Dieťatko bez obličiek v 20. týždni
Dnes sa mi zrútil svet ..... moje dieťatko nemá obličky a ešte ma aj poškodený mozoček. Dr povedala že je vysoko postihnuté.
Ja ani neviem čo očakávam od tejto diskusie, ale je mi strašne smutno, neviem čo mám robiť...... proste viem len to, že si porodím mŕtve dieťa alebo mi zomrie po narodení. Namiesto krstu budem robiť pohreb.
Dr chce aby som šla.na amniocentézu ale neviem....podľa mňa už zbytočný zásah do môjho tela, keď vieme že bábätko neprežije.
Prešli ste si niektorá týmto čo zažívam teraz ja ?
Najsmutnejšie je že ju cítim ako sa tam krásne hýbe, kopká ma a ja sa mám rozhodnut či tehotenstvo ukončím do 4och týždňov alebo počkám kým bábätko zomrie samé. 😪😪
Som na pokraji zrútenia.
18tt
@80jana ❤
@autorka zelam ti veľa sil a pokoja na dusi... nech sa rozhodneš akokoľvek, bude to tvoje rozhodnutie a bude správne.
Ja ti môžem napísať, co by som spravila ja. Ukončila by som to hned teraz. Preco? Lebo si myslím, ze je lepšie (pre mňa, moju psychiku), ked to babo ani neuvidim, ked to nema prežiť. Lebo vies, co budeš robiť, porodis ho a zomrie? Toto by som ja osobne nedala. Vidiet ho, drzat ho .... nie, nedala by som toto.
Ešte raz, želám ti všetko dobre.... drzim palce. Moc✊
@basska_b ano je to strasne. Ja by som to nechala na babo. Mozno by sa narodilo zive- a mohla by som ho aspon pohladit, pobozkat rozlucit sa s nim. No taku sancu som ja nemala. Po porode do prenosneho wc ju zobrali ako biologicky odpad na pitevnu( moje babo bolo uz mrtve 2 tyzdne). Ja by som to nedokazala, povedat aby to lekar ukoncil. A ani neviem je v takomto pripade postup. No autorke prajem veda sil. Mas pravo sa rozhodnut. No obe rozhodnutia budu neskutocne tazke. Prero si daj xas a pytaj sa na postup. Lebo ked bude po tom- pride druha faza - a co keby som sa rozhodla inak..... Nik nema pravo ti radit. Iba ty a manzel mas pravo rozhodnut. Pre ostatnych to bude o par dni minulost a zabudnu. No ty neprestanes lubit a nezabudnes nikdy❤
Bože, je mi to tak strašne ľúto, viem sa vžiť do tvojej kože...momentálne som v 13tt a viem si predstaviť to utrpenie, keby sa mi niečo také stane...je to hrozné, veľa síl prajem, smutim s vami.😪😪😪🙏🙏🙏
Nedokazem ti radit.Ziadna z nas na to nema pravo.Ale rozmyslam co by som spravila ja...Myslim,ze napriek tomu,ze je dietatko takto zavazne postihnute by som nedokazala zit s vedomim,ze som dala suhlas s jej predcasnou smrtou.Proste to je taka silna vec,ze by som s tym nevedela ja osobne zit.Asi by som pockala,kym odide sama,v brusku ci mimo neho.Beruc do uvahy,ze sa to stane tak aj tak,by som asi vyuzila nas zvysny cas na to,aby som sa jej prihovarala,dala jej pocitit lasku mamy do takej miery do akej to bude mozne a nakonci sa rozlucila.Tento cas by som vyuzila zaroven na to,aby som sa s tym ja vysporiadala.Cakanie na smrt je tragedia,ale mensia ako zastavit srdiecko dietatku ktore je z mojho tela a citim jeho pohyby v sebe.Osud aj tak nezmenim,ale s takymto priebehom veci,by som dokazala zit asi lahsie ako s vycitkami ze som dala suhlas, aby jej zastavili srdce.Ale to som ja.Ostante silni,vela lasky posielam ❤❤❤
