Mám za sebou druhý pôrod. Pre mňa krásny, vysnívaný.

Po prvom pôrode som napísala dva články. Jeden o pôrode samotnom a druhý s odstupom času o tom, ako som pôrod vnímala po tom čase. Skrátka som si pripadala ako ovca, ktorá s maximálnou dôverou vložila do rúk život svoj aj svôjho prvorodeného. Celý prvý pôrod riadili lekári, bez toho, aby ma informovali o tom, čo ktorá látka (hlavne oxytocín) spôsobuje a čo ktoré vyšetrenie zahŕňa. A preto vznikol článok Pri druhom už nebudem ovca. A ani som nebola 🙂

Bola som 6 dní po termíne, keď som v utorok ráno absolvovala potermínovú poradňu. Vyliezla som na kozu a modlila sa, aby bol nález fajn a ja sa čoskoro rozsypala. Nemusím hovoriť, ako sa prenášajúca cíti. Ja som sa cítila hrozne. Keď mi lekárka zahlásila, že nález je veľmi pozitívny, potešila som sa. A potom sa ma spýtala:"Nechcete tu už dnes ostať, aby sme pôod vyvolali?" A vo mne v tú ranu stres a panika nakoľko vyvolávaný bol prvorodený a to bolo 16 hodín neznesiteľných bolestí, ktoré sa vďaka oxytocínu nedali predýchať. Živo som si na to spomínala, zatiaľ čo lekárka prehovárala moje telo bez duše k vyvolaniu. Zmraštila som tvár a pohotovo povedala:"Nechcem vyvolávať, dajte mi ešte čas." Lekárka to na mňa skúsila ešte dvakrát, či naozaj nechcem a potom mi len napísala do papierov, že ak neporodím do dvoch dní, vo štvrtok ráno sa mám hlásiť na príjem.

Odišla som spokojná domov a hlavne odhodlaná, že to spustím za akúkoľvek cenu. Popri kráčaní domov som písala na WhatsApp manželovi: "Nález je ok, ak neporodím do štvrtku, idem na príjem. Dnes ťa teda pozývam na štipľavú čínu a večer ma pomiluješ, žiadna romantika, proste splníme účel:D" Hneď mi volal. Milovať sa nechcel, mal pocit, že malému ublíži. Ale čínu prijal.

Doma som čo to porobila, ešte som zbehla na nákup, po prvorodeného do školky a potom šup na čínu. Tá mi teda vskutku nepripadala nijak pálivá, vzali sme malého na ihrisko a strávili pekný podvečer. O 19:00 sme prišli domov a ja som si začala hopsať na fitlopte, nejako mi sem tam stvrdlo brucho, tak reku vyskúšam. O 20:00 začali kontrakcie každých 8 minút. Slabé a o ničom a keďže som nevedela, ako začína normálny, nevyvolávaný pôrod, nebola som si istá, či sa to naozaj začína. A tak som si značila kontrakcie na mobile do aplikácie (ach tie moderné rodičky dnešnej doby:D).

O 22:00 som vyhnala chlapov spať, kontrakcie boli každých 6 minút. Manžela som upozornila, nech spí, že to môže trvať ešte dlho, ale aj razom. A tak šli. A ja som sa prechádzala po obývačke, počúvala som hudbu v MP3, žiadna ukľudňovačka, ale Despacito :D a podobné piesne. A tak som si aj fajne zatrsala:D Sama sebe som pripadala vtipne. Ale pomáhalo to. O 23:30 som zobudila muža, nech ide ku mne, začínala som byť vyčerpaná, kontrakcie každé dve minúty a pomedzi ne som sedela na gauči a podriemkavala. Ten už celý v strese, že poďme už nech nerodím doma. Tak som zažartovala, že vodu variť vie dať a čisté uteráky máme :D

Židovský obchodník Gustav Schwarzwald založil v Prahe v roku 1909 značku Primeros ako vôbec prvú firmu vyrábajúcu „pánsku ochranu.“ Na svoju dobu mal progresívnu zásielkovú službu s doručením až do domu. A išlo mu to dobre - „ochrana“ z prírodnej gumy pod značkou Primeros sa vtedy predávala nie len v celej rakúsko-uhorskej monarchii, ale aj v Paríži, Londýne a Chicagu. Odvtedy sa názov Primerosky používa ako všeobecný výraz pre kondómy.

V roku 2015 sa súčasný majiteľ firmy, Roman Kocián, rozhodol, že Primeros je potrebné prezliecť do nového šatu.

Vyhliadol si preto známého typografa Tomáša Brousila, ktorý vytvoril nové logo, a mladých dizajnérov Jakuba Korouša a Matěja Chaberu, ktorí sa popasovali s redizajnom obalov. Výsledkom je 9 nových charakterov prezervatívov Primeros, inšpirovaných diverzitou ľudskej sexuality a anatómie.

Pre každú niečo

V novej kolekcii má miesto extra tenký kondóm Innocent jemne voňajúci po ružiach, čierne sfarbený Black Hawk, ktorý má, rovnako ako Classic, anatomický tvar pre vyšší komfort, Safeguard s hrubšou stenou vhodný na „extrémnu záťaž,“ Tea tree s vôňou austrálského čajovníka, Passion so stimulačnými výstupkami a kokosovou vôňou, King size pre tých, ktorým príroda nadelila viac ako ostatným, Performax so znecitlivujúcim benzokaínom, ktorý oddiali mužské vyvrcholenie či Soft glide s extra lubrikáciou. Každý (a každá) si teda príde na svoje.

Buď sex positive

Ako sa ľúbia, starajú jeden o druhého a spoločne sa hrajú. Neviete sa vynadívať na svoje dietky a vravíte si, že oni boli to najlepšie rozhodnutie vo vašom živote. A len čo prekročíte prah detskej izby, začne sa ozývať krik, buchot a plač: „Mamííí, on mi robí zle! Mamííí, povedz mu niečo, zober ho preč! Neznášam ťa, bolo mi lepšie, keď si tu nebol!“ Tie slová vás na chvíľu zabolia, no vzápätí vás prepadne neskutočný hnev a zúfalstvo. „Čo mám s nimi robiť? Veď toto je už neúnosné! Prečo musia byť u nás takéto scény na dennom poriadku?“ hlavou vám behá jedna myšlienka za druhou. Súrodenecká rivalita je tvrdý oriešok, no nezúfajte, nie ste prvá ani posledná, kto rieši ako v takýchto situáciách zareagovať.

„Ja mám doma niečo podobné. Syn má 9 a dcéra 5 rokov. Bijú sa, nadávajú si a stále žalujú jeden na druhého. Je to hrozné a zároveň smutné. Istý čas syn hovoril svojej sestre, že ju nenávidí a nech sa vráti do nemocnice. Neviem ako na nich. Doma je len krik a ja strácam zdravý rozum,“ zverila sa na Modrom koníkovi zúfala mamina damainka.

„Aj u nás to je podobné. Niekedy sa bozkajú a stískajú ukážkovo a inokedy len počúvam - Viva vypadni, nechaj ma, si zlá a podobné veci. Krik, jej plač, no des. Ale asi to tak má byť. Ja mám 2 sestry a tiež sme si neraz skočili do úsmevu a štekali po sebe, občas sa aj riadne vyťahali za vlasy. Stále ho chválim, keď sa s ňou hrá alebo sú k sebe milí. Ale ja som si fakt myslela, že som asi sama, keď to riešim skoro denne, a že niekde robím chybu,“ pripája sa vinka.

Robiť doma policajta či nie?

