Prerušenie tehotenstva v 24. týždni a jeho riziká
Zdravim vas. Mozno ma niektore budete odcudzovat, ale dufam, ze sa tu najde aj niekto kto ma pochopi.Bola som na amnio a ukazalo sa, ze babo ma cast 18.chromozomu navyse. Musim sa rozhodnut ci pojdem na UPT alebo si necham dieta, ktore bude mat vyvinove vady alebo mentalny postih. Pravdupovediac, neviem si rady. Idem dnes na 4D ultrazvuk, a s priatelom sme sa zatial dohodli, ze ak sa tam nic nenajde a ze bude vsetko ok, tak si babatko nechame. ale ja sa bojim toho, ze co ak to tam bude vsetko dobre ale predsa len sa nam narodi babo s mentalnym postihnutim. Bojim sa, ze by som si to dokonca zivota vycitala. Zvazujem rizika ked si nechame dietatko, ale aj rizika ked pojdem na potrat. a o tych nemam vela informacii ale viem, ze je tam riziko, ze uz mozno nebudem moct mat deti a ani len netusim ako sa takyto potrat vykonava. Ak ma niektora z vas skusenost s takymto potratom, tak mi prosim napiste. Dakujem ☹
@nalla "Nech boh vezme ak uzna za vhodne"toto je tvoj vyrok! A to trapenie po narodeni dietatka pre rodicov a pre to ubohe neviniatko pan boh chce a uzna za vhodne?Som katolicka ale stebou nesuhlasim! Preco teda necha pan boh trapit rakovinou?Preco dovoli aby bolo tolko bezdomovcov? a nezariadi to inak? Je taka doba ze kazdy sa musi spoliehat len na seba kolko zvladne lebo pan boh to nevyriesi za nas.JE TO TAK !!!
@trish31 no ja neviem ale v dnesnej dobe sa bolest da velmi ucinne tlmit. taketo deticky su bud v umelom spanku alebo dostavaju lieky na bolest isto nebude zomierat v mucivych bolestiach to isto nie.
a potrat neni len stres pre matku ved to dieta neni uspate ide normalne pri vedomi na svet. citi vsetko uplne normalne
@pralinka25 ale o com je taky zivot???Ved toto mi vysvetlite,ako sa mozte pozerat na takto trpiace dieta?To uz len je naozaj odovodnenie:Ved su ucinne lieky proti bolesti.....Fakt vdaka
Ved uz mate deti,tak to musite vediet lepsie ako ja,ja si ani neviem predstavit,ze by som mala cakat takto chore dietatko,prezit cele tehotenstvo bez radosti a stastia s vedomim,ze ked sa narodi,bude mat len a len trapenie,mozno sa ani nedostane domov.
@trish31 pozri toto si musi v sebe vyriesit kazdy sam. ja uprimne lutujem zakladatelku lebo ak bola zmatena kym zalozila tuto temu tak po jej precitani by som ja skocila asi z okna.
ja sa nechcem zamotavat do diskusii tohoto typu ja sa snazim si v hlave urovnat myslienky tohoto smeru ak by som niekedy pred podobnym rozhodnutim stala a nikomu ich nebudem predkladat pretoze stejne by to bolo k nicomu. ty mas svoje postoje k tomuto mas na ne pravo rovnako ako maju pravo na postoje vsetci tu. kazdy si bude nasledky svojich cinov niest sam preto sa musi sam rozhodnut krasne to napisala irriss 29. marca o tom rozhodnuti.
skratka kazdy ma ine nazory iny pohlad na svet inu situaciu vieru, nevieru, skusenosti, emocie. neporadi jej nikto len ju viac zneisti. par prispevkov tu bolo k veci ale skutocne tak mozno na jednej ruke sa daju zratat a zbytok ...
jedine co by som priala kazdej mame aby nic podobne ziadna nemusela riesit. a zakladatelke aby to cele bol len omyl.
@pralinka25 Užn nebudem písať k tejto téme, svoj názor som už prezentovala. Rada by som však niečo dodala k tvojim slovám. Medicína dnes dokáže už veľa i tlmiť bolesť a trápenie, ale len po určitú hranici. Videla som už zomrieť dospelých i deti v krutých bolestiach, v kriku , prosbe o pomoc so slovami Zabite ma.
