovni (ne)čitateľnosti. Krasopis je pre nás veľká neznáma. Málokedy počuje na konci vety otáznik, alebo výkričník. Všetky vety sú pre neho oznamovacie. Nevie, kde má veta začiatok a kde koniec, napriek tomu, že každá začína veľkým písmenom a končí interpunkčným znamienkom. Aby som nezabudla na podstatnú informáciu - syn je druhák na klasickej základnej škole. 

Tentokrát sme testovali Petite&Mars Royal, a to vynovenú verziu 2021 v limitovanej farebnej kolekcii Heritage Voda. Námornícky 'vodný' farby, kvapkový vzor spodnej časti striešky, ako aj pásikavú podložku doplnila “kvapková” sklenená fľaša zdarma ku kočíku. Okrem podložky Royal v balení obsahuje prebaľovaciu tašku pre maminu, ako aj nánožník, teda je komplet vybavený aj na obdobie jeseň/zima. Čím ešte prekvapil a potešil? A čo by ešte mohlo byť lepšie? Čítajte vo veľkej, podrobnej recenzii športového kočiarika P&M Royal nižšie.

V KRÁTKOSTI

Plusy a mínusy kočíka Petite&Mars Royal 2021:

+ obrovská XXXL strieška s pridaným magnetickým okienkom

+ dlhé sedadlo s vysokou, 25kg nosnosťou priestranné aj pre štvorročné dieťa

+ mnohé mamičky poteší skladanie sedadlom dovnútra (podobné napr. modelu Valco Snap)

ÚZKOSŤ má svoju minulosť ale aj budúcnosť. Jej budúcnosť a pokračovanie zabezpečujú deti. Deti dedia celý archív rodu, narodia sa s úzkosťou a vlastne ani nepoznajú stav bez nej.

Podľa štatistík sa úzkostná porucha vyvinie u každého ôsmeho dieťaťa. Ak sa nezačne liečiť hneď v začiatkoch, jej negatívne dôsledky sa začnú prejavovať rôznymi spôsobmi.

Neliečená úzkostná porucha dieťaťa, pomalé a ďalej nabaľujúce sa emócie strachu, hnevu, smútku a vyčerpania sa môžu prejaviť v jeho zhoršených študijných výsledkoch, oneskorenom vývoji, dieťa nedokáže rozvíjať svoj potenciál. To vyvoláva pocity menejcennosti, neistoty a všetko to môže smerovať k poruchám správania, prípadne rôznym závislostiam.

Ako sa prejavuje strach či úzkosť u detí:

• utlmením spontánnych prejavov, uzatvárajú sa do seba, sú pasívnejšie, unavené, spavé,
• alebo naopak trpia výraznejším nepokojom, nervozitou, hyperaktivitou spôsobenou napätím, ktoré potrebujú uvoľniť,
• typické je plytké dýchanie ovplyvňujúce pozornosť s následným ADHD, poruchami učenia, trémou,
• poruchami príjmu jedla – prejedaním sa alebo naopak nechutenstvom, komplikovanejšími prejavmi sú bulímia a anorexia,
• poruchami spánku, problémy so zaspávaním, ktoré sú časté už u malých detí – nočné desy a nočné mory, spojené s pomočovaním, ale aj problémy s kakaním.
• zdravotnými prejavmi – bolesť hlavy a bruška, ktoré sa môžu častejšie prejavovať ráno pred odchodom do školy, počas stresových situácií a bezprostredne po nich,
• často sa objavia zlozvyky, ktorými sa dieťa upokojuje a uvoľňuje – napr. cmúľanie palca, obhrýzanie nechtov či vytrhávanie vlasov,
• zvláštne spôsoby vyrovnávania sa s psychickou záťažou, ktoré možno považovať za sebapoškodzovanie – hryzenie rúk, škrabanie sa po celom tele, rôzne motorické a zvukové prejavy či rituály,
• vznikom závislosti na návykových látkach, ktoré im umožnia prežívať iné stavy – alkohol, drogy, sex, ale aj sladkosti,
• snažia sa vyhýbať istým ľuďom, miestam, situáciám, kde sa necítia dobre a chcú radšej zostať doma,
• nechcú ostať bez rodičov, majú veľké obavy o to, či ich majú dosť radi, či sa vrátia,
• následne strácajú sociálne zručnosti v nadväzovaní a udržiavaní vzťahov s rovesníkmi,
• objavuje sa strach z tmy, duchov, nepríjemných postáv, boja sa, že niekto príde do ich izby a ukradne ich,
• potrebujú opakované uisťovanie a opakujú sa rôzne somatické ťažkosti,
• neustále sa za niečo ospravedlňujú,
• nepredvídateľne psychicky zlyhávajú aj pri jednoduchších úlohách a aktivitách,
• obdobie puberty a dospievania je problematické,
• extrémny perfekcionizmus, nie sú spokojné so svojimi výkonmi, obávajú sa urobiť aj najmenšiu chybu,
• majú vtieravé myšlienky a kompulzívne správanie kedy musia niečo urobiť, majú určité rituály – musí sa otočiť, robiť pohyby s rukami alebo nohami, niekoľkokrát vstať, obísť niečo,
• trpia fóbiami (zo psov, pavúkov, múch apod.) a svoje strachy preháňa (napríklad že príde živelná pohroma a pod.).