Slovami neviem opísať ako mi to je ľúto ☹🥺toto sa ťažko už len číta a nieto ešte prežívať 🥺☹takú bolesť 🥺iné ako popriať veľa síl mi neostáva a po pravde sama neviem čo by som v takej situácii robila 😭autorka 🥺z celého srdca vám želám veľa síl 🥺😭 @80jana 🥺😭úprimnú sústrasť 😭🥺a taktiež veľa síl 🥺
Moja susea toto riesila. Jej dietatko by zilo avsak tazko postihnute. Vybrala si injekciu pre ukocenie tehotenstva a porod uz mrtveho dietatka. Je to strasne zle sa mi to pise 😔
@majkabr je mi to tiež luto, musela to byť obrovska rana.Moja starka porodila na 8.mes dvojičky, jedna žila tyzden a druha 1deň.Starka ma 84r a nevedela to spracovať do teraz.Ja som mala tiež 2potraty, ale to sa neda porovnať s tym keď je to na začiatku tehotensvta i keď aj to bolí
@zabka79 ja by som to nedokazala spraviť, i keď postihnute ale moje..Aj mna tlacili lekari na amnio aj na odber krvi kvoli veku lebo som rodila po 40ke, ja som to odmietla, chceli mi spravit colposkopiu v 20tt,to som dovolila ale biopsiu som už odmietla i ked som rizkovala svoje zdravie, ale s vyšetrenim by som rizkovala svoje dieta..Aj toxoplazmoza stale vyslo pozitivne počas celého tehotenstva, zaplatila som v nemecku vysetrenie a tam vyslo že mam vsetko v poriadku..Na sk aj za tym stale pozitivne až do pôrodu😤..
Davno tolko vysetrenia nebolo a zeny boli kludne pocas tehotenstva, životaschopné deti prežili, zopar zomrelo, ale aspoň zeny užívali tehotenstvo.
Veľmi ma to mrzí a prajem veľa síl 🙏 akokoľvek sa rozhodneš, tak je to len a len tvoja vec, moja kamarátka si prešla niečím veľmi podobným len tam bol iný nález a rozhodla sa tehotenstvo sama neukončiť, nakoniec bábätko vydržalo do 34tt a žilo ešte pár desiatok minút po narodení počas ktorých sa rozlúčili a urobili si fotky a odtlačky na pamiatku. Kamarátka je veriaca a spätne vraví že aj keď to bolo veľmi náročné tak to bolo krásne obdobie kedy si užívala každý okamih s dcérkou, všetky kopance, prihovárala sa jej že s ňou bude až do konca a je teraz vyrovnaná s vedomím že dcérka si sama vybrala ako chce odísť naspäť do neba a že počas jej krátkeho bytia na tomto svete poznala len mamine teplo a lásku ❤️
@kaitlin3 správne rozhodnutie,lebo to nechala na Boziu volu nie svoju.
Ďakujem vám za krásne komentáre, dakujem za povzbudenia, dakujem za vaše príbehy ..... je velmi luto aj za vas ktore ste si tym prešli ..... skoda ze nam nikto neodpovie na otazku preco? Preco prave ja? Preco prave moje babatko? 😔 ....... dnes asi ani nezaspim tak velmi to bolí 😔
Teraz ti síce nikto neodpovie prečo...,
ale raz sa to iste dozvieš...
možno už aj tu "dolu" nájdeš zmysel toho, čo sa stalo a najmä prečo...
no tam Hore to budeš vedieť určite...
...
ver mi, viem o čom hovorím...
ja tiež ešte na niektoré odpovede čakám... a niektoré už pomaly začínam aj tušiť...
Si statočná, ale aj tak si dovoľ smútiť, dovoľ si plakať, dovoľ si kričať, daj si čas...
spracovať túto správu...dovoľ si všetky emócie, ktoré teraz cítiš...
všetky sú úplne v poriadku a všetky k tomu patria...
buďte si s manželom navzájom veľkou oporou...
hoc aj bez slov, len sa objímajte a spoluprežívajte bolesť, ktorá je tak veľká a zdrvujúca...
modlím sa za vás... ♥
a objímam Ťa, hoci Ťa nepoznám.
Z rodiny takto zomrelo bábätko, ale donosila ho a porodila a potom zomrelo, normálne ho pochovali. Tiež malo diagnózy s obličkami. Teraz má dve zdravé detičky.
