Dnes je presne ten deň, ktorý máte sto chutí zapiť nie pohárom, ale rovno celou fľašou vína. Tú ale doma momentálne nemám, kurnik šopa! A pritom sa ten deň tak pekne začal...

Dieťa sa ráno zobudilo a vítalo ma pusinkami na jedno líce, na druhé líce, na ústa, no čo vám poviem, totálny príval tej najväčšej materinskej lásky, a ešte väčšej. Musela som sa zhlboka nadýchnuť a precítiť ten krásny okamih v náručí s mojim 1,5-ročným drobcom. To som ešte netušila, že vzápätí budem predýchavať od nervov takmer každú jednu minútu.

Hneď pri raňajkách sa malý začal hádzať od jedu kvôli tomu, že som si dovolila mu pomôcť s papaním. Potom chytil hysák číslo dva, pretože chcel, aby som mu s papaním pomohla. A že ja som nerozhodná. Potom chcel čajík, vzápätí ho nechcel. A tak ďalej, a tak ďalej, veď to pozná každá mamička. 

Po raňajkách som ho musela poumývať, lebo mal celú tvár zababranú od kaše. Umyli sme si aj zúbky. Jemine, to bol boj, aj ten som musela predýchať. V poslednej dobe to dieťa nenávidí umývanie zúbkov. Mece sa mi v náručí, zatiaľ čo ja pri ňom zápasím s kefkou. Teda len jemu som umyla zúbky. Tie moje ešte museli počkať. Ony si už od zrodu môjho potomka zvykli na nedostatočnú hygienu, lebo skrátka niekedy sa dostanem do kúpeľne, aby som sa dala dokopy, až okolo pol jedenástej. Snažím sa však, aby sa mi to darilo aj skôr. Keď sa mi to podarí hneď po raňajkách, cítim sa ako žena roka. Taká blbosť a ako dokáže zvýšiť sebavedomie ženy na materskej!

Keďže som po raňajkách chcela variť obed, zavrela som pre istotu obývačku, pretože malý sa s obľubou štverá na gauč. To by bolo OK, lenže ešte z neho nevie zliezť, a tak sa mi minule v sekunde, čo som sa naňho nepozerala, zrútil z gauča hlavou dolu. Ešteže existujú smetiari, vďaka ktorým sa môj syn za rovnako krátku sekundu upokojil a nadšene díval z okna (hoci tam vôbec neboli, ale mama ich okamžite vytiahla ako eso z rukáva).

Naspäť k tomu obedu. Musela som nastrúhať zemiaky, nakrájať mäso, zeleninu, „roztentovať“ vajce, nastrúhať syr... chcela som totiž urobiť zemiakovú tortu podľa receptu, čo som predošlý deň našla na nete. A trošku som si recept pozmenila a obohatila ho o kuracie prsia a slaninku (aby som muža potešila, keď už tak trpezlivo znáša moje materinsko-hormonálne nerváky). Dieťa sa na mňa v jednom kuse lepilo, ťahalo ma za pyžamové nohavice (nemám čas sa prezliecť), v jednom kuse mrnčalo alebo kričalo, skrátka ani sekundu nevedelo pohrať sa s niečím iným než je jeho mater. Hrnce a panvice ho dnes akosi nebavili, vlastne ani nič iné. A keď ho aj niečo na chvíľku zaujalo, urobil s tým taký neporiadok, že až. Aha počkať, chvíľu po byte pobehoval s metlou a dáždnikom, ktorým odháňal nášho psa, ale to je asi tak všetko. Furt bol nespokojný, štveral sa na mňa ako na rebrík. 

Po týchto slovách si ma privinul blízko na svoju hruď. Začula som zvuk jeho srdca. Na malý okamih ma zaplavil pocit pokoja. Držal ma pevne a hladil ma po vlasoch. Zaznel jeho hlas. Bol tichý a plný nehy.

"Všetko bude v poriadku. Neboj sa. Boh vie, čo teraz prežívaš. Vedel to ešte skôr ako si to zistila. Vedel, prečo ťa priviedol až za mnou. Som tu, neboj sa." privrela som oči a postupne sa upokojovala. Viem, že strach, ktorý som cítila v tejto situácii nepomôže. Joel mal pravdu, do žíl mi vlial novú nádej.

"Vezmem ťa do nemocnice." chytil ma okolo pása a pomohol mi vstať. Podala som mu svoj telefón s adresou nemocnice. S jeho pomocou som pocítila novú silu. 

"Je tu a všetko bude v poriadku," snažila som sa opakovať si v duchu. 

Priviedol ma k autu a otvoril mi dvere. Sadol si vedľa mňa. Ešte stále som bola mierne mimo, tak mi pomohol pripútať sa. Keď sa priblížil blízko, pocítila som jeho vôňu. Na pár nádychov a výdychov som zabudla, čo sa stalo a kam ideme a sústredila sa len na neho. Pohladil ma po tvári a dlaňou jemne zotrel všetky slzy. Opäť sa mi vrátili motýle do môjho vnútra. Zapol rádio a vnútro auta zaplavila pokojná príjemná hudba. Srdce sa mi ovinulo okolo spomienky na jeho teplé a nežné pohladenie. Jeho hlboké a pokojné náručie. Jeho ruka celú cestu držala moju. Nevedela som ako sme sa dostali na miesto. Na malý okamih som zacítila silnú potrebu nevystúpiť z auta. Ostať tu, v jeho spoločnosti, počúvať túto hudbu a nechať sa držať jeho rukou. Dodával mi odvahu. Keď vypol motor a hudba ustala, prebrala som sa zo snívania. Vyšiel z auta, otvoril mi dvere a chytil ma opäť okolo pása. Šepkal mi, aby som sa nebála, že všetko bude v poriadku. Jeho hlas mi zaplavoval celé moje ustráchané vnútro a menil ho na pokojný prístav. Dvere nemocnice sa otvorili a my sme sa dostali do výťahu. Stlačila som štvorku. Zhlboka som sa nadýchla a na chvíľu sa zahľadela do jeho nežných modrých očí plných istoty. Keď sa dvere otvorili, videla som mamu a ocka ako sedia v čakárni na stoličke. Držali sa za ruky. Ocko mal sklopenú tvár a mamka usedavo plakala. Rozbehla som sa k nim. Obaja ma silno objali. 

