So zápalom močových ciest má skúsenosť snáď každá z nás. Netýka sa ale len žien. Postihnúť môže ako mužov, tak aj deti - a to aj tie najmenšie.

Od dnešného dňa sa o liečbe a prevencii zápalov močových ciest môžete poradiť v koníkovskej Poradni s MUDr. Petrou Vinceovou. Tá pracuje na urologickom oddelení, kde sa venuje diagnostike a liečbe ochorení obličiek, močového mechúra a pohlavných orgánov.

Na všetky Vaše otázky, ktoré sú samozrejme anonymné a zadarmo, veľmi rada odpovie vždy v utorok alebo vo štvrtok.

Krásny deň vám prajeme.

Modrý koník team

Doteraz to bol boj o život, od teraz začína boj o zdravie, boj so systémom...

Niekedy sa človeku až veriť nechce, čo všetko je schopné naše zdravotníctvo vyprodukovať.

Vezieme si Sofinku domov po 98 neuveriteľných dňoch v nemocnici. 

Byt dýcha čistotou a prázdnotou. Kým sa synovia stretnú so sestričkou, ešte potrvá. Sú akýsi usoplení a nemôžeme riskovať, že ju nakazia. Sofinka dostala v rámci odporúčaní zákaz návštev, žiaden styk s chorými, žiadne nákupné centrá. Je to pochopiteľné a akceptujem to. Keď sa nechceme čoskoro vrátiť do nemocnice, nič iné nám nezostáva. Aj tak ma pekne postrašili, že takéto predčasniatka bývajú viac v nemocnici ako doma. Už len to mi chýba. Mám pocit, že som si vyčerpala všetky nemocničné pobyty do konca života. Ale len pocit...

Mať doma predčasniatko znamená veľký stres.

Neustále si dezinfikujeme ruky, keď treba, beháme aj po byte s rúškami. Vypracovala som si presné tabuľky na podávanie liekov (vit. C, železo, vit D,...) a mlieka, všetko vážime a zapisujeme, nemocničný režim sa na nás značne podpísal 🙂

Spomínala som tu jednu metódu, ktorá nám pomohla rozbehnúť spájanie slabík. Musím sa priznať, že toto nám doteraz najviac pomohlo v reči a ja som sa k tomu dostala úplne náhodne. Nie je to ani od jednej našej logopedičky, ale som rada, že nejakým tým spoločným mamičkovským "sharovaním" sa to ku mne dostalo. Hádam sa nikto nenahnevá, ak to pustím ďalej aspoň v "mojom" podaní na tých našich súčasných cieľových "O" a "K".

Podstatou je spojenie hlások s obrázkom. Napr. obrázok myši: hláska "mi", obrázok kohúta - "ki", obrázok kozy - "me", obrázok odretého kolena - bo, obrázok fúkajúceho vetra - "fú" atď.

Potom z troch opakujúcich hlások vytvorite riadok, niečo takéto: 

Ja potrebujem rozbehnúť K a O, tak som to chcela nejak logicky asociovať. Na týchto nám to ešte s raketou nejde, ale ti úplne prve slabiky: mi-mi, ba-ba,mu-mu.... tak tam to už vie perfektne a doslova číta tie obrázkové riadky. Všetko mám vytlačené 2x, 1x som si to roztrihla na jednotlivé obrázky a druhýkrát v celku a postupne priraďujeme rovnaké k rovnakým a následne spolu "prečítame". Trvalo dlho, kým sa naučila tento systém. Ja som sa to s ňou naučila takto.

1. Najskôr som si vždy pýtala očný kontakt, nakoľko ho pri komunikácií stále nemáme 100 %-tný. Poviem: Urob... (čakám na pohľad) 

2. Keď sa na mňa pozrie, ukážem obrázok a vyslovím slabiku. Ona musí zopakovať.  

V spleti rád a skúseností z rôznych zdrojov nie je vôbec ľahké rozlíšiť, čo je fakt a čo mýtus. Dnes spolu vyvrátime 10 zaužívaných omylov, ktorými svojim zubom alebo zubom svojich detí v skutočnosti škodíte. 

1. Iba tvrdá zubná kefka vyčistí zuby dobre 

Veľa ľudí si stále myslí, že zubný povlak je natoľko odolný, že ho odstráni iba tvrdá zubná kefka. Urobte si malý test - prejdite si po zuboch nechtom. Tá mäkká biela hmota na nechte je zubný povlak. Na jeho odstránenie stačí aj mäkká hustá kefka a správna technika čistenia malými krúživými pohybmi bez zbytočného tlaku. Naopak, tvrdé kefky pri dlhodobom používaní napomáhajú ku krvácaniu ďasien a k odhaľovaniu krčkov zubov.

2. Na zubnú kefku je potrebné tlačiť

Zubnú kefku aj single kefku stačí používať úplne zľahka. Už samotné kŕčovité držanie kefky napovedá o príliš veľkom tlaku, ktorý vyvíjame na zuby a ďasná. Zubnú kefku aj single kefku používajte bez prílišného tlaku. Pri jemných kefkách tým síce neriskujete zodratú sklovinu aj ďasná, ale kefka s vláknami „rozčapenými“ na zuboch nečistí efektívne. Navyše, zubný povlak je mäkká kašovitá hmota. Namiesto tlaku je dôležitá hustá kefka a správna technika.

3. Čím viac zubná pasta pení, tým lepšie čistí

V predošlom príspevku sme sľúbili, že vám do našej fotoknihy dáme ešte raz nahliadnuť. Šimi pripomína, vraj aby sme nezabudli spomenúť jeho zajačika - prvého kamaráta. Tadááá, nech sa páči milý Šimon.

V lete sme si so Šimim vymysleli taký miniprojekt. Denne nachodíme niekoľko kilometrov a vďačíme za to našim nohám. Zatiaľ len mojim, pánko si ich ešte vyváža vo svojom Bugaboo. Tak si ich občas odfotíme. Záber rovnaký, no predsa stále iný.

Leto sa pomaly blíži ku koncu tak ako stránky našej fotoknihy. Šimiho berieme na dovolenku k moru. Užil si to tam ako sa patrí. Chce na ňu mať spomienku. Tak nech má. Vyrábame dovolenkovú dvojstránku a používame kliparty zo sekcie Leto.

Sme na konci. Našu prvú CEWE Fotoknihu Kids vkladáme do košíka, objednávame a už len za oknom čakáme na tlačenú verziu.

