Večne chudnúca neštastnica a východniarka, ktorá nepije… to je kombinácia ako šitá na koštovku nealko radlera bez cukru. A tak som to teda skúsila. Nie, že by som bola nadšenec a labužník, skôr šťastlivec 😀

Za ostatné 4 roky som schudla takmer 50 kíl. Pýtate sa ako ? Pravda je taká, že kompaktný recept asi ani neexistuje. Kým som prechádzala fázami odriekania, zdravého stravovania a cvičenia, zistila som, že úspech prichádza zaručene iba vtedy, keď som šťastná. Keď žijem a nie prežívam. Našla som prienik medzi tým, čo je správne a tým, čo ma robí šťastnou, aj keď to až tak úplne správne nie je. Áno, zmrzlina a radler - moje sezónne neresti. Vytesnila som keksíky, sladké nápoje, milované palacinky či halušky, jogurty a filmové večery s chrumkami. Naučila som sa nejesť 5 minút pred spaním, neraňajkovať o 11, nejesť porcie ako chlap. Ale vzdať sa zmrzliny a radlera bolo fakt tažké... Priznávam sa, som slaboch, a preto ma vzostup sorbetov, čo by zdravšej verzie zmrzliny a príchod radlera light, veľmi potešili. 

Priznám sa ešte k niečomu. Pivo som nikdy nepila, kým neprišiel na trh prvý radler. Keď prišla “nula nulka”, stala sa mojou srdcovkou. Najvačšmi si ma získala levanduľa (a tá bola tuším aj jednou z prvých v light verzii) a, úprimne, táto chuť mi chýba. Uznávam však, že nové príchute sa Zlatému Bažantu naozaj vydarili. Posúďte sami. 

Mandarínka a jazmín, tak tú som si vychutnávala od prvého momentu. Podmanivá vôňa ako vstupná brána pred prvou ochutnávkou ma dostala. (A že som nebola sama?). Nie je to príchuť, ktorú by som od radlera očakávala, a chvíľu som aj mala obavu, či to nebude skôr malinovka, ale nesklamala. Príjemné spojenie chutí, ani sladká ani horká, príjemne ovocná s bohatou penou. A chladená fakt osvieži. Hodí sa ako k dobrému filmu, tak k dobrej večeri. 

Na Mirabelku som sa od začiatku tešila asi najviac. Neviem prečo. Možno prvotná sympatia k plechovke (obal predáva - priznajme si, koľkokrát kúpime niečo, čo ani nevieme, či chceme, lebo to má pekný obal), lákavý názov (predsa Mirabelka znie lepšie ako slivka), možno zvedavosť. Prepojenie chutí Mirabelka Estragon - tak nejako som od nej očakávala čosi iné ako od bežného modelu radlera, ktorý mnohí stále považujú iba za limonádu. A nebola som ďaleko od pravdy. Je naozaj v niečom iná. Myslím, že je to tým estragónom. Nepopiera skutočnú chuť piva, nepotláča ale ani chuť samotnej slivky. Horkosladká! Vychladená je proste top 🔝

Tmavý citrón je ideálny pre milovníkov tmavého pivka. U nás je jednotkou pre chlapov, preto sa vypil ako prvý (takmer som nestihla odfotiť). Dokonca aj môj muž, odporca všetkého, čo má v názve light, si ho vychutnáva bez výhrad. Kvapka citrónu do tmavej nula nulky je lepšia ako čerešnička na torte a alkohol veru tomuto nápoju vôbec nechýba, v spoločnosti si svoju pozíciu rýchlo nájde. A dokonca aj u nás na východe! Lebo proste I TAK ŠE DA...

Sama tomu neverím ale áno. Práve som sem pridala svoju foto ako kojím! Ja! 😀 Je svetový týždeň dojčenia a teda aj ja by som sa s vami rada podelila o svoj “príbeh” spojený s dojčo-kojčo obdobím. Moje druhé kojo obdobie práve prebieha a je oveľa lepšie ako to prvé s Liliankou. Keď tak nad tým rozmýšľam posledné 4 roky striedavo tehotniem a kojím 😀 

Už počas prvého tehotenstva som bola presvedčená o tom že budem dojčiť. Vedela som že to chcem a že pre to budem robiť všetko. Myslela som že som pripravená ale pravdou je, že som sa veľa vecí učila až “za behu”. Pri Lilinke som si prešla všetkým čo môže žena s prsníkmi a mliekom zažiť, teda až na zápal prsníka -našťastie! Mlieko neprichádzalo ani na 5 deň po pôrode a rady sestričiek z novorodeneckého - že je to celé v hlave ako si nefugovali - ale Pán Boh zaplať aj za to 😀 Lia dostala silnú žltačku, ja som dostala v nemocke zjeb za to že je dehydrovaná a namiesto UM jej na moje veľké prosby podali aspoň vodičku. Našťastie mi internet a kamaratky poradili senovku a benedikt a tak som sa začala dopovať. L nemala problém s prisatím sa, bohužiaľ moje bradavky mali problém so svojou novou funkciou a akosi nevedeli prepnúť z režimu “na okrasu” do režimu “jedlo”. Vytvorili sa mi ragády a dojčenie ma bolelo tak, že ma pri každom prisatí pichalo až v ušiach. Dojčenie by bolieť nemalo, mňa však prvé dni bolelo tak že som plakala. Boli chvíle keď som to celé chcela vzdať a prejsť na UM ale nakoniec sa nám s L podarilo zosúladiť, bradavky sa zahojili, mlieko sa rozbehlo, prsia ma síce boleli a nalievali sa, ale dieťatko bolo konečne sýte a ja som bola spokojná. Potom prišli zuby, dojčenecký štrajk celkovo 3x, odmietanie prsníka cez deň a dojčenie sa najmä v noci… keď sa na to pozriem spätne  čudujem sa sama sebe že som s tým nesekla a čakala do samoodstavenia (v 15m) 

(Ne)podpora okolia 

Do toho sa mi ušla absolútna nepodpora zo strany blízkej rodiny. Otázky prečo tak často dojčím, prečo ju vkuse prikladám, prečo zo seba robím živý cumeľ, prečo toľko plače… určite máš slabé mlieko, treba prikrmovať, veď jej daj ten sunar veď vidíš že je hladná, a keby si jej už konečne zarobila mlieko pekne by ti spala… no mohla by som pokračovať aj celý deň. 

S odstupom času...

Ale! Nelutujem. Som si istá, že aj keď som nevedela do čoho idem, urobila som pre Liu to najlepšie čo som mohla. Nevzdala som sa a bojovala som aj keď ma to stálo veľa síl, sĺz a energie. Pomohli mi najmä kamarátky - dojčiace matky a žienky na MK, ktoré sypali jednu radu za druhou a veru že boli to dobré rady, ktoré mi veľa pomohli. 🙂 Ďakujem! Mrzí ma že sa mi takejto podpory nedostalo od väčšiny rodinných príslušníkov...

Nemusia už byť problémom s veľkým „P“

Dlhé hodiny za počítačom a ďalšie strávené doma pred televízorom si u mnohých z nás vyberajú svoju daň v podobe podráždených očí. Začervenanie, svrbenie či pálenie vedia doháňať k šialenstvu... Pri zápale spojiviek už ani nehovoriac...

Klasickou liečbou v týchto prípadoch sú kortikoidové masti a kvapky či antibiotiká, ktoré pri recidivujúcich zápaloch pôsobia čím ďalej, tým menej. Ostatne, čo si budeme navrávať, žijeme v zemepisných šírkach, kde sme vďaka konzumácii antibiotík od útleho detstva voči nim imúnni. A práve tam kdesi sa začala rodiť myšlienka vyvinúť prostriedky, ktoré by podráždeným či zapáleným očiam uľavili, a pritom by ich základom boli látky pochádzajúce od najlepšieho lekára, prírody.

