Zabudnite na matku s nadhľadom. Zabudnite na vtipné postrehy. Zabudnite na životom ostrieľanú trojkusovú matku. Teraz vám píše vystresovaná prvomatka prváčky, ktorá nenávidí systém, ktorý jej ukradol roky piplané bábätko, nenávidí tie inštitúcie, ktorý ten systém zabezpečujú a stále je presvedčená, že učiteľky na prvom stupni sú platené za to, aby spôsobovali deťom doživotnú traumu. Alebo aspoň ich matkám. Všetkým. Je to jedno, lebo v tomto prípade rozum dovolenkuje.

A tak roním krokodílie slzy, pretože vidím, že môjmu pokladu sa tam nepáči. Asi..? Neviem.

Blog na tému prvá trieda vo mne vrie už dlho, ale ja som stále nevedela čo mám doň napísať. Ak sa mám držať faktov, tak by som napísala, že prvý dojem – zlý. Päť detí z Mišutinej škôlky, ktoré šli s ňou do tejto školy, rozhodili do štyroch tried. Jedine spolužiačky - dvojčatá nechali spolu.

Asi po mesiaci som pochopila, prečo to spravili. Stretla som jednu známu, ktorá mala syna v tejto škole pred desiatimi (!) rokmi a s ním zo škôlky prešlo do jednej triedy tuším 17 spolužiakov. Rodičia týchto detí boli jedna partia, ktorá spolu chodila na dovolenky. Takéto rodičovské komando muselo tú pani učiteľku ničiť. Skúste hádať, ktorá pani učiteľka to bola. Jasné, že tá naša. V tom čase musela začínať, čiže má môj obdiv, že to ustála.

Záverom – Mišutka tam ostala bez kamošiek. Áno, ani to by nemuselo byť v zásade zlé, veď si nájde nové. Ale. Ale Miš sa s nimi nechcela kamarátiť. Vraj jej vadilo, že sú neposlušní a divokí. Myslím, že oni by sa s ňou aj kamarátili, vždy sa k nej správali pekne, ale ona radšej sedela v lavici a kreslila, vystrihovala a lepila.

Doteraz keď som pre ňu chodievam, má okolo seba strašný bordel, ceruzky a fixky všade, pod sebou more strihancov a pred sebou štós kresieb a koláží.

Zimné obdobie je ako stvorené na hry s deťmi. Nakoľko vonku sa rýchlo stmieva a v chladnom sychravom počasí trávime voľné chvíle často doma, Telekom pre Vás pripravil obrovské podujatie, kde sa zabaví celá rodina. Pozrieť a zabaviť deti príde Neposlušník – Miro Jaroš, kohútik ŤUKI, šašo Ľuboš, kúzelník Šesták či Anna a Elsa z ľadového kráľovstva. Okrem celodenného programu na hlavnom pódiu sa môžete tešiť na zónu zdravia, interaktívneho vzdelávania, športu, zónu zážitkov, bezpečnej cestnej premávky a samozrejme zónu zábavy.

Popri pestrom a bohatom programe budú mať rodičia možnosť získať množstvo zaujímavých informácií. Práve Vy rodičia ste rozhodujúcim artiklom v živote dieťaťa, vy totiž rozhodujete či smerujete svoje deti k tomu či budú športovať, ako sa budú stravovať, aký bude ich denný režim, ako dlho sa budú hrať s počítačom či tabletom a rovnako tak ste rozhodujúcim faktorom aj pri samotnom vzdelávaní dieťaťa. Dozviete sa tiež ako reagovať pri zdravotných komplikáciách detí. Všetky tieto otázky si budete môcť zodpovedať priamo na podujatí v špeciálnych edukačných, zdravotných a zábavných zónach.

Poďme ale späť k úžasnému programu pripravenému pre všetky deti:

10:00-10:05 Di Hagerová - Otvorenie podujatia
10:05-10:25  Rozcvička so Sport Kids Academy alebo čo všetko môže ovplyvniť správny pohyb u detí
10:30-11:0 KOZMIX – škola 21. storočia
11:00 -11:10 Športová súťaž so Sport Kids Academy
11:15-12:05 Rozprávkový muzikál Ľadové Kráľovstvo
12:10-12:35 Zdravá strava s Mirkou Luberdovou
12:40-13:05 Poobedná siesta - krajina rozprávok ŤUKI a jeho dobrodružstvá
13:05-13-15 Športová súťaž s Be Cool Sport Kids Academy
13:17- 13:40 ŠAŠO Luboš a jeho svet bláznovstiev
13:40- 14:00 ŠAŠO Luboš a Denisa Mertl - Má šašo správnu obuv? Alebo ako sa starať o detské nohy
14:05-14:35 Kúzelník Šesták a jeho magická šou
14:40-15:05 KOZMIX – škola 21. storočia
15:10-15:25 Športová súťaž so Sport Kids Academy
15:30-16:05 Krajina rozprávok ŤUKI a jeho dobrodružstvá
16:05-16.40 Tanečné vystúpenie River Park Dance School
16:45-17:45 Neposlušník naživo s Mirom Jarošom a ŤUKI TV
17:55-18:50 Vyhlásenie tomboly + autogramiáda hokejistov HC SLOVAN a Mira Jaroša
19:00 Záver podujatia

Okrem programu na hlavnom pódiu budú pripravené spomínané zóny plné zábavy, hier či vzdelávania. Čo v nich nájdete?

V Chill out zóne rozprávok s ŤUKI TV čaká na Vás oddych a čítanie rozprávok z knižky ŤUKI a jeho dobrodužstvá, kreatívne dielne na tému prečítanej rozprávky, súťaže s maskotom ŤUKIM.

V Zóne športu s Be Cool Sport Kids Academy a sieťou fitnescentier Golem vás čakajú:

Dnes sa dočítate o tom, ako si správne nakvapkať kvapky, ako najrýchlejšie usušiť vlasy, ale aj to, že starší súrodenec vie byť veľmi hrdý na svojho mladšieho súrodenca 🙂

• Bolo tu obdobie, keď Mišino hovoril „palacina“ (palacinka), „topána“ (topánka), „ponoža“ (ponožka)... Zdalo sa, že ten môj tvrďas neznáša akékoľvek zdrobneniny... A ajhľa, posledné dni, keď je smädný, tak si pýta „vodku.“
  Zobral to zdrobňovanie nejako zhurta.