"Mami, oci, čo sa stalo?" rýchlo som sa spýtala. 

Skutočný príbeh Viky hovorí o tom, že niekedy odpovede nedostaneš. Prijmeš život taký, aký je a žiješ ďalej. Celý príbeh sa dočítate u mňa na blogu https://tribodky.online/niekedy-nedostanes-odpoved/ 

Môžem len povedať, že Viky statočná a silná žena. Dodnes nemá odpovede a vyrovnala sa s tým. Čo jej iné ostávalo, ak chcela žiť krásny život so synom, hoci bez manžela.

“Spočiatku som si myslela, že má milenku, ale to poprel. Nemal jasné odpovede prečo to takto chce. Tvrdil, že malého miluje, ale že sa len trápi. Že všetko je stereotyp a on proste vyhorel. Ponúkla som mu, že skúsim ísť do práce aj ja, hľadala som riešenia. No on nechcel žiadne. Ani pomoc psychológa ani manželskú poradňu.” 

Keď ten druhý nechce

Slavo sa viac a viac uzatváral do seba. Čím viac ona chcela vec riešiť, tým viac sa on odťahoval. Nakoniec pochopila, že aj keď majú problém, nezmôže nič, pokiaľ druhá strana nechce.

“On jednoducho nechcel. Založil ruky, vyložil karty, povedal taký som, takto to so mnou je a basta! Nemal snahu, a ani nám nedával nádej, že by to možno o mesiac – dva chcel zmeniť. Nevládala som v takomto vzťahu ostať a ešte v tom vychovávať malého.“

Bum! Rana pod pás. Zabolelo to skutočne, akoby do môjho žalúdka niekto vrazil päsťou. Zahryzla som si do pery, aby som zmiernila túto tupú bolesť. Nasucho som prehltla a zaťala zuby, aby sa emócie vo mne aspoň trošku zmiernili. 

"Odchádzaš?" zopakovala som skôr pre seba. Potom mi bliklo v mysli.

"Ako si vedel, že sem prídem?" zdesene som sa na neho pozrela.

Nežne na mňa pozrel.

"Nevedel som. Iba som veril a modlil sa."

Zmätene som pokrútila hlavou. Bola som nahnevaná a skľúčená. Nechcela som, aby odišiel. Ako som mu to však mohla povedať? Sama som nevedela, čo vlastne pre neho znamenám. Jeho oči ma upokojovali, no moje srdce bilo akoby na poplach. Celé moje vnútro zaplnil strach a nepokoj. Naozaj som to takto nechcela. Mala som chuť kričať. Vykričať mu všetko, čo vo mne rástlo. Moje pocity k nemu. A hlavne to, aby ostal. Čo by to však zmenilo, ak už bol rozhodnutý. V mysli sa mi vrátila spomienka na naše prvé stretnutie. Už vtedy predsa povedal, že keď skončí leto, odíde. Ja som však dúfala, že všetko sa to otočí a my dvaja budeme spolu. Vytvorila som si klamstvo, ktoré v tomto okamihu prasklo a ja som mala pocit, že padám. Sama, stratená, bez štipky nádeje. Zrazu zazvonil telefón. Najskôr som nereagovala, po piatom zvonení som si uvedomila, že je to môj. Otvorila som kabelku a pozrela sa na displej, bola to mama. Teraz nie. Vypla som zvuk. Po chvíli mi však volal ocko. Teraz som  nemala chuť na rozhovor. Keď však volal už tretí krát, rozhodla som sa zdvihnúť. 

Keby mi niekto povedal pred 5 rokmi, že sa budem vytešovať z testovačky detských kapsičiek a chrumiek, asi by som sa zasmiala. 🤷🏽‍♀️ Ale čo spraví matke dvoch malých detí, s ktorými je väčšinou sama doma väčšiu radosť ako kuriér s balíčkom? Och. Už asi iba sedenie na záchode bez doprovodu syna. 🤪 

Balíček si syn užil samozrejme viac ako ja, veď ešte aby nie. Bol samozrejme pre neho, 😒😏 no kapsičkám som podľahla aj ja, priznám sa, že ich milujem. 😌

A ako vidíte, chrumky boli jeho jasná voľba.

HRÁŠKOVE LUSKY

Úprimne, tieto sa zjedli hneď, ako som stihla odfotiť túto fotku.  Ani som ich neochutnala, 😱 ale keďže padli do 10 minút, tak zjavne boli dobré.

MRKVOVÉ KOLEČKA

    Áno, naozaj. My si počas korony, v snahe vyhnúť sa ľuďom a zároveň sa vyhnúť aj psychickým poruchám spôsobených dlhodobým pobytom v uzavretom priestore, robíme výlety kade-tade po okolí. Dnes to bola krásna, urastená a tajuplná Kobyla. Ale neerdžala nám.

    Hovorím o Dúbravskej Kobyle. Na jej vrchole len toto leto vyrástla vyhliadková veža. Niekomu nepríde moc vysoká, má zhruba 20 metrov a 112 schodov náskok pred pevnou zemou, no mne táto výška úplne postačovala. Nahnala mi strach a zároveň aj vyrazila dych výhľadom, ktorý návštevníkovi ochotne ponúkne. Je to majestátna stavba s tromi výhľadovými plošinami. Mne sa veľmi páčilo, že boli na zábradlí naznačené smery a vzdialenosti od rôznych záchytných bodov. To mi dalo možnosť pomachrovať pred deťmi, že mamina je ešte stále aspoň trochu inteligentná. Takže aj vy máte možnosť ohúriť malých vzrastom, negramotných alebo nečítajúcich.

    Na moje prekvapenie na vrchole Kobyly mal pánko stánok s občerstvením. A že tam tá káva a klobásky voňali jedna báseň. No odolali sme a vypili si čaj, poctivo vynesený na chrbte. S dobrým pocitom, že sme ušetrili 2,5€ za čaj sme sa ešte pokochali prírodou a výhľadmi. Čo sa cien v stánku tíka, neskúmala som to nejak zvlášť dopodrobna, no čo som počula od súturistov tak pánko má približne jednotnú cenotvorbu, asi aby sa to ľahko počítalo. Skrátka 2,5€ skoro za všetko.

