Celej naše Modro-koníkovskej rodinke želám požehnané, šťastné a veselé Vianočné sviatky!

Dnes je ten deň kedy spolu otvoríme posledné okienko v kalendári. Otvárame ho nielen s #fisherprice ale aj s ostatnými Ambasádorkami a značkami. V tomto okienku sa preto skrýva veľmi štedrá nádielka plná súťaží o krásne ceny. Preto ak chcete niečo vyhrať prečítajte si aj články ďalších ambasádoriek. 🙂 

1kriosa1
mummylina
borka77
zuzkanr
zuzannka10 

Ako som už v nadpise načrtla budeme súťažiť s #fisherprice tento krát bude ale súťaž trvať nie 48h ako ste zvyknuté ale celý týždeň! 🙂 Keďže je to posledná súťaž v poslednom magickom okienku nášho kalendára, bude súťaž trošku špeciálna. Máte možnosť vyhrať krásne ceny aj u ostatných ambasádoriek, preto mrnknite aj na ich blogy!

Budeme súťažiť o krásnu novinku a to o Lamu pre hru na brušku! Táto jemnučká Lama je vhodná pre detičky už od narodenia. Hračka rastie spolu s dieťaťom a vie mu poskytnúť zábavu v každom vývinovom štádiu. Ako malé dojča môže vedľa Lamy ležať a pozerať sa na svoj odraz v plastovom zrkadielku, ktoré Lama drží v papuľke. Neskôr, keď už váš drobček rád trávi čas na brušku, môže táto kozička poslúžiť ako super podložka. Navyše batoľa môže z kapsičky vyloviť všelijaké hračky, ktoré v sebe Lama ukrýva. Hračky využije drobec aj pri hre v sede a keď sa malý šikovník naučí aj chodiť môže si svoju obľúbenú Lamu voziť hore dole so sebou 🙂 

Takže ak chcete túto úžasnú novinku vyhrať stačí dať like na článok a do komentára napísať pre koho by ste chceli Lamu vyhrať. 🙂

Je to tu! Štedrý deň. Deň kedy sa stretne rodina za spoločným stolom, kedy vidíme v detských očiach očakávanie a radosť, deň kedy si spomíname aj na našich blízkych a rozprávame príhody z detstva. Deň kedy cítime vôňu domova a teplo rodiny. ❤️🎄❄️

Spolu s Linou vám všetkým chceme popriať krásne Vianoce plné lásky a rodinnej pohody. 🙏☺️

Ak láska topí ľad čo pani Zima vyčarila, ak dá človek viac ako v sebe skrýva, ak vládne všade ticho a počuť praskať mráz, padajúce vločky a v detských očkách jas, tak prišla doba, keď pre každého máme pár prívetivých viet, sú tu Vianoce a nad čaro Vianoc nič krajšieho niet! 

Všetkým ďakujeme, že ste spolu snami vašimi ambasádorkami prežívali tento vianočný čas a že ste sa zapájali do článkov, čo bola pre nás krásna spätná väzba! ❤️

Práve preto by sme sa vám chceli spolu s #fredandflo poďakovať a to veľkým balíčkom detských produktov 🎁, ktorý prispôsobíme veku a potrebám vášho ďieťatka. ☺️

Podmienky sú jednoduché. Stačí dať like na článok a odpovedať na otázku : Bez čoho /koho si neviete predstaviť Vianoce? ❤️😍🎄

A je to tu! Deň, na ktorý sa niektorí tešia celý rok. Vianoce! 🎄 A s nimi sa otvára posledné okienko v našom Adventnom kalendári Ambasádoriek.

Verím, že sa vám náš adventný kalendár páčil. Vďaka nemu ste strávili trošku času aj s nami - vašimi Ambasádorkami na modrom koníku 🙂 Mna osobne bavilo čítať si vaše komentáre a vedzte, že aj keď ich bolo veľa, tak som si ich vždy rada všetky prečítala💙 Myslím, že tento adventný kalendár nebol len o takom bezduchom rozdávaní cien, či srdiečok. Ale aj o tom, že sme sa trošku spoznali, niečo nové ste sa dozvedeli, možno si aj oddýchli a prišli na iné myslienky pri čítaní našich článkov. Týmto posledným článkom sa vám chcem poďakovať za vašu aktivitu, lajky a komentáre a rada by som jednu z vás odmenila niečím špeciálnym. Ale ešte pred tým sa chcem poďakovať aj ostatným Ambasádorkám za ich super nápady, grafiku, texty, podporu, pomoc a všetok čas, ktorý sme tvorbou adventného kalendára trávili :

• @1kriosa1 - Britax Römer
• @domichrumi - Fisher-Price
• @mummylina - Fred&Flo
• @zuzannka10 - Pepco
• @borka77 - Sunar

Špeciálne ďakujem patrí aj našej jedinej @dominika_c, ktorá sa o nás skvelo postarala a so všetkým nám pomáhala, či bol týždeň, alebo víkend 💙💙💙

Ešte posledný krát vrámci nášho kalendáru by som rada odmenila jednu z váš niečím špeciálnym. Aj keď to už nestihne prísť do Vianoc. 

Pred pár dňami ku mne dorazil krásny, vianočný balíček Lullaby od #baby_dove. Málokedy (asi skoro vôbec) som sa ja osobne nestretla s vianočným balíčkom s detskou kozmetikou. 

Tak a dočkali sme sa! Už sa len jedenkrát vyspíme a sú tu Vianoce! S PEPCO Vám prinášame posledný článok nášho kalendára a už zajtra sa môžte tešiť na kopec prekvapení od našich Ambasádoriek!

Odkedy mám deti, prežívam Vianoce inak, cez nich. Teším sa ako dcérka bude so zatajeným dychom kričať: “ten stromček je obrovský!”, ako sa bude sústrediť pri vykrajovaní medovníčkov, ako sa ma s malou dušičkou spýta, či bola naozaj dobrá po celý rok, ako bude s napätím sledovať z okna, kedy Ježiško príde...sú to krásne momenty, ktoré ma vracajú do môjho detstva, keď som ešte verila na zázraky...ako tak spomínam, zisťujem, že to bolo pred plus mínus 30 rokmi a to je už riadne retro 🙂 A schválne, poďme si zaspomínať aké boli Vianoce za socializmu, pamätáte si, resp. máte doma niečo z toho obdobia? 

Socializmus. Doba vzdialená, no napriek tomu blízka generáciám našich rodičov i starých rodičov. Dnešným mladým však nepredstaviteľné obdobie, obdobie ktoré nazývajú „retro“.

Síce je už socializmus dávno za nami, no mnoho ľudí naň stále nostalgicky spomína. A to aj vo vianočnom čase. Možno ste pri zdobení stromčeku natrafili na vianočné ozdoby z minulého režimu, ktoré mali svoj typický dizajn, alebo počas prípravy večere na riady, ktoré boli za socializmu veľkým hitom. Niektoré veci sú však stále použiteľné a je veľa rodín, ktoré ich rok čo rok znovu vyťahujú.

Vianočný stromček pred Priorom, prskavky, ktorými bola vybavená každá domácnosť a s ktorými si vystačila namiesto modernej pyrotechniky, či sneh, z ktorého sa deti radovali už pár týždňov pred Vianocami, hodinové státie v radoch na kapra, predvianočné závodné posedenia, darčeky v podobe angličákov či stavebnice Merkur.