• Ten trápny pocit, keď vyťukáš číslo do kalkulačky, zákazník na teba kuká ako na retarda a ty ešte začneš, že čo nezvoní...

• Keď manžel robí malej večernú očistu, umyje jej vlasy a potom sa ich snaží usušiť:

• Čítam tu na jednom tričku nápis: Mám úžasného syna. Krásavec je po mame a chytrý je tiež po mne. Poslala som to ako sms synovi. Odpísal mi:
  Miško: „Nerozumiem.“
  Ja: „Tak potom nie si chytrý po mne.“
  Miško: „Mamička moja, vypila si si?“

• Prišli sme na návštevu k starkým (mojim rodičom). S naším 4 ročným synom a dvojmesačnou dcérkou. Prišiel aj môj brat so švagrinou a ich mesačnou dcérkou. Obe najmenšie sme zložili vo vajíčkach v predizbe a porovnávali sme, prihovárali sa.
  A náš syn hrdo vyhlásil: „Túto sme my doniesli!“

S takýmto údivom sa stretávajú mamičky, ktoré majú tri a viac detí. V mojom prípade ide o syna (9rokov) a tri dcérky (7, 3 a 1 rok). 

Len rodičia sami vedia, prečo majú toľko detí, koľko majú - aj keby boli bezdetní. A každý si musí so svojou situáciou nejako poradiť.

No, ale aké to teda máme my, "blázni" s kopou detí?

Často sa stretávame s otázkami a hodnoteniami ako: To ste ich fakt toľko chceli? A ako to chcete zvládať? Ty asi moc nespíš, čo? Musí to byť náročné. Ale toto je už posledné, však? Jáj, to preto, že si katolíčka?

Jednoduché to teda nie je. Na druhej strane, niekedy je jedno dieťa náročnejšie než tri deti bez alergií a podobných "radostí". Mať viac detí má ale mnoho svetlých stránok.

Spánok - nespánok

Viete aká je výhoda 8-mesačného človeka? To, že väčšina vecí, ktoré práve robíte alebo prežívate, je ÚPLNE NOVÁ! Tu je pár príkladov:

Leziem!

Minulý mesiac mi to šlo len dozadu. Zväčša som sa odparkoval pod skrinku, stolík alebo stoličku a musel som volať odťahovku, teda mamu, aby ma odtiaľ dostala. No teraz mi to ide aj dopredu a myslím, že som celkom rýchly. Mama mi hovorí malý mop. Minule ma pochválila, že som užitočné dieťa, lebo som povymetal aj také miesta, kde sa bežne s vysávačom nedostane. Začínam experimentovať s tým, že sa vytiahnem na kolená a húpem sa spredu dozadu. Naši sa na tom zabávajú, ale veď ich to prejde keď začnem štvornožkovať. 

Plávam!

S vodou som sa už stretol. Tečie z vodovodu a tiež je vo vaničke, keď sa kúpem, hoci počas kúpania sa mi úspešne darí z nej polovicu vyšpliechať po kúpeľni. Teraz sme ale s našimi boli na výlete, kde bol bazén a tej vody tam bolo VEĽA. Keby ma tato tak silno nedržal, hneď by som celý ten úžasný podvodný svet preskúmal. Mama ma potom prezerala, či za ušami nemám žiabre a či nemám plávacie blany medzi prstami. No čo, vodu jednoducho milujem. A hoci zatiaľ plávam len s podporou mamy alebo tata, myslím, že toto je niečo v čom budem dobrý. 

Teplotujem!

Deti dnešnej doby už bežne komunikujú prostredníctvom sociálnych sietí. Nadväzujú a udržujú virtuálne vzťahy nielen so svojimi spolužiakmi a kamarátmi, ale aj s cudzími a pre nich neznámymi ľuďmi.

Kyberšikanovanie sa od klasického šikanovania v podstate nelíši, hlavným rozdielom je to, že sa odohráva vo virtuálnom priestore a využíva moderné technólogie (email, čet, diskusné fóra, sociálne siete, a pod.). Po takomto šikanovaní nenájdeme na obeti modriny, či rany. Páchateľ využíva psychické nástroje, zraňuje slovami, nie údermi. 

                                                    (vo videu sú dostupné české titulky)

Nemýlme si kyberšikanovanie s inými prejavmi internetovej agresie - online hádka, trolling/flaming (napr. vulgárne nadávky ostatným v diskusii). Kyberšikanou môžeme nazvať: 

• urážky a nadávky,
• obťažovania, zastrašovanie, vydieranie,
• zverejnenie ponižujúcich fotografií,
• šírenie osobných a nepravdivých informácií,
• vylúčenie zo skupiny,
• krádež identity,
• kybernetické prenasledovanie.

Obeťou kyberšikany sú väčšinou deti a mládež, môže sa však vyskytnúť aj medzi dospelými, napríklad medzi kolegami v práci. Kyberšikanu nemusíte odhaliť hneď, deti (a ani dospelí) sa s nepríjemnými zážitkami na internete nechcú podeliť. Ako rodič, však najlepšie zbadáte, keď sa s dieťaťom niečo deje, nedajte sa odradiť ani vyhýbavými odpoveďami. 

Nečakajte na problémy svojich detí.

Pripravte sa! 
Vidieť, cítiť a pochopiť, čo vaše dieťa prežíva a vedieť mu pomôcť, je
základom výchovy.
Už len to, že sa viete naladiť a prijať, čo dieťa cíti, keď plače, keď sa v noci budí, keď sa hnevá, pocikáva, kašle, keď nevie čítať a nevie sa sústrediť, pomáha psychickému prežívaniu dieťaťa.
Nečakajte, neodkladajte - 
- „zajtra TO pôjdeme riešiť“,
- „zajtra sa na TO pozrieme“,
- „zajtra si TO prečítame“,
- „možno TO prejde“.
NEPREJDE TO!
Ak zatvárame oči a nič nevidíme neznamená to, že TO prestalo existovať.
Aj onkologické ochorenie má svoj vleklý a nepozorovaný vývoj a preto sa zdôrazňuje prevencia.
Zavčasu vidieť a riešiť platí aj pre psychický zdravie dieťaťa.
Predstavte si dieťa citlivé, úzkostlivé a často poslušné doma aj v škole. Problémy s ním nie sú. Čo ale prežíva toto dieťa vo svojom vnútri? Žije v strachu a trpí.

http://vychovavkocke.sk/
#prevencia #zdravie

Ako krásne dokáže osud zamiešať karty! Teraz už viem, že láska na prvý pohľad naozaj existuje. Zažila som ju v najkrajšej podobe.

