Predstavte si letokruhy na spílenom strome. Odborník z nich vie vyčítať, v akých podmienkach strom rástol v tom, ktorom období. 

Odborník na psychiku človeka a dieťaťa, vie niečo podobné a pritom nemusí nič píliť ani operovať, aby našiel bolestivé miesta vašej psychiky.

Aké úrovne problému rieši psychoterapia napr. u mladej ženy prežívajúcej depresiu, vyčerpanie, nespavosť a vleklé dýchacie ťažkosti...
1.úroveň - mladá žena uvádza, ako príčinu svojich ťažkostí zážitky zo základnej školy. Pre poruchy sústredenia a učenia bola integrovaná a okrem toho bola aj šikanovaná. 
2.úroveň - pri téme rodiny uvádza, že rodičia sa rozviedli keď mala 5 rokov, s ockom mala minimálny kontakt a trpela ich odlúčením.
3.úroveň - spomenula si, že keď mal ocko 12 rokov mu pri autonehode zomreli obaja rodičia. (Smútok, strach dieťaťa ako ďalej žiť ho sprevádza celý život).
4.úroveň - matkina mama liečená na psychiatrii pre depresívne ochorenie.

Postupnou "mravenčou" prácou je potrebné prejsť cez jednotlivé úrovne nespracovaných a neukončených emócií strachu, smútku a depresie. 
Tieto, pre telo toxické emócie smútku a depresie, zaťažujú predovšetkým pľúca, a pľúca sú dôležitým článkom v prísune kyslíka pre mozog.
A mozog je unavený, nevýkonný, deti sa nedokážu sústrediť, učiť, sú pasívne a unavené a často obviňované z lenivosti.
Deti nie sú nikdy lenivé!
Môžu byť unavené, vyčerpane a trpieť depresiami, ktorých korene siahajú ďaleko. Príčiny a tým aj určité dispozície k mnohým iným ťažkostiam, nie sú osobnými zážitkami detí ale patria na úroveň ich rodového systému.
Naše podvedomie je totiž neznámy a hlboký prales.

Trápi Vás problematická pleť? Ak áno, určite poznáte  pocit, ktorý v človeku dokáže vyvolať ranný pohľad do zrkadla. Zdesenie, hnev, stres... 

Vedzte, že nie ste jediná. Mnoho žien a hlavne dievčat v pubertálnom veku každodenne rieši svoje nedokonalosti na pleti a častokrát kvôli nim bojuje i s pocitmi menejcennosti či nižšieho sebavedomia. Niekedy sa dokonca vyhýbajú i kontaktu s ľuďmi, pretože majú pocit, že všetci zízajú iba na tie ich hrozné vyrážky.  Pravdou však je, že svoju pleť riešite zo všetkých naokolo najviac vy.

Marcela (20 rokov) pred a po nanesení make-upu Dermablend [3D KOREKCIA]

Značka Vichy sa rozhodla pomôcť ženám s problematickou pleťou cítiť sa každý deň čo najkomfortnejšie a získať späť svoje sebavedomie. Vyvinula korekčný vyhladzujúci make-up Dermablend [3D KOREKCIA],  ktorý je určený špeciálne pre mastnú pleť so sklonom k akné.

Čo tento make-up  dokáže? Vďaka unikátnej technológii Alliagel okamžite vyrovnáva nedokonalosti na povrchu pleti, ako je akné alebo jazvy po ňom. Minerálne pigmenty zasa poskytujú vysoké krytie. Nemusíte sa však obávať hrubých, viditeľných vrstiev make-upu. Stačí len jedna vrstva, ktorá v sebe spája benefity niekoľkých produktov: vyhladzuje ako báza, kryje ako korekčný make-up a zmatňuje ako púder. Vďaka ľahkej penovej textúre bude vaša pleť voľne dýchať.

Možno si poviete, že problémy pleti nestačí skrývať vrstvou make-upu, dôležité je proti ním bojovať a liečiť ich. Rozhodne s Vami súhlasíme.  Tento korekčný make-up obsahuje navyše aktívne látky ako kyselina salicylová a eperulín, ktoré upokojujú začervenanie a bojujú proti nedokonalostiam pleti. Navyše je vhodný i pre citlivú pleť , je nekomedogénny a hypoalergénny.

Dobre teda. Na vašu žiadosť sa podelím s receptom na jeden z veľmi vydarených koláčov, na ktorom som mal tú možnosť nedávno spolupracovať. Áno, pripomína výzorom a chuťou ten známy z obchodu, no ak si ho upečiete doma, kupovať ho tak skoro už nebudete.

Recept je inšpirovaný a upravený z blogu Smitten kitchen od Deb Perelman. Ďakujeme.

(Keďže sme ho piekli už trikrát, vychytali sme muchy v recepte aj za vás...)

V skratke:

Koláč pozostáva z ôsmich medových plátov, ktoré sú samostatne upečené a zlepované ochuteným krémom. Tým sa torta s priemerom 24 cm potiera aj z vrchu a bokov a zasype sa pomletými upečenými zvyškami z plátov. Začnite ideálne deň vopred. Zdá sa to byť komplikované a "upackané", no bude to OK. Fakt.

Potrebujete:

Tento týždeň sa dozviete, ako správne skloňovať, kde je najlepšie skladovať mak, čo narobí mierne nahluchnutie, ale napríklad aj to, aké zľavy vieme dostať 🙂

• Švagriná rozprávala ako šla po diaľnici rýchlosťou 140km/hod a ja jej vravím: „Páni, ty si prekonala môj rýchlostný rekord!“
  A manžel: „Hej, prekonala. Asi tak o stovku.“

• Deti vyzlečené pred vaňou, ale namiesto sprchovania debatujú. Chcela som ich popohnať do sprchy a tak som rázne zadrela:
  „A čo tak ísť už do post... ee do skrine!“

• Včera po kúpaní, malého som nakrémovala, obliekla, uška vyčistila, spokojne si s ním v náručí asi minútu sedím, keď synátor zahlási:
  „No čo? Mám ti zagratulovať?“

• Keď k nám príde naša vnučka, vždy je smädná a samozrejme, že sa pooblieva. Tak sme ju prezliekli a veci som len tak prehodila na radiátor v detskej. Môj manžel tam sedel a kukal čosi na PC a vraví mi: “Malá si suší?“ A ja mu z obývačky kričím: „Nie, ešte som to nejedla!“ Ja v domnení, že narazil na dajaký recept, som rozumela, že „mala si suši?“ No rehotali sme sa ako kone, lebo ten nerozumel, že čo mu vravím. No čo hluchý nedočuje to si domyslí 🙂

• Keď sa dieťa snaží prehrýzť na slobodu. Mal to márne, keďže ústna dutina zatiaľ zíva prázdnotou:

Žijeme v zrýchlenom svete, plnej moderných technológií. Veda i výskumy napredujú a staršia generácia to všetko nestíha registrovať. 

Ľudia si vytvorili určité návyky od detstva, ktoré im boli všetopané od rodičov, nedokážu sa prispôsobiť modernej dobe. Žijú v akomsi svete kolobehu a návykov. Sú naprogramovaní ako autopilot. Je obrovská škoda, že mnohí nevnímajú moderný svet, nevnímajú informácie a prichádzajú o príležitosti, pritom ich stretávajú každý deň.

