Asi takto nejako sa podľa mňa tváril nejeden človek, čo sa toho roku tešil na Pohoda festival. Ja som sa tak tvárila,  keď som zistila, že naši kamoši sa na konci mája brať nebudú. A verím, že podaktorí sa tvarili ešte horšie, keď zistili, že im zrušili lety, dovolenky, stretnutia, koncerty, festivaly (ja stále verím v augustový Grape festival 🤞)... ale aj rôzne vyšetrenia, ktoré by mohli objasniť zopár otázok či neistôt, zákroky, ktoré by niekoho zbavili bolesti a iné. Ale napríklad naproti tomu, nám naša pedriatička volala, že oné, očkovať už sa znova móže a že ak je druhorodená fit, sme očakávaní. No veruže neviem, či je fit. Tak som zatiaľ dala ďalší odklad (nie, nebudem jej miesto očkovania dávať Savo na raňajky, doterajšie vakcíny má absolvované, akurát jedna jesenná, sa nám pre neustále sople a kašle poposúvala do jari...). Ťažko byť v takejto situácii prorokom, však áno🤷🏻‍♀️

Korona a s vírusom spojené opatrenia zasiahli do našich životov s rôznou intenzitou. Je to nepríjemné, obmedzujúce, človek je na nervy, nasratý, smutný, neistý, nevie, z čoho bude ďalší mesiac žiť, ako sa znova postaví na nohy... Ale tento človek stále žije! A je zavretý s parádnymi vymoženosťami dnešnej doby. Onehdá som videla vtip v hlavnej úlohe s Nokiou 3310, že čo by sme robili, keby sa toto dialo v časoch, keď 3310-na bola najväčším hitom na trhu?!🙈 Aj vás striaslo pri predstave, koľkokrát by ste hrali Snake-a či Space Impact? Alebo ako dlho by vám trvalo pochopiť tú hru s fazuľkami? (už neviem, ako sa volala)

A ja zájdem v čase ešte hlbšie. Ako by sme to asi prežívali, keby sme sa pre naše vierovyznanie, národnosť, politickú prislušnosť, vzdelanie či rodinné pomery museli skrývať na povalách, v garážach, špajzách, pivniciach bez vody, elektriny, čistých šiat, so stratou akejkoľvek dôstojnosti, plní strachu, čo sa stane, ak nás nájdu? Viem, že teraz pletiem hrušky s jablkami, ale keďže aktuálne ako bonus čítam knihu Mengeleho dievča, myslím na to ešte viac ako inokedy. Lebo síce nemôžeme robiť veľa vecí a sú nariadenia, ktoré nás otravujú a rúška, v ktorých sa nám horšie dýcha, ale STÁLE sme v POHODE,  či?

SLABIKOVANIE
KTO ĎALEJ ZÁJDE?
Postavte sa s dieťaťom na Vami určenú pomyselnú štartovaciu čiaru. Z krabičky si náhodne vyťahujte po jednej kartičke a začnite sa posúvať vpred (krokovať) na základe jej počtu slabík. Napr. : motýľ = 2 slabiky = 2 kroky. Kartičky si ťahajte dovtedy pokiaľ sa Vám neminú. Vyhráva ten, kto ďalej zájde.

Slabika sa vyslovuje na jedno otvorenie úst. Podľa toho, koľkokrát pri vyslovení slova pohnete bradou, sánkou = počet slabík v slove.
Pri určovaní počtu slabík v slove si môžete pomáhať rytmickým sprievodom, tlieskaním, klopkaním, bubnovaním, dupaním, skákaním,... Ešte môžete využiť aj popisovateľný povrch kartičiek a ku každej ilustrácii nakreslite toľko bodiek, koľko má dané slovo slabík. Alebo môžete slovo rozdeliť na slabiky čiarkami, prípadne oblúčikmi určiť počet slabík v slove.

Daná edukačná úloha podporuje :
▪️vnímanie slabík
▪️vnímanie rytmu
▪️rozvoj reči
▪️sluchové rozlišovanie slabík
a je vhodná aj ako tréning na nácvik čítania.

S úctou

M. (autorka projektu abeceda TROCHA INAK)

Pandémia koronavírusu zastihla tisíce Slovákov v zahraničí. Denis Dufala, študent žurnalistiky, bol v tom čase na študijnom pobyte Erasmus v Lotyššku. Keď už aj Taliani utekali domov, začal mať obavy aj on a rozhodol sa vráti na Slovensko. 

Patril medzi prvé skupiny repatriantov, ktorí sa dostali do štátnej karantény v Gabčíkove. Počas pobytu tam, si písal karanténny denník a uverejňoval na svojom blogu. Čo mu najviac v Gabčíkove chýbalo a čo mu naopak pobyt v karanténe dal, ako jeho blogovanie vnímali spolubývajúci či ako karanténu zvládali rodiny s deťmi v jeho susedstve sa dozviete vo videu. 

Zažili ste vy alebo niekto z vašich blízkych pobyt v karanténe? Napíšte nám do komentárov pod video na YouTube Modrý koník a odoberajte náš kanál.