Zoznámili sme sa v roku 2001 dosť netradične - cez teletext. Moja sestra sa rozišla so svojím priateľom a ja som jej chcela sprostredkovať stretnutie. Dohodla som jej hodinu aj miesto, kde mala mať rande. Do izby prišla sestra a povedala, že sa jej bývalý priateľ ozval a že sa s ňou chce stretnúť. Nechcela som sklamať neznámeho chlapca, tak som išla namiesto nej. Pritom som už priateľa mala.

Mali sme sa stretnúť v meste pri zmrzline na bicykli. Bola som tam prvá. Každého, kto prešiel, som si hneď očami premerala. Zrazu doslova preletel na bicykli fešák. Vysoký, štíhly, čiernovlasý, presne taký, akého som od detstva videla v mojom sne. Nezastavil sa, v duchu som si vravela - škoda. Odrazu sa mi prihovoril spoza chrbta. Bola to láska na prvý pohľad.

Zoznámili sme sa, dali sme si na líca pusu a navrhol, že sa pôjdeme trochu prevetrať na prímestskú oblasť Zemplínskej šíravy. Rozprávali sme sa o živote, o plánoch do budúcnosti, ale svoje sympatie sme tajili. Obloha sa strašne zatiahla. Ja som zmokla iba trochu, no kamarát zmokol do nitky. Hneď som referovala sestre, o aký zážitok prišla. A sestrine stretnutie? Naspäť sa už dokopy nedali.

Dni ubiehali. Predošlý vzťah stále trval, ale nebolo to ono. Jemu stačilo, keď sme mohli byť spolu v práci. Vtedy som to ešte vôbec neriešila. Bol piatok. V sobotu mali byť krstiny v ich rodine, tak odišiel z práce domov skôr. Keď som končila smenu neskoro večer, za vrátnicou ma čakal "ON". Strašná náhoda to bola. Keby priateľ neodišiel z práce domov, dozvedel by sa, že už niekoho mám. Odprevadil ma na autobus, darmo som mu dohovárala, že netreba. Bol milý a pozorný. Začal plánovať ďalšie dni, ako ich budeme spolu tráviť. Pochopila som, že mu nie som ľahostajná a povedala som mu: "Prepáč, už niekoho mám." Nechcela som ho vodiť za nos.
Dni ubiehali, predošlý vzťah sa nemenil. Ja som chcela vzťah, nie také "ručičkovanie" do práce a z práce. Priateľ mi navrhol, že o dva týždne pôjdeme spolu von na celý deň na Vinianske jazero sa okúpať. Bolo leto. Tešila som sa, konečne niekde spolu von, len my dvaja. Kúpila som si nové plavky, osušku. V aute ma informoval o zmene plánu, musí ešte odniesť veci kamarátovi, no mali sme to po ceste. Zdržali sme sa nekonečné tri hodiny. Pri nástupe do auta mi oznámil, že musí ísť domov, lebo auto potrebuje jeho otec do práce. Zaklincoval to pusou na líce. V tom momente som si povedala dosť, mňa nikto za nos vodiť nebude. Nestojím o taký vzťah. Za polrok chodenia dostať desať bozkov na líce? Bolo mi s toho všetkého do plaču, potom len do smiechu, aká som hlupaňa. Naďalej sme sa stretávali v práci, nikdy som mu už nenavrhla stretnutie. Myslel si, že všetko je ako má byť. Tie slová "Nehnevaj sa" mám aj po rokoch v pamäti. 

Sms mi pípla neskoro večer, bol to ON. Bol zvedavý, ako sa mám, dlho sme sa nevideli a nepočuli. Dohodli sme si stretnutie, medzi nami vzbĺkla fakľa. Predošlý vzťah som rázne ukončila. Dlho nemal žiadnu známosť a dnes už je šťastne rozvedený a aj znovu ženatý. 

Určite to poznáte aj vy. Len pred chvíľou ste mali telefón v rukách a zrazu ho neviete nájsť. Možno ho máte v taške, či vo vrecku, čo však robiť v prípade, keď ho už má niekto iný?

Túto situáciu vám pomôže vyriešiť funkcia antivírusového softvéru od ESET - ESET Anti-Theft. V dnešnom článku si ju bližšie predstavíme. 

Pre správne fungovanie tejto funkcie, si musíte funkciu Anti-Theft zapnúť v aplikácii na vašom zariadení. Aby ste mohli so zariadením lepšie komunikovať, budete potrebovať aj účet na my.eset.com. Prostredníctvom tohto účtu môžete v prípade straty alebo ukradnutia, označiť vaše zariadenie za stratené. Fungovanie tejto funkcie si môžete dokonca overiť aj testom. 

Pri nastavovaní funkcie, označte svoju SIM kartu za dôveryhodnú, v prípade, že niekto bude chcieť vašu SIM kartu vybrať a vymeniť za inú, dostanete o tom upozornenie. Počas nastavovania môže priateľ, ktorému dôverujete, dostať povolenie na vzdialené obnovenie hesla v prípade, že toto heslo zabudnete. Obnoviť ho môže sms príkazom.

Ovládať stratené zariadenie môžete aj ďalšími SMS príkazmi - príkazom na zamknutie zariadenia, príkazom na zamknutie zariadenie a zapnutie sirény, príkazom na nájdenie zariadenia pomocou GPS a príkazom na vymazanie dát na zariadení.

Aby ste mohli zlodeja lepšie odhaliť Anti-Theft vytvorí snímky a pošle vám ich na váš účet na my.eset.com. Tu nájdete aj presnú polohu zariadenia a aj jeho IP adresu. Všetky tieto informácie vám môžu pomôcť zariadenie nájsť. 

Viete, ako úhľadne nakrájať tortu bez noža? Ako rýchlo naporcovať avokádo? Dá sa ošúpať pomaranč bez toho, aby vám šťava tiekla po prstoch? A ako správne vyberať tic-tac z krabičky a čokoládu z obalu? Pozrite si video a dozviete sa ešte viac! 