Asi prvé, čo vám pri súrodeneckej hádke príde na um je: RIEŠIŤ alebo NERIEŠIŤ? Zrejme v tom mnohé maminy nemajú jasno. „Niekedy riešim, niekedy nie. Občas je to len hrešenie, občas zákaz obľúbenej činnosti alebo príkaz neobľúbenej,“ píše na fóre hujska. „Akurát som niekde čítala článok, že pokiaľ sa nebijú a nenadávajú si, tak do toho nezasahovať, nech si to vyriešia sami a povedať im, nech nechodia žalovať a neriešiť. Zasiahnuť, až keď to trvá strašne dlho, a keď sa začnú biť alebo si slovne nadávať,“ prispieva do diskusie geenna.

Niektorí sa rozhodnú, že nebudú pátrať po vinníkovi a spor zavŕšia rovným dielom pre každého, ako to robí aj svano: „Moji chlapci sa mlátili ako psi a aj si nadávali. Neriešila som, kto bol viac a kto menej na vine, pravdu by som sa nedozvedela. Takže, keď bol trest, tak pre oboch. Tak sa začali mlátiť potichu. Tak som utekala do izby, keď sa z nej ozývalo fučanie. Ale to bol raj na zemi oproti tomu, čo bolo v puberte. Dovtedy som netušila, koľkými spôsobmi sa dajú týrať rodičia. A moji anjelici teda boli riadne vynaliezaví.“ Monika1766 to už s vyšetrovaním vinníka vzdala: „Niekedy je to u nás psychiatria. Bitky, hádky, nadávky, pomaličky každodenné menu. Najprv som ich riešila, ale teraz som rezignovala a nechávam ich, nech si to riešia medzi sebou."

Ako sa ubrániť proti kliešťom? Je to vôbec možné? Tieto malé potvorky striehnu vo vysokej tráve a to nielen na lúkach, ale aj v mestských parkoch. Prenášajú choroby ako je kliešťová encefalitída a lymská borelióza. Prinášame vám niekoľko rád ako znížiť riziko nakazenia sa na minimum.

Zapamätajte si tieto tri veci:

1. Repelent
2. Prehliadka tela
3. Sprcha

Repelenty sú vynikajúci a cenovo dostupný vynález

Ak máte v pláne prechádzku na miesta, kde by sa mohli kliešte nachádzať, naneste si ich. Na oblečenie sú vhodné repelenty s obsahom látky Permethrin (0,5 %). Môžete ho pokojne naniesť aj na stany, ak vonku kempujete. Výbornou repelentnou látkou je aj DEET, picaridin, eukalyptový olej alebo 2-undekanon. Vždy si prečítajte návod na použitie, kde sú vypísané dôležité informácie o spôsobe použitia a možných alergických reakciách. Repelenty nepoužívajte na deti mladšie veku dvoch rokov a produkty s obsahom eukalyptu a PMD (paramentándiol) pre deti mladšie než tri roky.

Na prácu na lúkach si obliekajte dlhé nohavice alebo aspoň vysoké ponožky. Ak použijete svetlé oblečenie, skôr kliešťa zbadáte.

Pokožka malých bábätiek je obzvlášť citlivá a vyžaduje špeciálnu starostlivosť, najmä v prvých mesiacoch života. Špeciálne zaobchádzanie si vyžaduje aj neskôr, a to v prípade, že dieťatko trpí kožnými problémami, jeho pokožka je náchylná na ekzémy a iné kožné prejavy. Ako a v čom prať veci pre novorodencov a neskôr pre detičky s citlivou pokožkou? Nechajte si poradiť od iných mamičiek.

Opatrnosť zo začiatku nezaškodí

Najmä  počas prvých týždňov života dieťatka, ideálne aj prvý pol rok, na opratie postačujú špeciálne detské pracie prášky, ktoré sú šetrné k citlivej novorodeneckej pokožke, nezaťažujú ju, špeciálne nevoňajú, no zato vyperú aj väčšie škvrny. 

Okrem klasických práškov odporúčajú niektoré mamičky aj špeciálne mydlové vložky, ktoré oblečenie pekne vyperú a majú neutrálnu vôňu.

V rannom období by ste sa mali radšej vyhnúť napríklad aviváži, a to kvôli možnému podráždeniu detskej pokožky. “Aviváž sa už nežmýka z oblečenia tak dobre, ako prášok. Ak ju už používate, odporúčam dvojité plákanie a dlhý prací cyklus,” radí ďalšia mamička. Dvojité plákanie zo začiatku odporúčajú aj tie, ktoré aviváž nepoužívajú. “Náš starší syn mal problém s pokožkou. Prvá otázka kožnej lekárky bola, či používame aviváž. Deťom netreba zbytočne pridávať chémiu na telíčko,” dodáva iná mamička na fóre.

Po pol roku

Narodenie prvého dieťaťa je v živote ženy veľká udalosť. Čerstvé mamičky s príchodom bábätka  neprežívajú len radosť z drobného uzlíčka, ale aj starosti, ktoré súvisia s jeho starostlivosťou. Napríklad aj to ako ho obliekať počas teplých letných dní.

Súčasne trendy v starostlivosti o dieťa sú v mnohých smeroch úplne iné ako tie, ktoré boli zaužívané vtedy, keď  mamičkami boli terajšie babičky.  Názory na obliekanie malých bábätiek v letnom období, ktoré sú tak trošku v rozpore s logikou vedia pekne potrápiť nejednu mamičku. 

Ako obliekať bábätko cez deň

"Mám 3- týždňového synčeka a neviem, ako ho v týchto teplých dňoch obliecť, keď ideme von, prípadne autom. Doteraz som mu dávala bodynko s dlhým rukávom a polodupky, ale včera bol chudáčik strašne spotený a mám pocit, že mu bolo teplo," obrátila sa s otázkou o radu mamička na fóre.

V lete, keď sú dni naozaj veľmi horúce, ani pre malé dieťa nie je dobré ak mu je príliš teplo.  Tak ako dospelý človek aj ono sa pri vysokých teplotách cíti nepríjemne, potí sa, často sa mu na tele objavujú vyrážky (potničky). Mamičky radia dieťatku obliekať body s krátkym rukávom, opaľovačky alebo dokonca nechať ho len v jednorazovej plienke a prehodiť mu na nôžky bavlnenú plienku. Okrem toho treba dávať pozor, aby dieťatko nebolo v prievane alebo aby naň nesvietilo priame slnko.  Vysoké teploty sú pre dieťaťa nebezpečné a môžu spôsobiť jeho prehriatie. 

"Aj mne sa prvá dcérka narodila v máji, a teraz v máji sa mi narodí aj druhá bambuľa.  V lete môžeš dať dieťaťu krátky rukávček, nevidím dôvod, prečo, keď bude vonku 30 stupňov, by sa bábo malo pariť v tej horúčave. Pokiaľ nebudeš vystavovať dieťatko priamemu slnku, tak by malo byť všetko v poriadku. Vždy som dbala na to, aby na malú nesvietilo priame slnko, ani na nôžky. Keď mala oblečené len bodyčko, tak som jej na nôžky prehodila plienočku a týmto som ju chránila pred slnkom. Takisto som si kúpila slnečnú clonu na kočík, čo ti odporúčam, pretože sa na leto určite zíde a je to lepšie riešenie než prehadzovať plienočku cez striešku," radí mamička na fóre.

Tehotenstvo nie je choroba, aj keď má k nemu mnoho ľudí tendenciu tak pristupovať. Pre mnoho budúcich mamičiek je to však len výhovorka, prečo stráviť najbližšie mesiace na gauči pred telkou. Vedzte však, že ani vy sa po tom, čo sa na teste objavia dve čiarky, nemusíte vzdať svojich koníčkov. Ak medzi ne patril práve šport, fitness či akýkoľvek iný pohyb, nemusíte hneď automaticky so všetkým skoncovať.

