Po správe, že som bola vybratá na testovanie, som si čo to naštudovala o výrobkoch a o filozofii firmy FeelEco. Prvá vec, čo ma najviac zaujala a potešila, bola, že výrobky neboli testované na zvieratách, ale na ľuďoch s citlivou pokožkou a sú bez parabénov a parfumácie.

FeelEco je česká firma a jej výrobky sú vysoko koncentrované, preto stačí dávkovať v menších dávkach pri zachovaní vysokej účinnosti výrobku. V pracích prostriedkoch odporúčajú vynechať predpierku a prať možno už od 30 °C, tým sa šetria náklady za elektrinu a vodu.

Ja mám obrovský problém s chemickými čistiacimi prostriedkami, po ktorých mám vždy červené ruky a neskutočne ma svrbia. Používam aj rukavice, ale aj na tie mám už alergiu. Takže moje prvé pozitívne hodnotenie po vyskúšaní FeelEco prípravku na cumlíky a fľašky Baby musím pochváliť už v úvode, keďže pri umývaní detských nádob ostali moje ruky bez svrbenia a dokonca boli jemné. Ja som doposiaľ túto značku nepoznala, tak som bola zvedavá, či splní moje očakávania aj pri ostatných výrobkoch a to sa dočítate ďalej v mojej recenzii.

Testovanie prišlo v tú najvhodnejšiu chvíľu, kedy som mala 90 dní do pôrodu a nenakúpené, nepretriedené veci po staršom a samozrejme ani opraté a ožehlené. To ma prinútilo trošku sa s prípravami rozhýbať. V balíčku na testovanie som si našla FeelEco prací gél Baby na detské prádlo, FeelEco aviváž Baby na detské prádlo, FeelEco Baby odstraňovač škvrn, FeelEco Baby prostriedok na čistenie cumlíkov a fľašiek a FeelEco sprchový gél s vôňou levandule a Ylang-Ylang pre dospelých.

Prípravky sú dostupné na stránke feeleco.sk, v dm drogerie markt a iných drogériach na Slovensku. 

1. FeelEco odstraňovač škvŕn Baby

Ja som zistila, že mám úplne super mega schopnosť. Zistila som na sebe už dávnejšie, že mne stačí na niečo len pomyslieť a zrazu sa to niekde v blízkej budúcnosti v mojom živote stane súčasťou. Zhodou okolností som toto opisovala minulý piatok mojej kamarátke, že ako sa už "roky" s týmto trápim, že si niečo prečítam, niečo uvidím, niečo odmietam a vtom sa mi to všetko začne vracať a "účtovať". A hneď som jej to názorne predviedla... Pri bare nás obsluhoval chalan s dlhými vlasmi a ja takých akože neviem prečo nemusím.... Nikto mi nič nikdy nespravil s dlhými vlasami, len mi to proste k chlapovi nejde, je to také neupravené alebo také divné, proste môj subjektívny pocit a väčšinou si s takýmito ľudmi nemám ani čo povedať, lebo väčšinou vyznávajú aj iný životný štýl a názory... A len, čo som to kamoške povedala, presunuli sme sa do iného baru a tam ako sprcha dlhovlasých vlasatých chlapov okolo🙂

Alebo si pamätám, že ešte ako 15-16 ročná, keď som sa čerstvo zalúbila do svojho teraz už muža, tak som si vymýšľala kde a ako by sme sa mohli "náhodne" stretnúť. Pamätám si to presne, lebo som mala hlavu opretu o okno autobusa a myslela nato, že by som ho mohla stretnúť teraz v tt, keď vystúpim a pôjdem do lekárne... A hádajte čo? Ja som ho stretla, síce mu akurát vykradli auto, ale presne na tom mieste, kde som myslela, žeby som ho mohla stretnúť (mimochodom úplne odveci miesto, kde bežne nechodil ani on ani ja...)

No a takto sa to s tým mojím myslením a "priťahovaním" tahá nejaký ten piatok. Pri prvom pôrode, keď boli prognózy hrôzostrašne, malý nedýchal, modrý ako šmolko s "povzbudivými" odporúčaniami k modlidbe od sestričiek, mi ani nenapadlo myslieť nato, žeby s malým niečo bolo. Ani na sekundu som nepochybovala, že on nebude proste v poriadku. Zato pri rakete celé tehu plné obáv, po pôrode ako to všetko budem zvládať s dvomi deťmi, ako sa dostanem do práce pri dvoch deťoch... jedna obava za druhou a tak sa jeden problém za druhým na mňa začal lepiť....

A dnes "moje privolané myšlienky" opäť "úradovali". Len včera som napísala, že mám pekné dni s raketou a bojím sa, že prídu zachvíľu tie zlé a jééé*b zase ako na hojdačke. Uškriekaná raketa späť v hre. Aj keď musím povedať, že to po tých lepších dňoch, čo sme mali, znášam trochu lepšie. Dnes som sa odhodlala zobrať každý jeden škrek a hnev a amok a výbuch na verejnsoti či doma ako výzvu. Výzvu pre seba. Zvládnem to s pokojom? Budem kričať? Ako teraz zareaágujem? Už keď kričí tak sa snažím v hlave nájsť, čo najlepšie riešenie nielen pre situáciu ako ju teraz vyriešim, ale aby to prinieslo "úrodu" aj do budúcna, t.j. aby to nabudúce zvládla už lepšie. D

Dnešná situácia. Nešlo o typický "auti"hnev, ale podľa mňa klasický vzdor, keď som jej nedovoli zobrať malinovku na trampolínu. Vreskot na celú telocvičňu, všetky matky s idylkovými deťmi oči na mne, raketa reve na zemi a ja rozmýšľm, reku, čo spravím. Jasné, že nepovolím ani za svet a idem trochu ďalej (tvárim, sa že to so mnou nič nerobí). Ona sa najedovane postaví, ide k ruksaku a od jedu do neho strči. Ok dávam varovanie, zase revy a tak dále a tak dále... Skúšala to s flaškou ešte dvakrát, ale ten posledný krát už pekne odložila flašku... U tej mojej rakety proste musím byť pevná ako skala, keď chcem, "aby" spracovala príkazy a zákazy, len si to musím na začiatku pekne "odmakať"... Ja aj celkovo cítim, že to v živote v strašnej dalekej budúcnosti môže s ňou dobre dopadnúť, len si to proste tieto roky do poslednej kvapky trpezlivosti vychutnám... Teda na záver toho celého, prakticky si privolávam to dobre, že to všetko dobre skončí, len to nepôjde takou easy cestou... to som typická ja..