Oslovili ťa tieto tipy? Prečítaj si aj tento článok! >>

Depresia je veľmi zákerná choroba. A to nielen pre tých, čo ňou trpia, ale aj pre tých, ktorí sa stretávajú s depresívnou osobou. Pretože depresia nie je vidieť, nie je to zlomená noha ani popálenina. Aby sme ponúkli človeku trpiacemu depresiou dostatočnú empatiu a podporu, stojí nás to často síl viac, než sme ochotní dať. A niekedy robíme a hovoríme veci, ktoré síce myslíme dobre, ale človeka s depresiou môžu veľmi hlboko raniť.

Liečba depresie často zďaleka nezahŕňa len podávanie správnych liekov. Nie nadarmo ľudia chodia na dlhodobé terapie, odborníci vedia, ako hovoriť a nehovoriť s ľuďmi v tak chúlostivej situácii a s tak krehkou psychikou. Predstavte si, že hovoríte s človekom s otvorenou zlomeninou - to by ste mu asi nepovedali, že by sa mal sústrediť na pozitívnejšie stránky života, že?

„Robíš z komára somára.“ Ľudia s depresiou často „preháňajú“. Sú situácie a stavy, ktoré sa ich dotýkajú viac ako ostatných ľudí, prebúdzajú búrlivé a hlboké emócie. Aj keď naša perspektíva môže byť diametrálne odlišná a, podľa nášho názoru rozumná, bagatelizovanie ich pocitov je vec, ktorá ubližuje. Namiesto toho sa musíme obrniť trpezlivosťou a byť dobrou vŕbou. Ľudia s depresiou vedia, že ich prežívanie nie je v poriadku, ale to nemení nič na tom, ako veľmi bolestivé je. A rozhodne by sme ich nemali súdiť.

„Môžeš si za to sám.“ Depresiu si človek neprivodí vedome tým, že sa schválne piple v problémoch a nevyhýba sa (alebo nepreventuje) problematickým životným situáciám. Alebo že veci „moc rieši“. Depresia je choroba ako každá iná a všetky rady ohľadom prevencie nie sú len sporné (vplyv môžu mať rôzne predispozície, sociálne prostredie...), ale tiež dosť zbytočné. Pretože je jedno, prečo, ale že. Namiesto toho, aby sme človeka s depresiou obviňovali, že sa snaží nedostatočne pracovať na svojom uzdravení, mali by sme zmeniť náš uhol pohľadu a zamerať sa na to, že pokračuje ďalej aj napriek chorobe.

„To prejde.“ Neprejde. Respektíve veľmi pravdepodobne nie len tak samo od seba. Ľudia s depresiou navyše zažívajú pocity hlbokého smútku a beznádeje, takže aj keby boli klinické výsledky naklonené variante, že každá depresia skôr alebo neskôr prejde sama (čo nie sú), nie je to žiadna útecha. Okrem liekov potrebuje chorý človek aj podporu. A tu môžeme vyjadriť predovšetkým tak, že dáme najavo, že si uvedomujeme vážnosť situácie a nutnosť liečby.

„A čo tvoj životný štýl?“ Chodia málo cvičiť? Nedbajú dostatočne na zdravú stravu? Málo sa socializujú, netrávia dosť času na čerstvom vzduchu? Jedna z vecí, ktorú depresia extrémne ovplyvňuje, je schopnosť rozhodovania (a okrem iného aj množstvo energie, ktorú má chorý človek k dispozícii). Ak ich staviate do pozície, kedy im vlastne vyčítate nedostatok rozhodnosti so svojím stavom niečo robiť, pričom zdvihnúť sa a ísť sa hýbať je asi to najjednoduchšie, čo môžu robiť, rozhodne im nepreukazujete žiadnu službu. Oveľa viac podporujúce je vziať ich sem tam (alebo pokojne aj pravidelne) na prechádzku.

„Depresia je stále lepšie než...“ Zdravému človeku nechýba schopnosť zmeniť perspektívu, prístup. Ale človeku v depresii? Nemožné. Namiesto toho, aby sme im pripomínali, aké majú šťastie, že sa nemusia vyrovnávať s (doplňte sami), mali by sme počúvať ich obavy a uznať, že depresia je závažný fyzický i psychický stav. Nehľadiac na to, že psychické problémy môžu byť de facto o dosť ťažšie než čokoľvek, s čím ich porovnávame.

„Skús myslieť pozitívne.“ „Á, to ma nenapadlo, vďaka!“ Tak k takejto situácii naozaj ešte nikdy nikde nedošlo. Depresívny človek sa naozaj ťažko prepína na „pozitívne myslenie“, sústredí na „maličkosti, ktoré mu prinášajú radosť“. A to je spôsobené na biologicko-chemickej úrovni, jednoducho hormóny, transmitery a ďalšie látky nie sú v hladinách, kde by mali byť. A to naozaj nezmení rozhodnutie myslieť pozitívne. Človek s depresiou potrebuje, aby sme jeho chorobu pochopili a prijali ju za platnú. Diabetikovi tiež pomôže inzulín a nie šťastné myšlienky.

„Skús cvičiť. Nájdi si inú prácu.“ Cvičenie pomáha cítiť sa dobre zdravým ľuďom, ktorých mozog sa topí v záplave tých správnych látok. Nie však tým v depresiách. Práca môže tak rovnako ovplyvňovať mieru stresu, ale neznámo ľudí v depresiách desí ešte viac. Ak vás napadajú ďalšie rady, čo by mal depresívny človek zmeniť, pravdepodobne by bolo dobré najskôr zhodnotiť, ako veľmi sú užitočné, objavné alebo ako moc dotyčného ešte mohli nenapadnúť.

„Každý má problémy.“ Áno, ale málokto depresiu. Ľudia majú problémy, ale to, ako ich prežívajú, majú do značnej miery vo vlastných rukách. Ľudia s depresiou nenesú zodpovednosť ani za to, ako u nich choroba vznikla, ani za to, ako ju prežívajú. Pre ľudí s depresiou väčšinou neplatí, že ich ťažkosti vymiznú správnym rozhodnutím, usilovnosťou a tvrdou prácou (na sebe, na odstránení problému, na čomkoľvek...). Porovnávanie s ostatnými môže u depresívneho človeka viesť ešte k prehĺbeniu pocitov vlastnej neschopnosti, zbytočnosti.

