Ahojte newim jestli sem tu spravne ale sem tehotna 7 tydnu a srdicko mojiho ditete jeste nebyje je to normalne mam trochu strach je to moje prvni tehotentstvi mohli by ste mi dat radu dekuju

Vďaka Andrejke Kundríkovej z www.nosime.sk som mala možnosť otestovať v tom čase čerstvú novinku, rastúcu Tulu s názvom Free to Grow. Za túto možnosť veľmi pekne ďakujem.

Výrobca udáva nosič ako vhodný od narodenia (resp. od 3,2kg) až do 4-och rokov. Ja osobne by som spodnú hranicu pri bežnom nastavení nosiča posunula na 1-2 mesiace, úplné novorodeniatko si v ňom predstaviť neviem, a hornú hranicu by som stanovila max na 2 roky, Evka v čase fotenia mala niečo cez rok a pol a 86 konfekčnú, nosič jej už bol malý. Na občasné poponesenie do tých dvoch rokov ok, v prípade plnohodnotného nosenia by som už určite menila za väčší.

Najmenšie bábätko, ktoré som v nosiči počas testovania zažila, malo 4,5kg, nosič mu bol na najužšom nastavení akurát. Dalo by sa prípadne núdzovo stiahnuť šnúrkou, kde som dosiahla úctyhodných 11cm, pri bežnom nastavení na najužšie meral nosič na šírku okolo 19cm (čo je tiež veľmi príjemné).

Poďme teda od začiatku – bedrový pás je široký 12cm, ku koncom sa zužuje na 9cm, hrubý 1cm, tvrdší (ako býva pri Tule zvykom), členitý na 3 časti, obsahuje aj kapsičku (podľa mňa zbytočnú), najužšie stiahnutie má na 63cm čo je super, vhodný aj pre veľmi štíhle osoby. Pracky neobsahujú poistky, ani ich netreba – sú veľmi pevné a istiaca gumička je prítomná. Bedrák nie je robustný, je tenší a tvrdší, ale stále dosť pohodlný.

Chrbtová opierka je rastúca, teda dá sa upravovať na šírku aj na výšku. Na výšku sa upravuje popruhmi, na výšku je to veľmi šikovne vyriešené – na bedrovom páse z vnútornej strany je popruh, na ktorom je navlečený tunel z látky, ktorý sa rozširuje a zužuje a pomocou cvokov fixuje. Je to skvelé preto, lebo stiahnutie nosiča nedeformuje bedrový pás a zároveň dieťa nie je podsadené v nahrčenom materiáli. Čo sa mi nepáčilo – ceduľka na mieste, kde býva umiestnené dieťa. Osobne by som ju odtiaľ odpárala.

Výška sa dá regulovať od 29 do 41cm, šírka od 19 do 39cm pri bežnom nastavení, šnúrkou sa dá stiahnuť až na 11cm. Pri krku regulácia nie je.

Ahojte. Neviem sama ako začať, ale asi tým, že som prvorodička, ktorá sa s manželom snažila o dieťa cca 2roky. Boli to roky utrpenia hádok, rozchodou až na ten deň, ked som zistila, že je to tu. Bol to pre mňa ako každý deň v praci až na to, že som bola nervózna koly meškajucej menštruacii. Dodnes si pamätám bolo to 20.11.2016 štyri dni pred manželovimi narodeninami, o 21:35. Bolo to tam! Pocit šťastia,obáv a nekonečnej lásky ešte k malému ani nie hrášku. Na druhy deň som nadšene letela k lekárovi, ktorý nam oznámil krasnu správu. Bola som 4tt. Bola to pre mňa najkrajšia ale zároveň aj obávaná správa. Dni ubiehali ako voda a ja som sa nenazdala a 23.07.2017 rano o 6:00 to prišlo. Bolo to velmi nečakane nakoľko som mala plánovanú sekciu na 26.07.2017. Po prvej len tak tak predýchanej kontrakcií som sa rozhodla zobudiť manžela. Dodnes spomínam ako rýchlo vyletel z postele 😁😁. (Jeho budenie, ked nešiel do práce, trvalo aj hodinu). Ako každá správna mamička som mala naštudovane, že do nemocnice netreba ist skorej ako pri 5min kontrakciach. Tak sme čakali. Ja som mala kontrakcie každých 10min. Medzi nimi som stihla bezproblemov fungovať. Po cca hodine a pol váhania a konzultovania s maminou a babami na MK som sa rozhodla ísť aj ked kontrakcie boli stale každých 10min. V klude sme sa z manželom obliekli a vyrazili do 60km vzdialenej porodnice v BA. Po prichode som prešla kontrolou ako kazda mamička a potom to prišlo p.doktorka nam oznámila, že za ani nie 20min sa vidime na sále. Zostala som v šoku stále som dúfala,že ma vysmeju a pošlú domov, že ešte je čas 😁. Ale nie. 12:50 ma previezli na sálu, kde som absolvovala odber krvy, zavedenie kanili a cievkovanie. Po príchode na sál a na moju veľkú obavu prišla anestezia. Vždy som sa bála inekcie do chrbta aj doteraz mam stoho paniku ale vďaka super personálu som to zvládla. Na môj strach si pamätám doteraz, aj sem tam s plačom spomínam. O 13:19 mi oznamili,že maly je vonku, ale plač nikde.... po asi 2min strachu a skoro odpadnutia to prišlo.( Maly mal 2krát omotanú pupočnú šnúru okolo krku) Bol to ten najkrajší plač aký som vo svojom živote zažila. Bol tam on moj dlho očakávaný Tomasko. Moje najkrajšie a najmilovanejšie. Dnes viem, čo všetko sa ukriva za ženskou silou. V bolestiach sa postaviť po cisaraku a starať sa o to najkrajšie čo ste stvorili. Celu noc nespať, čakať kedy zasa uvidíte svoje milovane. Ja som mala po odozneni anestezie veľké bolesti. Ale za tu bolesť to stálo. Je to ako včera keď sestra prišla rano o 5:30 a oznámila,že sa treba postaviť. Odmietala som pomoc sestri chcela som to dokázať sama a už len preto, lebo som vedela, že ak to dokážem sama teraz,zvládnem to potom zasa a bez pomoci. Síce to trvalo ale dala som to. Pomalým slimačím krokom z hadičkami,ktore mi trčali z brucha som sa dopravila do kúpeľne. A teraz,že umyte sa. Zlomená a ubolená som sa zmohla koly svojmu malemu a umyla som sa a tvarila som sa, že je to dobre. Ale nebolo to ok. Bolesť ma zmohla a sestra bola nútená mi pomôcť umyť sa, zobrať vozík a preniesť ma na izbu. Po chvilke prišla novorodenecká sestra, ktorá priniesla maleho. Len vtedy nastal zlom, prešla bolesť,prešlo všetko. Z jej pomocou sme malého priložili na prsník. Po chvilke blaženej bezbolestnej pol hodinke sestra zobrala malého a odišla. Bola to aj úlava ale aj mi to veľmi vadilo a začala som plakať. Preto som sa snažila znova postaviť. Bojovala somsom ale zvládla som to. Po dvoch hodinách som konečne bola schopná natoľko aby som si vedela sadnúť na posteľ. Sestra medzi tým chodila a ja som stále prosíkala aby mi priniesli malého. Po naliehani mi ho priniesli. Konečne! Môj poklad somnou! Pôrodnicu sme ako tak zvladli dokončiť bez komplikacií a po 3dňoch sme konečne cestovali domov. Môžem povedať,že to bol najhorší a zároveň najkrajši zážitok aký som mohla zažiť. Ale vďaka personálu pôrodnice sme to zvládli. 🙂 

Ak sa článok páčil rada napíšem o tom ako zvládame prvé týždne doma 🙂 Nika a Tomi 🙂 

Všetko zjedené, obaly vyhodené a mraznička prázdna. Je čas napísať ako mne a mojej rodine (ne)chutili koláčiky CROCCO od MINIT Slovakia v rámci #test_crocco.

