Ako prežívate krásne obdobie prvého trimestra?

...takto pred rokom som si ho plne užívala...s hlavou v hajzli 😂😂😂 trvalo to do 19.tt...potom uz nie cely den hlava v hajzli ale len obcas ...zle mi bolo az do porodu

@kamoska_z_konika v tom 6.tt to este len zacina 🙉

@pink_lady tak nechutenstvo od 5teho problémy už teraz snáď sa až k objímaniu misy nedostanem

@kamoska_z_konika grcat som začala oba rázy presne 7tt+5...niektore začínaju až v 10...nechcem ti brat iluzie 😜

@pink_lady každý je na tom inak.. Mam kolegyňu v asi 9tt a nevracia vôbec iba ma to co ja 😂 tak uvidíme

@kamoska_z_konika ano já viem každá inak, 🙂 len maloktora grcia už v 6.tt...a niektore negrcaju vobec

@scorpionflower1 Ja som sa v tvojom opise trosku vyššie úplne spoznala, akoby to bolo o mne. Pôrod sa trosku skomplikoval, ale ináč bezproblémové tehotenstvo, malý bol plánovaný a na prvý šup, našťastie neboli problémy, ale ako píšeš, vo všeobecnosti taky negativista, hormóny plieskali, predtým som bola vyšportovaná, stihla, zrazu ako guľa a obrovské brucho snáď od počatia 😀 v polke tehotenstva ma tipovali na "jeeej, už to pomaly bude" 😂

Mne zacali grcacky tak v 9-10tt..

@martina1488 Pri prvom som ani nevedela, že som tehotná, pri druhom už som cítila trošku únavu a napinalo ma zo silných vôní. No ale toto tretie... keď 2 hodiny nejem, tak mi je na šabľu, všetky vône či smrady ma napína, unavená som brutálne... ale inak nič také. Nič, s čím by sa nedalo fungovať. Som rada, že som tehotná v tejto čudnej dobe a predĺžim si materskú... nechce sa mi za tejto situácie do práce ani deti do škôlky posielať. A to ešte z toho nie sme zďaleka vonku

@martina1488 😅, no, čo k tomu dodať. Do 8tt som spinila a krvacala, končím 12tt a už je mi menej zle (aj keď mi stále nie je dobre), ale bolo to strašne. Musím jest malo a aj to nezjem hocičo. Zatiaľ len chudnem. Večer sa už motam ako matoha (a to mam male dieťa, čo zaspáva o 23:00). Pokožku na tvári radšej nebudem komentovať (hrôza) a stále je mi zima. Ale verím, že druhý trimester bude lepsi👍.
Zato s prvým synom to bolo úplne iné. Prvé dva týždne som mala síce pocit, že dostanem ms, ale nič neprišlo a bola som unavená, ale okrem toho som bola šťastná a spokojná.

@scorpionflower1 jj to sa da sa pochopit zas...ja naštastie pôrod bezproblemovy všetko šikovno obe v poriadku,bodaj aj druhy taky bol,pamatam si na neskutočne krasny pocit ked som ubolena vyzmykana mala dcerku hned na sebe že mi ju priložili na hrud.ale doteraz nechapem vyrazu " krásny pôrod" ..nechapem..sice sa čudujem ze som to dala bez epi ale 7 rokov od porodu a pamatam si ten pocit akoby som umierala,verila som ze umieram😂..a ked ma viezli z porodnej saly bola som presvedčená ze sa to neda prežit viackrat.Sice som netušila ze druhe potratim a že sa roky budeme snažit kym sa podari druhe babo a aj v 5 mesiaci sa este bojim a želam si len zdravie.Ale aj tak krásny pôrod vôbec nechapem čo to je za vyraz