Pokiaľ ľudia nezmenia svoje návyky, vždy budú žiť v rovnakom kolobehu ako doteraz. Každý človek má právo žiť svoj život naplno, ale musí preto niečo zmeniť.

Tvoje myšlienky tvoria tvoje slová. 

Tvoje slová, tvoria tvoje skutky.

Tvoje skutky, tvoria tvoje návyky.

Ahojte mile tehulky. Chcela by som sa Vas opytat ako vy prezivate tehotenske nevolnosti? Co vam najviac pomaha a kedy vam nevolnosti ustupili. 

Som. Vzdychnem si a premýšľam. Matka? Manželka? Podľa všetkého rokmi potvrdeného, čierne na bielom, "matka na materskej „dovolenke“ "už piatym rokom.      Chlapci. Dvaja. 5 a 1,5 ročný. Martinko a Miško. Moje lásky, moje malé opičky. Prečo opičky? Lebo sú všade a mám také podozrenie, že keď nie som prítomná v ich blízkosti, určite skáču aj po stropoch. Keďže spolubývajúci (manžel), ako nazýva môj tato moju mamku (trošku som si privlastnila), odchádza z domu ráno o pol siedmej a vracia sa domov večer v takom istom rozpätí, na tých dvoch malých loptošov som sama. A to ešte bývame v jednom dome s mojou starou mamou. Táto kombinácia je niekedy naozaj priam vražedná. Za tie roky, čo tu bývame, už ani nepočítam koľkokrát som počula „Ta, co teľo plače?“ Ta daco mu budze“? Tak čo mu asi je, je dieťa, nevie rozprávať, tak plače.. aaach.. „Pomoooc“.. Píšem spolubývajúcemu na Whats up. Moja obľúbená aplikácia po menštruačnom kalendári, aby som vedela kedy budem ešte neznesiteľnejšia ako obvykle. Odpoveď „daj si „D“, čiže Demänovku.. „nemôžem, idem autom po malého do škôlky“ smutný smajlík. Nebojte, neriešim problémy alkoholom, ale občas pohárik D, či vínka bodne. Babka síce má podozrenie na alkoholizmus, keď našla na okne pohár od vína, ale ten som mala po týždni abstinencie. „Ta kto to kedy vidzel, ta mi nigdaj nepili, ta to najhorša vec kec še spušči žena.“ Pomoocc.. píšem na WA. Odpoveď „daj si D“. Tak to mi teraz naozaj pomôže.. rozzúrený smajlík.

 Moje rána začínajú vstávaním. Prekvapivo. Mám spoľahlivý živý budík. Momentálne nie je ochotný vstávať neskôr ako pred siedmou. Fajn. Veď ja sa snáď ešte v tomto živote niekedy vyspím. „Neboj do jedného roka je to ťažké, potom bude fajn, alebo si na to zvykneš“. Bohužiaľ, druhý prípad. Miško ešte stále nespí celú noc, počítame každý jeden zub. Ešte osem. Možno v roku 2017. Budík vstal s dobrou náladou. Fajn. Tak Ťa prebalím (skúšala som na nočník, ale krik plašil susedov, tak som to vzdala). Oblečiem. Idem do kúpeľni. „Mami? Kde si?“ aaach.. Už sme v kúpeľni dvaja, nie traja.. „Ešči dluho budzeš?“, štyria. Veď som sa nestihla ani umyť. Pomoooc. (Problémy s inkontinenciou u 83-ročnej babky nám umožnila ultra-rýchle sprchovanie a vykonávanie iných činností v kúpeľni). Oblečiem sa a chystám opičkám raňajky. Najlepšie ak sú rovnaké pre oboch. Nenastane komplikácia typu „ Ja chcem to, čo má Miško“ alebo „babababa, papapa, mama, heej“. „Martinko to snáď nemyslíš vážne?“ Obraz: Decko sedí nahé na gauči a čučí na rozprávku. Pod hrozbami vypínam telku, ktorú si zapla staršia opička a zachraňujem raňajky z rúk druhej opičky. „Ak sa neoblečieš do 5-tich minút, pôjdeš do škôlky hladný“. Tak to som si veľmi nepomohla, zjedol uhorky a rožok so šunkou nechal tak. Fajn. IDEME. „Mamka? Miško sa pokakal!“ Prevrátim oči a rýchlosťou matky nadopovanej ranným stresom prebalím opičku číslo dva a naháňam opičku s poradovým číslom jedna nech sa už konečne oblieka, obúva a štartujem auto. Ešte počujem plač a krik za dverami „Poc sem, nechodz tam, žima v totej chodbe“. Nestihla som sa umyť, učesať, urobiť zo seba človeka. Klasika. Rýchlo hľadám v aute Tic-Tac. Ešteže chodíme poslední, nemusím sa s nikým rozprávať. V speťáku pretriem oči, vycúvam a nepredpísanou rýchlosťou trielime do škôlky.

 Nie sme poslední.

 „Ahojte“ Snažím sa vyhnúť očnému kontaktu a v duchu sa preklínam k svojej lenivosti, že som si neumyla večer vlasy. „Ako je to možné, že ostatné mamy vyzerajú ráno tak dobre?“ Obraz: Ja. Mastné vlasy. Neumytá. Tepláky. Asi ogrckaná mikina. Och Pane Bože ogrckaná mikina!. Obraz druhej matky: Ona. Vyfúkané vlasy. Evidentne umytá a namaľovaná! Sukňa. Čože? Sukňa? Opätky! Fajn. Od zajtra už musím začať zo sebou niečo robiť. Začnem s tým, že sa umyjem a do auta dám žuvačky, namiesto Tic-Tacu. Na sukňu nemám oholené nohy. „Ahoj mojko, ešte pusinku a križíček na čelo“. Tak a o jedného menej.