Zrejme budete vo svojom okolí počúvať reakcie typu: „Ale vieš predsa, že to by si nemala... Teraz, keď si tehotná!“ Ak však pristupujete ku sebe aj ku vyvíjajúcemu sa dieťatku zodpovedne a racionálne, existuje množstvo vecí, ktoré môžete naďalej praktizovať. Stačí sa riadiť niekoľkými základnými zásadami.

Počúvajte vlastné telo

• Tak, ako každé tehotenstvo je iné, dokonca aj každý deň počas toho vášho tehotenstva, môže byť iný. Raz prekypujete energiou a ani poriadne neviete, že ste v druhom stave, inokedy ledva vstanete z postele a nič sa vám nechce. Preto sa počas tehotenstva do ničoho nenúťte. Zvykli ste trénovať 5 či dokonca 6-krát týždenne, no teraz vám stačia sily na maximálne 3 tréningy? Nič sa nedeje! Dôležité je, že sa počas cvičenia cítite dobre a po cvičení ešte lepšie!

Zbohom nebezpečenstvo

• Zvykli ste lyžovať na snehu či na vodných lyžiach, korčuľovať či loziť po strmých kopcoch? Existujú športy, ktoré nie sú počas tehotenstva práve najbezpečnejšie, a s tými by ste si mali dať, logicky, na najbližšie obdobie pauzu. Akýkoľvek šport, kde hrozí riziko pádu, nie je vhodnou voľbou. Stále však existujú športy, ktoré zvládnete aj počas tehotenstva. Naháňanie výškových metrov môžete vymeniť za lesnú turistiku, lyže za bežky, vodné lyže za pravidelné plávanie, jogging za rýchlu chôdzu.

Zúfalstvo, krik, plač, vyjednávanie, hádzanie sa o zem, ... Keď k vám zavíta obdobie vzdoru, razom sa rodinná idylka mení na nočnú moru, a väčšinou sa jej nevyhne žiadny člen vašej domácnosti. „Neurobím, nechcem, nebudem, nepôjdem, ...“ počúvate jedno nie za druhým a nech robíte, čo robíte, s malým tvrdohlavcom jednoducho nepohnete. Každý, kto si so svojou ratolesťou prešiel týmto náročným obdobím, už vie, že bez poriadnej dávky trpezlivosti to nejde.

Ako dlho bude vzdorovať?

Obdobie vzdoru sa nedá presne vymedziť. Kým u niekoho prehrmí za pár týždňov, iní sa s ňou snažia popasovať aj niekoľko mesiacov. Môže pokojne trvať mesiac, potom sa na dva mesiace kdesi „zašije“ a následne opäť vypláva na povrch. Dieťatko skúša hranice zhruba od roka a pol až do 4 rokov, kedy naberá vzdor na sile a je skutočnou skúškou rodičov. „U staršieho syna to začalo presne v dvoch rokoch a u mladšieho v 15 mesiacoch. Lekárka mi povedala, že vzdor graduje do štyroch rokov, a mala pravdu. U staršieho sa to v 4,5 roku začalo po troške mierniť, u mladšieho sa to stále stupňuje,“ zverila sa na fóre Modrý koník mamička xlucia.

Dieťa si vzdorom formuje svoju osobnosť

Vďaka bohatej slovnej zásobe si už drobec dokáže naplno presadzovať svoje, postaviť si hlavu, aj vás dostať riadne do vývrtky. Nevešajte hlavu a vôbec sa netrápte tým, že ste zlá mama alebo nebodaj, že ste vo výchove zlyhali. Dieťa to nerobí kvôli tomu, aby vám ublížilo. Práve naopak, formuje si tým svoju osobnosť, učí sa hovoriť „nie“, hľadá, kde sú hranice. Nerozumie často tomu, prečo nemôže alebo musí to či ono a nemá ešte v malíčku sebakontrolu, preto tie záchvaty zlosti a výkyvy nálad.

Obdobie vzdoru vie nejednu mamu priviesť do šialenstva. I keď mnohí radia, že si treba zachovať chladnú hlavu, vysvetľovať pokojne a s kamennou tvárou, nie vždy sa to v takej situácii dá. Svoje o tom vie aj akika722: „Môj starší syn mal prvé obdobie vzdoru vo veku dvoch rokov a bolo to hrozné. Potom sa to ako tak upokojilo, ale teraz sa to zase vrátilo. Je to už ale lepšie v tom, že mi povie, čo chce a občas si dá povedať. Ale keď to na neho príde, to by som sa najradšej vyparila. Mladší syn má skoro 14 mesiacov a už sa vie hádzať o zem, keď sa obliekame. Strihanie nechtíkov je hotová katastrofa. To len čakám, kedy na nás pošle niektorý zo susedov sociálku, čo vtedy plače, akoby sme ho rezali. Veľakrát predychávam a vrieskam ako blbá, čo aj tak nepomáha.“

Jednou z prvých túžob, ktoré pocítite po pôrode pri pohľade do zrkadla, môže byť práve snaha čo najrýchlejšie sa dostať do pôvodných riflí. Nie vždy to býva jednoduché a najmä – mali by ste si dopriať dostatok času. Kedy a ako začať s popôrodným cvičením?

Veľa sa odvíja od toho, na čo ste boli zvyknuté do pôrodu či ešte pred otehotnením. Niektoré z nás ešte v ôsmom mesiaci plávajú či dokonca zdvíhajú činky, v deviatom chodia na dvojhodinové prechádzky. Iné sa nehýbali, už ani nepamätajú alebo to napríklad mali počas tehotenstva zo zdravotných dôvodov zakázané. V prípade, že patríte skôr do tej druhej skupiny, je pravdepodobné, že kilečká pôjdu dole pomalšie. Prvoradé však je odhodlanie. Takisto každý organizmus a metabolizmus je iný, takže sa hlavne neporovnávajte so svojím okolím!

Zlaté pravidlo šestonedelia

Prvých šesť popôrodných týždňov by ste mali myslieť v prvom rade na oddych a regeneráciu. Vaše telo prešlo posledné mesiace obrovskými zmenami, vyvrcholením ktorých bol pôrod. Vaša maternica i uvoľnené svalstvo potrebujú čas na zotavenie. Dvíhaním ťažkých predmetov či náhlym kardiom by ste si mohli skôr priťažiť a spôsobiť zdravotné problémy.

Vy sami najlepšie poznáte svoje telo. Ak ste boli aktívne až do pôrodu, začať opäť sa hýbať môžete aj pred skončením šestonedelia, ale postupne a opatrne. Ak ste sa doteraz nehýbali, šestonedelie nie je pravý čas s tým začať. Dajte si ešte chvíľu pauzu, kým sa do toho naplno pustíte.

Nielen číslo na váhe

Niekto priberá aj zo vzduchu, iní môže do seba napchať celú pizzu a zajesť ju tabuľkou čokolády a vyzerá ako špáradlo. Hold, každý organizmus aj metabolizmus je iný. Rovnako je to aj v tehotenstve. 40-kilové ‘laty’ sa zrazu nestíhajú čudovať a váha ukazuje každým dňom viac a viac, iné baby sú zas v druhej polovici tehotenstva a kilá naviac dokážu spočítať na prste jednej ruky.