Som preto presvedčená, že v takýchto prípadoch je skutočne na rodičoch, ktoré zlo pre ich dieťa je pre nich a ich dieťa prijateľnejšie. ☹
Len mi je trochu ľúto, ako tu mnohí zjednodušujú to trápenie a zomieranie.
@abbey1 viem aj toto ale zas to o com pises su aj ine diagnozy.
temy tohoto typu su na konikovi caste a bohuzial aj maju vzdy rovnkay priebeh. viacmenej sa tu uz dotahuju len ludia co sa ich to netyka cele sa to zvrhne a zakladatelovi potom vznikne este vacsi gulas ako predtym.
ale precital som si to tu preto lebo sama som si nejeden krat polozila otazku co by som robila ja pretoze mame v rodine istu dispoziciu takze v mojom tehotenstve bola top otazka ci je vsetko tak ako ma byt a co ak by nebolo takze riesila som svoje tiez a preto ma zaujimali nejake fakty a nazory. niektore mi nieco dali vacsina bohuzial nie ale to je tak vzdy.
Prebehla som túto diskusiu a nedalo mi neregistrovať sa a nepridať svoj názor. Prešli sme niečím podobným pred 5 rokmi. zlé testy, genetika, amnio, konzultácia v Martine, potom aj v Brne... Žiadny zázrak sa nekonal. Downov syndróm. Bolo to naše prvé dieťa, dievčatko, ktoré som chcela, meno som preň mala vybrané niekoľko rokov vopred, výbavičku sme nakupovali ešte pred potvrdením tehotenstva lekárkou, o tom, ako naň čakala a tešila sa celá rodina písať radšej nejdem. Tie dni čakania na výsledky boli hrůzostrašné, prečo my, obaja sme boli mladí, zdraví, dieťa bolo plánované, vytúžené.. a takáto šupa. Pamätám si a nikdy nezabudnem na ten pocit... bola som ako vo sne a divila som sa, že vůbec dokážem dýchať.Som veriaca, a nemyslím si ani, že som zlý človek, mala som podporu muža, rodiny, finančne sme boli zabezpečení, akokoľvek by som sa rozhodla, stáli by pri mne a pomáhali mi akoby sa len dalo. Naštudovali sme si o DS snáď všetko dostupné, hovorila som so známou, ktorá takéto dieťa má, videla som ho, hrala sa s ním.... Nakoniec som sa rozhodla pre ukončenie tehotenstva v 24. týždni, rodila som klasicky, lekárka mi to odporúčala práve kvůli možnosti pokúšať sa o druhé dieťa čo najskůr. Po zdravotnej stránke všetko prebehlo ok, vrátila som sa z nemocnice... A potom sa začalo peklo-pláč, výčitky, strach, že už nikdy nebudem mať dieťa, že to bude trest za to, čo som spravila, že som zlyhala ako človek, ako matka, nehohla som jesť, piť, spať...nasledovalo nervové zrútenie, kolaps, antidepresíva, pokus o samovraždu, ďalšie antidepresíva, pobyt na psychiatrii. Prvé kroky odtiaľ viedli do kostola prosiť Boha o odpustenie. Dcéru som prosila o odpustenie každý večer. Ešte rok potom som nedokázala zaspať bez liekov. Trvalo mi mesiace kým som sa vzchopila a začala fungovať, dodnes neviem ako poďakovať ľuďom, ktorí stáli pri mne, rodine, priateľom, lekárom... Na druhé tehotenstvo sme čakali 2 roky, dnes máme 2 a pol ročnú dcéru a som šťastná. A s odstupom času, myslite si, čo chcete,ale SVOJE ROZHODNUTIE NEĽUTUJEM. Nie som hrdina a viem, že by som sa s celoživotne postihnutým dieťaťom nevyrovnala. Nevedela a nechcela som zahodiť svoj dovtedajší život. Ja osobne neverím, že akokoľvek vážne postihnuté dieťa a jeho rodina možu žiť plnohodnotne. Keby sa mi narodilo postihnuté dieťa neočakávane, robila by som preň všetko, lebo by som musela, pretože som človek. Ale mala som možnosť voľby, mala som čas dať do súvahy ZA a PROTI. A som za tú možnosť vďačná.
