V horúcich dňoch hľadáme množstvo tipov ako sa neprehriať a nespôsobiť si zdravotné problémy. Prečítajte si tie naše a potešte nás do komentárov aj svojimi.

• Ľadové obklady/sprcha. Obaja sú skvelými pomocníkmi v horúcom lete. Ľadové kocky alebo prúd studenej vody pustite na zápästia či lakťové jamky. Účinok budú mať všade, kde prúdi krv pri povrchu, napríklad aj na krku alebo v zákolenných jamkách.

• Voda v spreji. V predaji je množstvo vôd v rozprašovači, ktoré náš môžu schladiť. Alebo si môžeme spraviť vlastnú. Do malého rozprašovača (napríklad z použitej voňavky) dáme minerálku a vložíme do chladničky. Pred odchodom si ju len „šupneme“ do kabelky.

• Ventilátor a klimatizácia osviežujú ľudí v horúcich krajinách. Ventilátory už v súčasnosti zoženieme aj malé, ktoré sa zmestia do kapsy. Využiť sa dajú aj stolové ventilátory napojiteľné cez USB, s ktorými sa schladíte počas práce na počítači. Možností je mnoho. Klimatizáciu nemajú zatiaľ všetci, hoci jej využívanie stúpa. Teplota by však nemala byť priveľmi rozdielna od vonkajšieho prostredia, aby nenastal pri zmene prostredí šok. Odporúčajú sa rozdiely do 4-5°C.

• Tekutiny sú nevyhnutnou súčasťou každého dňa a to nie len v lete. 60% ľudského tela dospelého človeka tvorí voda, u detí je to dokonca viac. Preto sú na dehydratáciu náchylnejšie. V lete sú vhodné minerálne vody. Pozor si dajte na rozdiel medzi pramenitými vodami a minerálkami. Nie je to to isté. Minerálne vody obsahujú viac elektrolytov, ktoré vám takpovediac udržia vodu v krvi. Ak budete piť čistú vodu z vodovodu, tak vami len prejde. Dobrými tekutinami sú aj džúsy alebo letný čaj. Ak pijete príliš studenú vodu, schladenie je len dočasné. Organizmus začne produkovať teplo a vodu zohreje. Pri teplých nápojoch musí vyložiť energiu na schladenie. Výsledkom oboch je, že vám je teplo. Skvelým tipom na tekutiny je aj citronáda. Ľahko si ju pripravíte aj doma: zmiešate vodu, pár kociek ľadu, vytlačený citrón a niekoľko jeho plátkov a pár lístkov mäty. Môžete ju dosladiť troškou medu.

• Oblečenie na leto by malo byt priedušné, teplo zbytočne nedržať a malo by dobre sať pot. Tieto vlastnosti máva bavlna a ľanová tkanina. Na trhu už je slušný výber, preto by nemal byť problém vyhnúť sa nepríjemným umelým materiálom.

Prehriatie organizmu alebo odborne hypertermia je nefyziologické zvýšenie teploty organizmu spôsobené poruchami termoregulácie. Naopak, zníženie teploty nazývame hypotermia.

Viete aký je rozdiel medzi prehriatím a horúčkou?

Hypertermia (prehriatie) je spôsobené teplotou okolia a neschopnosťou tela ochladzovať sa. Na druhu stranu, klasická horúčka je spôsobená vírusom alebo baktériou, ktoré prestavia náš „termostat“ v mozgu (v oblasti zvanej hypotalamus), aby spravili prostredie nehostinným pre tieto potvorky. Po skončení infekcie sa „termostat“ vráti do pôvodnej teploty.

Hypertermiu rozdeľujeme do niekoľkých stupňov:

• Tepelný stres

Tento stav nastáva, keď teplota tela začne stúpať a nedokážete sa ochladiť potením. Môže viesť k nasledujúcim stavom ako tepelné vyčerpanie alebo úpal. Príznaky tohto stavu sú nevoľnosť, pocit slabosti, smäd a bolesti hlavy.

Aj keď sa pokladáte za tie najopatrnejšie matky na svete, pádu dieťaťa sa nikdy nedá stopercentne zamedziť. V rámci prevencie určite urobíte všetky možné opatrenia, aby k takému niečomu nedošlo, no napriek tomu sa to môže stať. Dieťa je tvor prirodzene zvedavý, túži objavovať, pohybuje sa rýchlo a nebezpečenstvo si nedokáže uvedomiť tak, ako my dospelí.

Nevinné pády

K pádom u detí dochádza pomerne dosť často, a to v rôznom veku. Keď sa učia chodiť, behať aj v neskoršom veku, keď ich túžba po dobrodružstve núti robiť rôzne nebezpečné kúsky. Väčšina pádov je nevinných, ich dôsledkom sú len malé odretia a modriny. Takému niečomu sa nevyhne žiadne dieťa a v podstate k detstvu patria. Nie sú úplne na škodu, učia deti pochopiť možnosť nebezpečenstva. Preto prílišná až úzkostlivá snaha rodičov ochrániť dieťa aj pred bežnými malými pádmi nie je vždy žiadúca.

Čo ak je pád vážnejší a spôsobí úraz

Horšie je, ak u dieťaťa dôjde k pádu vážnejšiemu, stane sa úraz, ktorý môže mať silný dopad na jeho zdravie či dokonca život. Stať sa to môže každému napriek všetkým preventívnym opatreniam, preto nemá význam trápiť sa v danom okamihu výčitkami. A nie je na to ani čas. Dôležité je správne sa v danej situácii zorientovať.

Keď rozhodujú sekundy

Niekedy sa stane, že hoci túžite mať detí ako maku, nejako sa nedarí. Biologické hodiny tikajú ako divé a detská postieľka je stále prázdna. Vtedy nie je naškodu prírodu trošku postrčiť a vyskúšať možnosti, ktoré ponúka moderná medicína. Jednou z nich sú prírodné tabletky na podporu plodnosti od Kiwu Wuki

Zastavte sa, dýchajte, majte nadhľad

Všetky páry, ktoré sa už dlhšie neúspešne snažia o otehotnenie, by sa na chvíľu sa zastaviť, zhlboka sa nadýchnuť a pokúsiť sa pozrieť na svoju situáciu s nadhľadom. Zdravie a plodnosť stojí na niekoľkých pilieroch: zdravá výživná strava, pevné a pružné telo, a vyvážená pozitívna (a ideálne aj spokojná) myseľ. Všetko, čo prospieva nášmu zdraviu, vitalite, pomáha nám dopĺňať živiny, energiu, dodáva nám optimizmus a radosť zo života, to je zároveň dobré aj pre našu plodnosť.

Vsaďte na tabletky s prírodným zložením

Vďaka pozitívnemu nastaveniu a prírodným produktom je možné zlepšiť plodnosť do takej miery, že nie je potrebný zásaha lekára, umelé opladnenie. Dosvedčiť to môžu destiaky párov, ktoré otehotneli vďaka prírodnej liečbe a ktorým prírodná liečba pomohla k uzdraveniu a otehotneniu.
Môžeme povedať, že na chronické zdravotné problémy a prevenciu je najlepšou voľbou práve prírodná liečba. Dokáže efektívne zvládnuť rôzne gynekologické infekcie, nepravidelnú menštruáciu, poruchy funkcie štítnej žľazy, autoimunitné poruchy, syndróm polycystických vaječníkov (PCOS), endometriózu. S pomocou prírodnej liečby je možné vyriešiť alebo aspoň čiastočne zlepšiť aj neplodnosť u mužov, neplodnosť z neobjasnených príčin, opakované potraty, zníženú kvalitu vajíčok, predčasnú menopauzu a niekedy sa podarí aj spriechodniť zablokované vajcovody alebo semenovody.