    Cestou späť, ale je to úplne na vás kedy, sme preskúmali staré vojenské bunkre, budovy a raketové základne. Tu zas pre zmenu pomachrili deti a ukázali mi ako sa vedia nebáť a tým mňa, priposratú, bezkonkurenčne odpísali. Našťastie to obehli s tatinom.

    Tento výlet hodnotím ako krásnu prechádzku, dramaticky môžeme povedať aj ľahkú turistiku, ale moc by som nepoužívala toto slovíčko, príde mi prisilné. Je to síce mierne do kopca, no stále po krásnej asfaltke. My sme to vybehli bez problémov s kočíkom. Bez problémov, až na jedno nesprávne,  zároveň aj jediné možné, odbočenie. To ale znamenalo iba cca 10 metrov do prudšieho kopca po teréne. Zvládli sme to úplne bez problémov, ale pre nabudúce, pre vás a moje budúce ja, ODBOČ NA RÁZCESTÍ VĽAVO! VĽAVOOOO, POČUJEŠ? :D

    A ako sa k tejto majestátnej Kobyle dostať? Je hneď niekoľko možností. Táto vyhliadková veža je na delte turistických chodníkov smer Devínska Nová Ves, Devín a Dúbravka – inak aj 3D (konečne viem čo to znamená). Hľadať by ste mali na stromoch červenú turistickú značku. Tá vás bude sprevádzať z Karlovej Vsi – Kútiky, Jezuitské lesy, Švábsky vrch, až na rázcestie Dúbravskej hlavice. Z Devínskej Novej Vsi pre zmenu sledujete zelenú značku a pôjdete po trase okolo Istra Centra, Kostola Ducha Svätého, Výhliadky Rovnica a ukončíte to červenou značkou až po Devínsku Kobylu – rázcestie. Z Dúbravky ideme tento krát po žltej značke, okolo Domu kultúry, Kostola Ducha Svätého na Dúbravskú hlavicu.
Z Dúbravskej hlavice – rázcestia idete po červenej trase, nám tak dobre známej, na Dúbravskú Kobylu – rázcestie. Z Dúbravskej Kobyly je krásne trasa značená až na výhliadkovú vežu, prakticky idete stále rovno za nosom. Autom sa tam ísť, samozrejme, nedá, no parkovať sa dá pri ceste až po rampu pri Dúbravskej hlavici.

"Som stratený a opäť nájdený samotným Stvoriteľom. Zachránený a očistený od blata úžasným Božím Synom. Všetko okolo mňa tvorí On. Všetko nové. Vstávam, padám, hľadám, strácam, nachádzam. A v neposlednom rade učím sa, čo je láska. Tá skutočná bez podmienok, bez sebectva, od Toho, kto je." 

Sledovala som každý jeho pohyb na tvári. Počúvala ušami a srdcom zároveň. Mala som pocit, že úplne nechápem, čo tým chcel povedať. Hoci som túžila po inej odpovedi, toto bol on. Nebál sa vysloviť nič, v čo veril. Nehanbil sa za to. V jeho tvári sa zračilo odhodlanie a istota. A ja som ho obdivovala. Všetko na ňom. 

"Ďakujem za úprimnosť. Neviem však či úplne chápem, o čom rozprávaš. Nie som ten typ, ktorý by chodil do kostola. Hoci verím, že Boh existuje."

Zahľadel sa na mňa tak uprene, že som musela sklopiť zrak. Cítila som však jeho skúmavý pohľad neustále. Zaskočil ma jeho hlboký hlas.

"Lívia. Ja som nehovoril nič o kostole."

Znervóznela som a pohla sa na mieste. Po chvíľke som sa opäť pozrela do jeho očí a prekvapene zdvihla obočie. Jeho oči ma skúmali a zároveň boli plné pochopenia. Strácala som sa v ňom. 

Často mi píšete správy s prosbami o pomoc pri výbere hračky pre vaše detičky. Som tomu veľmi rada a zakaždým ochotne pomôžem s výberom 🙂 . Rozhodla som sa však že by nebolo od veci napísať článok na zopár tipov na hračky pre najmenších prckov. Toto je druhá časť článku. Prvý článok na Tipy na hračky pre detičky do 6m si môžete prečítať TU.

Už dva roky som ambasádorkou a úprimnou fanúšičkou značky kvalitných detských hračiek Fisher-Price, vďaka ktorej moji dvaja drobci ochotne testujú, skúmajú a podrobujú najrozličnejším skúškam všetky naše hračky. Aj preto vám s pokojným svedomím môžem odporučiť práve nasledujúce kúsky 🙂 

Tipy som vyberala podľa mojich osobných skúseností, podľa toho čo sme doma najviac využili s čím sa deti najdlhšie a najlepšie vedeli vyhrať. V nasledujúcich riadkoch nájdete najmä  hračky z dielne #fisherprice  🙂 

Ak sú hračky, alebo iné produkty zvýraznené modrou farbou, stačí ak na nich kliknete a otvorí sa vám stránka kde si o hračke môžete prečítať ešte viac, zistiť cenu, alebo to kde si ju môžete kúpiť. 

Kocky rock a star (6m)

Tento darčekový set je podľa mňa super  hračkou pre dieťatko napríklad k jeho prvým narodeninám. Obsahuje dve hračky, vďaka ktorým si môže cvičiť jemnú motoriku, logické myslenie a s vašou pomocou sa zoznámiť s farbami a tvarmi. Vedierko s vkladačkami a ikonické krúžky na tyči sú vyrobené z rastlinných materiálov a poteší sa im každý drobček. 

"Ahoj." povedal nežným hlasom a otočil sa ku mne.

Zmeravela som a opätovala mu pozdrav. Nechápala som ako vedel. Ako to, že nebol ani trošku prekvapený. 

"Môžeš si sem sadnúť, ak máš čas a chuť." pozrel na mňa tým skúmavým modrým pokojným pohľadom. Neodolala som a posadila sa. Nedokázala som zo seba dostať ani slovo, ešte stále som bola prekvapená, ako som sa sem dostala. Ako to, že je tu on. Ticho mu neprekážalo. Zahľadel sa do diaľky. Privrel oči a na tvár mu sadlo zvláštne tajomno. Niečo, čo som nepoznala a nevedela definovať. Hľadela som na neho prekvapene a fascinovane. Chcela som sa ho spýtať veľa vecí. Sama som však nevedela svoje myšlienky dostatočne usporiadať. Kde vlastne začať? Otvoril oči a otočil sa ku mne, akoby on chápal všetko.