@oblecenie99 ach boze...tieto "mile" komentare boli snad najhorsie...ja som pribrala uz v prvom trimestri 4kg, lebo som nevracala, ale chutili mi len same kraviny - a teda o sebaovladani to nebolo - ja som mala strasne vykyvy cukru, v noci som musela jest, tie nevolnosti totizto trvali aj pocas noci. Chodila som spat o 19.00 taka vycerpana, ze ma muz ukladal ako male dieta. Dovtedy som bola vegetarianka, a tu zrazu som jedla same sprostosti, lebo nic co som jedla pred tym som nemohla ani citit vratane kavy, co bol velky problem, lebo mavam tlak 100 na 68. A to uz nehovorim o tych prehliadkach kazdy mesiac, raz taky test, potom onaky, potom take sono a taka kontrola...mne za prvy trimester gynoska robila sono 8x (vnutrovaginalne).
A to uz nevravim o tom, ze niektorym, a najmä rodinnym prislusnikom, akoby preplo. Uz sa nikto nepytal na nic ine, len kedy to bude, čo to bude (na toto som odpovedala pterodaktyl) ci mi rastie bruško, ci babätko kopká atd. Akoze niektore baby to znasaju tak normalnejsie a neberu si to tak, ale mne to islo na nervy, ze som zrazu pre okolie taky trochu lepsi inkubator 😀

@wewuliatko174 akože na pôrode nie je krásne už úplne nič 😀...vieš čo, mne trvalo dlhšie sa v materstve nájsť, pre mňa aj tie reči o materinskej láske a inštinkte nič neznamenali. Keby mi niekto povedal, že vytvoriť si vzťah s dieťaťom nejaký čas trvá a je to normálne, tak by mi to viac pomohlo ako čítať a počúvať stále dookola tie floskuly o tom, že to je láska na prvý pohľad a podobne...samozrejme, že som ľúbila dcéru hneď od začiatku, ale také jednoduché to zas nebolo a ani ten materinský inštinkt mi nejak hneď nezapol, trvalo to, kým som bola šťastná. Ale uvedomujem si, že v tomto je to trošku so mnou komplikovanejšie. Ide o moje detstvo, vzťahy s rodičmi a hlavne s mamou (nie je zlý, len je trochu komplikovaný).

Ja inak fakt dúfam, že tu nikoho nedeprimujem 🙄

@scorpionflower1 Môj kolega hovoril, že som ako Mikuláš, v kuse som vyťahovala nejaké sladkosti či slanú sprostosť z kabelky, u mňa bol základ prve tri mesiace niečo zjesť, lebo potom mi bolo zle a presne ako píšeš tá únava.. a hneď na začiatku som pribrala, všetci ma utešovali, že veď si tehotná, jasné, že už nezapneš nohavice, a ja som na to hovorila, ale že ja nemám dieťa v stehnách a ja si tie nohavice ani nenatiahnem na seba, nie že zapnem :D akože nič strašné, iné pregrcajú celý prvý trimester, ale mne to stačilo.
A po tom pôrode, keď som po akútnej sekcii bola pozašívaná ako Frankensteinova obluda a mala bolesti, tak stále všetci mi hovorili: hlavne, že malý je v poriadku. Akože aj ja som bola rada, že malý je v poriadku, a že to stálo za to, jasné, že hej, ale tak haló, aj JA som tu, aj ja musím byť v poriadku, a nie som, ale to nikoho nezaujímalo, aj keď som sa to snažila naznačiť či povedať, tak na mňa kukali ako na blázna, že to v poriadku, lebo tá všetka bolesť stála za to. A neprišla ani veľká láska na prvý pohľad, ani "keď ho prvýkrát uvidíš, na všetku bolesť zabudneš", ani veľké materinské inštinkty. Bola som rada, keď mi ho na chvíľu zobrali v pôrodnici a mohla som si oddýchnuť trošku. Musela som sa naučiť byť mamou, zvyknúť si na tú novú situáciu, ale ja som celkovo taká komplikovaná v tomto.. Malý bude mať koncom mesiaca dva roky, a teraz som druhýkrát bez neho, naši ho zobrali na túto noc a mama mi volala, že či už plačem. Ej figu. Mala by som dokončiť nejakú prácu, aby som mala pokoj v pondelok, teraz som home office, lebo pre chorobu ho nechcem púšťať do jasličiek, ale namiesto toho som vyložila nohu na stôl, na youtube prepla Mášu a medveďa na pesničky, ktoré počúvajú dospelí a užívam si chvíľu pokoja :D
Samozrejme syna milujem, je to moja láska, nepíšem to ako krkavčia matka. Ani sa týmto nechválim a pod. jednoducho sa nehrám na nič a ja na rovinu poviem. Materstvo je úžasné a čarovné, zároveň pre mňa osobne asi najväčšia makačka, ktorú som doteraz zažila a emočná húsenková dráha. Nechcem týmto nikoho deprimovať, naopak povzbudiť.. že nie každá to máme rovnako, sme rôzne.. aby tú prvorodičku potom nezaskočilo, že necíti po pôrode to, čo by asi cítiť mala alebo si myslí, že by mala. Že začiatky môžu byť aj ťažké, aj keď tehotenstvo bolo dobré, pôrod bol fajn, dieťa je zlaté, aj vtedy to môže byť pre niekoho veľmi ťažké a že je to normálne. Mamou sa nikto nenarodí, mamou sa stávame postupne, po čase.