Ak sa ani vám nedarí počať vytúžené bábätko, skúste siahnuť po tabletkách na podporu plodnosti s prírodným zložením od Kiwu Wuki, ktoré nájdete na www.otehotnenie.sk

Ahojte,

dovoľte aby som sa Vám predstavila ako Ambasádorka BILLA.

Volám sa Radka, mám dve deti a momentálne som na materskej dovolenke.  Pred materskou dovolenkou som pracovala na plný úväzok a tak ostávalo málo času na trávenie s dcérkou a manželom. Teraz si naozaj všetok čas strávený s rodinou užívam. Paradoxne varenie, ktoré ma počas zamestnania neskutočne otravovalo a radšej som volila obedy a večere v reštaurácii, ma dnes napĺňa. Rada sa pozerám na šťastnú tvár dcéry, keď spravím jej obľúbenú nátierku, palacinky a kopu ovocia alebo len obyčajnú zeleninovú polievku. Teraz, keď mám doma aj polročného chrústika, všetky prvé príkrmy mu s radosťou pripravím za pomoci mojej šikovnej dcérky. Okrem trávenia času v kuchyni si rada prečítam dobrú knihu alebo posedím s priateľkami pri kávičke.

Supermarket BILLA sa stal mojím obľúbeným obchodom. Keď som bola malá som sa neskutočne tešila na nedeľu. Prečo? Pretože v tom čase obchody v nedeľu boli zatvorené. V susednom meste už bola BILLA a ja som sa mohla v škole pochváliť, že ÁNO my sme boli v obchode v nedeľu. Pre niekoho smiešne, no pre mňa to bolo vtedy úžasné a dodnes rada spomínam na to chvenie v brušku, že už zas pôjdeme do toho veľkého žltého obchodu. Časom sa supermarket otvoril aj v našom meste na sídlisku, kde som vyrastala. S maminou sme tam dokázali stráviť veľa času. Vtedy to bolo iné, také nepoznané. Dodnes pri návšteve obchodu tieto pozitívne pocity ostávajú. Pre naše deti sú nákupy v takýchto supermarketoch bežné, no vtedy to tak nebolo. Už vtedy sme tam mali obľúbené potraviny, podaktoré zmenili svoju receptúru, ale nájdem tam dodnes pár typov, ktoré mi chutia stále rovnako. Mojím cieľom je predstaviť vám supermarket  BILLA možno z iného pohľadu. Z pohľadu spotrebiteľky, ktorá rada nakupuje kvalitné potraviny za prijateľné ceny. Vždy tam nájdem to, čo potrebujem kvalitné slovenské mäso, chrumkavé pečivo a v neposlednom rade zeleninu a ovocie od slovenských dodávateľov.

Budem sa snažiť včas reagovať na Vaše podnety v príspevkoch, prezentovať produkty a novinky BILLA, aby Vám nič výhodné neuniklo. Počas môjho „ambasádorovania“ moja práca bude spočívať v pridávaní vlastných skúseností, súťaží, skúšaní nových receptov a mnoho ďalších zaujímavých aktivít.

Veľmi sa teším na vaše skúsenosti s výrobkami BILLA a taktiež na recenzie. Privítam kladné ale aj záporné ohlasy.

Slavkovský štít. Milujem Tatry a turisticky mám prejdené mnohé tatranské vrcholy, no Slavkovský štít ma nikdy nelákal a vravela som si, že ho oželiem a nebude mi vadiť, ak nebudem mať zárez z výstupu naň. Odrádzal ma zdĺhavý, monotónny, takmer päťhodinový výstup. To som ešte netušila, že si ho tento rok vybehnem, a to doslova, v priebehu ôsmich dní hneď dvakrát. A to všetko vďaka úžasnej skupine na Modrom Koníku s názvom TEKMAR – vaša zabalená energia https://www.modrykonik.sk/group/9546/ . Ale poďme pekne po poriadku.

Do skupiny som sa pridala ako bežkyňa, ktorá hľadala nejakú inú, zdravšiu alternatívu ku klasickým doboškám a čokoládam, ktorou by sa mohla odmeňovať po výkonoch a dopĺňať energiu zdravou formou. Bola som príjemne prekvapená, ako skupina aktívne žije cvičením, behaním, rôznou inou aktivitou a súťažami o srdiečka, ale aj o samotné tyčinky TEKMAR. Jedného dňa som si našla súkromnú správu od ambasádorky skupiny, Mirky. Oslovila ma s ponukou štartovať na preteku Tatranská Šelma VERTICAL Slavkovský štít, 2452mnm, aj keď registrácia už bola dávno zatvorená, lebo limit 200 štartujúcich sa dávno naplnil. TEKMAR, ako jeden z hlavných sponzorov súťaže, mal možnosť doplniť štartovú listinu o svojho pretekára. Nebudem klamať a poviem, že som sa cítila veľmi poctená a polichotená touto ponukou, no zároveň som si nebola istá, či by som to zvládla. Beží sa 7km do vrchu s prevýšením 1400m a časovým limitom 1hod 58min. Mala som síce za sebou niekoľko pretekov do vrchu, no nie až s takými náročnými parametrami. Mimochodom, Tatranská Šelma VERTICAL je najnáročnejší beh do vrchu v rámci Slovenska a Strednej Európy. No ponuka zúčastniť sa ma veľmi lákala, a tak som súhlasila. TEKMAR nakoniec vybavil až dve registrácie pre nás členky skupiny, a tak sme sa mohli navzájom ťahať a motivovať. Bolo skvelé sledovať, ako nám ostatní členovia skupiny fandia, povzbudzujú nás a vkladajú do nás dôveru.

Mali sme ešte dva a pol týždňa na tréning. Nie je to veľa, no každý nastúpaný meter v nadmorskej výške sa ráta, ale ak by sme nemali čo-to v kopcoch už odbehané, asi by sme sa na to nedali. Týždeň pred pretekom mi kamarátka navrhla, aby sme si vyšli Slavkovský štít tréningovo. Súhlasila som, aspoň som si prešla trasu a vedela som, čo nás bude o týždeň čakať. Vybehla som v čase 2:20 a bolo to náročné. Vedela som, že zlepšiť sa o 22 minút bude takmer nemožné, ale povedali sme si, že urobíme všetko pre to, aby sme sa k časovému limitu aspoň čo najviac priblížili. Žienky v skupine nás aj naďalej povzbudzovali a dodávali sebavedomie. V priebehu týždňa prišiel na rad ešte jeden krátky tréning do kopca, a potom už len regenerovať a ladiť formu pred pretekmi.