Pravdou preto zostáva, že ideálne priberania počas tehotenstva neexistuje. Existujú isté tabuľky, podľa ktorých sa môžete ‘riadiť’, no vaše telo si v konečnom dôsledku aj tak spraví, čo chce.

Prospievanie plodu je to najdôležitejšie

Hlavné a najdôležitejšie je, že v sebe nosíte nový život. Ak sa má plod dobre, prospieva a naberá na váhe, to jediné by v tejto chvíli pre vás malo byť smerodajné. O sledovanie váhového prírastku dieťatka vo vašom brušku sa stará váš gynekológ na pravidelných poradniach. No to, či ste v 15 tt a pribrali ste iba 2 kilá alebo už nehoráznych 8, záleží od mnohých faktorov. Nejednej žene býva najmä počas prvého trimestra zle, opakovane vracia, stráca apetít a do jedenia sa musí doslova nútiť. Je preto pochopiteľné, že číslo na váhe stagnuje či sa dokonca znižuje. "Ja som v 10tt mala o 6 kíl menej. Bolo to nevoľnosťami. Bála som sa čokoľvek zjesť, lebo mi bývalo zle. Snažila som sa ale jesť aspoň maličké porcie a častejšie," popisuje svoju skúsenosť na fóre mamička.

Iné tehuľky sa zas môžu zavodňovať už počas prvých mesiacov a to sa prejaví aj na čísle na váhe. Môže sa tiež stať, že v priebehu krátkeho obdobia naraz prieberiete niekoľko kíl, aj keď jete stále to, čo doteraz, a potom sa zas váha ustáli aj na mesiac či dlhšie. Vašu váhu však bude mať pod dohľadom opäť váš gynekológ a ak by váhový nárast bol prílišný, bude to s vami riešiť.  

Každá mamička je iná

Z detských chorôb má hlavu v smútku nejedna mama. Najmä u detí, ktoré už navštevujú kolektívy, je to často začarovaný kruh a jednu chorobu strieda druhá. Toľko príznakov, diagnóz a kadejakých liekov, že sa v tom človek začína strácať. Bežné prechladnutia už máme po niekoľkých razoch v malíčku a zvyčajne poznáme osvedčené recepty, ktoré našim drobcom zaberú. Keď ale príde čosi nové, dokáže nás to poriadne vyviesť z miery. Jednou takou záhadou je aj šiesta choroba. Aj napriek tomu, že nejde o život ohrozujúce ochorenie, jeho prejavy dokážu vystrašiť nejedného rodiča.

Čo to vlastne je?

Šiesta choroba je vírusové ochorenie, pre ktoré sú typické najmä vysoké teploty a výsyp vyrážok. Najčastejšie sa s ňou stretávajú deti od 6 mesiacov do cca 2 až 3 rokov. Šiestou chorobou si dieťatko prejde len raz za život, keďže po jej prekonaní mu zostane už doživotná imunita.

Inkubačná doba, teda čas, za ktorý sa ochorenie u dieťatka prejaví, je zvyčajne 1 až 2 týždne. Preto ak sa u vás šiesta choroba potvrdí, informujte o tom známych, ktorí boli v tom čase s vami v kontakte. Ide totiž o nákazlivé ochorenie, ktoré sa prenáša kvapôčkovou cestou, teda kýchaním, kašľaním, pri rozprávaní či slinami.

Ako „šestku“ rozpoznať?

Šiesta choroba prichádza ako blesk z jasného neba, bez toho, aby ste na drobcovi spozorovali akékoľvek iné príznaky. Odrazu sa objaví vysoká teplota, ktorá sa môže vyšplhať aj nad 39 °C a zvyčajne trvá až 3 dni. Ako prišla, tak aj odznie, počítajte teda s tým, že po troch dňoch náhle klesne a vystrieda ju výsyp. Na tvári, končatinách, hrudníku a krku sa objavia ružovo-červené fliačiky. Keď tieto vyrážky zatlačíte, miesto zostane biele. Nemusíte mať obavy, výsyp nie je pre dieťatko bolestivý a nie je potrebné ho ani nijako špeciálne ošetrovať. Šiestu chorobu môže sprevádzať aj nádcha, mierny kašeľ, zväčšené lymfatické uzliny, mrzutosť, únava či nechuť do jedla.

Časté kýchanie, plný a upchatý nos... Ako rozoznať, či váš drobec chytil nejakú virózu alebo sa u neho začala prejavovať alergia? 

Existujú rôzne alergie, od potravinových, cez kontaktné alergie na rôzne látky a predmety až po alergické a senné nádchy, ktoré sú u nás najrozšírenejšie. Alergická nádcha sa môže vyskytnúť a trvať celoročne, senná sa väčšinou objavuje v období, keď príroda začína kvitnúť alebo naopak odkvitať. Príznaky respiračných alergií sa často až príliš nápadne podobajú na priebeh bežnej chrípky. Rodičov, a niekedy dokonca aj lekárov, to preto neraz mätie. Skôr než vyrazíte k lekárovi preto skúste odpozorovať niekotoré z nasledujúcich prejavov vášho dieťaťa.

Podrobne si všímajte príznaky

Respiračné alergie, či už sezónne alebo celoročné, najčastejšie spôsobujú kýchanie, plný, upchatý nos a vodnaté, opuchnuté oči. Prejaviť sa môžu aj bolesťami v hrdle. Existuje však ešte jeden príznak, ktorý by vám mohol napovedať, že ide o alergiu - svrbenie očí, nosa a horného podnebia.

Na druhej strane, ak sú oči aj zapálené, červené či hnisavé, môže ísť o zánet. V takom prípade by ste mali navštíviť pediatra čo najskôr.

Istým vodítkom by teoreticky mohol byť aj výtok z nosa. Iba na základe farby a textúry sopľov však ťažko určiť, či ide o nádchu alebo alergiu. V oboch prípadoch sa totiž vodnaté, bezfarebné soplíky môžu v priebehu niekoľkých dní zmeniť na zelené a husté.

Herpes sa môže jednoducho preniesť z človeka na človeka priamym kontaktom. Imunitný systém nás, dospelákov, si s nákazou dokáže poradiť. U najmenších detí však môže mať toto vírusové ochorenie fatálne následky. Ak sa teda u vás objaví táto nepríjemná vyrážka, buďte pri styku s bábätkami obzvlášť obozretný!

Herpes sa najčastejšie vyskytuje na perách alebo v okolí úst či na podnebí. Na mieste sa vytvárajú bolestivé pľuzgieriky a afty. U niekoho sa objaví iba raz, prelieči sa a už sa nevracia, iní sa s ním zas stretávajú opakovane.

Častý najmä v lete

Prejavy od úplneho počiatku - svrbenie, napínanie kože - cez samotnú vyrážku, ktorá sa neskôr zmení na chrastu, až po jej preliečenie a zmiznutie, trvá zhruba 8 až 12 dní. Herpes sa často objavuje najmä počas letných mesiacov, keďže mu okrem nedostatočnej hygieny do kariet prihráva aj množstvo slnečných lúčov, ktoré citlivú kožu na perách vysúša a dráždi. Pod vznik herpesu sa môže podpísať aj prílišná fyzická alebo psychická záťaž. Ako prevencia sa odporúča zdravá životospráva, dostatok vitamínu C a B12 a zinku. Okrem herpesu na pere sa objavuje aj na pohlavných orgánoch. Vtedy hovoríme o genitálnom herpese.

Najcitlivejšie sú novorodeniatka

Ak sa u nás objaví herpes, najväčší pozor by sme si mali dať práve pri styku s novorodeniatkami. Ak rodič alebo akákoľvek návšteva trpí herpesovým vírusom, mala by sa vyhnúť akémukoľvek styku s malým jedincom. Novorodeniatko sa môže nakaziť priamym kontaktom – mazlením, bozkom – ale aj stykom s predmetom, na ktorom sa vírus nachádza, napríklad hračky, lyžička a podobne.