Modrý koník team

“Koľko oblečenia naozaj potrebujem pre bábätko?”
Asi každá maminka sa v tehotenstve pýtala túto otázku. Bábätkovské oblečenie je predsa také rozkošné a nakupovanie malých bodyniek, pyžamiek, či čiapočiek je tá zábavná časť tehotenstva. Na druhej strane, budúca maminka sa môže cítiť zmätená z obrovskej ponuky oblečenia pre bábätká, ktorú naše obchody ponúkajú. Vždy nakoniec nakúpi radšej viac kúskov "pre istotu", ale neskôr zistí, že niektoré nemalo bábätko ani raz oblečené. Poznáte? Aj ja 🙂

Poznáte pojem kapsulový šatník? Tento (geniálny) nápad má základ v nakupovaní klasických základných kúskov oblečenia, ktoré sa dajú navzájom mixovať a vždy perfektne ladia. Zaujalo? Poďme ďalej..

Ak na sociálnej sieti Pinterest zadáte heslo kapsulový šatník alebo anglický výraz capsule wardrobe, objavíte nespočetné množstvo obrázkových návodov a inšpirácií, vďaka ktorým pochopíte princíp tejto skladby šatníka.

Takýto šatník predstavuje ideu, že menej je viac a kúpa menšieho množstva oblečenia, ktoré je ľahko kombinovateľné je najlepší spôsob ako maximalizovať šatník a minimalizovať náklady na oblečenie. Nákup jarného šatníka pre deti konečne nebude "bolieť." 🙂

 Úprimne, mojim deťom som kapsulový šatník začala budovať až teraz. Keď boli dvojičky malé bábätká, bolo to skutočne nereálne, keďže obaja mali reflux a stále vracali. Každého som prezliekala denne aj 5x. To by naša práčka nezvládla 🙂 Teraz, keď sú väčší, je to skvelé, obidvaja majú oblečenie uložené v jednej komode a toto je pre mňa najväčšia pridaná hodnota. Ten ušetrený priestor! A ďalšia vec, už nemusím premýšľať, čo im obliecť a čo s čím skombinovať, pretože každý kúsok po ktorom siahnem sa hodí k nohaviciam, čo má dieťatko aktuálne oblečené. 

Skúsim Vám trošku priblížiť ako vyzerá synčekov šatník, ktorý má pripravený na jar. V komode som našla: 

Tlačím pred sebou kočík. Nefúka. Konečne po tých dňoch s výstrahami pred vetrom. Cítim to teplo z februárového slnka. To je asi forma wellnessu pre nás - matky na materskej - lebo do sauny sa nedá ísť s dieťaťom na prse a keby sme boli v práci, mali by sme z toho slnka prd. Ale iné som chcela, keď som už začala s tými pocitmi...včera to bolo prvýkrát, čo mi poskočilo srdce keď som sa autom blížila pod Karpaty a vedela som, že som už skoro doma. Doma! Že vlastne tá Rača je môj domov a leží priamo pod nimi! Ale ten srdcový výskok bol aj iným spôsobený. Už totiž presne viem koľko domov je tam v tých kopcoch, na ktoré vždy keď z diaľky pozeráte, zdajú sa také malé a strašne vzdialené, akoby dostať sa k nim bola už riadna turistika, aké strmé sú uličky medzi nimi, že tam niektorí ľudia majú fakt super terasy a božský pokoj na vlastnom dvorku, že je ťažké tam žiť bez auta a napriek tomu tam všetci žiť chcú. Najmä tí s tými autami. Ja mám radšej, keď si môžem po práve zmyslený citrón dôjsť po vlastných...bárs by aj 2m snehu napadlo. 

Svoju mestskú časť najlepšie spoznáte na materskej lebo ste tu od rána do večera, väčšinou aj s tým kočíkom a v aplikácií mapy by vaša trasa vyzerala ako pavučina. Nevyhnete sa potrebe využiť všetky dostupné inštitúcie, obchody, krajčírky, bazáre, kaviarne, reštaurácie, parky, ihriská, centrá, fontány z dôb pred ´89 (hej fakt), kvetinárky, trhoviská, výrobu kľúčov, galantérie, bioobchody, chápete čo chcem povedať....a to už máte slušný prehľad o občianskej vybavenosti. Nie ako keď si chodíte do okrajovej štvrte po práci vyložiť domov nohy. To je vám dosť fuk či máte nablízku elektro, lebo si tú baterku do hodín kúpite cestou z práce na zastávku. A ešte keď tá mestská časť má celkom slušný prístup do mestských lesov, v ktorých môžete tráviť svoj jediný voľný čas na rozhovor s manželom, lebo ratolesť v kočíku na čerstvom vzduchu dlho a rada spí, tak to je pekný bonus. 