"Rád ťa vidím." povedal odovzdane, bez zmätenosti a bez trápenia. Nič ho neťažilo. Ako to robil som sama nechápala.

"Aj ja som šťastná, že ťa vidím." sama som bola prekvapená, že som to povedala nahlas. Usmial sa. Zmätene som zažmurkala a počet motýľov v mojom vnútri sa rozmnožilo na neidentifikovateľný počet. Zahmlieval dokonca aj môj pohľad. Bola som schopná urobiť čokoľvek, aby tento okamih pretrvával čo najdlhsie. Zároveň som však nevedela, čo povedať, aby som ten okamih nejakým slovom nepokazila. Tak som mlčala a nervózne v prstoch žmolila odtrhnuté steblo trávy. 

"Nemusíš byť nervózna. Žehnám ti pokoj." povedal nežným tichým hlasom. Nebola z neho cítiť ani štipka nadradenosti. Veril v to, čo hovoril. Pramenilo to z jeho očí a vyvieralo z tváre. Stebielko mi z užasnutia vypadlo z ruky. Hľadela som do toho zeleného mora trávy, že si ho chytím naspäť. Bez úspechu. 

Prešli presne štyri týždne a ja som o Joelovi nevedela nič. Horúce letné dni sa pomaly menili na príjemnú teplú jeseň. Kráčala som okolo námestia, popri fontáne a na lavičke som videla zamilovaný pár. Závidela som im. Aj ja som snívala o mojom princovi. Bol mi však taký vzdialený, že som nevládala ani vystrieť ruku, aby som sa ho dotkla. Ponorená do seba, som kráčala a ani som nevedela kam. Zahĺbená do spomienok na neho. Ako v čiernobielom nemom filme. Len on a ja. Nakoniec som sa dostala na miesto, kade som nikdy nešla. Nechápala som ako. Bola som azda taká stratená v myšlienkach, že už som ani nevedela, kam idem? Zastala som a porozhliadla sa. Bola tu prašná kamenistá cestička a okolo zelená tráva. Hore bol mierny stupák. Ťahalo ma, prezrieť si to tam. Po krátkom čase som sa dostala na malú lúku. Nádherné prostredie, balzam na moju stríznenú dušu. Začula som zvuk gitary, ktorý bol vzdialený a vychádzal z druhej strany, kde som stála. Otočila som sa, odhodlala sa vyjsť malým kopčekom a preskúmať, kto to hrá. Zvuky sa približovali. Znela jemná, nežná pieseň bez slov. Prešla som pár krokov a začula prvé slová. Veľmi som nerozumela. Napokon sa mi podarilo vyjsť až hore. Muž bol otočený chrbtom, ohromene som na neho hľadela. Jemne naklonil hlavu na bok a ja som takmer spadla z nôh. Bol to Joel. Moje srdce sa rozbúchalo a do žalúdka mi vošlo milión motýľov. Je to on. Je skutočný. Cítila som, že sa usmievam. Stála som tam a ani sa nepohla, aby som tento okamih nezničila. Toľko som snívala, že ho uvidím a teraz je tu. Nemohla som tomu uveriť. Hoci bol dosť ďaleko odo mňa, započúvala som sa do jeho spevu. Myslím, že by som v tomto opojení vydržala stáť aj hodiny. Bola by som tam stála donekonečna, keby neprestal. Odložil gitaru a usadil sa vzpriamene k slnku. Po krátkom váhaní som sa odhodlala zísť pomaly dole k nemu. Blízko pri ňom sa mi podarilo stúpiť na suchú paličku, ktorá vydala tupý zvuk. Videla som, že opäť vzal do rúk gitaru, niečo si vybrnkával a hmkal. Potom opäť odložil gitaru a usmial sa.

Náš príbeh začal nástupom syna do škôlky. Po preskúmaní jedálnička škôlky som zostala šokovaná. Na desiatu a olovrant pečivo, pečivo a opäť pečivo a pritom doma pečivo veľmi nejedávame. Začala som premýšľať, čo dať dieťaťu na raňajky. Cereálie s mliekom – fajn, ale dieťa zjedlo cereálie, mlieko v miske zostalo a pýtalo si ďalšie cereálie. Pritom cereálie obsahujú dosť cukru. Napadlo mi, skúsiť nahradiť mlieko, jogurtom, či acidkom. Je to hustejšie a dieťa nezje ani veľa cereálií. Nápad sa ujal a tak už skoro 5 rokov mám doma "cereáliožrúta", ktorý má denne na raňajky, či desiatu cereálie.

To, že ma vybrali na testovanie výrobkov Cheerios ma veľmi potešilo. Testovali sme dva druhy ovsených cereálií Cheerios – Jablko a škorica a Neochutené ovsené cereálie. Vlastne testovačom je hlavne moje dieťa. Prvé čo sa spýtal, keď videl testovacie balíčky bolo: „Koľko cukru obsahujú?“ Tak som začala porovnávať a skúmať výživové údaje a porovnávať s produktami, ktoré máme doma.

Testované ovsené cereálie Cheerios majú tvar krúžkov. Balíček váži 400g. Produkty sú vyrobené z celozrnnej ovsenej múky (ochutené 85 %, neochutené 91%). Jedna porcia (jedna plná miska) t. j. 30 g má 114 kcal (100 g - 381 kcal). Oproti ostatným porovnávaným produktom čo máme doma, majú testované cereálie1,5 až 2 krát viac tuku. V zložení je napísane, že obsahujú slnečnicový olej. Cereálie čo máme doma sú bez obsahu oleja. Ale to, čo najviac zaujímalo syna bol obsah cukru. „Cheeriosky“ majú menej cukru ako iné cereálie. V 100g výrobku je 9 % cukru (neochutené) a 13% v ochutených. Jedna porcia obsahuje cca 4g cukru, čo je zhruba 1 kocka cukru. Keďže ide o cereálne výrobky samozrejme obsahujú aj vlákninu. Na 100 g produktu je to cca 10 g. Na rovnakej hodnote sa pohybuje aj obsah bielkovín. Produkty, ktoré máme doma majú menej bielkovín aj vlákniny, a to od 7 do 9 %.