Možnosti medicíny sú značné a lekári vedia, čo robia, hoci majú citový odstup. Nie je to krvilačná banda, ktorá lucy klame a nahovára jej niečo, čo nemusí byť pravda. Veď prečo by to aj robili? Ak je jej dieťa postihnuté, viera, modlitby a ani všetka láska na svete to nezmení. Lusy sa s tým može len vyrovnať a potom žiť so svojím rozhodnutím. A jediné, čo jej odkazujem je, že nech sa rozhodne akokoľvek, jej rozhodnutie bude správne. Veľa šťastia
@heleninamama sklanam sa pred tebou
@heleninamama prepáč ale ty si sa skoro zabila ale aj tak to nelutuješ?
lebo to čo si popísala tak hrôza....neviem či to je povzbudenie pre zakladatelku...
Prestanete tu uz prosim s tym bohom? Co sa zakladatelka niekoho pytala, co si o tom mysli nejaky boh ci sekta? Preco musite vecne do kazdej temy pliest nejakeho boha? To ma zmysel akurat pre vas, co takym veciam verite, nikoho ineho to nezaujima, ale doslova obtazuje, lebo vnucujete inemu svoj pohlad na svet. Podaktore uz aj do receptov budu pisat, ze sa za vas modlia.
@lucy218 daj vediet ako si sa rozhodla. Ja za seba mozem povedat, ze som bola vychovavana v domacnosti kde sme mali mentalne a zdravotne postihnutu a myslim si, ze to dost narusilo vztahy v rodine. Ona aj tak nic nevnimala a my v okoli sme vnimali hrozne vela obmedzeni.. Odisla na druhy svet ale moj vztah s mamou, ktora sa o nu starala, to nevylepsilo, nemala na mna v detstve cas ☹
Mamy chcu milovat deti rovnako a venovat sa im, ale pri postihnutych sa to neda - to treba mat na mysli. A s mnohym suhlasim so @skeptik - je to mozno napisane tvrdo ale realne
Určite by sme našli prípady, keď ľudia majú ťažko postihnuté dieťa a za nič na svete by sa ho nevzdali, tiež opačne - že by radšej volili (keď by znova mali voľbu), že by volili ho nemať.
Čo sa týka vzťahov (a to nielen v prípade postihnutých detí, ale i v manželstve a pod.) - poviem to bez náboženských slov a tiež možno tvrdo, ale "po lopate" a reálne:
Vzťahy nikdy neničia finančné problémy, zdravotné problémy, problémy v sexe, ani postihnuté deti a starosti.... vzťahy vždy ničia iba neochota obetovať sa a nedostatok lásky. Je to problém nášho "ega".
Všetky tie problémy sú iba veci, ktoré sú buď príležitosti pre rast a upevnenie vzťahu, alebo pre jeho oslabenie a rozbitie. Záleží len na nás. (A to píšem s vedomím kritiky seba samého, ako toho, ktorý tiež býva často neochotný niečo strpieť pre toho druhého, najčastejšie to samozrejme býva manželka.)
Zároveň však samozrejme zdôrazňujem, že nikto nemôže toho druhého nútiť, či sa má pre niečo obetovať alebo nie, či sa má rozhodnúť tak alebo inak. To musí byť ponechané na svedomie každého človeka bez nátlaku. Všetky rady by mali byť podávané citlivo a s rešpektovaním slobody, cítenia, svedomia... toho druhého. Prípadne naša intenzita rád a "naliehania" voči niekomu musí byť úmerná nášmu vzťahu s ním, tomu, do akej miery sa poznáme, do akej miery je medzi nami dôvera, do akej miery naozaj vníma, že mu chceme iba to najlepšie a pod.
Teraz použijem aj náboženský spôsob vyjadrenia - v konečnom dôsledku to musí zostať iba medzi ním a Bohom.
