Veľmi som sa tešila, keď sme mohli vyskúšať nové príchute Radlerov od Zlatého Bažanta.
Každý rok nás čaká práca na poli a záhrade a ani tento rok tomu nebolo inak. Po riadnej "makačke" sme si vždy dali nejaké osvieženie. Tentoraz stačilo do ruksaku pribaliť po plechovke Radleru a mohlo sa ísť pracovať.

Zlatý Bažant Radler Svieži ma sprevádzal, keď som plela zeleninku a jahody. Slnko, teplo a Radler... skoro ako dovolenka 😀

Radler bol s nami aj vtedy, keď sme hrabali senko pre zajace. Jeden bol málo! :D
Keby som mala zhrnúť, ako nám chutilo, tak by som povedala, že vyhral
Zlatý Bažant Radler 0,0 % Svieži BRUSNICA & RÍBEZĽA 

Bol naozaj chutný a osviežujúci, s manželom sme sa oň skoro pobili. 😀
Na druhom mieste by skončil
Zlatý Bažant Radler 0,0 % Extra Svieži GRAPEFRUIT

Oceňujem na ňom výraznejší podtón pravej horkej chuti piva. Chuť grapefruitu túto arómu len zvýrazňuje.
Na treťom a poslednom mieste skončil

Zlatý Bažant Radler 0,0 % Extra Svieži CITRÓN

Kapitola 12.

Viete aká je v Taliansku zima? Taká ako v Anglicku leto. A hoci tu na teplomery svietilo príjemných takmer 20°C mne bolo chladno a ten chlad sa mi šíril z vnútra. Nechápem to, nerozumiem tomu, ale telom mi prúdia ľadové kryštáliky, predierajú sa kosťami aj vnútornosťami a ako by to nestačilo, okrem tých ľadových pazúrov chladu cítim aj bolesť. Otupuje ma to a moja dobrá nálada sa zmenila na znechutenú. To všetko však pekne ukryjem za masku spokojnosti, pretože by som to aj tak nevedela vysvetliť a keď zdvihnem zrak k Inge, tvárim sa dokonale šťastne. Škoda len, že to nemôžem povedať aj naozaj. 

Zadívam sa na muža, ktorý pre nás prišiel na letisko. Je rovnako vysoký ako Peter a aj pekný, ibaže tak inakšie. Má svetlé strapaté vlasy a modré oči. Sústredí sa na cestu, ale občas pozrie do spätného zrkadla, kde sa nám stretnú pohľady. Vtedy si všimnem, že jeho oči sú nezábudkovo modré a bezodné, nos trošičku nakrivo, ale inak je tá jeho súmerná tvárička s jednodňovým strniskom fakt príťažlivá. 

No nie je to ten, ktorému by som dala všetko. Je ním Peter, ale toho nemôžem mať a to ma ubíja. Kiež by bol náš život celkom iný. Kiež by som ho vôbec nebola stretla. Kiež by som sa nenarodila práve mojím rodičom, ale takým, ktorí by sa o svoje dieťa zaujímali a nie ho vyhnali z domu, len čo sa rozhodlo vziať život do vlastných rúk. Bože, spomínam si na to, ako by to bolo včera... vrátila som sa domov zo školy rozhodnutá, že chcem odísť do Anglicka študovať. Už mesiace sa mi v izbe kopili rôzne brožúry. Samozrejme otec s tým nesúhlasil. Vyčítal mi, že som nevďačná, že mám zostať doma a nájsť si prácu, alebo ísť študovať na miestnu univerzitu, pretože príležitostí na študovanie je na Slovensku viac než dosť. Ibaže ja som po tom túžila celú strednú školu. Drvila som sa jazyk, aby som bez problémov vycestovala a dúfala, že mama sa aspoň raz postaví na moju stranu, ibaže to sa nestalo. Mlčky sa postavila k otcovi a na všetko čo vypustil z úst prikyvovala ako zhypnotizovaná. Pochopila som, že doma sa podpory nedočkám. A keď som vyslovila, že aj tak pôjdem, otec povedal, že už sa domov nemám nikdy vracať. Zabudli na mňa a keď som im ešte niekoľkokrát z Anglicka napísala, nikdy mi neodpísali ani nezavolali. Uvedomila som si, že ma zo svojho života nadobro odpísali. Svoje jediné dieťa. A teraz je moja rodina tu so mnou, alebo ja s nimi. Nedarovali mi život, darovali mi lásku a porozumenie a to je viac než čokoľvek. 

Rozhovor medzi naším šoférom a Johnom ma vráti do prítomnosti. Rozprávajú sa taliansky a na to sa ani náhodou nechytám. Len samé Rómeo sem a Júlia tam. 

Zrazu sa ocitáme pred hotelom a myšlienky na detstvo a Petra mi vyšumeli z hlavy. Len čo som sa rozhliadla, zamilovala som sa. Toto miesto si ma naozaj získalo na prvý pohľad. Prišla ku mne Inga, chytila ma pod pazuchu a spolu sme sa zadívali na miesto, kde strávime najbližšie dva týždne. Áno, teraz ma už zachvátila naozajstná radosť. 

Krásny deň všetkým.

Už sa určite tešíte všetci na leto. Krásne počasie, dlhé letné večery v prírode, na opekačke a grilovačke - juuj, to tiež máme radi. 🤗

Tak už len dobré občerstvenie zohnať a je o spoločnosť postarané.

A čo tak občerstvenie od Zlatý Bažant Radler?

Po týždni testovania môžem len a len odporúčať. 👍

Zlatý Bažant Radler EXTRA SVIEŽI Grapefruit

Zuzka práve vchádzala na oddelenie kardiológie, aby zistila stav pani Zimanovej. Chcela Zdenke priniesť nejaké pozitívne správy. Doktor ju uistil, že pacientka sa má dobre a z najhoršieho už je vonku.

Horšie to bolo, keď prišla na jednotku intenzívnej starostlivosti, aby skontrolovala Sebastiana. Neustále bol v bezvedomí a doktori mlčky krútili hlavou, keď sa pýtala, či je mu aspoň trochu lepšie. A tak k nemu potichu pristúpila, posadila sa na posteľ, blízko jeho ruky a nežne mu očami hladila tvár. Potom si z vrecka vytiahla malú Bibliu, ktorú vždy nosila so sebou a cielene vyhľadala jednu stať odtiaľ.