Nemyslela som si, že budem raz, čo raz...ale 365 razy do roka (ktovie koľko rokov??) žiť v Bratislave. A už vôbec nie v Rači! Stále mám pred očami svoj výhľad z okna v Trenčíne: navôkol hory, kopce! Nie vysoké, aj keď vyššie ako tu, ale malebné. Na jeden učupený domček pod horou a na dôležité stretnutie 12ks jeleňov na poli. Na rozhľadňu v lese a na okraj lesa spoza ktorého sa vynorí celý Váh, sihoť aj Trenčiansky hrad. Jednoducho láska. Ale takto. Do tamtoho lesa by som sa s kočíkom nedostala a dokonca som chcela tade trafiť do Trenčianskych Teplíc a....netrafila som. O tom inokedy. Žiadne turistické značenie. Skúste ísť nad Račou do Karpát. Plné cyklistov, turistov, všetci trafia, všetci dobre dojdú na bicykli, lebo poväčšine už sú cez ten les nové asfaltky. Áno, čo robí asfalt v lese, tiež som si vravela, veď u nás nad dedinou je v lese hlina 🙂 ale ako často v ňom potom ste? Možno vy častejšie 🙂 ale ja som v lese častejšie tu doma. V Rači. Lebo je dostupný a častokrát už v ňom dostanete aj slušný langoš a lavazzu. Či je to dobre neviem, ale je to príjemné. Prečo o tom píšem? Asi lebo som sa dlho nevedela zmieriť s výhľadom na nekonečné rovné pláne, lebo mi ten bratislavský les prišiel taký malý a plný odpadkov. A to mesto plné ľudí, anonymné, zbytočne veľké a upchaté a tá naša mestská časť taká zaostalá. A na proti tomu ten víkendový Trenčín, kde dôjdem všade pešo, nestojím v zápchach (viem, že iba cez víkend), každý kút je malebný a výhľad z farských schodov na zaplakanie pekný. Ale ja už to dnes inak vidím. Už nezvažujem vrátiť sa odkiaľ som odišla. Miesto vás neurobí šťastným. Byť šťastným sa môžete jedine rozhodnúť a to na akomkoľvek mieste. Prijať to miesto také aké je a využiť to, čo ponúka. Ja to mám teda takto, a som rada, že sa k tomu pridali aj pocity, lebo teraz už ten domov aj cítim a to je, myslím si, fajn 🙂

Žena je skutočne multifunkčný tvor. Mama, manželka, upratovačka, kuchárka a najnovšie aj učiteľka. Staráme sa o teplo domova, snažíme sa zladiť domácnosť s prácou a popritom všetkom nám prischla aj funkcia učiteliek. Ako to všetko zvládnuť bez šedivých vlasov? 

Kvôli pandémii koronavírusu platia na Slovensku prísne opatrenia. Medzi prvými uzatvorenými inštitúciami boli práve školy. Situácia je náročná nielen pre študentov, ale aj pre ich rodičov a učiteľov. Rodičia hľadajú často pomoc s príkladmi na sociálnych sieťach. doučma.sk prináša vhodné riešenie presne šité na mieru - a navyše zdarma.

V prvej polovici marca žiaci a študenti postupne prestali chodiť na vyučovanie a začali sa učiť doma. Bezprecedentný stav prináša viacero problémov, ktorým sa dnešný vyučovací proces musí prispôsobiť. Niektorí učitelia posielajú žiakom zadania a úlohy elektronicky, ďalší simulujú hodiny prostredníctvom skupinových videohovorov, iní odporúčajú sledovať edukatívne programy v televízii či na internete.

Pochopiť a osvojiť si učivo však v každom prípade musia študenti doma. Najmä deťom z nižších ročníkov základnej školy to môže robiť problém a potrebujú pomoc. V takom prípade im neostáva nič iné, než sa spoľahnúť na svojich rodičov. Popri svojom zamestnaní, povinnostiach v domácnosti a často neúplnými vedomosťami z daného predmetu, je to veľmi náročné.

Jedným zo spôsobov, ako nepriaznivú situáciu zvládnuť, je poradiť sa. Niektorí sa snažia učivo svojpomocne doštudovať, iní sa stali členmi rôznych skupín na Facebooku, kde sa snažia vzájomne si pomôcť. 

Portál doučma.sk ponúka platformu so študijnými otázkami, vhodnú na komunikáciu vedomostných úloh z rôznych predmetov. Jej používanie je veľmi jednoduché a efektívne.

Dnes som uvarila obed, v ktorom som využila hovädzie mäso z vývaru. 

Začneme tým, že dáme variť krúpy.

Medzitým na rozohriatu panvicu dáme trochu olivového oleja. Orestujeme na drobno nakrájanú koreňovú zeleninu. Potom pridáme nakrájaný pór a trochu masla, ochutíme provensálskym korením, jemne posolíme. Nakoniec dáme olivy a nadrobno nakrájané mäso z hovädzieho vývaru. Keď sa krúpy dovaria, pridáme ich do panvice a dobre premiešame. Pred podávaním nastrúhame na krupoto syr a pustíme sa do jedenia.

V súčasnej situácii sme viac doma, máme veľa času na rôzne záujmové činnosti, na ktoré sme medzičasom pozabudli, a môžeme ich v pohodlí svojho domova vykonávať. Aby sme si tieto dni spestrili a oživili, vítané sú práve aj kreatívne aktivity.