Prišiel deň D a my sme sa ako ambasádorky TEKMAR postavili na štart za klub TEKMAR. Do Smokovca sme dorazili v predstihu, aby sme sa stihli ešte posilniť TEKMAR tyčinkami a poriadne sa rozbehať a rozcvičiť. Striedali sa v nás pocity vzrušenia a nervozity, počasie bolo krásne a atmosféra pretekov úžasná. Slnko však začínalo páliť, a ja som mala obavy, či zvládneme to, čo sme si zaumienili – prvý úsek, ktorý vedie lesom, a je najbehateľnejší, vybehnúť čo najrýchlejšie, a potom už len šliapať v slušnom tempe hore, bez zbytočných zastávok. Prvá zastávka bola až v pásme kosodreviny, na Slavkovskej vyhliadke, kde bola zároveň aj občerstvovacia stanica. Pár hltov vody a ideme ďalej.

Čím vyššie sme boli, tým menej slnko pálilo, no zároveň tým ťažšie sa šlo. Nadmorskú výšku je veru cítiť. Odkrývajú sa nám nádherné výhľady a scenérie a onedlho sa nám odhaľuje aj vrchol Slavkovského štítu. Je ešte dosť ďaleko... Približne v oblasti Nosa cítim, že ma nohy prestávajú poslúchať a prichádza na rad energetický gél a ďalší poriadny dúšok vody. Rýchly cukor dodáva svalom potrebnú energiu na prekonanie posledného úseku.

Na vrchol prichádzame v čase 2:06, osem minút po časovom limite, no spokojnosť je na mieste, lebo je to zlepšenie o 14 minút oproti výkonu spred týždňa. A tam hore prichádza eufória, radosť, že to máme zdarne za sebou, a kochanie sa úchvatnými výhľadmi na okolité štíty – Lomnický, Pyšný, Ľadový, Gerlachovský. V diaľke vidno aj Rysy a Východnú. Najkrajší pohľad sa však otvára do Veľkej Studenej doliny.

Pamätám sa, ako mi pred pár rokmi kolegyňa položila na stôl modrý KeepCup ekopohár s viečkom na kávu, pretože sa už nemohla pozerať na to, ako deň čo deň naklušem do officu s plastovým kelímkom bezkofeínového latte od Starbucksu. Pekne som sa poďakovala, urobila si doň kávičku v práci, ale nabehnúť s ním do coffeeshopu a nechať si urobiť latte doňho mi pripadalo trápne. Až keď mi Debs ukázala fotky plastov na hladine oceánu, ktoré spolu s ďalšími dobrovoľníkmi lovili v čase svojej súkromnej dovolenky, pochopila som, čo mi chce povedať. Každý kus plastu, ktorý používame, musí niekde skončiť. A keďže sa plast výborne osvedčil hlavne na jednorázové účely, odpadu zatiaľ len pribúda. A najlepšie sa ho zbaviť tam, kde ho nikto nevidí, napríklad do mora...

Naša generácia nebola vychovávaná v duchu potreby recyklovať kvôli životnému prostrediu. Za socíku sme recyklovali, lebo nebolo na výber. Na nákup sme nosili

skladaciu sieťku (doteraz nechápem, ako sa celý nákup vošiel do tej sieťky), Salvatorku sme kupovali zásadne v sklenenej fľaši, papierové sáčky boli samozrejmosť. Nosila som šaty aj peračník po sestre - aj to je istá forma recyklácie, v tom čase veeeľmi neželanej. Do sáčku od mlieka mi mamka ešte pár krát zabalila desiatu, všetko sa využilo. Nikdy nás netrápilo, kde odpad skončí, zdalo sa, že spaľovne stíhajú páliť a kontajnery neboli nikdy tak preplnené ako teraz. Dnes pripadá 329 kíl odpadu na priemerného Slováka ročne, z čoho väčšina končí na skládkach. To nás zaraďuje na chvost Európskej únie. 

My ľudia nie sme zákerní ničitelia Zeme, mnohých z nás totiž ani nenapadne sa zamýšľať nad tým, kde skončí napríklad taká zubná kefka, keď ju vyhodíme do koša. Určite by sme na odpad, jeho dopad na životné prostredie a jeho recykláciu hľadeli inak, ak by sa tomu venoval dostatočný priestor v škole, ale hlavne, ak by nám to vysvetlili rodičia. Jedna vec je vysvetliť a druhá tak žiť. Ak rodičia neseparujú odpad, lebo veď "našich pár odpadkov predsa životné prostredie aj tak nezachráni", ťažko čakať, že si tento zvyk osvoja deti, keď vyrastú. Navyše vyhodiť takú kefku do žltého kontajnera nestačí. Napríklad kefka Curaprox je z polypropylénu (značka PP), vlákna z iného plastu – polyesteru. To je kombinácia, ktorú u nás nikto kvalitne nevyseparuje na jednotlivé plasty, a preto sa nerecykluje. Vedeli ste o tom? Ja nie. Na zhodnocovanie plastov nám chýbajú kapacity. Vo väčšine miest sa z kopy vyseparovaných plastov vytiahnu tie najhodnotnejšie a zvyšok sa podrví. V minulosti putovala skoro všetka drť do cementární, no dnes tie naše spaľujú zväčša rakúsky odpad, pretože Rakúšania zaň dobre platia! Náš plastový odpad, vlastne surovinu na energetické využitie, berú len vtedy, keď im chýba. Inak ide na skládky.V Rakúsku sú totiž skládky zakázané alebo veľmi drahé. 

Ľudia sú často nepoučiteľní, ale ak by začali ekologicky vyrábať firmy, uvedomujúc si, že ľudia nikdy nebudú dôkladne recyklovať, situácia by sa mohla zmeniť rapídnejšie. Našťastie aj na Slovensku pribúdajú malé aj väčšie spoločnosti, ktoré zmýšľajú enviromentálne a neváhajú investovať do ekologickejších produktov. Jednou z takých je aj značka Curaprox, ktorá tento rok prišla s programom Ekovír. Ten je snahou strhnúť čo najviac ľudí a firiem na cestu minimalizovania odpadu. Ekovír pozostáva z troch projektov; Kolokefka na recykláciu kefiek, Kancel bez koša, ktorý som si všimla na návšteve Curadenu v Bratislave a Curaprox Goes Green, čo je pokus o navrhnutie čo najekologickejšej kefky, na ktorom sa podieľajú svetoví vedci a inovátori. Kým sa im to podarí, projekt Kolokefka premení ťažko zrecyklovateľné plastové kefky na užitožné veci. Sympatické je, že iniciatíva prišla zo Slovenska a ich úlohou je dostať Švajčiarsko na svoju stranu, hoci to nebude lacné ani ľahké. A určite budú potrebovať aj našu pomoc. 

Neviem, či ste to vedeli, ale od júna 2017  urobíte veľmi dobre, ak použitú kefku Curaprox nezahodíte do koša, ale ju (vrátane detských kefiek a hlavíc na sonickú kefku) prinesiete do Smile Shopu. Tých je v Bratislave sedem, v Košiciach dva a po jednom v Banskej Bystrici, Piešťanoch, Trenčíne, Trnave, Nitre, Prešove, Poprade, Žiline, Michalovciach a v Prievidzi. Vsuňte kefku do Kefkovničky a gilotína jej odsekne zatiaľ nerecyklovateľnú hlavičku 🙂 Aj vaša kefka tak skončí ako materiál na výrobu jedného z košov na triedenie odpadu, ktoré darujú slovenským školám spolu s osvetou o potrebe recyklovať. Za vašu snahu pripojiť sa k boju za čistú planétu dostanete symbolickú zľavu 5 centov na ďalší nákup. Hlavnou motiváciou by však malo byť podporiť spoločnosť, ktorá vynakladá veľké úsilie, aby zmenila svet k lepšiemu a to tak, že začína sama od seba. 