Prišla s ňou litovská spoločnosť Origmed, ktorá vznikla v roku 2012 práve za účelom vytvorenia, vývoja a výroby unikátnych, bezpečných a zdravých produktov určených na starostlivosť o oči, a to najmä pri problémoch, kde klasická liečba zlyháva. Inšpirovaná medicínskymi databázami, výskumami a praktickými výsledkami a sledujúc najnovšie inovácie na trhu vyvinula rad očných kvapiek OCULOCIN. Všetky tri produkty, ktoré zatiaľ spoločnosť vyvinula (Oculocin Propo, Oculocin Vital a Oculocin Solar) majú jedného významného spoločného menovateľa, bezpečnosť výrobku. Okrem toho sú všetky vyvinuté tak, aby mohli byť užívané dlhodobo bez straty efektivity. Ako sa im to podarilo? Pri vytváraní prípravkov sa sústreďujú na prirodzenú biologickú aktivitu jednotlivých prísad. Tie tvoria zvyčajne komplex 20 až 30 komplexných chemických zlúčenín, zložených niekedy aj z viac ako 100 dôležitých chemických látok, a práve ich spolupôsobenie hrá v konečnom produkte dôležitú úlohu.

V prípade očných kvapiek https://www.apipraktik.sk/tovar/oculocin-propo-ocne-kvapky sú nimi extrakty z aloe vera, harmančeka a propolisu. Aloe vera je odpradávna používané v tradičnej medicíne na upokojenie zapálenej pokožky či ako prirodzený zvlhčovač. Harmanček obsahuje mnohé antibakteriálne zlúčeniny, ako napríklad bisabolol, flavonoidy či terpenoidy, z ktorých niektoré zároveň pôsobia protizápalovo. Jednou z týchto protizápalových zlúčenín obsiahnutých v harmančeku je apigenín, ktorý sa spomína v súvislosti s liečbou rakoviny prsníka či s priamym vplyvom na nervy. Konečne, propolis je známy svojimi protizápalovými, antibakteriálnymi a antifungicídnymi vlastnosťami. V prípade OCULOCIN Propo sa kladie dôraz na jeho schopnosť popasovať sa s infekciou na očnom viečku a tiež v schopnosti pokryť (a tým chrániť) povrch oka.

I keď sú očné kvapky OCULOCIN Propo na trhu len pár rokov, získali za ten čas celosvetový ohlas. Spomedzi mnohých iných kútov sveta, kde k nemu vzhliadajú i odborníci, spomeňme napr. Los Angeles, kde ho odporúčajú špecialisti z Assil Eye Institute.

JE EŠTE NEJAKÁ MATKA NA INTERNETOCH, KTORÁ NEDALA PRÍSPEVOK K SVETOVÉMU TÝŽDŇU DOJČENIA?? (#svetovytyzdendojcenia) Aha, ešte Ja😅. Tak ale, to musím napraviť... Lebo, keď už mám raz blog o materstve, tak tému kojenia nesmiem opomenúť. (Ja viem, kojenie je čechizmus, ale sorry not sorry, mne sa slovo dojčenie nepáči a MY SPACE, MY RULEZ) Veď som na ňu v podstate odborník. (Ibažeby nie!) Takže milé matky, kojte!

(Alebo nekojte.) Nejdem vám tu teraz dávať rozumy. Sama som si počas doterajšieho života prešla rôznymi fázami a názormi. Ehm.

*Kým som nemala deti, kojenie ma nezaujímalo. Sesterka sem-tam predo mnou kojila a to je asi tak všetko, čo som vtedy k tejto téme vedela podotknúť.

*Keď som čakala prvé dieťa, už som kojenie registrovala. Ale mala som aj všelijaké silácke reči a názory... Napriklad, že Ja proste kojiť budem, lebo sa mi nebude chcieť sterilizovať fľaše (tak sa aj stalo)... Alebo, že Ja budem kojiť maximálne pol roka, veď potom decko začne už prijímať normálnu potravu... (Tak sa aj nestalo! Prvú časť výroku som pretiahla o rok a druhú syn evidentne nepochopil, lebo v pol roku bol ešte na hony vzdialený od príjmu normálnej stravy, aby už mlieko nepotreboval).

*Smiala som sa matkám, čo koja dlho. Dokonca sme s mužom vymysleli iniciatívu DDD - tzv. Dojčenie Do Dôchodku (ale podmienkou by bolo dojčenie do dôchodku dieťaťa🙈... No ale uznajte, trochu vtipné to je). Dnes sa už nesmejem. Viem to pochopiť a dokonca to skôr obdivujem. Tak dlho vydržať! Hoci pre mňa toto nebola cesta. Priznávam, ani jedno z mojich detí sa neodstavilo samo. Obom som pomohla. Obom približne v roku a pol. Obe napriek tomu, čo som im "urobila", nesmierne milujem. Obe sú zdravé a prospievajú (-len mojej psychike niekedy neprospievajú... ale to je téma na iný Svetový deň či týždeň).

*Odsudzovala som matky, ktoré nekojili. Ale nemať mlieko a počúvať celé dni, ako dieťa plače, pretože je hladné, asi nepridá žiadnej matke k lepšej psychike v šestonedelí a verím tomu, že aj stres robí s laktáciou svoje. Ja viem, že na mamile píšu, že môže kojiť každá, ale asi tam už nepíšu, že za akú cenu. Lebo niekedy asi "vydržaj pianír" heslo proste nezaberie a pianírka nevydrží.

Na tento týždeň by sme vlastne nemuseli vymýšľať nič. Lebo ak máte doma Lego maniaka určite viete, že ak má dobrú inšpiráciu a dostatok kociek, bude ticho dosť dlho. No ale zas až tak sme si to neuľahčili ;) 

Navyše, tento týždeň Prečítaného leta mal na starosti Matej (moja drahá polovička). Tí, čo nás sledujú už dlhšie vedia, že spod jeho rúk vychádzajú samé Lego klenoty – napríklad tajná skrýša na čokoládu ukrytá pod guličkovým bludiskom, Lego bublifuk, vystreľovač lietadielok alebo dávkovač cukríkov. Ani tentokrát to nebolo inak.

Zvuk Lega

Keď dostaviate výtvor z tohto týždňa, budete musieť byť chvíľu ticho, aby ste počuli ten zvuk. U nás bol veľký problém ticho zabezpečiť - buď sa ozývalo niektoré z detí , alebo zaškriekal papagáj   Ale keď bolo aspoň trochu ticho, natočili sme  toto video:

Pôvodne mal Matej v pláne urobiť uzavretý okruh na štýl GBC (ak neviete, čo to je, pozrite na koniec tohto článku), aby guličky chodili dookola a po ceste hrali na xylofóne. No ale kým by to doladil do dokonalosti, už dávno by nebol týždeň O tichu, ale týždeň O knihách alebo rovno školský rok   Takže v tomto týždni vám poradíme, ako si vyrobiť základ. A koho to chytí, môže v ďalších týždňoch dostavovať ďalej (a potom sa pochváliť na našom Facebooku alebo v Rodičovskej skupine Prečítaného leta).