Je čas sa rozlúčiť. Tak...

Ahoooj

13 rôznych výrobkov, 6 z nich si u nás nájde svoje pravidelné miesto v jedálničku, 3 výrobky občas, a zvyšné 4 už skôr nie. Ako u nás bodovali bezlepkovo - bezlaktózové dmBio výrobky v #test_dm24 sa dočítate v článku.

Do testovania s dmBio sa vždy rada zapojím, je to už vlastne moje tretie "dm" testovanie. A tak ako obyčajne, aj tentokrát som objavila výrobky, ktoré nám natoľko chutili, že sa u nás určite pripíšu na pravidelný nákupný zoznam.

Tentokrát však bolo testovanie trochu iné, výrobky, ktoré sa testovali, boli určené pre ľudí so špeciálnou diétou, najmä pre tých, ktorí sa musia/chcú vyhýbať lepku (gluténu) alebo laktóze, či celkovo mliečnej bielkovine. Ja som momentálne zo zdravotných dôvodov na bezlepkovej, aj bezlaktózovej diéte, takže mi toto testovanie prišlo naozaj vhod.

Začnem od toho najlepšieho

Úplne prvenstvo si u mňa získala omáčka Gegrillte Paprika. 

Pre mňa je jedna z najlepších, akú sme u nás v kuchyni mali. A u nás tieto paradajkové veci z dmky naozaj môžeme. 

Blížil sa čas prepustenia domov. 

Rýchlo oprať a vyžehliť malinké detské oblečenie, poskladať postieľku a zohnať monitor dychu. V našom prípade, radšej rovno dva 🙂 Zadovážili sme si monitor dychu do postieľky a taktiež monitor na plienku. Veď určite bude ležať aj mimo postieľky, či v kočíku.

V poriadku, vecičky pripravené, mama zbalená do nemocnice. V pondelok, po 3 mesiacoch, nástup ku Sofinke. V sobotu pred nástupom ma začína škriabať v hrdle, nasleduje rýchla domáca samoliečba. Nestačí, v sobotu už cítim priedušky a začína kašeľ. V pondelok sa budím s hrozným kašliskom. 

Už len to mi chýbalo, Sofinka sa domov tuším ani nedostane.

Volám do nemocnice, že nemôžem nastúpiť. Dostane sa mi výčitky, že som určite ochorela zo stresu, že už má ísť domov. Zabolí to, veľmi. Akoby sa chorobe dalo rozkázať. Celé 3 mesiace som sa držala, ani neviem ako prešlo chrípkové obdobie a ja som popri dvoch malých deťoch vydržala celú dobu zdravá a teraz ma choroba dobehla.

Žiaľ, nástup sa nekonal, dokonca sa obrátila situácia. Nemôžem do nemocnice ani na návštevy, tak zostávam doma, preberám činnosť o domácnosť a staršie deti a do nemocnice začína dochádzať manžel. Dostáva inštrukcie ako sa maličká kŕmi, vyberá z postieľky, ale najhlavnejšia znie: pýtaj si pomoc od sestričiek 🙂 Všetko našťastie chlapsky zvládne. Dokonca mi na druhý deň zvestuje, že Sofinka vypila po prvý krát z fľašky svoju dennú dávku. Super, trochu závidím. Bola som pri nej dennodenne niekoľko hodín a nám sa to nikdy nepodarilo a potom sa objaví tatino a drobček sa ide pretrhať a ukázať sa 🙂 Nevadí, najdôležitejšie je, že to dokáže. Podarí sa jej vypiť svoje nadiktované množstvo aj na ďalšie dni, dokonca viac krát do dňa a to je už naozaj dobrá správa pred prepustením. Dokonca ju po týždni úplne odpoja od kyslíku. 

Najskôr matematická hádanka. Koľko pokusov potrebuje jedna matka, aby dostala syna na kontrolné logisticko-geograficky vyhodné ORL vyšetrenie hradené poisťovňou? 4 (1 osobný, 2 telefonické a 1 osobný úspešný)! Blahoželať mi môžete do komentov (chvalte mě, mám to ráda). Ale akože šťastná prešťastná som, že nič vážnejšie s týmito mojimi naoko -poslušne čakáme v čakárni- potomkami riešiť nemusím 🙏❤ Preto mi zostáva viac času rozčuľovať sa a nervačiť na, pardon my english, pi*ovinách. Okrem iného som zistila, že dostať sa zmluvne na vyšetrenie ORL ešte v dostupnosti MHD je v podstate nemožné. Ale za 15 či 35 eur vás vedia promtne objednať na kedy chcete... Ehm, chcela som napísať - na najbližší možný termín. Tak si aspoň klopem, aby sme už znova tento problém nemuseli riešiť. (Klop-klop) 

A teda, keď sa tu už opúšťam tak dobre, ako sa len dá... nedá mi nespomenúť jednu špeci rovnicu: Dve chodiace/bežiace deti, z toho jedno neustále rozprávajúce a druhé v sínusoidách revúce plus jedna kašľajúca, dušu vypľúvajúca matka, plus chystanie sa na autobus, krát cesta do nemocnice, plus čakanie na vyšetrenie, mínus mililitre vypoteného potu, umocnené na obed v nemocničnom bufete... rovná sa jeden dopotený chrbát (a iné), mierny tik v oku (mojom), špinavé šaty od hokkaido polievky z bufetu, dva synom odkrojené kúsky vyprážaného syra, jeden pád na hlavu zo stoličky (nie môj) a jedno prvé samostatné cikanie na mužských záchodoch (nie moje). Ale potom žili doma šťastne, až kým nešli spať (potom ešte šťastnejšie) 🙈 

A u vás ako? Nemusíte mi to písať matematicky, aj tak to zrejme nepochopím 😅

Šimi tvrdí, že ak je čím, treba sa pochváliť. My si myslíme, že momentálne sa máme čím. Našou CEWE fotoknihou Kids, na ktorej posledné dni usilovne pracujeme.

Vraj je slušné sa na začiatok predstaviť. Tak teda, "Ahoj, ja som Šimon". Na úvodnú stranu našej knihy sme namiesto rozhodovania sa, ktorá fotka si zaslúži byť ako prvá, zvolili pozdrav v textovej bubline a stránku sme podfarbili cez klipart Farby našou obľúbenou žltou, ktorá nás sprevádza aj na ďalších stranách.