Po maminkinom brušku sa stáva pre bábätko najbezpečnejším miestom jeho detská postielka, kde strávi veľa času spinkaním aj hraním. Musí to preto byť preň príjemné prostredie, z ktorého nebude mať obavu, ba práve naopak, bude sa tam cítiť úplne bezpečne a spokojne. K tomu mu môžete dopomôcť jedine Vy rodičia, a to výberom tej správnej detskej postielky. Ak sa rozhodnete pre nákup z www.trendovepostielky.sk, môžete sa spoľahnúť na veľký výber do každej detskej izby – elegantnej, grandióznej, veselej, rozprávkovej aj hviezdičkovej. Okrem toho je našou prioritou zabezpečiť bezpečnosť a maximálne pohodlie a komfort nášmu najmladšiemu klientovi. Preto je každá postielka vybavená 3 úrovňami nastavenia roštu, rovnako ako tri vyberateľné tyče z bočnej strany. Vieme, že okrem bezpečnostných funkcií postielky a musí byť aj pohodlná a mať príjemný vzhľad, preto sú postielky k dispozícii v mnohých atraktívnych farbách. Okrem toho sa vyznačujú vysokou precíznosťou spracovania o každý sebemenší prvok. Rozkošná grafika na prednej strane mnohých z našich postielok zachováva detský charakter izby a tým pádom príjemné prostredie pre Vaše dieťatko.

K postielke si môžete dokúpiť aj prebaľovaciu komodu alebo prebaľovací pult v rovnakom dizajne. A pre mäkké a pohodlné sníčky odporúčame sadu do detskej postielky z príjemnej 100 % bavlny, z antialergickou výplňou, bezpečným zapínaním návliečok na zips a krásnymi žiarivými či jemnými farbami.

Krásny pondelok všetkým,

s veľkou radosťou by som vám chcel predstaviť Ambasádorku BILLA. Obľúbené potraviny sa k vám budú prihovárať hlasom Radky, ktorú poznáte pod nickom @raduska12.

Kvalita a čerstvosť, to sú hlavné výhody, ktoré vám reťazec ponúka širokou ponukou. Veľké zastúpenie majú práve slovenské potraviny z našich polí, záhrad a od našich lokálnych dodávateľov. Radka bude pre vás vytvárať množstvo zaujímavých aktivít, aby vám to dobré, čersvé a svieže ukázala, predstavila vám svoje obľúbené recepty, ktoré pripravuje svojej rodine a v neposlednom rade vás aj zabavila.

Sledujte jej blog a určite sa zapojte aj do skupiny,  kde vás okrem dobrých a chutných receptov, budú čakať aj rôzne súťaže, upozornenia na zľavy a praktcké rady.

Radka, držím palce, bude to krásna (a veľmi chutná) spolupráca!

Povedali by ste na tieto letné drinky, že je to obyčajný čaj s medom ? Áno, je, len pripravený troška letnejšie. Ide o jednoduchú čajovú drť z neobyčajného čaju Maté. 

Má presne takú chuť, akú mám rada. Obsahuje maté, jablko, čierny čaj, ibištek a moju obľúbenú mätu. Mám ho doma už celé mesiace a ja som ho otestovala až teraz... To keby som vedela, aký je super, už dávno po ňom nie je ani krabička. Chuť je osviežujúca, mierne ovocná. No proste pre mňa Nr.1. 

Poďme na to. 

Čajové vrecúčka Maté čaju si zalejeme vriacou vodou a luhujeme cca 8-10 minút. Urobila som ho schválne silnejší a do tohto pohára som dala dve vrecúška. Ak máte radi ešte silnejší, môžete vrecúčka dlhšie lúhovať a získate výraznejšiu chuť. Keď vychladne, nalejeme ho do jednotlivých priečinkov na ľad a dáme zmraziť /min. 2hod./.

Maté má korene v južnej Amerike, kde dodnes patrí medzi najobľúbenejšie nápoje. Do Európy ho priviezol Krištof Kolumbus a hovorí sa mu aj „Poklad Indiánov“, pre ktorých je posvätný. Čaj z maté povzbudí vašu myseľ, posilní váš imunitný systém a pomôže odbúrať tukové bunky. Vyskúšajte tento životabudič, ktorý pre nás pripravili v kombinácii so šťavnatým jablkom. Chuť je osviežujúca, mierne ovocná. Čaj z maté vás povzbudí a dodá energiu na celý deň.

A máme ľadové kocky, ktoré rozmixujeme. 

Pridáme podľa chuti med, alebo cukor. Ja som dala troška domáceho púpavového medu.

Pekný,deň v prvom rade som to nikdy nemala jednoduché.Mám zdravotné problémy a nie veľmi rada o tom hovorím.Nemala som sa rada stále som na seba nadávala a negatívne som vplívala na ľudí okolo seba a roznášala som len negativizmus a nesprávne myšlienky o živote a len som sa ľutovala a.Jedného dňa ma to prestalo baviť a som si povedala že dosť, že ked sa chcem zmeniť tak musím v prom rade začať od seba. A mať rada samú seba. Tak neviem či je to zrozumiteľné,ale je to tak ako ako to cítim niekto to pochopí niekto nie. Je to na Vás,nečakám že ľútosť napísala som to preto že aby ste o mne tiež niečo vedeli aj ked to nie je asi zaujmavé. A ešte ktomu dodám že začala som vnímať inak život začala som sa zaoberať horoskopmi,zverokruhmi,astrologiuo a pozitívnym myšlienkam a pozitívnemu prístupu k životu.Tak posím prečítajte si to.Ďakujem.🙂 

Mnohé deti sa na príchod nového súrodenca do rodiny tešia už keď je v brušku. Chystajú pre neho hračky, rozprávajú o tom, ako vám budú so všetkým pomáhať. No realita je častokrát iná. Keď príde do domácnosti nový súrodenec, začnú žiarliť a až vtedy si uvedomia, koľko sa s jeho príchodom zmenilo. Ako si s novou situáciou poradiť?

Scéna, ako sa medzi sebou večne priečia dvaja súrodenci, neznie ako zo scifi filmu. Žiarlivosť a rivalita môže trvať rok, pokojne aj dlhšie. Niekedy dokonca úplne nevymizne celý život. Najviac sa však prejavuje práve pri malých deťoch. Starší súrodenec nechce akceptovať mladšieho, robí mu zle, nechce mu požičiať hračky. Nevie sa zmieriť s tým, že už všetky reflektory vašej pozornosti nesvietia iba na neho. Nuž, z postu najmladšieho sa ťažko odchádza. Je tiež prirodzené, že rodičia venujú mladšiemu dieťaťu, aspoň zo začiatku, viac pozornosti. Dávajú na neho väčší pozor, dieťatko je na rodičov väčšmi naviazané. Starší súrodenec sa potom môže cítiť odstrčený.