"Sebastian. Bez ohľadu nato, či ma počujete alebo nie, chcem, aby ste vedeli, že som tu s vami. Chcem nasýtiť vašu dušu pokojom a uistiť vás vo viere: 'Preto zohýnam kolená pred Otcom, od ktorého má meno každý rod na nebi i na zemi, aby vás podľa bohatstva svojej slávy posilnil mocou skrze svojho Ducha na vnútornom človeku a aby Kristus skrze vieru prebýval vo vašich srdciach, aby ste tak zakorenení a upevnení v láske  mohli so všetkými svätými pochopiť, aká je to šírka, dĺžka, výška a hĺbka, a poznať Kristovu lásku, ktorá prevyšuje poznanie, a tak aby ste sa dali naplniť celou Božou plnosťou. Tomu však, ktorý pôsobením svojej moci v nás a nad to všetko môže urobiť omnoho viac, ako my prosíme alebo rozumieme, tomu sláva v cirkvi a v Kristovi Ježišovi po všetky pokolenia na veky vekov. Amen.' (Biblia, Efezanom 3:14-21)" keď dočítala poslednú vetu, na chvíľu zavrela oči a venovala tichú modlitbu Bohu, aby sa postaral o Sebastiana podľa svojej vôle. A že všetku starosť o jeho život prenecháva v Jeho dokonalej opatere. Potom sa postavila a pomaly sa naklonila k jeho uchu. "Vaša viera vás zachráni." šepla potichu, chvíľu mlčky sledovala jeho tvár a ešte ľahko pohladila jeho ruku.

Keď potom vychádzala von z dverí, natrafila na Tomáša. Jeho tvár bola zádumčivá a neprítomná. Ako však uvidel Zuzkine oči, jemne sa usmial. 

"Dobré ráno. Som rád, že môžem vidieť ako prvú práve teba. Ako sa má Sebastian?" pristúpil bližšie k nej a skúmavo sledoval jej oči. 

"Stále rovnako. Poobede ho chcú nechať previezť. Dúfam, že všetko dobre dopadne. Všetku starosť o jeho život som prenechala v Božích rukách. Už ale musím ísť, budú ma hľadať." pomaly prešla okolo neho. Tomáš ju chytil za ruku a zastavil ju. 

Na úvod musím napísať, že ja pivo nepijem. Myslím klasické pivo. Nikdy ma to k nemu neťahalo. Tá horká chuť a pena až na nose. No, čo ja viem, nič pre mňa. Potom prišli na trh radlery. Ale až keď som z každej strany počula skloňovať slovo radler, odhodlala som sa ochutnať. Prvotná reakcia u nás doma bola - odkedy ja pijem pivo?! Oponovala som, že je to skôr malinovka ako pivo. Priznám sa, chutilo mi. V lete sa žiada aj niečo iné ako len voda, voda, voda. Vtedy som si zafixovala, že pivo sa pije len v lete a je to sezónna záležitosť, podobne ako zmrzlina. A nerozoznávala som značky - kúpila som vždy to, ktoré bolo práve v akcii. Ako totálny neznalec piva som si hovorila, že základ je všade rovnaký - chmel, slad a voda plus, pre takých ako ja, príchuť, aby to dali vôbec do úst. Podotýkam, že sa stále bavíme o nealkoholickom, alko nikdy nebolo pre mňa. V ďalšej fáze som vylúčila jednu konkrétnu značku, lebo mi po nej prišlo naozaj zle. Doteraz som presvedčená, že to bolo z toho piva a vtedy mi veľa nechýbalo, aby som sa vrátila do starých čias, keď som tento nápoj nepila vôbec. Tento môj blok zmenil až Modrý koník. Váhala som, či sa prihlásiť do testovania, keďže som práve bola vo fáze, keď som si myslela, že som s pivom nadobro skončila.  A potom som si povedala, že keby ma náhodou vybrali, bude to asi znamenie, aby som radlerom dala ešte jednu šancu.

Keď som otvorila prvý Radler Extra svieži Citrón, s malou dušičkou som čakala, či sa nezopakuje moja negatívna skúsenosť s posledným pivom inej značky. Zapíjala som zeleninové placky a obed mi v ten deň skutočne padol na úžitok. Hoci musím napísať, že samotný nepatrí k mojim favoritom, ale s dobrým jedlom stojí za to. 

Do príchute Radler Svieži Brusnica & ríbezľa sa mi veľmi nechcelo - jedno balenie som posunula otcovi, nech testuje on. Bol to však predsudok z predchádzajúcich skúseností, keď mi prišli takéto netradičné príchute ako presladená umelina. Teraz môžem s čistým svedomím napísať, že tento radler je ten naj, aký som kedy pila. Naozaj. Hodil sa mi úplne ku všetkému, najviac však len tak na zahnanie smädu a k relaxačným činnostiam. 

Radler Extra svieži Grep som začala testovať neskôr a hoci som bola zvedavá na ďalšiu príchuť, nedávala som mu veľké šance. Však grep je vo všeobecnosti kyslý, tak ako by mohol chutiť v pive, keď je úplne bez cukru? Lenže on zaujme už vôňou. Hneď po otvorení plechovky vás donúti uveriť, že bude chutný. Krásne totiž vonia po pravom grepe a chuť napodiv vôbec nie je taká horko-kyslá, ako som čakala. Priznám sa, mám rada ten pocit, keď otvoríte plechovku, ona pukne a vy zacítite príjemnú vôňu. U grepového radlera to presne tak bolo. Dokázala som ho piť po dúškoch aj tri hodiny.

Musím priznať, že k predchádzajúcim návykom sa už asi nevrátim. Nebudem už striedať pivá rôznych značiek. Počkám si na Zlatý Bažant a kúpim si viac plechoviek naraz. Však pivo sa tak ľahko nepokazí. A budem ho piť nielen v lete, ale vždy, keď budem smädná. Lebo Zlatý Bažant 0,0 % má kopec výhod:

a) Dá sa piť pri práci aj počas jazdy autom, keďže v ňom nie je alkohol. 

Bolo skoro ráno, keď sa Peter zobudil na zvonenie telefónu. Unavene zamračil čelo a rozospato pozrel na displej. Okamžite vybehol z postele, keď mu objasnil Sebastianov kamarát, primár neurochirgie, vážny stav Sebastiana. Petrovi ozrejmil, že Sebastian mu dal inštrukcie, aby ho nasmeroval, v prípade jeho neprítomnosti, do ktorej nemocnice má nastúpiť. A keďže primár Richter vedel, že Sebastian Petra často spomínal, rozhodol sa mu zavolať a povedať mu skutočnosti o jeho autonehode. Peter mu sľúbil, že príde ihneď, ako sa mu podarí zohnať letenku. Keď zložil telefón, rýchlo podišiel ku kávovaru, urobil si kávu a naštartoval svoj notebook. Potreboval zistiť, v akom čase odlieta lietadlo a koľko má času nato, aby v nemocnici dokázal všetko vyriešiť. Medzitým si v rýchlosti nahádzal všetky potrebné veci do dvoch kufrov a položil si ich k dverám. Keď sa mu podarilo zarezervovať letenku, rýchlo sa osprchoval a hodil na seba bundu. V rukách držal motorkársku prilbu a snažil sa vytočiť číslo riaditeľa, aby si s ním mohol zajednať rýchlu schôdzku. Keď otváral dvere, pred jeho tvárou sa zjavila Linda. Zamračene na ňu stiahol obočie. Linda sklopila pohľad na jeho kufre.