Príchod z pôrodnice je veľká vec a prvý deň doma nesmie v našej knihe chýbať. Šimi len neveriaco pozerá, že toto je naozaj on. Áno, bol to taký náš vtáčik maličký. 

Šimi veľmi dobre vie, že bez rodičov by nebol na tomto krásnom svete, preto im venoval pár stránok. Uznáva, že som vybrala celkom vydarené zábery, ktoré som okrášlila klipartmi zo širokej ponuky.

Takýchto krásnych stránok tu máme oveľa viac, no nebudeme prezrádzať hneď všetko, aby ste sa mali na čo tešiť v ďalšom príspevku.

Ahoooj

Každe dieťa je iné, každé je jedinečné a každé je dar. Niektoré deti dostali aj čo to naviac, napríklad jeden chromozóm. Downov syndróm niektorým ľuďom naháňa strach. Strach z tejto diagnózy v dnešnej dobe aj napriek širokému rozsahu lekárskych vedomostí skôr vyplýva len z nevedomosti tohto problému. O tom, aké je mať dieťatko s Downovým syndrómom a či je naozaj potrebné mať strach z tejto diagnózy, nám porozprávla mamička krásnej Márie @cakanka_m. 

Moje tehotenstvo bolo ukážkové. Krvné testy boli v poriadku a ani meranie šije nenaznačovalo žiadne komplikácie. Celé tehotenstvo som si užívala a ani som netušila, aké výnimočné dievčatko privediem na tento svet.Týždeň po termíne mi začali vyvolávať pôrod, ale Mária mala slabé odozvy srdiečka a na svet musela prísť sekciou. Videla som ju len chvíľku po pôrode. Sestričky vraveli, že hneď ako ju skontrolujú a odvážila, budem si ju môcť vziať do náručia. Nepriniesli mi ju. Nikto mi ani neprišiel povedať čo sa deje a ja som začínala mať obavy. Po dlhšom čase prišla doktorka a povedala, že malinká má problémy s rozvodom kyslíka do celého tela a musia ju previezť do druhej nemocnice. Manžel bol pri malinkej keď ju chystali na prevoz a ja som čakala na ďalšie správy. Keď sa potom vrátil, prišla za nami opäť doktorka a povedala nám, že sa malej počas prevozu v inkubátore polepšilo a pravdepodobne to bolo spôsobené z plodovej vody. Manžel však išiel malinkú v ten večer ešte pozrieť a tam mu doktori oznámili, že Mária má 2 dierky na srdiečku a majú podozrenie aj na Downov syndróm. Nasledujúci deň som bola prevezená do tej nemocnice aj ja. Máriu som uvidela až na tretí deň, keďže neonatológia sa nachádzala v inom pavilóne a po sekcii bolo trošku komplikovanejšie tam ísť.

Ako ste to prijali?

V ten večer sme moc neriešili DS. S manželom sme sa rozprávali hlavne o srdiečku, ukázal mi pár fotiek malej a rozlúčili sme sa. Na tretí deň, keď som Máriu uvidela, veľmi som sa rozplakala. Mala popripájaných toľko hadičiek. Je naozaj bolestivé, keď vidíte svoje dieťa v takom stave a máte strach či vôbec prežije. Doktori nám povedali, že jedna dierka sa zrastie, druhú je potrebné operovať v čo najkratšom čase. 

Mária našťastie každým dňom silnela a veľmi sme sa z toho tešili. Asi po týždni prišli výsledky z genetiky a DS sa potvrdil. Oznámili nám to veľmi citlivo a v pozitívnom zmysle, čo vnímam ako veľmi empatické a profesionálne. Myslím, že ak sa diagnóza oznamuje citlivo a v pozitívnom zmysle, potom to aj rodičia dokážu lepšie prijať. Doktorka nám povedala, že sa nám narodilo výnimočné dieťa a porozprávala nám čo všetko tieto detičky dokážu. Mne však vôbec nevadí, že má Mária DS. Manželovi to prišlo ľúto, čo je prirodzené, každý predsa túži po zdravom dieťati. Po pár dňoch to ale všetko odznelo.

Začali sme sa sústrediť na operáciu, keďže dierka bola veľká 1 cm a bola umiestnená rovno medzi komorami. To malo za následok rovnako veľký tlak v pľúcnom (malom) okruhu aj vo veľkom okruhu, ktorý ide do celého tela. V pľúcnom okruhu je menší tlak lebo je menší a srdce nepotrebuje pumpovať krv do celého tela. Ak by sa to neoperovalo, znamenalo by to fatálne poškodenie pľúc. Mária podstúpila otvorenú operáciu srdca VSD 22. júna. Našťastie všetko dobre dopadlo a po dvoch týždňoch nás pustili domov. Následne ešte 5 mesiacov brala lieky na zníženie tlaku v pľúcnom obehu. Okrem toho sa Mária lieči aj na štítnu žľazu.

Macedónsko nám svoje čaro predstavilo už na rozprávkovom Ohride, no do Skopja Tomicu nalákal akýsi článok, kde cenovo porovnávali hlavné mestá sveta. A hádajte, ktoré z nich vyšlo medzi najlacnejšími? 😀 Natešení, že veľa uvidíme a málo zaplatíme, vybrali sme sa na juh.

Vetchý starček, ako tradične, pocítil potrebu vyjadriť sa k nášmu itineráru. Viete ako Američania furt prerátavajú rôzne plochy na futbalové štadióny? Môj svokor, presne v tomto duchu, odhaduje mestá, akurát za mernú veličinu nepoužíva štadión, ale „Záhreb“. Ak je niečo väčšie, staršie, slávnostnejšie od Záhreba, uznanlivo kýva hlavou a priznáva status metropoly . 😀  Ak nie, jedná sa podľa neho o prerastenú vidiecku usadlosť, kde netreba chodiť, lebo „doma máme to isté, ba lepšie.“ Skopje bolo v jeho tabuľkách zaradené niekde pri dne a hoci tam nikdy nebol, presne vedel, že nestojí za návštevu. Vraj: „Tú trochu čo im postavil Tito, zničilo zemetrasenie v 62hom. Bol som ešte mladý súdruh, ale dobre si to pamätám! Dávali to v každých novinách! 8 richterov, väčšina budov zničená! Len ty synak nechoď na to zbúranisko, náhodou ťa zastihne pohroma. Zem je tam nestabilná!“.