„Neľutuj sa.“ Pliesť si depresiu so sebaľútosťou je pre človeka s touto chorobou veľmi zraňujúce. Ide o veľké nedorozumenie, ktoré je bohužiaľ veľmi časté. Depresia však nie je zlá nálada a tí, ktorí sú na depresívneho človeka „nahnevaní“ za to, že sa chová nedôstojne, nedostatočne silno a k tomu všetkému sa ešte ľutuje, do istej miery môžu tiež za také percento skrytých, utajených a neliečených depresií. Depresia je vnímaná často iba ako slabosť. Ale nie je to tak.


„Viem, ako sa cítiš, to poznám.“ Cítiť sa v depresii ako zdravý človek a trpieť klinickou formou depresie, to sú dve úplne odlišné veci. Áno, všetci poznáme pocity beznádeje, zlej nálady, a to dokonca aj dlhodobo. Ale depresia je komplexná záležitosť, ktorá postihuje telo, hlavu aj dušu chorého. Nie je to dočasný stav, často trvá aj pri správnej liečbe roky. Ak teda za sebou nemáme tiež depresiu, liečbu a uzdravenie, nevieme, ako sa dotyčný cíti, hoci sme si prešli podobnými životnými situáciami.

Empatia zdravého človeka ku človeku s depresiou je veľmi náročná. Kým fyzickú bolesť prežívame podobne, tú psychickú nie. A tak môže aj naša dobrá viera človeka s depresiou zraniť, uzavrieť ho hlbšie do ulity samoty, zahnať ďalej od ľudí a pošramotiť city. Ak máme v okolí človeka, ktorý trpí depresiou a je nám blízky, nezostáva, než sa obrniť trpezlivosťou, naštudovať si, čo ide a podporiť tak, že chorobu nebudeme bagatelizovať, zosmiešňovať a ani si myslieť alebo dávať najavo, že vieme, ako na ňu.

zdroj: http://www.mimibazar.sk/clanek/412/co-nikdy-nehovorit-ludom-s-depresiou

Bežanie. Zvonenie zvončeka pri dverách. Nádej a očakávanie. „Tetá, môže ísť Zuzka von?“ Radosť. Beh na ihrisko. Futbal. Hra na skrývačku. Skákanie gumy. Preliezanie. Vyliezanie na ploty. Múriky. Kamaráti. Opäť beh. Naháňačka. Príjemná únava po celom dni vonku. Smiech. Dobrý spánok. Špinavé ruky. Diera na gatiach. Úsmev v očiach aj na perách. Pokoj. Šťastie. Kedysi.

Dnes. Zvonenie mobilu. „Čau! Ideš von?“ „Nechce sa mi. Hrám hru...“ Laptop. Počítač. Tablet. Mobil. Beh, no na obrazovke. Futbal hraný prstami po klávesnici. Virtuálni priatelia. Neustále skrývanie sa.  Únava. Problémy so spánkom. Lenivosť. Sedenie na stoličke. Zlé držanie tela. Málo pohybu. Zlá životospráva. Ale aj viac učenia sa ako kedysi. Detstvo bez detstva. A prázdne ihriská.

O tomto projekte si prečítajte viac tu.

Štatistiky hovoria, že 5% detí trpí nadváhou a až 12% detí bola diagnostikovaná obezita.

Preto som rada, že existuje aj takýto projekt. Projekt pre školy. Pre mladých ľudí. Projekt, ktorý ich dokáže inšpirovať a motivovať k pohybovej aktivite. Projekt, ktorý ich na chvíľu vtiahne do iného sveta. Sveta športu. Priateľstiev. Výziev. Nových zážitkov.

Tento konkrétny projekt sa volá Ľahšie to ide ľahšie. Je pre 5. – 8. ročníky II. stupňa základných škôl a pre prvé štyri ročníky 8. ročných gymnázií. Jedna škola, jeden tím. Jeden tím, 8 členov. Štyria chlapci, štyri dievčatá. Za každý ročník dvojica. Tri mesiace. Tri kolá. Nacvičovanie súťažných zostáv. Budovanie športového ducha. Spolupráca. Odhodlanie. Niečo pre zdravie.

Stále som tehotná, navždy ostanem tehotná... Tieto myšlienky mi vírili hlavou. Stačí vydržať sobotňajšiu vizitu a pôjdem domov. Budem s mužom, pôjdem na nedeľný obed k mamke a pôjdem na hrob svojich starých rodičov, keďže sa blížil sviatok Všetkých svätých.

Vo dverách sa zjavil sympatický usmievavý lekár. Prezrel si naše karty, prehodil s nami pár slov a vydal sa za svojimi povinnosťami. Zastavila som ho s otázkou, ako to vyzerá s mojim prepustením. Moja otázka ho úprimne rozosmiala a kontroval mi otázkou, či som niekedy videla niekoho, koho pustili z nemocnice v sobotu. Keď v mojom výraze vyčítal, že nežartujem a naozaj dúfam v skorý odchod domov, skonštatoval, že moje prepustenie musí podpísať primár po veľkej vizite, ktorá bude v pondelok. A odišiel. Oči sa mi naplnili slzami a duša smútkom. Zo všetkého. Cítila som sa podvedená a hlavne ukrivdená. Nerodím a musím trčať v nehostinnom prostredí nemocnice... 

V nedeľu som už tento fakt spracovala a začala si znova snovať svoje plány. Ak bude v pondelok veľká vizita, to prenášam už sedem dní, primár určite nariadi indukovaný pôrod. Možno hneď v utorok a možno v stredu. Možno budem v piatok doma aj so svojím Jakubkom. Určite to tak bude, určite... Veď CTG neustále ukazuje kontrakcie, pôrod je na spadnutie. Možno je to aj dobré, že som tu. Nebudem musieť počítať intervaly kontrakcií, oni rozhodnú, kedy ísť na pôrodnú sálu. A začala som sa tešiť. Tešiť na svoje voňavé bábätko, na svojho chlapčeka.