"Ty niekam odchádzaš?" spýtala sa zarazene. Peter ju obišiel a zabuchol dvere. Ponáhľal sa do garáže pre motorku. Linda mu bola pár krokov za chrbtom.

"Nemám čas ti niečo vysvetľovať." otvoril dvere garáže a posadil sa na motorku. "Ale áno, odchádzam. Hovoril som ti, aby si ma už nevyhľadávala." povedal rázne, nasadil si prilbu a vyrazil bez ďalšieho vysvetľovania preč. Linda za ním hľadela s pootvorenými ústami. Hnev sa jej postupne vkrádal do žíl.

"To sa ešte uvidí, či tak ľahko odídete, pán doktor Stránsky." zasipela a vyhľadala svoj telefón v kabelke.

Peter zaparkoval na svojom mieste ako obvykle a vošiel zadným vchodom dnu do nemocnice. Nervózne sledoval výťahy, kým sa niektorý z nich uvoľní. Napätie, ktoré ho zaplavovalo ho prinútilo k tomu, že vbehol ku schodisku a rýchlym krokom sa snažil dostať až na horné poschodie. Keď vstupoval do kancelárie riaditeľa, sekretárka sa na neho milo usmiala. Peter ju letmo pozdravil a spýtal sa, či môže vojsť. Opäť mu s úsmevom odpovedala, že pán riaditeľ ho už očakáva. Peter rázne otvoril dvere a zastavil sa pri stoličke, oproti riaditeľovej vážnej tvári.

"Dobrý deň, pán doktor, nech sa páči, posaďte sa." vyzval ho neprístupne. Peter sa prekvapene zamračil. Nechápal tomu jeho chladnému správaniu.

Pekný deň prajem, 

chcela by som sa opýtať či je tu niekto alebo nemá známeho, kto je na VŠ v Ružomberku v odbore Fyzioterapia. Mala by som par dotazov. 

Ďakujem. 

Milujem máj, za mňa je to vždy čas, kedy nasávam energiu, túžim sa túlať kade-tade a iba si užívať obyčajno neobyčajného. Tak tomu je aj tento rok a, vďaka Zlatému Bažantovi a Modrému Koníku, som si mohla osviežiť tieto dni a výlety chutným a sviežim pivkom.

Keď som sa dozvedela, že budem testovať TOTO pivko, tak som sa, úprimne, veľmi potešila, lebo mám mlsný jazýček a rada si pochutnám na jedle a pití. Som proste telom a dušou bohém a fajnšmeker. Ale bohužiaľ, a v mojom prípade bohudík mám aj „diagnózu", že sa snažím zdravo žiť, píšem si kalorické tabuľky a svoj denný príjem kcal si strážim. Preto si vždy poviem, že či mi to pivko ako osvieženie stojí za to, pri tom počte kcal a cukru, ktoré obsahuje. No tu som mohla povoliť uzdu svojej kontrole nad kalóriami a kľudne si ho dopriať. Týmto chcem poďakovať Zlatému Bažantovi, že prišiel na trh s niečím takýmto, lebo ja som si už roky hovorila, aké by to bolo super, a keď prišla na trh „light" verzia. Tak som si povedala: „Fajn, ale aj tak to ešte nie je pre mňa bez výčitiek." Len pre predstavu pripájam fotku, ako je to pri týchto pivkách s kcal a cukrami. Rozdiel je až 150 kcal z 214 kcal, čo je teda pre mňa naozaj dosť. A aj napriek tomu mu to neuberá na chuti.

Hneď na prvý výlet sme zamierili s manželom na Muránsky hrad. Išli sme na bicykloch. Prevýšenie bolo cez 1000 m.n.m, tak si viete predstaviť tú radosť, keď sme si to vyšliapali a mohli sme sa podeliť o Zlatý Bažant Radler 0,0 % Extra svieži Grapefruit. Po otvorení ma hneď prekvapila horkastá chuť, ktorá mi pripomínala ozajstné pivko, tiež aj svieža chuť vďaka grepu a najviac sa mi páčilo, že som tam necítila veľa cukru, ako to býva pri bežných radleroch, kde mi to už viac príde ako malinovka a pomenej tam cítiť chuť piva.

Ako druhého favorita by som Vám predstavila Zlatý Bažant Radler 0,0 % Svieži Brusnica & ríbezľa. Druhý nie preto, že by chutil menej. Práveže chuťovo bol veľmi príjemný, chuť ovocia bola veľmi originálna a mne lahodiaca. Hneď po prvom pití som si ho vedela predstaviť ako súčasť letných miešaných drinkov. Len kvôli tým kcal, určite budem preferovať radšej verziu Extra svieži, ale ani na toto pivko nezanevriem a po prižmúrení oka si ho doprajem. Manželovi toto pivko veľmi chutilo, určite je to jeho favorit. Zobrala som ho aj na rybačku a chlapi vôbec nespoznali, že by tam bolo ubraného cukru a pochutnali si na ňom po celom dni na slniečku. Takže s pokojným svedomím ho môžete dopriať svojim polovičkám, neofrflú ho.

U nás na treťom mieste skončil Zlatý Bažant Radler 0,0 % Extra svieži Citrón, v ktorom som už ako koncovú chuť cítila umelé sladidlo a aj chuť citrónu nebola tak výrazná, ako by som čakala. Ale zhodnotila by som ho tak, že neohúri, ale ani neurazí a určite nezapadne prachom v období grilovačiek a výletov.

Teším sa, že na trh prišli aj pivká, ktoré nerobia okrúhle brušká a budeme si ich môcť, my žienky, vychutnať bez výčitiek a kľudne aj dve-tri za večer, ak bude príležitosť.