Svokor sa snažil vykresliť víziu postapokalyptického socialistického sídliska, no nemohol byť ďalej od pravdy. Antické hlavné mesto Dardanie, staré cez dvetisíc rokov, môže za Titov projekt označiť, akurát tak „mladý súdruh“. Neprekvapilo by ma, keby sa od neho dozviem, že Tito dal postaviť hádam aj pyramídy a pamiatkári dodnes oplakávajú zánik Babylonských visutých záhrad Josipa Broza...A že od zemetrasenia prešlo skoro 60 rokov? Čas tak rýchlo letí, keď sa človek dobre baví... Od výletu nás neodradil.

2. októbra navečer, sme dorazili do Skopja. Mesto nás privítalo obklopené vysokými planinami, ktoré už plne prešli na jesenný mod. Príroda žiarila majestátnym šarmom najkrajšieho ročného obdobia. Ľahký vánok nosil po cestách červené a žlté listy, vzduch voňal horskou sviežosťou a dušu mi naplnila radosť zo života. Po dlhom a neznesiteľne horúcom chorvátskom lete nás macedonskych 14 stupňov príjemne osviežilo. Podľa povesti, keď oblasť dobyli Turci, boli tak unesení  nádherou prírody, že mnohí tam rovno zostali bývať. Či ozaj rozhodla malebná scenéria, neviem, no Skopje pod vládou Ottomanov strávilo cez 500 rokov a Turci si ho hýčkali, nešetriac snahu ani peniaze na jeho rozkvet.  Spomienky na tzv. zlatú éru (mosty, orientálne kúpele, fajnové domy pracháčov, mešity) vidno dodnes.

Moju pozornosť najviac získala ohromná čaršija (tržnica) v centre mesta. Nedá sa porovnať s tým, čo som si doposiaľ predstavovala pod slovom trhy. Táto čaršija je skôr ako celá dedina. Človek sa ľahko a rád stratí v uličkách, kde na každom kroku predávajú výrobky tisícov druhov. Od handmade-u, cez vyrezávané stolčeky, lampy, šaty, topánky, šperky, zdobené kávové súpravy z tepaného kovu, prstene, aké nosila „Hírem“,  až po perzské koberce, artefakty z juhoslovanskej éry, či kópie antických heliem...Všetko za ceny, ktoré by zahriali pri srdci aj nemenovaného lakomca. Medzi obchodmi sú terasy kaviarní a cukrární, kde ľudia bezstarostne posedávajú  pri lakotinkách a oddychujú od šopingu. Nečudo. Navštíviť čaršiju a nedať si žiadny z vychýrených koláčikov by bola veľká chyba. Ak existoval aspekt, ktorý od Turkov všetky balkánske národy mileradi prebrali –  je to kuchárske a pekárske umenie. A tak som porušila diétu a baklavu zožrala rýchlosťou, ako keď žaba chytí muchu a jedným omotom jazyka si ju vrazí až do žalúdka. Stála za hriech! K maškrte sme dostali aj príbeh. Majiteľ podniku nám žartom vysvetlil,  prečo všetky cukrárne vlastnia Albánci. Vraj, keď sa narodí potomok Illýrov – toho slávneho pirátskeho národa, môže buď piecť sladkosti, alebo sa stať zlodejom. Iné povolanie by nahnevalo starých illýrskych bohov a prinieslo by človeku smolu. A keďže zlodejov ľudia nevidia, myslia si, že Albánci len pečú. Už sme to chlapovi išli uveriť, keď sa začal smiať a nám došlo, že si z nás robí prdel. 😀

Tomica, uťahaný z dlhého chodenia, ma strategicky odprevadil do archeologického múzea. Vedel, že tam strávim pár hodín, počas ktorých on bude musieť obetavo strážiť psov (rozumej degustovať  štrúdle v sediacej polohe na vyhrievanej terase). Plán mu takmer vyšiel. Pamiatky rýchlo strhli môj záujem a ja som sa ponorila do dejín. Múzeum malo zaujímavý koncept. Početné nálezy nedopĺňal len písaný text, ale aj atmosféru navodzujúce maľby a kúsok neskôr i voskové figuríny. O dejiny bol podstatne menší záujem, než o balkavy. V ohromnej budove som bola takmer sama. Mohla som sa nerušene kochať. Trochu mi vadilo, že nikde neboli žiadne okná a pri slabom svetle som musela žmúrať na nadpisy, no zrazu som začula taký zvuk, že vzzzzz-pop a bola tma. Úplna. Iba malé neónové tabuľky s nadpisom exit vrhali na okolie strašidelnú zelenú žiaru. Na rozľahlom poschodí, som v totálnom tichu spätkovala od vitríny s telom neznámeho zosnulého a skoro som dostala zrádnika, keď ma zozadu pichol do chrbta tuhý, studený prst....voskového kráľa Dušana. Po chvíli prišiel SBSkár s baterkou a povedal, že prehliadka končí, lebo nikto nevie, kedy vyriešia „technický problém“. Že som nevidela viac než polovicu, ho nezaujímalo. Každopádne, bol to zaujímavý zážitok.

Už je to rok, čo ma život obdaroval tým najvzácnejším pokladom, aký existuje. Stala som sa matkou❤️Ten veľký deň Dé si pamätám do detailu dodnes. Rodila som sekciou, keďže mladej slečne sa v brušku pohodlne sedelo už asi od 5 mesiaca. Kamoška mi hovorila, že určite medituje a načerpavá silu na jedno veľké salto, aby mohla ísť von prirodzeným spôsobom 😀V podstate si myslím, že to je jedno.

Keď mi ju prvýkrát ukázali, to malé voňavé telíčko s mini pidi prštekami a mohla som jej dať pusu na líce, tak bolo jasné, že toto je tá najväčšia láska môjho života. 

Manžel mi svoj pocit nevedel opísať, keď ju počul prvýkrát, aj keď ju videl. Že také dojatie, radosť a lásku tiež ešte nikdy nepocítil. Aj keď som ho potom videla, tak z neho vyžarovalo niečo, čo som za tých 12 rokov nevidela. 