Testovací balíček obsahoval syrové pagáčiky, oškvarkové pagáčiky, nugátové a jahodové croissanty, marhuľové, malinové a čokoládové koláčiky. Rozdiely boli nielen v príchutiach, ale aj tvaroch jednotlivých druhov. Pagáčiky vyzerali ako miniatúrne placky, croissanty vzhľadovo pripomínali známe francúzske rožteky a tie zvyšné mali rôznorodý tvar, nijak špeciálne označený, asi sa ani výrobca nevie rozhodnúť. 

Čo ich naopak všetky spája, je spôsob prípravy. Na to, že ich chcete upiecť k rannej káve  nemusíte myslieť večer predtým. To pre mňa zvyčajne býva kameň úrazu. Koľkokrát moje obedové plány stroskotali na tom, že  som zabudla včas vytiahnuť mäso z mrazničky. A z obeda sa tak stala prinajlepšom večera alebo obed na ďalší deň. Koláčiky od MINIT Slovakia vám samozrejme obed nenahradia, ale túžbu po sladkom dezerte viete uhasiť do 15 minút od momentu ako vo vás zbĺkla. Aspoň taký časový údaj uvádza výrobca na obale. Moje skúsenosti hovoria, že pätnásť minút je jednoducho málo. Samozrejme, dajú sa zjesť aj chutia, ale ak ich chcete mať také prepečené a zlatisté ako na obale, odporúčam piecť dlhšie. Tri až päť minút naviac im len prospeje. Pri 185°C. Plus/mínus. Veď vy už viete ako vaša trúba pečie.

Počas testovacieho týždňa boli u nás na prázdinách moje dve neterky. Spoločne s mojimi deťmi, hladným manželom a mojou mamou vytvorili ukážkovú testovaciu vzorku. Rozdielny vek, rozdielne pohlavie aj skúsenosti urobili svoje. Deťom najviac chutili čokoládové a nugátové koláčiky. Koniec koncov, im nie je ťažké sa zavďačiť. Chutí im všetko, čo aspoň vzdialene pripomína čokoládu.

Mama nedala dopustiť na oškvarkové pagáčiky, sama od seba spomenula výraznú chuť po oškarkoch. A to je pritom odchovaná na naozajstných oškvarkoch, takže to od nej berte ako veľký kompliment. Mňa tieto dve slané verzie, ktoré som mala možnosť ochutnať, veľmi neoslovili. V syrových sa mi zdalo málo syra a voči oškvarkom som predpojatá. Ani originál oškvarkové pagáče mi nikdy nechutili.

Jedného dňa, keď vonku bolo zase 30°C v tieni, som vbehla do obchodu  s úmyslom schladiť sa v oddelení mrazených výrobkov a objavila som ďalšie slané príchute. Dotvtedy som si totiž myslela, že existujú len tie dva testovacie druhy. Aké bolo moje prekvapenie, keď som objavila pizzových a klobásových slimákov(!). Šípim, že tie by mi mohli chutiť a určite si to, už súkromne, overím. Jaaaj, zabudla som na manžela. Jemu chutili. Všetky. Veď chlapi, čo si budeme, my ženy, nahovárať. Tomu môjmu sa za každých okolností zavďačíte niečím kávovým a kokosovým. A preto som bola milo prekvapená, keď som v mraziacom boxe objavila aj kokosovo – čokoládových slimákov. No musela som to pre vás hneď zvečniť. A dúfala som, že neprídem podozrivá nejakému SBS-károvi, pretože som sa tam obšmietala veľmi dlho. Vonku bolo tak 40°C, chápeme sa.

_Prvý plač- ako krásne plače, hudba z raja. O rok neskôr-musí stále revať, kto to má počúvať. _Prvé slovo- jej ona povedala mama, najkrajšie slovo. O rok neskôr- ešte raz budem dnes počuť "mama", odstrelím sa. Prvé kroky- ako krásne bežka. O rok neskôr- čo aspoň chvíľu nesedí na zadku. 

Začiatkom augusta som mala možnosť zapojiť sa do testovania CROCCO.  Počas pridávania svojich, a sledovania príspevkov iných mamičiek, som postrehla veľa pozitívneho, ale aj negatívne odozvy.

Čo (myslím si) je logické. Samotné pečivo je chutné, na druhej strane je to polotovar a veľa E-čok. To, ktoré  E-čka sú prijateľné a ktoré nie, ja rozoberať nebudem, priznám sa, že ani to moc nesledujem. Áno som tá zlá matka, ktorá najskôr zožrala polovicu croissantov a až potom (keď ma na MK upozornili, akú umelinu si dávam do úst), som si otočila obal a čítala. Zobrala som do ruky aj iné výrobky a čítala, chcela som to porovnať ale... Ale, ako hovorí môj chlap, menej vedieť - lepšie spať, tak aj ja toto nechávam na svedomie  každej z nás.  Viem, že by sa tu dalo hodiny písať a tom, čo škodí a čo nie, ja sa budem riadiť mojím heslom: vo všetkom hľadaj len to pozitívne, bude sa ti ľahšie žiť. A tak som sa naspäť vrátila ku croissantom a zožrala druhú polku.

Ak odskočím od E-čok, ja nemám čo vytknúť. Chuť výborná, príprava rýchla, uskladnenie (ak máte doma mrazničku) bezproblémové.

Ktoré nám chutili najviac?

Ani neviem, deťom určite čokoládové, staršie ročníky skôr jahoda a malina, mne chutili syrové, aj keď  po vychladnutí mi prišli trocha suché. Čítala som, že oškvarkové nie sú až tak dobré, áno aj u mňa klesli na posledné miesto, naopak, švagriná si ich nevedela vynachváliť, tak asi platí sto ľudí sto chutí...

Príprava? Ak viete zapnúť rúru, viete všetko. Pre tých menej zdatných: vybrať z obalu, poukladať na plech, vložiť do rúry, nastaviť 15 min, urobiť kávu, vybrať z rúry...hotovo.  A tu sa chcem pozastaviť a vytiahnuť aj to pozitívne. Sme mladá rodinka, dve školopovinné deti, my rodičia v práci od rána do večera , samozrejme deti v škole tiež celý deň. Večer treba niečo rýchle pripraviť, napísať s deťmi úlohy, upratať a oddýchnuť si, film, moje obľúbené hand-made, alebo len tak zahrať si monopoly.  Potom príde víkend a my sa snažíme tráviť čas spoločne, čo najviac.