Cele tehotenstvo prebiehalo ukazkovo, do poslednej chvilky som chodila cvicit ako sa len dalo 🙂. Od terminu porodu, som po kazdej kontrole, ked sa zase nic nedialo davala dlhe prechadzky, aby sa to konecne posunulo a miminko zostupilo nizsie.. Pri poslednej kontrole ( streda rano) na monitore ani jedna kontrakcia :/.. ale pri vysetreni, uz aspon na 2 prsty otvorena.. Super teda, povedala som si, ze dam este dalsiu prechadzku a z porodnice do centra mesta ( nejakych 5 km), krasne pocasie bolo.. zastavila som sa v praci, kde kolegovia vydesene, ze by som tam nemala byt, co keby sa to rozbehlo :D.. ubezpecovala som ich, ze urcite este nie, ze este nemam ziadne kontrakcie a do vikendu to isto nebude.. Ako som sa len mylila :D.. V praci som zostala do vecera ( pracujeme spolu s priatelom, tak aby sme sli domov spolocne).. Po ceste som navrhovala, ze by som si dala gulicky v IKEA, ale vdaka bohu sme na ne nesli, lebo hned ako sme prisli domov mi praskla voda.. Doteraz si pamatam ten pocit, ked som uvazovala, ci uz neudrzim moc, alebo naozaj je to voda :D.. na Tondu som iba zavolala, ze mi ASI praskla voda, pozeral na mna, ze ved pod tebou je riadna mlaka :D to asi bude ta voda.. Zavolala som teda svojej dule Majke ( akurat mala predporodny kurz, takze mamicky na kurze boli cele nedockave ako to dopadne :D ), ze mi praskla voda a ze si idem dat vanu, ze budeme cakat co bude.. po 20 minutach vo vani, ked sa nic nedialo, som usudila, ze uz to zacina byt dost nudne a teda som z vane vyliezla, umyla som si este vlasy, naplnila umyvacku, zapla pracku :D a sla pozerat na JOJke "Prazdniny" akurat zacinal prvy diel.. po dvoch hodinkach cca, co by sme uz mali ist do porodnice, som sa rozhodla, ze budeme cakat doma, kontrakcie este boli velmi slabe, ze som ani nevedela, ci to je naozaj ono a nechcela som v porodnici cakat sama bez Majky a Tondu.. poslala som Tondu do postele, ze by sa mal vyspat, aby bol sviezi na cestu autom do porodnice ( cca 20 minut). Medzitym som obcas zavolala Majke s informaciou ako to vypada.. kontrakcie boli tak asi kazdych 10 minut, snazila som sa ich predychavat ( asi tyzden predtym som si zo zvedavosti kupila knizku o hypnoporode a precitala si len kapitolu o dychani :D a snazila som sa to aplikovat, co ak by to pomohlo - a asi aj pomohlo).. Okolo nejakej 3 rano som uz sla za Tondom, ze to zacina byt silnejsie, ale stale po 10 minutach, ze budeme teda este cakat, aj ked on mal dobru pripomienku, ze lepsie keby sme sli, aby som v aute predychala len 2 kontrakcie, kedze to je 20 minut cesty... este sme ale nejaku chvilku cakali a okolo stvrtej rano som volala Majke, ze vyrazame a stretneme sa v porodnici.. PO este autom vsetky kontrakcie uplne prestali, takze sme dorazili do porodnice v super nalade, bez akejkolvek bolesti.. kedze plodova voda odtiekla, bolo jasne, ze si ma tam nechaju, ale bez kontrakcii to vypadalo skor na cakanie, nez na presun na porodny box.. pri vysetreni, ale zistili, ze otvorena som na 3cm a teda presun na box bol mozny.. Okamzite som sa pytala po boxe s vanou, aj ked som netusila, ci do vody rodit chcem alebo nie, hlavne som si v nej chcela oddychnut.. nastastie volny bol a teda sme sa vsetci 3 na box presunuli 🙂 a hned som vliezla do vane.. Tonda unaveny ( potom sa mi priznal, ze ani oka nezazmuril celu noc) si ustlal na zinienke na zemi, Majka si sadla do kresla a ja som relaxovala vo vani a snazila sa nabrat nejake sily, kym sa kontrakcie vratia.. kazdych 15 minut chodila porodna asistentka a kontrolovala srdiecko.. asi za dve hodinky prisla vizita ( vedeli ste, ze aj pri porode byva vizita? :D ) primar sa iba pytal ako to vypada, ked som vravela, ze slabe kontrakcie uz citim, priblizne kazdych 10 minut, povedal, ze je to fajn, ze sa to samo posuva a teda budeme cakat ( velmi som ocenila, ze ma nepresviedcal o ziadnom oxytocine na urychlenie, ale sam navrhol prirodzene cakanie) a ci by som chcela aj rodit do vody, ze ved neni problem kedtak ( no v tej chvili som to este nevedela 🙂 ) Po par minutach prisla PA, ze by sme mali zase natocit monitor a ze teda na ten musime z vody von, sama som si vybrala, ze si lahnem a natocime to, ale to bola osudna chyba, kontrakcie v tejto polohe boli milionkrat horsie a naozaj ma zaskocili, ze som zacala aj panikarit, ale nastastie som tam mala Majku s Tondom a obaja ma uzasne ukludnovali 🙂 PA ma este vysetrila a nalez bol nadherny 7cm - posunuli sme sa o 4 cm behom 2 hodin 🙂. Monitor zacal nejak blbnut, kontrakcie kreslil uplne mimo toho kedy boli a ozvy dietatka skakali nejak sialene vysoko, zavolali sme teda na PA znovu, ze v tejto polohe je ta sonda naozaj divna a teda ze by som radsej na fitlopte, akurat mi povedala, ze ked citim tlaky na konecnik uz teraz, na lopte to bude este horsie, lebo gravitacia spravi svoje.. na lopte sme predychali spolu s Tondom este par kontrakcii, ktore boli o tolko horsie ako vo vode, ze bolo jasne, ze porod do vody musi byt.. Po monitore som si odskocila na zachod, fakt som sa bala ze maleho do neho porodim :D a behom toho prisla PA, ze pri porode do vody, prebera vedenie porodu pediater a pani dr teda moze chciet dietatko okamzite odstrihnut a podobne, na porodny plan sa uz neprihliada a ze to musime podpisat.. mne bolo jasne, ze to podpisat chcem nech sa deje co sa deje.. PA sla teda pre doktorku, ja som vliezla do vane a vravim Majke, ze ma to tak velmi tlaci, ze sa to uz naozaj neda vydrzat a ona ma len ukludnila, ze mam robit presne to co mi vravi telo a tak som sa teda pretocila uvolnila, zacala strasne kricat a behom jednej kontrakcie bol nas maly Tonik na svete - vo vode :D.. PA ani doktorka vlastne ani nestihli prist, prisli par sekund na to co som porodila, Tonika z vody vytiahli a dali mi ho na hrud 🙂.. Moja uzasna polovicka, ktora bola tak neskutocnou podporou a ktora nechcela byt pri tlaceni, nakoniec vsetko videla z prvej ruky :D stal mi za hlavou a pocula som uz len, ked mi vravel, ze je to to najkrajsie co kedy videl 🙂, som na neho neskutocne pysna, ze to takto uzasne zvladol a vdacna, ze ma tak nadherne podporoval 🙂.. Odstrihnutie maleho nakoniec prebehlo hned ako prisla doktorka, ktora ho cuduj sa svete vysetrila na mojej hrudi 🙂 a pupocna snura stihla dotepat 🙂. Placentu sme uz porodili na posteli 🙂. Porod do vody bol nakoniec uplne dokonaly zazitok, pre nas vsetkych, ja som zostala bez akehokolvek poranenia ( maly mal hlavicku 36cm), maly Tonik miluje vodu, pri prvom kupani v porodnici zaspal :D a velky Tonda si to vsetko tiez uzil a spolocne sme vsetci prezili krasne chvilky 🙂. Obrovske dakujem patri aj Majke, jej doprovod bol uzasny 🙂 a som neskutocne stastna, ze som ju so sebou mala 🙂 

Zaradiť sa do pracovného života, napríklad po skončení školy alebo materskej dovolenky, nie je vždy jednoduché. Keď si dnes hľadáte prácu, už málokedy siahnete po inzertných novinách. Pracovné ponuky sa presunuli do virtuálneho sveta. Tam kde hľadáte prácu vy, hľadajú aj zamestnávatelia svojich zamestnancov. Buďte na to pripravení a zapracujte na svojom online profile. 

Ak chcete pôsobiť profesionálne, vytvorte si profil na nato určenej sociálnej sieti - LinkedIN. Je to najväčšia pracovná sieť na svete, má viac ako 200 miliónov členov. Medzi týmito členmi nie sú len ľudia, ktorí si hľadajú prácu, ale aj potenciálni zamestnávatelia. 