Ani jeden sme nevedeli, čo nás čaká, aké to bude. Ako čas plynie, tak nato nejak prichádzame. Najväčší stres sme mali (alebo aspoň ja) pri prvom kúpaní. Googlila som, pozrela videá, čítala knihy, že ako na to. Prichystala som si všetky potrebné veci - teplomer do vody, mydlo #baby_dove, uterák, olivový olejček, vatičky.. Všetky tie bábätká vo videách vyzerali spokojne, ale naša Hanka plakala a ja som bola ešte vo väčšom strese, že čo robím zle. 

Takto kúpanie prežívala asi prvé tri mesiace a teraz vodu miluje. K mydielku pribudol aj šampón Rich Moisture a sem tam telové mlieko na jej suchú pokožku na nožičkách, čo asi zdedila po mne. Ale vďaka kvalitnej kozmetike, ktorou baby Dove určite to vieme riešiť. 

Potom som si pri každej novej situácii opakovala v hlave, že keď budem ja v strese bude aj ona. A tak som nejak prestala stresovať. A ako čas letí už som sa naučila celkom dobre nestresovať, ale len tak vrámci normy. 

Kopu mamičiek hovorí, že okolo dvoch rokov sú ich deti doslova tieň. Raketa nie je môj tieň. Ona sa stala tieňom svojho brata. Každý pohyb, každý skok, úkon, hra, návšteva WC - všetko s ním a všade s ním... Mne viac ani pišťať srdce nemôže, lebo ešte pred rokom naozaj nezniesla jeho objatie, dotyky a to nie z roztopaše, proste to tam bolo, to hnusné neviem čo, keď to všetko bolo celé na prd... 

Raz na sedenie v auticentre som musela zobrať aj syna a tak sa psychologička mohla lepšie pozrieť na tú moju kompletnú "domácu partiu". Povedala, že lepšieho brata si raketa nemohla vybrať. On ju totiž bude mega ťahať vpred, on ju ale aj bude sácať vzad, on ju bude chrániť pred cudzími kamarátmi, ale tiež bude kričať i vrieskať i hučať jak pavián, keď sa dotkne jeho hračiek, on jednoducho nebude chápať"moja ty si v podozrení" - ok budem ohľaduplnejší... To by mi k nemu ani nesedelo.... A k rakete tiež nie... 

Môj syn je aj jej super logo učiteľ. Už viackrát som písala, že ju kopu slóv a citosloviec naučil on a to jednoduchým otravným detským vykrikovaním. Odvedy som mu dovolila kričať a pokrikovať doma jednoduché slová ako napr. "jesť", "piť", "kak*ť", "von" a toto právo môže využiť kedylen chce, ale vždy v prítomnosti rakety🙂 Zvyšok z nej vytiahnem ja za stolíkom, ak to pôjde... 

Včera ma kopla znovu múza, tak som čosi zase pre ňu vyrábala. 

1. Začala som skúšať ročné obdobia. Opisujem podľa obrázkov veľmi jednoducho slovo za slovo súvislosti: "jeseň - list, padá - dyne - ..." "zima - snehuliak - sane - strom - vianoce".. Neviem, či to robím dobre, neviem aká ma byť ďalšia "latka" porozumenia (hodina so špeciálnou pedagogičkou nám odpadla), tak skúšam čo ma napadne na porozumenie.... 

2. Okrem toho tam môžete vidieť tie jednoduché svietiace tyčinky, čo sa nosia na techno párty, to sa mi zdá celkom dobré na motoriku, keď to má spojiť a urobiť z toho kruh. 

Máme tu október a sním aj krásne babie leto 🍂🍁.

Spolu s #fredandflo sme si pre vás pripravili súťaž o balíček produktov. 💦💙.

Podmienky sú  jednoduché 🙂 

• Dať like na tento článok. 
• Napísať do komentára ako najradšej trávite jesenné poobedia. 🍂🍁😊

Žrebovať budem presne o týždeň 21. októbra! 🙂 

Okrem toho v skupinke https://www.modrykonik.sk/group/11529/ prebieha ďalšia súťaž k téme mesiaca s hashtagom #unasdoma , ktorá trvá až konca mesiaca.

Hneď na úvod si povedzme, že toto je článok, ktorý podporuje očkovanie a dočítate sa v ňom pár informácií, ktoré by vás mohli presvedčiť, že očkovať, dbať na preventívne prehliadky a prevenciu, je dôležité. Nikoho však nepotrebujeme nasilu presviedčať, agitovať ani rozdúchavať akékoľvek vášne. Čiže, ak ste proti očkovaniam, vyznávate iba prírodnú liečbu a lekárom zo zásady neveríte, nemusíte strácať čas. Článok je zhrnutím všetkého, čo považujeme za potrebné o očkovaní vedieť a budeme rozoberať dve vakcíny, vakcínu proti HPV a proti chrípke.

Nežiadúce účinky

V prvom rade vám ale musím napísať jednu vec. Je pochopiteľné, že sa bojíte. Nežiadúce účinky očkovania existujú a nie je správne ich zľahčovať. Najčastejšie sa po akomkoľvek očkovaní môže vyskytnúť zvýšená teplota a začervenanie v oblasti vpichu (asi u 30 % detí), pocity na vracanie alebo vracanie, vyrážka či triaška. Preto, ak sa chystáte s dieťaťom na očkovanie, majte vždy doma ibuprofén (Nurofen, Ibalgin atď.) a čípky s obsahom paracetamolu (Paralen, Panadol). Takúto kombináciu sa oplatí mať doma pri každom ochorení. Pri teplotách je dobré ich striedať a doplniť sprchovaním vlažnou vodou a fyzikálnymi metódami chladenia. U detí do šiestich rokov môžu pri vysokej horúčke vznikať tzv. febrilné kŕče, ktoré vyžadujú lekársky zásah, preto by ste s podaním paracetamolu alebo ibuprofénu nemali zbytočne čakať. Lieky sú na to, aby nám pri teplotách alebo bolesti pomáhali. A nedávate ich predsa každý deň. Deti po očkovaní tiež bývajú podráždené, preto si ho naplánujte na čas, kedy sa im budete môcť vo zvýšenej miere venovať.

Ostatné nežiadúce účinky sú obvykle vzácne, no všetky treba neodkladne riešiť s lekárom. So svojím pediatrom by ste tiež mali prebrať prípadné odloženie očkovania, najmä v prípadoch, ak sa deti narodia predčasne, sú dlhodobo choré alebo majú nejaký deficit imunity. A tu musím povedať, že naozaj investujte čas a energiu do výberu takého lekára, ktorý vás bude počúvať, ochotne vám poradí a nebude zľahčovať vaše pocity, obavy a názory. Ja som hľadala približne 3 mesiace, no stálo to za to. Akémukoľvek lekárovi musíte v prvom rade dôverovať. A pri deťoch to platí dvojnásobne.