Mnohé tieto prejavy detských úzkostí obvykle nie sú jeho okolím akceptované, dieťa je za ne kritizované, dokonca aj trestané, čím sa pôvodné pocity úzkosti ešte viac prehlbujú. Problémom je, že dieťa nevie pomenovať čoho sa bojí, prečo to cíti alebo z čoho má úzkosť a rodičia mu často práve preto nedôverujú.  

"Milujem ťa, Tomáš." šepla, keď tiež privrela oči a vychutnávala si tichú chvíľku, ktorá patrila iba im dvom. Po chvíli začuli tiché klopanie na ich dvere. Tomáš ešte raz na ňu zamilovane pozrel a pobozkal ju na líce. Potom išiel otvoriť. Zuzka medzitým vošla na terasu a s hlbokým nádychom si vychutnávala nádherný pocit plnosti. 

"Môj Pane, taký si úžasný. Úžasný Boh. Zakaždým, keď mám pocit, že padám do tmy, nečakane ma chytíš svojou mocnou pravicou a vtiahneš ma naspäť do svojho svetla. Nevzdáš sa toho, čo vo mne tvoríš, však? Tvoja vernosť je neopísateľná. Tvoja milosť bezhraničná. Obdivne skláňal svoju dušu v tichu a túžim ti darovať svoje srdce. Tak slabé a neisté. Lebo v Tebe som celistvá. Ty mi tam, kde Ťa nachádzam, dávaš to, čo moje srdce potrebuje." vyznávala sa tichým hlasom, opretá o zábradlie, s pohľadom upretým do nebies. Obloha bola úplne jasná, akoby dostávala odpoveď na slová, ktoré pred chvíľou vyslovila s toľkou odovzdanosťou, pokorou a úctou. 

"V tieni mojich poloprávd ma presvetlila tá skutočná, Pravda právd. Tá, ktorá nesie to najkrajšie meno. Môžu ju ukrižovať a Ona vstane o tri dni v ešte silnejšom svetle. Lebo sama je Svetlom. Áno, je s nami, je v nás, preniká cez naše vedomie. Ak necháme, stane sa ohňom. Pulzujúcim a stravujúcim. Strhne našu malovernosť a pretaví sa do hĺbky srdca. V celej šírke, dĺžke a výške, ktorú sami nedokážeme obsiahnuť. Ježiš, si Pravdou vo mne. A ja viem, že spolu s Otcom tvoríte tú časť mňa, ktorá ničí moju slabosť. Nádherné majstrovské dielo v rukách skutočného Umelca. Adonai Ahuvi. (môj milovaný Pán)" pridal sa Tomáš s hlbokým hlasom, tesne blízko nej s rovnakou odovzdanosťou ako ona sama pred chvíľou. Zuzka sa otočila k nemu a nežne sa usmiala. Nadšene sledovala jeho pokojnú tvár, ktorú zdvíhal k slnku a ticho vyslovila:

"Amen." potom natočila tvár na rovnakú stranu ako on a v tichu si vychutnávala blízkosť muža, ktorý presne chápal, pri čom jej srdce i duša kvitnú. 

Tomáš so Zuzkou si vychutnávali obed na terase. Pocit čerstvého vzduchu z rozpreztietajúcej sa prírody im v chuti do jedla pomáhal. Dopriali si aj dezert. Keď Tomáš dojedol, zaujato sa zahľadel na Zuzkine oči, ako s nadšením behali sem a tam. Bolo zjavné, že sa začala cítiť veľmi dobre a to Tomáša tešilo. 

"Pamätám si, ako si mi kedysi hovorila, že by si sa rada dostala na úplný vrchol jedného z kopcov na tvojom mieste. Teší ma, keď ti môžem plniť želania. Rozprával som sa s recepčným a prezradil mi jednu túru na miesto, kde je krásny výhľad. Čo ty na to?" so širokým úsmevom čakal na jej odpoveď. Zuzke sa zaleskli oči očakávaním. 