Bonsaj je živé umelecké dielo, dokonalá miniatúrna kópia stromu rastúceho v prírode. Skúsme sa ale naladiť na jeho dušu a vnímať jeho pocity, keď musí žiť v tej malej nádobke. Je síce krásny a obdivovaný, s láskou orezávaný a tvarovaný tak, aby navodzoval ilúziu starého stromu, no predsa len je izolovaný od svojho prirodzeného prostredia.

Dieťa je tiež živé umelecké dielo, ktoré by ale nemalo by byť kópiou a ani ilúziou ničoho starého…

K porovnaniu dieťaťa a bonsaja ma inšpiroval príbeh rodiny s dvomi malými deťmi. Staršia 4-ročná dcéra stále odchádzala z domu a radšej sa túlala po dedine. Na podnet otca sa rodičia rozviedli pre odlišnosti v povahe a nezhody v názoroch na výchovu detí. Matka bola perfekcionistka – vo všetkom musela mať poriadok, dbala na dodržiavanie pravidiel, všetko kontrolovala, usmerňovala, kritizovala a kričala. Preferovala čistotu a “kostolné” správanie. Jej koníčkom bolo pestovanie bonsajov. Otec bol lesník a jeho prístup k životu bol viac spojený s prírodou a určitou slobodou (aj) v hraní. Predovšetkým staršia dcéra chcela po rozvode odísť s otcom, no matka to rázne odmietala. Zdôvodňovala to tým, že deti sú po príchode od otca špinavé, zafúľané, vyčerpané. Dve odlišné osobnosti rodičov a dva odlišné výchovné prístupy sú pre vývin a výchovu dieťaťa rizikom. Nájsť kompromis a zlatú strednú cestu by mali hľadať obaja rodičia. Dieťa má problém zjednotiť v sebe rozdielne vlastnosti rodičov a vytvoriť si svoju vlastnú  identitu. A matkin záujem o bonsaje je symbolickým zhmotnením aj jej výchovných postojov.

Cesta k vypestovaniu vlastného bonsaja je dlhá a rovnako je to aj s výchovou dieťaťa.

Tvorba bonsajov si niekedy vyžaduje radikálnu akciu – malé stromčeky sú strihané, niektoré vetvičky sú odrezané, iné sú priviazané k sieťam alebo ohnuté drôtom. Korene sú skracované a minimalizované. Potrebné je neustále tvarovanie, drôtikovanie, pristrihovanie, ohýbanie, usmerňovanie…

Na pestovanie bonsajov potrebujete špeciálne pomôcky: Rôzne kliešte, nožnice, háky, ohýbače, dláta, pílky, metličky, pinzety, lopatky, sitá, kefky drôty, sieťky, špeciálne črepníky a iné nádoby, zeminu, hnojivá, rukavice, prípravky na ošetrovanie rán.

Keď zadám v online kníhkupectve do vyhľadávania heslo "výchova", vyskočia na mňa stovky kníh. Pre mňa ako knihomoľa celkom lákavá predstava. Sú ľudia, ktorí tvrdia, že knihy o výchove nikdy nečítali, lebo teória je síce pekná, ale realita je nakoniec úplne iná. Samozrejme, pokiaľ dokážu dieťaťu rozumieť, venovať sa mu a komunikovať s ním, nie sú o nič horšími rodičmi, aj keď neprečítali ani jednu knihu o tejto téme. V konečnom dôsledku je to vždy o konkrétnom dieťati a jeho vzťahu s rodičmi. Koho však knižky bavia, vie potom aplikovať prečítané poznatky na individualitu svojho dieťaťa alebo detí a lepšie rozumieť celému procesu výchovy. Pre mňa boli knihy o výchove jasná voľba a čítam ich rada, s otvorenou mysľou všetkým novým myšlienkam a názorom. Prečítala som ich už niekoľko desiatok a chcela by som sa s vami podeliť o tipy na tie, ktoré sa mi najviac páčili.

Samostatné dieťa alebo ako sa stať lenivou mamou

Anna Bykovova

Knižka je veľmi svieža a vtipná s milými ilustráciami. Číta sa rýchlo a dáva cenné rady, ktoré sú "z prvej ruky" - autorka má dvoch synov a pracovala aj ako učiteľka v škôlke a vzťahová poradkyňa pre dospelých. Vďaka tomu má hlboké poznatky o ľudskej a detskej psychológii, ktoré zručne prepája a dáva mnohé praktické rady dp konkrétnych každodenných situácií. Hlavná myšlienka knihy je, že sa nemusíme báť dieťaťu dať priestor na samostatnú prácu, učenie sa nových zručností a pomoc v domácnosti. Je to totiž vynikajúca príprava na život a v neposlednom rade veľká úľava pre nás, rodičov. Šikovné a samostatné dieťa je jednoznačne niečo, čo nám budú závidieť naši kamaráti aj rodinní príslušníci.

S láskou o dětském spánku

Lenka Medvecová Tinková

Zuzka s Tomášom sedeli mlčky v jeho lekárskej izbe a držali sa za ruky. Spoločne s privretými očami sa oddávali tichej modlitbe za Sebastiana. Po pár minútach Zuzka otvorila oči a chvíľu sledovala Tomášovu pokojnú a sústredenú tvár. Ticho sa poďakovala za tento okamih. Vždy túžila po partnerovi, s ktorým bude môcť zdieľať svoju vieru v Boha. Pri Tomášovi to šlo prirodzene a bolo to súčasťou ich väzby. Po chvíli aj Tomáš otvoril oči a zahľadel sa na ňu.

"Ďakujem." šepla Zuzka prvá. Tomáš spytujúco zdvihol obočie.

"A za čo?" nežne sa usmial.

"Za tvoj úprimný vzťah ku mne. Vážim si ťa za to." objala ho okolo krku a jemne mu pobozkala líce. Tomášova tvár zvážnela. Do mysle sa mu opäť dostala myšlienka o návrate Petra. Niečo v jeho vnútri ho tlačilo k tomu, aby jej to povedal. Keď sa Zuzka odtiahla a uvidela jeho ustaraný pohľad, pohladila palcom vrásku, ktorá sa mu zjavila na čele.

"Ja verím tomu, že Sebastian bude v poriadku." snažila sa zjemniť jeho stiahnutú tvár. Myslela si, že to mu spôsobovalo trápenie, ktoré sa mu zračilo na tvári. Tomáš si jemne vydýchol a vzal si jej ruku do svojej. Pohľad sklopil na jej prsty a jemne sa s nimi hral.