„Vo vyhrotených prípadoch môže dokonca nová situácia v domácnosti spôsobiť reverz vo vývine staršieho súrodenca. Začne sa pocikávať, nechce spinkať, je zlý, trucuje, robí vám napriek. Všetko sú to spôsoby, ako na seba upozorniť,“ približuje na fóre jedna mamina.

Ako na hojdačke

V mnohých rodinách sa situácia mení v závislosti od momentálnej nálady detí. "Niekedy sú úžasní a majú sa hrozne radi. Pekne sa hrajú. No dosť často starší otĺka mladšieho a berie mu hračky,“ opisuje situáciu ďalšia mamička na fóre.

"U nás je situácia podobná. Niekedy sa bozkávajú a stískajú, inokedy po sebe kričia. Ale asi to tak má byť. Ja sama mám 2 sestry a tiež sme si neraz skočili do úsmevu a štekali po sebe,"dodáva ďalšia. Niekedy zostáva len veriť, že časom a vekom ich táto detská rivalita prejde. No robiť medzi súrodencami večne policajta, rozhodne ani vám na pohode a pozitívnej nálade nepridáva.

Jedným z častých nepríjemných pocitov počas tehotenstva je tvrdnutie brucha. Objavuje sa najmä v pokročilom štádiu gravidity. Kedy je to normálny stav, sprevádzajúci tehotenstvo, a kedy by ste si už, naopak, mali začať robiť starosti?

Takzvané tvrdnutie brucha spôsobujú svaly maternice, ktoré sa svojimi ťahmi napínajú a spôsobujú nepríjemné pocity. Ide najmä o zvláštne napätie v bruchu, ktoré na dotyk výrazne tvrdšie, než zvyčajte. Súvisieť s ním môžu aj ďalšie sprievodné javy. "Tvrdnutie by som opísala ako kŕč. Začne sa mi horšie dýchať a brucho mám ako kameň. Musím sa zastaviť a predýchať to," popisuje jedna z tehuliek na fóre a s podobnými pocitmi sa pridáva aj ďalšia tehulka, Pavla: "Pri tvrdnutí je moje bruško úplne tuhé, ako keby bolo v kŕči a mierne to bolí. Väčšinou si musím napríklad ľahnúť a rozdýchať to."

Pozor na zvýšenú námahu

U mnohých nastávajúcich mamičiek sa vyskytuje pri zvýšenej záťaži, strese, námahe či pri zdvíhaní ťažších predmetov. Pozor preto na tieto činnosti! Podľa skúseností tehotných žien, niektorým stačí napríklad umývať riad, dlhšie stáť či luxovať, a brucho ich začne hnevať. Tvrdnutie sa môže zintenzívniť s blížiacim sa termínom pôrodu a súvisí s Braxton-Hicksovými kontrakciami.

Kedy problém neignorovať?

Občas je ťažké rozoznať, kedy ide o čosi vážne a kedy si stav netreba príliš všímať. Niektoré mamičky si tvrdnutie zamieňajú s nepríjemnými pocitmi pri nadúvaní či zlom trávení, ktoré sú v tehotenstve takisto bežné. Inokedy zas skutočne ide o tvrdnutie brucha, no v rámci gravidity v tolerovateľnej miere.

Počas letných dní je takmer nemožné ukryť sa pred neznesiteľnými horúčavami. Doma máme možno o stupeň menšiu teplotu ako je vonku a nech robíme, čo robíme, vzduch sa ani pri otvorených oknách a dverách nepohne. Pobyt v rozhorúčenom aute sa stáva neznesiteľný už odvtedy, keď do neho nastupujeme. Niet sa preto čo čudovať, že nás tieto dni lákajú k vode. Ani nevinné schladenie sa v bazené či v jazere však nemusí dopadnúť dobre.

Úpal a prehriatie nie je to isté

Kým k úpalu sa dopracujeme len pobytom na priamom slnku, prehriatie nám práve naopak hrozí v teplom a nevetranom prostredí. Keď k tomu pridáme ešte aj fyzickú aktivitu, nedostatok tekutín, tesné a nepriedušné oblečenie, problém môže byť na svete. Ako zistíme, čo trápi našeho drobca?

Pri prehriatí môže byť dieťatko unavené, bledé, malátne a celkovo zoslabnuté. Môže sa sťažovať na bolesť hlavy, potí sa, má zrýchlené dýchanie a pulz a pocit na vracanie. Horúčky sa môžu vyšplhať aj nad 40 °C a môžu ich sprevádzať kŕče.

Pri úpale bývajú horúčky o čosi nižšie, okolo 39 °C. Dieťatko sa môže sťažovať na bolesť hlavy, závraty a zvracia. Na rozdiel od prehriatia sa drobec nepotí, práve naopak, koža je suchá a väčšinou aj spálená od slnka. V závažnejších prípadoch hrozia aj kŕče a bezvedomie.

Ako podať prvú pomoc?

Diabetes I. typu postihuje čoraz viac detí v predškolskom veku. Skúsenosť s týmto ochorením majú aj mamičky na MK, ktoré radia, čo nepodceniť pri prevencii, aj ako sa s cukrovkou u svojich detí naučiť žiť.

„Ide o autoimunitné ochorenie, keď si organizmus, často po nejakom prekonanom ‘strese’, začne ničiť vlastné bunky. Imunitný systém sa 'poblázni' a tvorí protilátky proti svojmu vlastnému telu. Zatiaľ sa nevie, prečo u niekoho vznikne a u iného nie,“ popisuje na fóre jedna zo skúsených mamičiek a dodáva: „Najčastejšie ide o zlyhanie tvorby inzulínu v Langerhansových ostrovčekoch pankreasu.“

"Na vine nie je človek samotný. Skrátka je to choroba, ktorej sa dá ťažko zabrániť,“ dodáva na fóre Tanja.

Faktorov je viacero

Do istej mieri sa na vzniku diabetesu u najmenších môže podieľať genetika. Ak cukrovku máte vy alebo váš partner, je o to väčšia šanca, že s ňou bude zápasiť aj vaše dieťa. No ako dokazujú mnohé skúsenosti mamičiek, diabetes I. typu sa často objavuje aj u detičiek, u ktorých sa nikto v rodine s podobným problémom nestretol. Zažila to napríklad aj Ajka: „Moja dcérka má 6 rokov a má diabetes I. typu. Picháme jej teda inzulín už rok. Nie je to jednoduché, ale ani také hrôzostrašné. Zvykli sme si. Je to najmä o disciplíne a kvalite stravy, ktorú je. Spustila nám to štítna žľaza. Nikto v rodine doteraz cukrovku nemal."

S vlastnou skúsenosťou sa podelila aj Annika, u ktorej dcéry zistili diabetes I. typu, keď mala 4 roky: "Odvtedy sme na inzulíne, teraz je to už 8. rok. Je to veľmi náročné. Pritom nemáme v rodine nikoho, kto by mal cukor tohto typu. Dovolím si dať jednu dobrú radu - nedávajte deťom príliš veľa sladkostí. Radšej zvoľte ovocie. Nech si príliš skoro nezvyknú na sladké príchute."