Každá žena to dôverne pozná, odličovacích tampónikov nie je nikdy dosť. Koľko tých jednorazových ste už vyhodili? Priložme spoločne ruku k dielu, urobme radosť sebe aj planéte a pomocou tradičného remesla si vlastnoručne vyrobme znovupoužiteľné tampóniky. Stačí chuť a odhodlanie, trochu zručnosti a môžeme si vytvoriť krásny originálny kúsok, ktorý sa stane súčasťou, napríklad, aj dennej beauty rutiny. Ako bonus, je ekologický a ohľaduplný k prírode, pretože vyprodukujeme menej odpadu. 

Takéto tampóniky si vieme vyrobiť pomocou štrikovania, tradičného remesla našich mám. Sú netradične viacnásobne použiteľné a šetriace životné prostredie. Uštrikovaním tampónika plynulo nadviažeme na tradíciu a zároveň si spríjemníme dlhý pobyt doma. Do tvorenia môžeme zapojiť deti či naše polovičky a spoločne si vychutnať rodinnú pohodu.

História štrikovania siaha až do 4. storočia pred n.l.. Túto techniku pletenia používali aj kočovní pastieri a postupne sa šírila ďalej. Ľudia si zhotovovali odevné textílie a pletenú obuv. V druhej polovici 20. storočia sa na Slovensku začali štrikovať svetre, vesty, čiapky aj šály.

Kedysi veľmi obľúbené štrikovanie nevychádza z módy ani dnes. Pozitívne vplýva na myslenie, odbúrava stres, rozvíja trpezlivosť a vytrvalosť, má meditačné účinky. Dve slovíčka, hladko – obratko, v nás už na prvé počutie evokujú pocit pokoja a mieru. Upokojujúce na štrikovaní je to, že robíme stále dookola tie isté jednoduché vzory. Jogurt RAJO Hustý Tradičný, ktorý sa tiež vyrába tradičnou metódou, prináša ďalší tutoriál zo série Tradične Netradičné, ktorý nám ukáže, že toto remeslo nie je vôbec komplikované a zvládne to naozaj každý.

Preštrikujte sa spolu so mnou, ako si vyrobiť vlastnoručný, opakovane použiteľný, odličovací tampón.

Leto 2019 utieklo ako voda, keď sú doma všetky deti, človek ani nevie ako to letí. Neustále vyváranie, vypekanie, zaváranie, záhradka,... aspoň sme si krátili dni cyklovýletíkmi na blízke jazerá. Sofinka už konečne vedela sedieť, a tak sa mohla viezť v cyklosedačke. Voda ju príliš neoslovila a ani kamenistá pláž. Asi ju kamene tlačili na nôžky. Nosili sme k vode so sebou veľký kruh-koleso, kde si sadla a nohami sa mohla odrážať od dna. Takto sa sama motkala popri brehu. Uvedomila som si aké by bolo pre ňu prospešné plávanie, spevnilo by jej celý trup, a tak som začala uvažovať nad jesenným kurzom plávania. Zatiaľ nám stačilo jazero, len škoda, že letná idylka trvá tak krátko. 

Začiatok školského roka priniesol so sebou aj ďalší, nateraz posledný, pobyt v Adeli. Zároveň to bol Sofinkin prvý pobyt v obleku. Nasekané terapie za sebou boli veľkou výzvou. Cez obednú prestávku stihla krátko pospať a čosi zjesť. Ak sme končili pred obedom, nakŕmila sa v aute a hajde domov. Spánok bol zaručený. Posledné dni sme tam pár krát prespali, bolo to naozaj náročné obdobie. 

Zároveň si opäť skúsila cvičenie bez mamy, čo som využila na nákupy alebo čítanie knihy. Áno, knihy, hurááá 😁 

Nemohla som zostať v dosahu. Raz som bola zvedavá ako jej to v obleku ide, tak som zostala blízko telocvične, nech ju vidím chodiť s terapeutkami po chodbe, ale bola to chyba. Keď ma zbadala, odmietala ďalej pokračovať a chcela už len mamu. Potom som ju videla až na konci, keď mi terapeutky ukazovali ako ju rozcvičovať, ako ju nútiť dvíhať nožičky, chodiť po schodoch a ďalšie cviky. 

Všetci terapeuti sú tam profíci a som naozaj rada, že sme tam mohli byť. Sofinka posilnila bruško, určite tomu dopomohol aj ich oblek. Po návrate z Piešťan začala chodiť! Áno, skúšala to už niekoľko mesiacov predtým, ale po pár krôčikoch. Viac tomu nedala. Zakaždým sa zosunula na zem a pokračovala ďalej štvornožky. 

Teraz, vo veku 2,5 roka Sofinka oficiálne začala chodiť!

Kapitola tridsaťtri

Lujza

Kráčala som chodbou k svojmu stolu, keď som to zbadala. Presnejšie ich. Dominika a jednu našu kolegyňu, ktorá na chvíľu robila aj moju robotu, kým som bola v Taliansku. Milé dievča Soňa, tuším a zrejme čerstvá absolventka, lebo som ju ešte neregistrovala a bola mladučká. Domino sa k nej síce nepriblížil, ale spacifikoval ju pohľadom. A ona? Bolo zjavné, že ju má v hrsti. Milo sa usmievala, trochu silene, ale bolo na nej vidieť, že je z neho celá preč. 