Poznáte to. Víkendy sú v nemocnici pokojné. Tiché. Cítila som sa priam ako na dovolenke v kúpeľoch. Poobede, sediac ešte v jedálni po tom, čo všetci odišli, priviezli pani po pôrode. A ja som na tom ležadle videla seba. O chvíľu... Tieto tiché dni boli tichom pred búrkou.

Nepríjemné zistenie

Nastal pondelok. Očakávaný deň. Sedela som na posteli ako na ihlách a očakávala veľkú vizitu. Nevedela som, čo čakať. Nikdy som v nemocnici neležala. Pred ňou nás navštívila lekárka, ktorá svižne skonštatovala náš zdravotný stav. K môjmu sa nedokázala vyjadriť - je dôležité urobiť cervikálne skóre, teda v akom stave bude môj krčok maternice. Od toho sa bude odvíjať postup. Veľká vizita bola letom svetom. Lekárka rýchlo referovala všetko primárovi, ktorý iba nezúčastnene kýval hlavou. A do toho doslova zástup sestier a lekárov pozerajúcich sa von oknom, akoby sa ich to netýkalo. Celá veľka vizita bola obyčajná formalita a ja som ostala sklamaná. Nejako som už vnútri cítila, že sa odtiaľto tak skoro nepohnem. 

Počas mesiaca január prebiehala v našej sladkej skupinke  http://i.modrykonik.sk/skupina_hera súťaž  malých pomocníkov. 

Naši budúci kuchári, cukrári, kuchtičky a cukrárky sa hlásia do služby 🙂 

Vyhodnotili ste si poradie nasledovne:

1.miesto @erikaemkina 

2. a 3.miesto @7danka7  a @vonava007 s rovnakým počtom hlasov 

Všetkým veľmi pekne ďakujem za krásne príspevky, máte veľmi šikovných pomocníkov, nech im to vydrží čo najdlhšie 🙂 Už teraz sa teším na ďalšie súťaže s nimi.

Život je ako obrovské jablko, no len málokto sa môže pochváliť zdravým, šťavnatým plodom.
Mnohí doň zahryzli, keď bolo ešte nezrelé, a pretože bolo kyslé, nedojedli ho.
Iným sa podarilo dopestovať pekný zrelý plod, no boli naň takí pyšní, že si ho dali na skriňu, kde po čase zhnilo. Ďalší ho neuchránili pred krupobitím, a tak na plode zostali odtlačky, ktoré ho znehodnotili.
Na niektorých sa vytvoril pre nevhodné prostredie uskladnenia malý kaz, no keďže sa zdalo bolestivé vykrojiť ho, zdĺhavé váhanie spôsobilo hnilobu celého plodu.
Zopár starostlivých chránilo svoju úrodu pred škodcami, no len raz sa pozabudli a škodca rozhlodal krásne jablká.
Boli aj takí, ktorým niekto krutý vzal nôž, pokrájal jablko na tenké plátky a jednoducho ich tak nechal na slnku. Cítili krivdu a bolesť z neprávosti, no odpustili...

Po čase bolo z týchto plátkov chutné sušené ovocie a stalo sa úžasným občerstvení v zimnom čase.

Text a foto: Andrea Ággová

Veľmi často sa tu vyskytuje otázka: manžel bude žiadať o ročné zúčtovanie, môže si na mňa uplatniť nezdaniteľnú čiastku?

Rovnako je to aj pre tie z vás, ktoré o tejto možnosti nevedia, aby ste o svoje peniažky neprišli.

Takže ako to vlastne je?

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku je pre rok 2016 suma 3803,33 €. Túto sumu si môže manžel odpočítať od svojho základu dane, a tým pádom zaplatí nižšiu daň. Uplatňuje sa len z tzv. aktívnych príjmov, teda napr. zamestnanie alebo živnosť.

Kedy si môže manžel uplatniť nezdaniteľnú časť na manželku?

Manželka musí žiť s manželom v spoločnej domácnosti a zároveň musí splniť niektorú z podmienok:

Prvé stretnutie s febrilnými kŕčmi býva desivé. Často rodičia o ich existencii netušia a ak aj áno, na ten pohľad sa nedá pripraviť.
„Myslela som si, že zomiera. Po kŕčoch, ktoré trvali približne minútu zostal syn úplne modrý, nedýchal, visel mi v náručí ako handrová bábika. Takú paniku som nemala nikdy v živote, len som kričala aby dýchal a dávala mu umelé dýchanie. Manžel zatiaľ volal záchranku,“ popisuje ich zážitok maminka vo Fóre na Modrom koníku.

"Bolo to hrozné, triasla som sa a bála o neho. Vôbec nereagoval, vyvrátené oči. Rýchlo sme volali záchranku. No a nasledovala hospitalizácia, vyšetrenia. Teraz sa bojím a stále mu len meriam teplotu, keď vidím, že je nejaký čudný, lebo tie kŕče prišli tak náhle, že som sa nestihla ani spamätať," popisuje ďalšia vydesená matka vo WIKI.

„Tiež sme si zažili febrilné kŕče u staršej dcéry. Prvýkrát sa objavili ako nechcený darček na jej prvé narodeniny, pri 6. chorobe. Na tento otrasný zážitok nikdy nezabudnem. Zaspala na obedný spánok so zvýšenou teplotou 37,5.  Zobudila sa o hodinu so zášklbmi končatín, omodreli jej pery a vôbec nedýchala. Hneď som vedela, že ide o febrilné kŕče, už som sa s tým stretla počas práce na detskom oddelení. Ale keď sa to stane vášmu dieťaťu, tak máte pocit, že ste úplne bezmocná a mala som pocit, že mi odchádza pred očami,“ popisuje svoj zážitok mamička z modrého koníka vo WIKI.

Febrilné kŕče sú najčastejšou neurologickou poruchou detského veku. Sprevádzajú horúčky a spôsobuje ich predovšetkým prudký a rýchly nárast či pokles teploty. Predpokladá sa, že ochorenie vzniká na základe podráždenia mozgových centier horúčkou, ktoré vyvolávajú sťahovanie a uvoľňovanie svalov. Ich prejavy sú veľmi očividné. Dieťa má horúčku, kŕče, potí sa, môže mať vyvrátené oči, opuch či dokonca zmodrie.