Najčastejšie mýty o očkovaní

Očkovanie spôsobuje autizmus, vo vakcínach sú "všelijaké svinstvá", ako ortuť, hliník, ťažké kovy. Očkovanie deti infikuje baktériami a vírusmi, ktoré potom roznášajú ďalej. Takéto a iné veci som si prečítala v googli, keď som do vyhľadávania zadala "očkovanie". Čo ma však zarazilo, je to, že tieto výsledky sa objavujú na prvých miestach vyhľadávania, zatiaľ čo odborné články a argumenty si musíte pohľadať o kus ďalej. Nehovoriac o tom, že odborné články sú často písané jazykom, ktorému okrem medicínsky vzdelaných ľudí málokto rozumie. Je logické, že každá mama hľadá jasné, zrozumiteľné, a pokiaľ možno jednoduché, vysvetlenia a odporúčania. A toto je chyba lekárov, a najmä verejných zdravotníkov, že sa málo s pacientmi rozprávajú a málo pre nich píšu v jednoduchom jazyku. No a nie, lekárov tiež neplatia farmafirmy, aby deti očkovali svinstvami, aby potom boli choré a mohli ich liečiť liekmi. Neviem inak, kto toto vymýšľa, ale pokojne by sa uživil aj písaním scenárov detektívnych seriálov. Farmaceutické firmy v skutočnosti na vakcínach profitujú len veľmi málo. Vývoj a klinické štúdie sú tak drahé, že sa im niekedy ani neoplatí začínať výskum. Ale to je už na samostatný článok. V skutočnosti tým, kto by vás do očkovania mal motivovať, je vaša poisťovňa. Prevencia je totiž často oveľa lacnejšia ako prípadná liečba ochorení, najmä závažných, ako rakovina krčka maternice. Overte si preto, či vaša poisťovňa prepláca vakcíny, v akej výške a ktoré. Dobrou správou je, že poisťovne sa väčšinou stavajú k vakcinácii veľmi zodpovedne.

Ja som taká dobrá duša, že som si svoje nedávno nadobudnuté know-how nemohla nechať pre seba! A hlavne, dnes vám všetci dávajú zaručené tipy, ako spraviť to či ono, získať hento a tamto, nahonobiť si oné aj izé a čo som ja horšia poradkyňa lomka blogerka, lomka lajfkoučka, lomka doplň si, čo potrebuješ počuť-ka? No nie veru. (Pozn. Nasledujúce rady sú nie náhodou všetky označené jednotkou. Jednak sú všetky rady rovnako dôležité a druhak som si nevedela spraviť to poradie, lebo technika nechcela so mnou spolupracovať. Čudné.)

1. Buď súčasťou nejakej fashion udalosti

Ideálne je ukázať sa na fashion udalosti v rámci týždňa módy. A už je iba na vás, či to bude skôr mainstream alebo si zvolíte tú viac cool cestu. Ako ja (smajlík so slnečnými okuliarmi) na Bratislava Fashion Live. V skratke, treba sa nechať na nejakú prehliadku pozvať. Alebo sa nasnoriť, ak máte správne konexie (ako ja). Ak nie, môžete si skúsiť kúpiť lístok, ale tam hrozí, že nesplníte ďalšie body z tohto za-ru-če-né-ho zoznamu rád.

1.  Seď v prvom rade!

Lebo to už snáď ani nemusím vysvetľovať, že kto je v prvom rade, nielenže má najlepší výhľad, ale aj čosi už v onom módnom svete znamená (či?). Alebo to ešte môže znamenať, že má super kamošku novinárku, ktorá nezabudla na svoju exkolegyňu aj keď je už skoro 4 roky na rodičovskej ne/dovolenke. Nech už to ale znamená čokoľvek, treba situáciu využiť a robiť videá, bumerangy, fotky či live streamy (aj keby sa k nim malo pripojiť iba 9 ľudí. Samozrejme hypoteticky. Nehovorím o sebe, vóóbec) na všetky možné kanály. A ak sa vo vás ozve akýsi hlások hanby, nepočúvajte. Tu ozaj nemá miesto, lebo kto nedrží v ruke mobil, akoby ani na fashion show, rozumej módnej prehliadke, nebol...

A toto zďaleka nie je všetko, preto, ak chceš vedieť viac, klikni si na môj web a dočítaj ostatné rady, aby si vedela, čo a ako a čo 😉

Po tom ako Sofinka vyhrala svoj boj o život, nastáva boj o zdravie. Na 6. poschodí detskej JIS na Antolskej sa u nej striedajú doktori ako na bežiacom páse.

Niekoľkokrát ju príde vyšetriť očná lekárka. Predčasniatka mávajú problémy s očkami - retinopatia nedonosených. Môže za to nevyvinutá sietnica oka a kyslíková liečba. Obe sú náš prípad. Ani u Sofinky to nevyzerá najlepšie, hrozí prevoz na Kramáre a operácia. Po ďalšej kontrole je stav rovnaký, operácii sme sa momentálne vyhli, ale čaká nás ešte ďalšia kontrola po prepustení. Nasleduje kardiologické vyšetrenie, ORL, USG bedrových kĺbikov a obličiek. O tom koľkokrát jej brali krvičku a koľkokrát dostala transfúziu sa už ani nezmieňujem, beriem to už ako akúsi rutinu.

Neurologické vyšetrenie je najpesimistickejšie - bude z nej "ležiak."

Pýtam sa "aký ležiak, veď hýbe končatinami, rozhadzuje rukami, nohami". Dostávam odpoveď: "To je iné." No fajn, nechcem im veriť. Nechcem, aby bol z môjho dieťaťa ležiak. O to poctivejšie sa snažím naučiť cviky z vojtovky, chcem, aby bola ako ostatné deti! Zdravá, šťastná, veselá, ukecaná a ulietaná. Pôjde to? Ako z nej môže byť ležiak?, vŕta mi stále hlavou. Nie a nie prijať túto myšlienku.