V hlave sa mi točili kolieska a do hrdla mi stúpal žalúdočný obsah. Otočila som sa na päte a bežala na záchod, kým ma nezbadajú. Sklopila som záchodovú dosku a sadla si na ňu. Zišlo by sa mi papierové vrecko, do ktorého by som fúkala svoj teplý dych a znova ho vdychovala, ako to robia herci vo filme na upokojenie. Neviem koľko žien stihol Dominik poblázniť, kým som tu nebola, ale hrá to v môj prospech.

Nie len, že mi dá pokoj (aký-taký), ale možno získam spojenca, aby ho odtiaľto vyhodili, ak teda tá dievčina v tom nelieta až po uši a nebude ho chcieť za každú cenu brániť. Fakty, fakty, fakty... najdôležitejšie je všetko si dopredu premyslieť a naplánovať.

Vypadla som zo záchoda, lebo hodinová obedňajšia pauza by bola veľmi podozrivá. Prešla som k svojmu stolu, vzala si nejaké papiere a na telefóne zapla nahrávanie zvuku. Schovala som si ho do vrecka na saku a vošla som do Dominikovej kancelárie. Plánovala som zbierať potrebný zvukový materiál, kým ho nebude dostatok.

ℒℴνℯ❤

❤ Luminita D. Saviuc ❤

❤ Většina z nás byla vychována, aby věřila, že nejlepším způsobem, jak získat lásku a uznání, je být poslušný a žít podle toho, jak to od nás očekávají ostatní. Uvěříme, že když budeme dělat to, co od nás čekají ostatní, budou nás mít rádi a dosáhneme trvalého štěstí. Jenže tohle nám štěstí nepřinese.

❤ Život není o předstírání. Život není o tom, že jsme tím, kým nás chtějí mít ostatní, a že žijeme tak, jak to od nás očekávají. Žít znamená být onou jedinečnou a opravdovou bytostí, jakou jste se narodili. Znamená to kráčet po oné jedinečné a smyslupné cestě, po které je vám dáno kráčet.

❤ Základem pravého štěstí je být sám sebou, vážit si toho, kým jsme, a žít svým jedinečným a opravdovým způsobem.
Pokud následujete dav, dojdete jen tam, kam dojde dav. Chcete-li, aby váš život byl smysluplný a jedinečný, musíte mít odvahu dělat věci, které se většina lidí dělat bojí.

❤ Musíte mít odvahu ctít svou opravdovost a žít tak, jak cítíte, že je to správné.Přestaňte žít podle očekávání druhých a žijte po svém. Nemrhejte svými dary a nadáním. Nepřipravujte svět kolem sebe o nádherná a smysluplná díla, která tu máte vytvořit.

Veľká noc je tento rok iná. Iná ako sme čakali, iná ako sme plánovali. Obmedzenia, ktoré so sebou nesú bezpečnostné opatrenia zasiahli asi každého. Sviatky trávime komornejšie, v úzkom kruhu najbližších, bez širokej rodiny, bez cestovania a bez návštev. My vás napriek tomu pozývame na návštevu do slovenských a českých domácností. 17 ľudí odpovedalo na zvedavé otázky Modrého koníka. 

Ak chcete vedieť či oslavujú Veľkú noc, aký je podľa nich najtrápnejší veľkonočný zvyk, či ako budú Veľkú noc oslavovať v núdzovom stave, pozrite si video. 

Ako bežne vyzerá vaša Veľká noc a ako ju ovplyvnila aktuálna situácia? Ktoré veľkonočné zvyky a tradície nemôžete zniesť? 

Napíšte nám do komentárov pod video na YouTube Modrý koník a odoberajte náš kanál.

Modrý koník team

ℒℴνℯ❤ 

❤ Preethaji and Krishnaji ❤

Blíži sa večer. Svetielko na konci tunela. Drahocenný čas, ktorý som si ako nerodič až tak nevážila. Čas, kedy mi reálne začína "deň". Čas, kedy rozmýšľam, čo idem skôr. Či upratať, vyložiť si nohy alebo rovno spať. Večná dilema. V hlave si už pomaličky začínam premietať, ktorý z dvadsiatich siedmich uspávacích scenárov nás dnes čaká.

S tatkom zahajujeme akciu "20:15", rozumej vychystané a uspaté deti do 20:15. 

Trošku utópia. Viem. Je to niečo podobné, ako keď chcete ísť samy na toaletu, ale zabudli ste, že máte deti. 

Ale poďme poporiadku. 

Akciu začíname s 2-hodinovým odstupom. Už sme sa naučili, že v detskom časopriestore sa sekundy, hodiny a storočia zlievajú dokopy. Sekunda je synonymom nekonečna, z ktorého zdanlivo niet cesty von a že aj čakanie na Godota je nič v porovnaní s niekedy totálne nezmyselnými žiadosťami a výmyslami vášho dieťaťa. Najlepšie v tú najnevhodnejšiu chvíľu. 

"Tato, už napúšťaj vaňu!" kričím polomŕtva z obývačky. 