Ako sa nakupovalo

Tak ako som bola dlho v pohode, dnes a aj posledné dni ma prepadáva strach.... Odkedy máme termín, som viac neistá. Každý pohyb, situácia ma zneisťuje, strácam nervy a znovu by som najradšej chodila po kanáloch. Nie kvôli rakete, ale kvôli sebe, lebo by som bola v tme a v tichu a mohla by som sa slobodne zožierať svojim strachom. Takto okrem tohto môjho strachu musím bežne fungovať v rodine. Do toho idú ešte aj Vianoce a ja sa mám tváriť, že vôbec nemám strach, že moja raketa je autistka.

Neviem, či sa tým niečo zmení, ale ja už to potrebujem vedieť. Počuť. Hop alebo trop. Dnes ma dokonca aj napadla taká blbosť, že keby som stretla nejakú klinickú psychologičku po ceste z vianočných nákupov, odtiahnem ju k sebe domov, zavrem na dve hodiny v izbe s raketou a pome moja, povedz mi, čo je toto za dzeco...

Viem, jednoduchšie to s ňou nebude, náladovosť a emočné výbuchy sa tým nezmiernia, možno dokonca zostanem viac na ňu zatrpknutá, viac rezignujem, sama neviem... Prešla som si znovu všetky testy, vo všetkých som ju v niečom našla a ja viem, že toto nie je "normo" dieťa. Viem to, muž to vie aj môj 5-ročný syn to vie, babka 90-ročná to vie, ešte aj moj "pojašený" brat, čo si stále nevie ani ponožky po sebe pozdvíhať,  si všíma rozdiely medzi ňou a svojimi deťmi. Vie, že ona je iná. Ten "subjektívny" pocit, inakosť rodi, dávam v každom teste ako áno...

Minulé Vianoce som so modlila, aby si začala rozprávať. Som veľmi vďačná, že to prišlo. Pred rokom mlčala ako ryba a dnes, až neuveriteľné počuť jej hlas... Napriek tomu som myslela, že sa tým kopu vecí a situácií vyrieši. Tak ako píšu ostatné maminy. Nechcem, aby to vyznelo nevďačne, ale čakala som "viac". V našom prípade to nie je až tak 100-%centé. Nemám pocit, žeby s rečou a porozumením, prišlo aj k výraznej zmene správania. Dá sa s ňou "dohovoriť", vie povedať, čo ju bolí, čo chce, ALE... Ale, ale, milión otázníkov večnej mamky nespokojnej...

• Výbuchy emócií zostali☹ Nepovolíš, nedovolíš, začneš si spievať, tancovať, pozrieš na ňu, nepozrieš na ňu, chytíš sa jej, nechytíš sa jej, o 5 minút iná nálada, hore a dole a toto nám reč vôbec nevyriešila☹ Ba mám priam pocit, že sa to zhoršuje a to tým, že som s ňou dlho doma a je zvyknutá fungovať iba pri mne, nech sa snažím akokoľvek, socializácia pri mne je fajn, ide jej to, ale "alergia" na druhých a sociálnu interakciu neopätuje, okrem výnimiek keď má v danom okamihu ona "chuť" a samozrejme "náladu"...
• priamy fixovaný očný kontakt pri komunikácií nemáme, myslím ten face to face, ten pravý echt, keď porovnám so synom, ktorý ma prepichuje hnedými očami, s ktorým stačí jeden pohľad a vieme, ktorá bije, s ktorým si bežne pozerám dlho predlho do očí aj pri zaspávaní, ten tam na 125456586% nie je... Ten bežný máme, pozrie, zdieľa, jašíme sa, začnem počítať do troch, už pozrie na mňa, očný kontakt chvália aj pracovníčky auticentra, logopedička, ale ja sa viac prikláňam k špeci pedagogičke, že ho treba stále pýtať pri komunikácií☹... Normálne som totiž zistila tieto dni, že mi ani za pána nepozrie priamo do oči, keď mám tvár blízko pri nej. Musím sa vždy postaviť alebo trochu vzdialiť a potom je to relatívne ok, ALE nie ako u syna...☹ 
•  fyzický kontakt len so mnou. S druhou osobou napr. synom, tatom alebo nejakým deťaťom či dospelým, len pri jašení, len keď to ona dovolí, inak reaguje krikom, hnevom, na deti síce miernejšie. Niežeby jej vadili ľudia, naozaj bežne funguje v spoločnosti, medzi deťmi, opakuje po nich, kolo kolo s nimi robí, chodíme na návštevy, centrá, krúžky, ale priame oslovenie, priame náhodne chytenie/dotyk - amen tma....☹
• reč na úrovni dvoj slovných viet, opakuje počuté slovo viackrát, a naozaj už viem, čo to znamená "ako keď sa cudzinec učí jazyk". Dnes som ju napríklad zdvíhala zo zeme a pýtam sa jej, či je "v poriadku" a slovo v poriadku zopakovala pekne za sebou asi 4-5x, ako keby si ho ukladala do hlavičky a ja viem, že zajtra ho niekde funkčne použije.

Možno pre niekoho opis "normálneho dieťaťa", ale ja viem, že tam niečo je. Či to je ADHD, či DYS či AUT, neviem, ale naozaj mám strach. Tieto Vianoce mám opäť iba jedno prianie, aby sme sa vyhli tom autizmus...☹ 

Neviem ako ostatné ženičky, ale keď blikla správa o výhre testovacieho balíčka dmBio výrobkov mne, prežívala som to tak, ako keby som vyhrala milión v lotérii 🤩

Čistá, úprimná radosť, ktorá pokračovala aj po prevzatí balíčka, ktorý bol zabalený tak krásne, že by si zaslúžil čestné miesto pod vianočným stromčekom. Táto výhra ma naštartovala natoľko, že som sa nevedela v pečení zastaviť a vzniklo 17 druhov koláčikov a každý obsahoval niečo z priložených surovín na testovanie.

Posledných viac ako desať rokov pečiem všetko od zákuskov až po chlieb výlučne so špaldovou múkou. Mám vyskúšané nespočetné množstvo značiek. Čiže tak nejako už mám „na jazyku“, ako má chutiť dobrá špaldová múka 😋

dm Bio špaldovú múku T 630 som sa rozhodla použiť do krehkého pečiva. Už podľa vzhľadu a konzistencie som ju ohodnotila ako vynikajúcu pre prípravu jemného pečiva, a tak sa stala súčasťou lineckých koliesok, tekvicových rožkov a makových hviezdičiek. S finálnym produktom som u každého druhu pečiva spokojná. So surovým cestom sa taktiež pracovalo veľmi dobre a múka sa zhostila svojej hlavnej úlohy výborne.

Kokosový olej je všeobecne moja srdcovka. Pamätám si, ako som raz išla darovať krv a so zdravotnou sestrou sme sa rozprávali o raňajkách. Spomenula som jej, že zvyknem jedávať celozrnnú hrianku potretú kokosovým olejom, lososom a chrenom. Ona sa na mňa tak počudovane pozrela a opýtala sa ma: „A to sa takto trápite dobrovoľne?“ Reku, nie, netrápim sa 🙈 Kokosový olej je u mňa jedinečná náhrada každého tuku. Proste mňamka. Lyžica dm Bio kokosového olejasa dostala do úplne každého koláčika. Keďže bolo pri každom recepte súčasťou aj maslo, rozhodla som sa nedávať jeho celú gramáž a kombinovala som to s kokosovým olejom. Koláčiky sa tak stali ľahšími a krehkejšími. U mňa je kokosový olej absolútny víťaz balíčka. Dokázal očariť všetky moje zmysly. Od vône, až po chuť. Odovzdávam mu pomyselnú zlatú medailu. 