O cumlíkoch Curaprox sa veľa nepíše a pritom majú oproti tým ostatným viaceré výhody. Rozdhodla som sa teda napísať ešte jednu recenziu na tento cumlík pre tie mamičky, ktoré ho ešte nepoznajú. Tú staršiu si môžete prečítať tu. 

Počas tehotenstva som si neplánovala, že Amálka musí vyrastať bez cumlíka, aj keď viem, že je to zdravšie. Vo výbave som mala už dva kúsky pripravené. Pri prvom dieťati som sa nechcela hrať na odborníčku, povedala som si, že uvidím, či ich budeme musieť použiť. Keď sa Amálka narodila, v pôrodnici som so sebou mala priesvitný Avent a veru som veľmi rýchlo zistila, že keď už na jej plač nič nezaberá, sanie "dudy" ju unaví a ukľudní. Musím priznať, že som si nerobila o cumlíkoch veľký prieskum, ale nejako podvedome som žila v tom, že Avent sú najlepšie. 

Ani neviem, ako to zbehlo a Amálka minulý víkend oslávila jeden rok. Počas tohto obdobia som neodolala zopár dizajnovým kúskom a kúpila jej ich skôr ako módny doplnok, než by ich reálne potrebovala. Ako rástla, cumlíček som jej dávala menej a menej, boli dni, kedy si naň ani nespomenula. Občas ho nájde v kope hračiek, ochutná, poctivo pocmúľa aj so zvukovými efektami (hmhmhmhm) a potom ho zahodí. Odúčanie od dudlíka sme teda, ani neviem ako, preskočili. No mám kamarátku, ktorej dva a pol ročný synček cumlík potrebuje, hlavne na spanie. Obe ešte dojčíme, ale keď dieťa plače, nemôžeme stále "ponúknuť prsník". Inak neznášam toto slovné spojenie asi odvtedy, ako mi ešte pred pôrodom v dobrej vôli radil môj kolega: "Cumlík dávať netreba, treba ponúknuť prsník!" Áno, táto veta zaznela z úst chlapa bez "prsníkov", a to priamo v pivárni na mojej rozlúčke s tímom pred rokom. A neuviedla na chvíľu do pomykova len mňa, ale aj zopár introvertných programátorov. Keď si na to spomeniem, pretáčam oči. 

Každá mamka aj dieťa je iné, preto si moja kamarátka so synčekom budú musieť prejsť svoju vlastnú cestu odúčania a nebudú prví ani poslední. No je dobré vedieť, že nesprávny cumlík môže viesť k potrebe zubného strojčeka či k dýchaniu ústami. U približne dvoch tretín všetkých detí, ktoré používali cumlík, sa vyvinul skrížený alebo otvorený zhryz v dôsledku nesprávneho cumlíka. Teraz už vieme, že nejde iba o estetickú záležitosť – je to predovšetkým zdravotný problém. Deti zasiahnuté abnormalitami čeľuste často vykazujú silnú tendenciu dýchať ústami. Mozog bábätka tak nedostáva dostatočný prísun kyslíka, čo môže mať za následok poruchy pozornosti i nepokojný spánok. Hoci sa mu nie vždy prikladá dostatočná dôležitosť, správne dýchanie má na správanie, nálady a vývin bábätka veľký dopad. Dýchanie ústami vedie k nedostatočnému prísunu kyslíka do mozgu, čo sa môže odraziť na nepokojnom spánku i poruchách koncentrácie. V najhorších prípadoch vedie až k poruchám mentálneho vývinu. Dýchanie ústami je často spôsobené anatomickými nedokonalosťami zubov a ústnej dutiny ako skrížený zhryz či neprirodzene vysoké podnebie. Aj zlé držanie tela je v odbornej literatúre považované za možný následok dýchania ústami, spolu s poruchami reči a koncentrácie, hyperaktivitou a dokonca aj problémami so srdcom.

Práve tomu predchádza mäkký a anatomicky tvarovaný cumlík Curaprox, o ktorom som predtým nepočula ani ja. Až na víkende s Curaproxom v apríli, kde sme si spolu so skupinkou desiatich žien, ktoré vybrali prostredníctvom súťaže z Modrého Koníka, vypočuli a na vlastných deťoch vyskúšali, aké výhody má na prvý pohľad nenápadný cumlík CURAPROX oproti ostatným. Spĺňa podmienky tzv. biofunkcionality, čo znamená, že neovplyvňuje, nespomaľuje ani nenarúša vývoj detského chrupu. Tento cumlík vyvinul rakúsky ortodontista Herbert Pick, ktorý aj tak tvrdí, že najlepší cumlík je žiadny cumlík. Táto téma zasiahla doktora Picka najmä vtedy, keď sa skrížený zhryz vyvinul u jeho vlastného syna. „Bral som to ako určitú výzvu. Nielen ako otec, ale aj ako ortodontista. Chcel som vedieť, prečo vzniká skrížený zhryz a ako mu možno predísť.“ No sám priznáva, že niekedy to bez cumlíka jednoducho nejde, preto sa podieľal na vývoji takého, ktorý nenapácha žiadne škody. 

Deťom, ktoré nosia cumlíky pričasto, či pridlho, sa saním podnebie formuje do vysokej klenby, čo spôsobuje, že sa čeľusť vpredu zúži a zúbky nasmerujú dopredu. Vďaka krídelkám cumlík CURAPROX tlačí na čeľuste, čím si zubný oblúk zachováva pekný oblý tvar.

No Erinko sa my vcera Sam postavil v postielke a a onedlho aj zacne chodit 🙂

Chcete pripraviť sebe a svojim blízkym cez horúci víkend niečo osviežujúce a zároveň zaujímavé? Skúste túto nealko piňacoladu, úspech zaručený. 

Vyzerá to zložito, ale nie je...  

Začnite tým, že dáte zmraziť na kocky kokosový mlieko/drink pár hodín pred tým, ako chcete piňa-coládu robiť. Najlepšie deň vopred. Aspoň hodinku pred prípravou si zalejte popradský MATCHA čaj, ak nezoženiete môžete aj klasický zelený čaj. Je to novinka, ale postupne sa dostane do všetkých predajní. Prípadne sa dá objednať na popradske.sk.

Matcha je veľmi jemný prášok zelenej farby. Získava sa z lístkov čajovníka tradičným japonským spôsobom pestovania a úpravy, vďaka ktorému obsahuje až trojnásobne väčšie množstvo antioxidantov v porovnaní s inými čajmi. 

Obrázky vás postupne povedú, ako nápoj pripraviť. 

Otestovala som a zistila som, že by to chcelo ešte limetku...