Moje zhrnutie. Testované produkty sú chutné. Obsahom tuku, je kalorická hodnota produktu rovnaká ako u iných produktoch. Za veľkú výhodu považujem, že nie sú presladené. Obsahujú primerané množstvo bielkovín aj vlákniny.

#test_cheerios  #recenzia #cheerios_skusenosti

Keď som ostala sama, vzala som si mobil a opäť si ľahla do svojej postele. Pozerala som naň a zbadala som zameškané hovory od Martina. Dúfala som, opäť, že možno Joel nájde spôsob ako sa mi ozvať. Prešla len hodina a už mi chýbal. Túžim počuť jeho hlas. Potom som si spomenula na krabičku a vytiahla ju z vrecka. Posadila som sa a rukami skúmala jej tvar. Nedočkavo som ju otvorila. Bola tam malá škatuľka a keď som ju otvorila, zistila som, že je to krém, ktorým mi natieral podliatiny a modriny. Usmiala som sa. Nezabudol. Dole v krabičke bol malý poskladaný papierik. Rozbúchalo sa mi srdce. Dúfala som, že mi tam zanechal svoj kontakt. Rýchlo som ho otvorila a v ňom bolo malým písmom napísané: 

A keby to chcelo byť ľahké, nechal by som, nech sa tak stane. Nech sa môj duch nadýchne z tvojej duše a ja by som smel byť blízko. Byť ľahké je azda pocit bez prekážok? Nie. Pamäť je odkázaná na to, aby zabúdala a bolestné spomienky, aby bledli. Láska však nie! Tá pretrvá, navždy. 

Krém si natieraj každý deň. Žehnám ti skoré uzdravenie.

J.

Takmer som nedýchala, keď som to čítala. A potom som to čítala ešte minimálne desaťkrát. Srdce mi odcestovalo opäť za ním a ja som sa zhlboka nadýchla. Malo to byť azda vyznanie lásky? Pri ňom nikdy úplne neviem. A jediný, kto mi túto šifru dokáže vysvetliť, je on sám. Opäť som si to prečítala. Pomaly. Písmenko po písmenku, slovíčko po slovíčku. Stále som nechápala. Najzvláštnejšie vyznanie aké som kedy počula, čítala, videla. Pri ňom to však dávalo zmysel. On sám bol výnimočný, ale zároveň zvláštny. Zostala mi len nádej. Dúfala som, že sa opäť čoskoro uvidíme. 

Prešlo pár dní. Ja som sa opäť dostala do kolobehu svojich pracovných činností. Z knižnice mi dali prísľub, že ma vezmú na trvalý pracovný pomer hneď po prázdninách. Potešilo ma to. Prvé noci boli dosť ťažké. Častokrát sa mi vracali spomienky k Vilovi. Budila som sa vystrašená a s krikom. Ocko ani mama netušili prečo. Vyhovárala som sa na to, že som na chate pozerala nejaký strašidelný film, ktorý sa na mňa nalepil. Martin mi občas zavolal a pozýval ma von. Nechcelo sa mi a vyhovárala som sa na únavu z práce. Veľmi mi chýbal Joel. Jeho blízkosť na mňa pôsobila liečivo. Zabúdala som pri ňom na všetko. Teraz tu však nebol a ja som na to ostala sama. Veľa ráz som sa vracala k jeho odkazu. Pri natieraní som sa napĺňala spomienkami na neho. Ako nežne sa o mňa staral on. Nechcela som zabudnúť. Žila som v prítomnosti, ale dýchala spomienkami. 

Ahojte maminky čo idete kupovať svojim ratolesiam na Vianoce budeme mat 14🌙 dajte inšpirácie.🙂

"Čo je v nej?" spýtala som sa s úsmevom. 

"Nezaspíš, ak ti to nepoviem?" opäť sa rozosmial.

Prikývla som a úsmev som mu opätovala. Pomaly som ju vložila do vrecka nohavíc. 

"Opatruj sa, Lívia." povedal nežne a jeho pohľad ma pohladil.

"Vďaka." povedala som nechápavo a so zaťatými päsťami som hľadela na to ako vstupuje do auta a odchádza. Zosmutnela som. Ešte päť minút som tam stála. Do môjho vnútra dopadol obrovský balvan. Ani neviem ako som vošla do svojej izby. Ľahla som si na posteľ a privrela oči. Zrazu zazvonil zvonček. Pomaly som vstala z postele a zišla dole. Otvorila som dvere a tam stál Martin. Jeho pohľad bol vystrašený a nechápavý. Potom ma silno objal. Hlavu som mu položila na rameno a opätovala som jeho objatie. Po pár minútach sme si obaja sadli na sedačku. 

"Tak, čo sa stalo? Jano so Sarou mi večer povedali, že si v poriadku niekde s nejakým ich kamarátom a že sa viac netreba báť. Kde si zmizla?" spýtal sa mierne nahnevane. 

Testovať produkty Sunar (ktoré mnohé z vás isto poznáte pod predošlým názvom Sunárek) bola pre mňa radosť, keďže sú to produkty, ktoré deťom kupujem. Hlavne teda chrumky. Chutia im, chutia aj všetkým deťom ktoré poznám, a chutia dokonca aj dospelým. Poďte sa teda so mnou o nich dozvedieť niečo viac.

Predmetom testovania bol nový rad produktov Sunar BIO, ovocné kapsičky, ktoré obsahujú ovocie vypestované v najvyššej bio kvalite a chrumky, ktoré sú vyrobené z bio obilnín, strukovín a zeleniny. Neobsahujú pridaný cukor či soľ, sú bezlepkové a žiadne zbytočnosti a veci nevhodné pre detské brušká v nich teda nenájdete. 

