Šľak ma ide trafiť...

Tak toto som dnes nečakala. 

Dnes ráno som  vstala skoro pred 5.00.

Hladná smädná musím to panebože vydržať!

Nebola som hladná, len som nevládala chodiť, bolo mi zle, neviem už ani z čoho, či hlad, či smäd, neviem.

Motkala som sa po dome ako strašidlo. 

Čítam už nejaký ten piatok knihy o reči, rozvoji, stratégiách, hrách, cvičeniach... Všetko sa mi pletie dve na tri, snažím sa zapamätať z každej knihy to najpodstatnejšie, vysvietené ich mám so zvýrazňovačom jak skriptá dve hodiny pred skúškou. Ale popravde, dochádzam k jedinému záveru, že je mi to aj tak na nič. Svoju raketu nedokážem v tomto smere nijak potiahnuť, aj keby prečítam všetky knihy o reči. Moja raketa to v tej svojej hlávke ešte nemá prepojené, z úst jej nevedia výjsť ani všetky písmenká, nie to ešte slová, dokonca som zistila, že sa jej pletú niektoré podobné slová začínajúc na d.

Ja si to predstavujem ako nejaký čínsky múr, za ktorým je celé more slóv, ktoré si tam len tak plávajú, ale raketa akosi nevie preskočiť ten múr. Ani keby som jej zadok tlačila zospodu, neviem ju tam prehodiť.  Ale stále pokúšam "šťastie" a ako som písala, skúšam všeliaké metódy. Cez rôzne priraďovanie, vkladanie, ukladanie, triedenie sa jej snažím zlepšiť porozumenie. Včera som čítala, (nič nové pod slnkom), že by som jej mohla rozšírovať slovnú zásobu, porozumenie i komunikáciu cez jej vlastný denník alebo fotoalbum. Klasicky a jednoducho, nemusia byť vytlačené fotky, ale len Vami nakreslený obrázok, čo ste v ten deň prežili. S týmto nápadom som sa opäť stretla v tejto knižke:

Túto knižku mi poradila jedna mamina na MK, začo jej veľmi pekne ďakujem. Je to taká kniha napísaná po "lotape", texty sú krátke, čo v stave preinformovanosti veľmi vítam. Je tam veľa tipov od úplnej "piky". Všetko, čo som dlhé mesiace hladala na niekoľkých miestach som opakovane našla tu v tejto knižke a oveľa oveľa viac praktických hier nielen o reči, ale aj o nácviku hier, symbolických alebo prieskumných, nácvik delenia a všetkého možné, čo bežné dieťa zmákne tak prirodzene. Ešte ju nemám celú prečítanú, ale časť o rozvoji slóv je mi teraz aj tak na nič. Možno sa aj Vám táto kniha zapáči a pomôže Vám....

Niektoré maminy alebo terapeutky či logopedičky skúšajú na deťoch "tlak", metódu "niečo za niečo".  Moja, čo vie spraviť, čo vie ukázať, čo vie "povedať" pri motivácií spraví, ale ak sa ju snažím silou mocou učiť slová ako napríklad "daj", "áno", "poď" a iné, nielen, že ich nepovie, ešte by som ju aj"vystresovala" a bola by akuráttak ešte viac podrážená, aj keď by som si ju kupovala "zlatými medailónikmiy".  Tadeto u nás cesta nevedie, takže mi nezostáva nič iné len byť trpezlivá.

No a k tej trpezlivosti mi muž veru ruže neprináša. Pred týždňom "prekonal" chrípku, ktorú veľmi ťažo znášal, štyri sople a žiadna teplota, ho priam zmorila. Dnes mi zahlásil, že má "depky",... Keby je ženská, poviem, že má svoje dni, ale takto, je to len také veľké ufrflané dzeco.