"Dcérka mala vyvrátené očká dohora, kmitajúci pohyb celého tela, po chvíľke nastalo sťažené dýchanie, ktoré sa prejavovalo aj vytekaním slín. Treba byť duchaprítomý, nerobiť paniku, ale snažiť sa dieťaťu pomôcť," radí na základe vlastnej skúsenosti ďalšia mamička vo WIKi.

Hlavne žiadnu paniku

...ale, čo s dieťaťom, ktoré je zlostné, agresívne, nepripravuje sa do školy, odvráva, je drzé až zúrivé.

Dokážete ho objať?
Pri problémoch dieťaťa rodičia najčastejšie oponujú -"viete musí dostať výchovnú po zadku, musí dostať trest..."
Dieťa je vždy vaše - či je dobré alebo problémové. Práve vtedy ak má dieťa problém, potrebuje vašu pomoc a potrebuje aj vaše objatie. 
 Obyčajné, ľudské objatie a v situácii, keď to najmenej očakáva.
Nemusí to byť diskutovaná metóda pevného objatia, ktorú rozpracovala Dr. J.Prokopová. Pri jej rozpracovaní bola inšpirovaná spomienkou svojho manžela -"starý otec ma vždy pevne držal v objatí, aj keď som sa zlostil, kopal, hneval sa...". 
... a keď afekt dieťaťa odznie, môžete v pokoji spolu prehodnotiť jeho správanie.
Majte však na pamäti - schopnosti má dieťa od vás, sila emočného reagovania je daná vašimi emóciami, jeho problémy sú aj vašimi problémami.

http://vychovavkocke.sk/

Neuveriteľný talent je ani nie dvojročný Čech Pavlík. Nielenže bravúrne narába s mažoretskou paličkou, on ovláda naspamäť celú zostavu! Pozrite si to a nezabudnite zatvoriť ústa 🙂

O pár dní privítame vzácnu návštevu zo Slovenska, mojich rodičov. Pomaly chytajú cestovnú horúčku a mama začína horekovať nad hodinami strávenými na nudnej rovnej diaľnici. Ani sa jej nečudujem. Dlhé kilometre, sedenie v strnulej polohe, iba jedno rádio a hudobný diktát šoféra... Len málo poteší fakt, že z generácie na genárciu poriadne stúpa komfort v preprave. Veď aj tá stará škodovica, v ktorej sme sa v detstve terigali na Moravu za sprievodu entuziastických Repeťákov húkajúcich z kazefového magnetofónu, bola lepšie vozenie, než mal svojho času k dispozícií Franz Joseph 😀 

Skúsme sa teda pred zdĺhavým výletom utešovať aspoň predstavami, ako to mohlo vyzerať pred 200, 500, 1000 rokmi 😀

napr. 

Chlapi sa nestrácajú

Hasdrubal: Eee bratu.. nie som si istý, či ideme dobre...pôvodne tu tie veľké zasnežené kopce vôbec nemali byť.

Hannibal: Náhodou, celý čas presne viem, kde sme!

Miluj najprv sám seba ... Keď som toto prvý krát počula, prišlo mi to divné, také sebecké. Ako ja mám  byť na prvom mieste? Veď som matka, manželka... Tak tam predsa musia byť deti a muž... Až potom ja. 

Ale už som to pochopila... Áno ak chcem byť šťastná a spokojná... Musím byť na prvom mieste ja. Milovať sa, to znamená robiť veci, čo mi robia radosť, koníčky, kozmetika, nákupy, to príjemné rozmaznávanie seba samej. Všetko som to odsunula, veď sa predsa musím obetovať pre deti. Pochopila som, že keď budem ja spokojná, bude aj manžel spokojný a aj deti.

Matka a manželka je základom rodiny a ak je ona nešťastná alebo nie sú splnené jej túžby, tak tento smútok a nepokoj prechádza na všetkých členov rodiny. 

Preto ženy... Deti sú krásne bytosti, ale dôležité je milovať sa a uspokojiť svoje potreby. Každá sme krásna a jedinečná. Každé ráno si vravím, že som krásna bytosť, milujem sa, milujem svoje pehy, milujem svoj veľký palec na nohe, milujem seba.

Ak sa nenaučíme milovať seba samých nie sme schopní milovať ostatných.

A čo teda spravíte pre seba? Myslím hneď teraz... Ja si idem capnúť masku 😘 a objednala som sa ku kaderníčke. 

Na slovenský knižný trh prenikli v roku 2016 viaceré príťažlivé tituly od domácich blogeriek. Jednu z nich napísala aj Lucia Súkeníková (na Modrom koníku s prezývkou luciferova), s ktorou sme sa už po druhýkrát stretli v Bratislave. 

Tak, ako mnohé z vás, aj Lucka denne "balansuje" medzi rodinou, vyčerpávajúcim povolaním a koníčkami. A aj ona to zvláda dobre. Zostáva po nej totiž už druhá pestrofarebná kuchárska kniha s názvom Moje skvelé koláčiky, o ktorej sme sa porozprávali pod vianočným stromčekom na Hviezdoslavovom námestí.

Lucia nám teda sľúbila, že jednej mamičke venuje svoju knihu, a ako už býva u mňa zvykom, úplne zadarmo to nebude 😉. Viem, že rady trávite svoj čas v kuchyni s deťmi a chcem vás v tom podporiť. Pustite sa do toho a možno vás na začiatku roka 2017 poštár konečne poteší niečím iným, ako účtom na zaplatenie. 

(Ak Ti to nevyjde, máš odo mňa za snahu obdiv a 3 srdiečka k tomu. Ďakujem.)

Vyskúšajte NAPRÍKLAD aj tieto jednoduché Luckine recepty na rýchle koláčiky, pri ktorých vám budú s nadšením pomáhať aj vaše ratolesti:

Makovo citrónové koláčiky

Ktoré jedlo dopomáha otehotneniu, ktoré nám robí dobre počas tehotenstva a ktoré nám škodí?

Len v máloktorom období života venujeme svojej strave toľko pozornosti ako počas tehotenstva. Čo sa smie a čo sa neodporúča jesť? Zoznamy zakázaných potravín sú dlhé a k väčšine z nich existujú rozporité názory, takže je ťažké sa zorientovať.