V horúcich dňoch hľadáme množstvo tipov ako sa neprehriať a nespôsobiť si zdravotné problémy. Prečítajte si tie naše a potešte nás do komentárov aj svojimi.

• Ľadové obklady/sprcha. Obaja sú skvelými pomocníkmi v horúcom lete. Ľadové kocky alebo prúd studenej vody pustite na zápästia či lakťové jamky. Účinok budú mať všade, kde prúdi krv pri povrchu, napríklad aj na krku alebo v zákolenných jamkách.

• Voda v spreji. V predaji je množstvo vôd v rozprašovači, ktoré náš môžu schladiť. Alebo si môžeme spraviť vlastnú. Do malého rozprašovača (napríklad z použitej voňavky) dáme minerálku a vložíme do chladničky. Pred odchodom si ju len „šupneme“ do kabelky.

• Ventilátor a klimatizácia osviežujú ľudí v horúcich krajinách. Ventilátory už v súčasnosti zoženieme aj malé, ktoré sa zmestia do kapsy. Využiť sa dajú aj stolové ventilátory napojiteľné cez USB, s ktorými sa schladíte počas práce na počítači. Možností je mnoho. Klimatizáciu nemajú zatiaľ všetci, hoci jej využívanie stúpa. Teplota by však nemala byť priveľmi rozdielna od vonkajšieho prostredia, aby nenastal pri zmene prostredí šok. Odporúčajú sa rozdiely do 4-5°C.

• Tekutiny sú nevyhnutnou súčasťou každého dňa a to nie len v lete. 60% ľudského tela dospelého človeka tvorí voda, u detí je to dokonca viac. Preto sú na dehydratáciu náchylnejšie. V lete sú vhodné minerálne vody. Pozor si dajte na rozdiel medzi pramenitými vodami a minerálkami. Nie je to to isté. Minerálne vody obsahujú viac elektrolytov, ktoré vám takpovediac udržia vodu v krvi. Ak budete piť čistú vodu z vodovodu, tak vami len prejde. Dobrými tekutinami sú aj džúsy alebo letný čaj. Ak pijete príliš studenú vodu, schladenie je len dočasné. Organizmus začne produkovať teplo a vodu zohreje. Pri teplých nápojoch musí vyložiť energiu na schladenie. Výsledkom oboch je, že vám je teplo. Skvelým tipom na tekutiny je aj citronáda. Ľahko si ju pripravíte aj doma: zmiešate vodu, pár kociek ľadu, vytlačený citrón a niekoľko jeho plátkov a pár lístkov mäty. Môžete ju dosladiť troškou medu.

• Oblečenie na leto by malo byt priedušné, teplo zbytočne nedržať a malo by dobre sať pot. Tieto vlastnosti máva bavlna a ľanová tkanina. Na trhu už je slušný výber, preto by nemal byť problém vyhnúť sa nepríjemným umelým materiálom.

Prehriatie organizmu alebo odborne hypertermia je nefyziologické zvýšenie teploty organizmu spôsobené poruchami termoregulácie. Naopak, zníženie teploty nazývame hypotermia.

Viete aký je rozdiel medzi prehriatím a horúčkou?

Hypertermia (prehriatie) je spôsobené teplotou okolia a neschopnosťou tela ochladzovať sa. Na druhu stranu, klasická horúčka je spôsobená vírusom alebo baktériou, ktoré prestavia náš „termostat“ v mozgu (v oblasti zvanej hypotalamus), aby spravili prostredie nehostinným pre tieto potvorky. Po skončení infekcie sa „termostat“ vráti do pôvodnej teploty.

Hypertermiu rozdeľujeme do niekoľkých stupňov:

• Tepelný stres

Tento stav nastáva, keď teplota tela začne stúpať a nedokážete sa ochladiť potením. Môže viesť k nasledujúcim stavom ako tepelné vyčerpanie alebo úpal. Príznaky tohto stavu sú nevoľnosť, pocit slabosti, smäd a bolesti hlavy.

Aj keď sa pokladáte za tie najopatrnejšie matky na svete, pádu dieťaťa sa nikdy nedá stopercentne zamedziť. V rámci prevencie určite urobíte všetky možné opatrenia, aby k takému niečomu nedošlo, no napriek tomu sa to môže stať. Dieťa je tvor prirodzene zvedavý, túži objavovať, pohybuje sa rýchlo a nebezpečenstvo si nedokáže uvedomiť tak, ako my dospelí.

Nevinné pády

K pádom u detí dochádza pomerne dosť často, a to v rôznom veku. Keď sa učia chodiť, behať aj v neskoršom veku, keď ich túžba po dobrodružstve núti robiť rôzne nebezpečné kúsky. Väčšina pádov je nevinných, ich dôsledkom sú len malé odretia a modriny. Takému niečomu sa nevyhne žiadne dieťa a v podstate k detstvu patria. Nie sú úplne na škodu, učia deti pochopiť možnosť nebezpečenstva. Preto prílišná až úzkostlivá snaha rodičov ochrániť dieťa aj pred bežnými malými pádmi nie je vždy žiadúca.

Čo ak je pád vážnejší a spôsobí úraz

Horšie je, ak u dieťaťa dôjde k pádu vážnejšiemu, stane sa úraz, ktorý môže mať silný dopad na jeho zdravie či dokonca život. Stať sa to môže každému napriek všetkým preventívnym opatreniam, preto nemá význam trápiť sa v danom okamihu výčitkami. A nie je na to ani čas. Dôležité je správne sa v danej situácii zorientovať.

Keď rozhodujú sekundy

Niekedy sa stane, že hoci túžite mať detí ako maku, nejako sa nedarí. Biologické hodiny tikajú ako divé a detská postieľka je stále prázdna. Vtedy nie je naškodu prírodu trošku postrčiť a vyskúšať možnosti, ktoré ponúka moderná medicína. Jednou z nich sú prírodné tabletky na podporu plodnosti od Kiwu Wuki

Zastavte sa, dýchajte, majte nadhľad

Všetky páry, ktoré sa už dlhšie neúspešne snažia o otehotnenie, by sa na chvíľu sa zastaviť, zhlboka sa nadýchnuť a pokúsiť sa pozrieť na svoju situáciu s nadhľadom. Zdravie a plodnosť stojí na niekoľkých pilieroch: zdravá výživná strava, pevné a pružné telo, a vyvážená pozitívna (a ideálne aj spokojná) myseľ. Všetko, čo prospieva nášmu zdraviu, vitalite, pomáha nám dopĺňať živiny, energiu, dodáva nám optimizmus a radosť zo života, to je zároveň dobré aj pre našu plodnosť.

Vsaďte na tabletky s prírodným zložením

Vďaka pozitívnemu nastaveniu a prírodným produktom je možné zlepšiť plodnosť do takej miery, že nie je potrebný zásaha lekára, umelé opladnenie. Dosvedčiť to môžu destiaky párov, ktoré otehotneli vďaka prírodnej liečbe a ktorým prírodná liečba pomohla k uzdraveniu a otehotneniu.
Môžeme povedať, že na chronické zdravotné problémy a prevenciu je najlepšou voľbou práve prírodná liečba. Dokáže efektívne zvládnuť rôzne gynekologické infekcie, nepravidelnú menštruáciu, poruchy funkcie štítnej žľazy, autoimunitné poruchy, syndróm polycystických vaječníkov (PCOS), endometriózu. S pomocou prírodnej liečby je možné vyriešiť alebo aspoň čiastočne zlepšiť aj neplodnosť u mužov, neplodnosť z neobjasnených príčin, opakované potraty, zníženú kvalitu vajíčok, predčasnú menopauzu a niekedy sa podarí aj spriechodniť zablokované vajcovody alebo semenovody.