7.6.2019

V noci sa blýskalo ostošesť. 

Beny sa schoval do chodby, a ani ňuf nevystrčil. 

Pekné ráno, aj keď bez slnka.

Po ceste už hučia autá,  počujem uponáhľané kroky ľudí do práce či do školy. 

Na chvíľu ostalo ticho.

Šnúra dobrých dní pokračuje a mne sa dobíjajú baterky. Mám optimizmu na rozdávanie, na všetkých sa usmievam a najradšej by som všetkých poobímala. Celý deň si spievam: "Keď si šťastný, tlieskaj rukami..." a nie preto, lebo spievať musím, (však rozvoj slovnej zásoby musí byť), ale preto, že to tak cítim. Raketa sa chichoce a ukazuje všetky spievané gestá (tlieskaj, luskaj, dupaj, zvolaj) so mnou a ja neverím tomu, aká je tu zrazu prítomná. Musím sa priznať, že sa trochu aj bojím, že je to len prechodné obdobie, že sa zase vrátime tam, kde nám bolo zle, kde bol plač a škreky na dennom poriadku... Bojím sa, že po týchto krásnych dňoch, si budem veľmi ťažko zvykať zas na tie škaredé... Tipujem, že moja raketa si ich šetrí na nejaké návštevy u doktorov, nech ma rovno hodí do vody "nárekov"🙂

Dnes sú to však pekné dni s ňou. Nie, ešte stále mi nehovorí súvetia a rozvité vety a má stále svoje muchy muchacé, ale kto bol s ňou v dennom dennom kontakte by mi dal za pravdu, že to je 100 a jedno. Ukazuje, komentuje, čo vidí (v rámci svojich citoslovských možností), "odpovedá" na pýtané gestá, obrázky, rozumie bežným príkazom ako "vyzuj sa", "rozopni si bundu"... Teraz už ma veľké vlasiská, tak som jej začala robiť copíky a vyzerá ako malá bambulka. Ale je to riadne chlapčisko. Nohy ma doudierané ako Messy po futbalovom zápase. Syn zničil za rok dvoje tenisky, ona za mesiac troje... Napriek tomu začala veľmi obľubovať bábätka. Každé jedno dzeco v okolí hneď uteká "obímať", "mojkať" a hladkať a keby vládala, tak ich aj ponosí.

Dnes ma však najviac potešila tým, že mi začala nosiť hračky. Dnes, keď sme večerali a raketa už dojedla, tak mi zrazu priniesla detský kuchynský hrniec s pokrievkov. Podala mi to do ruky a išla si zase sadnúť na svoje miesto a čosi dzobnúť. S otvorenými ústami som hrnček otvorila našla som tam "uvarené kuriatko a rybu". Začala som predstierať, že papam, čo mi pripravila, ponúkla som aj muža aj syna a keby som to mohla naozaj zjesť, bolo by to moje najlepšie jedlo na svete...

Moja malá raketa je teraz taká dobručká a taká pekná, že ju mám chuť celý deň bozkávať, čo aj väčšinu dňa robím🙂 Je tomu už skoro viac ako týždeň, kedy sa neplieska za všetko, neškrieka všade kam vkročíme... Naozaj, kto nezažil takéto dieťa, len ťažko pochopí, ako si veľmi vážim tieto pekné dni. Ani sama tomu neverím, že tu šírim toľko optimizmu, keď ešte minulý týždeň som si to chcela "hodiť"🙂 Hádam to posilní aj ostatné maminy...

Už nejaký deň skúšam prípravky od dm trend IT UP. Prvý deň spacifikovala lak na nechty moja malá, z ktorého má nesmiernu radosť. Až teraz sa jej začal lúpať, čo je super. Už ho dnes znova vyťahovala a natierala si nechty 🙂

Ďalej som sa pustila hromadne do skúšky všetkých produktov. Prvé miesto získavajú a najlepším produktmi z celého tohto balíčka sú pre mňa rúž a linka na pery, tie majú čestné miesto v mojej kabelke. Rúž pekne drží na perách takmer celý deň, neotláča sa moc, čo je veľké plus. Vydržal mi na celom našom výlete, cca 5 hodín, bez nejakej úpravy, ešte aj sestra sa ma pýtala, či som nič nejedla - nepila celý deň :D 

Tretie miesto u mňa obsadili tiene. Jemne sa natierajú a netrúsia sa, balenie je super do štvorca, čo kvitujem, parádne sa mi zmestia do kufríka. Určite by som preferovala zemitejšie farby. Púder by bol dobehol ako daľší na pretekoch, no na mňa bol odtieň, ktorý bol poslaný, dosť tmavý, no príjemný na nosenie.

Čo sa týka make-upu, ten by bol podľa mňa na piatom mieste z celej rady produktov. Nanáša sa fajn, no krytie je slabé, nezakryl moc vyrážky a dokonca ani jemné pehy. Inak pocitovo je ľahký, ak chcete len niečo jemné, ako len zjednotiť pleť, môže byť toto váš make-up. No ja som na to dosť náročna.

Čo sa týka rozjasnovača, tam som nejaký veľký efekt nevidela, sem tam nejakú ligôtku.

A posledný do cieľa by došiel gél na obočie. Farba v tube je svetlá a nanesením stmavne, pocitovo veľmi ťažké až zlepené obočie. Ako som veľmi dúfala v tento produkt, skúškou som zistila, že to nie je nič pre mňa a ostanem pri tieňoch na obočie. Keď som ho zle naniesla, chcela som si to opraviť, ale už to nešlo a nevyzeralo pekne.

Veľmi som sa potešila, keď som bola vybraná na testovanie produktov FeelEco. Je to moje prvé testovanie, preto som nadšene rozbalila krabicu, keď zazvonil kuriér. A v krabici sa nachádzali tieto produkty: sprchový gél FeelEco s vôňou levandule a Ylang-Ylang, FeelEco aviváž na detské prádlo, FeelEco prací gél na detské prádlo, FeelEco odstraňovač škvŕn a FeelEco prostriedok na dudlíky a fľaštičky.

Hlavnou filozofiou výrobcu FeelEco je hlboký rešpekt k prírode a úcta k životnému prostrediu. Produkty sú vyrobené v Českej republike.

A prečo Eco? Výrobca starostlivo vyberá prírodné suroviny rastlinného pôvodu, ľahko biologicky odbúrateľné, obaly sú z recyklovateľných materiálov, netestuje na zvieratách a je držiteľom certifikátu EU ECO-label.