Už aj obdobie snaženia si zasluhuje z tohto hľadiska dostatočnú pozornosť, nakoľko niektoré potraviny môžu mať negatívny vplyv na plodnosť. Takisto môžu nevhodné potraviny ovplyvniť vývoj babätka už v prvých týždňoch tehotenstva, kedy sa o tehotenstve ešte častokrát nevie. Preto nieje prekvapivé, že väčšina starých kultúr poznala niekoľko-mesačné očistné kúry predtým, než žena otehotnie. Dneska by sa tieto zhodnotili ako detoxikačné kúry a ich cieľom bolo zbaviť telo nežiadúcich látok s negatívnym vplyvom na malý zárodok človiečika.

Avšak názory ohľadom správnej stravy sa líšia od krajiny ku krajine a niektoré pravidlá majú až skoro poverčivý charakter. Tak napríklad v Mexiku sa verí, že konzumáciou vajíčok bude dieťatko nepríjemne páchnuť. V Číne sa neodporúča jedenie krabov, nakoľko sa verí, že tieto majú negatívny vplyv na vývoj bábätka, ktoré sa potom narodí s 11 prstami. V Indii sa zas neodporúča konzumácia papáje a tekvíc nakoľko tieto by mohli byť pre bábätko moc horúce 🙂.

V praxi je prepojitosť medzi stravou a tehotenstvom (prípadne obdobím pred otehotnením) ešte stále relatívne málo preskúmaným terénom čo súvisí predovšetkým s faktom, že z etických dôvodov sa tehotné ženy experimentom nepodrobujú. Nieje teda prekvapivé, že to, čo jedni zakazujú, iní zas odporúčajú konzumovať. Napriek tomu existuje veľké množstvo pozorovaní a štúdií, ktoré dokazujú, že niektoré potraviny sú nielen nežiadúce ale dokonca aj nebezpečné pre tehotné, iné zas veľmi prospešné. V nasledovnom texte ponúkam zopár najznámejších.

____________________________________________

Ešte na začiatku januára ma milo prekvapila správa, v ktorej mi prišlo oznámenie o testovaní Popradských čajov. Povedala som si fajn, Popradské poznám, nie raz som po nich v obchode siahla a nikdy sa nestalo také, že by som z niektorého bola sklamaná, bežne by ste u mňa doma našli ich čaj proti chrípke a nachladnutiu alebo čaj na očistenie orgaizmu spomedzi liečivých čajov. Z čoho som bola ale ešte viac prekvapená bol balíček, ktorý mi zaslali, prisli totižto rovno dve krabice v ktorých ma čakalo rovno 30 čajov a k nim dve šálky, tak aby nám išlo testovanie vo dvojici ľavou zadnou 🙂

V balíku dorazila celá Wellnes rada a to 3 druhy zázvorového čaju a 3 ďalšie:

1. Zázvor s bazou

2. Zázvor s citrónom

3. Zázvor s acai

4. Maté

... hovorievala mi moja mamina.

... postupne prichádzam nato, koľko pravdy , je v tejto ľudovej múdrosti....

Doteraz odborníci predpokladali, že vitamín D ovplyvňuje najmä zdravie kostí a zubov, avšak neustále pribúdajú nové vedecké poznatky o podiele vitamínu D na základných pochodoch v organizme. Tie upozorňujú na súvis medzi nedostatkom vitamínu D a celým radom civilizačných ochorení, vrátane kardiovaskulárnych, osteoporózy, cukrovky, ochorení horných a dolných dýchacích ciest či riziko vzniku nádorových ochorení. Rovnako posilňujú teóriu, že dostatok vitamínu D pozitívne ovplyvňuje stratu telesného tuku.

Vitamín D je „pohonná” jednotka nášho organizmu. Lekári však čoraz viac upozorňujú na jeho rapídny pokles v organizme detí i dospelých. Je to daň za zmenu životného štýlu, každodenný dlhodobý pobyt v interiéri a často aj vyhýbanie sa pobytu na slnku vplyvom nie najšťastnejšej osvety. Všeobecne sme zabudli, že človeku je vlastný prirodzený pohyb vonku, na vzduchu, na slnku, nie posedávanie doma pri televízii či počítači.

Aktivátor imunity
V poslednom čase čoraz viac vystupujú do popredia účinky vitamínu D v súvislosti s jeho úlohou v boji proti vírusom. Zistenie, že vitamín D „vyzbrojuje” imunitný systém, bolo publikované v Nature Imunology. Výskum potvrdil, že bez vitamínu D je imunitný systém neaktívny a poskytuje len malú alebo žiadnu ochranu pred napadnutím mikroorganizmami. S vitamínom D v krvnom riečisku sa T bunky, najdôležitejší článok imunitného systému, „ozbroja” a začnú vyhľadávať votrelcov, ktorých zničia a z tela vylúčia. Imunitná reakcia vyžaduje teda prítomnosť vitamínu D! Výskum zároveň priniesol nové poznatky o účasti vitamínu D pri mnohých autoimunitných ochoreniach (reumatoidná artritída, zápalové choroby čreva, skleróza multiplex, psoriáza).
Vitamín D teda účinkuje tak trochu ako kľúč k „zapaľovaniu” nášho auta, ktoré nepôjde, pokým neotočíme kľúčom a nenaštartujeme motor. Podobne ani náš imunitný systém nebude pracovať, pokým nebude chemicky aktivovaný vitamínom D. Ak sa stretneme s chrípkou v stave nedostatku vitamínu D, náš imunitný systém bude voči nej v podstate bezbrannejší. Chrípka preto najčastejšie napáda ľudí ovplyvnených moderným životným štýlom, často vyčerpaných, ktorí žijú a pracujú v uzatvorených miestnostiach.

Alarmujúce fakty
Odhaduje sa, že nedostatok vitamínu D v jesenných a zimných mesiacoch sa vyskytuje celosvetovo najmenej u 1 miliardy ľudí. Údaje z Európy poukazujú na fakt, že koncentrácie déčka v krvi sú na konci zimy u 2/3 obyvateľov podstatne nižšie ako v lete. Na nízke koncentrácie vitamínu D u slovenských detí a adolescentov vo všetkých vekových skupinách poukázala štúdia z roku 2010 uskutočnená klinikou pre deti a dorast A. Getlíka SZU. Veľmi nepriaznivý je fakt, že jeho nedostatok má až 77,7 % detí, najmä v jesennom a zimnom období.