Hladam mamicky z Partizanskeho na prechadzky s kocikmi  a sedenie na kavicke  byvam na sipku mam rocneho chlapceka a prestahovala som sa len v novembri .  🙂

Nedá mi nepodeliť sa o  môj dnešný búrkový zážitok, neviem či plakať, či smiať sa alebo zúriť. Večer,  keď som dožehlila tú veľkú kopu som si išla konečne o 10 tej ľahnúť, len čo som sa zakrila začal ten strašný uragán, tak som sa rozbehla zavrieť okná,  po tme, v obývačke okno dokorán,  nič sa nestihlo roztrepať. Z obývačky do spálne, utekám ratovať prádlo na balkóne ktoré nebolo zaštipcované.  Tam sodoma gomoga, všetko popadané, šnúry s prádlom pomotané, hlina z kvetináča na zemi, štipce vysypané, tak som začala zbierať prádlo, pozerám cez balkon či niečo nevyletelo, išlo ma tam vyniesť tak fúkalo a pršalo,  prádlo pozbierané,  a ide sa donútra. Hop, dvere nejdú otvoriť, myslela som, že ich len tlačí prievan, ale potom som pochopila, že dvere sú zatvorené. Hm čo teraz, vedela som, že je zle, za dverami v izbe spal malý, lebo vydrankal od tatka, že on bude spať v spálni, tato musel do detskej. A vteday sa to začalo, búcham na okno, aj keď som vedela, že zbytočne, ale dúfala som, že ked´ muž behá ešte po byte bude ma počuť. Ale nič.  Tak som začala búchať na stenu rukou ale teda riadne, potom metlou čo teda bol riadny buchot a musel to počuť celý panelák, po 15min som to v zdala, prešlapovala som na balkóne v nohavičkách a v tričku, začala mi byť riadna zima, pršalo, fučalo, blýskalo sa, ešte že som tam mala uteráky, tak som sa do jedného omotala a  rozmýšľala ako sa dobúchať vedľa na okno, nemala som šancu. Vykrikovať so nechcela, tá hanba. Ešte by aj policajtov zavolali 🙂 Ako na just hodinu na ulici žiadneho človiečika, už som mala nervy, triasol  sa mi žalúdok, čo tam budem robiť do rána, koľko tam ešte budem musieť stáť, prečo nikto nechodí. No mala som dosť. Po hodine búrka ustála a v tom sa objavila mladá žienka so psom - KONEČNÉÉÉ. Tak som na ňu zakričala , že potrebujem pomoc, dozvonila sa mužovi, a ten mi s úsmevom od ucha k uchu prišiel otvoriť, skoro som ho zab...........Že kde sa tam beriem, myslel že som v posteli,  keď začala búrka tak išiel okná ratovať, išli sme po tme tesne po sebe a on si myslel, že som pod paplónom , ja som nepočula , kedy zavrel dvere. Pýtam sa ho a nepočul si to trieskanie na stenu, no počul, ale šak čo by riešil nejaké búchanie, veď nech si o 11tej búchajú, no salamista, bola som riadne nasr........, triaslo ma , kríže ma boleli, hodinu som nevedela zaspať. Teraz sa na tom v robote bavíme, baby sa rehocú ako kone, ale včera  mi  tú hodinu v tej búrke na tom  balkóne  nebolo všetko jedno.

Máte dve možnosti. Buď áno, alebo nie. Byť tehotná je skvelé, alebo vôbec. Pozrite sa na to z tej lepšej stránky a myslite na pozitíva i  výhody. Hneď sa vám bude s bruškom ľahšie kráčať.

Tadá! Prvá ranná nevoľnosť za vami a vy už tušíte, čo za tým bude. A to je hneď prvá výhoda… Máte svoje malé, veľké tajomstvo… Jedine vy o ňom viete a  rozhodnete, či ho všetkým rozpoviete! Alebo si to necháte len pre seba? Manžel už možno tuší, no vám sa páči držať ho v napätí… Začína deväť, priam magických, mesiacov. Nerozjímajte zbytočne nad únavou, častými návštevami toalety, nechutenstvom a zmenami nálad! Poďte si to užiť.

Krásne ničnerobenie

Úplne sa uvoľníte. Spomalíte… Že je nákup ešte nevyložený, doma vás počkal špinavý riad a manželovi treba ožehliť košele? Ukazujúc na svoje bruško a s úsmevom na perách práve jeho poprosíte o pomoc. Po niekoľkých týždňoch máte šancu, že budete mať doma nového pomocníka v podobe vlastného partnera. Ani ste o tom netušili, však? Tehotenstvo robí aj s mužom divy! Ľahnite na gauč a pozrite si trebárs tento film. Byť tehotná je skvelé!

Nekonečné nakupovanie

Predstavte si deväť mesiacov nakupovania. Máte právo utrácať veľa a za všetko! Treba kompletne obnoviť šatník. Nie je nič horšie ako vyťahané, neforemné tepláky! Dnes už existuje veľa obchodov, špecializovaných práve na tehotenskú módu. Konečne máte možnosť do nich vstúpiť a vybrať si. Ak chcete ostať verné značkám, na ktoré ste boli zvyknuté aj bez bruška, nakuknite i tam. Stačí vhodný strih, či dĺžka a môžete byť razom šik. Nerozmýšľajte, či si nový model obliečiete raz, či dvakrát… Pamätajte, že teraz ste vy tie najobdivovanejšie a najkrajšie! Byť tehotná je skvelé!

Tehotenstvo nie je choroba! Túto vetu si za deväť mesiacov vypočuje nejedna tehuľka, a to aj niekoľkokrát. Faktom ale je, že tehotenstvo so sebou prináša viacero obmedzení. Inak tomu nie je ani pri cestovaní lietadlom. Čo všetko by ste mali vedieť skôr, ako sa rozhodnete vstúpiť na jeho palubu?

Kedy je lietanie bezpečné?

Tehotným ženám sa neodporúča letieť počas prvého a posledného trimestra, najbezpečnejší na pobyt v oblakoch je teda druhý trimester. Prečo je to tak? Zmeny tlaku pri štarte, pristávaní, ale aj počas letu, môžu pre vaše nenarodené bábätko predstavovať obrovskú záťaž. A to až natoľko, že v prvom trimestri môžu spôsobiť potrat a v treťom zase predčasný odtok plodovej vody a následný pôrod.

Nájdu sa samozrejme ženy, ktoré v tomto období tehotenstva leteli a všetko bolo v poriadku, no opatrnosť je určite na mieste. Pokiaľ je vaše tehotenstvo rizikové, alebo máte iné závažnejšie zdravotné problémy, ako napríklad vysoký krvný tlak, cukrovku a podobne, let lietadlom vám váš gynekológ s veľkou pravdepodobnosťou zamietne. No i v prípade, že všetko prebieha hladko, by ste sa mali o plánovanom výlete lietadlom poradiť so svojim lekárom a riadiť sa jeho odporúčaniami.

Budúcu mamičku v lietadle ohrozuje aj vyššie riziko vzniku krvných zrazenín, pri dlhších letoch aj nepríjemný a bolestivý opuch nôh. Treba preto myslieť na prevenciu, ešte kým ste na zemi.

Mnohé tehuľky sa obávajú prechodu cez detektor kovu. Dnes bývajú kontroly na letiskách veľmi prísne, a aj keď oznámite, že ste tehotná, nemusia vám tento úkon pred vstupom do lietadla odpustiť. Ak by tak urobili, prešacujú vás ručne, prípadne s ručným skenerom. Nech už budete musieť prejsť ktoroukoľvek z možností, obavy hoďte za hlavu. Tieto prístroje fungujú na úplne inom princípe ako röntgeny a nijako neškodia vám ani vášmu bábätku.