Na tento “náhodný generátor hudby” budete potrebovať:

Vďaka celkovej situácii vo svete sme sa rozhodli tento rok stráviť skoro celé leto na Slovensku (chlap mal, našťastie, dosť voľna a ja som popri leňošení pokračovala normálne prácou z domu zo SVK). Skúsila som sa teda zapojiť do testovania ZB Radler Light - a šťastena sa usmiala aj na mňa 🙂

Jeden júlový pondelok zatrúbil milý UPS kuriér s obrovskou krabicou plnou 3 nových príchutí Mandarínka/Jazmín, Mirabelka/Estragón a Tmavý citrón. Keďže plechoviek tam bolo až-až, polovica šla hneď do chladničky (veď počas horúcich letných dní chutí Radler najlepšie taký vychladený), druhá šla na policu. Pekne čakali, kým ich vezmeme na dovolenku so sebou 😀

Testovala so mnou celá rodina, lebo toľko nealko pív by som veru sama nevypila.

Podľa priložených informácií sú light bublinky vyrobené zo 100 % prírodných zdrojov, obsahujú antioxidanty a dokonca majú byť bez konzervantov, umelých farbív a, samozrejme, neobsahujú žiaden alkohol. Dúfam, že výrobca nás neklame a to, čo píše v letáku či na plechovke, je aj pravda.

Osobne patrím k ľuďom so sladkým jazykom, tieto sladké nealko alebo alko piva sú niečo pre mňa 😀 Menší obsah cukru v plavkovej sezóne veľmi potešil.

A ako chutili? Bažanťáci namixovali zaujímavé chute a mojím víťazom sa stal jednoznačne Radler Mirabelka/Estragón. Slivky milujem, estragón - musím povedať, že neviem, či som ho vôbec niekedy v kuchyni použila. Možno ak, tak ako súčasť nejakého mixu byliniek. Celkom by ma teda zaujímalo, ako došli k tejto dvojici. Sladučký bol veru dosť, ja som sa vôbec nesťažovala, ale veľká časť rodiny troška krivila ústami 😀 Nič, aspoň ostalo viac pre mňa - a predsa píšu, že je tam o 30 % cukru menej 🙂 Po otvorení pekne zavoňal, no po chvíľke už nebolo nič cítiť. Tmavý citrón bol tesne v závese, a to ja tmavé pivo vôbec neobľubujem, tak som sa aj bála, ako bude chutiť - a veru, zmenila som názor po pár glgoch 😀 Pár plechoviek mi ešte ostalo v chladničke, s tými sa už nedelím 😀 No a najmenej ma oslovila Mandarínka/Jazmín. Na mňa príliš horké, aj keď hej, pivo má byť horké, no práve pri radleroch ja hľadám tú sladkosť. Taktiež nie som veľmi fanúšikom jazmínu či levandule, keď sa pridávajú do nápojov či jedál. Ich vôňa a chuť sú pre mňa až príliš aromatické a prebíjajú všekto ostatné, preto som tento s radosťou posunula chlapovi. Ako šofér sa vôbec nesťažoval a potešil sa takémuto osvieženiu.

Miro Ochto  singer  z malebneho  mestečka  na východe Slovenska  Medzilaborce, medzi  top  skladby  od  interpreta  patri  zamilovana skladba   vičinav av palek   ktora  dostala  aj  neromskych  poslucháčov. 

Vičinav av palek 👇▶️

https://youtu.be/9pkvx646vtA

Šej te bistrav 👇▶️

https://youtu.be/DJdQAlB0eAg

Ahojte 🙋🏻‍♀️ Rada by som Vám zhrnula moje testovanie nových prichutí radlera od Zlatého Bažanta, samozrejme, vhodných aj pre Maminy 😊 Úplne bez alkoholu - 0,0 % - a navyše so zníženým obsahom cukru o 30 %.

Keď mi dorazil balík, bola som veľmi prekvapená. V prvom momente veľkosťou a v druhom váhou - keď mi ho kuriér podal do ruky a ja som vedela, že ma čaká 5 poschodí hore s 20 kg krabicou 😅

Po tomto výkone som hneď siahla po príchuti MIRABELKA a ESTRAGÓN, jeho mierne kyselkavá príchuť ma osviežila, ale estragón tam velmi cítiť nie je. Voňalo veľmi prijemne. Za mňa fajn “pivko”, chutilo aj ostatným, ktorí ho spolu so mnou ochutnali. 

Ďalšia bola na rade ochutnávka radler TMAVÝ CITRÓN, vzali sme ho na hody ku svokrovcom. Je to typická príchuť a vôňa tmavého piva, skôr chlapská - horká. Cítiť v nej karamel, ale aj chuť citróna. Zhodli sme sa, že je skôr pre mužov ako pre ženy kvôli výraznejšej chuti piva. Samozrjeme, 100 ľudí, 100 chutí - a môžú si na ňom pochutiť aj baby 😉 

Posledná príchuť je môj favorit! 🙂

MANDARÍNKA a JAZMÍN je pre mňa top! Chuť mandarínky je výrazná, ale aj jemne horká, aj keď všetky tieto radlery majú znížený obsah cukru, chutia celkom sladko. Jazmín je veľmi jemný. Chutilo aj ostatným, ktorí vyskúšali túto príchuť, pretože som všetky plechovky zbalila spolu s nami na dovolenku do Tatier ☺️

ROZPRÁVKOVÉ UČENIE (ALBI – KÚZELNÉ ČÍTANIE)

Interaktívne hovoriace knihy Albi sú v našej domácnosti dennodennou súčasťou. Častokrát si knihu vyberie Matejko sám a už iba počujem, ako sa zapína hovoriace pero. Naposledy nám do série pribudla kniha Rozprávkové učenie a dnes vám ju predstavím.

Celou knihou bude deti sprevádzať škriatok Rarášok. A môžete mi veriť, že detičkám poukazuje všetko potrebné, čo by mali v predškolskom veku ovládať. Kniha začína v izbe, kde si prezrieme všetky hračky , nábytok či pastelky. Neskôr Rarášok pomôže mamičke v kuchyni. Vďaka priloženiu pera na predmety sa deti naučia, čo sa v kuchyni nachádza. U nás doma sa najdlhšie zdržiavame pri dvojstránke s dvorom. Matejko miluje zvieratká a tu na gazdovstve ich je neúrekom. Ďalšou zaujímavou témou je obchod. Deti spoznajú rôzne potraviny od pečiva cez syry až po zaváraniny. 

Niečo úplne nové bola pre nás téma divadla. Zatiaľ sme ešte v divadle neboli. Matejko ho začal spoznávať prostredníctvom knihy. Čo bolo treba, to som mu vysvetlila. Otázky prišli aj pri téme škôlky. Tú už poznal o niečo viac. Často býva aj v iných knihách a okolo jednej pravidelne chodíme. Vie, že jedného dňa tam bude chodiť s inými deťmi. Páči sa mi, že vďaka tejto knihe ľahko zistí, že škôlky sa nemusí báť. Vidí, že deti sa tam hrajú. 

Veľmi zaujímavou a dôležitou témou je návšteva u lekára. Opäť ukazuje deťom, že sa nemajú čoho báť. Aj vďaka Raráškovi to už pri ďalšej návšteve lekára bude pre ne ľahšie. Poslednou témou je záhrada, ktorá je u nás veľmi obľúbená. Nám syn pomáha v záhradke bežne, ale novinkou boli pre neho napríklad úle.

Ak si myslíte, že v knihe je toho viac ako dosť, tak to ešte stále nie je všetko. Na každej dvojstrane je lišta, ktorá deti naučí niečo nové, alebo si zopakujú, čo už vedia. Sú to farby, tvary, čísla, protiklady, časti tela, činnosti v záhrade a časti dňa či smery. Práve posledné dve sú pre mňa najväčším prínosom. Matej zatiaľ nevie čo znamená ráno či na obed. Vďaka slniečku a vysvetleniu, ktoré v knihe je, sa to čoskoro naučí. Smery sú síce iba „nad, na a pod“, ale pre malého človiečika to stačí. 