Tento rok budeme na Veľkú noc doma. Neznamená to však, že si nemôžeme dopriať niečo iné, výnimočné. Napríklad nechať si navariť a napiecť od chlapa. Ak máte doma takého, ktorý to robí pravidelne, gratulujem. Ak nie, aj tak ho posaďte pred toto video a nechajte, nech si to skúsi!

Prekvapí vás skvelým zemiakovým šalátom s jablkami a luxusnou zelenou roládou s pistáciami a bielou čokoládou. Kuk sem:

Tento týždeň hľadáme UMELECKÉ DIELO. Za #srdiecka. Úvodný obrázok je ilustračný, dielo sa tu nenachádza ani nikdy nenachádzalo.

1. indícia: Toto umelecké dielo má náboženský motív.

2. indícia: Toto dielo je verejne prístupné, turisti či pútnici ho môžu vidieť na vlastné oči. Stačí zájsť do ...

3. indícia: Na tomto obraze je Panna Mária.

4. indícia: Tento obraz sa považuje za zázračný.

5. indícia: Tento obraz sa na mieste, kde sa nachádza, objavil zo dňa na deň. Odvtedy uplynulo už viac ako 250 rokov a obraz má stále žiarivé farby. Preskúmali ho vedci a prišli s prekvapujúcim vysvetlením - obraz nie je namaľovaný, ale je prírodnou súčasťou skalnej steny. Obraz sa nachádza v katedrále postavenej v rokoch 1916-1949 v kaňone nad riekou.

Kedze dcerka ma v poslednom case problemy so stolicou, hladala som nieco, co by nahradilo chlebik. Od sestry som dostala tento chutny a zdravy recept.

Da sa jest so slanou alebo sladkou prilohou.

Potrebujeme

250g nizkotucneho tvarohu

2 bielky

1 vajce

Kapitola tridsaťjeden

Lujza

Dnes som od rána mala fakt skvelý deň. Stihla som zjesť celú ovsenú kašu a nie iba jej menšiu polovicu, dokonca som si dala aj bezkofeínovú kávu, aby som si v práci mohla dopriať ešte ďalšiu, už normálnu. S Leom som sa ako každé ráno poškriepila kvôli obliekaniu, ale dostavila ho do škôlky načas a nie desať minút po stanovenom čase. Do práce som prišla s polhodinovým predstihom, paráda. Na tvári sa mi usídlil blažený úsmev. Pripravila som si podklady na schôdzu v Borisovej kancelárii a zvŕtala sa v našej miniatúrnej kuchynke, aby som si pre seba a šéfka prichystala životabudič. Len tak pre radosť. Šéfko sa na mňa musel vždy dvakrát pozrieť, ako by sa uisťoval, že som to ozaj ja. Pochválil ma za to, že som mu počas dovolenky pomáhala na diaľku, a že zmena mi fakt prospela. 

Prvý krát, odkedy som sa vrátila, sa stretnutia zúčastnil aj Dominik. Vôbec mi tu nechýbal, no keď sa nám stretli pohľady, vyschlo mi v ústach. Ostal zaskočený a dlho-predlho si ma obzeral, až som musela odvrátiť pohľad ako prvá. Uvoľnil si golier na košeli, slastne a vzrušene si vzdychol, navzdory tomu, že sme boli v preplnenej zasadačke. Do pekla s ním. Stiahlo sa mi lono (podotýkam samo od seba) a na líca mi vyšla červeň, ktorú som si v odlesku čiernej obrazovky telefónu skontrolovala a našťastie pôsobila celkom prirodzene. 

Zasadli sme k dlhému stolu a Boris spustil dlhý monológ o ďalších postupoch firmy. Na sebe som cítila Dominikove oči, ale tvárila som sa, že ma Borisove slová fakt zaujímajú, no po chrbte mi stekala kvapka potu, nasiaknutá biliónmi častíc vzrušenia. Už len z jeho prítomnosti som bola vedľa ako jedľa.

Problém bol v tom, že som sa dostala len cez polovicu agendy, takže niektoré veci pre mňa boli ešte stále nové. Áno, mohla som sa na to opýtať Dominika, lenže to by znamenalo, tráviť s ním v jednej miestnosti až priveľa času. Ja som si však všetko zisťovala sama a odolávala tak jeho šarmu, dokiaľ...

Ahojte vospolok, už ste na Naše deti týždňa aj zabudli, však? V pohode priznajte si to... aj ja som zabudla 😀

Naprávam resty a tu ich pekne máme všetkých, ktorí sa zapojili vo svojom blogu:

Najprv práca, potom odmena, napríklad aj vo forme zábavy pri pečení:

Bezpečnosť pri práci je prvoradá za každých okolností a na každom mieste:

Krásne sobotné ráno sa začína, ako inak, upratovaním! Upratať takýto domisko... fúúú, to zaberie kopec času:

Kým staršia robí úlohu z Výtvarnej výchovy a kreslí samu seba s rúškom, mladší sa zabáva kreslením a pomáhaním pri upratovaní:

ℒℴνℯ❤ 

❤ Doreen Virtue ❤

❤ Je čas vypustit všechny starosti, obavy, strach a všechno negativní, co jste do svého vědomí nebo těla za dnešní den nasbírali. Stejně jako když si každý večer před spaním umyjete obličej, je důležité vyčistit se i duchovně, než se ponoříte do spánku. Tato meditace je vytvořena tak, aby přinesla kvalitní spánek a pomohla vám zapamatovat si sny - abyste měli neustálé duchovní vedení a kreativní inspiraci.