"Alebo ťa trápi niečo iné?" so záujmom sa snažila vyhľadať jeho pohľad. Mobil na stole, ktorý si tam položil predtým, než sa oddali modlitbe, mu začal náhle vibrovať. Zuzka sa pozrela smerom k tomu zvuku a potom sa opäť otočila k Tomášovi. Venoval jej ľútostivý pohľad a potom rýchlo vstal k stolu. Volal mu kolega, ktorý ho chcel informovať, že Sebastianovi už urobili všetky vyšetrenia a chystajú sa na jeho operáciu. Objasnil mu však, že majú dosť vážny problém. Sebastian stratil veľa krvi a môže sa stať, že počas operácie úplne skolabuje. Nemali totiž dostatok jednotiek krvi jeho krvnej skupiny. Tomáš zistil podrobnosti a keď zložil, ustarane sa zahľadel do okna. Premýšľal, komu by mohol v tejto neskorej hodine zavolať, aby Sebastianovi pomohol. Zuzka k nemu pomaly podišla a chytila ho za ruku.

Pred pár týždňami som napísal list. Bola to vlastne pozvánka a podpísal ju vlastnou rukou otec najväčšieho počtu "srdiečkových detí" na Slovensku - primár Oddelenia detskej kardiochirurgie Matej Nosáľ. Zalepil som obálku, napísal na ňu adresu a odniesol na poštu. A keďže osud si niekedy povie  "tak nech", tak sa to celé nakoniec podarilo.

Dnes ráno presne o deviatej zaklopala na dvere nášho Oddelenia detskej kardiochirurgie pani prezidentka Zuzana Čaputová. 

Prišla k nám s úsmevom v očiach a my sme ju na chvíľu pozvali do sveta srdiečkových detí. Nebudem vám opisovať celý priebeh jej návštevy - samozrejme, našla si čas na malých pacientov na oddelení....

... primár Nosáľ jej porozprával o tom, ako funguje naša "opravovňa srdiečok"....

... a nechýbalo foto s naším tímom.

Potom sme si sadli za stôl a mal som na chvíľu možnosť vidieť, aké to je, keď oproti vám sedí človek na správnom mieste.

Po druhej sekcii, ktorá bola akútna s diagnózou placenta preavia, som pôrodnicu opúšťala s tým, že ma tam už nikto neuvidí. Za ten čas strávený na oddelení som toho stihla zažiť viac než dosť. A to nie len, čo sa týka mňa samotnej. Videla som zblízka rôzne problémy mamičiek, ale aj samotných detičiek. To ma len utvrdilo v tom, že tehotenstvo aj pôrod, to nie je prechádzka ružovou záhradou. Tu ide často nie o život, ale o životy. Naša druhorodená bola síce narodená o mesiac skôr, ale s peknou váhou takmer tri kilá rýchlo napredovala. Museli sme  absolvovať rehabilitácie, lebo uprednostňovala „jednu stranu“, ale inak sme nemali žiadne problémy. 

Manžel aj ostatní členovia našej rodiny ma v tomto rozhodnutí len podporovali. Najmä moja mama mala pred očami krvavú scénu ako z hororu, a tak si ani nevedela predstaviť, že by som do toho rizika išla dobrovoľne ešte raz. Ale...

Ako išiel čas a naše dve dcéry rástli a robili nám radosť, tak mi začala v hlave blúdiť myšlienka...čo keby. Vždy som chcela tri deti. Neviem prečo. Ale čoraz viac som začala mať pocit, že nie sme „kompletní“. My ženy to tak akosi máme, keď po niečom začneme túžiť, je veľmi ťažké sa uspokojiť s tým, že to mať nebudeme alebo, že to nejde. A tak som môj plán o treťom bábätku predostrela môjmu manželovi. Nebol proti, len mal obavy o mňa. Čo keby sa niečo pokazilo, čo keby sa problémy zopakovali. Navrhla som, že pôjdem na vyšetrenie a opýtam sa môjho gynekológa ako to vidí on. Bola som trošku skeptická, keďže mi navrhoval sterilizáciu už pri druhej sekcii. 

Prešli dva roky od pôrodu a ja som bola úplne v poriadku. Po vyšetrení nevidel môj gynekológ problém, aby sme sa o bábätko znovu pokúsili. Keď som sa pýtala, či bude situácia s placentou rovnaká, odpovedal, že môže aj nemusí. Nedá sa to nijako ovplyvniť, ale že to budeme od začiatku sledovať. Domov som odchádzala nadšená a plná očakávaní. 

Keď sme postupne oboznámili naše rodiny s tým, že chceme mať tretie dieťa, tak väčšinou nás odhovárali. Ja sa ani nečudujem, išli sme naozaj do rizika, ale ja som proste cítila, že to inak byť nemôže. Že by som potom celý život rozmýšľala, čo keby...Musím sa priznať, že počatie nášho „tretiatka“ nám trvalo najdlhšie. Čo v preklade znamená asi štyri mesiace. Viem, že je to smiešne málo, ale ja som sa už reálne začala báť, že z toho nič nebude. 

Nakoniec sa to podarilo. Menštruácia mi meškala jeden deň a ja som vedela, že ťa už mám pod srdcom. A mala som pravdu, dve čiarky na asi štyroch testoch to potvrdili. Manželovi som naše tretie dieťatko „darovala“ ako prekvapenie na Mikuláša. Bol nadšený a postupne aj ostatní z našej rodiny. Aj keď strach sme mali všetci, no ja určite najmenej. 

Zuzke sa zdalo, že všetko vidí spomalene. Hlboko sa jej dotklo, keď uvidela, v akom stave sa Sebastian nachádza a rýchlo vyšla von. Nevedela prečo, ale pocítila silnú úzkosť. Akoby sa to dotýkalo hlboko jej srdca. Tomáš vyšiel von a ráznym krokom k nej pristúpil.

"Si v poriadku?" sadol si k nej a vzal si jej ruku do svojej. "Vyzeráš bledo." vnímavo si ju prezeral.

"Ja, sama tomu nerozumiem. Jeho stav sa ma hlboko dotkol. Myslíš, že bude v poriadku?" ustarane k nemu vzhliadla.

"Vyzerá to vážne. Chcel som zbehnúť na oddelenie, kde mu budú robiť vyšetrenia. Ostanem však tu s tebou. Oni vedia, čo robia. A keď ti bude trochu lepšie, pôjdem zistiť, ako je na tom." palcom ju jemne pohladil po líci a venoval jej nežný pohľad. Zrazu mu zazvonil telefón. Bola to Vilma. Dožadovala sa zistenia, či vie niečo nové. Tomáš prekvapene stiahol obočie. Zdalo sa mu, že je Vilma až príliš vypätá. Aj Tomáša sa tá správa dotkla, za ten krátky čas si Sebastiana obľúbil, zdalo sa mu však, že Vilma to prežíva omnoho intenzívnejšie.