Niektoré budúce mamičky sa už v závere tehotenstva nevedia dočkať, ako budú opäť makať na svojej predtehotenskej postave, iné sa k tomu chystajú už dlho dokopať. Pred tehotenstvom ste možno nemuseli chudnutie až tak riešiť, no teraz, keď sa na seba pozriete v zrkadle, hovoríte si: „Je čas s tým niečo spraviť!“ Ako ale začať, kde hľadať motiváciu a... ako vôbec schudnúť, keď dojčíte?

Niektoré ženy priberú počas tehotenstva viac, iné menej. Sú prípady, keď žena priberie aj 25 kíl, polovicu nechá v pôrodnici a druhej polovici sa do roka a do dňa bez väčšej námahy zbaví. A naopak tá, ktorá pribrala ledva 10 kíl sa ich nie a nie striasť! Každý organizmus je predsa individuálny.

Dajte tomu čas

Určite ste už v mnohých smeroch počuli o pravidle šestonedelia. Týka sa to aj chudnutia. Prvých šesť týždňov po pôrode je približný čas, ktorý vaše telo potrebuje na to, aby sa z pôrodu zotavilo a vrátilo sa späť "do normálu". Využite tento čas na zoznámenie sa so svojou novou úlohou matky a číslo na váhe zatiaľ príliš neriešte. Plne sa sústreďte na dojčenie, s ktorým tiež súvisí potreba prijať denne dostatočné množstvo kalórii, a to z plnohodnotnej stravy.

Dojčenie a diéty

Asi správne tušíte, že dojčenie a diétovanie spolu veľmi dokopy nejdú. Drastické diéty sú aj tak skôr neefektívne, a to nielen v období kojenia. To, čo teraz potrebujete, je zdravá, vyvážená a bohatá strava pre vás aj vaše bábätko. Takže ak už premýšľate nad diétami, počas plného dojčenia si nateraz nechajte zájsť chuť.

Prozaik, dramatik, režisér i výtvarník, pôvodne učiteľ slovenského jazyka a výtvarnej výchovy. Silvester Lavrík. Kto iný by mal zodpovedať otázku, prečo deťom čítať knihy? Alebo azda Hana Naglik, ilustrátor a autor detskej literatúry? Najlepšie obaja…

Hana Naglik je veľký, zarastený a večne zamračený chlap. Volá sa Silvester Lavrík. Napísal viac ako 20 divadelných hier a niekoľko zbierok poviedok. Knižne mu vyšla zbierka piatich drám pod názvom Hry, v roku 2011 aj román Zu. Najnovší historický román Nedeľné šachy s Tisom sa predáva vo všetkých kníhkupectvách. Založil vydavateľstvo Iron Libri a píše knihy aj pre deti. Jeho prvotina Ester a albatros získala titul Najkrajšia kniha roka a Cenu ministra kultúry za ilustrácie.

Spolu sme sa porozprávali o tom, aká dlhá by bola polička kníh za cenu umývačky riadu, v ktorých knihách sa dá len listovať, prečo deťom čítať a kedy nastane doba všeobecnej blaženosti.

Aké majú byť knihy pre deti? Jednoduché, pekné a skutočné?

            Užitočné. Forma primeraná obsahu, obsah zodpovedajúci forme. Knihy, ani ľudia, by nemali klamať telom, ak nechcú škodiť. Tie, ktoré lákajú čitateľa tým, že sa podobajú na cukrárenské výrobky a ponúkajú ad absurdum zjednodušené príbehy, sú možno atraktívnymi darčekmi, no s knihami v pravom slova zmysle majú spoločné len to, že sa v nich dá listovať.

Myslíte, že je veľa detských kníh?

Pred troma rokmi, keď sme ešte žili v Londýne, ma NutriBullet zaujal u môjho dobrého kamaráta. Am je dodnes môj "gadget guru" a práve na jeho odporúčanie som si zadovážila iPod, iPhone, Fitbit či JamBox v čase, kedy na Slovensku ešte neboli také rozšírené. Nikdy cez teleshopping nenakupujem, ale tentokrát som spravila výnimku a pred dvoma rokmi som si zakúpila tzv. Super mixér Pro Family, o sile 900 W. Nebol lacný, stál ma bezmála 150 eur. 

Prvé mesiace sme ho používali denne a vymýšľali sme si všelijaké smoothies. Neskôr som zistila, že perfektne rozmixuje aj čerstvý špenát s cesnakom, smotanou a múkou a odvtedy ho uprednostňujem pred mrazeným špenátovým pretlakom. Má oveľa výraznejšiu chuť a o farbe ani nehovorím. Oproti mrazenému tmavozelenému je ten čerstvý až krikľavo zelený! A tak sa u nás Nutribullet udomácnil aj pri príprave jedál. 

Po polroku používania sme okrem benefitov postrehli aj nejaké nedostatky. Spôsob, akým sa pohár upevňuje do mixéra nie je najšťastnejší. Na pohár sa totiž našrubuje viečko s nožmi, pohár sa prevráti a vďaka trom malým plastovým výčnelkom, ktoré sa pri pootočení dostanú do tých správnych dierok, sa mixér aktivuje. Teda žiadne gombíky, stačí pootočiť pohár. Na čo však príde používateľ až po istej dobe je, že malé plastové výčnelky nemajú dlhú životnosť a postupne začínajú odpadávať. Najprv jeden, potom druhý a keď sa odlomí aj tretí, mixér sa vám už ani nerozkrúti. Chvíľu sme uvažovali, či mixér reklamovať, ale nevedela som nájsť faktúru, tak sme sa vynašli inak. Rovnaký pohár sa dal za pár eur kúpiť cez AliExpress a tak fungujeme ďalej. Za 10 eur sa inak dá kúpiť aj na delimano.sk. 

Druhou nevýhodou je práve to nešťastné viečko. Musíte ho zatočiť dosť silno na to, aby vám tekutina z pohára nevytekala, keďže pohár je v mixéri dolu hlavou, ale zároveň nie tak silno, pretože sa často stáva, že potom nejde otvoriť. Možno to chce cvik, ale nám už párkrát džúsik vytiekol tam, kde nemá a čistiť zákutia samotného mixéra nie je jednoduché. Dva-tri krát sa mi stalo, že som uzáver utiahla tak silno, že som po 20-tich neúspečných pokusoch pohár otvoriť nakoniec počkala na manžela, ktorý sa tiež natrápil, kým to povolilo. 

Keď sa nám narodila pred rokom dcérka, tešila som sa, ako Nutribullet využijem na prípravu prvých príkrmov. Až kým som to nevyskúšala a Amálka dostala záchvat plaču. Na zvuk ručného mixéra aj vysávača bola zvyknutá, ale tento smoothiemaker je akoby až dvakrát hlučnejší. Ani dospelému nie je jeho zvuk príjemný. Preto, keď si pripravujeme smoothie teraz, držíme Amálku v inej miestnosti.