"RAŇAJKY SÚ ZÁKLADOM DŇA."

To, aké sú dôležité, nám kedysi neustále pripomínali naši rodičia, teraz my našim deťom. Chceme pre nich najlepšie, a tak máme často dilemu. Čo ponúknuť deťom na raňajkový tanier? Mal by byť plný živín a energie, pestrý, a nezabúdajme, že aj chutný. Veď každá mama je najspokojnejšia, keď je tanier po raňajkách prázdny. Ale detským chutiam niekedy jednoducho nevyhovieme.

Ja mám dve deti - 10-ročného syna, ktorý aktívne hráva futbal, a je to niekedy doslova nútenie do raňajok, málokedy nechá prázdny tanier... A 14-ročnú dcéru, ktorá chodí do tanečného krúžku, a teší sa, čo si pripraví na raňajky. Najradšej má zdravé ovsené kaše s mandľovým mliekom, kopou ovocia, orechov či domácej granoly. Každé dieťa je iné. 

Predchádzajúce dva týždne sme naše raňajkové chute ozvláštnili o dve novinky od slovenského výrobcu Powerlogy - Powerlogy Kids Granola Cacao a Powerlogy Kids BIO Nougat krém. Veľká vďaka patrí @konik_testuje a @powerlogy, ktorí nás vybrali do testovania.

Produkty neboli pre nás úplnou novinkou. Niektoré orieškové krémy od Powerlogy sme už mali, ale túto Kids verziu nie. A granola je našou stálou súčasťou, ale naša domáca.

Powerlogy Kids BIO Nougat krém

Kojenie . Téma, ktorá delí ženy na dva večne bojujúce tábory. Prvý kojo tábor tvrdo bojuje za kojenie, za každú cenu. Niektorým ženám sa podarí kojiť dni, niektorým mesiace, iným roky. Tvrdo tlačia na mamičky, ktoré s tým majú problém, zdôrazňujú aké je to úžasné a dôležité a ak aj mamička pre to v rámci svojich možností spravila všetko, stále nespravila dosť. Druhý tábor je nekojo. Buď sú to pre ženy dôvody ako prsia , aby neostali nepevné,ovisnuté, škaredé. Ďalej to môžu byť zdravotné problémy, kedy sa žena rozhodne zastaviť laktáciu už v pôrodnici, alebo postupne kvôli nim dieťa doma odstaví a začne prikrmovať, aby sa mlieko stratilo.Alebo je pre ne lepšie jednoducho zarobiť mlieko, veď kojenie na počkanie je hlavne v začiatkoch veľmi obmedzujúce a bolestivé. Tento druhý tábor býva väčšinou tvrdo bombardovaný kritikou z prvého tábora  . Niekde na kraji týchto táborov je maličký kemp, ktorý netlačí na pílu a drží sa hesla Čo sa má stať, strane sa. Aký mám na to pohľad? Kojenie bolí. Bolia bradavky, kým si zvyknú, kým sa bábätko naučí správne prisať. Bolí chrbát a krčná chrbtica, kým si žena nájde tú správnu polohu. Ale každá bolesť má svoj koniec a potom prichádzajú už  len tie pekné chvíle. Očný kontakt, úplne je cítiť tie endorfíny vo vzduchu. Ten pocit blízkosti, v momente zabudneš na koliku, pri ktorej si si s bábätkom od zúfalstva poplakala. Zabudneš na to, že to malé klbo stále plače, keď nie je pri tebe a ty nemáš kedy ísť ani na záchod. Alebo sa napiť. A o finančných výhodách kojenia sa baviť netreba, to je jasné 🙂 Kojenie je krásne ❤️ kým sa dá, tak kojím. Neviem čo mi blízka budúcnosť prinesie, pri Eliške som o mlieko prišla keď mala 3 mesiace, vtedy som bola jedno veľké klbko nervov, skúsila som kadečo a aj tak odišlo, trápili ma pohľady mojej príliš malej snahy od žien z prvého tábora .Teraz to dúfam potiahneme čo najdlhšie. Viem len, že to už nebudem tak hrotiť, budem sa snažiť ale k spokojnosti celej rodiny. Lebo nervná mama, nervní všetci. Inak, ako je to vlastne správne? Kojenie alebo dojčenie? :D 

Rodičovstvo so sebou od začiatku prináša nespočetne zásadných rozhodnutí. Vybrať prvý kočiarik, prvé topánočky, prvé odrážadlo, prvý bicykel… A keď si myslíme, že tie zásadné rozhodnutia už máme všetky za sebou, príde prvý školský deň a je to tu zase! Školská taška!

Na trhu nájdete až neuveriteľné množstvo aktoviek pre prváčikov, ako aj pre deti, ktoré do školských lavíc zasadnú po prázdninách už po niekoľkýkrát. Ako však z tej záplavy školských batohov vybrať ten správny? Na čo si dať pozor pri výbere? Aké vlastnosti by mala mať školská taška, aby bola nielen krásna, ale tiež anatomicky vyhovujúca? Nájsť ten správny pomer medzi dizajnom, funkčnosťou a cenou je často výzva sama o sebe a rodičov čaká neľahká úloha: Vybrať tú naj.

Primeraná záťaž

Určite máte aj vy v živej pamäti tie nekonečné cesty do školy, kedy bol školský batoh s knižkami, písankami a kadejakými doplnkami, od dosiek na zošity až po fľašku na pitie, takmer ťažší než vy sami. Prečo ale k váhe obsahu pridávať aj prehnanú hmotnosť batohu? Našťastie, v ponuke sú dnes i školské tašky, ktoré spĺňajú odporúčania fyzioterapeutov a ich hmotnosť nepresahuje 1,2 kg pre batohy pre deti na prvom stupni a 1,4 kg pre deti na druhom stupni základnej školy. Preťažovanie chrbtice má totiž za následok nesprávne držanie tela a s ním spojený nezdravý vývoj pohybového aparátu - tak prečo riskovať? Navyše, množstvo aktoviek je dnes vybavených i nastaviteľným bedrovým a hrudným popruhom, ktoré detskú chrbticu ešte výrazne odľahčia a tiež znižujú zaťaženie ramien. Ramenné popruhy by tiež mali byť polstrované a zvyšovať tým komfort nosenia na maximum. Prítomnosť jednotlivých prvkov však nie je okamžitou zárukou toho, že ramená a krčná chrbtica dieťaťa nebudú preťažované. Dôležité je tiež správne nastavenie jednotlivých prvkov podľa rád fyzioterapeuta. Vďaka nemu dosiahnete ideálne odľahčenie, ktoré nebude mať negatívny vplyv na ďalší vývoj detského pohybového aparátu. Vedeli ste však, že aj výška samotného batohu by mala byť smerodajná pri jeho výbere? Správne by mal siahať od ramien k panvovej kosti.

Nielen funkčný, ale aj krásny

Či už chceme alebo nie, tak fyzioterapeutické hľadisko pri výbere školského batohu naše milé deti fakt vôbec nezaujíma. Pre každého prváčika je dôležitejšie, aby bola aktovka proste krásna. Obľúbená postavička, obľúbená farba či dokonca možnosť zladiť školskú tašku s peračníkom alebo úborovou taškou. To sú ich priority. Našťastie, dizajnov je mnoho a možnosť zakúpenia celých setov do školy je tu tiež, a práve toto je moment, kedy by priestor pri výbere školskej tašky mali dostať naši malí školáci. Veď školský batoh nemusí byť len funkčný, ale tiež “na parádu”. 