Poďme na samotné testovanie.

Prací gél FeelEco na detské prádlo je vhodný pre deti do 3 rokov a osoby s citlivou pokožkou.

Aj vy najradšej periete, či žehlíte oblečenie pre najmenších? Ja už od narodenia svojho synčeka periem pracím gélom FeelEco. A prečo? Pretože neobsahuje žiadnu parfumáciu, alergény či konzervačné látky, a tým je vhodný pre citlivú pokožku našich najmenších. Je univerzálny na biele, farebné či tmavé oblečenie, takže stačí kúpiť 1 balenie a veselo prať. Ďalšou jeho výhodou je, že je efektívny už pri nízkych dávkach či teplotách. Ja som použila dávku 60 ml a oprala na 40-stupňovej teplote a prádlo bolo krásne čisté. Jedinú nevýhodu vidím v tom, že prací gél nezanechal prádlo pre-voňané ako bežné pracie prostriedky a taktiež to, že ho bežne nekúpime v každej drogérii. V našom meste mame dm a tam ho dostať, ešteže tak.

6.6.2019

Nesvieti slnko.☁️

Škoda... 

Milujem slnečné rána. 

Vonku je štebotu a štebotu. 

Belorítky si začali stavať hniezdo pod našou strechou. 

Kuriér nám doniesol balík, ktorý obsahoval 1 veľké balenie Nutrilonu, 6 malých pre mňa cestovných balení a 3 kupóny so zľavou 4€, ktorá sa dajú uplatniť v dm drogérii a vo vybraných lekárňach.

Kde by som začala? My sme velmi testovať nemuseli, keďže toto mliečko náš Max už pil cca mesiac, dovtedy bol plne kojený.

Neviem prečo, som sa rozhodla prave pre tento typ Nutrilonu. Dcéra mala klasický Nutrilon a neskôr ten na reflux. Zrejme mi udrel do očí napis "Podpora imunitného systému".

Max je dosť často chorý- tak som siahla po tomto a zatiaľ neľutujem.

A zrejme ani jemu nevadí, že mamkino mliečko už nie je 😂

My sme pred testovanim stihli vyskúšať Nutrilon HA a Nutrilon Alergy care, ktoré mali katastrofálnu chuť. Tento typ je už lepší, aj keď musím uznať, že obyčajný chutil oveľa lepšie.

Taktiež musím pochváliť aj krabičku. Super, že ma ten vrchnačik na taký "klik".

Mliečko sľubuje veľa, ja sa síce veľmi do toho nerozumiem, ale to, že obsahuje látky, ktoré napodobňuju materské mlieko a obsahuje vitamíny A, C a D, chápe každý. 😂😂

Snáď to je skutočne tak. 🤷‍♀️

V posledných týždňoch sme mali možnosť vďaka modrykonik.sk s mojím 1,5-ročným Filipkom otestovať detské oblečenie Kuniboo.

Značka Kuniboo je značka detského oblečenia od obchodného reťazca Kaufland. V obchodoch nájdete ako akciový sortiment tak aj stálu ponuku. Doteraz som o tejto značke veľmi nepočula a tak ma veľmi potešilo, že aj ja som bola vybraná na testovanie. Ako prvé som išla obzrieť, čo ponúka obchodný dom Kaufland v Pezinku. Zostala som veľmi príjemne prekvapená, keďže vecičky boli v regáli krásne uložené podľa veľkosti a výber bol naozaj veľký. Nakoniec som sa však rozhodla ísť nakúpiť do Kauflandu v Rači. Tam už veci neboli až tak ukážkovo uložené, ale nebol problém dohľadať si veľkosť akú som potrebovala.

Keďže staršia dcéra práve dostala kiahne, predpokladala som, že najbližší mesiac strávim zavretá doma. Kúsky som preto vyberala skôr praktické na každodenné nosenie a krásne bundičky, svetríky, topánočky som nekupovala, lebo počas testu by sme ich aj tak nemali možnosť otestovať vonku.

Ako som už spomenula, zamerala som sa na nákup basic oblečenia, ktoré je vyrobené z kvalitnej biobavlny, je šetrné k životnému prostrediu a navyše jemné k detskej pokožke. Ako poznám nášho malého Filipka (čo sa mi aj koniec koncov potvrdilo), v oblečení sa celý deň vála po podlahe, špiní sa jedlom a farbami, jeho veci sú častejšie v práčke ako na ňom.

Bola som príjemne prekvapená, že veci sa ani po 6. praní vôbec nerozťahali a aj žehlením zostávajú naďalej ako nové. To platí aj pre potlač, ktorá sa zvyčajne na veciach vyperie prvá, avšak na Kuniboo oblečení sa zatiaľ drží zubami-nechtami. Materiály na výrobu oblečenia sú skutočne tej najvyššej kvality, keďže aj farby zostali pekné, prirodzené a bez vyblednutia.

Veľmi praktické sú vnútorné visačky z bavlny, ktoré dieťatku neprekážajú a nemusia sa strihať, na rozdiel od polyesterových, ktoré väčšinou bývajú na oblečení. Cvočky na bodynkách a pyžamkách sú značky YKK, čo už z názvu navodzuje ľahkú manipuláciu a pevné zapnutie oblečenia.Náš malý Filipko má najnovšiu radosť z toho, že sa práve cvočky naučil rozopínať a to tak, že za ne ťahá až pokiaľ nepovolia. Kuniboo vecičky taktiež disponujú aj s detailami, ktoré sú obzvlášť pre mňa veľmi vítané: ako napríklad taká maličkosť, že ponožky majú označenie veľkosti pri chodidle.

Narodeninové prekvapenie

V prvom momente ako som zistila, že som bola vybraná spomedzi množstva mamičiek na testovanie produktov Rajo Chia som bola prekvapená. V druhom rade ma prepadla malá neistota, či mi budú nápoje chutiť. Semienkam chia som totiž dala už pár šancí, ale nejak extra mi nikdy nechutili. Zakaždým som si vravela, že táto zdravá superpotravina asi nebude môj kamarát. Z toho, že som bola vybraná na testovanie som sa napriek tomu tešila - doteraz som to šťastie nemala.

Balíček s produktami v troch rôznych príchutiach dorazil práve v deň mojich narodenín. Takže okrem iného som dostala darček v podobe zdravých raňajok. 