Predchádzajúci týždeň sa niesol v duchu Medzinárodného týždňa dojčenia.

Často krát sa skloňovalo heslo „Šanca pre dojčenie“  alebo u naších českých susedov „Šance pro kojení“.

Či už vonku alebo doma, dojčiace ženy sa občas stretávajú s nepochopením. Pritom podpora okolia, najmä tých najbližších, je významným faktorom, ktorý môže v dojčení pomôcť. Dostatok tekutín a pestrá strava je len zlomok toho, čo matka potrebuje. Dôležitá je aj pohoda a pokoj. Veď nenadarmo sa hovorí „krvi by sa mu nedorezal“.

Je to jednoduché a poznáte to aj vy.
Keď sa človek zľakne alebo je v strese, jediná tekutina, ktorá sa objaví je bohužiaľ pot. Ani na záchod sa Vám v tom momente nechce, krv Vám stuhne v žilách, v ústach Vám vyschne.  Chúďa mlieko v tých schovaných  mliekovodoch nevidíme, no ono tam je a správa sa rovnako ako ostatné tekutiny v našom tele. Nemali by sme to podceňovať. Kritické je, keď sa takto vystresuje mladá mamička ešte v pôrodnici, zdravotnícky personál jej toho stresu pridá, klesá jej sebadôvera v samú seba a vertikt je – mlieko nie je alebo je ho málo, bábätku nestačí, stále plače. Nehovorím, nie všetko je čiernobiele a nie každý problém sa dá vyriešiť jedným pekným úsmevom a pohladením. Bábätko však nemusí plakať len od hladu, ale aj kvôli tomu, že potrebuje cítiť blízkosť matky.

Po 9 mesiacoch v teple a tme, kde ho nadnášala plodová voda, kde dieťa cítilo a počulo šum krvi, tlkot srdca, pohyb čriev a tlmené hlasy z vonku sa zrazu ocitne niekde, kde je chladno, stále ho niekto chytá a prenáša, cíti váhu svojho malého telíčka, všade je svetlo, hlasné zvuky, musí sa naučiť dýchať, privolať mamičku, dať najavo, že je hladné, že je pokakané, je mu zima, že proste potrebuje niekoho, kto ho pohladká a uteší.

Pre mňa sa slová tohto týždňa – šanca pre dojčenie -  začínajú už v hlave matky.
Som tu pre teba- moje dieťa, nič nie je dôležitejšie, žiadne nepríjemné pohľady, žiadne nervózne osoby okolo, ani rady, ktoré na mňa v pôrodnici pozerajú z letáčikov.  Budem tu pre teba odteraz už navždy a pôjdeme spolu proti celému svetu.
Podpora, pomoc, pohoda a pokoj, to je to, čo potrebuje matka a aj dieťa, ktoré kopíruje matkine pocity.

Keď si budeme veriť, že niečo dokážeme, pôjde to ľahšie. 

Testovanie s CROCCO bolo pre mňa plné LÁSKY a zážitkov.  Svadba, rodina, priatelia, prázdniny. Ešte teraz, keď píšem túto recenziu, búši mi srdce, pretože vo mne doznievajú zážitky posledných dní. 

Kuriér totiž doviezol 7 balení mrazených koláčikov od spoločnosti MINIT Slovakia v čase, keď v našej rodine vrcholili svadobné prípravy, vydávala sa sestra. Koláčiky tak okrem mňa, mojich dvoch detí a manžela, testovala aj naša najbližšia rodina a známi. 

Testovali sme 7 príchutí: malinové, jahodové, marhuľové, čokoládové, nugátové kroasanty, oškvarkové a syrové pagáčiky.

V baleniach bolo cca 16 až 24ks, pričom každé balenie malo 500g.

CROCCO ušetrí čas, ale dajte pozor, ako tento ušetrený čas využijete.

Celá príprava je veľmi jednoduchá, stačí zmrazené koláčiky rozložiť na plech, predhriať rúru na 185 stupňov a cca 15-20minút piecť v rúre. A žiadne prípravy, nepotrebujete plný stôl ingrediencií, žiadne váženie, nečaká vás ani miesenie, ani kysnutie a ani veľké upratovanie kuchyne. Už si len vychutnávate teplé, chrumkavé a krehké pečivko - pri sladkých koláčikoch ich bohatú náplň, pri slaných kpagáčikoch zas výborne dochutené cesto s kúskami syra či oškvarkami, a samozrejme kocháte sa tou zlatistou parádou, ktorú ste upiekli. Lebo napríklad mne musí chutiť jedlo aj pohľadom, nielen jazykom. A keď si tie oči zatvoríte, môžete si predstavovať, že ste vo Francúzsku a jete typické francúzske kroasanty. Fantázii si medze nekladú 🙂

Osud nám zobral nášho milovaného syna. Nastalo obdobie temna. Môj život nemal zmysel ani smer. Nebrala som ohľad ani na dcérku, ktorá ma veľmi potrebovala. Nemala som silu ďalej žiť. Smútok ma celú pohltil až do poslednej bunky v tele. K smútku sa pridal hnev a beznádej. To všetko krásne čo sme spolu zažili, všetky spomienky, smiech, dotyky a život ako taký zmizol nenávratne v čiernej diere. Akoby niekto zobral čarovný prútik a všetko čo bolo doteraz zmizlo a neostalo nič len prázdno. Pre mňa všetko zomrelo a zostala len tma, ktorá ma požierala a ja som nemala silu sa brániť. Dostala som sa do stavu keď som všetko odmietala a to aj lásku dcérky a manžela. Myslela som si, že si ju nezaslúžim, obviňovala som sa zo všetkého čo sa stalo, čo sa mohlo stať a čo sa nestalo. Nenávidela som ráno keď som sa zobudila a noc keď som si vyčerpaná smútkom líhala. Chcela som odísť za synom, nemohla som bez neho žiť. Takže láska až za hrob. Až vtedy som si uvedomila, že potrebujem pomoc. Nemohla som ublížiť dcérke a manželovi svojim odchodom. Keby som sa vzdala, sklamala by som nášho syna. Nikdy nič nevzdal a so všetkým zápasil, vždy napredoval, hľadal lepšiu cestu, lepší svet. Dával nám silu a nádej aj keď ochorel. Chcel žiť a užívať si život naplno.