Kristína

Stála som pri dverách s Danielovou sestrou a traja ľudia upriamovali na mňa svoj šokovaný výraz. Nerozumela som ich správaniu. Boli nervózni, akoby vraveli niečo, čo som nemala počuť. Bohužiaľ, posledné slová o tom, že má Daniel snúbenicu, som zachytila. Ani neviem prečo, zasiahlo ma to. Ak by som mu dnes nevenovala bozk a on mi ho neopätoval, mohla som sa vyhnúť týmto zvláštnym pocitom, ktoré mnou lomcovali. Prečo mi ju nespomenul? Žralo ma svedomie v mojom vnútri.

„Nerady vás prerušujeme. Len by som vám rada povedala, že Lívia s terapiami súhlasila,“ prehltla som svoj nepokoj a usmiala sa. 

„Si si istá, sestrička?“ s prekvapeným výrazom k nej podišiel ich brat Gabriel. Nerozumela som, prečo ich to tak zaskočilo. Veď predsa ide o jej zdravie, nemala dôvod odmietnuť moju ponuku. Čomu som bola rada, lebo pri nepochopiteľnom správaní celej tejto rodiny, som mala skôr pocit, že ma odbije.

„Chcem to skúsiť, Gaby. Neboj, budem v poriadku. Kristína je veľmi milá a vysvetlila mi všetko, čo potrebujem vedieť. 

„V poriadku. Ale pôjdem tam s tebou,“ zazrel na Daniela, ten len mlčky prikývol. 

S pôrodom a príchodom materských povinností sa nám neraz spájajú rôzne pocity, očakávania, strach. Bojíme sa prístupu lekárov, sestier i toho, či bude o nás a naše dieťa v pôrodnici dobre postarané. A niekde na pozadí všetkých našich vnútorných emocionálnych pochodov neustále myslíme na jediné. Na to, že chceme ísť konečne DOMOV. Lebo, povedzme si úprimne, žiadna nemocnica nie je 5-hviezdičkový wellness hotel plný ochotného zdravotníckeho personálu so skvelou posteľou a ešte lepším jedlom, kde si dokonale oddýchneme. Doma je doma. No čo bude po príchode domov? Kto mi odpovie na množstvo otázok? Budem sa vedieť správne postarať o seba aj o dieťa? Čo ak sa budem zle hojiť, stratím mlieko alebo to jednoducho nebudem zvládať? 

Kto si to zažil, vie, že šestonedelie je ako húsenková dráha. A aby sme z nej vystúpili usmiate a bez ujmy na zdraví a psychike, je dobré pripustiť si, že na to nie sme samy. Jednou z možností, ako úspešne "mamovatieť", je rozhodnúť sa pre pôrodnú asistenciu v domácom prostredí. Aké sú jej výhody? Ako vám môže licencovaná pôrodná asistentka pomôcť? Kedy a pre koho je táto pomoc určená a ako o ňu môžete požiadať? V tomto článku sa na to pozrieme spoločne. Milé maminy, nájdite si chvíľku pre seba a začítajte sa. Prosím, práve začíname... 😊

Rozpoviem vám moju skúsenosť z posledných dní. Keďže sa termín príchodu nášho druhého dievčatka nezadržateľne blíži, hľadala som čo najviac informácií o pôrodnici, ktorú som sa po predchádzajúcej skúsenosti rozhodla zmeniť, a tiež niečo o pôrodníkoch a zdravotníckom personáli. Kde inde, ako aj tu - na Modrom koníku. Okrem iného som tiež zistila, že ako poistenkyňa Union zdravotnej poisťovne mám nárok na pôrodnú asistentku, ktorá mi môže pomôcť lepšie zvládnuť pôrod a prípravu naň, a to nie len po fyzickej ale aj psychickej stránke. Každá z nás je iná, každá prežíva tieto chvíle po svojom. Vravím si, čo už s ňou asi tak budem riešiť, veď ja už som jeden pôrod dala, zvládnem to sama aj po druhýkrát. No súčasná korona situácia urobila svoje a ja som sa rozhodla si celú vec "poistiť". A tak som si povedala, že za skúšku nič nedám. A poviem vám, neľutujem svoje rozhodnutie a tento Union benefit veľmi oceňujem😊

Prehnaný strach, pocit úzkosti a nedostatok sebaistoty pred blížiacim sa pôrodom nás môže zbytočne oberať o radostné očakávanie a namiesto veselých príprav riešime menej radostné dilemy. Práve teraz, v tomto náročnom období, kedy je takmer vo všetkých nemocniciach zákaz návštev a nie vždy môže a chce byť otecko pri narodení dieťatka, je pre nás, budúce mamičky, prítomnosť niekoho, na koho sa môžeme pri pôrode spoľahnúť, oveľa dôležitejšia ako kedykoľvek predtým. Každej z nás predsa dobre padne, mať nejakú oporu. Niekoho, kto verí, že pôrod môže byť aj krásny. Niekoho, kto bez stresu, vrčania, prevracania očí či zbytočných expresívnych výrazov zasiahne včas. Kto nám ukáže, ako si ľahšie poradiť s popôrodnou starostlivosťou o seba i bábätko, kto odborne poradí a úprimne povzbudí... A to boli hlavné dôvody, prečo som sa rozhodla ísť do toho! Skúsim pomoc pôrodnej asistentky.

Moje prvé stretnutie s Ivkou prebiehalo u nás doma. Bola som už po 20. týždni tehotenstva - práve v tomto období pred narodením dieťatka máte ako poistenkyne Union zdravotnej poisťovne nárok na 5 konzultačných návštev pôrodnej asistentky. Poviete si, čo tam tie riešili, pili kávu či čo? No áno. Aj kávu sme vypili, aj sme si podebatovali, pre lepší pocit a vzájomnú dôveru sme si potykali, rozprávali sme sa o pôrode, o nemocnici, aktuálnych obmedzeniach a podmienkach, o lekároch, aké sú sestry na oddelení šestonedelia i o tom, čo nechcem, aby sa opäť zopakovalo. Ako sa včas vyvarovať popôrodným komplikáciám, infekcii močových ciest a laktačnej kríze. Opýtala som sa jej na veci, na ktoré je aj internet prikrátky, a na to, čo som sa možno bála opýtať pred pôrodom prvorodenej dcérky. A priznala som sa, že mám aj trochu strach z toho, ako bude pôrod prebiehať vzhľadom na to, aká je momentálna situácia. No viete čo? Ivka ma povzbudila a vysvetlila mi, ako sa veci majú, čím si získala moju dôveru.

Chcela som vedieť, čo je taká pôrodná asistentka zač a kto je táto žena, ktorá práve sedí v mojej obývačke.  Ivka mi vysvetlila, že nie je žiadna nevzdelaná mastičkárka, ani dedinská babica, ale špecialistka s dlhoročnou skúsenosťou a s potrebným odborným vzdelaním a povinnou licenciou od Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek. Poskytuje zdravotnú starostlivosť určenú výhradne ženám počas tehotenstva, po pôrode, novorodencom, ale aj ženám po gynekologických operačných zákrokoch, čím sa časť zdravotnej starostlivosti o ženu, matku, aj dieťa, presúva do prirodzenejšieho, a najmä príjemnejšieho, prostredia vášho domova. Okrem toho je sama mamou. Pojem pôrodná asistentka a dula si zvykneme často zamieňať. Skúsená dula je síce skvelou oporou pre rodiacu ženu, pretože vie psychicky podporiť, poradiť a motivovať. A hoci je špeciálne vyškolená na to, aby sprevádzala matku pri pôrode, jej pomoc je orientovaná skôr na emocionálnu a psychickú stránku, pretože dula nemá vyššie zdravotnícke vzdelanie a nemôže zasahovať do kompetencií zdravotníkov na sále, ani do priebehu pôrodu.