Nie je kakao ako kakao. Milovníci kakaa vedia, o čom hovorím... dmBio kakao ma dokázalo presvedčiť o svojich kvalitách na plnej čiare. Vo vianočnom pečení sa mu síce veľká úloha neušla, pretože pracujem najmä s čokoládou, no pri každodenných raňajkách sa stalo hviezdou. Šálka kakaa na ráno je zárukou pozitívneho dňa ☕️ My si takto fíčíme na rannej dávke bio kakaa už týždeň a určite neprestaneme tak skoro, keďže sme si už boli kúpiť novú krabičku.

Testovanie bio produktov. A ako bonus, moja obľúbená značka, dm. Kto by odolal... Ja som neváhala ani chvíľku a hneď som pridala komentár k príspevku o testovaní. Po niekoľkých dňoch mi prišla správa, že som jedna z desiatich žien, ktoré budú produkty dmBio testovať. Ihneď som volala mužovi do práce. Ten najprv nechápal, o čo ide, ale vie, že pečenie je moja vášeň, tak sa tešil so mnou...

Nadišiel deň, keď mi zavolal kuriér, že stojí pred panelákom a má pre mňa balíček. Zbehla som dole a keď som balíček otvorila, hneď som si ho rozdelila na tri kôpky - podľa znenia receptov.

1. pečenie bolo KLASICKÉ - vanilkové rožky

Tento recept sa v našej rodine traduje niekoľko desaťročí a teraz som sa oň podelila s vami. Pri otvorení balíčka vanilkového cukru som zostala veľmi zaskočená. Pečiem už zopár rôčkov a takýto vanilkový cukor som ešte nevidela. Väčšinou si robím svoj vanilkový cukor z vanilkového lusku a práškového cukru. Mala som ale doma jeden balíček inej značky. Nedalo mi to, musela som to odfotiť. To predsa musíte vidieť aj vy 😀 Tu je dôkaz, že dm produkty sú vo vynikajúcej kvalite. Určite uhádnete, ktorý je dmBio. 

Pri 2. pečení som sa podelila s receptom, kde miniete zvyšky a odrezky z koláčov a potešíte vaše deťúrence - cake pops.

Opäť použité dmBio produkty boli v TOP kvalite. Čokoládu mi takmer celú zjedla dcérka, ktorá miluje horkú čokoládu. Kakao bolo krásne, tmavé, guľky teda boli takmer čierne. Namáčala som ich v bielej čokoláde, dosť presvitala farba kakaa a čokolády 🙂

Keď som videla možnosť testovania s dmBio a hlavne, týkajúce sa pečenia, preblesklo mi hlavou, veď to som ja. Tu som, vyberte ma. Neuveriteľné sa stalo skutočnosťou a bola som medzi tými šťastnými, ktoré dostali možnosť otestovať niektoré z produktov dmBio. 

Keď mi v pondelok doobeda zavolal kuriér, hneď som vedela, čo prišlo. A teda, že prišli super vecičky. 

Obsahom balíčka boli kokosové čipsy, múka, horká čokoladá, kokosový olej, kakao, vlašské orechy, lipový med, jahodový džem a balenie vanilkových cukrov a kypriaceho prášku. 

Už pri vyberaní obsahu krabice mi bolo jasné, čo ešte v to poobedie upečiem. Hneď prvým receptom bolo malé suché pečivo, ktoré zaručene nechýba na žiadnom vianočnom stole. Boli to zdravšie linecké koláčiky v obmenách. 

Z jedného cesta sa vykúzlili tri rôzne druhy. Klasické linecké kolieska, medové hviezdičky a orechové koláčiky. Základom všetkých troch je klasické linecké cesto - jediná výmena bola pri masle a múke - muka špaldová a maslo nahradil kokosový olej. 

Do každej variácie potom pridám podľa chuti - do orieškových pomleté orechy, do medových lyžicu medu. Vykrojíme, ozdobíme a vianočná atmosféra je vo vzduchu aj v žalúdku. 

Ahojte, 

spolu s ďalšími ženami som dostala možnosť vyskúšať produkty dmBio. Priznám sa, že do dm chodím často, no okrem dokonalých nápojov VITAMIN WELL a snackov pre moje deti som tam potraviny nenakupovala. Až doteraz. Od tohto testovania sa všetko zmenilo a bola som na nákupe už párkrát a budem určite chodiť pravidelne. Hneď som si našla obľúbenca, ktorý bude v mojej kuchyni deň čo deň.

Ale poďme pekne poporiadku a vráťme sa na začiatok.

V pondelok mi kuriér priniesol balík, ktorý bol skutočne krásne zabalený. Veľmi jednoducho, no zároveň okúzľujúco. Keď som všetky tie dobrotky vyložila, voľba rýchleho snacku bola jasná. Spravila som si bylinkový čaj s lipovým medíkom, ktorého blahodárne účinky som vám už popísala v prískevku (tak na to mrknite 🙂). 

Popravde mi bolo ľúto lipový med míňať na pečenie. Pridala som ho do domácej granoly a na medovú omáčku. Lipový med od dmBio je skutočná lahôdka, no, bohužiaľ, ako akýkoľvek iný med stráca svoje zázračné schopnosti pri pečení, tak si ho šetrím do čaju alebo na chlebík. V konečnom dôsledku, v hotových výrobkoch aj tak nie som schopná oceniť jeho chuť, preto považujem takého využívanie lipového medu za márnivé 🙂 Deti a aj manžel ocenili škoricové bagetky, preliate škoricovo-medovou omáčkou na raňajky.

K čaju som si pripravila biely jogurt s domácou granolou a čučoriedkami. Granola má veľa podôb, práve preto si ju každý môže prispôsobiť tak, aby mu chutila. Ja osobne ju zbožňujem vo všetkých jej podobách, tak som využila najmä produkty z balíka. Pridala som do nej vlašské orechy, kokosové chipsy ale aj kokosový olej, ktorý to celé spojil a nádherne prevoňal. Ja kokosový olej nejak extra v domácnosti nepoužívam. Som verná klasickým olejom ako panenský olivový, ľanový, avokádový, ktoré tiež nájdete v ponuke dmBio. Nie som odborník cez kokosové oleje, no pri výbere kokosového oleja je dôležité dbať hlavne na to, aby šlo o olej lisovaný za studena v bio kvalite, pretože len vtedy je schopný udržať svoje cenné látky. Tieto kritéria, samozrejme, kokosový olej dmBio spĺňa. 