Keď si čítam popis nálezu zo sona mozgu, ktorý je na niekoľko riadkov, je mi do plaču. Ako sa dá žiť bez plne funkčného mozgu? Čo s ňou bude? Bude nás vnímať? Mozog nemá schopnosť obnovy. Prečo musel byť zasiahnutý akurát ten? V ťažkých chvíľach ma upokojuje naša fyzioterapeutka. 

Áno, mozog sa síce nevie zregenerovať, ale stále je veľmi tvárny. My musíme ísť na neho opačne. Nebude on vydávať povely končatinám, ale my naučíme správnemu pohybu končatiny. Tie následne odovzdajú signál do mozgu, čím sa sám mozog naučí ako sa s rukami a nohami hýbe. Vytvoria sa v mozgu nové nervové prepojenia, nepôjdu najkratšou cestou do/zo svojho centra, ako u zdravých ľudí, pôjdu okľukou, ale prídu tam. Za týmto účelom cvičíme vojtovku. Som rozhodnutá, že to dokážeme. 

Veríme, že každá žena má vďaka svojim deťom či blízkym sladký život. No každú z nás občas prepadne chuť na niečo sladké. Úplne ideálne je, ak je to v línii so zdravým životným štýlom. Skúsili ste už Verbena Sušienky, ktoré sú upečené zo starostlivo vybraných surovín s vyváženým obsahom živín? Okrem originálnej kombinácie byliniek a ovocia obsahujú vysoký podiel vlákniny, cereálny mix bohatý na výživné látky a naviac sa každá príchuť vyznačuje iným benefitom. Doprajte zážitok svojim chuťovým bunkám a poďte ich s nami otestovať.

Čo testujeme

Budete môcť otestovať všetky príchute Sušienok Verbena, ktoré sú jedinečné vďaka viacerým faktorom. Každá príchuť obsahuje originálne BYLINKOVÉ EXTRAKTY a KÚSKY OVOCIA, pri ich výrobe je použité bambucké maslo, obsahujú vysoký podiel vlákniny a prídavok inulínu z čakanky a každá príchuť sa vyznačuje iným benefitom. Takto si nielen pochutíte, ale doprajete svojmu telu aj to, čo potrebuje. A čo je viac, ako spojiť chuťový zážitok s niečím prospešným pre naše telo?

Poďte si s nami pochutiť na týchto sušienkach a buďte jednou z desiatich mamičiek, ktoré potešíme sladkým balíčkom, v ktorom sa budú skrývať tieto jedinečné príchute, ktoré sú inšpirované darmi prírody:

Rakytníkové sušienky s kúskami pomaranča a s vysokým obsahom omega 3 mastných kyselín, ktoré prispievajú k správnej funkcii srdca, mozgu a dobrého zraku a sú nevyhnutné pre zdravý mentálny vývoj v detskom veku. Taktiež obsahujú chia semienka a inulín z čakanky.

Levanduľové sušienky s kúskami čučoriedok obsahujú vitamín B3 (niacín), ktorý je skvelým pomocníkom proti únave a stresu. Taktiež napomáha k správnemu fungovaniu nervového a tráviaceho systému a priaznivo pôsobí na elasticitu pokožky.

Potrebujeme: 

• 100 - 150 gramov natural prírodnej ryže
• hrsť orechov, podľa chuti
• hrsť brusníc
• 2 kusy jabĺk
• štipka mletej škorice
• 3 – 4 dl rastlinného mlieka, podľa chuti: Kokosové, Mandľové, Ryžové, atď.
• 2 PL sezamového oleja
• štipka himalájskej ružovej soli

Postup:

Ako prvú si uvarte „Natural ryžu“. Odporúčam deň vopred, aby ste na ráno nemali zbytočnú časovú tieseň pred odchodom do práce. 

200 gramov ryže prepláchnite studenou vodou. V hrnci zalejte čistou vodou a nechajte namočené minimálne 2 hodiny. Po dvoch hodinách zlejte a nechajte odkvapkať.

Na miernom ohni si rozohrejte 2 PL sezamového oleja. Pridajte odkvapkanú ryžu a chvíľu jemne opekajte do sklovitého nádychu. Následne zalejte vodou v pomere 1:2 a varte od 30 min do 45 min. Mierne osoľte. Mäkkosť ryže priebežne sledujte. Ak bude trochu tvrdšia, nebojte sa, naturálna ryža je tvrdšia ako bežná biela ryža.

Ahojte!

Po komplikáciách menších až takto neskoro píšem moje poznatky.

Veľmi som sa potešila, keď mi prišla správa že testujeme dmBio výrobky. Keďže moja polovička má pravdepodobne problémy s lepkom, osobne som do testovačky ani len netušila, že dm ma aj bezlepkové výrobky. Čo ma veľmi milo prekvapilo, pretože som jedna z veľa dm pozitívnych 🤭

Nestihla som všetko vyskúšať, keďže z dní testovania bol drahý doma len 3 dni. Takže sa to všetko nedalo stihnúť. Ale určite to veľmi rád dotestuje 😂

dmBio SNACK!

Priznám sa, že ako prvý padol "pamlsok" 🤭 S týmto som sa ani nepodelila. Teda ani som nemohla, muž nebol doma, tak 90 % som vyjedla ja a tých 10 % som nechala staršej dcére. 

Dobré ráno,

moja minulotýždňová návšteva bola spojená s exkurziou vo výrobe. Rozhodla som sa, že tento týždeň sa skúsime pozrieť na postupy-technológiu výroby sprchových kútov 🙂

Takže poďme rozlusknúť názov kroku-operácie, ktorý sa pri výrobe nesmieme vynechať 🙂

Pravidlá súťaže:

1. Každý deň pridám k úlohe DO ČLÁNKU - 1 indíciu, túto skutočnosť oznámim komentárom, všetky tipy do môjho komentáru sa počítajú ako za tipy k danej indícii.