Na čo je vlastne LinkedIN dobrý?

- môžete udržiavať spojenie so svojimi kontaktmi

- vytvorte si nové užitočné kontakty

- dostaňte sa k novým pracovným príležitostiam

Ako nás ovplyvňujú slová, myšlienky, informácie? Čo získavajú deti vedomosťami?
Ľudia vedia o škodlivosti fajčenia a fajčia. 
Mnohí rodičia vedia o zbytočnosti množstva hračiek a KUPUJÚ ich deťom.
Mnohí rodičia vedia o výchovných problémoch spôsobených používaním mobilov, počítačov, tabletov a deti ich MAJÚ k dispozícii.
Mladí ľudia vedia škodlivosti drog, ale niektorí ich aj tak UŽÍVAJÚ.
Rodičia vedia o škodlivosti konfliktov pre psychiku dieťaťa ale HÁDAJÚ sa.
Rodičia vedia o škodlivosti rozvodu pre psychiku dieťaťa a ROZVÁDZAJÚ sa.
Problémom dnešných informácií je, že viac informujú ale neformujú. Zasahujú nás veľmi plytko. 
Chýba slovám sila pohnúť nás? 
Naučme sa hovoriť bez slov ....
... predstavte si, ako by ste vychovávali svoje deti, ak by ste nerozprávali.
Ak potrebujete dieťaťu niečo neverbálne povedať, môžete jeho pozornosť iba získať, môžete využiť gestá, mimiku, pohľady, objatia a celú paletu svojich emócií a tak mu dať niečo najavo. 
Precíťte ako mu napríklad bez slov pomôžete, keď sa bojí... 
... ako ho bez slov vyhrešíte za zlé známky.
... ako mu bez slov poviete, že je pre vás dôležitý.
Skúste to určité obdobie trénovať. 
Možno takto vrátime slovám vnútornú silu pôsobiť a ovplyvňovať.

http://vychovavkocke.sk/obchod/

...je téma, ku ktorej je napísané množstvo článkov. Samozrejme ide o dieťa - kde má spať malé dieťa, odkedy má spať samé, ako má spať a zaspávať a k tomu rôzne návody, metódy a doporučenia ako a čo s dieťaťom, ktoré nechce a nevie kľudne spať.

Dôležité je riešiť príčinu a nie iba trénovať rôzne rituály....
Spanie je základná životná potreba fungujúca inštinktívne a automaticky, je viazaná na rytmus striedania tmy a svetla.
Prirodzené striedanie spania, oddychu, regenerácie s bdením, aktivitami a výkonnosťou sa evolučne vyvíjalo milióny rokov.
Schopnosť SPAŤ je stará ako život na tejto planéte. Pre pocit bezpečia, ochrany, kvalitný oddych spávali celé rodiny spoločne, čo je možné pozorovať ešte aj v súčasnosti v prírodných spoločenstvách.
Rytmus spania a bdenia sa vyvíjal milióny rokov a my v 21. storočí nevieme, kde má dieťa spať, s kým má dieťa spať a odkedy má spať samé. 
ČO narúša tento základný inštinkt spania u dieťaťa?
Je to vždy často neznámy STRACH. A ten je potrebný riešiť, pretože ak je strach neriešený sprevádza dieťa celý život.
Problémy dieťaťa so spaním je potrebné riešiť ak trvajú dlhšie obdobie a kombinujú sa s nekľudným spánkom, nočnými desmi, ak dieťa prežíva nočné mory, ťažké sny, strach z tmy. Súčasne je potrebné citlivo vnímať aj iné formy strachov a úzkostí u dieťa, ktoré sa môžu vzájomne kombinovať. 
Rešpektujte pocity bezpečia, ktoré potrebuje cítiť každé dieťa v tme a do jeho určitého veku. Možno práve predčasná snaha rodičov o samostatné spanie dieťaťa vytvorí prvotný blok na spanie.
Nerobte vedu so spaním a choďte spať s dieťaťom. Možno vás dieťa svojimi problémami so spaním chce prinútiť spať a oddychovať.
Čo viac ublíži dieťaťu - pokojné, kľudné spanie, s pocitom bezpečia a s rodičom alebo snaha dieťaťa hrdinsky spať samo v tme ale v strachu a napätí. 

Mgr. Adamcová Lýdia
http://vychovavkocke.sk/

... "Toto sú zázračné vety, ktoré by mali byť každodennou súčasťou slovníka každého rodiča" :

"ĽÚBIM ŤA. Hovorte to deťom tak často, ako sa dá." 
Môj názor je - dieťa potrebuje lásku cítiť a nie počuť slová o láske. Potrebuje ju cítiť neverbálne - a to sú objatia, záujem, venovať mu čas a pozornosť. Často používané slová o láske mu zovšednejú.

"ROBÍŠ ma šťastnou (šťastným)". Vďaka tejto vete budujete v deťoch sebavedomie.
Môj názor je - ak budete nešťastný, dieťa sa bude cítiť zodpovedné za toto vaše nešťastie. A budovanie sebavedomia je iný proces.

"SOM NA teba hrdá/ý". Deti potrebujú počuť, že to, čo robia, robia dobre, aj keď je to ťažké.
Môj názor je - deti sa naučia robiť veci pre vás, aby vás uspokojili a boja sa neúspechu a vášho sklamania.

"SI VÝNIMOČNÁ / Ý". Nech deti vedia, že práve v ich osobitosti je sila.
Môj názor je - dieťa programujete a staviate mu vysokú latku.

"DÔVERUJEM TI". Budovanie základov dôvery vytvára do budúcnosti čestného človeka.
Môj názor je - dieťa tomuto abstraktnému slovu nemusí rozumieť a nemusí vedieť čo robiť, aby ste mu dôverovali.

Aktualizácia: Skúsenosti našich používateliek si môžete prečítať v tomto fóre. 

----

K ránu a aj k večeru patrí jedna neodmysliteľná vec. Je to čistenie zubov. Tých pár minút, ktoré trávite nad umývadlom, ovplyvňuje vaše zdravie, no môžete to urobiť ešte lepšie. Využiť silu vlastnej ústnej dutiny a jej mikroflóru. Zubná pasta Zendium vám v tom pomôže. 🙂

Dámy, vitajte pri ďalšom testovaní.

Čo testujeme?

Zubná pasta Zendium Complete Protection funguje inak ako ostatné zubné pasty. Používa enzýmy a proteíny, ktoré vaša ústna dutina potrebuje pre boj proti baktériám. Neobsahuje antibakteriálne zložky na reguláciu zubného povlaku. Zendium Complete Protection chráni vašu ústnu dutinu podporovaním jej prirodzenej obranyschopnosti. Pri čistení zubov zvyšujú enzýmy a proteíny nachádzajúce sa v zubnej paste obranný účinok slín proti baktériám spôsobujúcich problémy so zubami. Zendium Complete Protection naviac neobsahuje SLS, peniacu zložku, ktorá môže dráždiť citlivé ústa. Vďaka tomu sa vám nezmení vnímanie chuti jedla, a tak si ho vychutnáte aj bezprostredne po čistení zubov.