"Pani riaditeľka, práve Sebastiana priviezli. Robia mu vyšetrenia. Keď budem vedieť niečo nové, dám vám vedieť." snažil sa ju upokojiť. 

"Ako je na tom? Ale povedzte mi pravdu." spýtala sa zlomene. Začali ju obliehať výčitky svedomia. 

Zuzka práve vystupovala z auta a prichádzala k dverám. So záujmom sa pozrela dozadu, či ide Patrik za ňou. Ten sa na ňu veselo usmial. Keď sa otočila naspäť a otvárala dvere, jeho tvár mu zvážnela. Vedel, aký rozhovor čaká Zuzku a Alenku. Z kuchyne Zuzka zacítila nádhernú vôňu. 

"Mami, zdá sa mi to alebo varíš moje obľúbené jedlo?" so záujmom pristúpila k Alenke, ktorá stála nad hrncom a s láskou ju pobozkala na tvár. Pohladila Zuzku po tvári, keď sa nakúkala spoza Alenkino plece. Po chvíli sa k nej Alenka otočila. 

"Varím, dcérka. Chcela by som sa s tebou totiž o niečom vážnom porozprávať." odvážne pozrela Alenka na Patrika. Ten jej venoval povzbudivý úsmev. Zuzka sa posadila za stôl a vytiahla si mobil. Letmo skontrolovala, či neprepočula Tomášovu odpoveď.

"Aj ja som sa chcela s vami o niečom rozprávať. Vlastne, chcela som vám niekoho predstaviť, ale dnes to asi nebude možné." sklamane položila telefón na stôl a zahľadela sa na Alenku, ktorá sa opäť otočila k vareniu. Úplne sa stratila vo vlastných myšlienkach a prepočula, čo Zuzka povedala. 

"Tak, mami, o čom si sa chcela so mnou rozprávať?" veselo sa Zuzka usmiala a bezstarostne sa začala pohrávať s retiazkou, ktorú jej daroval Tomáš. Aj napriek tomu, že sa jej neozval, cítila šťastie, keď si na neho spomenula. Alenka vypla sporák, naservírovala jedlo do dvoch tanierov a položila ich pred Zuzku a na Patrikovo miesto. Ten podišiel k nej, s láskou ju pohladil po chrbáte a ochranársky ju objal okolo pliec. Zuzka sa na oboch zmätene pozerala. Zrazu zaznel zvonček. Zuzka na nich ešte raz vnímavo pozrela a vstala. 

"Pôjdem otvoriť." pomaly podišla k dverám. Alenka sa pozrela na Patrika so spytujúcim pohľadom. Nečakala, že ich vyruší nečakaná návšteva. 

Sú “zlé“ deti skutočne „zlé“? Sú náročné deti skutočne náročné? Sú neposlušné deti skutočne neposlušné? Sú hlúpe deti skutočne hlúpe?

Deti nám svojim správaním vždy niečo signalizujú, často im nerozumieme a trestáme ich za to. Pochopenie toho, prečo sú deti také, aké sú, dáva nový pohľad na ich problémy a nové možnosti v ich výchove. Najjednoduchšia a najčastejšia cesta vo výchove detí je totiž ich obviňovanie za to, aké sú.

V texte Starého zákona sa uvádza: “Trestám vinu otcov na synoch do tretieho a štvrtého pokolenia tých, čo ma nenávidia, ale milosť preukazujem tým, čo ma milujú a zachovávajú moje prikázania.“

Či už veríme alebo neveríme, či si to vysvetľujeme tak alebo inak, zamyslime sa a uvedomme si, kto za čo môže.

Môžu iba deti za to, aké sú?

Už len uvedomenie, že všetko, čo deti majú, majú od svojich rodičov, im pomáha a oslobodzuje ich.

Bol čas návštev a k Zuzke do sesterne pristúpila staršia žena s ustaraným pohľadom. 

"Dobrý deň sestrička, viete mi prosím povedať číslo izby, kde leží moja dcéra?" jej oči Zuzku zaujali. Boli plné lásky a obetavosti. Zdalo sa jej však, že žena je veľmi zadýchaná a bledá. 

"Samozrejme, ale ešte predtým, sa prosím, na chvíľu posaďte a vydýchajte sa." podoprela ju Zuzka rukou a pomohla jej usadiť sa v sesterni na stoličku. Potom jej priniesla pohár vody. Žena jej v tichu poďakovala a odpila si z pohára. 

"Veľmi potrebujem vidieť svoju dcérku." vyslovila opäť naliehavo. 

"Iste, povedzte mi jej meno." nežne ju povzbudila Zuzka. 

"Zdenka Zimanová." vyslovila a opäť sa napila vody. 

Moje testovanie. 🙏❤️ V prvom rade sa chcem poďakovať za túto možnosť. 🙏 Začala som hneď, ako mi dorazil balíček... Ako prvl som skúsila penu. Už po prvom použití som cítila, ako mi ostala pokožka jemnejšia. Takže pena neskutočne krásne vonia, super sa nanáša. Odporúčam na mastnú pleť. 🙏❤️ Ako druhý som skúšala gél a potom masku. Oba produkty sú neskutočne super. Ja sama za seba môžem potvrdiť, že moja problémová mastná pleť je na tom o 70 percent lepšie ako bola pred použitím prípravkov. 🙏 Určite ostanem verná a buďem ju ďalej používať. ❤️ Jediné, čo by som vytkla je, že čistiaca voda neočistí tak, ako som očakávala, ale inak za mňa maximálne super. 🙏 Odporúčam všetkým, ktoré majú mastnú problematickú pleť. Za mňa TOP. Určite vyskúšajte. Po pár dňoch budete cítiť zmenu. 🙏

#test_yvesrocher8 #recenzia #skusenosti_purealgue²⁷

Kapitola 11.

„Beka, srdiečko, máš už zbalené? O polhodinu odchádzame na letisko!“ zvolala na mňa Inga spod veľkého schodiska a určite sa so zaklonenou hlavou dívala na poschodie, kedy sa uráčim ukázať dole. Spoza dverí jej hlas znel tlmene, takže som sa mohla vyhovoriť, že ju vôbec nepočujem. 

Bolo skoro ráno, za oknami vládlo šero, ale keďže Inga chcela byť na obed tam, museli sme sa s Johnom prispôsobiť. Prechádzala som sa po izbe hore dole, sprava doľava a kontrolovala, či som si vzala všetky doklady aj lieky na nevoľnosť. 