Bohužiaľ tiež som čakala chlapčeka bez obličiek. Mám za sebou umele prerušenie tehotenstva v 23 týždni 😒
tak to ma viac mrzi, ked to potvrdil aj Grochal. potom nemas dovod podstupovat amniocentezu, zbytocne. ked chces donosit, tak to urob, aspon nebudes mat pocit, ze si ju zabila, uzi si kazdu chvilu, rozluc sa s nou. je to bolestive, ale tvoja dcerka zomrie milovana, aj keby zila iba minutu. zivot je nevyspytatelny a neda sa to pochopit, preco sa take veci stavaju. urcite ju budes moct pochovat.
Veľmi ma mrzí, čo prežívaš...
Tvoja dcérka však stále žije, akokoľvek krátky život bude mať, môže do poslednej minúty cítiť tvoju lásku, teplo v maminom brusku.. Myslím, že časom budeš rada, že si jej dopriala každý jeden deň.
Myslím na teba v modlitbách.
Autorka ja som mala mať sestru, ona bola prvé dieťa mojich rodičov. V tehotenstve bolo všetko v poriadku, a keď sa narodila zistilo sa že má veľmi vážnu srdcovú vadu, mamina si ju mohla chvíľu podržať potom vyšetrenie malej, ešte v ten deň ju viezli do nemocnice v Bratislave. Žila len 4dni, rodičia namiesto krstu chystali pohreb.... Tomuto je už skoro 28 rokov ale ako mamina hovorí nikdy ju táto strata neprebolela, a jediná záchranná bola že o rok neskôr som prišla ja inak by to asi neprežila...a ja mám tiež svoje skúsenosti čo je to strach o dieťatko..... Prajem ti veľa síl, si úžasná žena.
Je mi veľmi ľúto čo prežívas. Ja by som dieťa donosila, nedokázala by som žiť s tým, že ja som rozhodla kedy zomrie, že ja som dovolila ho usmrtiť. Nech sa rozhodneš akokoľvek neboj sa prežiť svoj smútok,plač, krič... Veľa síl prajem
Dietatko mozes donosit, rozlucit sa, ak chces donosit odporucam v Bratislave ambulanciu Obgyn na Trnavke, su tam lekari nakloneni prave tomuto pristupu. Cize tam najdes aj psychicku podporu. Je mi to velmi luto, ale mas pravo jednat s babatkom ako je to najlepsie podla Teba. Si mama a navzdy budes, aj ked budes mat dalsie zdrave deticky. Niekedy sa nieco stane a priroda si idem svojim smerom. Drz sa
Prečítala som si všetko čo ste mi napísali, ale nemám silu odpovedať každej zvlášť.
Veľmi si vážim vašu podporu a krásne slová povzbudenia ...keď mi je smutno tak si to čítam dookola čo ste mi napísali ....ubehlo len 24 hodín ako viem túto smutnú správu, ale toľko sĺz som ešte asi nikdy nevyronila za tak krátky čas ....
Nie nezabijem si svoje dieťa, nechám ju nech si sama určí ten deň kedy sa vráti sama do neba, budem tu s ňou do posledného tlkota srdiečka......
Mám strach, mám strach z pôrodu a z pobytu v nemocnici, mám strach z toho ako to zvladnem hlavne psychicky ....mám strach z pohľadov ľudí ktorí budú o mne hovoriť to je tá čo jej zomrelo dieťa (som z dediny) .... mám strach že už nikdy nedonosím zdravé dieťatko, zaroveň mám strach či vôbec chcem ďalšie dieťatko ...... verím že čas rany zahojí aspoň čiastočne ... ale už nevládzem ani plakať
Kamoškina známa čakala dieťa ťažko postihnuté, šanca na prežitie po narodení nebola žiadna, bábo nemalo polovicu mozgu a ďalšie problémy. Donosila ho, umrelo jej v náručí a potom bol pohreb. Ona to takto cítila, na potrat nedokázala ísť. Povedala, že keď má to dieťa zomrieť, tak umrie pri nej. Okolie ju nechápalo (manžel, rodina) všetci ju posielali na potrat, že načo “toto” rodiť. Celé to niesla sama. Už má dve ďalšie deti a spätne to hodnotí ako správne rozhodnutie. Ale ťažké, hrozne ťažké. Držím ti prst a je mi to ľúto 😔.