Nikdy sa netreba zahrávať s citmi ľudí, lebo môže to potom zle dopadnúť. Ak to prekročí isté medze, treba počítať s krutou odplatou.

Boli sme dve najlepšie kamarátky, priateľky, spolužiačky a hlavne dôverníčky. Krásnych 17 rokov, život nám pripadal ako krásna farebná gombička. Na svet sme hľadeli ružovými okuliarmi a verili, že láska a všetko ostatné bude ako z románu. Tak sa začal písať príbeh jednej lásky.

Máj 

"Jani, asi som našla svojho princa" s radosťou v hlase mi oznamovala kamarátka.

"Čože? Kedy sa to stalo? Kde ste sa spoznali? Rozprávaj!" nedočkavo som čakala na odpovede, ani som nedýchala.

"Stretli sme sa v meste a prihovoril sa mi. Chcel vedieť, koľko je hodín."

Ešte len včera sa to narodilo a už by sme z neho chceli bakalára. Meriame si sily ktorá sme lepšia mamička, ktorej dieťa skôr sedí, chodí,rozpráva, odkedy je bez plienky. K tým plienkam sa vrátim, o tom chcem písať. Chcem dať ale najpr veci na správnu mieru. Nevadí mi chválenie detí. Kľudne aj ja to svoje vychválim až do neba aj pred inými. Ale- nie formou súťaženia,či nebodaj urážaním iných. 

Vráťme sa k tým plienkam. Prečítala som si búrlivú debatu k článku kedy dieťa učiť na nočník. Matky, ktorých deti už od siedmych mesiacov používajú nočník urážali mamičky,ktorých dvojročne deti ešte nosia plienky. Výrazy ako fuj a hanba ,lenivé matky ,som zaregistrovala vo viacerých komentároch.

Zapamätajte si --- vaše odplienkované deti nie sú dokonalejšie ,ani vy sa tým nestávate lepšou matkou.

Každé dieťa je dokonalé pre tú svoju mamičku a každá mama je najlepšia pre to svoje dieťa.

Keď raz vyrastú nik sa ich nebude pýtať dokedy nosili plienky, kedy začali rozprávať, sedieť ,chodiť. Nič z toho z nich neurobí lepších ľudí. Je to len taký bonus, z ktorého sa tešíme my rodičia.

Každé dieťa je výnimočné. Každé dieťa je lepšie v niečom inom. To dieťa s plienkou možno strčí do vrecka to vaše bez plienky v niečo  inom.. a verte mi, že by ste nechceli aby sa iná mamička  potom vysmiala vám...

Diastáza je častým problémom po pôrode. Jedným zo spôsobov, ako sa dá riešiť je aj cvičenie SM systému doktora Smíška. Tieto cvičenia však treba aspoň začať cvičiť s kontrolou fyzioterapeuta. Inak je riziko, že ich neodcvičíte správne a potom nepomôžu.

Pýtal som sa na možnosť riešiť diastázu fyzioterapeutky. Vravela, že cvičením SM systému sa dá problém vyriešiť. Dôležité však je, aby žena čo najskôr po pôrode začala cvičiť. Prakticky hneď, ako to lekár schváli. Platí, že čím skôr sa začne cvičenie, tým ľahšie a rýchlejšie sa problém vyrieši. Ak príde mamička na cvišenie včas a cvičí poctivo aj doma, diastáza sa zhruba za mesiac dá celkom do poriadku.

Tieto cvičenia odporúčam cvičiť aj v prípade že ci chcete posilniť panvové dno. Takmer všetky cviky metódy SM systém cvičené postojačky totiž posilňujú (nielen) panvové dno. Mnohé cviky pomôžu riešiť aj ploché nohy, skoliózu či chybné držanie tela aj u detí. Na túto tému som dával tip v článku o bolestiach chrbta.  

Ak už máte problém s diastázou, určite necvičte rôzne sklapovačky! Môžete si tým stav ešte výrazne zhoršiť. Na tento problém je potrebné cvičiť šikmé brušné svaly.

Nakoniec si ešte môžete pozrieť toto video:

V ňom doktor Smíšek pekne ukazuje, ako sa dá cvičiť bežný cvik (izometrický mostík) chybnou technikou, ktorá môže ublížiť, alebo správnym cvičením, ktoré okrem posilnenia môže aj pomáhať chrbtici.

Po rozpačitých začiatkoch zoznamovania sa s potrebami dieťatka ste si už na seba zvykli. Od narodenia ubehlo pár týždňov a zrazu vám toho anjelika niekto vzal. V postieľke leží uplakané stvorenie a nad ňou sa skláňa utrápená mama. Pravdepodobne sa začala nová kapitola života s názvom Kolika.

Kolikami trpí 20 - 25  % detí. Prejavujú sa ako nevysvetliteľná nespokojnosť bábätka, ktorá trvá aspoň tri týždne. Dieťa intenzívne plače, spravidla viac ako tri hodiny, častejšie ako trikrát v týždni. Objavuje sa prevažne v prvých troch mesiacoch života dieťaťa, preto sa často označuje ako trojmesačná kolika. Príčiny môžu byť rôzne.

Toto obdobie je náročné pre matku aj dieťa. My vám ponúkame pár tipov, ako ho čo najlepšie prežiť a uľaviť dieťatku.

1. Pozor na stravu!

V prvom rade skúste porozmýšľať, čo tvorí váš jedálniček. Prvé týždne by sa mali mamičky vyhýbať tým potravinám, ktoré môžu spôsobiť nafukovanie. Napríklad kaleráb, kapusta, karfiol, cibuľa, strukoviny. Za pokus stojí obmedziť kravské mlieko, ktoré niektorým detičkám môže škodiť. Zapisujte si svoj jedálniček. V prípade zlej reakcie jednoduchšie zistíte, čo bábätku neprospieva. Je nutné si uvedomiť, že dojčiaca žena potrebuje pestrú a rozmanitú stravu. Jesť suchý chleba niekoľko mesiacov, len aby dieťa nebolelo bruško nie je šťastné riešenie a pomoc treba hľadať inde.

2. Masáž bruška

Tento týždeň oslávilo používanie internetu na našom území štvrťstoročnicu. Hudba z prehrávaná z magnetofónu, papierové noviny a telefonovanie pevnou linkou aj to boli vtedajšie bežné spôsoby ako sa ľudia spájali so svetom informácií. Príchod internetu to všetko zmenil, zjednoduchšil a urýchlil. 

Úplne prvá počítačová sieť sa nazývala ARPANET. Vznikla v roku 1969 a prepájala štyri univerzity v USA. O dva roky v roku 1971 neskôr bol vytvorený aj prvý predchodca dnešného emailu - prvú správu poslal Ray Tomlinson sám sebe.

O vytvorenú sieť sa postupne začali zaujímať ďalšie univerzity a pripájali sa k nej nové hostiteľské počítače. V roku 1981 bolo do siete pripojených 213 počítačov, vrátane počítačov dvoch anglických univerzít. V 1989 stúpol počet pripojených počítačov na 100 000. 

                                     študenti a zamestnanci v laboratóriu ARPANET

Samotný pojem internet sa začal používať v roku 1990. Názov je odvodený z anglického pomenovania INTERconnected NETworks, čo znamená prepojené siete. 