Samozrejme, ako inak, tradičný recept som si dosť  zásadne pomenila, keďže v rodine máme viacerí tráviace problémy a potrebujeme stravu  nielen chutnú, ale predovšetkým ľahko stráviteľnú. Tento recept je vhodný nielen pre žlčnikárov a žalúdkárov, ale tiež aj pre ľudí trpiacich histamínovou intoleranciou (podobne, ako je to aj u mňa). Tieto vanilkové rožky sú nielenže fantastické chuťovo, ale obsahujú len zdravé a ľahko stráviteľné potraviny, ktoré majú nulový, alebo len veľmi nízky obsah histamínu. Príprava je extrémne jednoduchá a pomerne rýchla, takže je tento recept vhodný aj pre úplných začiatočníkov. Podobné recepty nájdete na mojom blogu www.trendymama.sk a sledovať moje novinky môžete na Instagrame @trendymama.sk 

Ingrediencie:

• 300g hladkej špaldovej múky
• 2 žĺtky
• 200g zmäknutého masla
• 150g mletých mandlí alebo vlašských orechov
• 100g trstinového nerafinovaného cukru
• lyžička škorice
• vanilkový cukor

Postup:

Všetky suroviny si dáme do veľkej misy a vymixujeme s ručným mixérom (so špirálovými nadstavcami). Mixovaním nám vzniká drobinka, ktorú zapracujeme ručne do hotového cesta. Vznikne nám hustá hmota z ktorej tvarujeme malé rožky a ukladáme ich na plech vystlaným papierom na pečenie. Pečieme v rozohriatej rúre pri 180°C približne 10-15 minút (to si treba individuálne odsledovať). Upečené rožteky ešte teplé obaľujeme v zmesi z práškového a vanilkového cukru a ukladáme do uzatvárateľnej nádoby. Až keď rožteky úplne vychladnú, môžeme nádobu zavrieť.

Prajem Vám príjemné pečenie a dúfam že Vám budú chutiť minimálne tak, ako nám. 🙂

Prvýkrát som ich skúšala a recept som si sama upravila podľa svojho gusta. A musím teda povedať že sú výborné. Dopredu odporúčam urobiť rovno dvojnásobnú dávku, lebo sú naozaj skvelé a akosi sami miznú z dózy. 🙂 Samozrejme všetky ingrediencie nemusia byť bio. 🙂 Podobné recepty nájdete na mojom blogu www.trendymama.sk a sledovať moje novinky môžete na Instagrame @trendymama.sk 

Ingrediencie:

• 300g špaldovej múky
• 80g nerafinovaného trstinového cukru
• 200g zmäknutého masla
• 2PL smotany do varenia (ja som použila rastlinnú)
• nastrúhaná kôra z 1 bio citróna
• 2PL bio kakaa do pečenia
• jahodový bio džem (môžete použiť ale aj iný džem podľa vlastnej chuti)

Postup:

Všetky sypké ingrediencie (múka, cukor, citrónová kôra a kakao) spolu pomiešame a pridáme  2 polievkové lyžice smotany a na malé kúsky nakrájané zmäknuté maslo izbovej teploty. Vypracujeme mäkké cesto, ktoré môžme ihneď použiť na vykrajovanie koláčikov, ale ja odporúčam, aby ste ho nechali cez noc odležať v sáčku v chladničke- lepšie sa prepoja jednotlivé chute. Ak ste ho nechali odležať v chladničke- najprv ho necháme zmäknúť, alebo ho môžeme dať aj do mirkovlnnej rúry aby rýchlejšie zmäklo a mohli sme ho používať. Na pomúčenej doske vyvaľkáme cesto na hrúbku približne 0,3-0,5mm a vykrajujeme páry koláčikov- vždy vrchný by mal mať vykrojené malé koliesko v strede. Vykrojené koláčiky poukladáme sa papierom na pečenie vystlaný plech a dáme piecť do vopred predhriatej rúry na 180°C približne na 10 minút (radšej si to odsledujte na vlastnej rúre). Vychladnuté koláčiky dáme dolu z plechu a vždy spodný celý koláčik potierame s džemom a priložíme naň vrchný s vykrojeným kolieskom uprostred. Ak Vám prídu ešte koláčiky málo sladké, môžete ich poprášiť práškovým cukrom. 

Dúfam že sa Vám koláčiky podaria a budú Vám chutiť minimálne tak, ako nám. Nám sa páči, že niesú prehnane sladké. 

Tieto ,,pečené lízatká" som robila prvýkrát a recept som si upravila sama na zdravšiu variantu, keďže som vedela, že to bude pastva najmä pre môjho syna. Príprava je jednoduchá, ale so zdobením je robota, preto, ak sa Vám nechce ,,piplať" so zdobením, odporúčam len ponamáčať do čokolády. Inak je to pastva nielen pre deti, ale aj pre dospelých 🙂 Podobné recepty nájdete na mojom blogu www.trendymama.sk a sledovať moje novinky môžete na Instagrame @trendymama.sk

Ingrediencie:

• 6 vajíčok
• 6 PL nerafinovaného trstinového cukru
• 6PL špaldovej múky
• 1,5KL vínneho kameňa (kypriaci prášok do pečiva bez fosfátov)
• 2KL bio kakaa
• 7PL bio lieskovo-orieškového bio krému

Čokoládová poleva a zdobenie:

• 100ml delaktózovanej smotany na šľahanie
• 150g bio čokolády (zmiešavam mliečnu s horkou pól na pól)
• na zdobenie rôzne ,,perličky, ihličky" kokosové lupienky a podobne

Postup:

Odmalička som sa tešila na vianočnú atmosféru, tá je u mňa sprevádzaná hlavne pečením koláčikov, vôňou vanilky, orechov, škorice a medu... Hmmm, Vianoce 🤗🌲 

Tento rok mi Vianoce zavoňali doma skôr, vďaka testovaniu dm Bio výrobkov, ktoré boli krásne zabalené.

V balíčku na mňa čakali tieto výrobky.

Poďme sa spolu postupne pozrieť, ako obstáli v mojej kuchyni.

Ako prvú som si na testovanie vybrala dm Bio špaldovú múku T630. Bola som zvedavá, či sa z nej budú dať upiecť celošpaldové rohlíčky. Pri miesení som mala chuť prisypať aj pšeničnú múku, lebo som sa bála, či sa podaria. Neurobila som to 😉.

Na moje milé prekvapenie sa naozaj podarili, milujem vôňu domáceho pečiva. Rohlíčky boli mäkučke, kým sa nezjedli. Múku môžem len odporučiť.

"Za oknom krásne bielo. Po byte pobehuje chvíľami viac a chvíľami menej nervózna mama. Čo ešte treba upratať, stromček švihom zdobiť, v kuchyni mi už treba to a hento a tamto... Nevie čosi nájsť. Pýta sa muža. Ten nervóznejšie odpovie a už je to tu, prvá minihádka na prvej prkotinke. A tento scenár sa počas dňa zopakuje ešte zopárkrát. A pomedzi to vianočné rozprávky v TV, alebo hudba z rádia. Viažeme salónky. Bráško doniesol betlehemské svetlo a už nám svieti lampáš. Teta Maňa si už ide od nás tiež pripáliť. Zdobíme stromček. Schyľuje sa k večeru. Kto nestíhal doteraz, striedačka v kúpelni, chystačky pri skrini a zdrkadle. Nie veľké, ale pekní chceme byť všetci. Prestiera sa stôl. Jedno miesto navyše pre náhodného pocestného. Babka prišla z Parchovan ešte včera. Tešíme sa, že je s nami. Má pre nás vždy veselé povedačky. A aj kamarátky z detského domova. Je super mať aspoň na Vianoce doma sestru rovesníčku. Každý zaujme svoje miesto, zapálime edventné sviece a tato berie do rúk štedrovečerné čítanie. A podaril sa mu brept. Chichoceme sa popod nos. Ocino dočítal a žehná nám oblátkou. Pod tanierom peniažtek. Prvý chod, druhý chod... Bráško sa dusí s kosťou z ryby. Je v poriadku. Má z toho nesmiernu zábavu. On sa baví a my všetci vyplašení. Dojedli sme. Odpraceme. Mama vždy nájde chvíľku a darčeky nebadane poukladá pod stromček. Ani dnes netuším, kedy sa tam dostali. To nemohla byť ona, ale naozaj Ježiško. Zvoní zvonček. A je tu chvíľa darčekov. Najmladšia členka rodiny číta menovky a rozdáva. Rozbaľujeme a tešíme sa. Nič veľké, nič drahé... Ale to dnes naozaj nie je podstatné. Teší nás to všetko okolo a najmä, že sme spolu. Ktosí zvoní. Maňa s rodinou. Juuuuuj ale nás tu je. Blíži si polnočná omša. Odchádzam na zbor. Celý kostol spieva Tichú noc. Skutočne dojemné. Pred kostolom sa na nás sypú vločky a pod nohami vŕzga sneh. Šťastné a veselé, úsmev, objatie... aj tebe aj tebe... Všetkým je teplo, aj keď zima. Malé dieťa v jasličkách má isto radosť tiež. Veď to nám prinieslo. Radosť, nádej, lásku... A tá dnes kričí zovšadiaľ. Ideme domov. Zaspávame s ohňom v srdci."