❤ Usaďte se do své pohodlné meditační polohy a začněte hlubokým nádechem, ve kterém se napijete osvěžujících myšlenek a pocitů. Když jste s tím hotovi, hluboce vydechněte všechny starosti, obavy a strachy, které jste nasbírali během dne. Pokračujte v hlubokém nadechování a vydechování a začněte se nořit do sebe.

❤ Když svou pozornost obrátíte dovnitř, možná si hluboko ve svém nitru povšimnete tlumeného světla. Dívejte se dovnitř, dokud neuvidíte kousek světla, který jakoby září přes temná oblaka. Požádejte tato oblaka, aby odplula pryč, a plujte jako letadlo přes mraky, dokud nedosáhnete ke svému vnitřnímu světlu. Soustřeďte se dovnitř a obklopte se bílým světlem čisté energie, které vás na celou noc uklidní.

❤ Užijte si chvilky bezpečí a klidu, když se budete do tohoto světla nořit a padat, a dovolte, aby vás jemně nadnášelo jako bílý obláček. Stejně tak klidně, bezpečně a pokojně. Víte, že jste absolutně milováni, je o vás zcela postaráno a radujete se z pocitu odevzdání.

Ako väčšina ľudí, aj on si spočiatku robil srandu. No keď pochopil, že situácia je vážna, zmenil prístup. Na svojich sociálnych sieťach začal vyzývať ľudí, aby zostali doma, nosili rúška a nepodceňovali ani jeden príznak. 

Známy fitness tréner celebrít, Viktor Vincze, spolu so svojou tehotnou partnerkou, prekonal ochorenie COVID-19. Situáciu zvládli doma, bez pomoci lekárov. 

Aký priebeh u nich choroba mala a aké mali príznaky? Čo pomáhalo alebo nepomáhalo zvládnuť toto ochorenie? Ale aj kam pocestuje, keď to bude možné, či aký bude podľa neho otec, sa dozviete vo videu.  

Prekonali ste toto ochorenie aj vy alebo niekto z vašich blízkych? Ako ste to zvládli? 

Napíšte nám do komentárov pod video na YouTube Modrý koník a odoberajte náš kanál.

Modrý koník team

ℒℴνℯ❤ 

❤ Pierre Franckh ❤

❤ Nacházíš-li se momentálně ve vztahu, znamená to, že ses pro něj rozhodl. Potom si také za tímto rozhodnutím stůj - a na sto procent.

❤ Být ve vztahu znamená vzdát se všech ostatních vztahů.

❤ To není pro mnohé z nás dobrá zpráva. Ale je to ještě horší. Musíme se dokonce vzdát myšlenek, že by nějaké jiné vztahy byly vůbec možné. Žádná jiná cesta neexistuje, poněvadž chceš-li mít báječný vztah, musíš ho také chtít mít! A sice výlučně tento vztah! Znamená to, že vztah, který nyní máš, je jediný, který můžeš mít.

❤ Je nám jasné, že můžeme mít ještě jiné vztahy. A bylo by to pro nás snadné. Pravděpodobně snadnější než zůstávat ve vztahu, ve kterém se právě nacházíme.
Toho si je vědom přirozeně i náš partner! Ví, že se nám nedá důvěřovat, především proto, že jsme z našich dosavadních vztahů vždycky utekli, když to začalo skřípat. Už pouhý fakt, že jsme nyní v novém vztahu, poukazuje na ztroskotání našich předchozích partnerství.

Nechce sa mi tomu veriť, ale to moje dieťatko pred 2 dňami oslávilo už 5 rôčkov. Vyrástol veľmi rýchlo, veď sa mi zdá, že ešte len včera som ležala takto v pôrodnici. 

Už to nie je bábätko, batoliatko, ale už je to veľký chlapček. Preto najvyšší čas niečo si poznačiť, napísať a prezradiť vám, čo všetko to moje 5-ročné dieťa už dokáže, vie, ovláda, a aké je.

Dnes je z neho už jeden múdry, šikovný a neskutočne ukecaný chlapec (popravde, niekedy mám už tej jeho ukecanosti vyše hlavy, lebo on fakt v kuse rozpráva 😀)

- vo svojich piatich rokoch má 121 cm a 21,5kg - už taký prvák 😀, výškou je už nadpriemer. Nosí oblečenie veľkosti 122, nohu má číslo 29.

- veľa a veľa rozpráva - stále sa na všetko vypytuje, tie otázky prečo, načo - och, no niekedy už fakt neviem, čo mu mám odpovedať.

- nerozpráva ešte úplne čisto, nevie povedať "R", a niektoré sykavky šušle. Ale normálne by ste sa s ním porozprávali a dohovorili, všetkému rozumie a počuje aj to, čo nechceme, aby počul.