Ale s raketou je to celkom fajn. Učenie za stolom meníme viacej za hry a "skresali" sme sedenie za stolom na 2-3 x do týždňa. Skôr riešime praktické veci. Začali sme sa viac stretávať s deťmi, či už synových kamošov navštevujeme alebo chodia deti mojich kamošiek k nám. Už sa za ňu nehanbím pred nikým (len nech skúsia, čosi zašomrať, aspoň budem trenovať aj svoju asertivitu t.j. ako ľudí poslať do péčka s úsmevom na tvári). Sama sa nechcem izolovať a chcem jej, čo najviac pomôcť pracovať s detmi. Beriem to ako výzvu, každý jej kontakt s iným dieťaťom. Keď jej niekto berie hračku, snažím sa ju ukludniť, ponúknuť niečo iné, aj keď nie vždy sa to však podarí. Už sa cítim ako učiteľka v materskej škôlke alebo skôr ježibaba z perníkovej chalúpky, čo láka deti z ulice sa k nám hrať. Ale, čo človek nespraví pre trochu socializácie. Ešteže som dobrá hostiteľka, tie deti sa akosi u nás vždy dobre cítia a pri odchode plače nielen raketa, ale aj zvyšok, tak sa tie jej plače aspoň u nás doma celkom "stratia". Raketa ma však  začala "vytáčať" akýmisi škrekmi, ktoré začala vydávať, keď sa jej niečo nepáči. Neviem to ani opýtať, čo to za pazvuky vydáva, ale suseda od mamimy má sliepky, ktoré sa volajú škrekany a tie zvuky sú im veľmi podobné.  Ach slová hybajte sem, lebo ma raketa "uškrieka" zaživa...

Ahojte,

určite nejedna z vás pozná drogériovú značku Trend It Up a ja som vďaka tímu z Modrého koníka dostala možnosť testovať niekoľko skvelých produktov tejto značky. Ako to dopadlo? Dozviete sa po prečítaní celého článku, kde som produkty zoradila postupne od toho môjho NAJ až po ten, ktorému som musela bohužiaľ dať palec dolu. Tak sa smelo pustite do čítania.

Prvým a zároveň tým mojím naj je produkt Daily Dose of Glow Fluid v odtieni 020. Je to fakt top produkt, hlavne teraz na leto, aspoň teda tento zlatistý odtieň. Je síce určený len na tvár a dekolt, ale ja ho používam viac na celom tele ako na tvári. Na tvár naozaj len minimálne. Opálená pokožka vďaka nemu krásne vynikne a vaše telo je nádherne rozžiarené. Milujem ho na kľúčnych kostiach. Bála som sa trblietok, ale zbytočne. Žiadne tam nie sú, resp. sú úplne na drobno namleté. Jediné na čo si dať pozor je množstvo, ktoré na seba nanesiete. Stačí ho naozaj veľmi málinko. 

Maskara Supercharged Pro Volume si u mňa vyslúžila druhé miesto. Musím povedať, že nenávidím tie štetčekové kefky na maskarách, viac si idem silikónové kefky. Ale táto ma neskutočne prekvapila. Moje riasy dokáže dokonale oddeliť, mierne zahustiť, aj keď je určená na zahustenie, ale skôr ju považujem za super predlžujúcu, pretože dokáže mihalnice predĺžiť do neodolateľných dĺžok. Vôbec mi riasy nezlepovala a jej výdrž na mihalniciach je skvelá. Žiadna opadaná špirála pod očami ani po niekoľkých hodinách. 

Treťou v poradí je paletka očných tieňov Color Cube  v odtieni 020. Na pohľad vyzerá krásne farebne, preto som na ňu bola veľmi zvedavá. Pri swatchoch na ruku som sa mierne natrápila, ale niektoré tiene z nej ma doslova šokovali. Červený je totálna bomba. Zato, toto isté nemôžem povedať o tom na oko lahodiacim ružovom odtieni, ten ma spolu s fialovým totálne sklamal. Pri líčení som teda nečakala nič svetoborné, ale tak ako sa tiene chovali pri swatchoch, tak aj pri líčení. Hoci pri líčení na podkladovú bázu a na mokro sa tiene nanášali o trochu lepšie. Tiene trochu prášia, ale mne to nevadí, viem si to jednoducho štetcom zotrieť z pleti. Celkovo túto drogériovú paletku hodnotím ako priemernú. 

Mejkap 2v1 Camou a púder Skin Supreme, obidva v odtieni 020, ukladám na štvrté miesto. Musím povedať, že bezohľadu na odtieň, ktorý mi takmer vôbec nesadol, ma tieto dva produkty veľmi prekvapili.

Ahoj,

před pár dny nám na Koníku přebrala v rámci Mediační poradny pomyslné "žezlo" nová odborníčka, a to JUDr. Renáta Králiková, která je připravena odpovídat Vám na všechny Vaše dotazy z oblasti rodinného a občanského práva.