Tieto produkty som dovtedy nejak v predaji neregistrovala. Takže som bola sama zvedavá, ako budú chutiť. Ako prvá otestovala jogurtový nápoj Rajo Chia moja 4-ročná dcéra. Hneď ako sme ich rozbalili už prosíkala: "Maminka, môžem ochutnať?" Bolo síce popoludnie, ale skúsila a chutil.

Raňajky sú u nás v týždni veľmi hektické a občas sa mi stáva, že prichystám raňajky všetkým členom rodiny a ja si tie svoje ani nestíham zjesť. Tento testovací balíček ma však zachránil párkrát pri takomto ráne. Určite to mnohé poznáte... Sem-tam sa každému stane, že nestíha raňajky. Rajo Chia ma ale zasýtilo.

Zloženie

Tak... ako začať? Priznám sa, že málokedy raňajkujem. A ak raňajkujem je to minimum. Voľakedy to bolo z dôvôdu, že som nemala chuť... No teraz je to z dôvodu, že naozaj niekedy nestíham. 😃 Rajo CHIA bola preto moja výzva. Výzva v tom, že som našla niečo, čo by mohlo urobiť moje raňajky plnohodnotnými, a druhá, že sa naučím mať rada jogurtové výrobky. Nehovorím, že si jogurt nedám, no určite to nie je môj TOP v mojom jedálničku. Proste ho nevyžadujem.

Môj prvý jogurtový nápoj RAJO CHIA:

ANANÁS, MANGO A POMARANČ

Mango milujem. Chuť je výborná (nie kyslá), dominantné tam je v celom podľa mna mango a na konci cítim pomaranč. Zatiaľ nemám s čím porovnávať. Tak píšem len prvé dojmy. Tým, že som o tomto testovaní rozprávala aj známej, som sa ale dozvedela, že v Tescu túto príchuť nenájdete. Pozrela som si dokonca aj online obchod a ani tam nie je. Neviem síce prečo. No urcite by sa to oplatilo napravit. ️

Nasledovala

ČUČORIEDKA A RÍBEZĽA

Čučoriedka a ríbezľa mi prišli na chuť viac jogurtovejšie. Neviem prečo. Asi tým, že také jogurty poznám 😃 Za mňa zatiaľ 1:0 pre mango (ktoré je sviežejšie).

Čo je pre nás na tomto svete najdôležitejšie? Pre niekoho možno komplikovaná otázka. No aj tak sa nájdu ľudia, ktorí v tom majú úplne jasno. Tí už majú odpoveď na konci jazyka.

Najdôležitejšie je predsa vlastniť tučné bankové konto. Alebo disponovať obrovskou mocou, vďaka ktorej im budú ľudia kľačať pri nohách. Najdôležitejší môže byť aj pekný vzhľad, ktorým sa môžu popýšiť a povýšiť nad ostatnými. Pekné a moderné oblečenie. Obrovský a priestranný byt, či dom. Najnovší mobil. Luxusné auto, či dve v garáži. Niekto možno povie, že zdravie.

Po tomto väčšina z nás skutočne túži. Veď prečo nie? Prinesie nám to slobodu, šťastný život a pohodu. Sem tam k tomu ešte nejakú známosť na jednu noc a život je krásny.

S týmto opisom určite mnoho ľudí súhlasí. Na živote je však najkrajšia tá jeho rôznorodosť. Koľko ľudí, toľko chutí. Vďaka tejto skutočnosti existuje skupina ľudí, ktorým k šťastnému životu stačí niečo jednoduchšie. Nepotrebujú milióny. Nepotrebujú najdrahšie auto, najnovší mobil, kaštieľ, či zámok a princeznú v ňom. Tieto veci určite dokážu oceniť, no svoj pocit uspokojenia hľadajú na inom mieste.

Čo je pre takýchto ľudí najdôležitejšie? Ktovie? Možno taký človek odpovie, že ľudskosť, dobrota a láska. No pozrime sa nato z inej strany.

Po meste kráča muž. Je pekne oblečený, voňavý a pôsobí inteligentným dojmom. Užíva si krásny a slnečný deň. No chôdza nie je v tejto chvíli to jediné, čo práve robí. Prechádzku si spríjemňuje pozorovaním okolia. Chce spojiť príjemné s užitočným. Rád si všíma svet a preto pozoruje ľudí naokolo. Vidí prekrásne dievča s bujným poprsím, ktoré skoro prepadne cez veľký výstrih. Vidí na nej, že má peknú postavu s krásnym zadkom. Je pekne a príťažlivo oblečená. Prechádza okolo nej. Otáča sa za ňou, nech sa ešte trošku pokochá.

5.6.2019

Okno som mala otvorené celú noc, a nad ránom o štvrtej začal na parapete drozd spievať svoju serenádu. 

Zlatý vtáčik. 

Ale o štvrtej? 😂

No čo, príroda je príroda. 

Ráno prebehne pokojne.

Niekedy sa pýtam samej seba, prečo mi nikto pred tehotenstvom nepovedal, že výchova je tak strašne ťažká? 

Ak tento článok číta práve moja mama, určite teraz nahlas vraví, že veď ona mi TO HOVORILA. A keď sa dobre zamyslím, tak určite áno (alebo som to minimálne niekde čítala) len som to vytesnila...

Je totiž ťažké uvedomovať si tento fakt, keď úmyselne zablúdite do oddelenia detského oblečenia a tam vidíte tie rozkošné ružové a modré vecičky. Teda, ja som videla skôr tie ružové🙂 V takýchto chvíľkach nám ženám (aspoň väčšine) totiž všetko vypína a sústredíme sa už len na jedno. Bábätko. Malé, voňavé, moje. Takto som pred pár rokmi na tom bola aj ja. A popravde ešte občas aj som, keď zbadám tie rozkošné bábätkovské veci. Ale vraciam sa späť k výchove. Kým bola moja dcéra bábätko, mala som pocit, že všetko ide tak ľahko a nejako automaticky. Čím je však staršia, tak už aj tie problémy sú akosi zložitejšie, otázky náročnejšie (tie najkomplikovanejšie prichádzajú tesne pred spaním, keď ja už polomŕtva ležím v posteli). A ja si často kladiem otázku, či som situáciu v danej chvíli riešila správne, či som sa rozhodla správne a aký dopad to bude mať na jej budúcnosť. Ale hlavne sa bojím, či bude v živote šťastná. Vždy keď nadtým rozmýšľam tak sa dostanem k tej istej odpovedi a tou je, že vždy robíme to čo najlepšie vieme. A niekedy je to aj reakcia, ktorá nie je práve vystrihnutá z príručky pre rodičov. Pretože v danej chvíli sme to naozaj inak nevedeli. Je fajn keď si to potom vieme aj priznať a povieme to nahlas. Pretože dieťa tak dostáva od nás dospelých odkaz, že nemusí byť vždy perfektné.