Bola som v hroznom strese, ale keď som pozrela na mobil, svietila tam správa od Leny. Písala, že nám želá šťastnú cestu, užitie si dovolenky, alkoholom nabité noci, akoby sa to v mojom prípade dalo a ja si mám poriadne a to doslova zatrtkať. Och, také trápne a nechutné slovo, no vyprskla som do smiechu, čo bolo isto jej zámerom. Rozosmiať ma. Už tak dlho som sa poriadne a schuti nesmiala. Akoby dni naplnila melanchólia. Niežeby človek pri pohľade z okna skákal od radosti, ale mohlo by to byť aj lepšie. V januári ešte stále vládli zimné dlhé noci. Kým prídu pekné slnečné rána, ktoré rozžiaria môj deň, ešte sa načakám. No na jar by sa malo narodiť bábätko a to rozžiari dni samo o sebe a zrejme aj noci. 

Vďaka tomu smiechu som sa konečne uvoľnila a usmiala sa na seba do zrkadla. Na pery som si naniesla skvelý nový rúž, voňajúci po čokoláde, hodila na seba šedý kardigán, aby som sa doňho mohla kedykoľvek zamotať ak by ma prepadol náhly chlad. 

Moje najpohodlnejšie rifle už ležali na dne šatníka a musela som si kúpiť nové, pretože sa mi zväčšili úzke boky. Veru, zbohom modelkové rozmery, ale aj tak som bola stále sexi. A keď som sa teraz videla v zrkadle, nové džínsy, (skrátka sveter) a rúž, bola to proste bomba. Z profilu mi trčalo aj bruško ale pohľad spredu na nič neupozorňoval. 

1. Nie je žiaľ ojedinelé, že zaťkovia alebo nevesty nemajú svoju svokru v láske alebo to platí opačne – ona si neobľúbila ich. Čo myslíte, prečo tento rodinný problém tak často vzniká?

On nevzniká, on je starý ako ľudstvo a sprevádza rodiny naprieč generáciami. Čiže má svoje hlboké korene a opakuje sa v každej generácii.

Každý muž a každá žena sa raz stanú otcom a matkou, a stanú sa aj zaťkom a nevestou, a určite budú aj svokrom a svokrou. V jednej osobe zažívajú pocity trpiacej nevesty a dominantnej svokry. Nesú si v sebe celý archív ich pocitov.

Skúsme krátku meditáciu. Zatvorte si oči : Pokojne dýchajte a predstavte si svojho malého syna alebo dcéru …, skúste vnímať ich detstvo….,predstavte si ako sa spolu hráte, spievavate, smejete sa, uspávate ich. Sledujte ako vaše deti rastú, dospievajú …., až raz, ste v nádhernom kostole, v ktorom vediete svoju dcéru/syna k oltáru, kde na nich čakajú ich partneri …, nežne sa pobozkajú a spolu odchádzajú…, zostávate sama, …. iba z diaľky sledujete, akí sú šťastní, občas si nerozumejú, hádajú sa, smejú sa, kričia na deti …, a vy ste z toho zmätená – utekať tam, niečo im treba povedať, zachrániť maličké deti. Ozýva sa váš materský alebo otcovský cit. Akoby ste zabúdali, že vaše deti vyrástli. Niečo sa vrátilo a vy možno trpíte. Precíťte tieto pocity a iba ich predýchajte aby sa rozpustili.

2. Môže ísť aj o generačné rozdiely v názoroch, alebo napríklad aj nesúhlas s výchovou či starostlivosťou o dieťa – vnúča. Určite existuje cesta pre mier a pokoj v rodine. Čo navrhujete? Kto by mal ustúpiť? Ako nájsť zlatú strednú cestu?

Sú to priam zákonité generačné rozdiely a s rozdielovými názormi skoro vo všetkom. Vždy však máte dve cesty – máte možnosť, v nezhodách pokračovať alebo nájsť mier a pokoj aj pre ďalšie generácie.

Uspávačikov nie je nikdy dosť. Veď kto by sa nechcel dobre vyspať? A teraz sa pýtam aj za rodičov 😀 Väčšina z nás to dobre pozná…. dlhé uspávanie, časté budenie sa v noci a našou osobnou špecialitkou je aj skoré ranné vstávanie.

Zvykli sme si, veď čo iné nám ostáva. S večerným uspávaním však našťastie nebojujeme. Keď bol Tondík ešte malé pidi bábo zaspával a spal jedine pri zvukoch bieleho šumu z našej milovanej žirafky 🙂 neskôr sa k nej najmä večer pridal aj kolotoč s projektorom a šumom. Nakoniec Tondik dospel do takého bodu, že nič z toho pri uspávaní nepotrebuje… sama tomu nedokážem uveriť ale dočkali sme sa! 😁 vďaka #fisherprice nemal Tonda problémy zaspinkať pokojne a bez plaču 🙂 s pokojným svedomím môžem napísať že nám títo pomocníci s bielym šumom veľmi pomohli a mne osobne neraz zachránili nervičky pred kolapsom 😅🙏🏻

Ale k veci! 😇 Aj tento rok sa pre Fisher-Price nesie v znamení skvelých noviniek. A jednou z nich je aj tento rozkošný uspávačik plyšový medvedík so svetluškami. Medvedík je rozkošný mojkáčik, ktorého si drobček môže k sebe pri zaspávaní privinúť. Medvedíkov pohárik so svetluškami slúži ako projektor hviezdnej oblohy s bielym svetlom alebo žlté svietidlo s lietajúcimi svetluškami. Na poháriku si viete nastaviť rôzne druhy zvukov ako - jemné melódie, uspávanky, zvuky prírody či biely šum. Dostal vás tento rozkošný macko so svojou lampičkou? Ak áno máte šancu ho vyhrať a tešiť sa z neho doma aj so svojím malým (ne)spáčom. 🥱😴

Pravidlá súťaže

🤎 Like na tento súťažný článok

🤎 Do komentára napíš aké dva druhy svetiel sa dajú nastaviť na Medvedíkovom poháriku so svetluškami

Čo potrebujú neposlušné deti, aby boli poslušné? Zážitky a aktivity! Aktivity, ktoré ich fascinujú a rastú s nimi. Deti inštinktívne vedia, čo všetko dokážu a nemusia sa to učiť. Potrebujú iba priestor, v ktorom sa to všetko môže diať.

Mozog sa vyvíjal milióny rokov hlavne vďaka tomu, že človek veľa chodil. Deti veľmi rady skáču, chodia po obrubníkoch a nie po chodníku, keď prší milujú mláky, s radosťou sa točia do kruhu, až kým nespadnú a pritom sa smejú. Dospelý ale tieto detské činnosti brzdia, nechcú aby sa dieťa bláznilo v blate, aby sa točilo, chodili po obrubníku.