Kapitola tridsať

Rita

Mysľou sa mi mihlo milión vecí, čo asi môže dotyčný za dverami chcieť, keď ma prekvapil Paľo stojaci na koberčeku Vitajte. Ostala som prekvapene civieť na svojho kamaráta, ktorý a to sa podržte, mal oblečenú košeľu, športové sako a čierne rifle, čo mu obopínali jeho sexi zadok. S úsmevom na perách, som sa nakláňala poza neho do strán a tvárila sa, že ho nevidím a na niekoho čakám.

„Má prísť môj priateľ, nevideli ste ho?“ žartovala som.

„Po telefóne som dostal túto adresu, no možno sa pomýlili.“ Usmial sa hanblivo.

„Ale kde. Tak poď tréner a vitaj u mňa.“ Už som ho ďalej netrápila.

Vaše dieťa je hotový anjelik. Pomáha. Neodvráva. Poslúchne. Dohodnete sa. Ale v momente, keď si najviac prajete, aby to tak bolo, je všetko inak.. Neposlúchne, prieči sa, hádže sa o zem. Akoby vycítilo, že práve teraz chcete, aby bolo najlepšie.. Murphyho zákon? Akoby celý svet sa nespájal, keď niečo chcete vo váš prospech ale vo váš neprospech... Alebo sa na to pozerám zo zlého uhla? Občas nám iný pohľad môže pomôcť- ale o tom neskôr..

Niekedy mám pocit, že som hrozná mama, kričím po nej, neustále sa rozčulujem a pritom Hanka je super. Kukne na mňa tými krásnymi okáľami a hovorí: prepáč mami! Ibaže keď 5 krát za sebou vyleje naschvál pohár vody na knižku a povie prepáč, tak mi z toho ide vybuchnúť hlava... (Čo som jej to zle vysvetlila, alebo skúša kde sú medze..??? Mám chuť kričať a metať blesky..) Keď sme takto doma zavretí, je to ešte horšie. Človek rýchlejšie vybuchne a strach nás občas valcuje a paranoja nám naozaj nepridáva na psychickej pohode. Najmä keď to nechcete dať na sebe znať. A ovládať sa stále pri tých istých hrách a dialógoch dokola sa opakujúcich je .. uff.. Ja naozaj už nechcem byť Vilko a ona Maja a naozaj ma nebaví sa hrať na Toma a Jerryho.. 

Učím online ako aj manžel, robíme divadlo naživo a ešte aj vymýšľame rôzne aktivity nielen pre našu Hanu ale aj pre iné deti. Poviem vám pravdu: nie vždy sa nám chce. A už vôbec nie vstávať o 7- čiže o 6 a variť denne. Ach.. Ale na tej celej izolácii je najhoršie niečo celkom iné. Keď už človek niečo vytvorí, najviac mu chýba reakcia. Pochvala. Potlesk. Robíme všetko sami traja medzi troma izbami a balkónom. Chýba nám detské ťapkanie a vykrikovanie, že: ,,Ja viem! Jaaaaa! Aj ja chcem! Ako sa voláš?...." 

Teraz u nás vykrikuje iba Hanka. Aj nám prevalcuje divadielko: Hrala som batoľko, špeciálne predstavenie pre batolence, ale Hanka s lízatkom v puse (lebo tak veľmi chcete zabezpečiť, aby bola spoko, a nedurdila sa, že porušíte všetky predsavzatia o cukre..)  ma celkom prevalcovala. Ako tank! Zrazu som nevedela, čo ide po čom, nepovedala a neurobila som, čo som mala... Nevyzvala som maminky, aby pracovali s batoľaťom.. Ide o trošku iné divadlo, v ktorom je dôležitá spolupráca rodiča a dieťaťa. V ktorom je dôležitý dotyk .. A to všetko vymyslené a už roky odskúšané, tento online svet a moja dcéra poriadne zmenili, pretvorili a vlastne úplne zvalcovali... Hnevala som sa na ňu, že mi trhala veci, predbiehala deje, nechcela spolupracovať, aj keď obvykle je pri týchto činnosť´tiach spokojná, rada spieva a pod.. Hnevala som sa, že nezabralo ani ponúkané Kinderko a spomenula ho v live vysielaní snáď tisíc krát. Manžel sa tiež hneval, že ju nevedel usmerniť. Upokojiť. Že si vieme poradiť s dvesto deťmi v škôlke alebo na podujatí a v live vysielaní si nevieme poradiť s jednou našou.. 

To bolo včera. Ale dnes si vravím, že to možno tak malo byť.. Každému tečú občas nervy. Jedni to zvládajú tak, iní onak. A nemusí všetko výjsť stopercentne. Dôležitý je zámer, úmysel. Ukázať iné spôsoby hry. Divadla. Komunikácie. Že nefungujú na 100%? Že nie sú pre všetkých a v každej možnej chvíli. No nie sú! A to je dobre, lebo takto vieme, že sme výnimoční. Každý jeden z nás je. Že nie sme iba masa a naše deti sú individuality. Špeciálne. Výnimočné. A preto ich milujeme najviac na svete! 

PS: ak máte chuť si kuknúť divadielko- pozrite FB divadla ZáBaVKa - https://www.facebook.com/divadlozabavka/videos/587270052135900/ a podporte nás hoci aj smajlíkom či zamávaním emotikonu🙂