    Poznáte to. Krivka našich lepších a horších dní a období,  tak nejak raz padne dole a inokedy sa vyšvihne kdesi hore. Ako na hojdačke. Ale asi prirodzené a aj dobré pre čosi. 

    Tá moja sa momentálne poneviera kdesi uprostred. 

    S jarou človek často očakáva lepšie časy, viac slnka, zelenšia tráva, teplejšia klíma... a že to voľajako aj nás viac k úsmevu naladí. I keď teraz sa mi pripomenula tá povestná jarná únava. 

    Nuž, ale za oknom jar poniektoré dni hľadám márne, i keď sa to veru kde tu už dávno zelenie. A keď nos vystrčím, presúvam sa včase a ajhľa, veď už je november. 

    Zima mi nejako celkom neprospieva. Pre mňa je to vždy o čosi náročnejšie obdobie. Menej vonku, viac chorí, viac obliekania, menej slnka... 

    Posledné dni, týždne som sa cítila tak nejak zaseknuto... kdesi... v čomsi... Ani vpred, ani vzad, ani vpravo, ani vľavo. Na veľa vecí málo času pri všetkých tých povinnostiach, kolotoči chorôb... A keď by už aj aspoň trochu toho času bolo, nejako to nešlo nakopnúť sa. Do motlitby, do šitia, do čítania, do prechádzky, do zmien, ktoré by som rada doma začala... do čohokoľvek... Neviem, či občas ten pocit mávate, že jednoducho neviete prekonať samú seba. Neviete so sebou pohnúť, alebo len veľmi ťažko.

Píše sa rok 2159. Deti ráno neodchádzajú do školy, sedia doma so slúchadlom v uchu a Macbookom v ruke. Rovnako sú na tom rodičia, ktorí do práce chodia len sporadicky. Na dovolenky sa bežne cestuje do vesmíru. Za oknom nie je príroda, ale betónová džungľa. Kuchyňa už funguje len ako špajza. V policiach sú uložené tabletky na celodennú výživu a nápoje.... Ale dosť bolo srandy. Nikdy ma nebavil seriál Startrek, ani fantastické filmy budúcnosti, takže v tomto je moja predstavivosť naozaj úbohá. Navyše, som optimista a verím, že budúcnosť pre naše praprapra....vnúčatá bude iná a krajšia. A verím aj tomu, že MANA, ktorú som tento týždeň mala možnosť testovať, tu bude pre účel, na ktorý bola vyvinutá - bude určená výnimočne pre chvíle, keď nestíhame, ale potrebujeme sa plnohodnotne najesť a doplniť palivo.

Prečo som chcela testovať MANU?

Som otvorená novým veciam, občas nestíham a neustále si na seba nakladám nové aktivity. Do tohto testovania som išla s tým, že si trochu oddýchnem od nosenia "milión" krabičiek s jedlom do práce, nahradím "milión" drobností (chipsy, čokoládka, nanuk,...), samozrejme počas nestíhačiek budem mať po ruke "jedlo", ktoré ma zasýti a dám do tela niečo lepšie ako chipsy, nanuk alebo čokoládové keksy. Takže som sa veľmi potešila, keď mi prišla správa, že ma vybrali na testovanie. Ďakujem tím @konik_testuje, vďaka tím Mana.

Takto nejak som si to jednoducho vyrátala, ale prišiel testovací týždeň a bolo to trochu inak. Prvý testovací deň v pondelok mi prišla krabica plná "jedla". Boli v nej:

• Prášková MANA s neutrálnou príchuťou ORIGIN,
• Prášková MANA s príchuťou malín a jahôd - LOVE,
• Prášková MANA s príchuťou čokoláda - DREAM,
• Prášková MANA s príchuťou tropického ovocia - SUNLIGHT,
• 12ks nápojov MANA po 3 kusy z každej príchute,
• nerezová naberačka MANA - dávkovač.

Trochu ma prekvapilo, že k MANE nebol pribalený žiaden list či popis. Tak som si informácie našla na internete. Kde som sa navyše dozvedela, že tento produkt je v našich končinách novinka, resp. nie je dlho na trhu. Vytvoril ho mladý čech a jeho dvaja kamaráti v roku 2014 v Českej republike. Snažili sa vytvoriť superpotravinu, ktorá obsahuje všetko "potrebné" pre zdravé fungovanie a nestojí to veľa, teda jedna dávka cca 2 €.

Už pár dní si s moju raketu (chválabožku) užívame. Naozaj sú aj tie rána aj dni také pohodičkové a veselé. Znovu s ňou rada chodím kade-tade, akosi to vymýšľam strategicky a ona to dáva na paničku a hodenie o zem je len také občasné (2-3x za deň). Stačí ju "nabaláchať" na niečo, čo pozná, čo vie, čomu rozumie a hlavne čo chce a už aj tie odchody od zvierat, z obchodov, ihrísk sa zlepšili....

Tieto posledné dni sa nám zlepšilo nielen porozumenie, ale aj ukazovanie prstíkom. Také bežná záležitosť každého batolaťa, že jo?🙂 Ale pozor pre poločudnéauti deti, veľmi dôležitá vec....Doteraz ťukala stredným prstom na všetko možné, nedávalo to ani hlavu ani pätu, vonku väčšinou nezdvihla ani ruku ani prst ani pohľad... Už som dávnejšie písala, že som kedysi aj syna učila "odkiaľ ide vlak" spôsobom, že som zobrala jeho ruku a prstík a šaškovala ňou smerom, odkiaľ chodí vlak. Keďže moja malá dlho neukazovala, tak som túto bežnú "vecičku" začala učiť aj ju. Vždy pri vlakom som sa pýtala odkiaľ ide vlak alebo pred synovou škôlkou, kde je šimonko? Ona mi ukázala tak poločaptavo rukou, nikdy nie pekne čisto prstíkom a vždy len na naučené a ukázané veci. Pekne ma to štvalo a tak som začala ešte viac ukazovať a to na úplne náhodné veci... išlo auto, zajac, lietadlo, mucha, traktor, pes, mačka, jednoducho na všetko, čo ju mohlo len trošičiničku zaujať. Vždy som zdvihla svoju ruku a prst vystrčila, tak aby ho videlai všetci ľudia v okolí vrátane mojej rakety.