Je potrebné si uvedomiť, že tieto inštinktívne aktivity vyžaduje mozog kvôli svojmu vlastnému vývoju a pri týchto pohyboch si vytvára nové synapsie, ktoré tvoria mozgovú kôru. Ako sa potom môže vyvíjať mozog dieťaťa, ktoré nebehá, netočí sa, neskáče a nelezie?

Medzi výchovou a učením sú práve tieto praktické zručnosti, ktoré sú deťom veľmi blízke. Udalosti každodenného života umožňujú deťom spoznávať a ovládať tieto aktivity a s nimi spojené zážitky. Získavajú ich opakovaním ale aj pozorovaním a jednoduchým vysvetlením.

Rodičia ale svoje deti ochraňujú, možno až hýčkajú. Často je to práve strach rodičov, ktorý ich núti reagovať zákazmi ako “nechoď tam, nelez tam, neskáč, nehádž, nebehaj, buď doma…,” namiesto toho, aby im dovolili vyliezť na strom, hádzať kameňmi, skočiť do kaluže, ísť za kamarátmi. A tak vznikajú základy neposlušnosti! Všetko, čo je zakazované, dáva prirodzenú silu na boj a prekonávanie príkazov. Neposlušné deti bojujú, poslušné deti to vzdávajú a rezignujú.

Deti potrebujú vnemy a zážitky v rôznych situáciách a prostrediach. Ak ich nemajú, nájdu ich vo virtuálnom svete. “Buď radšej doma!” – to je príležitosť, pri ktorej už malé deti získavajú zručnosti v ovládaní rôznych technológií ako mobily, počítače, tablety.

Či už sa rozhodnete nechať prepichnúť ušká bábätku alebo počkať na neskoršie rozhodnutie dieťaťa, čaká vás výber prvých detských náušníc. V tomto článku vám prinesieme rady, čo všetko by ste mali pri ich obstaraní zvážiť, aby vášmu dievčatku dobre a dlho slúžili.

Ako správne vybrať detské náušnice?

Odborníci z ateliéru KLENOTA radia: „Ak vyberáte náušnice pre malé bábätko, najvhodnejšou voľbou budú tie so zapínaním na tzv. brizuru, kedy sa náušnica zapína vpredu do očka. Nehrozí tu náhodné odopnutie alebo zachytenie o oblečenie, navyše je náušnica zo všetkých strán hladká, takže sa o ňu bábätko nemôže poškriabať. Tento typ náušnice môže dievča nosiť až do ôsmich rokov.“

Kedy nechať dieťaťu prepichnúť uši?

Prepichnutie uší sa väčšinou vykonáva u bábätiek v období po očkovaní hexavakcínou, teda od konca šestonedelia do približne 8 mesiacov. Výhodou takto skorého prepichnutia je rýchlosť a minimálna záťaž pre bábätko, ktoré si na tento zážitok neodnesie žiadnu spomienku. Druhou možnosťou je nechať rozhodnutie o prepichnutí uší na dieťati. Niektoré dievčatká najčastejšie vidia náušnice u mamičky či kamarátok a zatúžia po nich natoľko, že si o prepichnutie ušiek povedia samy.

Oplatia sa náušnice z pravého 14kt zlata?

Pre správne fungovanie organizmu potrebujeme mať v tele dostatočnú zásobu vitamínov a minerálov. Viete, čo vám hrozí, ak ich budete mať v tele nedostatok? 

Ľudské telo by malo byť schopné prijať zo stravy všetky potrebné živiny, ako sú vitamíny, minerály a stopové prvky. V prípade, že držíme prísne diéty, konzumujeme jednotvárnu stravu, trpíme potravinovými intoleranciami alebo máme iné ochorenia, môže sa stať, že nám niektoré látky budú v tele chýbať. Vtedy je na mieste pouvažovať o ich doplnení prostredníctvom vitamínov a výživových doplnkov. Ak aj vy uvažujete nad ich kúpou, využite na to Mojalekáreň zľavový kód alebo Benulekáreň zľavový kód a ušetrite.

Existuje 13 vitamínov, ktoré delíme do 2 základných skupín – vitamíny rozpustné v tukoch a tie, ktoré sú rozpustné vo vode. Obzvlášť veľký pozor by sme si mali dať na prvú skupinu, do ktorej patria vitamíny A, D, E a K. Práve tie sa totiž zvyknú v našom tele hromadiť, preto by sme ich konzumáciu vždy mali konzultovať s lekárom. Do skupiny vitamínov rozpustných vo vode patria vitamíny B1, B2, B6, B12, kyselina listová, niacín, kyselina pantoténová, biotín a vitamín C.

Vitamín A

Spomaľuje proces starnutia, prispieva k správnemu fungovaniu imunity a pomáha udržiavať zdravú pokožku a oči. Jeho nedostatok sa prejavuje zvýšenou náchylnosťou k infekciám či šeroslepotou.

Vitamíny skupiny B

Milá mamička, žienka, nákupná maniačka,

v koníku stále vymýšľame nové veci, ktoré by vám uľahčovali vaše každodenné starosti a prinášali čoraz viac radosti. Práve preto prichádzame s niečím perfektným, na čo však budeme potrebovať jednu z vás! Hľadáme teba? To zistíme…

Rada nakupuješ? Orientuješ sa v najnovších trendoch? Zvykneš radiť kamoškám, keď sa nevedia rozhodnúť, ktorý produkt kúpiť? Tráviš čas na internete a na Modrom koníku? Tak potom áno, hľadáme teba!

Čo bude tvojou prácou?

Práca snov každej „nákupnej maniačky“ má konkrétnu podobu - staň sa nákupnou poradkyňou na Modrom koníku. Spoj príjemné s ešte príjemnejším. Už nemusíš mať výčitky, že budeš obzerať eshopy, hľadať recenzie, robiť si prieskum produktov a tráviť čas na Modrom koníku. Pretože presne to bude tvojou pracovnou náplňou. Jedinečnou. Platenou. Zbožňovanou. Užitočnou. A áno, tvojmu manželovi to dáme pokojne čierne na bielom :P 

Budeš tvoriť články s odporúčaniami na zaujímavé a obľúbené produkty a zároveň budeš radiť ostatným s výberom toho, čo hľadajú. Alebo aj nehľadajú. Staneš sa skrátka ich nákupným guru, ktorý im dokáže poradiť v prípade otázok, nejasností a na základe ich preferencií a želaní.