2. Tipovať môžete každá/ý "len" 5x, čiže: 5 dní, 5 indícií a 5 tipov.

• Kedže sme mali možnosť využiť rekreačný poukaz od manžela z práce,tak sme sa rozhodli niekam si vyraziť,hlavne keď hlásili krásny víkend. Máme skoro dvojročnú dcérku,tak sme hľadali hotel vhodný pre deti. Všade beznadejne vypredane, nakoniec sme našli voľné ubytko v Ždiari v krásnej velkej drevenici- Drevenica 4seasons. Čakal nás tam starší pán, otec majitela,všetko nám ukázal a hor sa vybalit auto. Drevenica krásna,super zariadená,aj hračky pre deti mali nachystane. Do detailu prepracovana drevenica,hned by som tam isla byvat keby sa dalo. A ráno nás čakal krásny výhľad na celý Ždiar, hneď oproti na lúkach sa pásli ovečky, takže super. Program sme prisposobili malej,takze lahke prechadzky po okolitych dolinach, vystup na Hrebienok nič náročné. Rodičia nám malú na chvíľu postrážili tak sme s mužom pobehali vodopády a Reinerovu chatu. Takže výlet sa nam vydaril, určite sa tam chceme vrátiť bolo tam veľmi pekne.

Áno, áno - hlásim sa - ja som ten nešťastný a nikdy nezmierený s diagnózou bezlepkáč. Celý život som mala trampoty so žalúdkom, nechutenstvo, nikdy som nemohla pribrať, až to vyvrcholilo pred piatimi rokmi kolapsom a hemoragickou gastritídou. A moje: "Je to len črevna chrípka..." na nikoho už nezaberalo. Primárka ma presvedčila na gastroskopiu a diagnóza znela: Celiakia! Lekárka sa vyjdarila vtedy hrozivo. "Črevo máte úplne zničené - veď vy ste ju museli mať dlhé roky!" V mojej hlave znela zmes nadávok... NDR ... moja obľúbena (no do r**i) . A začal boj. Áno BOJ! Prečo? Aj za normálnych okolností som náročný stravník... 

Dievčence a žienky, ak sa dá varte svojim deťom, pečte im, nekupujte polotovary, mrazené, ak to nie je naozaj nutné. Píšem to preto, lebo aj keď si moju mamku vážim, ona v kuchyni veľmi nepobrala a ja som dnes tam, kde som. 

Po diagnóze a úvodnom zhrození, v čom všetkom je vlastne lepok a čo ja nemôžem, nastal boj. Chudák môj manžel to prežíval a testoval so mnou. Mnohí známi vás radi odbijú: veď raz za čas môžeš, nič sa ti nestane... Moje naposledy "raz za čas" skončilo akútnou gastritidou v nemocnici.  

Moje stravovanie je vzhľadom na moju prácu náročnejšie. Cestujem a stravovanie mimo domu... veď to poznáte. A navyše - mama celiatička? Snáď sa všetky riadime heslom: ak sú v miske štyri koláče, mama je prvá, ktorá povie: ja si neprosim! 

Som teda na chvoste a ešte teraz kojím... :D Kombinácia roka, vám poviem. Preto ma neskutočne potešilo a veľmi milo prekvapilo, keď som bola vybraná na testovanie GLUTEN FREE výrobkov. (Obrovské ďakujem!!!)

Možno dlhší úvod, ale chcela som vás zasvätiť.

Ahojte, dorazil mi krásny balík od dm drogérie. Neskutočne ma potešili, že ma vôbec vybrali a môžem sa zúčastniť testovania nových výrobkov od dm bio a všetky bezlepkové.

Keďže mám sama into na mlieko, histamín a obmedzujem lepok, tak mi to prišlo veľmi vhod a teda vám poviem, jedna radosť variť, piecť a jesť 🙂. Mám už aj svojho favorita a daktoré výrobky som v dm kupovala aj pred testovaním. 

Tak poďme na to.

Ako prvé som testovala, a inštinkt ma veru nesklamal, tento čoko koláčik a prevelikááá radosť je, že je dokonca aj bez mlieka. Na obale nájdete aj presne postup, doplníte pár surovín a koláčik je na svete. Milujem čoko, takže u mňa top výrobok.

Hneď v ten večer sme vyskúšali aj tieto chrumky, deti ohodnotili na výbornú a my k vínku tiež.

Na obedík odporúčam cestoviny bezlepkové s rajčinovou omáčkou, priznám sa, tú omáčku musel ohodnotiť muž, keďže ja s Hit rajčiny nemôžem, ale veľmi mu chutila, ževraj lepšiu nejedol. 

To, že svoju zdravú špajzu pravidelne dopĺňam v drogérii, nie je žiadnou novinkou. Novinkou je bohatší sortiment potravín dmBio, ktorý sa rozrástol o BEZLEPKOVÉ (aj BEZLAKTÓZOVÉ) potraviny. Prečo sa všetci tak vytešujeme? Lebo sú z prirodzene bezlepkových ingrediencií, ktoré sú výdobytkom našej úžasnej prírody, nie potravinárskeho priemyslu. Dokonca v BIO kvalite, čo sa silno odráža aj na ich chuti, ktorá je oveľa čistejšia a prirodzenejšia. A s kľudným svedomím môžem o nich vyhlásiť, že sú "zdravé", a to pre každého, aj pre tých čo sa s lepkom kamarátia. Pretože prirodzene bezlepkové obilniny a pseudoobilniny sú dôležitou súčasťou našej výživy, majú vysokú biologickú hodnotu, výborný profil vitamínov, minerálov, sacharidov, bielkovín a vlákniny (... nehovorím, že také s lepkom neexistujú). 

Pozrime sa detailnejšie na tie novinky dmBio. Škodoradostných asi nepoteším, budem totiž chváliť. Pravdivo. Inak sa nedá. Samozrejme, sú medzi nimi také, ktoré nepotrebujeme mať doma stále. Niektoré však musia v tej mojej špajzi byť, lebo ich budem vyťahovať každý deň. Tak, idem pekne po poriadku, v poradí dôležitosti (pravidelnosti použitia, množstva zásob...) u mňa doma 🙂. A už teraz zisťujem, že to nebude jednoduché, keďže o niektoré miesta sa bije viacero z nich naraz. Tak teda poradie len orientačne. 

1. Celozrnná ovsená múka, bezlepková dmBio, 500 g #bezlepku 

Vďaka nej majú koláče špecifickú, príjemnú, nasladlú ovsenú chuť. A tú ja milujem! Určite ju poznáte, ak si zvyknete dať na raňajky ovsenú kašu. Ovsená múka dodáva pečeniu šťavnatosť a vláčnosť, je v nej viac tukov, tých dobrých pre naše zdravie.

Prečo ovos a čo všetko sa dá vyčarovať z ovsenej múky (recepty), si pozrite v tomto článku:

Okrem pečenia môžete ale ovsenú múku použiť aj pri zahusťovaní a obaľovaní.