Aj takéto boli často práve Vianoce u nás doma. Veľmi rada kedykoľvek spomínam. A odkaz takýchto Vianoc túžim zanechať aj svojim deťom. Vianoc, keď je rodina spolu. Vianoc, keď nie je dôležité čo v balíčku nájdem. Vianoc, keď spolu chystáme a tvoríme niečo zázračné. Vianoc, keď navštívime aj kostol, pomodlíme sa a pozveme k tomu všetkému aj Krista. Vianoc, keď tu nie som pre seba, ale toho druhého. Vianoc, kde tradícia má svoje miesto....

Aké Vianoce nosíš v srdci Ty a aké chceš odovzdať svojim deťom?

Na záver. Vianoce a mobil.  

Na FB 456 priateľov. V mobile ďalších 200 kontaktov. V mailovej shcánke adries niekoľko desiatok. Komu popriať? Všetkým, väčšine? 

Minulý rok som si tak povedala a skúsila. Nebudem písať sms, maily... Ak sa naskytne skutočne voľná chvíľka. 5 minút, viac tomu nevenujem. Možno pár správ pár skutočne blízkym ľuďom, s ktorými v tieto sviatočné dni z nejakých dôvodov nebudem. A to stačí. Komu chcem ale skutočne priať a najmä venovať svoj čas a 100% pozornosť, sú tí, ktorých mám vedľa seba. Ktorých stretnem osobne. A možno ani nemusím dnes odpovedať na všetky sms, ktoré prídu mne. Že sa sluší? Veď aj áno. Ale nechcem stráviť veľkú časť dňa s mobilom ruke a ťuakním. Ke'd tp raz začne pípať, nuž občas je to naozaj skoro v jednom kuse. A radšej vypínam zvonenie a mobil ide na poličku. Veď to všetko počká. Nepočká, čo je tu a teraz a v mojej tesnej blízkosti. A to neznamená, že tým ostatným neprajem šťastné a veselé, že si na nich v dnešný deň nespomeniem. Ale naozaj sme v takých chvíľach slobodní, alebo skôr otrokmi, lebo nás to naučilo, musíš... mala by si...? Kedysi keď tej technológie toľko nebolo, priali sme tým, s ktorými sme sa stretli. Popriali sme v pár pohľadniciach ešte pred sviatkami poslaných. A nikomu to nevadilo, nik sa nehneval, že mne si neprial. A stačilo to. A každý tie šťastné a veselé mal. Skúsme aj cez tieto sviatky venovať menej času mobilua virtualite a tým, ktorí s nami nie sú a viac realite a tým, ktorí sú v našej tesnej blízkosti a sviatky s nami zažívajú osobne. 

Už sa to blíži, maminky. 😍🎄🎁 Prežívam to asi ešte viac ako tie moje deti. 

Vianoce sú pre mňa tie najkrajšie sviatky s tou najkúzelnejšou atmosférou, na ktoré sa každý rok teším už od septembra 🙂. 

Keďže sme slovensko- portugalská rodinka 🇸🇰🇵🇹 a spravodlivosť je z jednou z mojich silných stránok, s manželom sme sa dohodli, že aj keď žijeme na Slovensku, každé druhé Vianoce budeme tráviť s jeho rodinou v Portugalsku. Tohtoročné vianočné sviatky strávime práve v krajine moreplavcov 🛳, a tak si tu už niekoľko dní pochutnávam na mojich obľúbených syroch 🧀, morských plodoch 🍤🐚 či skvelom víne 🍷.

A ako trávia Vianoce Portugalci? 🙂🎄

Keďže je Portugalsko kresťanskou krajinou, ich zvyky sú celkom podobné s našimi, slovenskými. 🙂

Vplyv americkej kultúry na vianočné tradície je ale citeľný. Kedysi deťom darčeky nosil Ježiško, dnes je to Otec Vianoc – Pai Natal.

...najvyšší čas upiecť skvost, ktorý zatieni neumyté okná 21.decembra... 🌲

Takto pred Vianocami je čas vzácny ešte viac ako obvykle. Nevieme čo skôr, naháňame sa za ďalším darčekom a čistejšou domácnosťou...  Ja som aj vďaka dm testovaniu musela večer po práci vynechať vianočné zdobenie domu, či upratovanie... Čakala ma úloha otestovať a zrecenzovať pre vás 10 Bio produktov z dm. V článku vám dám recept na našu tradičnú vianočnú mrkvovú tortu a o každom produkte vám napíšem pravdivých pár slov...  Môžeme začať, nestrácajme čas...

Ako prvú som vyskúšala špaldovú múku T630. Bola veľmi fajn do jablkových lievancov a pridala som ju aj do kváskového chleba. Tiež by bola vhodná na bábovku alebo podobné koláče, palacinky atď... Mimochodom, viete, čo znamená skratka "T" pri označení múk?

T450,T630,T1050... Znamená, koľko popolčeka zostane po spálení 100 g múky. Takže táto testovaná špaldová má 0,63 % popolčeka v sušine. Čím vyššie číslo, tým viac minerálnych látok aj nižší obsah lepku. A už keď sme pri lievancoch, tieto jablkovo-škoricové som vyskúšala potrieť lipovým krémovým medom, ktorý bol súčasťou balíčka dm. Je z krajín EU, medom mimo EU sa snažím vyhnúť. Síce kúpou medu podporím radšej priamo včelára, ale tento bol veľmi chutný, a lipový, ako vieme, je jeden z najzdravších. Do lipového čaju počas zimy ako stvorený. 

Novinkou pre mňa z produktov dm boli kokosové čipsy, nikdy som ich doteraz nekupovala. Lupienky kokosu sú sušené, bez konzervačných látok a nesírené. (btw, nájsť nesírené hrozienka v bežnom obchode je takmer nemožné, v dm majú výborné 500 g balenie. Toto mimo recenzie, možno niekomu sa hodí táto informácia).

Prášok do pečiva bez fosfátov s vínnym kameňom kupujem pravidelne, tiež vanilkový cukor-bourbon. Vanilkový cukor podľa mňa nemá konkurenciu, toto je fakt cukor s pravou vanilkou vyškriabanou z lusku, to uvidíte. Toto sú u mňa stálice, ktoré mám overené a som im verná. A za zmienku stojí aj citrónová a pomarančová kôra dmBio. Len tá pomarančová je pravidelne vypredaná, aspoň v našej drogérii. (vanilkový cukor mi zo záberu uchmatol 4-ročný škriatok.) A to perníkové korenie na foto je úplné naj 👌 Veľmi im vyšiel ten pomer vianočných korenín. 