Ak sa ani vám nedarí počať vytúžené bábätko, skúste siahnuť po tabletkách na podporu plodnosti s prírodným zložením od Kiwu Wuki, ktoré nájdete na www.otehotnenie.sk

Ahojte,

dovoľte aby som sa Vám predstavila ako Ambasádorka BILLA.

Volám sa Radka, mám dve deti a momentálne som na materskej dovolenke.  Pred materskou dovolenkou som pracovala na plný úväzok a tak ostávalo málo času na trávenie s dcérkou a manželom. Teraz si naozaj všetok čas strávený s rodinou užívam. Paradoxne varenie, ktoré ma počas zamestnania neskutočne otravovalo a radšej som volila obedy a večere v reštaurácii, ma dnes napĺňa. Rada sa pozerám na šťastnú tvár dcéry, keď spravím jej obľúbenú nátierku, palacinky a kopu ovocia alebo len obyčajnú zeleninovú polievku. Teraz, keď mám doma aj polročného chrústika, všetky prvé príkrmy mu s radosťou pripravím za pomoci mojej šikovnej dcérky. Okrem trávenia času v kuchyni si rada prečítam dobrú knihu alebo posedím s priateľkami pri kávičke.

Supermarket BILLA sa stal mojím obľúbeným obchodom. Keď som bola malá som sa neskutočne tešila na nedeľu. Prečo? Pretože v tom čase obchody v nedeľu boli zatvorené. V susednom meste už bola BILLA a ja som sa mohla v škole pochváliť, že ÁNO my sme boli v obchode v nedeľu. Pre niekoho smiešne, no pre mňa to bolo vtedy úžasné a dodnes rada spomínam na to chvenie v brušku, že už zas pôjdeme do toho veľkého žltého obchodu. Časom sa supermarket otvoril aj v našom meste na sídlisku, kde som vyrastala. S maminou sme tam dokázali stráviť veľa času. Vtedy to bolo iné, také nepoznané. Dodnes pri návšteve obchodu tieto pozitívne pocity ostávajú. Pre naše deti sú nákupy v takýchto supermarketoch bežné, no vtedy to tak nebolo. Už vtedy sme tam mali obľúbené potraviny, podaktoré zmenili svoju receptúru, ale nájdem tam dodnes pár typov, ktoré mi chutia stále rovnako. Mojím cieľom je predstaviť vám supermarket  BILLA možno z iného pohľadu. Z pohľadu spotrebiteľky, ktorá rada nakupuje kvalitné potraviny za prijateľné ceny. Vždy tam nájdem to, čo potrebujem kvalitné slovenské mäso, chrumkavé pečivo a v neposlednom rade zeleninu a ovocie od slovenských dodávateľov.

Budem sa snažiť včas reagovať na Vaše podnety v príspevkoch, prezentovať produkty a novinky BILLA, aby Vám nič výhodné neuniklo. Počas môjho „ambasádorovania“ moja práca bude spočívať v pridávaní vlastných skúseností, súťaží, skúšaní nových receptov a mnoho ďalších zaujímavých aktivít.

Veľmi sa teším na vaše skúsenosti s výrobkami BILLA a taktiež na recenzie. Privítam kladné ale aj záporné ohlasy.

Slavkovský štít. Milujem Tatry a turisticky mám prejdené mnohé tatranské vrcholy, no Slavkovský štít ma nikdy nelákal a vravela som si, že ho oželiem a nebude mi vadiť, ak nebudem mať zárez z výstupu naň. Odrádzal ma zdĺhavý, monotónny, takmer päťhodinový výstup. To som ešte netušila, že si ho tento rok vybehnem, a to doslova, v priebehu ôsmich dní hneď dvakrát. A to všetko vďaka úžasnej skupine na Modrom Koníku s názvom TEKMAR – vaša zabalená energia https://www.modrykonik.sk/group/9546/ . Ale poďme pekne po poriadku.

Do skupiny som sa pridala ako bežkyňa, ktorá hľadala nejakú inú, zdravšiu alternatívu ku klasickým doboškám a čokoládam, ktorou by sa mohla odmeňovať po výkonoch a dopĺňať energiu zdravou formou. Bola som príjemne prekvapená, ako skupina aktívne žije cvičením, behaním, rôznou inou aktivitou a súťažami o srdiečka, ale aj o samotné tyčinky TEKMAR. Jedného dňa som si našla súkromnú správu od ambasádorky skupiny, Mirky. Oslovila ma s ponukou štartovať na preteku Tatranská Šelma VERTICAL Slavkovský štít, 2452mnm, aj keď registrácia už bola dávno zatvorená, lebo limit 200 štartujúcich sa dávno naplnil. TEKMAR, ako jeden z hlavných sponzorov súťaže, mal možnosť doplniť štartovú listinu o svojho pretekára. Nebudem klamať a poviem, že som sa cítila veľmi poctená a polichotená touto ponukou, no zároveň som si nebola istá, či by som to zvládla. Beží sa 7km do vrchu s prevýšením 1400m a časovým limitom 1hod 58min. Mala som síce za sebou niekoľko pretekov do vrchu, no nie až s takými náročnými parametrami. Mimochodom, Tatranská Šelma VERTICAL je najnáročnejší beh do vrchu v rámci Slovenska a Strednej Európy. No ponuka zúčastniť sa ma veľmi lákala, a tak som súhlasila. TEKMAR nakoniec vybavil až dve registrácie pre nás členky skupiny, a tak sme sa mohli navzájom ťahať a motivovať. Bolo skvelé sledovať, ako nám ostatní členovia skupiny fandia, povzbudzujú nás a vkladajú do nás dôveru.

Mali sme ešte dva a pol týždňa na tréning. Nie je to veľa, no každý nastúpaný meter v nadmorskej výške sa ráta, ale ak by sme nemali čo-to v kopcoch už odbehané, asi by sme sa na to nedali. Týždeň pred pretekom mi kamarátka navrhla, aby sme si vyšli Slavkovský štít tréningovo. Súhlasila som, aspoň som si prešla trasu a vedela som, čo nás bude o týždeň čakať. Vybehla som v čase 2:20 a bolo to náročné. Vedela som, že zlepšiť sa o 22 minút bude takmer nemožné, ale povedali sme si, že urobíme všetko pre to, aby sme sa k časovému limitu aspoň čo najviac priblížili. Žienky v skupine nás aj naďalej povzbudzovali a dodávali sebavedomie. V priebehu týždňa prišiel na rad ešte jeden krátky tréning do kopca, a potom už len regenerovať a ladiť formu pred pretekmi.

Prišiel deň D a my sme sa ako ambasádorky TEKMAR postavili na štart za klub TEKMAR. Do Smokovca sme dorazili v predstihu, aby sme sa stihli ešte posilniť TEKMAR tyčinkami a poriadne sa rozbehať a rozcvičiť. Striedali sa v nás pocity vzrušenia a nervozity, počasie bolo krásne a atmosféra pretekov úžasná. Slnko však začínalo páliť, a ja som mala obavy, či zvládneme to, čo sme si zaumienili – prvý úsek, ktorý vedie lesom, a je najbehateľnejší, vybehnúť čo najrýchlejšie, a potom už len šliapať v slušnom tempe hore, bez zbytočných zastávok. Prvá zastávka bola až v pásme kosodreviny, na Slavkovskej vyhliadke, kde bola zároveň aj občerstvovacia stanica. Pár hltov vody a ideme ďalej.