Ja a moji dvaja testovači (Alexejko 4 roky a Tatianka 14 mesiacov) sme najprv otestovali chrumky, ktoré sú určené pre deti od ukončeného 12. mesiaca. Nová receptúra sa postarala o to, že tieto obľúbené chrumky sú teraz ešte nadýchanejšie, chrumkavejšie a chutnejšie. Dostupné sú varianty: 

• Sunar BIO chrumky hráškové lúsky
• Sunar BIO chrumky mrkvové kolieska
• Sunar BIO chrumky Party mix

Musím povedať, že hráškové lúsky sú v tej novej receptúre perfektné. Chuť ostala, ale sú oveľa viac nadýchané. Mrkvové kolieska sú tiež viac nadýchané, ale chuťovo mi viac sedela staršia verzia. No nevadí, veď nie sú pre mňa, ale pre deti a tým chutia. 😊 Zaujímalo by ma, či niekto tiež zbadal rozdiel.

Druhý týždeň sme otestovali Sunar BIO kapsičky, ktoré obsahujú 100 % ovocia vypestovaného v najvyššej BIO kvalite, a sú vhodné od ukončeného 4. mesiaca. Neobsahujú pridaný cukor, konzervačné látky a ani škrob. Majú EKO obal, ktorý je viac ako zo 70 % vyrobený z cukrovej trstiny, teda z rastlinných obnoviteľných zdrojov a je tým pádom šetrnejší k prírode a zanecháva nižšiu uhlíkovú stopu. Dostupné sú štyri príchute: 

Takmer som zabudla. Posledné okamihy s ním. O chvíľku to bude také ako predtým. Budem úplne bez neho. Oči sa mi zaplavili slzami. Musela som zažmurkať, aby si toho nevšimol. Rezignovane som prikývla, že v poriadku. Snažila som sa to predlžovať čo najviac. Vedela som však, že verdikt ostane rovnaký. Musím odísť a ostať bez neho. Už po druhýkrát. 

Keď som nasadala do jeho auta, pocítila som zvláštne deja vu. Naštartoval a jeho pohľad bol opäť sústredený na jazdu. Nepozrel sa na mňa. Ani raz. Pustil hudbu a pokojne pozeral dopredu. Vo mne sa bili všetky možné pocity. Smútok, hnev, láska, nepokoj. A on? Iba pokojne hľadel dopredu. Akoby som tu ani nesedela. Náš rozhovor bol iba o tom, kde má zabočiť. Keď sme sa dostali na miesto, zaparkoval a vypol motor. Nepozrel sa na mňa. Pohľad mal neustále nasmerovaný dopredu. Mlčanie som prelomila ja, napadlo ma, že ešte stále mám jeho mikinu a je čas mu ju vrátiť. Aspoň predĺžim okamih strávený s ním.

"Počkáš chvíľku, prosím? Niečo ti chcem vrátiť." povedala som.

Otočil sa ku mne a prikývol. 

Zrýchlene som vošla domov a vybehla do svojej izby. Rodičia našťastie neboli doma. Nebolo treba nič vysvetľovať. Martin im nič neprezradil. Sadla som si na svoju posteľ a v rukách držala jeho mikinu. Premýšľala som. Napadol ma bláznivý nápad dať mu do vrecka moje telefónne číslo. Potom som sa nadýchla a uvedomila si, že ak by chcel, už dávno by si ho vypýtal. Nebudem to robiť. Aj napriek tomu, že po jeho blízkosti veľmi túžim. Vzala som mikinu do náručia a jemne ju zovrela. Pomaly som vyšla z domu smerom k nemu. Joel už stál vonku a opieral sa o auto. Uprene hľadel niekam do diaľky. Keď započul moje kroky, otočil sa. Jeho tvár bola stále pokojná a nežná. Ani náznak smútku. Prišla som k nemu a podala mu jeho mikinu. Usmial sa a poďakoval. Dúfala som, že napokon sa odhodlá vypýtať si na mňa kontakt. Neurobil to. Iba tam stál a pokojne na mňa hľadel. Nechápala som ho, občas ma aj zaplavil hnev. V zápätí však prestal, keď sa pozrel hlboko do mojich očí. Po chvíľke mi niečo podával. Prekvapene som sa pozrela na jeho ruku a uvidela v nej malú krabičku. Nechápavo som si ju vzala a a hľadela na ňu. 

"Keď budeš sama, otvor ju." pousmial sa.

Karolka je jedák. Nezje vždy všetko, ale musí ochutnať z každého aspoň trošku. Lebo čo keď náhodu prepasie príležitosť ochutnať niečo výnimočne dobré? Aj keď jej mrkva, čo má na tanieri, moc nešmakuje, tá z maminho taniera je predsa len o kus lepšia. A Teodorove granule? Vždy sa príde pozrieť, či dobre sypem a potom pre istotu aj ochutná, či sme odvčera nezmenili značku. Ale teda, kontrolou kvality zatiaľ prechádzam. Niekedy to vyzerá, že len s odretými ušami, ale predsa. Dôležité je prejsť. Ako hovorí náš tatino: “História sa nepýta ako, ale či!”.  

No a samozrejme kontrolou kvality museli prejsť u nás doma aj výrobky, ktoré nám prišli v škatuli od uja kuriéra. Teda od Sunaru, ale priniesol ich ujo kuriér. Na ktorého slečna žmurkala z poza dverí a ostošesto mu kývala. Neviem či tušila, že balík je vlastne určený pre ňu alebo sa jej len začali páčiť chlapi v takomto skorom veku... Samozrejme, hneď ako sme otvorili balík, aj chlapi išli bokom. Prišli kapsičky!   Ak ma sledujete aj na Insta, mohli ste vidieť tie žiadostivé pohľady. Odvtedy sa naučila aj prosím-prosím, tu mi zatiaľ len skoro oko vypichla, lebo som sa snažila si najprv prečítať, čo mi píšu. Nestihla som. Musela som otvárať kapsičku. Na také sprostosti, ako je čítanie slečna predsa nemala čas!

Vybrala som (moju) obľúbenú mrkvovo - jablkovo - banánovú. Veľmi ochotne som ju dojedla. Menej ochotne som sa ju snažila vyprať z bieleho bodyčka. Nebudem zavádzať, nebolo to naše prvé stretnutie s kapsičkou z obchodu. No čo. Nie každý deň je nedeľa a občas sa mi podarí zabudnúť, že treba kŕmiť (častejšie) aj iný krk ako ten môj. A vtedy má dieťa veľkú radosť. Kapsičky sú totiž jej obľúbená maškrta (ešte totiž neobjavila čaro lieskových orechov v čokoláde - to zatiaľ poctivo skrývam, aby mi viac ostalo).   