A je tu koniec našej testovačky s dmBio výrobkami.

Úprimne, keď mi blikla správa, že som 1 z 10, neverila som, keďže stále skúšam šťastie a zapájam sa do súťaží, teraz to nebolo inak. O to som radšej, keďže táto testovačka je spojená práve s výrobkami, ktoré môžem využiť pri tom, čo je pre mňa veľké hobby - PEČENIE.

Takáto krásna zdravá nádielka nám prišla. Tešila som sa ako malá 😀 A tak som si hneď išla zamiesiť cestá na linecké koláčiky a perníky. 

Medzi prvý výrobok, ktorý som otestovala, bola Špaldová múka dm BioT630 - musím zhodnotiť, že múka ma milo prekvapila, na rozdiel od iných značiek špaldových múk, táto mi nezafarbila cesto (nezhnedlo), ostalo rovnaké aj po prisypaní múky. Vo svojich overených receptoch som vymenila klasickú múku za špaldovú a neviem, či je to tým, ale cestá boli jemnejšie, krehkejšie. 

Linecké koláčiky (recept nájdete v profile) 

Zároveň druhým otestovaným výrobkom bol dmBio jahodový džem - ten môžem hodnotiť tiež kladne. U nás doma nekupujeme džemy, keďže máme k dispozícii domáce, ale tento bol chuťovo ako domáci, s kúskami jahôd. Hneď ráno skončil okrem lineckých aj na chlebíku. Čiže určite, ak nemáte k dispozícií domáci, odporúčam siahnuť po tomto, je TOP!!! 🙂 

Už len tri noci a je to tu Štedrý večer! Pre mňa jeden z najkrajších dni v roku, ktorý má svoju atmosféru. Vyzdobený, vysvietený dom, rodina spolu ❤️, koláče na stole a vôňa vyprážanej ryby a kapustnice. K dokonalosti už len chýba sadnúť si za klavír a spievať koledy a vianočné piesne! Odkiaľ sa sem dostala tradícia koledovania? To sa dozviete v článku ......☺️🎄

Koleda má viacero významov. Sú to piesne ale aj vinše a želania v obdobi vianoc či obchôdzky po dedine za ktorú sa získala odmena Tá sa tiež nazýva koleda.  

Prianie šťastia a materiálnej hojnosti je u nás spojené so zvestovaním radosti z narodenia Božieho Syna. Prvé koledy práve vychádzajú z biblických predlôch.
V našich končinách sa zmienky o koledovaní objavujú okolo 15. storočia. Hrajú sa ľudové hry, spieva sa a hra na jednoduché drevené hudobné nástroje. Koledníci chodia od domu k domu a roznášajú piesne a dobrú náladu do domov. Za to dostávajú odmeny ako jablko, koláče, mäso, vajcia, víno či nejaké mince.

Dnes už táto tradícia nie je až tak rozšírená no aj tak počas vianočného obdobia počúvame a spievame koledy či už novšie vianočné piesne. 🎄🎼🎹

Najznámejšia koleda po celom svete je: Tichá noc, svätá noc. Viete však ako vznikla? 😉

Pieseň vznikla v roku 1818 celkom náhodou. V kostole sv. Mikuláša v rakúskom mestečku Oberndorf v blízkosti Salzburgu sa stala v roku 1818 veľká nepríjemnosť - myši prehrýzli mechy organu.
Kaplán Joseph Mohr to zistil 23. decembra a o deň neskôr 24. decembra mala byť vianočná omša, ktorá sa nedala odslúžiť bez hudby. Mohr rozmýšľal, čo robiť. Napadlo mu, že situáciu by mohla zachrániť slávnostná pieseň, ktorá by sa dala zaspievať bez hudobného sprievodu. Zúfalstvo prebudilo jeho predstavivosť a Mohr zložil niekoľko vhodných štvorverší, melódia však chýbala. V neďalekej dedine Arnsdorfe však mal priateľa, učiteľa a organistu Franza Grubera, ktorý vedel komponovať hudbu. Mohr sa za ním rozbehol s úpenlivou prosbou, aby niečo vymyslel. Gruber sa prejavil ako dobrý priateľ - napísal melódiu a zachránil svojho priateľa. Ukázalo sa, že hudobníka osvietil sám Duch svätý, pretože melódia prežila stáročia a spievame si ju aj dnes. ❤️🎹🎼

Nuž, keďže mi to tu ráno vyhadzovalo chúďa obväzom omotaného a náplasťami olepeného koníka, nepodarilo sa mi dnes nahodiť článok. Dostávam sa k tomu až teraz. 

Úlohu Vám predsa len napíšem. A či a kedy si ju ešte splníte, je len na Vás. 

Zrieknem sa čohosi. Sladkosť, káva, obľúbený seriál, jedno jedlo dňa, internetu, televízie vôbec...

Z vlastnej skúsenosti, je dobré, ak prinesená obeť, zrieknutie sa, dostane istý zmysel. Je dobré to obetovať za čosi, kohosi. Možno máte ťažko chorého známeho v okolí, možno prežívate krízu v manželstve, možno má práve Vaše dieťa náročné obdobie, možno viete o túžbe Vašej kamarátky po dieťati, ktorej sa nedarí otehotnieť... Porozmýšľajte a obetujte to za to. Keď Vám bude ťažko, bude Vás lákať čoho ste sa zriekli, spomeňte si, prečo ste sa dnes tak rozhodli. A znovu a znovu to obetujte. Možno inšpirácia aa do budúcna. Možno môžete vrámci možnosti toto opakovať za daný problém aj po dlhšie obdobie. Každodenne, raz, dvakrát v týždni... Podľa svojich možostí a okolností. A ešte mi napadá, že trebárs pravidelnú činnosť toho ktorého dňa, ktorú máte zaužívanú, niekedy zameníte za čas strávený s manželom alebo dcérou, synom.  

A nuž maminky. Veru kráti sa nám to. O chvíľu zapálime aj štvrtú sviecu. Vianoce už klopú na dvere. Verím, že počas víkendu sa nájde príležitosť ešte na jeden "úvahový" článok. Posledné dva dni budem mať asi sťažený prístup k PC, nakoľko už nebudeme u seba doma. Ale dovtedy ešte jedna úloha aj na tento víkend, inšpirovaná nápadom jednej z Vás.

Stále, keď ma ktosi nahnevá, poviem mu, že ho ľúbim. 🙂 

Ahoj, chcela by som sa spýtať, či je bežné, že ak je mamička pevnejšia, nedarí sa urobiť pekné foto zo sono ? Má s tým niekto skúsenosť ? Ďakujem

Minule sme sa s Tomicom rozprávali o nádherných miestach, ktoré sme mali to šťastie navštíviť a čoskoro sme sa dostali k vytvárniu rebríčkov. Vyvolalo to v nás spomienky a s každým jedným menom sa pred nami znovu objavovali oblasti, ktoré sa nás dotkli svojou jedinečnosťou a krásou. Bol to príjemný zážitok a napadlo mi, že sa skúsim podeliť. Možno to niekoho inšpiruje, alebo si spomenie na svoje vlastné cestovateľské chvíle. Aby tento zoznam nebol veľmi dlhý a jednostranný, vybrala som si mojich top 10 miest a každé je z inej krajiny. To neznamená, že nemám kopec ďalších obľúbených lokalít 😊 Ak tu nenájdete svoju srdcovku, pokojne ju pridajte do komentára, nech sa môžeme pokochať aj vašim výberom. 