Čím vyššie sme boli, tým menej slnko pálilo, no zároveň tým ťažšie sa šlo. Nadmorskú výšku je veru cítiť. Odkrývajú sa nám nádherné výhľady a scenérie a onedlho sa nám odhaľuje aj vrchol Slavkovského štítu. Je ešte dosť ďaleko... Približne v oblasti Nosa cítim, že ma nohy prestávajú poslúchať a prichádza na rad energetický gél a ďalší poriadny dúšok vody. Rýchly cukor dodáva svalom potrebnú energiu na prekonanie posledného úseku.

Na vrchol prichádzame v čase 2:06, osem minút po časovom limite, no spokojnosť je na mieste, lebo je to zlepšenie o 14 minút oproti výkonu spred týždňa. A tam hore prichádza eufória, radosť, že to máme zdarne za sebou, a kochanie sa úchvatnými výhľadmi na okolité štíty – Lomnický, Pyšný, Ľadový, Gerlachovský. V diaľke vidno aj Rysy a Východnú. Najkrajší pohľad sa však otvára do Veľkej Studenej doliny.

Pamätám sa, ako mi pred pár rokmi kolegyňa položila na stôl modrý KeepCup ekopohár s viečkom na kávu, pretože sa už nemohla pozerať na to, ako deň čo deň naklušem do officu s plastovým kelímkom bezkofeínového latte od Starbucksu. Pekne som sa poďakovala, urobila si doň kávičku v práci, ale nabehnúť s ním do coffeeshopu a nechať si urobiť latte doňho mi pripadalo trápne. Až keď mi Debs ukázala fotky plastov na hladine oceánu, ktoré spolu s ďalšími dobrovoľníkmi lovili v čase svojej súkromnej dovolenky, pochopila som, čo mi chce povedať. Každý kus plastu, ktorý používame, musí niekde skončiť. A keďže sa plast výborne osvedčil hlavne na jednorázové účely, odpadu zatiaľ len pribúda. A najlepšie sa ho zbaviť tam, kde ho nikto nevidí, napríklad do mora...

Naša generácia nebola vychovávaná v duchu potreby recyklovať kvôli životnému prostrediu. Za socíku sme recyklovali, lebo nebolo na výber. Na nákup sme nosili

skladaciu sieťku (doteraz nechápem, ako sa celý nákup vošiel do tej sieťky), Salvatorku sme kupovali zásadne v sklenenej fľaši, papierové sáčky boli samozrejmosť. Nosila som šaty aj peračník po sestre - aj to je istá forma recyklácie, v tom čase veeeľmi neželanej. Do sáčku od mlieka mi mamka ešte pár krát zabalila desiatu, všetko sa využilo. Nikdy nás netrápilo, kde odpad skončí, zdalo sa, že spaľovne stíhajú páliť a kontajnery neboli nikdy tak preplnené ako teraz. Dnes pripadá 329 kíl odpadu na priemerného Slováka ročne, z čoho väčšina končí na skládkach. To nás zaraďuje na chvost Európskej únie. 

My ľudia nie sme zákerní ničitelia Zeme, mnohých z nás totiž ani nenapadne sa zamýšľať nad tým, kde skončí napríklad taká zubná kefka, keď ju vyhodíme do koša. Určite by sme na odpad, jeho dopad na životné prostredie a jeho recykláciu hľadeli inak, ak by sa tomu venoval dostatočný priestor v škole, ale hlavne, ak by nám to vysvetlili rodičia. Jedna vec je vysvetliť a druhá tak žiť. Ak rodičia neseparujú odpad, lebo veď "našich pár odpadkov predsa životné prostredie aj tak nezachráni", ťažko čakať, že si tento zvyk osvoja deti, keď vyrastú. Navyše vyhodiť takú kefku do žltého kontajnera nestačí. Napríklad kefka Curaprox je z polypropylénu (značka PP), vlákna z iného plastu – polyesteru. To je kombinácia, ktorú u nás nikto kvalitne nevyseparuje na jednotlivé plasty, a preto sa nerecykluje. Vedeli ste o tom? Ja nie. Na zhodnocovanie plastov nám chýbajú kapacity. Vo väčšine miest sa z kopy vyseparovaných plastov vytiahnu tie najhodnotnejšie a zvyšok sa podrví. V minulosti putovala skoro všetka drť do cementární, no dnes tie naše spaľujú zväčša rakúsky odpad, pretože Rakúšania zaň dobre platia! Náš plastový odpad, vlastne surovinu na energetické využitie, berú len vtedy, keď im chýba. Inak ide na skládky.V Rakúsku sú totiž skládky zakázané alebo veľmi drahé. 

Ľudia sú často nepoučiteľní, ale ak by začali ekologicky vyrábať firmy, uvedomujúc si, že ľudia nikdy nebudú dôkladne recyklovať, situácia by sa mohla zmeniť rapídnejšie. Našťastie aj na Slovensku pribúdajú malé aj väčšie spoločnosti, ktoré zmýšľajú enviromentálne a neváhajú investovať do ekologickejších produktov. Jednou z takých je aj značka Curaprox, ktorá tento rok prišla s programom Ekovír. Ten je snahou strhnúť čo najviac ľudí a firiem na cestu minimalizovania odpadu. Ekovír pozostáva z troch projektov; Kolokefka na recykláciu kefiek, Kancel bez koša, ktorý som si všimla na návšteve Curadenu v Bratislave a Curaprox Goes Green, čo je pokus o navrhnutie čo najekologickejšej kefky, na ktorom sa podieľajú svetoví vedci a inovátori. Kým sa im to podarí, projekt Kolokefka premení ťažko zrecyklovateľné plastové kefky na užitožné veci. Sympatické je, že iniciatíva prišla zo Slovenska a ich úlohou je dostať Švajčiarsko na svoju stranu, hoci to nebude lacné ani ľahké. A určite budú potrebovať aj našu pomoc. 

Neviem, či ste to vedeli, ale od júna 2017  urobíte veľmi dobre, ak použitú kefku Curaprox nezahodíte do koša, ale ju (vrátane detských kefiek a hlavíc na sonickú kefku) prinesiete do Smile Shopu. Tých je v Bratislave sedem, v Košiciach dva a po jednom v Banskej Bystrici, Piešťanoch, Trenčíne, Trnave, Nitre, Prešove, Poprade, Žiline, Michalovciach a v Prievidzi. Vsuňte kefku do Kefkovničky a gilotína jej odsekne zatiaľ nerecyklovateľnú hlavičku 🙂 Aj vaša kefka tak skončí ako materiál na výrobu jedného z košov na triedenie odpadu, ktoré darujú slovenským školám spolu s osvetou o potrebe recyklovať. Za vašu snahu pripojiť sa k boju za čistú planétu dostanete symbolickú zľavu 5 centov na ďalší nákup. Hlavnou motiváciou by však malo byť podporiť spoločnosť, ktorá vynakladá veľké úsilie, aby zmenila svet k lepšiemu a to tak, že začína sama od seba. 