Tak som si začala hľadať pomoc a v Plamienku som ju našla. Rozhodla som sa pre niekoho kto má skúsenosti s ranami osudu a neodradila ma ani vzdialenosť na druhom konci republiky. Bez podpory manžela by som to asi nezvládla, vždy pri mne stál a podporoval ma. Na prvé stretnutie som išla s obavami. Nevedela som čo mám očakávať a či to má zmysel. No po stretnutí zo mňa niečo opadlo a cítila som sa ľahšie. Plamienok sa postaral aj o moju dcérku a ukázal mi cestu ktorou sa dá kráčať. Každým stretnutím krôčik po krôčiku sa mi dostalo pomoci na ďalšej ceste môjho života s krížom. Najprv som sa musela naučiť postarať sa o seba. Umyť sa, najesť, vyspať, obliecť a iné veci ktoré boli predtým bežné no stali sa nezvládnuteľné. Nedokázala som ísť sama nakúpiť ani nič vybaviť. Mala som tendenciu si všetko vyčítať a obviňovať sa. Každé sedenie ma posúvalo ďalej. Postupne som si začala všímať svet okolo seba. Naša záhrada sa stala mojou oázou pokoja. Zeleň ma upokojovala a prinášala harmóniu. Svoju myseľ som dokázala odpútať aj vďaka kráse prírody. Boli to drobné radosti, ktoré mi prinášali nachvíľu úľavu. Dokázala som sa tešiť z dcérky z jej úspechov a jej radostí. S Plamienkom som sa vrátila k činnostiam, ktoré mi robili radosť pred stratou. Neprestala som tancovať aj zato som Plamienku vďačná. Na tréningu si moja duša aj telo oddýchne, nachvíľu nerozmýšľam o ničom a sústredím sa len na tanec. Výčitky ma postupne prestali sprevádzať. Uvedomila som si, že môj syn ma ľúbil a nechcel aby som trpela, nechcel aby niekto z nás trpel. Láska k nemu tu zostala. Nezmizla, stále tu je a je jej toľko, že sa dá krájať. Dnes nemyslím len na stratu milovaného ale aj to aký skvelý a úžasný život sme mali s našim synom. Čo všetko úžasné sme spolu zažili, koľko lásky sme dostali. Okamihy radosti mi prináša aj vedomie, že bol s nami šťastný, jeho neodolateľný šibalský úsmev ma aj dnes dostane do kolien.

My sme len získali, obohatil náš život a urobil ho skvelým a nezabudnuteľným. To všetko za taký krátky čas, to sa niekomu nepodarí za dva životy. Plamienok mi pomohol vidieť to čo by som sama nedokázala vidieť v objatí smútku. Nevravím, že sa mi po líci neskotúľa slza, alebo, že neprepadnem zúfalému plaču. Ale viem a verím, že mi bude lepšie a slnko svieti aj pre mňa. Môžem smútiť ale môžem sa aj smiať a tešiť zo života.

Plamienok mi nepomohol len so smútkom a bolesťou, ale naučil ma aj ako žiť sama so sebou a vyrovnať sa s rôznymi etapami života a tým skvalitnil život aj mojim najbližším. Zato vďačím ,,mojej“ terapeutke Katke, ktorá ma celou cestou sprevádzala. S Plamienkom sme prešli kus cesty a ja sa budem snažiť nešliapnuť vedľa a keď sa to stane Plamienok je tu aj pre mňa. Za veľa vďačím aj mojej úžasnej rodine a mojim úžasným sestrám, ktoré mi pomohli v najťažších chvíľach života a vždy stoja pri mne. Bez nich by to bola oveľa náročnejšia cesta. Sú mojou prvou pomocou.

Pani M.

Keď už ste prežili ranné nevoľnosti a nadštandardne intímny vzťah so záchodmi v širokom okolí. Keď ste si už zvykli, že vy "skorovegetariánka" sa po večeroch kŕmite tlačenkou a domácou slaninou, či naopak z mäsožravca sa stal fanúšik ľahkých šalátov.  Keď si už muž zvykol, že ho v priebehu 5 minút posielate cvičiť a vzápätí po ňom hystericky kričíte, že či to myslí vážne, že vás chce nechať doma samú. Potom príde úľava, mierumilovný druhý trimester. Máte pocit, že môžete byť tehotná navždy. 

A potom sa začnú objavovať. Pokožka vás slabo šteklí, svrbí, máte ju jemnučkú, napnutú a vyhladenú ako detskú prdelku. Výjdete zo sprchy a v zaparenom zrkadle zbadáte prvú, takmer neviditeľnú čiaročku - striu - postrach tehotných.

Čo sú to strie a prečo vznikajú?

Strie alebo aj "pajazvičky" sú pruhy atrofickej a zvrásnenej kože. Spočiatku sa javia ako lineárne ružovobledé ranky, ktoré sa postupne vyvíjajú do mierne stiahnutých bielych jazvičiek.

Vytvárajú sa najčastejšie na bruchu, bokoch, na prsiach či v oblasti kĺbov. Ich vznik zostáva neobjasnený. Svoju úlohu v deštrukcii a úbytku kolagénových a elastických vlákien pokožky hrá v prvom rade genetika a v prípade tehotenstva predovšetkým mechanická námaha pri rýchlom zvyšovaní váhy a teda aj telesných proporcií. Z toho istého dôvodu sa môžu objaviť aj pri prudkom raste v puberte, priberaní ako takom, pri intenzívnom naberaní svalovej hmoty ale aj pri endokrinologických ochoreniach.

Dá sa im predchádzať?

Jedného dňa, mi prišla správa, že som bola vybratá na testovanie pečiva. Veľmi ma to potešilo, pretože tieto maškrtky si kupujeme vedľa nemocnice pri každej jej návšteve. Bolo zaujímavé poskúšať aj iné chute okrem tých "overených".

A tak teda, som čakala, kedy dobrôtky dorazia. Kde sa vzali, tu sa vzali, jedného pekného dňa, v bielej dodávke v kufri stáli. Muž, ktorý mi koláčiky odovzdal sa záhadne usmieval a skonštatoval, že ich mám uchovať v mrazničke. Asi som vyzerala hladne, ale naozaj som nebola a naozaj som ich do tej chladničky aj vložila 😊 (Nepožrala som ich nerozmrazené, ak si to nahodou ten pán myslel, prisahám!)

Prvý deň prežili v mrazničke bez útoku, ale už na druhý deň ráno manžel poškuľoval po chladničke. Vedela som koľká bije. Nebolo mi teda treba dvakrát hovoriť i keď sme boli v časovej tiesni, pretože sme sa už obliekali na cestu na huby. A tak som si povedala, že je tu prvý záťažový test, či to naozaj tie malé potvorky za tých 15 minút stihnú. 

Kým som nabalila veci, trúba sa rozohriala. Koláčiky som poukladala na plech a podľa návodu na 185 stupňov piekla 15 minút. Mne sa páči, keď jedlo lahodí aj očiam, preto som ich tam nechala ešte 3 minútky dopiecť navyše, aby boli krásne zlatisté. 

Tu je fotka croissantov po 15 minútach pečenia. 

Teda moje koláčiky sa už vždy všetky piekli na 18 minút. Upečené po 15 naozaj sú, ale mne by chýbala tá zlatistá farba na nich, ako keď ich také krásne kúpite v tom stánočku, čo vyvoniava široko ďaleko. 

Nestíhate variť? Muž má svoje dni? Prepadne vás nečakaná návšteva? Potrebujete deťom na chvíľu zavrieť pusu a zároveň im dopriať maškrtu? Alebo si chcete skrátka len tak na chvíľu a v kľude posedieť, zatiaľ čo sa raňajky či večera pripravujú samé?

CROCCO  je riešenie.

Mrazené koláčiky 7 príchutí - jahoda, malina, marhuľa, čokoláda, nugát, oškvarkový pagáč a syrový pagáč v 500g balení. Stačí vybrať z mrazničky, hodiť na plech bez akéhokoľvek rozmrazovania a za 15 až 20 minút(záleží asi od rúry) pri teplote 185 stupňov sú hotové. Sú to malé jednohubky akurát do ruky. Zoženiete ich v predajniach Tesco, Kaufland či Terno za 2,99€.