A bez ďalších rečí, tu je môj výber:   

10. Krujë (Albánsko)

Starobylé hlavné mesto albánskych kniežatstiev leží na úbočí planiny Kruja, len pár kilometrov od Tirany. V malebnom prostredí balkánskych hôr, s výhľadom na rieku Ishëm, ako biela perla žiari rekonštrukcia hradu, ktorý kedysi tak úporne bránil národný hrdina Skanderbeg. Bez cudzej pomoci, 25 rokov odbíjal Turkov a na štvrť storočia bol jediný, kto im stál v ceste. Zastavila ho až smrť. (Umrel na maláriu.) Dnes sa v hrade nachádza múzeum, kaplnka a reštaurácia s očarujúcim výhľadom. Podhradie je zdobené úzkymi kamennými ulicami, preplnenými stánkami so suvenírmi a pouličnými lakotinkami. Predavači však nie sú doterní, skôr naopak. Radi aj podarujú  a nemajú problém pridať k nákupu niečo len tak pre potešenie. Z mojich skúseností, štedrosť je albánska špecialita a nikde inde som sa nestretla s toľkými ľudmi, ochotnými podeliť sa o svoje veci s cudzincom. Atmosféra v Kruji je uvoľnená a zvláštne rozprávková. Človek má chvíľami pocit, akoby sa prepadával v čase. Miestni obyvatelia chovajú veľa statku, preto odporúčam jazdiť opatrne, aby vám plech auta nepokazil sústret s kravou, ovcou, či koňom. No hoci zvieratá spomaľujú jazdu, ich prítomnosť dodáva celkovému zážitku svojský šarm. 

9. Budva (Čierna Hora)

Nomádske eurázijské národy verili, že aj miesta majú svoje duše a že  tie nám môžu občas byť nepriateľsky naklonené. Ak je to pravda, duchovia Čiernej Hory sú na mňa vysadení. Čím zavetrím hranice krajiny, hneď som v napätí a zle naladená. No možno je to len Pavlovov reflex, lebo prvé tri razy som tu bola so svokrom, riešiť jeho nepríjemné dedičské záležitosti. Exoticky nazvané Montenegro malo u mňa teda tažkú štartovaciu čiaru. Avšak, ani ja som neunikla čaru oslnivej Budvy. Podľa povesti, mesto založil tébsky kráľ Kadmos a jeho žena, bohyňa Harmónia. A vskutku, slnkom a vetrom ošľahané stáročné budovy na pozadí tyrkysového teplého mora a bujnej mediteránskej vegetácie, pôsobia priam mytologicky. Akoby ani neboli stavané pre smrteľníkov. Pre smrteľníkov nie sú stavané ani miestne ceny, no človek musí sem-tam trochu upustiť od šporovlivosti a vyhodiť si z kopýtka. Budvu lemujú početné pláže a ak sa zadarí, kúsok ďalej pred mestom, sa môžete tešiť zo stretnutia s delfínmi. (Pravda, ak si ich, ako ja, nepomýlite so žralokom a nechytíte z toho hysák. 😀 Nepýtajte sa, ako sa mi to podarilo. U nás vo Váhu morské ryby neplávajú a trojuholníková plutva je trojuholníková plutva. 😀)  

Dnes a vlastne celý čas, čo s mojou raketou "bojujeme" rozmýšľam, či robím to a to správne, či to stačí, či jej to a to nemôže uškodiť. Každé jedno svoje rozhodnutie spochybnujem, robím krok späť, potom dva kroky vpred, večer výčitky, že som mohla inak zareágovať, ráno odhodlanie, dnes to dám lepšie.... Hore/dole/dolava/doprava a ja sa len kmíšem a pokúšam plávať.... To, že som v tejto situácií sama, ma ešte viac zneistuje, lebo je to moje dieťa = "môj problém" = moje následky... Nikto za mňa nikdy nejak nikde neorodoval, vždy som si všetko vydrela, mala som však vždy strach len o seba... Desí ma to, že dnes rozhodujem za ňu a že moje rozhodnutia nie sú 100%-centné, že ja nie som 100%-centná, že tú sa moje zlé rozhodnutie môže dotknúť niekoho iné... 

Viem, čo potrebujem. Nájsť v sebe pokoj. Neponáhľať sa, netlačiť na pílu, byť vytrvalá... všetka teória zvládnutá, ale moje vnútrno, už piští po zmene, neviem to ovládať, neviem zastaviť túžbu po "normálnom" fungovaní s mojou raketou v spoločnosti. Ísť a nebáť sa, že sa jej niekto pozdraví, že jej niekto niečo ponúkne, že sa jej niekto len dotkne + odlúčenie už len cesta do obchodu, keď vidím ako to moja raketa nedáva pri nikom, ma neskutočne utvrdzuje vo výčitkách... Som momentálne v štádiu, že sa "bojím" vytiahnúť päty z domu, keď ju má niekto iný strážiť ako muž, lebo viem, že vždy ju nájdem s desným neutíchajúcim plačom... Je to iný plač, ako mal môj syn. Je to plač strachu, beznádeje, ktorý v sekunde pominie, keď ma vidí... Som jej maják, jej prístav a ja mam z toho veľký strach, ako ma môže niekto takto milovať, tak oddano, že stačí jeden pohľad na mňa a všetko je zas fajn...

Prepáčte mi za moje dnešné vyznanie. Je to len o mne. Moja raketa je užasná, každý dňom sa zlepšuje, komunikácia, slová, vety, dokonca už aj plienky na poobednajší spánok nemáme, ale odlúčenie/separácia krátkodobá (o dlhodobej, ešte len snívam) je pre ňu veľký stres a pre mňa strach s veľkým otáznikom. To nikto si tú moju raketu nevie získať? Nikto nikdy neobjaví v nej to super ojašené dievčatko, čo ja? Blíži sa jej tretí rok a ja môžem s čistým svedomím povedať, že zatiaľ nikto, ani len na pár minút.... 

Už sa na nikoho nehnevám, prečo by som aj mala, skúšali, nevyšlo... ako ju mám niekomu dať, keď sama neviem kopukrát prečo plače, čo jej je. Pri synovi by som získala magisterský titul z analýzy emócií, stačil pohľad na syna a už som vedela, prečo hubu kriví... Moja raketa je pre mňa v rovnici aj po viac ako 2,5 roku veľká neznáma a ja nikdy neviem, čo ju práve rozruší.. Raz je ok, ak sa jej niekto prihovorí, raz nie, raz pekne čaká v rade, o pár sekúnd už nie, raz je pekne, inokedy s krikom, zmeny nálad 265752xdo dňa, husenková dráha v live verzií 24/7, čo Vám poviem... Dnes sme nejako dole.... Hor sa  zas hore...Hádam to my dve husenice, kdesi spolu dotiahneme, ak samozrejme urobím "dobré" rozhodnutia....

Ušila som si na seba vianočný bič a popri bábätku, ktoré sa už pár dní intenzívne plazí, som upiekla Štedrák. Štedrý na výborné plnky 😊😋

Ufúľaná od múky, vo vyťahanom tričku, ale s úsmevom 😊
Prcek objavoval krásy všetkého, čo sa pred ním gúľalo po podlahe a on sa gúľal za tým 😄😊🥰 a ja som na etapy miesila cesto a miešala plnky.