Zaujali ma dotazy, úvahy a komentáre mamičiek o krásnych prejavoch lásky od svojich detí. Nie všetko čo je krásne pre matky, je zdravé aj pre deti.

Dotaz: Je normálna vec… „3,5 ročný syn – Vejmi ťa jubim mamka, si moja… Ďakujem mamka, jubim ťa…“. V škôlke po 1,5 mesiaci bol zúfalo smutný za mnou… Malý je na mne zavesený od rána do večera, ešte aj v noci sa mi nasáčkuje do postele a ľúbi ma a som jeho  nehovoriac o tom, že sa v noci zobudím na to, ako ma hladká a pusinkuje. Jaj milujem to, užívam si to, o chvíľku z toho vyrastú.

Čo je rizikom:

• V škôlke po 1,5 mesiaci bol zúfalo smutný za mnou,
• je na „mne zavesený“ od rána do večera,
• v noci ma „hladká a pusinkuje ..“.

– Je to v poriadku, keď to robí aj 9 ročne dieťa? A má veľkú potrebu sa objímať, lúčiť, a pod. ? Viedla som ho k takému vnímavému postoju, dojčila do 3.r., nosila, spal pri nás…len tiež sa niekedy nad tým zamýšľam, či aj v tomto veku je to ok.

Čo je rizikom:

Ráno vstupujeme do budovy škôlky. Rutinne vojdeme do šatne, malá sa posadí na lavičku, prezuje si topánočky za papučky. Dáme si pusinku, poprajeme si pekný deň. Kým stihnem zatvoriť dvere, vyskočí na mňa pani učiteľka s tlačivom, či máme záujem o škôlku počas prvého mesiaca letných prázdnin. V duchu si odpovedám, že nie, veď leto, prázdniny, voda, kúpanie, hry, jašenie sa,... A potom mi to dopne. Nás čaká prvé spoločné „pracovné“ leto. Pri staršej dcére som si to nikdy neuvedomila. Po jej nástupe do škôlky som bola doma s jej mladšou sestričkou, a tak bolo leto automaticky vyriešené. 

Kombinatorika, logika, štatistika a aj zdravý rozum v priebehu chvíle vyhodnotili, že či sa mi to páči alebo nie, do škôlky ísť musia. A tak som, s hrčou v krku, podpísala, čo bolo treba a spravila ortieľ nad našim spoločným letom. To isté sa odohralo o triedu vedľa, kam chodí staršia dcéra. A o dve triedy vedľa, kam chodia deti mojej sestry. So zasnenou hlavou sme so sestrou premýšľali, ako deťom spraviť leto, nekoledovať si o výpoveď v práci, a pritom sa nezblázniť. A tak nám skrsla spásonosná myšlienka. Doobedia v škôlke, deti si prevezmeme napapané, a potom pekne k jednej alebo k druhej do záhrady, kde si spravíme taký externý zdieľaný home-office. 

Ja sama som panelákové dieťa. O to viac si cením možnosť len tak vypustiť deti do záhrady. Od neskorej jari do skorej jesene môžu pobehovať bosé, lebo sa nemusím báť skla, ihiel či zvieracích suvenírov, ktoré si neodpracú nezodpovední majitelia. Sem-tam aj holé, lebo nemusím mať strach, že budú sústom pre nepovolané lačné oči. Jediný nepriateľ, ktorého sa bojím, je slnko. Časy môjho detstva, kedy nám stačil „Nubian dvojka", sú nenávratne preč a s citáciou zo známeho českého filmu Dědičství na perách: „Víš, jaké je slnko sviňa, víš, jaké sú tam díry?“, mastím vždy svoje deti ostošesť.

Spolu s prvým zubatým slniečkom, ktoré nás núti vymeniť tričká za tielka a legíny za kraťasy, viedli moje kroky do drogérie, s cieľom kúpiť opaľovací krém. Predstava letnej verzie S tebou mě baví svět, ktorú sme si spolu so sestrou dohodli, mi zdvíha kútiky úst do letmého úsmevu.

Stojac pred plným regálom, čítajúc drobné písmenká na zadnej strane výrobkov, lamentujem a nie som schopná zvoliť si ten naj. Pri výbere kozmetiky pre seba nie som až natoľko zdržanlivá. No pri deťoch mám latku stanovenú naozaj vysoko. 