K3DY BUD3 TR3TI3??? V živote matky sú otázky, ktoré nikdy neomrzia a asi ani nikdy neprestanú. (Možno o nich spravím mini seriál, mi tak práve napadlo. Tak toto berte ako nultý skúšobný diel)

Ozaj mi ešte takpovediac nevychladla maternica po prvom pôrode a už sa ma kadekto pýtal na ďalšie dieťa. Ten zo žartu, tá uštipačne iná len zo zvedavosti. "Chceli by sme dve deti, tak uvidíme. Snáď sa nám podarí aj druhé ešte v rámci jednej materskej, nech medzi nimi nie je veľký vekový rozdiel." Podarilo sa. A zrazu všetci (česť vynimkám) tí, ktorým sme odpovedali niečo v zmysle - viď vyššie.... dostali syndróm rybičky Dory a zabudli, že sa už kedysi niečo podobné pýtali, že sme im už odpovedali a že sme v odpovedi použili čislovku DVA.🤷🏻‍♀️

Akože Ja som veľmi vtipná  a mám v talóne hneď niekoľko humorne ladených odpovedí, ale niekedy ma to ozaj trochu otravuje. Koľko detí je už dosť detí? Kedy sa to ľudia prestanú pýtať? Kedy nastane zlom a začnú sa pýtať: A ozaj si to chcete nechať? Veď už máte XY (dosaďte si) detí?! - Lebo to je asi rovnako na mieste otázka ako prvý variant. Či?

A páči sa mi aj neodbytnosť pýtajúcich sa. My: Už sme s deťmi skončili. Oni: (hihi) Nikdy nehovorte nikdy... Kde v tej našej vete zaznelo nikdy? Ale ak o tom môžeme my dvaja s manželom svojprávne rozhodnúť (čo zatiaľ môžeme), tak si už ďalšie dieťa neprosíme. Ale iní nech sa pokojne MILUJÚ A MNOŽIA, čo im hrdlo ráči (teda, hrdlo nie je ten správny orgán však áno, ale chápeme sa).

Ani ja sama nie som bez viny a tu a teraz prosím o odpustenie všetkých, ktorých som sa to pred rokmi netaktne v naivnej nevedomosti vypytovala. Už to nerobím, mám čo robiť s ne/odpovedaním. Sú situácie a ľudia, s ktorými je to ok, ale vtedy sa vlastne ani pýtať netreba a rozhovor tak nejak sám vyplynie....do onoho bez/detného cieľa.

Akože zas, na jednej strane to tým ľuďom nemôžem zazlievať, lebo s mužom robíme ozaj pekné deti a ešte aj tie požičané mi mimoriadne pristanú (viď foto s blatlancom našich dvoch bzdôch), ale niekedy je ozaj MLČETI ZLATO. Hm? Lebo ak je toto jediná "small talk" téma, tak asi radšej neveďme žiaden small talk, či?

Na začiatok by som veľmi rada poďakovala Powerlogy za možnosť testovania nových produktov, hlavne pre našich malých maškrtníkov...

Dorazil balik, granola bezlepková vegan proste top zloženie, aké len môže existovať, a nátierka s kúskami mini orieškov.

Samozrejme sme nevydržali a hneď ochutnali...🙂

Granola plnááá sušených čučoriedok, kúskov orieškov a horkej čoko.

Vyskúšali sme rôzne kombinácie, napr. granola s jogurtom, jogurtovým mliekom alebo len tak chrumkali.

Nátierka deťom chutila najviac s palacinkami či bábovkou.

Tím ľudí z Powerlogy verí, že jedlo ,,je podstatnou súčasťou zdravia”, a preto usilovne pracujú na produktoch, ktoré sú chutné a zdravšie zároveň. Poďme spolu s nimi zmeniť nielen stravovanie nás, dospelých, ale hlavne jedlo našich detí, ktoré potrebujú pre svoj vývoj kvalitnú a zdravú stravu. Ak neviete, ako na to, prejdite si na stránke powerlogy.com zaujímavé články, recepty a, samozrejme, vyskúšajte ich chutné produkty a uvidíte, ako môže chutiť jedlo BEZ KOMPROMISOV. Alebo sa inšpirujte nejakou dobrotou od nás 😊😊😊 Naše deti by mali jesť prirodzenú stravu, ktorá pomôže ich tráveniu, mysleniu a nakopne tak ich imunitný systém. Vedeli ste, že správnou stravou môžete posilniť aj váš mozog? 😊 Powerlogy vás o tom presvedčí. Stačí ochutnať a... zamilovať sa 😋

S firmou Powerlogy som sa prvýkrát stretla v malom obchode so zdravou výživou a odvtedy mám vyskúšaných viac produktov, ktorým som ostala verná dodnes. Parádny olivový olej, bez ktorého si neviem predstaviť moje šaláty ani pestá, bezhistamínové bio víno, ktoré naozaj výborne chutí a po poháriku ma nerozbolí hlava, a, samozrejme, orieškové krémy a maslá či kolagén. Často sa smejem, že kto neochutnal Powerlogy pistáciový krém alebo nugát, nevie, čo je láska 🙂

Prvý nugát sme so synom ochutnali na minuloročného Mikuláša. Vtedy som bola rozhodnutá, že ak má papať sladkú orieškovú nátierku, tak si radšej priplatím za túto. A neoľutovala som. Keď som sa dozvedela, že Powerlogy má po novom produkty “venované” deťom, nevedela som sa dočkať testovania. A tak dakujem krásne Vám, Modrý koník, aj firme Powerlogy, za túto možnosť. 

Powerlogy kids bio nougat cream

Rozhodne patrí k produktom, s ktorými nešliapnete vedľa, ak nimi prekvapíte deti. Nejde o mastnú presladenú nátierku, ale o krém z kakaa, skutočných lieskových orieškov (obsah až 60 %), ktoré je výrazne cítiť a aspoň o kúsok zdravšej varianty cukru (kompletné zloženie a obsah surovín - BIO lieskové oriešky 60 %, BIO trstinový cukor, BIO kakaový prášok, BIO kakaová hmota). Chutí ako parádna oriešková horká čokoláda! 🙂 Len tak na lyžičku, na banán či iné ovocie, lievance, palacinky, do raňajkových kaší... Za mňa má jediné mínus... potrebovali by sme väčšie (samozrejme, ekonomické 😁) balenie, pretože nám nielen vylepšil raňajky a vytunoval snacky, ale 2-3 príležitostné lyžičky zahojili aj chuť na sladké. No a využili sme ho aj takto:

Cuketové brownie 

Kto raz vyskúša, rovno sa zamiluje, alebo sa stane zavislákom :-P

AHOJTE 🙂

Som veľmi rada, že sme boli súčasťou testovania výrobkov od našej obľúbenej značky POWERLOGY, konkrétne produkty, ktoré sme ešte nemali, najviac sa tešil synátor, alebo ja... (smiech), bola to pravda 😀

Zdravá strava a hlavne kvalitné výrobky na trhu milujem... S výrobkami od Powerlogy som sa prvýkrát stretla pred cca vyše rokom, keď som hľadala lepšiu, hlavne zdravšiu alternatívu obľúbenej, komerčnej nutely. Ľudia mi radili nejaké alternatívy, keďže som ostala na bezmliečnej diéte, kúpila som si aj v Dmke, aj v BIO obchodoch, ale stále to nebolo to pravé orechové, čo som hľadala. Až kým na mňa v obchode Yeme nevykukol z regála Powernugát, prečítala som si rýchlo zloženie a už odchádzal so mnou pekne domov. Na ďalší deň už sa u nás piekli palacinky... áááno... to bola presne tá chuť, ktorú som hľadala... a zamilovali sme sa do nej všetci.