Priznám sa inak, že kysnuté koláče veľmi nepečiem, lebo odkedy som bezlepkáčka, je to trápenie a výsledok nič moc. Cesto tentokrát síce krásne narástlo, pracovalo sa s ním fajn, hoci som ho musela niekedy na viackrát podmúčit, opäť spracovať a zase vyvaľkať, ale samotné uloženie na plech bolo bojovou fázou. Tam sa prejavila nulová lepivosť cesta a vycibrila som si zase raz svoju trpezlivosť 😅 Ale! Keď prišlo posledné záverečné cesto, dostavil sa aj pocit, ktorý by som prirovnala k zdolaniu poriadnej túry. Minimálne na Lomničák 🏔 S Kubim sme to dali!✌🏻Chlapček môj bláznivý, bola to s Tebou viac ako 3-hodinová makačka 😅😅😅 Ale pomedzi sme sa zabavili, “pokecali sme”, poukazovali si kuchynské náčinie, varili i dojčili... a stvorili tento úžasný vianočný koláč 🥰 👶🏻 💪

Recept:

200 g múky bakery mix

120 g pohánk. múky

Letná kontrola u neurologičky sa niesla v zvláštnej atmosfére. Vyšetrila Sofinku a skonštatovala zaostávanie v PMV (psychomotorickom vývine). Myslím, že to bolo každému jasné. Zdravé ročné dieťa už chodí, behá, u nás toto štádium zatiaľ nehrozí, ľavá ruka je takmer nepoužiteľná. Bola som vyrovnaná s týmto hodnotením. Následne lekárka skonštatovala, že by sme mali jej stav nazvať pravým menom a nechodiť okolo horúcej kaše. Prisúdila jej diagnózu, nálepku na celý život, DMO - detská mozgová obrna - ľavostranná spastická hemiparéza. Mám ročné dieťa s DMO. Hovorím: "Fajn, počítala som s tým." Nie som včerajšia, vidím ako sa veci majú, DMO je diagnóza ako každá iná. Konečne bude jej stav správne pomenovaný. V neposlednom rade, aj prístup nadácií, ktoré oslovujem, k deťom s DMO je iný. Svojím spôsobom nám táto diagnóza otvorila svet. 

Po roku a pol s hendikepovaným dieťaťom začínam byť taká zorientovaná v problematike "inak obdarených" (áno, milujem našu FB stránku - Detičky inak obdarené), že si hneď pozriem tabuľky Úradu práce či náhodou deti s DMO nemajú nárok na ZŤP preukaz. Keďže DMO nie je naša jediná diagnóza (body za diagnózy sa spočítavajú), je mi jasné, že čím viac relevantných lekárskych správ priložím, tým lepšie. Všetky teda skopírujem, vypíšem žiadosť, odnesiem pediatričke a po vyplnení odnášam osobne na ÚPSVaR. Žiadam o ZŤP preukaz pre ročné dieťa. Irónia osudu. Nie pre seba, nie pre rodičov, ale moje malé dieťa. Zvláštna chvíľa. Chytá za srdce. Taký je život. Rozmanitý a nepredvídateľný.

Pani úradníčka je našťastie nápomocná. Človek sa dočíta všeličo, často naozaj neprejde ani cez vrátnicu, ja sa však nemôžem sťažovať. Odporučí mi hneď vypísať aj žiadosť o parkovací preukaz, nech to môže revízny lekár posúdiť súčasne. Úrad práce má na rozhodnutie 30 dní, prebiehajú práve letné prázdniny, nerobím si žiadne ilúzie o termínoch. Medzitým, pre istotu, preventívne myslím na odvolanie, zhromažďujem si nové lekárske správy, nechcem sa nechať len tak odbiť.

Presne po 30 dňoch otváram poštovú schránku, ani nedýcham. Prišlo rozhodnutie z ÚPSVaR-u: "ZŤP preukaz - priznávam, parkovací preukaz - priznávam". Áno, vyšlo to hneď na prvý krát. Neuveriteľné. Začítam sa hlbšie do odôvodnenia a čítam tie smutné riadky o Sofinkinom postihu. Viem, že ho má, viem, čo všetko jej je, viem, že napriek tomu je krásna, zlatá, šikovná a veľa chce. Všetko to viem, ale keď ten papier je zrazu taký ťažký... Znesie všetko. Je tam toho popísaného veľa. Viac ako by som chcela. A je mi to hrozne ľúto. Doľahlo to na mňa. Už som sa dlho neľutovala a teraz to znovu prišlo.... Stačil na to jeden papier s pravdou. Znovu sa vynorili obavy: Čo s ňou bude? Ako na tom bude? Čo bude až tu my nebudeme? Bude samostatná schopná sebestačného života alebo odkázaná na pomoc bratov alebo....? Tie alebo ma tlačia... Mám strach. Zatvorím na chvíľku oči a nechám plynúť myšlienky. Všetko chce čas, nehodno chcieť na všetko odpoveď. 

Otvorím oči a ide sa ďalej.

Začínam pátrať po tom aké výhody vlastne poskytuje ZŤP a parkovací preukaz. Je toho menej ako som očakávala. Za najväčší bonus sa dá považovať oslobodenie od poplatku za diaľničnú známku, čo využijeme hlavne pri dochádzaní do Piešťan.

Dobré ránko, máme 19. decembra a spolu s PEPCO Vám prinášame ďaľší článok v našom Adventnom kalendári. Tak v tomto predvianočnom zhone trošku spomaľte, urobte si kávičku, vyložte nohy aspoň na päť minút a čítajte s nami...

Vianočný čas - čas zázračný, ale často plný stresu a obáv, či všetko čo sme si naplánovali, stihneme do Vianoc.  Zháňame darčeky, nakupujeme, naháňame sa, pečieme, varíme, upratujeme, ozdobujeme...s cieľom, aby sme mali čo najkrajšie Vianoce...zamysleli ste sa niekedy, ako to vyzeralo v minulosti? Ako trávili Vianoce naši predkovia? Užili si ich viac ako my? 

Kračun, Viľija, Dohviezdni večer, Posni večer, Svjati večur. Takto rôzne sme na Slovensku v minulosti nazývali Štedrý večer. 

V minulosti mali všetky predvianočné úkony svoj význam, dnes takmer automaticky vyupratujeme všetky kúty svojich obydlí, umyjeme okná, prezlečieme periny a napečieme koláče. Pred Vianocami akoby čas utekal rýchlejšie a mnohých zachváti nákupná horúčka, máme pocit, že nestíhame vôbec nič.

V tradičnom vidieckom prostredí sa začalo veľké upratovanie zvyčajne týždeň pred sviatkami, inde pre domácu zakáľačku museli stačiť dva či tri dni. Gazdiné s dcérami umyli alebo vyrajbali nábytok, v izbe vybielili steny, hlinenú podlahu vymazali, oblôčiky umyli, visiace šatstvo poukladali, na periny a podhlavnice dali čisté obliečky. Na hlinenú podlahu prestreli vrecovinu alebo čerstvú čečinu.

Všetko v domácnosti muselo byť po celé sviatky čisté a na svojom mieste. Ženy museli týždeň pred Vianocami vrátiť požičané predmety, nič sa nesmelo požičať, aby sa majetok v novom roku „nerozpožičal“. Všetky veci museli byť oprané, vyčistené a práca naplánovaná tak, aby na sviatky bolo šatstvo a bielizeň vysušené a uložené. Podľa poverovej predstavy, ak cez Vianoce visí v dome kožuch, budú tak cez rok visieť kože z uhynutého dobytka, ak však šaty, do roka zomrie ten, komu patria.