Po maminkinom brušku sa stáva pre bábätko najbezpečnejším miestom jeho detská postielka, kde strávi veľa času spinkaním aj hraním. Musí to preto byť preň príjemné prostredie, z ktorého nebude mať obavu, ba práve naopak, bude sa tam cítiť úplne bezpečne a spokojne. K tomu mu môžete dopomôcť jedine Vy rodičia, a to výberom tej správnej detskej postielky. Ak sa rozhodnete pre nákup z www.trendovepostielky.sk, môžete sa spoľahnúť na veľký výber do každej detskej izby – elegantnej, grandióznej, veselej, rozprávkovej aj hviezdičkovej. Okrem toho je našou prioritou zabezpečiť bezpečnosť a maximálne pohodlie a komfort nášmu najmladšiemu klientovi. Preto je každá postielka vybavená 3 úrovňami nastavenia roštu, rovnako ako tri vyberateľné tyče z bočnej strany. Vieme, že okrem bezpečnostných funkcií postielky a musí byť aj pohodlná a mať príjemný vzhľad, preto sú postielky k dispozícii v mnohých atraktívnych farbách. Okrem toho sa vyznačujú vysokou precíznosťou spracovania o každý sebemenší prvok. Rozkošná grafika na prednej strane mnohých z našich postielok zachováva detský charakter izby a tým pádom príjemné prostredie pre Vaše dieťatko.

K postielke si môžete dokúpiť aj prebaľovaciu komodu alebo prebaľovací pult v rovnakom dizajne. A pre mäkké a pohodlné sníčky odporúčame sadu do detskej postielky z príjemnej 100 % bavlny, z antialergickou výplňou, bezpečným zapínaním návliečok na zips a krásnymi žiarivými či jemnými farbami.

Krásny pondelok všetkým,

s veľkou radosťou by som vám chcel predstaviť Ambasádorku BILLA. Obľúbené potraviny sa k vám budú prihovárať hlasom Radky, ktorú poznáte pod nickom @raduska12.

Kvalita a čerstvosť, to sú hlavné výhody, ktoré vám reťazec ponúka širokou ponukou. Veľké zastúpenie majú práve slovenské potraviny z našich polí, záhrad a od našich lokálnych dodávateľov. Radka bude pre vás vytvárať množstvo zaujímavých aktivít, aby vám to dobré, čersvé a svieže ukázala, predstavila vám svoje obľúbené recepty, ktoré pripravuje svojej rodine a v neposlednom rade vás aj zabavila.

Sledujte jej blog a určite sa zapojte aj do skupiny,  kde vás okrem dobrých a chutných receptov, budú čakať aj rôzne súťaže, upozornenia na zľavy a praktcké rady.

Radka, držím palce, bude to krásna (a veľmi chutná) spolupráca!

Povedali by ste na tieto letné drinky, že je to obyčajný čaj s medom ? Áno, je, len pripravený troška letnejšie. Ide o jednoduchú čajovú drť z neobyčajného čaju Maté. 

Má presne takú chuť, akú mám rada. Obsahuje maté, jablko, čierny čaj, ibištek a moju obľúbenú mätu. Mám ho doma už celé mesiace a ja som ho otestovala až teraz... To keby som vedela, aký je super, už dávno po ňom nie je ani krabička. Chuť je osviežujúca, mierne ovocná. No proste pre mňa Nr.1. 

Poďme na to. 

Čajové vrecúčka Maté čaju si zalejeme vriacou vodou a luhujeme cca 8-10 minút. Urobila som ho schválne silnejší a do tohto pohára som dala dve vrecúška. Ak máte radi ešte silnejší, môžete vrecúčka dlhšie lúhovať a získate výraznejšiu chuť. Keď vychladne, nalejeme ho do jednotlivých priečinkov na ľad a dáme zmraziť /min. 2hod./.

Maté má korene v južnej Amerike, kde dodnes patrí medzi najobľúbenejšie nápoje. Do Európy ho priviezol Krištof Kolumbus a hovorí sa mu aj „Poklad Indiánov“, pre ktorých je posvätný. Čaj z maté povzbudí vašu myseľ, posilní váš imunitný systém a pomôže odbúrať tukové bunky. Vyskúšajte tento životabudič, ktorý pre nás pripravili v kombinácii so šťavnatým jablkom. Chuť je osviežujúca, mierne ovocná. Čaj z maté vás povzbudí a dodá energiu na celý deň.

A máme ľadové kocky, ktoré rozmixujeme. 

Pridáme podľa chuti med, alebo cukor. Ja som dala troška domáceho púpavového medu.

Pekný,deň v prvom rade som to nikdy nemala jednoduché.Mám zdravotné problémy a nie veľmi rada o tom hovorím.Nemala som sa rada stále som na seba nadávala a negatívne som vplívala na ľudí okolo seba a roznášala som len negativizmus a nesprávne myšlienky o živote a len som sa ľutovala a.Jedného dňa ma to prestalo baviť a som si povedala že dosť, že ked sa chcem zmeniť tak musím v prom rade začať od seba. A mať rada samú seba. Tak neviem či je to zrozumiteľné,ale je to tak ako ako to cítim niekto to pochopí niekto nie. Je to na Vás,nečakám že ľútosť napísala som to preto že aby ste o mne tiež niečo vedeli aj ked to nie je asi zaujmavé. A ešte ktomu dodám že začala som vnímať inak život začala som sa zaoberať horoskopmi,zverokruhmi,astrologiuo a pozitívnym myšlienkam a pozitívnemu prístupu k životu.Tak posím prečítajte si to.Ďakujem.🙂 

Mnohé deti sa na príchod nového súrodenca do rodiny tešia už keď je v brušku. Chystajú pre neho hračky, rozprávajú o tom, ako vám budú so všetkým pomáhať. No realita je častokrát iná. Keď príde do domácnosti nový súrodenec, začnú žiarliť a až vtedy si uvedomia, koľko sa s jeho príchodom zmenilo. Ako si s novou situáciou poradiť?

Scéna, ako sa medzi sebou večne priečia dvaja súrodenci, neznie ako zo scifi filmu. Žiarlivosť a rivalita môže trvať rok, pokojne aj dlhšie. Niekedy dokonca úplne nevymizne celý život. Najviac sa však prejavuje práve pri malých deťoch. Starší súrodenec nechce akceptovať mladšieho, robí mu zle, nechce mu požičiať hračky. Nevie sa zmieriť s tým, že už všetky reflektory vašej pozornosti nesvietia iba na neho. Nuž, z postu najmladšieho sa ťažko odchádza. Je tiež prirodzené, že rodičia venujú mladšiemu dieťaťu, aspoň zo začiatku, viac pozornosti. Dávajú na neho väčší pozor, dieťatko je na rodičov väčšmi naviazané. Starší súrodenec sa potom môže cítiť odstrčený.

„Vo vyhrotených prípadoch môže dokonca nová situácia v domácnosti spôsobiť reverz vo vývine staršieho súrodenca. Začne sa pocikávať, nechce spinkať, je zlý, trucuje, robí vám napriek. Všetko sú to spôsoby, ako na seba upozorniť,“ približuje na fóre jedna mamina.

Ako na hojdačke

V mnohých rodinách sa situácia mení v závislosti od momentálnej nálady detí. "Niekedy sú úžasní a majú sa hrozne radi. Pekne sa hrajú. No dosť často starší otĺka mladšieho a berie mu hračky,“ opisuje situáciu ďalšia mamička na fóre.

"U nás je situácia podobná. Niekedy sa bozkávajú a stískajú, inokedy po sebe kričia. Ale asi to tak má byť. Ja sama mám 2 sestry a tiež sme si neraz skočili do úsmevu a štekali po sebe,"dodáva ďalšia. Niekedy zostáva len veriť, že časom a vekom ich táto detská rivalita prejde. No robiť medzi súrodencami večne policajta, rozhodne ani vám na pohode a pozitívnej nálade nepridáva.