Mnohí zabúdajú, že pri výbere partnera sa stávajú súčasťou celej rodiny svojho partnera. Je dobré si ujasniť ešte pred manželstvom, čo sa bude od nás očakávať voči našim novým príbuzným (svokrovci, švagriné, strýkovia...).

V mojom osobnom prípade to bolo veľmi dôležité, lebo sme sa brali ešte na vysokej škole, rok pred bakalárskymi skúškami (pretože sme chceli). Uvedomujúc si, že budem s nimi vo veľmi blízkom kontakte, som sa nútil s nimi komunikovať čo najviac. Ale až potom, čo som ich spoznal očami mojej budúcej manželky, sa mi začalo dariť. Povedala mi, ako ich vníma ona a to mi pomohlo. Tak som si viac uvedomil, akí sú pre ňu dôležití. Skôr než začala diskusia o čomkoľvek, som vedel oveľa ľahšie pochopiť ich názory a dôvody, ale tiež ich potiahnuť trošku do nových vecí. Tak prichádzalo k vzájomnému rešpektu a pochopeniu a následne aj tolerancii. Oni sa snažili nezasahovať do našich vecí (do vecí, o ktorých sme si spolu s nimi povedali, ktoré to sú) a my sme sa zasa museli prispôsobovať im  v niektorých veciach, keď že u nich bývame.

Napr.: My sa s manželkou dohadujeme, že pôjdeme do kostola na bicykloch. Manželka si nie je celkom istá, lebo je chladno a v ich rodine sa už pri takýchto teplotách na bicykli nikdy nechodilo. Je teda zrejmé, že svokrovci zastávajú rovnaký názor, ale ich úlohou je mlčať. Ak sa im to aj nepodarilo, tak sa ospravedlnili neskôr pri spoločnom rozhovore.

Manželka sa rozhodla to skúsiť, dobre sa obliekla. A prišla ku kompromisu, chodí na bicykli aj v chladnejšom počasí, ale ja chodím ešte aj v chladnejšom, no ona už nie.

Ihneď ako som sa umyla a obliekla si šaty, ktoré som si priniesla z domu, otvorila som dvere kúpeľne. Uvidela som Joela, ktorý stál pri okne, s rukami vo vreckách a vyzeral, že hlboko premýšľa. Neotočil sa dokonca, ani keď som k nemu pristúpila. Akoby sa sústredil na modlitbu. Pohladila som ho po chrbte. Stále mlčal. Až po chvíli sa otočil ku mne.

"Drahý, ako sa cítiš?" spýtala som sa ustarane.

"Všetko je v poriadku. Je to predsa prvý deň s mojou manželkou. Úžasné požehnanie." povedal nadšene. A však niekde hlboko v jeho očiach som videla niečo, čo som nevedela pomenovať. Možno strach alebo obavy? Chytila som ho za ruku a posadila sa s ním na posteľ.

"To, že som tvoja manželka neznamená, že sa budeš starať iba ty o mňa. Chcem byť pre teba aj dobrou poslucháčkou." povedala som odhodlane. S úsmevom prikývol a privrel oči. Chvíľu mlčal, tak ako to robil vždy, keď si chcel niečo premyslieť. 

"Celý ten čas som bol zvyknutý, starať sa skôr sám o seba, ako by sa mal o mňa starať niekto iný. Si úžasná žena, ďakujem." povedal odovzdane.

"Takže mi to povieš?" spýtala som sa opäť. Vydýchol si a sklopil pohľad na moje prsty. S láskou si ich vzal do dlaní a hladil ich.

"Dal som pripraviť raňajky pre moju manželku." povedal hrdo. Zasmiala som sa a odhryzla si z červenej papriky. Pobavene ma pozoroval. Vzal si toast a začal jesť aj on. Potom som sa napila čaju, ktorý voňal rovnako ako od neho. Prekvapene som zažmurkala. Ako to, že tu majú tento čaj? Pobavene sledoval môj výraz, keď som sa napila ešte raz.

"Poprosil som babičku, aby ich zásobila a postaral sa o to, aby ti ho pripravili ako prekvapenie na ráno." povedal skôr ako som sa stihla spýtať. Obdivne som sa na neho pozrela. Opäť sa usmial a bez akýchkoľvek ďalších slov pokračoval v jedení.

"Čo si si na mňa ešte pripravil?" spýtala som sa po tom, ako som si odhryzla z toastu. Tajomne sa mu zdvihol jeden kútik úst. Oči mu stmavli, ale neodpovedal. Zahryzla som si do pery. Nahol sa ku mne, vzal stolček s jedlom a položil ho na zem. Opäť sa otočil ku mne. Zaťal sánku a tvár si priblížil tak blízko mojej, až som pocítila jeho horúci dych na mojom líci. Palcom prešiel po mojej spodnej pere. Pootvorila som ústa a zalapala po dychu. Skúmavo sa zahľadel na moje pery, potom so zúženými očami skúmal moje oči. Cítila som ako sa mi vlieva červeň do líc.

"Hovoril som ti, aby si to nerobila. Strácam zábrany, keď ťa takú vidím." ticho povedal zastretým hlasom. Sucho som preglgla. Cítila som obrovské vzrušenie medzi nami.

"Akú?" spýtala som sa so zatajeným dychom. Vošiel mi prstami do vlasov a naklonil sa veľmi blízko mojich pier. Jemne sa ich dotkol.

"Keby si sa videla mojimi očami, pochopila by si." povedal vážne. Zrazu niekto zaklopal na dvere. Z hlboka sa nadýchol a nervózne si prehrabol vlasy. Pomaly sa odtiahol a pobozkal ma na čelo. Vydýchla som. Prišiel k dverám a trochu neochotne ich otvoril.