Premýšľam a v duchu si vymenovávam kritériá, ktoré by mal spĺňať. Do reality ma vráti hlas predavačky, ktorá sa mi snaží doplňujúcimi otázkami pomôcť vo výbere. Fúú, to vám poviem, že výber opaľovacieho krému znie miestami zložitejšie, ako jadrová fyzika. Aký ochranný faktor? Má obsahovať UVA filtre? Aké ochranné filtre by mal krém mať, chemické či fyzikálne? Aká odolnosť voči svetlu, teplu, vode? 

Horúce slnečné lúče, vysoké teploty, pohoda pri bazéne alebo pri mori, zmrzlina...To všetko sa s letom neodmysliteľne spája. Aj uplynulé dni nás nabádajú k tomu, aby sme vytiahli zo skrine plavky, opaľovacie krémy, napustili vodu do bazénov alebo narýchlo hľadali dovolenku. Nie každému však „letné radovánky“ spríjemňujú život. Nástrahy počas leta číhajú najmä na detičky s citlivou pokožkou. My to máme v rodine „pekne“ podelené. Staršia, štvorročná, dcéra zdedila alergiu po otcovi a mladšia, takmer ročná, atopický ekzém po mne. Ale inak zdedili aj to lepšie z nás 🙂 

S atopickým ekzémom sa musí bojovať s menšími prestávkami počas celého roka. Neviem, ktoré obdobie nám vyhovuje najlepšie. Možno jar alebo jeseň, keď je mierne počasie aj teploty. V zime nás páli mráz, pokožku vysušuje aj zapnuté vykurovanie v dome. V lete nás zase všetko štípe, pot s ekzémom tiež nie je kamarát. Vysoké teploty v kombinácii s chlórovou vodou už radšej ani nespomínam. Aby sme si spoločne leto užili, musíme si dávať pozor hneď na niekoľko „letných nástrah“. Cenné rady sme dostali nielen od pediatričky, ale aj od kožnej lekárky, ktorú pravidelne navštevujeme.

Pozor na bazény

Ekzém sa v lete zvykne vďaka teplejšiemu počasiu zlepšovať, no pokožka je zároveň vystavená viacerým vplyvom, ktoré môžu vyvolať nepríjemnú reakciu alebo zhoršiť jej stav. Veľkým lákadlom je počas leta nepochybne voda. Ako sme si však viackrát vypočuli a už aj otestovali, pre atopikov je balzamom na dušu more. Jeho účinky sú aj u mňa, ako dospelej, naozaj úžasné. Keď sa nám podarila dovolenka pri mori, mala som od ekzému pokoj aj trištvrte roka. Na druhej strane, počas pandemických opatrení je cestovanie o poznanie náročnejšie a viacerí uprednostnia domácu terasu, záhradu alebo bazén. Pre atopikov je najväčším postrachom chlór, ktorý dokáže jemnú a citlivú pokožku oslabiť a vysušiť. Šarapatu vedia narobiť aj prírodné kúpaliská, ktorých vodu nekontroluje Regionálny úrad verejného zdravotníctva. Aj preto nám kožná lekárka poradila radšej napustiť malý bazénik čistou vodou, ktorú treba pravidelne meniť. Krátky pobyt v ňom našej malej neškodí, nevyhnutnou je však po každom kúpaní sprcha a následné nakrémovanie pokožky.

S priamym slnkom opatrne, nezabudnite na kvalitné oblečenie 

Tých najmenších neodporúčajú pediatri vystavovať priamemu slnku vo všeobecnosti. O to viac to platí u detí s citlivou pokožkou. Neoddeliteľnou súčasťou našej výbavy sú preto počas leta opaľovacie krémy, klobúčiky či okuliare. Deti sa snažím pri hrách udržať v tieni alebo polotieni, čo je však takmer vždy problém a lezú kade tade. Mimoriadne dôležitý je počas horúčav aj výber oblečenia. Ja sa snažím po kúpaní pokožku ihneď osušiť a dievčatám dať jemné, priedušné kúsky, najlepšie z biobavlny. Osvedčili sa nám voľné strihy a svetlé farby. Okrem ekzému totiž naša najmenšia často bojuje so zapareninami pod kolienkami či krčkom. Aj preto sa snažím vyberať kvalitné oblečenie, najlepšie z certifikovanej biobavlny.

Na maminých pleciach je toho denne naloženého až-až.

Poznáme to každá. 😉

Vstaneš a kolotoč činností začína... 

Raňajky deťom, manželovi, sebe. Ten chce to, ten zas tamto, tá nechce toto… a podobne. 🤦

Niekde medzitým si stihneš odpiť z kávy. 