Mojou ďalšou návštevou v Yeme mi vbehla do košíka 70 % čokoláda, no, žiaľ, nechcela som sa s ňou podeliť - veľmi malé balenie, ale účel splnila. Takej kvalitnej čokolády sa nedá zjesť 200 g ako nejakej čoko Milky, je veľmi horká a takú ja čokoládu milujem.

Pribudli aj ďalšie výrobky, ktoré sú u nás súčasťou, ako kurkuma, MTC olej, powerghee maslo.

Prvýkrát som sa s touto značkou stretla asi pred rokom, keď som objavila ich kolagén. Keďže manžel je veľký športovec, hneď som objednala pre nás oboch a je proste úžasný. Spevnela pokožka, vlasy a nechty, je to v podstate lepidlo, ktoré nás drží pokope 🙂

 Tak sme sa dostali k videám Dušana Plichtu o správnom naštartovaní organizmu, o pojme „brain food“ a postupne sme objednávali všetky produkty a všetko už ochutnali 🙂 Ich čokoládu milujú aj naše deti a my môžeme byť spokojní, že im dávame len to najlepšie 🙂 Jedná sa o veľmi kvalitnú čokoládu, s trstinovým cukrom a bez palmového oleja.

 Základ sú u nás však raňajky, ako naštartovať deň nám a aj deťom. U manžela je to ich káva s maslom a MCT olejom, táto kombinácia dodá mozgu okamžitú energiu. My máme radi ich raňajkovú granolu, s mandľami, quinoou, medom, kokosom a jahodami...tá chutí úplne všetkým 🙂 Preto sme boli radi, že si nás koník vybral na testovanie granoly kids 🙂

Powerlogy Granola Kids Cacao

Powerlogy prišli s myšlienkou vytvoriť produkt, ktorý by spĺňal podmienky s čisto prírodnými surovinami, bez lepku a mlieka. Raňajkový produkt, ktorý na trhu chýba. Obsahujú vločky, lieskovce, kakao a čučoriedky. Všetky suroviny dôležité pre výživu detského mozgu. Pre detské raňajky sú dôležité hlavne prebiotiká, čiže zelenina, ovocie, pohánka, quinoa, potom zdravý tuk, čiže maslo, orechy, avokádo a samozrejme aj probiotiká, čiže kvalitné jogurty, kefír, kvaskový chlebík. Granola je výborná aj ako snack, prípadne aj ako rýchle raňajky pre lenivých 🙂 S nami precestovala Donovaly 🙂

Samozrejme sme chutnali celá rodina 🙂

6. kapitola 

Anglický vidiek ľudia, je niečo celkom inakšie ako betónový svet priamo v centre, či tesne v okolí Londýna. Všade vládne zeleň a stromy a všetko je tu mnohonásobne krajšie. Aj preto veľa Angličanov opúšťa na víkend štyri steny a hľadá útočisko v prírode. Ja som mala to šťastie, že som na jednom takom úžasnom mieste mohla pracovať a užívať si ho 5 dní v týždni a len na víkendy som cestovala späť. Totiž moji zamestnávatelia, Inga a John Steeloví, obývali jedno zo starých honosných sídiel, práve na takomto mieste. Kedysi tam bývali bohatí lordi, ale Inga s Johnom nemali ani slávnych predkov, ani nijaké tituly pred menom či za menom. Mali len dosť peňazí, ktoré si zarobili tvrdou prácou a rozumom a mohli si také niečo dovoliť. Vzorne sa o to starali, aj keď im už nezostávalo veľa času. Boli to dvaja staručkí ľudia, ktorí ani nemali deti, zato mali mňa. Áno, je to tak. Vlastná rodina ma odmietla a vyhnala z domu, lebo som túžila po slobode a ja som teraz cudzích ľudí nazývala svojou rodinou. 

Nasadla som do svojho Fofa (Ford Focus) a uháňala v ústrety anglickému vidieku. O 45 minút neskôr, som si diaľkovým ovládačom otvorila obrovskú kovovú bránu. Rovnaký kovový plot z akého bola aj brána, sa hadil okolo celého pozemku. Po štrkovej ceste, vedúcej k nádvoriu pomedzi hustý (ako inak) anglický trávnik a zopár stromov, ktoré ju lemovali, som prešla so stiahnutým žalúdkom. Ako tí dvaja ľudia, na ktorých mi v živote veľmi záležalo, prijmú túto novinku? 

Ešte som nestihla ani vypnúť motor, k autu už pohotovo pribehol Tomas. Tomas, bol jedným zo zamestnancov a staral sa hlavne o prichádzajúcich návštevníkov. Aj keď som mu už veľakrát povedala, že mňa takto obskakovať nemusí, nedal sa odradiť. Bol to mladý chalan, ktorý veľmi túžil študovať. Možno preto sme si tak dobre rozumeli. Ale keďže nebol žiaden sociálny prípad, na štúdium si musel zarobiť. Inga s Johnom samozrejme podporovali jeho rozhodnutie a dopomáhali mu k tomu slušným platom. 

Aj teraz mi otvoril dvere, žiarivo sa usmial a uklonil sa, ako by som bola členkou kráľovskej rodiny. Úsmev som mu opätovala.

„Ahoj Tomas.“ Pridržala som sa otvorených dverí a vytiahla sa von.

Ahojte ❣️

Som veľmi rada, že som mala s rodinkou možnosť testovať výrobky od powerlogy 😊 Keďže zdravá strava nám nie je cudzia, tak som sa na testovanie veľmi tešila. 

Už po otvorení balíka mali deti žiarivé očká 😍 Ako prvé sme testovali granolu. Klasika, zaliata s mliekom na raňajky. No musím povedať, že som zostala veľmi milo prekvapená, keď som videla to mega veľké množstvo čučoriedok, čo sa u cereálií len tak nevidí. Vanesska miluje čučoriedky, tak táto granola sa stala jej obľúbenou a vôbec jej nevadilo, že je menej sladká ako ostatné cereálie, na ktoré bola zvyknutá 😊 

Čo sa ešte raňajok týka, ja mám najradšej kaše 😍 Ovsené, pohánkove, akékoľvek. Najradšej ich mám s čerstvým alebo mrazeným ovocím. Sušené ovocie nekupujem, keďže obsahuje neskutočne množstvo cukru. Ale čo tak mrazom sušené ovocie? Presne také sa nachádza v granole od Powerlogy. Tak som spravila kaše pre seba s granolou a pre deti s mrazeným ovocím. 

🍌 BANÁNOVÁ OVSENÁ KAŠA 🍌 

Potrebujeme:  

Detská izba plná hračiek. A čím viac, tým lepšie. Sen snáď každého dieťaťa. Okrem neporiadku, ktorý veľké množstvo hračiek prináša a robí často vrásky na čele najmä rodičom, ostávajú mnohé bez povšimnutia alebo deti sa s nimi zabavia len na chvíľu. Ktoré hračky sú však nevyhnutné pre zdravý psychický rast dieťaťa a nemali by chýbať v žiadnej detskej izbe?

Deti nepotrebujú veľa hračiek, postačí, ak budú mať tie správne. Nejde však len o jeden z princípov minimalizmu, ale i filozofiu, ktorou sa riadi a zároveň edukuje ľudí sieť hračkárstiev TOYETO. Napriek tomu mnoho rodičov i príbuzných detí obdarováva hračkami, ktoré nepotrebujú, neurobia im takmer žiadnu radosť a stávajú sa z nich obyčajné pracholapače. 