Keď som vyhrala testovanie produktov, okamžite mi prebehlo hlavou kedy čo ochutnám a ako čo a komu naservírujem.

Malinové na raňajky s dobrým kakaom. Čokoládové a nugátové mužovi na večeru. Jahodové a marhuľové vezmem na výlet. No a pagáčiky a syrové si dáme s kamoškou pri dobrom pivku. Toto naservírujem na takom tanieriku, toto v košíku, tu bude fotka v prírode, tu na balkóne, tam pridám ovocie, hentam lyžičku s džemom... Proste nech je to šmrncovné, štýlové a tip -top ako od profesionála a vám tečú sliny už len pri pozeraní fotografií. Také boli plány.

Testovanie č. 1 (mix)

Cely tyzden mam behacky okolo auta. Ked sa mi uz konecne podarilo zladit s mechanikom,nalozim vecer deti do auta a upalujem vybrat peniaze. Idem si najskor kupit cigarety, vytahujem kartu piiiip,zaplatene. Bezim do bankomatu. Cely cas rozmyslam nad tym,ako zaparkujem pred Slsp a nie VUB ,aby som neplatila za vyber v slovenskej sporitelni. Davam kartu Slsp do bankomatu a stukam. Ano ano,pin,jasne,natukam. Vyber ano,potvrdenka a cakam. Autorizacia neplatna. Hm,skusam znova,kurnik,asi som zabudla heslo,znova stukam,znova cakam. Nic. Autorizacia neplatna. Do riti!!! Zablokujem si kartu. Okey,kaslem na to,idem domov,pozriem sa na heslo a peniaze mu dam zajtra. Frcim okolo mechanika domov,ten len otvotene usta a doma tukam sms : Skoro som si zablokovala kartu,peniaze donesiem zajtra. Ach,cela nahnevana,volam na linku 0800 a cosi,ze co sa deje. Telefonujem samozrejme so strojom. Hm,tak toto asi ne. Vravim si,ze sak zajtra to skusim. Tak je teda zajtra,teda dnes. Ale ved ma chapete :D beriem penazenku,heslo si napisem na dlan a frcim do obchodu. Nakupim si, idem k pokladni a ze kartou prosiiiiiim(slusne som vychovana) :D strcim kartu a teta sucitny pohlad,ze zamietnuta. Pozriem este raz do penazenky a vtedy sa mi premlel cely zivot pred ocami :D :D ja som furt vsade chcela platit s kartou slsp. Ano,uz rok mame ucet vo VUB :D doslo mi to az ked som zbadala VUB kartu a aj pin sedel :D ja som na tej slsp asi este mala peniaze na cigarety bezkontaktne :D mna poraziiiiii :D tak vytahujem VUB kartu, vitazoslavne,ze skusime z tejto. A aj pin sedel. Zahravam to pred tetou,ze cosi mam s kartou a budem musiet do banky :D Hmmm, keby ma moj muz priviazal v kuchyni o stol,mala by som na krku menej trapasov :D :D

Bolo presne 6.marca keď som si na tehotenskom teste našla dve čiarky.Bola som neskutočne šťastná,3babatko sme s manželom veľmi chceli.Malo to byť ďalšie najkrajšie obdobie môjho života, lebo každé jedno tehotenstvo bolo pre mňa pekne aj napriek nevolnostiam. Veľmi sme sa tešili lebo sme sa plánovali presťahovať do nášho nového domčeka. V mojej myslí som si predstavovala aka budeme šťastná rodinka a budeme konečne sami len JA, MANŽEL,DCERKA,SYNCEK A NASE MALICKE BABATKO.Ked mi 28.juna na sone povedali, že to bude chlapček s radosťou som volala manzelovi,bol veľmi stastny.NIKTO by vtedy nepovedal, že presne o mesiac sa dozvieme tu najhoršiu spravu. A tak som začínala postupne kupovať výbavičku,keďže po synčekovi som mala väčšinou letné veci a po dcérke len ružové a keďže príchod noveho člena bol očakávaný na 8.novembera bolo treba teplejšie vecičky.Kocik bol prichystaný a dcérka sa velmi tešila ako bude bračeka kocikovat. 14.jul piatok večer vravím manzelovi,že nejako necítim drobčeka v brušku kopkat,a tak si vravím že možno len spinka. ráno som sa zobudila,ale stále som nič necitila, tak sme sa obliekli a išli na pohotovosť .Tam mi spravili CTG záznam a doktorka mi vraví:,,Veď aha teraz kopol to ste necítila?Vravím,že nie (aj keď dovtedy som vždy kopanceky aj keď také slabucke cítila).Takto mi to povedala ešte asi 8X.A tak som odchádzala s pocitom,že je všetko v poriadku.Preslo pár dní a ja volám doktorke,že pohyby stále necítim no tá mi povedala,že nemám stresovať že je možno len lenivejsi. Tak som sa snažila nejako na to nemyslieť,že možno si to len privolavam a drobček je v poriadku. Veď si o mne pomyslia že som nejaká narušená, že iba zbytočne stresujem. 28.jula som bola objednaná do poradne.Doktorka sa má pýta:Dominika stále necítite tie pohyby?? Vravím že nie.Vysetrila má zo spodu,všetko v poriadku,ale mám ísť na sono kvôli tým pohybom. Na sone som čakala skoro dve hodiny,bola som už nervozna.Zavolali má dnu,a vtedy sa to začalo.Doktor sa ma po 3minutach pozerania na monitor začal pýtať otázky typu:koľko máte detičiek,koľko majú rokov,či boli nejaké problémy v tehotenstve. Na všetko som mu odpovedala,tusiac už že niečo nieje v poriadku.Doktor na mňa pozrel a na tie slová NIKDY nezabudnem:MAM PRE VAS ZLU SPRAVU,POZERAM S KAZDEJ STRANY ALE NEVIDIM ZIADNY POHYB ZIADNU AKCIU SRDIECKA.JE MI TO LUTO VASE DIETATKO NEZIJE.V Tom okamihu sa mi zrútil celý svet,nič som nevnímala len plakala.Na chodbe ma čakal manžel s našimi dvoma detičkami.Nevedela som mu cez slzy ani poriadne povedat,čo sa stalo a prečo placem.On len nechápavo na mna pozeral a pýtal sa dookola čo ešte raz?? Nasledovala hospitalizácia,veľa vyšetrení,vyvolávanie pôrodu (podľa nich potratu,lebo že do 28.tt sa to považuje za potrat).Druhá najhoršia správa bola,že náš drobček je v brušku mŕtvy 2tyzdne.To bolo to moje ,,stresovanie,,podľa doktorov 😥😥.Boli to najťažšie dni v mojom živote,bez mojich najblizsich,s prázdnotou na duši a bolesťou na srdci. Pôrod mi vyvolavali od piatku ,ale nič sa poriadne nerozbiehalo,iba také slabucke kontrakcie ktoré aj tak po 6hodinach prešli.Modlila som sa ku Pánu Bohu, nech nemam aspon moc velke bolesti ked mi uz vzal moje babatko.V pondelok 31.jula som o 3rano pocítila malé prsteky na mojom pleci,o 4nastali kontrakcie a o pol 5 sa narodil náš chlapcek s mierami 33cm a váhou 880g(váha preto taká veľká lebo mal hrudnicek a aj bruško naplnené tekutinou).Chcela som ho aspoň vidieť pohladkať ho a rozlúčiť sa s ním ,ale pani doktorka mi ho ukázať nechcela,kvôli rozpadajucim sa lebecnym kostiam.A tak mi odišiel môj najmenší anjelik do neba,bez pusinky od maminky a s ním aj kúsok môjho srdiečka.Velmi nám tu budes chýbať anjelik. Ďakujem Pánu Bohu za to,že mám doma dve úžasné detičky a skvelého manžela,ktorý mi dodávajú veľa sily postaviť sa a ísť ďalej,veľa lásky a pochopenia v tomto najťažšom období.