S čím sme však skúsenosť nemali, boli chrumky. Do vienka sme dostali mrkvové a hráškové. A musím povedať, že každý druh chrumiek sa teší obľube niekoho iného. Podelili sme si to. Mama si pochutnávala v nekonečnej dopravnej zápche na mrkvových, zatiaľ čo bábätko chrúmalo hráškové. Ale akonáhle dieťa zbadalo, že mama má v ruke niečo iné ako ona, mení chuť aj dieťa a vlastne rozdelenie vôbec neplatí. Takže mama dobrovoľne či nasilu (priraďte si podľa vlastného gusta) zisťuje, že aj tie hráškové sú super. 

Keď sme si robili narodeninovú párty, už sme si chipsy ani nekupovali. Otvorili sme si párty mix od Sunaru a boli sme všetci spokojní. A ako bonus sme sa nemuseli skrývať ani pred Karolínou v špajze. Pochutnávali sme si spoločne všetci traja. Chrumky boli fajn zmena a nám z nich nebolo ťažko, ani smädno.  Dokonca sme si so Zúbkom spravili chuťový kvíz. Našťastie pre naše manželstvo skončil remízou. 🙂 . 

Výrobky od Sunaru nás ani tentokrát nesklamali. Chrumky nás príjemne prekvapili - neobsahujú pridanú soľ či cukor, ani palmový olej a sú v bio kvalite. Presvedčili nás natoľko, že u nás ich budeme určite priebežne dokupovať. S Karolkou veľmi radi počas dňa maškrtíme alebo pri cestovaní "zobkáme". Kapsičky sú pre nás výborná voľba desiaty či olovrantu, ak práve nie sme doma alebo máme prázdnu chladničku. Tie od Sunaru sú za mňa voľbou číslo jedna, hlavne kvôli 100% obsahu ovocia v bio kvalite. Tiež sú bez pridaného cukru ako chrumky a sú v eko obale. No a samozrejme (nie len) Karolke chutia - viď spokojný výraz v príspevku na blogu. 🙂 

Keď som sa ráno prebudila a otvorila oči, už tam nebol. To v noci sa mi snívalo? Premýšľala som. Bola som zmätená. Rýchlo som sa prezliekla, umyla, prehrabla si vlasy a potom som zbehla dole. Nebol tam. Na stole boli dve šálky s čajom. Na sporáku čajník , ktorý bol ešte teplý. Sadla som si za stôl a z chuti sa napila. Po pár minútach sa otvorili dvere a vošiel dnu. Mala som pocit, že je ešte krajší ako včera. Zovrelo mi žalúdok. V tvári mal hravý úsmev. Bol taký nákazlivý, že som sa musela usmiať i ja. 

"Dobré ráno ako si sa vyspala?" spýtal sa otočený chrbtom. Niečo vyťahoval z tašky.

"Veľmi dobre. A ty?" spýtala som sa bez premýšľania. Otočil sa ku mne a v očiach mal zvláštnu iskru. Neodpovedal iba mi daroval nežný úsmev. Rozbúšilo sa mi srdce. 

"Bol som zohnať croissanty na raňajky." V rukách niesol veľkú misku a dva malé tanieriky, ktoré položil do stredu stola. Boli ešte teplé a krásne voňali. Jeden som si vzala a jeho chuť bola úžasná. Nechutili ako tie tuctové predmrazené z hypermarketu.

"Odkiaľ ich máš?" spýtala som sa zvedavo prežúvajúc ďalšie sústo.

"Mám tajné zdroje." žmurkol na mňa.

Oooh, áno! Každá z nás, mamičiek, pozná ten kolobeh: ráno rýchlo vstať, prebaliť, obliecť, umyť, raňajky a odchod škola/škôlka. Prípadne ako ja, otočka s mladším domov, kým sa vyspinká popri prechádzke. 🤷‍♀️ To sme my, mamičky. Logistika niekedy zvládnutá ako nadnárodná špedičná spoločnosť. Po návrate domov variť do hladných brušiek čo najvyváženejšie a najzdravšie pre naše najdrahšie. 🤗 A priznám sa, tu som mala dlho problém! Pretože nie len obed je strava. A ísť von na ihrisko s dózičkami s nejakými dobrotami sa mi zrovna nepozdávalo. Priznám sa, že som bola ku kapsičkám ako prvomatka dosť skeptická. Predsa: ,,Je to zdravé? Môže to papať? Neublížim mu?" Klasika... Mama. 😂🤷‍♀️ Tak sme skúšali... Cieľ jasný: bez cukru, bez éčok a čo najkvalitnejšie! A veru našli sme. 🤗 SUNAR kapsičky. O to viac ma potešilo, keď sme dostali možnosť otestovať SunarBio novinky. Vedela som, že to bude pre nášho menšieho Maximka super snack na prechádzky, ale aj domov ako výživa. A náš starší Jakubko rozhodne nepohrdne SunarBio chrumkami. Sunar značku vám určite netreba predstavovať, keďže je na trhu viac ako 80 rokov, takže to rozhodne poznajú aj naše babky. 🤗🥰 

Tak sa poďte pozrieť, ako sme to pre vás a vaše zlatíčka otestovali spoločne s mojimi drobcami. ♡

Ako prvé sme testovali kapsičky, nakoľko som mala doma len menšieho objaviteľa, ktorý keby mohol, začne testovanie krabicou.  🙂 

Dostali sme na testovanie 4 druhy kapsičiek. Mne osobne sa veľmi páči a oceňujem OBAL. Nie len oblé okraje a veľký vrchnáčik, vďaka ktorým sa dieťatko nepoškriabe a to zdatnejšie si to hravo otvorí aj samo, lebo to ľahko uchopí, ale obal na nových SunarBio kapsičkách je až 70% rastlinného pôvodu!!! Ale poďme k obsahu. 😋📌

Ako prvú sme si otvorili SunarBio 100% ovocie HRUŠKA, MALINA. 