Hlavne by tu mali odpovedat ludia, ktori maju s tym skusenost a zazili take situacie, mam najradsej take prispevky kde ludia teoretizuju. Ked tu napise baba, ze ma problem taky a taky s muzom odpovedaju vacsinou baby, ktore maju akoze idealne manzelstva a kazu jej odstahovat sa od neho.. Ta baba si to moze akurat tak hodit.. To iste s touto temou, odpoveda 90% ludi, ktori v domacnosti s mentalne a zdravotne postihnutym nezili. Budem pocitat na rukach kolko prispevkov bude takych, ze to zazili alebo zazivaju a je to super...
@katka116 zrejme, že je to super nepovie ani jedna, byť však super, bez problémov, v pohode a pod. je jedna vec a milovať to postihnuté dieťa je druhá vec, matka nemusí hodnotiť, že je to všetko super (to určite nie je), ale pritom by to dieťa nemenila za nič. A také matky určite sú a nie je ich málo.
(no, za niečo by to svoje dieťa predsa len "vymenili"..., za to, aby to ich dieťa bolo zdravé)
Som mamou postihnuteho chlapceka a vobec ti tvoje rozhodnutie nezavidim.Mne nikdo zial na vyber nedal, lekari to nevedeli, Tobiasko sa narodil a je tu s nami, nechodi, nesedi, nerozprava, ale jeho smiech stoji za to, je na urovni babetka 3-5 mesacneho. Nikto ti nemoze povedat co urobit, ci vynosit babetko a vzapeti ho stratit alebo ukoncit tehotenstvo skor.
Ja by som Tobiaska nevymenila za nic na svete, ale keby som teraz vedela ze mala sa narodi s niecim podobnym ako povedali Vam tak zial idem na potrat naco trapit seba a este aj to malicke. Ale tiez by moje rozhodnutie ovplyvnila aj diagnoza nakolko su vazne a menej vazne diagnozy, prestudovala by som si to, prezrela internet, odborne clanky, lekarske knihy, a podla toho by som sa rozhodla tiez......Zelam ti vela sil pri tvojom rozhodnuti.
Nesledujem celú diskusiu, ale má to už Lucy potvrdené, že jej dieťatko bude určite postihnuté?
@koniarova dakujem. Nam hovorili vsetci okolo, lekari, neurologovia ze ho mame dat do ustavu ze z neho nic nebude, a on chodi do skolky, v septembri pojde do skoly , vlacim ho vsade a cuduj sa svet vnima vsetko. Dokonca ho miluje aj moj novy priatel. Ale keby som bola na mieste tejto mamicky tak fakt neviem je to podla mna velmi tazke rozhodnutie.
@danjelca Nemala som záujem povzbudzovať niekoho príbehmi so šťastným koncom, keď sa po katastrofálnych výsledkoch vyšetrení narodili zdravé deti. Lucy má problém a musí ho riešiť. Rozhoduje sa medzi 2 možnosťami a každá je krutá. Poviem to tvrdo - možno bude mať šťastie a ak je jej dieťa vážne geneticky postihnuté, zomrie samo ešte v bruchu. Ak nie, to rozhodnutie či ho privedie na svet zostane na nej. Ona je s ním teraz a ona s ním bude až do konca, a ten koniec možno príde o pár hodín, ale možno o pár rokov. Písala som len preto, že so viem si predstaviť, nad čím všetkým premýšľa.
Ono sa ľahko sa teoretizuje so zdravým dieťaťom v náručí.
@heleninamama chápem...
@trish31 potrat je veľký stres pre matku, to je fakt, ale obrovský stres pre dieťa, ktoré v tak vysokom štádiu už vníma všetkú bolesť. To si treba uvedomiť. To nie je len tak, že teraz je tu a "lusk" prstami a už tu nie je.
Osobne by som asi nechcela byť zaživa roztrhaná na kusy.
A vyysvetľovať mi to nemusíš, viem, že Boh trpí, keď trpia najbezbrannejší. Ale právo človeku rozhodovať o živote a smrti ešte nedal. Aspon som to nezaznamenala.
A aby som kompletne odpovedala na Tvoj dotaz - áno, ja osobne si myslím, že je to lepšie rozhodnutie a riešenie. A nie je to žiadny alibizmus. To mi ver.
Hlavne sa ma, prosím, nesnaž o ničom presvedčiť. Ja len prezentujem aj iný pohľad na vec, nikoho nepresviedčam a plne rešpektujem každé jedno rozhodnutie matky. Nech je akékoľvek.