LUBIME TA ANJELIK NAS A POSIELAME MILIONY PUSINIEK DO NEBICKA.MAMINKA,OCINKO,BARBORKA A PETKO. 💕💕

Sewas ženušky, 

Tak po predchádzajúcom testovaní mopu s odsávanie,ktorý som pre môj byt zavrhla,som sa rozhodla pre nový vysávač.

Toto je nezávislá recenzia, vysávač je môj za naše prašule, nie som žiadny oficiálny tester. 

Konkrétne je to model #karcher T7/1 eco!efficiency z radu profesionál. Je to kotlový, suchý vysávač. 

Technické parametre nájdete tu: 

https://www.kaercher.com/sk/professional/vysavace/suche-vysavace/kotlove-vysavace/t-7-1-eco-efficiency-15271450.html?utm_source=amp

Môj poklad bude mať o pár dní päť mesiacov. Samu seba sa pýtam, ako to mohlo tak rýchlo ubehnúť. Mohlo. Konečne sa začínam spamätávať a byť aktívnejšia. Týchto prvých pár mesiacov bolo v jednom kole o kŕmení, prebaľovaní, uspávaní, hraní sa, hľadaní všetkých možných informácií o kojení, umelom mlieku, nosičoch, fľašiach, plienkach a podobne. Pred tehotenstvom som pracovala ako finančný poradca. Niekedy sa mi zdá, že som prešla z jedného stereotypu do druhého. Ale pred Patrikom to bolo len o mne, prípadne manželovi. Teraz sa svet točí okolo malého sivookého chlapa. Jednoducho obdivujem mami, ktoré z pôrodnice vhupnú rovno do normálneho kolobehu, niektoré dokonca riešia prácu či koníčky. Ja som bola rada, že som bola schopná vyprať veci, osprchovať sa a postarať sa o dieťa.  V čom je môj život iný? Že už ani nie je tak môj ako skôr synov. Na záchod som prvé týždne chodila rýchlosťou svetla, jesť som jedla niekedy s bábom na sebe, inokedy popri chystaní umelého mlieka. Dnes je to lepšie. No pri návštevách sa občas prichytím, že počúvam len na jedno ucho a druhým sledujem drobca. Na materstvo podľa mňa žiadnu ženu nič neprichystá, žiadna sa nestane mamou pôrodom, ale tým, čo príde po ňom. Každá z nás si nájde vlastný spôsob, ktorým vychová deti. Páči sa mi myšlienka, že sa o skúsenosti a zážitky delíme. Preto som sa rozhodla, že aj ja občas prispejem 🙂 som  tiež MAMA. 

Pri príležitosti Medzinárodného týždňa dojčenia som si pre Vás, milé mamičky, oteckovia, babičky aj priatelia, pripravila rozhovor s laktačnou poradkyňou Ing. Janou Michálkovou. 

Janka sama dojčila dokopy neuveriteľných 10 rokov svoje 3 deti. Od roku 2010 je certifikovanou poradkyňou a pomáha mamičkám so správnym prisatím, komplikáciami pri dojčení  a teší sa s mamičkami spoločne z ich úspechov. Pri svojom poradenstve sa zaoberá prirodzenou polohou pri dojčení (známou tiež ako vertikálna, pololežmo, savčia, BN – Biological Nutrition…). Ako sama tvrdí, táto poloha je  praktická a predchádza problémom, ktoré sa pri dojčení môžu objaviť.

S Jankou sme sa rozprávali telefonicky a z pol hodinového rozhovoru boli telefonáty 2, ktoré trvali vyše hodiny a pol. Nebyť toho, že náš rozhovor prešiel do ďalšieho dňa a rušila som nočný kľud, rozprávali by sme sa hádam omnoho dlhšie. 

1.            Janka, ďakujem, že si súhlasila s týmto rozhovorom. Začala by som hneď s tou pre mňa najdôležitejšou otázkou. Aké sú výhody dojčenia?

Najdôležitejšou úlohou dojčenia je zabezpečiť, aby dieťa prežilo. Je to evolučná výhoda cicavcov, ktorá umožňuje prežitie mláďat i v období, keď samotná matka nemá dostatok kvalitnej potravy. Tak to zariadila príroda. Matke sa tvorí potrava pre jej dieťa, a tak dokáže uspokojiť jednu z jeho základných potrieb. Materské mlieko je potravou, ktorá pomáha vytvárať imunitný systém v brušku dieťatka a poskytuje správny stavebný materiál pre mozog.  Má vyvážený a  správny pomer tukov a živín.

Kontakt, ku ktorému počas dojčenia dochádza je nenahraditeľný. Vďaka fyzickému kontaktu sa u dieťaťa i u matky tvorí oxytocín, hormón lásky. Mozog  novorodenca je vyvinutý tak cca na 20%, v 2 rokoch asi na 80% a práve oxytocín zabezpečuje jeho optimálny rozvoj. Mnohé z funkcií mozgu dopĺňa telo matky, preto čím menšie dieťa, tým dôležitejší je fyzický kontakt – o matke a  dieťati hovoríme dokonca ako o diáde, nerozlučnom zväzku. Dojčenie ideálnym spôsobom dopĺňa nosenie.

Vedeli ste? Pečenie nemusí byť zložité... Stačí na to iba kuchyňa, správne prísady a mlsný jazyk. Potom už byt rozvoniava dobrotami a vaši blízky vás budú zbožňovať. Aspoň na chvíľu...

Čo vám poviem - testovali sme CROCCO od MINIT Slovakia. Mrazené koláčiky, úhľadne zabalené, chutné, chrumkavé, s množstvom plnky, vždy po ruke a rýchlo hotové.

Kuriér nám doručil 7 polkilových balíčkov, 5 sladkých a 2 slané príchute - malinové, marhuľové, jahodové, čokoládové, nugátové, syrové a oškvarkové.

Musím pochváliť ich tvar a veľkosť - do ruky a na jeden hryz 🙂

Počas dvojtýždňového testovania ma koláčiky, na moje počudovanie, veľakrát vytiahli z bryndy. Zistila som, že okrem toho, že sú mňam, môžem ich brať aj ako:

• záchranu (pre nečakanú návštevu),
• raňajky (od manžela),
• obed (ukusovátko s polievkou),
• darček (pre milovanú osobu),
• stredobod záujmu (našich psov),
• maškrtu (len tak pre mňa),
• úplatok (pre trucujúce dieťa),
• ...