Umyješ zuby, prebalíš, naložíš práčku, vyložíš umývačku, nadojčíš, opäť prebalíš, dávaš odgrgnúť… a tak ďalej.

Dlho avizovaná súťaž je  konečne tu! 😀 

A o čo budeme s #fisherprice súťažiť? 

Môžete vyhrať Farmu

Lietadlo

Školský autobus

a Hasičské auto

Bolo skoro ráno a Vilma sedela v izbe primára. Snažila sa ho presvedčiť, že chce svojho syna previezť do domáceho liečenia. Ten bol spočiatku trochu proti, keď ho však Vilma ubezpečila, že sa postará, aby na neho dohliadol ten najlepší neurochirurg, akého pozná, súhlasil. Matúškov stav bol veľmi dobrý a každý deň sa cítil čoraz silnejší a plný energie. Milan sľúbil, že jej pomôže počas dňa, aby sa ona mohla opäť, podľa potreby, vrátiť naspäť na svoje miesto. Bola totiž v kontakte s Veronikou a tá jej nepodávala pozitívne správy, čo sa týkalo nového riaditeľa. Jediné, čo ju mrzelo bol fakt, že Sebastiana opustí. Ak však chcela konečne nájsť ich dcéru, musela to urobiť. Keby to bolo na nej, každú svoju sekundu by venovala tomu, aby mu bola nablízku. Tak veľmi túžila opäť vidieť jeho oči a láskavý úsmev. Sľub, ktorý mu dala ju hnal v tom, aby neupadala. 

Keď s Milanom prechádzali po chodbe naspäť do izby ich syna, obaja mlčali. Vilma bola zahĺbená do svojich myšlienok a Milan stále premýšľal nad ich posledným rozhovorom.

"Keď sa vrátiš domov, chceš pátrať po svojej dcére?" začal rozhovor s tichým hlasom. Vilma sa prekvapene otočila jeho stranou a mlčky pozorovala jeho vážnu tvár.

"Prečo sa ma to pýtaš?" smutne stiahla obočie. Tušila, že to všetko pre neho muselo byť veľmi ťažké.

"Chcel som ti navrhnúť, ak by ti to neprekážalo, že by som sa nasťahoval domov. Kvôli Matúškovi. Chcel by som s ním byť čo najviac. Samozrejme by som spal v hosťovskej izbe." trochu spomalil chôdzu a otočil k nej hlavu. Vilma zastala. Milan na ňu upieral sebaistý pohľad. Keď sa nad tým zamyslela, vlastne by to bol dobrý nápad. Predstavila si Matúškovu veselú tvár, keď sa dozvie, že jeho milovaný ocko bude opäť s ním. Ticho prikývla.

"Súhlasím. Kvôli Matúškovi. Bude sa tak cítiť lepšie. Vidím, aký je šťastný, keď si v jeho blízkosti." vyslovila tichým hlasom a zhlboka sa nadýchla. Milan sa usmial a ticho poďakoval. Keď vošli k Matúškovi a povedali mu novinky o jeho prepustení a o tom, že jeho ocko bude opäť bývať s nimi, takmer od radosti vyskočil z postele. Vilma po dlhej dobe konečne cítila radosť a úľavu, že je jej syn šťastný. Po chvíľke, keď podišla k oknu a do mysle sa jej opäť vrátil Sebastian, stíchla a uzavrela sa do seba.

Som otec a mávam svoje dni. Hnevám sa a bývam netrpezlivý, prísny, smutný a unavený. Ale potom si oblečiem klaunský kostým, stane sa zo mňa Quido Bublanina a v hlave zapnem podporné systémy smiechu, empatie, zábavy a humoru.

Z malej krabičky od cukríkov vyberiem červeno-červený nos na gumičke, a keď si ho nasadím, zhlboka sa nadýchnem. V očiach sa zaiskrí, telo sa napne, prsty začnú dirigovať melódiu, nohy netrpezlivo podupkávajú, hlas sa naladí do správnej tóniny. Som pripravený.

„Pripravený?“ zaklope na dvere nemocničnej izby môj klaunský kolega doktor Stresser.

Dnes Bublanina akosi nie je vo svojej koži. Je nervózny, trochu sa bojí, má trému a nos, ten vychýrený červený nos ho trochu páli. Vie, kto leží na posteli pod oknom. 

Neustále myslí na to, ako pred tromi dňami, keď jeho červený nos spal v krabičke od cukríkov, v rannom zhone nervózne zúril na dcéru.

„Alžbetka, nevymýšľaj a odchod do školy.“