Napriek  týmto trom nedostatkom, ktoré sme používaním objavili, musím uznať, že momentálne je to určite jeden z najsilnejších a najefektívnejší smoothiemakerov na trhu. Má pekný dizajn a hodí sa takmer do každej kuchyne. Nože sú aj po dvoch rokoch stále ostré a posekajú nadrobno ešte aj semienka, ktoré si do nápojov pridávame. Aj vďaka smoothičkam sa mi po pôrode podarilo schudnúť viac než 10 kíl pod pôvodnú váhu, takže ho určite môžem odporúčať. Len ho nezapínajte keď dieťa spí. Prebudenie je totiž zaručené 🙂

Esenciálne oleje (silice) sú aromatické esencie,  získavané z rôznych častí rastlín: kvetov, výhonkov, ovocia, šupiek, kôry, koreňov, stoniek. Sú darom prírody a ľudstvo si ich váži už od staroveku. Aromaterapia doslovne znamená liečenie prostredníctvom vôní a je jedným z odvetví fytoterapie.

Veľa ľudí používa esencie iba na prevoňanie priestoru. No vôňa ukrytá vo fľaštičke dokáže toho neuveriteľne viac. Príroda nám ponúka esencie, ktoré môžu okamžite zmierniť fyzické symptómy a súčasne budú pôsobiť aj na emočnú a mentálnu rovinu.  V esenciách sú obsiahnuté všetky charakteristické vlastnosti rastliny a ich terapeutický účinok prebieha na vyšších (jemnejších) úrovniach, než účinok ľubovoľnej časti rastliny.

Ak je náš organizmus rozladený, vhodná esencia vie obnoviť správnu energetickú rovnováhu.

Esenciálne oleje sú prírodné organické látky. Majú jedinečné zloženie a vlastnosti rastliny, z ktorej pochádzajú. Sú zmesou stoviek aktívnych molekúl. Toto udeľuje éterickým olejom koncentráciu, rôznorodosť a už v jednej kvapke sa  ukrýva výnimočná energetická sila. Pri zmesiach túto silu vieme ešte násobiť.

Do krvného obehu sa dostávajú dvoma spôsobmi.

Cez dýchacie ústrojenstvo, alebo cez pokožku. Pri inhalácii sa vôňa najskôr dostane do nosa, odtiaľ putuje do krvného obehu a potom priamo k orgánom a centrálnej nervovej sústave. Preto vieme riešiť fyzickú a zároveň emociálnu príčinu problému.

 je hydratačný krém s najvýšším obsahom Aloe Vera gélu a to viac, ako 70% a antibiotickými vlastnosťami, vďaka propolisu.  

Aloe Propolis Creme obsahuje:

• aloe Vera gél - protizápalový a hojaci účinok, obsahuje histamín
• propolis -  prírodné antibiotikum a urýchľuje hojenie
• vitamín E – ochraňuje pokožku pred UV žiarením, napomáha pri boji s akné
• kyselina askorbová (vitamín C)
• extrakt z rumančeka pravého – napomáha pri kožných problémoch
• betakarotén (provitamín A) – odďaľuje starnutie pokožky a tvorbu vrások
• lanolín – redukuje suchosť pokožky
• extrakt kostihoju – účinný pri hojení rán, na bolestivé svaly a kĺby

Bohaté zloženie Aloe Propolis Creme má blahodárne účinky na pokožku a pôsobí na ňu vo viacerých smeroch a pomáha pri rôznych problémoch:

• psoriáze,akné,ekzémoch,tlmí pocit svrbenia vďaka histamínu obsiahnutého v Aloe Vera gély
• pri nachladnutí,suchej pokožke,popáleninách,uštipnutí hmyzom

hydratuje, vďaka propolisu, ktorý má antibiotické účinky, ukľudnuje – vďaka vitamínu E a provitamínu A, radí sa i medzi krémy vhodné pre masáž pre svoje husté zloženie a príjemnú vôňu, ja ho používam pri ženských problémoch hlavne pri mykózach a infekciách vnútorne ako čípok, deťom natieram na hrudník pri kašli, ale aj pri zaparenom zadočku u pliienkovaných detí

Rozhodli ste sa, že je najvyšší čas skoncovať s nosením plienok, alebo len uvažujete nad tým, kedy sa do toho pustiť? Ak to chcete stihnúť ešte tento rok, je najvyšší čas. Horúce letné dni majú v porovnaní s inými ročnými obdobiami jednu veľkú výhodu - drobca môžete nechať behať naholo, čím odbúrate opletačky s neustále zapnutou práčkou. Pri pocite chladu dochádza navyše k "nehodám" omnoho častejšie.

Vo viacerých kútoch sveta sa na deti v tomto smere vôbec netlačí. U nás je, žiaľ, realita iná a aj mamičky, ktoré sa rozhodnú pre odplienkovanie v neskoršom veku, sú často pod veľkým tlakom okolia. "Vy ste mali rok a už ste behali bez plienok," vyčíta vám vašu "pohodlnosť" mama. "Prečo ešte nedávaš krpca na nočník? Môj je už dávno bez plienok," uškŕňa sa vaša známa. Každé dieťa je iné, no najmä každá mama pristupuje k výchove a učeniu svojich detí podľa svojho najlepšieho svedomia a presvedčenia. Nech si hovorí, kto chce, čo chce, o tom, kedy a ako sa to udeje u vás, rozhodnete len a len vy a vaša ratolesť.

Nechajte to na ňom

Drobec sa jedného dňa zobudí a rozhodne sa, že plienku už nechce a hotovo. Tak toto je najideálnejší scenár a asi aj sen nejednej z nás. Možno si poviete, že takto to nemôže fungovať. Takéto situácie sa ale skutočne dejú, o čom svedčí skúsenosť mamičky zyko z fóra na Modrom koníkovi: "Ja som odplienkovanie nechala na deťoch samých. Nechcela som stresovať ich a ani seba. Starší syn mal plienky do 2 rokov a 8 mesiacov. Pekne v kľude zo dňa na deň bez nehody a už aj od prvej noci bez nehody. Mladší syn má ešte plienky, nechce na šerblík, ani na wc, plienka mu nevadí, takže zatiaľ to neriešim." Podobnú skúsenosť má aj luy: "Syn sa mi odplienkoval sám. Ukazovala som mu nočník, dávala ho naň, kričal, nechcel, úplne bol na nervy z neho, keď ho videl, vécko tak isto. Vzdala som to a veruže jedného pekného rána vstal, dal dole plienku a povedal ba, necem. Od tej chvíle rovno na vécko chodil a super. Do škôlky šiel už bez, mal 2,5 roka." Nájdu sa však aj mamičky, ktoré sú voči tejto metóde skeptické. "Ja na samostatné odplienkovanie neverím, resp. neverím, že je možné u každého dieťaťa. Ako dlho si ochotná s odplienkovaním čakať?", zapája sa do diskusie elephant. A to je presne tá otázka, ktorú by si mal položiť každý, kto sa rozhodne nechať odplienkovanie na samotnom dieťati. Do akého veku ste ochotní počkať a kedy sa nosenie plienok nestáva už len akousi pohodlnosťou dieťatka? Treba však uznať, že tento spôsob je zaručene najmenej stresujúci pre vás oboch.  