V roku 1992 sa do internetovej siete pripojilo aj Československo. Internetové pripojenie sa do tých čias používalo prevažne na vedecké účely, až v roku 1993 sa k internetu pripojila aj prvá komerčná spoločnosť. Rozšírenie internetu šlo ruka s rukou s rozšírením počítačov do firiem, na pracoviská a do domácností. 

Viete, čo je u nás nové? Máme karanténu! Nedávno nás totiž navštívil zákerný vírus varicella-zoster, takže máme plnú domácnosť bodkovaných detí. Ešteže sú len dve! Vždy si poviem, aké by bolo super mať aj tri, či štyri (deti), ale keď ochorejú, je to nočná mora aj pri dvoch.

Ale k veci. Áno, máme kiahne. Nefalšované ovčie kiahne.

Začalo to pred troma týždňami, keď som si domov zo škôlky priniesla umrnčané a mrzuté decko, ktorému sa záhadne nechcelo tristý raz vyliezť na kopec a pustiť sa na boboch dole, ako to za bežných okolností bývalo zvykom. Doma som mu vyzliekla spotené tričko a, kde sa vzali - tu sa vzali, žmurkali tam na mňa tri červené vodnaté bodečky a na brušku ďalších päť.

                                                       Zdroj: microbewiki.kenyon.edu

Staršia Drnda zvreskla a na pol dňa sa zabarikádovala v izbe, lebo "Fúj, mami, on ma nakazí!" Veru nakazí, drahá moja, a tou barikádou už teraz zmôžeš tak ničovaté nič, lebo kiahne sú infekčné už 48 hodín pred výsypom.

Tak sa u nás začala kiahňová tortúra. Prvé dva dni len pomaličky pribúdali nové ďobky, Junior však bol živý a veselý. Ani ho nič nesvrbelo, a tak som sa predčasne tešila bezproblémovému priebehu ochorenia. Kríza nastala na tretí deň. Dieťa sopľavé, umrnčané, podvečer už aj zimnica a teplota. A ako bonus plné ústa kiahní. Na jazyku, na ďasnách, prisahala by som, že aj na zuboch. Nič nejedol, nechcel piť, nerozprával. Celé zle. Trvalo to ešte tri dni, potom sa už prestali vyhadzovať nové vyrážky, robili sa chrastičky, teplota klesla a my sme si vydýchli.

Päť rokov dozadu, na Sv. Valentína, som to tak trochu pokašľala.. Už tri dni sme bývali v našom byte, s minimom nábytku, bez kuchyne, bez gauča, bez telky, bez všetkého.. a ja som premýšľala, aké menu sa dá "ukuchtiť" v mikrovlnke.. na reštiku neboli peniaze, výplata až na druhý deň.. tak vyhrali nechutné polotovary z potravín pri práci. Lebo po troch dnoch večere a la chlieb s niečím už mi to šlo hore krkom.. A vydala som sa svojou cestou za frajerom k jeho práci, aby sme sa spolu odviezli domov, do mestečka mimo BA, kde sme kúpili ten náš vysnený byt. 

Pred budovou čakali chlapi s kyticami a ja som si hovorila, aké pekné to je od nich, že kúpili drahej kvety.. A potom to prišlo; teda doviezlo sa. Týpek na Mustangu, ktorý mal na bočných dverách napísané "vezmeš si ma?" (už si nespomínam či po slovensky alebo po anglicky). Pár sekúnd na to vyšiel týpek v obleku z auta, samozrejme s ružami a prstienkom.. ďalších pár sekúnd dievčina, ktorá na celé okolie zahučala "áno", vycmukali sa s drahým a odviezli sa het.. O ďalších pár okamihov prišiel môj chlap, tak som mu teda referovala čo sa udialo a keďže som bola hustá ako med, tak som zahlásila, aké trapné je, keď chlap požiada ženu o ruku na Valentína.. 

Došli sme domov, zjedli naše polotovary, porobili dačo na byte a bolo po Valentíne. Po romantike ani stopy..

Pár dní na to som bola požiadaná o ruku, maximálne neromanticky v posteli po sexe, holá, bez nejakého preslovu, a našim rodičom a okoliu sme museli cenzurovať situáciu. Trochu mi z toho bolo a aj je smutno, čakala som niečo na spôsob ako Barney požiadal o ruku Robin, že totálna romantika a osudové všetko.. Dokonca som to po čase aj chlapovi vytkla a on ma potom zdrbal, že si za to môžem sama.. lebo ma chcel požiadať na Valentína, čo však bolo podľa mňa "trápne". Tak ma požiadal o tri dni neskôr tak, ako ma požiadal 😂😂😂

Prečo to píšem? No lebo dnes tu bude opäť (asi/ snáď) záplava obrázkov prstienkov, šťastných statusov.. budú mať veľa like-ov, kamošky sa budú tešiť.. niektoré dámy dajú status o tom, že zasa samé prstienky (ako na Vianoce, spomínate si?).. No a ak ešte nie ste zasnúbené, ale chceli by ste byť,  ani za toho svätého pred svojim frajerom nekritizujte to, čo vidíte a nerobte si z toho posmešky.. možno aj vás čaká romatika a prstienok a iba ho zneistíte, ak sa budete posmievať a rozmyslí si to.. nechce byť predsa za idiota.. 😜😅 a radšej si nerobte srandu ani z Adely, až zajtra.. 

Táto básnička má už 17 rokov. Mala som dvadsať, keď som ju napísala. Väčšinu času strávila schovaná medzi inými mojimi dielami. Pár krát som ju darovala na pamiatku deťom kamarátok. A raz sa objavila niekde aj na webovej stránke ,ktorej názov si už ani nepamätám. Ale to už je dávno. Tak som sa rozhodla, že ju trochu oprášim a zverejním opäť. Sme predsa na stránke pre mamičky a toto je básnička pre deti.

STRAŠIAK DO MAKU

Narodil sa strašiak

miesto rúk má vešiak

a noha je len jedna

aj to akási biedna.

Ako správna matka začiatočníčka s vlastnou mamkou na opačnom konci republiky visím po väčšinu dňa na nete a obzerám fotky cudzích detí: "tu má 6 mesiacov a stojí, tu má 9 mesiacov a behá, tu má 12 mesiacov a dokončuje diplomovku, tu má 14 mesiacov a odchádza na stáž do CERNu..." Hodím očkom na Matúša. Nič netušiac kope nožičkami a obhrýza diaľkový ovládač. Uhniezdi sa vo mne nepokoj. Vyzvem muža: "Mojko, kde je ten papier od tvojej mamy, kde si zapisovala, čo si v akom veku už vedel?" Spolu zisťujeme, že od štvrtého mesiaca sedel a od desiateho chodil. Upodozrievam svokru, že falšovala záznamy nevinného dieťaťa. Následne vyrývam do muža, že či ako fakt musel byť také strašne šikovné decko. Aj v mužovi sa uhniezdi nepokoj. Googlime si psychomotorický vývin kojenca. Je toho strašne veľa a sme čím ďalej tým úzkostnejší. Aby sme mali pocit, že robíme niečo užitočné, objednávame knižku poprednej českej odborníčky p. Kiedroňovej Rozvíjej se, děťátko. 