A ono sa to moje šaškovanie zase "vyplatilo". Už dlhšie pozorujem, že malá pekne začala používať ukazováčik, nielen na obrázky v knižke, ale aj veci vonku. Napr.ten smer odkiaľ ide vlak, krásne ukazuje, na synovú škôlku, začuje liedadlo hľadá ho pohľadom tak ako ja a syn, zdvíha ruku, keď ho nájde (niekedy aj keď ho nenájde, chce držať s "davom"), kričí "ajoj" kuká na mňa, či vidím, že kýva... Dnes som jej na bicykli ukazovala mačku a ona zdvihla ruku a ukazovala prstom tiež na ňu, lebo ju videla aj on... Fakt neviem, či to je imitácia alebo zavítalo k nám skutočné zdielanie, ale moja raketa registruje to svoje okolie a komentuje si to a tak ma vlastne na všetko upozorňuje, napr. počuje vlak povie "uu" a kukáme na seba, ja poviem áno to je vlak... Dokonca na trnavskej stanici sa už aj rozbehne za vlakom, ukazuje, otočí sa, oznámi mi, čo vidí a kuká ďalej... Čestne vyhlasujem, že v najbližšom dotazníku zaškrtnem túto položku za splnenú, aj keď verím, že už podobné škaredé dotazníky nebudem musieť nikdy vypĺňať ...

Tieto letné dni si plánujem s deckami užiť, napúšťam bazénik, kýbliky, krájam melón, nosím jedlo na terasu... Také letá, na ktoré budú v dospelosti spomínať. Vidím na nich, že si to užívajú a ja vďaka nim tiež. Keď som vytiahla melón, dobehli mokrí a vykúpaní, ale šťastní, čo to zase mala vymyslela a už aj zachvíľu "žvachotali"... S raketou sme si potom dali kolečko okolo dediny, nakŕmili ovečky a neskôr vymenili štafetu s mužom. Večer sme si ešte kreslili a keď som sa začala venovať viac synovi, raketa sa nudila a celkom sa z tej nudy musela začať funkčne hrať🙂 Behala si tam s autíčkom, nakladala tigra a leva, prezerala knižky... Zaujímavé je, že keď je doma iba so mnou a skúšam si robiť niečo iné t.j. ignorujem ju, tak sa nevie zahrať ani pol mikrosekundy. Ono toto moje deco asi potrebuje väčšie množstvo "ignorantov" v okolí, vtedy jej tá hrá viac "šmakuje"🙂) Keby jej tak šmakovalo aj jedlo, lebo zatiaľ to vyzerá, že bude odchované iba na melóne a jahodách...

V prvom rade by som sa chcela poďakovať za možnosť a skúsenosť s testovaním Nutrilon 2. Volám sa Soňa a mliečko sme testovali s mojou najmladšou dcérkou Natálkou, ktorá má 7 mesiacov.

Keď sme sa dozvedeli, že sme boli vybrané do testovania, tak sme sa veľmi potešili. Teda hlavne ja, malinká tomu ešte nerozumie 😅. Keď nám kuriér doviezol balíček, tak sme ho otvárali s veľkým nadšením a samozrejme s radosťou. Pomáhala pri tom aj Natálka, ktorá sa veľmi tešila už aj s krabice, ako každé iné malé dieťatko. No však, keď sa nám podarilo krabica otvoriť, tak sa veľmi tešila, keď zbadala mliečko. Áno viem, že ona ešte nevie čo to presne je, ale podľa obalu už vie, že je to na papanie.

S Natálkou sme si prešli veľkým trápením, čo sa týka Mliečok. Ja osobne som sa veľmi snažila, aby som mohla mať svoje mliečko, bohužiaľ to nevyšlo ani po tretíkrát, tak nastala éra skúšania. Priznám sa, najprv sme siahli po Bebe, ktorá nám vôbec nevyhovovala. Nevedeli sme kakať, mali sme koliky. Potom nám pani doktorka odporučila Sunar, ktorý nám taktiež nevyhovoval. Až nakoniec sme siahli po Nutrilone, aj keď iba s maličkou dušičkou, lebo starším dcérkam nevyhovoval. Ale ako sa vraví, každé dieťa je iné, tak to platí aj v tomto prípade. Nutrilon nám sadol na šupu, prestali kŕče, začala mávať pravidelnú stolicu a konečne bola kľudná a spokojná. Od kedy nám kuriér doniesol balíček, sme sa veľmi tešili, kedy otvoríme nastávajúce mliečko už pre 7 mesačnú slečnu, keďže sme ešte stále mali iba jednotku. Po otvorení dvojky som síce ostala trošku skeptickejšia, lebo mliečko mi nevoňalo až tak ako jednotka, ale to bol názor môj.

Natálke som Nutrilon 2 zarobila a očividne bola veľmi spokojná a veľmi chutilo. Dokonca prvú noc prespala celú až do rána.

Len nám do toho rastú aj zúbky, takže sa zvykne v noci ešte budiť, ale s mliečkom sme veľmi spokojné, pretože Natálka je napapaná, usmiata, nemá bolesti, nemá kŕče, má pravidelnú stolicu. A keď vidí mliečko a fľašku, tak sa neskutočne teší. 

Môžem povedať, že aj keď moje predošlé skúsenosti s Nutrilonom dobré neboli, tak tentokrát sú priam až vynikajúce. A naozaj platí pravidlo, ak nesadne toto mliečko jednému dieťatku, tak to nemusí byť tak aj pri druhom a môže to byť tá najlepšia voľba. Ešte raz by sme sa chceli poďakovať za túto možnosť testovať toto mliečko.

04.06.2019

Búrka o polnoci a zavýjanie psa ma zobudili z tvrdého tabletkového spánku.

Zošnurovaná obväzom sa pomaly došuchcem ku dverám a púšťam psa do chodby.

Schúli sa do klbka a ani nepípne.

A ja sa odšuchcem naspäť do postele.

Hlava ešte trochu bolí,  prsník tiež. 

Ako správna prekladateľka a tlmočníčka taliančiny môj prvý príspevok na blogu venujem večnému mestu – Rímu!