Učte sa od starších

Isto ste si už neraz všimli, ako mladšie deti doslova obkukávajú od tých starších. Inak tomu nie je ani v prípade chodenia na nočník či wc. Veď ako sa vraví, niekedy je lepšie raz vidieť, ako stokrát počuť. Môžete dieťatku týždne či mesiace rozprávať a vysvetľovať, na čo je nočník a čo sa má do neho robiť. Tlieskať si a tešiť sa, keď sa to podarí. No možno budete prekvapení, že stačí vidieť jedno cikanie staršieho súrodenca či kamaráta a drobec akoby zázrakom odhodí plienky aj sám. Svoje o tom vie aj sissy27: "Niečo tesne po 2. narodeninách sme boli na návšteve u susedov, mali o 4 mesiace staršieho drobca a ten od starších bratov odpozoroval cikanie, no a moja dcérka zase od neho. Prišli sme domov, zahlásila, že chce cikať na nočník ako on a odvtedy sa proste pýtala cikať, nemala jedinú nehodu. Samozrejme som jej sem tam pripomenula, že sa treba ísť vycikať (pred odchodom z domu, pred spaním), do ani nie dvoch mesiacov prestala aj plienka na noc - a nikdy som ju v noci nedávala cikať, jednoducho to prešlo. Nočník sme dovtedy mali doma, párkrát som sa jej spýtala, či nechce vyskúšať, ale nikdy nechcela, ja som ju nenútila (nevidím zmysel stráviť pol dňa sedením na nočníku a obdivovať to, čo sa v ňom objaví), žiadne stresy ani pre mňa, ani pre dieťa." A podobnú skúsenosť s tým mám aj ja - autorka tohto článku: "Staršieho syna som skúšala dávať na nočník, keďže mu nerobilo problém na ňom sedieť. No tiež som nebola za to, príliš na neho tlačiť, i keď moje okolie na to malo iný názor. Skúšali sme týždeň dva, a keď som videla, že to nejde, dali sme si čas a skúsili to opäť. No o veľkých úspechoch sme hovoriť nemohli. V lete, tesne pred dovŕšením 2 rokov, sme sa dohodli s kamarátkou, že zájdeme na kúpalisko. Jej o mesiac starší syn si stiahol plavky a vycikal sa pri strome. Keď to môj malý zbadal, išiel aj on a odvtedy chodil bez plienky."

Vraví sa, že dieťa by malo mať na sebe o jednu vrstvu viac oblečenia, ako máme my, dospelí. Platí to aj v lete? Čo na seba? nie je len večná otázka nás, žien... Pozrite sa, ako obliecť dieťa tak, aby ste predišli prehriatiu z tepla, alebo na čo myslieť, ak sa vonku ochladí.

#leto #starostlivost_o_dieta #materstvo #dovolenka #oblecenie #video

Tábor sľubuje zábavu, dobrodružstvo, hry, prekvapenia, ale vraj aj romantiku! Preverí ostražitosť a núti pohnúť i rozumom. Nič sa nesmie zabudnúť! Chce to zoznam!

                                              Hej, skauti, hor sa, volá deň.
                                              S nádejou na nás hľadí zem,
                                                 slnko už na cestu žiari,
                                              kráčajme s úsmevom v tvári!

Či vás toto čaká prvý, alebo poslednýkrát… Či dieťa vyšlete do dobrodružného, poznávacieho, alebo rozprávkového tábora… Či budete mať z neho malého skauta, alebo tanečníčku… Odfajkajte si:

Oblečenie na 1 týždeň

• 7 x spodná bielizeň
• 7 x ponožky
• 1 x pohodlné pyžamko
• 7 x tričko s krátkym rukávom
• 7 x tričko s dlhým rukávom
• 4 x tepláky
• 1 x rifle
• 1 – 2 x sukňu pre dievčatá
• 5 x krátke nohavice, šortky
• 2 x teplá mikina
• 1 x pršiplášť
• 2 x plavky
• 1 x šiltovka
• 1 x uteráčik
• 1 x osuška
• 1 x uterák k vode

Náš tip:

Pokles orgánov panvy, medzi ktoré patrí aj maternica, nie je výhradne chorobou starších dám ako sa to kedysi písalo v medicínskej literatúre. V súčasnosti  trpia poklesom maternice aj ženy v omnoho mladšom veku. 

Zistenie, že tam dolu nie je niečo v poriadku, môže byť pre ženu veľmi šokujúce. Medzi najčastejšie príznaky, ktoré dámy s diagnózou poklesnutá maternica uvádzajú, je pocit akoby im medzi nohami niečo prekážalo, dokonca im to v určitých pózach vychádzalo von, niekedy sa to dá aj nahmať, prípadne zatlačiť späť dovnútra. Pocity sú pri týchto ťažkostiach veľmi nepríjemné  a ženy majú strach z neznámeho.

"Aj ja mám takýto problém. Po pôrode, asi tak po 9-tich mesiacoch, som začala mať divný pocit v pošve ako keď si zavediete zle tampón a potom sa začína vytláčať von. Najskôr som nevedela čo to je, ale nakoľko som nosila  drobca na rukách a robila som aj iné namáhavejšie činnosti tak postupne som začala cítiť v pošve sval, nie veľký,  ale bol tam  a strašne mi to vadilo. Časom to klesalo stále nižšie. Bola som u gynekológa a ten mi povedal, že je to mierny pokles krčka maternice," popísala svoje zistenia mamička na fóre.

"Ja som ako keby niečo mala medzi nohami. Keď som sa pozrela zrkadlom, naozaj tam niečo  bolo,  zasunula som to dovnútra, ale veľmi som sa zľakla," podelila sa so svojou skúsenosťou s poklesom orgánov panvy iná žienka z fóra.

Pokles maternice, ktorý sa odoborne nazýva prolaps má viacero štádií. Pri čiastočnom prolapse vystupuje cez vývod pošvy len časť maternice, pri úplnom poklese sa maternica nachádza pod vulvou, čiže celkom vystupuje z otvoru vagíny. Pokles maternice je často spojený aj s poklesom vagíny, pri poklese prednej steny pošvy dochádza aj k poklesu močového mechúra a pokles zadnej steny pošvy je sprevádzaný poklesom konečníka.

V mladšom veku má vplyv na pokles maternice kombinácia viacerých faktorov medzi ktoré patrí vrodená slabosť väziva a svalstva malej panvy,  nadváha, viacero pôrodov alebo ťažké pôrody alebo príliš extrémne chudnutie.

Viete čo máte robiť, keď sa poraníte vy, vaše dieťa alebo príbuzný? Prebehnite si náš článok a uistite sa, že prvú pomoc ovládate.

Rezná rana

Snažte sa čo najmenej panikáriť. Rezné poranenia môžu byť dobre ošetrené aj doma. Väčšie poranenia si už vyžadujú prezretie chirurgom a zašitie.

Okolie rany očistite dezinfekčným prostriedkom, priložte sterilné krytie a pevne stlačte. Najlepšie o pevnú prekážku v tele, ako je napríklad kosť. Ak krv začne presakovať cez obväz, v žiadnom prípade obväz neodstraňujte, ale priložte ďalší a opäť zaviažte. Je výhodné poranenú časť tela zdvihnúť, aby do nej slabšie prúdila krv. Škrtidlo sa neodporúča!

Uhryznutie

Dávajte pozor na poranenia uhryznutím. Tie vypláchnite mydlovou vodou, najmä ak máte podozrenie, že zviera by mohlo byť besné alebo inak infikované. Takáto rana sa nešije, ale vyhľadanie lekára je dôležité pre možné následky.