Děťátko o pár dní dorazí na pobočku kníhkupectva v našom meste. Jupí, dôvod na rodinnú prechádzku! Možno sa budeme aj fotiť, treba doladiť vizáž (vzhľadom na stav vlasov volím mladistvý look - vrkoč a čiapka, a v súlade s pravidlom zvýraznite, čo je na vás pekné, domaľujem aj dramatické obočie). Uviažem nášho už čoskoro rozvíjaného Matúša a ideme. V kníhkupectve si knihu preberáme u milej slečny, náhodou mužovej študentky. Má krásne ryšavé vlasy a žiarivý úsmev. Kým hľadá v počítači našu objednávku, stihnú si dohodnúť termín konzultácie bakalárky... Otočí sa a zohne sa po našu knižku. Obaja jej civíme na tangá. Spod dramatického obočia zazerám na muža. Ryšavka nás vyprevádza, ja sa tvárim osudovo a sťahujem brucho a v tej istej chvíli si uvedomujem, že je to úplne jedno, lebo aj tak mám na bruchu Matúša a v spoločnej vetrovke vyzeráme ako dvojhlavý vorvaň. 

Doma listujeme knihu a hľadáme nejaku útechu. Je plná obrázkov. "Aha, aké zlaté deco, celkom jak Matúš," veselo ukazujem mužovi chlapča na brušku. Pod obrázkom čítame, že je to ukážka nedokonalého prvého vzpriamenia u dieťaťa so slabými brušnými svalmi. Veselosť opadá. Plačem, že som si asi svojimi síce láskavými, no neodbornými úchopmi nadobro zhumpľovala dieťa. Takzvané druhé vzpriamenie s vystretými rúčkami sme teoreticky mali mať už za sebou. Kiedroňová odporúča vyhľadať odbornú pomoc. Muž sa snaží odľahčiť situáciu a vtipkuje, že aspoň niečo iné sa u nás v domácnosti vzpriamuje, či sa nechcem pozrieť. Zazerám na neho a nesmejem sa. S vidinou útechy volám mamke. Zisťujem, že ja a moji súrodenci sme boli v súlade s vtedajšou módou nosení vo zvislej polohe, posadzovaní medzi vankúše a na dorážku obesení v chodítku. Ja som navyše kvôli bedrovým kĺbom nosila remene a chodiť som začala až v dvoch rokoch. Nasucho preglgnem a už si to v hlave fatálne spájam s bratovými krížmi, sestrinou migrénou a mojou skoliózou. Mamka mi vynadá, že stresujem. Muž skrýva knihu na hornú policu. Revem. Vyťahujem knihu z hornej police. Na obrázkoch veselé mamičky gúľajú svoje fit deti na fitlopte. Posielam muža nafukovať fitloptu. Iné tiež fit deti sa hrajú s takou mini fitloptou, tzv. overballom. Muž fúka a ja cez net objednávam overball. Šesť eur plus štyri poštovné. Ech, veď je to pre dieťa, kašľať na peniaze. Kladieme Matúša na fitloptu. Plače, tak mu spievam. Muž sa rehoce. Spievam veľmi rada, ale veľmi zle. Hľadáme na YouTube videá na cvičenie s detičkami. Mužovi sa to páči, lebo aj mamičky vo videách sú fit. Vypínam počítač, na dnes stačilo. 

Po pár dňoch zvoní kuriérka. Muž nafukuje overball. Nadšene ukazujeme Matúšovi, že aha, Matúš, loptička, a hádžem ju jeho smerom. Chyba. Matúš strašne plače a vyzerá cca ako na svojej prvej fotke. Zhúžvaný a fialový. Kde je ten krásny chlapček, ktorému pravidelne šepkám do uška, že nechápem, podľa akého modelu Michelangelo maľoval anjelikov v Sixtínskej kaplnke, keď Matúš ešte nebol na svete? Nasledujúce dni nenechávame Matúša v jednej miestnosti s overballom, lebo pri pohľade naň usedavo plače. Keď má dobrú náladu, túlim sa k overballu a bozkávam ho, aby videl, že ta blbá lopta nie je nebezpečná.

Matúš svoj strach po pár dňoch prekoná. Hrá sa s loptou a celkom mu to ide. Ja čítam a zisťujem, že tá kniha je fajn. Každé zdravé dieťa má v sebe predprogramované, že skôr či neskôr dosiahne konkrétne vývinové míľniky. Len neinformovaní rodičia ho môžu nevedomky, s dobrými úmyslami brzdiť napríklad tým, že ho nenechajú hrať sa na zemi a umiestňujú ho do pohodlného lehátka, odkiaľ všetko vidí. Zvedavému bábätku potom chýba ten motivujúci zážitok frustrácie, že chcem vedieť, čo sa deje, a preto sa snažím hýbať. Iní rodičia v snahe dodržať termíny v tabuľkách inštalujú bábo do polôh, na ktoré ešte samo nie je pripravené. Rušíme teda lehátko, je v ňom už len počas desiaty a obeda. Nosíme ho v polohe klbko. Gúľam ho na fitlopte. Väčšinu času trávi hrou na chrbátiku alebo na brušku na penovej podložke. Obľúbené hračky (aktuálne kelímok od jogurtu a opasok z mužovho župana) mu každý deň položím o centimetrík ďalej a teším sa, ako sa nemotorne ošíva, keď sa na ne snaží dosiahnuť. 

Uvidíme. Mala by som si začať zvykať, lebo tuším, že takto nejako sa už budem o Matúša strachovať do konca života. 

Už štyri mesiace je zo mňa hrdá mamička. Mojich prvých 10 mamičkovských dní v pôrodnici sa vlieklo – nemohla som sa dočkať kedy prídem domov, aby mohla celá rodina obdivovať moje krásne dievčatko. Aspoň telefonicky som sa teda rozplývala aké pekné a milé je to naše dieťatko – len papá a spinká, takmer neplače. Konečne teda prídeme domov z pôrodnice a dieťa sa zrazu začne „kaziť“.

Úprimne závidím ženám, ktoré sa snáď už len narodili kvôli tomu, aby raz boli matky. Všetko zvládajú s úsmevom a pri pohľade na ne máte pocit, že starostlivosť o dieťa je hračka. Potom príde to vlastné a tvrdá realita. Poviem vám teda, že kojenie po sekcii v kombinácii s mesiac a pol otvorenými ranami na bradavkách sa rovná priam maturite, resp. skôr psychiatrii. Má vás zaplavovať láska a radosť a zatiaľ len syčíte od bolesti každú hodinu a pol, keď chce dieťa jesť. Ale čo by ste nespravili pre toho malého anjelika, kojením mu dávate najlepší štart do života. Potom sa to nejako upraví, dieťatko pekne priberá a vy ste spokojná. No netrvá dlho a objaví sa zahnisané očko – pravdepodobne infekcia z pôrodnice. Idete na očné, kde prečistia slzný kanálik tenkou ihlou, bábo kričí ako o život a vy sa cítite ako krkavčia mater, že ste niečo také dopustili. Týždeň bojujete s bábom, aby ste mu nakvapkali očné kvapky, očko sa zahojí a môžete si zas užívať bezstarostné chvíle...  Ale nie príliš dlho. Príde kožný problém, neskôr kašeľ. Keď je bábo opäť konečne fit vezmete ho prepichnúť ušká. Ďalšie dva týždne ošetrovania – bábo už chytá hysáky, keď mu siahnete na ucho. Aj to sa zahojí. A je na rade očkovanie do obidvoch nožičiek. Plač opäť veľký, ale chvalabohu bez reakcie.