Vždy keď som počula vetu:Boch nedá na plecia človeka väčšiu bolesť než dokáže uniesť....som nechápavo krútila hlavou a strašne ma táto veta hnevala 😡a hlavne keď sa jednalo o nešťastie resp. situácie kde deti zomierajú alebo sú nevyliečitelné choré atď.skrátka všetko čo sa detí týka ja strašne prežívam 🥺😭nech napíšeme hocičo ☹nič to nezmierni vašu bolesť a váš smútok a keď aj tak len na chvíľu 😭sama neviem prečo sa také veci dejú a o to viac nechápem ako sa dá taká bolesť uniesť 🥺😭ale proste v jedno verím a to že aj napriek veľkej bolestí a smútku...musia prísť dní kedy aspoň na chvíľu vyjde opäť slniečko "🥺och 🥺ja ,ani len pocity neviem riadne vyjadriť ako mi to je ľúto 🥺veľa síl 💙🥺🙏želám 🥺a myslím že ste sa rozhodli správne ☹😭napriek všetkému strachu a bolestí ktorá vás čaká ☹🥺vám vaše bábätko bude vďačné 💙možno že tu bude krátko ale vy už navždy budete matka 💙a časom navyše aj silná žena 🙏osobnosť 💙
Zažili sme to čo veľkom blízkej rodine tak ti napíšem slová sesternice. Ona sa rozhodla donosit koľko sa dať ak kvôli tomu, aby ho potom mohla pochovať. A vedieť že ,,tam" leží, tam je, a ona môže za ním ísť. Lebo v tomto týždni by sa to nedalo, aspoň v našej nemocnici tuším až od 26 týždňa dajú dov pochovat. Malá Hanka žila 10 min, pohladkali rozlúčili sa aspoň s ňou
Nedávno som narazila na túto tému https://www.modrykonik.sk/forum/choroby-a-komplikacie/ageneza-obliciek-a-anhydramnion-v-25-tyzdni/
Pani tiež nakoniec donosila dieťatko. Je mi hrozne ľúto čo prežívaš..
Ahoj. Veľmi ma to mrzí... Chcela som ti napísať, aby si zvážila, či nenapíšeš @80jana, lebo prešla tým istým len nedávno a isto by ti bola oporou, aj poradí... A vidím, že už ti napísala ❤️ Ja som rodila mŕtvu dcéru v 38tt bezproblémového tehotenstva, aj podľa pitvy zdravú. Proste sa prestala hýbať. Najťažšie pre mňa bol ten šok, keďže ku koncu tehotenstva som mala pocit, že keby aj niečo sa stalo, tak sa narodí skôr a hotovo, toto mi ani nenapadlo. Čo však s istotou viem po tejto skúsenosti - do ďalšieho tehotenstva som išla samozrejme aj so strachom, ale aj s pocitom, že ak by aj znovu sa stalo to isté, ma to zmysel. Má zmysel spoločný čas, milovať a byť milovaný, tak dlho, ako sa dá. Všetky naše deti raz zomrú. Otázka je, ako využijeme darovaný čas. A na genetiku som nešla ani v ďalších tehotenstvach, lebo som vedela, že nech čokoľvek, tak nechám svoje dieťa žiť. Že neexistuje pre mňa "čím skôr to skončí, tým skôr budem mať druhé". To nie je škrečok. To je moje dieťa, nenahraditeľné a jedinečné a ja nechcem prísť ani o sekundu s ním vlastným rozhodnutím. O to skôr, keď mu je vo mne ako v bavlnke, príjemne, nežne, milovane... Inak ešte super je kniha "Narodili sme sa a nikdy nezomrieme", životopis Chiary Corbella Petrillo. Môže ti byť priateľkou, sprievodkyňou v tomto období. O dvoch svojich deťoch vedela, že po pôrode zomrú. Napriek tomu jej príbeh je príbehom nádeje, hlbokej lásky, samozrejme aj bolesti, ale aj tajomnej radosti. Ak by sa kniha nedala zohnať, rada ti pošlem svoju, ak by si chcela. https://m.facebook.com/story.php?story_fbid=pfb...
Mrzí ma to 😞 maličkej je teraz v tebe dobre. Uži si čas s ňou, potom budeš mat o jedného anjela navyše. Ver mi, mnohé tu plačeme s tebou, lebo sme matky a môžeme len tušiť aké je to ťažké. Ale si silná zena.