Hneď v začiatkoch mojej tlmočníckej praxe som mala to veľké šťastie a mohla som si odskúšať svoje tlmočnícke schopnosti v jazykovej kombinácii taliančina – slovenčina a čeština práve v Ríme! Pracovala som ako tlmočníčka a tour leader pre skupinky slovákov a čechov, ktorí cestovali do Ríma pracovne. Bolo to krásne obdobie, na ktoré veľmi rada spomínam, nakoľko som mala možnosť priamo v Ríme určitý čas aj bývať, prechádzať sa denno-denne jeho ulicami a nasávať jeho atmosféru nielen ako turista, ale cítila som, že som jeho súčasťou.

PIAZZA NAVONA V RÍME

Rím je naozaj celý prenádherný, avšak zopár špeciálnych miest mi prirástlo k srdcu. Jedným z nich je práve Námestie Navona, ktorému som sa rozhodla dnešný príspevok na blogu venovať a priblížiť vám aj niečo z jeho histórie. 

Toto námestie vo štvrti Parione, stojí na mieste starobylého štadióna Domiziano (Circo Agonal) s kapacitou 30 000 divákov, kde Rimania hrali rôzne športové a súťažné hry a nachádza sa približne iba 200 m západne od Pantheonu.

Námestie Navona, postavené v elegantnom barokovom štýle, je jedným z najkrajších a najznámejších námestí v Ríme. 

Ok. Chvíľu mi trvalo spamätať sa z Dňa detí, toľko veľa detí a tak ďalej. Ale s láskavým dovolením polnočného spolku budem rozprávať príbeh (-prelož si to do češtiny a verím, že sa ti vybavia spomienky na seriál z našeho mládí) o jednom obyčajnom Dni detí.

Raňajky, umývanie zubov a ostatné zábavy, ktoré odchodu z domu predchádzali na vašu radosť vynechám, verím, že niečo obdobné sa deje u každého z vás. Takže, vyrútime sa vo veľkom štýle z domu, odtrepem sa s nimi na zastávku, kúpim lístky na autobus. Príde autobus, ktorý je iný a ešte je aj zadarmo. Odvezieme sa za MDD programom v Lodenici, ktorý matka roka nenájde. Kto by povedal, že tých Lodeníc je v Karloveskom ramene viac. No nič to zato, ako mi bola bývala jedna štebotavá suseda prezradila, aj tak lodeničný program nestál za veľa. Nuž tak sme sa presunuli do Botanickej záhrady, lebo je tam chládok, ihrisko aj lavičky (to je ideálne trojkombo pre matku, ak by to ešte niekto z vás nevedel). Kým som kŕmila dieťa č.2, to prvé sa hralo na ihrisku. Ale bez mojej asistencie ho to veľmi nebavilo. Ale potom prišla iná rodinka. Otec, mama, dcéra, syn. Ten bol v podobnom veku ako môj, nuž sa vzájomne vnímali. A keď chlapca išli rodičia točiť na červený kolotoč uprostred mlákovej priehrady (-na vysvetlenie, okolo kolotoča sa rokmi odrážania nôh vyhĺbil jarok, do ktorého celý týždeň statočne pršalo), Karol sa zviezol s ním.

A neskôr to prišlo. „Mama, chcem ísť na kolotoč. Mama, vysaď ma na kolotoč. Mama, prosím, chcem ísť na kolotoč.“ Dobre, dieťa č.2 už malo aj tak ryžu s fazuľkou všade inde ako v „gágore“, tak som ho vysadila a pustila sa do takzvaného nožného točenia. Keď tu zrazu pozerám a Karol si podáva ruky aj nohy s mlákou. Neubránila som sa hlasnému „Hííí“ a aj vďaka nemu sa spustila reakcia, ako sa na chlapca jeho veku, váhy a vzdoru sluší a patrí. Náhradné oblečenie som preňho nemala, lebo nehodové obdobie u nás viac menej nikdy téma nebola. A tak si tam nariekal v mokrých, zablatených teplákoch a ja som si predstavila, ako sa s ním trepem na autobus, ako on cestu prereve a ako má pri tom všetkom mokrý zadok. Keď tu zrazu, počujem za sebou hlas tatka zo spomínanej rodiny. Že či nás nevezme domov. Cítil sa zodpovedný za jeho mokré kolená stehná, tenisky a zadok. Nemusel sa, ono by sa to s veľkou pravdepodobnosťou stalo bez ohľadu na fakt, že mu ukázali, že sa tam môže točiť aj s mlákou…

Slušne som odmietla, lebo veď nenasáčkujem sa s dvoma deťmi, kočíkom a blatom niekomu cudziemu do auta. Ale potom sa opýtal znova. A potom aj jeho žena ma ubezpečila, že je to rozumnejšie, tak som nakoniec privolila. Bol veľmi milý a trpezlivý aj keď som sa snažila poskladať a potom znova rozložiť náš kočíkový tank. Karol a jeho otázky nechýbali ani v aute cestou domov. Takže na otázku, prečo nás ujo berie domov, som povedala: „Lebo ujo je zlatý a tiež má dve deti a vie, že to s nimi môže niekedy byť zložité.“ Na čo ujo doplnil, že má deti tri. Takže iste chápete, že už o rodičovstve a mlákach vedel svoje. Karol pokračoval: „Prečo je ujo zlatý?“ „Lebo sa taký narodil.“ (skoro ako Maybelline, však??)

A to je približne všetko, čo o ujovi viem. Ešte viem EČV auta, ale teda nie som detektív, aby som ho podľa nej vypátrala, poznám tiež približnú adresu, keďže sme v podstate susedia z jednej mestskej časti. Každopádne, ak by sa to k nemu a jeho rodine dostalo, chcem sa poďakovať ešte raz. Lebo hoci to niekomu príde ako banalita, mne to pomohlo ušetriť množstvo energie, vysvetľovania, utešovania a Karolovi množstvo sĺz, nervov a smútku. A ako poznamenala moja Maťa Š., dnes sú už takíto ľudia vzácnosť. Pretože dnes sa darí viac tým, ktorí mlátia ľudí na ulici či v autobusoch pre žiadnu špecifickú príčinu. Ďakujem ešte raz. Aj za Karola. Lebo možno aj vďaka tomuto zážitku možno raz vyrastie v muža, ktorý sa tých bitých v autobuse zastane.