@oblecenie99 presne aj ja som to tak mala. Moja dcera bola velmi narocne babatko, ona stale len plakala a plakala o spanku ani reci nebolo, budila sa v 30-minutovych intervaloch. S kojenim boli problemy. Esteze mam muza takeho ako mam, lebo keby sme si nedelili tu starostlivost, tak mna asi z toho nespania a vycerpanosti zoberu do nemocnice prve mesiace. Vobec to nebolo jednoduche ani teraz nie je. Rodičovstvo je makačka, to nie je tak, že to padne z nebies a budes vsetko vediet. Podla mna je aj dôlezite to povedat, lebo v spolocnosti je to tak zazite, ze mas dieta rovna sa byt vzdy stastna a ked povies, ze nie si, tak na teba pozeraju ako na krkavčiu matku alebo na psychoša, co nezvlada svoje dieta, pripadne na totalneho sebca.
U mna sa teda po porode tiez nedostavil ziaden naval stastia. Ja som mala prve styri tyzdne vyslovene depresiu (neviem, ci je tento termin uplne spravny) a len som plakala a plakala a keby mi muz nepomoze, tak ma asi picne. A to som teda nebola ziadna pubertacka, co je s chlapom dva mesiace a prihodi sa jej dieta. Bolo to planovane, vek som uz na to mala , financie tiez. A predsa to bolo asi najtazsie, co som v zivote zazila. S dcerou to doteraz nie je jednoduche, ona je taka nevypocitatelna niekedy, tazko sa s nou nastavuje rezim a zabieha stereotyp, kazda zmena je tazka. Ale jasne, ze je to aj tym, ze sa ucim za pochodu ako hladat kompromis medzi jej a mojimi potrebami. Je to teda dobry kurz sebaovladania a sebazapierania 😀

Krasny prvy trimester.. Uzivala som si ho v posteli s podlozenou panvou. V 7. alebo 8. tyzdni som zacala strasne krvacat, chvalabohu to nebol potrat, ako som si myslela. Krvacala a spinila som este niekolko tyzdnov. Cely 1. trimester PN a len lezat a lezat a lezat. Mala som dovolene vstat iba na wc a najest sa. Ale druhy a treti trimester (okrem asi mesiaca pred porodom) som ani nevedela, ze som tehotna.

@martina1488 pri prvom tehu som ani nevedela že som tehotná celých 9 mesiacov bez problémov len som jedla a spala úplná pohoda malý bude mať 7 rokov , teraz som.v 9tt po vyše roku snaženia a som ako na kolíske jeden deň zvraciam nevládzem ani vstať nejem na druhý deň som úplne pohode najem sa hybem sa len mám problém s telom tlak mam v poriadku len z ničoho nič sa mi rozbusi srdce je to nepríjemné strašne potom to prejde dám si magnézium a samé to prejde ale je to cele divné doktorovi idem 17 januára až 🤷‍♀️ snáď je všetko v poriadku lebo som trošku v strese z toho všetkého 😔

@sylviaaa192 mne tiez busi srdce, skoro kazdu noc