Na moje veľké prekvapenie, je podiel ovocia naozaj 100%! Kapsička obsahuje 90% hruškového pyré a 10% malinového pyré. Samozrejme, ovocie pochádza z ekologických záhrad, neobsahuje LEPOK a kapsička je bez pridaného cukru, čomu som ja bola nesmierne rada. Napriek len 10% podielu, absolútne malina nezaostáva a je tam dosť výrazná. Konzistencia je trošku redšia, nakoľko 90% hrušky dominuje, tak ak dávate kapsičky menším detičkám ako ja, veľa krát, keďsme doma, že ich na lyžičku vytláčate, tak pomaličky. 😉 Inak výborná kombinácia ovocia! 

V prvom rade sa chcem veľmi pekne poďakovať Modrému koníku a spoločnosti Sunar, že sme mali možnosť testovať nové Sunar Bio produkty. Bola to pre nás nová skúsenosť. 

Prišiel nám balík, ktorý obsahoval list a produkty od Sunaru.  Konkrétne:

• Kapsička 100% ovocia Jablko, Jahoda, Čučoriedka 🍎🍓
• Kapsička 100% ovocia a zeleniny Jablko, Banán, Mrkva 🍎🍌🥕
• Kapsička 100% ovocia Jablko, Banán 🍎🍌
• Kapsička 100% ovocia Hruška, Malina 🍐
• BIO Mrkvové kolieska 🥕
• BIO Hráškové lusky 70% hrášku 
• BIO Párty Mix mrkvové kolieska a hráškové lusky

☝️ Chcem podotknúť, že mladšia (8 mesiacov) pred testovaním kapsičku nejedla. Bolo to pre ňu niečo nové. Myslela som si, že ju nebude vedieť papať, no pekne si ju chytila a cmúľala, až v nej nič nezostalo. 😀

☝️ Čo veľmi oceňujem je eko obal, ktorý je z viac ako 70% vyrobený z rastlinných obnoviteľných zdrojov, konkrétne z cukrovej trstiny. 👌

Sú pre deti od ukončeného 4. mesiaca, v najvyššej BIO kvalite, bez pridaného cukru, konzervačných látok, bez škrobu, bez aróm a farbív. 👍

Znenie článku

V prvom rade by som sa chcela poďakovať Modrému koníku a aj spoločnosti Sunar, že nám bolo umožnené testovať ich bio výrobky. Značku Sunar kupujeme pravidelne a tak to pre nás nebola až taká novinka. 😉

Hneď ako sme rozbalili balík, tak sa synček vrhol na kapsičky. Sunar kapsičky kupujeme pravidelne, ale tieto bio boli aj pre nás novinka. Ako prvé mi drobec siahol po príchuti jablko-banán a za ani nie minútu, už bola celá v brušku. 😉 Ušlo sa mi fakt len na štipku jazyka po vytlačení toho čo už nebolo. 😂 Musím priznať, že táto kapsička mne chutila najviac a veľmi mi pripomína domácu výživu, ktorú mi mama robila ako dieťaťu.  

Ďalšia obľúbená kapsička je jablko-jahoda-čučoriedka. Musím sa priznať, že od zloženia som čakala, že budú obsahovať väčšie množstvo čučoriedok. Samozrejme čučoriedky tam cítiť bolo, ale najviac chutila po jablkách. 

Jablko-banán-mrkva sa priznám, že som ja osobne neochutnala, ale synček ju zjedol hneď, takže verím že veľmi chutila.

No a posledná príchuť bola hruška a malina. Tiež by som očakávala, že budú maliny cítiť viac, ale prevládala hlavne hruška. Túto kapsičku u nás zjedol starší synček a ten hrušky miluje, takže sa zjedla hneď. 

Kapsičky môžeme samozrejme len odporúčať, deti ich milujú a berieme ich naozaj všade, kam ideme. A ja ich milujem tiež, keďže deti nie sú špinavé ešte skôr, ako dorazíme na výlet alebo k lekárovi. 

Akoby nevedel, čo urobiť. Ostať so mnou alebo odísť. Zazrela som, že jemne nahol hlavu dozadu, prehrabol si vlasy a privrel oči. Z jeho tela však vychádzalo niečo, čo ma upokojovalo. Nemala som pocit nervozity a všetko zlé sa akoby odplavilo preč. Je fascinujúci, pomyslela som si pre seba. V zápätí sa otočil. Akoby to začul z mojej mysle. Opäť sa na mňa pozrel a ja som cítila ako mi červeň vstupuje do tváre. Jeho tvár bola vážna a zároveň pokojná a nežná. Opäť si sadol oproti mne.

"Ostanem tu, ak budeš chcieť." keď to povedal, zmeravela som. Tak toto som naozaj nečakala. 

"Ja..nechcem ťa nútiť..ale..ak chceš.." nevedela som sa vykoktať, nebola som pripravená, že sa spýta niečo také. Ten čas s ním ma naučil byť skôr pripravená na to, že odchádza, keď to najmenej čakám.

"Chcem." povedal jasne a rozhodne. Naozaj som to nečakala. Ohúril ma ešte viac. Padala som priamo z výšky k nemu. A bez ohľadu ako sa to skončí a čo sa bude diať, som sa nechala unášať.

"V kľude si ľahni, budem tu, kým nezaspíš." pousmial sa na mňa láskavo. Opätovala som mu rovnaký úsmev. 

Pokojne som sa natiahla na veľkej  posteli a on ma prikryl. Opäť si sadol oproti mne a s úsmevom ma povzbudzoval, že je všetko v poriadku. Ticho medzi nami vôbec nebolo priepastné. Skôr naopak. Akoby nás kolísalo a mňa ubezpečovalo o tom, čo k nemu cítim . 

Stiahnite si zdarma pracovný list pre detičky a učte sa s nimi pomenovať zvieratká. Učte ich začiatočné písmená alebo rovno celé pomenovanie. Do kartičiek môžu priamo vpísať alebo priradiť písmenká.

ZDARMA u mňa na blogu:

https://tribodky.online/pracovny-list-pomenuj-zvieratka/

K akcii o ktorej sa dočítate viac v predchádzajúcej správe som vytvorila sériu Vianočných pohľadníc. Budú súčasťou balíčkov pre starších ľudí v Domove seniorov v našom meste.

Vy si ich môžete stiahnuť a vytlačiť ZDARMA u mňa na blogu. Nech sa páči. 

https://tribodky.online/vianocne-pohladnice-zdarma/