„Deti majú často príliš veľa hračiek, no skutočne ich zaujmú len tie, s ktorými sa schuti zahrajú. To, s čím sa deti budú hrať, si vedia vybrať samy, siahajú totiž po hračkách, ktoré korešpondujú s ich vnútornými potrebami,“ konštatuje aj psychologička a psychoterapeutka PhDr. Eva Reichelová, Csc., ktorá dodáva, že skutočne dobrá hračka by mala rodičom a deťom priniesť kvalitne strávený spoločný čas.

Ako sa však v množstve hračiek zorientovať a deťom ponúknuť iba to, čo skutočne potrebujú? Podľa odborníkov na hračky by ste sa mali zamerať na tieto typy hračiek:

1. Domček pre bábiky s postavičkami – podľa psychologičky Evy Reichelovej ide o hračku, ktorá je rovnako vhodná pre chlapcov i pre dievčatá. Deti vďaka nej dokážu prežívať a pochopiť svoj vnútorný svet, ale i vzťahy a situácie, ktoré prežívajú a spracúvajú.

2. Stavebnice – základ pre konštruktívnu hru, ktorá rozvíja kognitívne schopností detí, učí ich skladať stavby podľa návodu alebo vlastnej fantázie, rozvíja motorické zručnosti a predstavivosť detí.

Všetko začalo narodením Dominika v roku 2017. Moje telo sa zbláznilo a začalo hrať hormonálny ping pong. Prvým desivým prekvapením bolo tzv. popôrodné vypadávanie. Nastúpilo asi 3 mesiace po pôrode a trvalo zhruba mesiac. Potom sa zdalo, že veci sa upravili do normálu a život novopečenej mamičky bude naplnený bežnými úlohami.
Prišiel september 2018. Vtedy som sa po prvýkrát zoznámila s telogen effluvium. Znie to honosne ale bolo to desivé, stresujúce, depresívne a z normálneho rituálu úmývania vlasov sa stal doslova horor. Bála som sa čo i len chytiť vlasov, aby mi nevypadol čo i len jeden na viac. Vlasy mi padali non-stop. Rána bývali uplakané kvôli plným vankúšom vlasov. Spočiatku som ich aj rátala 50, 100, 200, 250...potom som od strachu počítať prestala. Vedela som, že toto nie je okej a tak som vyhľadala zdravotnú pomoc. Hľadala som na Slovensku ako mojej domovskej krajine ale taktiež som hľadala pomoc aj v Taliansku ako krajine kde momentálne bývam. Stretla som sa doslova s ignoráciou a nadľahčovaním okolností ako keby som si to vymýšľala. Prišli diagnózy máte to zo stresu, nedostatok železa, nedostatok vitamínov, dokonca padlo aj z 1 a pol ročným odstupom veď máte popôrodné vypadávanie vlasov. Vyzeralo to tak, kým mám na hlave vlasy nik to neberie vážne. Po veľkej snahe mi boli spravené vyšetrenia u endokrinológa, odobrané vzorky krvi na hormonálne testy, návštevy u niekoľkých dermatológov, gynekológov všetko sa vracalo v norme. Ste zdravá. Na koniec moja diagnóza znela TF alebo difúzne vypadávanie. Veď ono sa to po čase upraví a dostane do normálu. A tak som dúfala a čakala.
1. kolo TF skončilo začiatkom decembra 2018. K môjmu prekvapeniu som ostala s vlasmi na hlave. Vydýchla som si. V duchu som si hovorila, ak sa do 3 mesiacov nič nezopakujem mám vyhraté. Zhruba toľko trvá fáza odpočinku vlasu.
Prišiel apríl 2019, kolotoč vypadávania, stresu, depresie, dúfania a zúfania sa rozkrútil znovu. Tentokrát mučenie trvalo 8 mesiacov. Tu som začala liečbu Minoxidilom 2% a Alpicort F. Opäť obdobie kľudu prišlo v decembri.
A tak, nadišiel rok 2020, zaklopal na dvere apríl a novo-narastené vlasy začali jeden po druhom opúšťať môj skalp. Tu som už bola múdrejšia a tušila som, že mám dočinenia s androgénnou alopéciou.
Je júl 2020 a vlasy stále padajú. Samozrejme vidím zmenu v kvalite aj množstve vlasov, ktoré mám ešte na hlave. Čaká ma dlhá cesta sebaprijatia, ale verte mi pracujem na tom denne. Dookola si v hlave preberám možnosti aké mám. Ostrihať sa, nosiť príčesok, parochňu, čelenky, šatky. Je toho veľa ale najradšej by som bola keby mi ostali moje zlatisté vlasy tam kde majú byť. Mnohí si povedia veď sú to len vlasy a áno majú pravdu, ale aj taká triviálna vec v porovnaní s inými vie byť bolestivá a určite dáva dobrý tréning psychike.
Mám za sebou rodinu, ktorá ma vypočuje a podrží ale je to iné ako rozprávať sa s ľuďmi, ktorý si prechádzajú alebo prešli niečím podobným . A tak som sa rozhodla zverejniť tento článok o sebe v nádeji, že dokážem pomôcť aspoň jednej osobe. Pretože je dobré vedieť, že nie si v tom sám/a.
Ak sa budeš čokoľvek chcieť opýtať, poradiť, alebo len napísať som tu.

I.

Poznáme to mnohé, skončí nám materská (presnejšie povedané rodičovská) dovolenka, niekedy aj reťazená na 5-6 rokov a často sa už do predchádzajúceho zamestnania vrátiť nedá - z rôznych dôvodov. Nadbytočnosť, vypršanie zmluvy, krach firmy, ďaleké dochádzanie, prípadne je práca z časového hľadiska nevhodná pre matku s malými deťmi. Pokiaľ nás na materskej neosvietilo a nedostali sme nejaký super podnikateľský nápad, treba sa poobzerať po novej práci.

V životopise však vzniká určitá medzera. Niektoré mamičky si uvedú do životopisu presne: od toho do toho roku materská dovolenka. A personalista často zdvihne obočie. Do dnešnej doby mladých, dravých a perspektívnych zamestnancov bez záväzkov to akosi nezapadá. Ale aj ženy-matky našťastie nakoniec dostávajú svoju šancu. Čím môžu firmu obohatiť?

Nechcem teraz riešiť všetky aspekty a kritériá prijímania zamestnancov po materskej, len mi napadlo niekoľko zaujímavých vecí, s ktorými sa žena po materskej môže na pohovore pochváliť. A tí, čo sedia na druhej strane stola a sami mali malé deti, jej isto dajú za pravdu. Nemôže sa síce pochváliť závratným stúpaním po kariérnom rebríčku, množstvom pracovných skúseností či ukončených projektov a početnými odbornými školeniami, na materskej však získala mnoho zaujímavých zručností, ktoré budú v jej ďalšom pracovnom živote veľkou výhodou... Ako je to možné? Ktoré z nich mám na mysli?

Trpezlivosť

Deti nás naučili (aspoň niekedy) zachovať pokoj, aj keď sa nám chce kričať. Nevypustiť z úst tú najhoršiu nadávku, keď vidíme tú spúšť v kuchyni alebo najnovší umelecký výtvor na stene. Trpezlivo aj stokrát vysvetliť, že uterák naozaj nie je na umývanie zeme, že si nemôžeme kúpiť stého plyšáka v ZOO shope a Lego Duplo autíčko nevie plávať v záchode...

Pedagogický duch

Moja cesta bola dlhá a náročná, kým som sa stala ženou, akou som dnes.

Prešla som v mojom živote veľa ťažkých a náročných skúšok.

A nech sa deje čokoľvek, ja viem, že všetko vieme zvládnuť a zmeniť na dobrú vec.

Nech práve v tomto momente sme kdekoľvek a cítime sa akokoľvek, ja verím v zázraky.

Ja som dôkaz toho, že zázraky existujú.