No najhoršie sú asi sople. Obyčajná nádcha, pre bábo hotová pohroma. Existuje niekoľko druhov odsávačiek. Ako prvú väčšinou kúpite klasickú hadičkovú. Všetci vaši známi s deťmi vám síce odporúčajú tú na vysávač, ale mama vás presvedčí, že to musí byť drastické a keď ste vy vyrástli s obyčajnou, prípadne s maslom v nose tak by mala stačiť. Zistíte, že hadičková je na figu. Ešte stále však máte obavy z toho ako je vaše bábo „napojené“ na vysávač a teda skúsite balónikovú. Ešte viac na figu ako hadičková. Odložíte teda obe do „centrálneho skladu“ všetkých nepotrebných vecí, čo ste už stihli kúpiť odkedy máte bábo, hneď vedľa piestovej odsávačky na mlieko. Kúpite teda odsávačku na vysávač a idete na to.  Najprv vyskúšate na sebe, zistíte,  že to nie je nič strašné, mozog vám nevytiahlo. Nasleduje scéna ako z filmu: zapnete vysávač a blížite sa k bábätku, ktoré  zvedavo vypliešťa oči – zatiaľ ešte nevie o čo ide. Jeho babka čo ho drží na rukách však áno, tuho si dieťa pritíska a inštinktívne cúva, v snahe ochrániť dieťa od „drastického zákroku“. Príde ten moment – sopeľ vyskočí, dieťatku sa nič nestalo, rodinu zaplaví radostná vlna. Babka skonštatuje, že je to dobrá vec. Po pár minútach však bábu v nose chrapčí opäť, začnete teda odsávať. A čím viac odsávate, tým viac sopľov ide. Bábo už zistilo o čo ide – aktívne sa bráni. Váš pocit krkavčej matere posilní dedko rýpavým komentárom , či už zas idete to dieťa trápiť. Vysávač zapínate už aj v noci, jediným výsledkom je však detský krik a následné hodinové uspávanie, pretože toto dieťa zaručene v noci preberie. Vyskúšate všemožné nosné spreje pre deti a kvapky a dáte spraviť výter z nosa. Lekárka vás upozorní na opatrné zaobchádzanie s odsávačkou, môžete totiž podráždiť sliznicu. Prestanete teda odsávať a zas ste na začiatku. Po jednom dni neodsávania nám začali hnisať očká. Z postieľky sa v noci ozýva fučanie a chrapčanie, bábo si nervózne šúcha očká. Zase teda trošku poodsávame, sliznica je už podráždená. Hľadám pomoc na internete. Po prečítaní diskusií iných mamičiek nezisťujem nič nové, akurát, že niektoré detičky majú sople aj vyše mesiaca. Tak sa snažím ísť prirodzenejšou cestou. Lekárka nám odporučila dávať dieťatko čo najviac na bruško. Lenže malej sa to veľmi nepáči, teda ju po chvíli mrnčania vždy otočím, lebo zas by bol komentár, že dieťa trápim. A v tom je práve tá chyba. Bábo treba nechať na brušku aj keď sa už sťažuje. To, že mu nikto nepríde na pomoc ho potom poriadne naštve až začne fučať a prskať. A práve vtedy mu povyskakujú sople von. Najprv to síce vyzerá hrozne ako zúrivo metá tou malou hlavičkou a noštekom po podložke, ale nie je krajší pohľad ako  potom keď ho dvihnem a vidím tú zasoplenú tváričku J Ďalšie malé víťazstvo za nami. Rozum síce hovorí, že keď chceme bábätku dobre, treba ho občas aj trošku potrápiť. Ale ten hlúpy pocit, že ste nanič matka sa stále natíska. Stačí však jeden úsmev bábätka a ste si istí, že sa na vás nehnevá. Boj so sopľami tu bol, je a pravdepodobne bude. Aj so mnou sa rodičia kedysi natrápili. V snahe pomôcť mojim večne zapáleným prínosovým dutinám a na odporúčanie lekára si požičali od rodiny solux a išli ma nahrievať. Omylom, však zapli horské slnko, ktorým prístroj tiež disponoval. Päť minút nahrievania v bezprostrednej blízkosti v kombinácii s mojou bledou pokožkou sa rovnalo popáleninám na celej tvári. Na lícach mi dokonca až vyšla plazma. Lekár na pohotovosti skonštatoval, že možno mi ostanú drobné jazvičky. Našťastie neostali. Na rodičov sa určite nehnevám, nehnevala som sa ani keď sa to stalo. Viem, že by pre moje dobro urobili všetko. Rovnako ako ja dnes pre svoju dcérku.

O pleť sa stará milión žien po celom svete, ako jednu z najviac používaných skrášlujucich produktov pre ženy považujem make-up. Make-up má silu spraviť  ženu krásnu s pleťou bez jedinej chybičky, ale taktiež z nás vie spraviť neprirodzenú masku.

Takže mne sa podarilo otestovať make-up, ktorý zaujme svojou reklamou, kedže sľubuje vyhladenú, zmatnenú pleť a vláčnu pleť po dobu 16 hodín. Make-up Vichy dermablend 3D correction je určený pre ženy, ktoré majú  pleť zmiešanú až mastnú, so sklonom k akné, citlivú a s viditeľným nedokonalosťami. 

A áno, moja pleť je presne taká, sem tam nedokonalosť po pubertálnom akné, sem tam vyrážka keď som v PMS, kde tu začerveniem, hlavne v tomto zimnom období. No poviem Vám, tešila som sa na testing tohto mkeupiku, kedže som stále nenašla ten "svoj".

Začnem s obalom, ten je nádherný aspoň mne osobne sa veľmi páči, je nadčasový. Vôňa je typicky "vichyovská", mne to strašne pripomína aknecolor, ktorý som dávno pradávno, v dobe kamennej, používala :D. A konzistencia je taká tuhšia penového rázu, skoro ako tá čokoládová pena, ktorá sa dá kúpiť pri jogurtoch a volá sa Paťa :D.

Prvú vec, na ktorú vás upozorním pri prípadnom pužití tohto makeupiku je, že ho stačí úplne máličko, lebo ako viete, tie ktoré používate make-up, z niektorého treba viac z niektorého menej. No a pri tomto platí menej je viac. Prvýkrát som si ho dala strašne veľa a nevedela som ho dobre rozotrieť  a zmyť z rúk šiel jedine s mydlom, čiže drží fakt super. Musela som potom prebytok z tváre doslovne poutierať papierovou vreckovkou.

Farba a odtieň nude 25 mi celkom sadla, ale troška som ho ešte preklila púdrom a líčkami, aby som ožila, lebo som mala pocit že mám na sebe masku, tým, že nie som na takéto tuhšie makeupy zvyknutá. Makeup držal pekne skoro celý deň akurát tým, že moja pleť je mastnejšia, tak cca po 3 hodinách som sa leskla, ale to je pri mojej pleti bežné. No tu je vidieť ten lesk.

Nič nie je upokojujúcejšie

Nič nie je liečivejšie

Nič nie je príjemnejšie

Nič nie je silnejšie

Nič nie je nežnejšie

Nič nie je vzácnejšie