Ale v ten istý deň na inom mieste som zažila aj iného človeka/ľudí. Tuto klikaj a dočítaj si aj záver nášho dňa... https://kari-matka.blog/2019/06/04/nie-je-rodic-ako-rodic-a-ani-den-deti-ho-neovplyvni/ 

Slnko, voda, sliepky, dvor... toto všetko stačí k šťastiu mojej rakety. Tieto dni si nejak užívame a ja vôbec netuším, či to je týmto počasím. Moja raketa prepla svoju rýchlosť z "normál" na "turbo" a stíha obehnúť všetko dvojitou rýchlosťou. Je akási veselá, bez hnevov (nie tak častých), usmievavá, spoločenská, dievčenská aj bláznivá... Užívam si ju a posledné dni takmer vôbec nemyslím na to áčkové "A." Proste mám pocit, že sa nás to netýka, aspoň nie tieto pekné slnečné dni.

Ráno sa poválame v posteli, jedna strapatejšia ako druhá, pozdravím ju "ahoj" a už mi dáva gesto "pa-pa" alebo povie "mama". Čosi-kdesi sa pomotkáme, upraceme, poučíme, ideme von, obed pohodička šlofík, škôlka malý, povinná zastávka babka s dedkom a šup už je tu muž... Bicykle, sliepky, trochu kreslenia, večera a do postele raz-dva-tri... Všetko taký kolotoč, ale je to teraz znovu fajn... Skoro rovnaké fajn ako pred rokov, keď som nemala "ani páru", že by mohlo byť s raketou niečo. Pred rokom sme si s kamoškou robili pravidelné výlety, zobrali decká "pod pazuchou" a išlo sa... Bola to aj vtedy fuška, ale raketa v tom čase trčala väčšinou v kočári, tak sa to dalo. Ale tieto dni sa tak polepšila, že mám pocit, že aj dajaké výlety s ňou znovu začnem dávať...

Zistila som, že nejak čarovne na ňu pôsobí stará babka (89 rokov). Babka vždy čosi vymyslí, že ma z toho pot oblieva, ako to dám s raketou, ale čo už len poviete babke, "chojte si autobusom?" Nedá sa vyhnúť takýmto situáciám, ale raketa to akosi ako keby cítila, že tá babka potrebuje pomoc. Napr. štandardný odchod o holubov bol bez amokov, lebo som začala rozprávať o tom, že ideme za "babu"...Ako keby vedela, že sa cirkusy pred takúto babku na verejnosti nerobia... Iné je to už doma, keď jej babka nechce pustiť sliepky🙂 Tam sa vie pekne predviesť...🙂 Aj dnes v čakárni behala hore-dole hľadala svoju "babu", usmievala sa na "jej" kamošky...Minule som čítala, že v Amerike spúšťajú projekty, kde spájajú škôlky s domovam dôchodcov a ja sa im nečudujem. Starí ťahajú mladých, mladí zase starých, pekná myšlienka a šup s ňou aj na Slovensku.)

S raketou si tieto dni stále opakujeme už prejdené úlohy, overujem si, čo vie a kam sa ešte posunieme, ale musím skôr "zlepšiť" praktický život, obliekanie, obúvanie, jedenie lyžičkou...V tomto "trošku" zaostáva, aj keď môj normosyn má s obliekaním a obúvaním doteraz problém. Vždy, keď mu kážem, sa ísť obliecť do pyžama, malý si to preloží do svojej reči a tak pol hodinu tancuje s pipíšom holým v obyvačke a vyhadzuje si pyžamo, ktoré si aj tak nakoniec oblečie naopak. Rozhodla som sa, že si dám, teda lepšie povedané dám rakete pokoj od liekov. Chcem si ju akosi "vyčistiť" a zistiť, čo je pod tou "vrstvou" liekov, lebo mám pocit, že nám síce pomohli naštartovať, ale momentálne už dlhodobejšie nepozorujem nejaké výrazné zmeny. Dokonca som čítala, že karnozín, ktorý som dávala každý deň, môže spôsobiť bezdôvodné hnevy a amoky, tak aj to chcem pre "istotu" na istý čas vylúčiť.

Dnes keď sme už boli všetci v pyžamách, vykukli sme na terasu či tam je búrka alebo nie, a tak som si akosi sadla na schodíky a pozorovala raketu ako sa driape na trampolínu, syn za ňou a muž si sadol ku mne na schody. Zrazu si aj syn chcel k nás sadnúť a malá raketa, keď zistila, že všetci sedíme na schodoch, ponáhlala sa za nami a sadla si k nám na schody...Tak sme tam tých pár sekúnd všetci sedeli v pohodičke a rady, že sme spolu...Ako keby sme si spoločne dobíjali baterky a prišlo mi to tak kráske krásno normálne, že tomu všetkému začínam ešte viac veriť, že takéto krásné chvíľe budú toto leto víťaziť nad tými zlýmami...

Chcela by som sa spýtať, že či niekto neviete či nemôžem byť tehotná keďže mám veľmi vystupené a veľmi boľavé bradavky ktoré sú veľmi citlivé na dotyk.

03.06.2019

Deň D je tu.

Budím sa už o piatej.

Manžel mi hovorí, pospi si ešte, ale nedá sa.

Žalúdok mám niekde medzi lopatkami zatlačený a nervózna som ako pes.

Idem do kuchyne, uvarím si kávu a púšťam sa do veľkej kopy žehlenia. 

ZAČÍNAME

Keď som sa dozvedela, že ma spoločnosť Rajo vybrala na testovanie ich novinky - RAJO Chia nápojov, veľmi som sa potešila a to hneď z niekoľkých dôvodov:

1. rada skúšam nové veci,
2. rada píšem o nových veciach, ktoré skúšam,
3. rada raňajkujem, desiatujem... ehm, vlastne rada jem,
4. rada raňajkujem zdravo, desiatujem zdravo... ehm, vlastne rada jem zdravo,
5. rada zaraďujem do svojho uponáhľaného života veci, ktoré mi ho uľahčia.

Toto testovanie bolo teda pre mňa ako stvorené. Už nejaký ten čas som mamou a už nejaký ten čas sa snažím dostať naspäť do formy. Zároveň sa vo voľnom čase (ktorého je naozaj málo) venujem písaniu svojho blogu o veciach všedných i nevšedných, ktoré ma v materstve postretnú.

No a jednou z takých nevšedných vecí bolo, keď mi v jedno upršané poobedie zavolal kuriér, že má pre mňa zásielku. Na tom by nebolo nič nevšedné, veď kuriér je po mojom mužovi druhý chlap v poradí , ktorý mi volá najčastejšie. Ale nebudem odbočovať. Do rúk som dostala 3 balíčky Rajo CHIA nápojov, uhádli ste -  v 3 príchutiach:

ANANÁS,MANGO, POMARANČ