Ptát se jí tak v její Poradně můžete např. na:

• rozvod, úpravu práv a povinností k maloletým dětem, -
• výživné,
• vyspořádání majetku po rozvodu manželství,
• a mnohé jiné problémy, které se dají řešit právě klidnou a smírnou cestou bez stresu, k čemuž napomáhá i právní řád SR. 

Všechny otázky jsou stejně jako ve všech Poradnách na Koníku anonymní a zdarma. 

Věřím, že Vám Poradna bude v mnohém nápomocná a přeji krásný den 🙂

Každá žena je krásna, len o tom ešte nevie...

(Kopecký Miloš ) 

Každá z nás je krásna, na každej z nás je niečo výnimočné, niečo, čo zaujme. Či už sú to nádherné dlhé vlasy, prenikavé oči, krásne pery, nos či jedinečné pehy. Sme krásne, no sme ženy. Večne nespokojné a stále si nájdeme na sebe niečo, čo by sa dalo zdokonaliť. Chceme sa páčiť, a najmä chceme byť spokojné samy so sebou. To je jeden z dôvodov, prečo sa líčime. Som si istá, že hovorím za mnohé z nás, ak tvrdím, že líčenie nie je iba nudná ranná rutina či povinnosť. Líčenie nás baví, je to radosť a zábava. 

V tomto mini článku sa povenujem produktom, ktoré mi boli zaslané na recenziu. 

Ako prvým začnem Make-up &Concealer 2v1 CAMOU - odtieň 020

"Mejkap", môj obľúbený priateľ, dostupný, ktorý mi dokáže zdvihnúť sebavedomie. Verný spoločník, ktorý mi asistuje už roky. Len si predstavte, ako by ste sa cítili, pokiaľ nemáte dokonalú pleť, bez make-upu. Ja mizerne! :D Ide mi o samotný pocit, ktorý mejkap dodáva. Som viac ženská, viac upravená, viac sebaistá. A ono to je okamžite vidieť.

Ahojte 🙂

chcela som sa podelit o nas vytvor.
S kolegami sme sa v praci zapojili do sutaze o vytovrenie tkz. pixel-art z farebnych post-it papierikov 🙂

Ak by nas niekto chcel podporit (alebo sa inspirovat) prikladam aj odkaz na FB:
https://m.facebook.com/story.php?story_fbid=2359990097426258&id=832839440141339

Ak by niekto chcel podporit tak pod obrazok Avengers staci dat srdiecko (Like sa nezapocitava).

Ale spat k dolezitejsim veciam!

Je to vesela cinnost a kreativna aktivita, ktora dokaze rozziarit priestor a naplnit aj kancelariu a bezny praovny den prijemnou atmosferou.

Taktiez sa daju taketo papieriky vyuzit ako dekoracia napriklad aj doma. Mozno aktivita pre mensich surodencov, deti alebo manzela (u nas z toho boli kolegovia nadseni a aktivne pomahali :D).

Papieriki drizia naozaj pevne, u nas to drzi uz viac ako 2 tyzdne 🙂

Takze mozno trosku netradicna dekoracia ale stoji za to! 🙂

Už o týždeň sa vyskytnem niekde inde ako doma, niekde inde ako na ihrisku, a dokonca mimo SR! A to nie je všetko, ideme 3 kamošky, všetky 3 si vieme riadne užívať, a dve z toho sme mamy 2 detí. Nedávno mi známa zničenej na ihrisku povedala, že si mám začať viac užívať život. Otočila som sa na ňu a hovorím: "Keď mi niekto postráži deti, tak Ti ukážem ako si ja viem užívať život":DDD.

A je to TU! Prvý naplánovaný "single" výlet po 5tich rokoch tehotnosti a kojenia. Boli to krásne roky, ale môcť si konečne niekam vyraziť, uvidieť svet, ukázať kožu, byť žena, okúpať sa v mori, počuť príliv vĺn, môcť si zatvoriť oči a nebáť sa, že dieťa opäť kamsi vylieza, uteká.atď.. Len ja a kamošky. LEN JA a RELAX.

Takže, vrátime sa do súčasnosti. Je týždeň pred Barcelonou. Samozrejme, chcem byť krásna, čo to dá. Obidve deti uložím spať a naraz zaspali. Krása. Vyberám nanuk z mrazničky, sadám si k TV a rozmýšľam, ktorý romantický film si pustím. Zrazu si spomeniem na Barcelonu, pozriem na nanuk...vraciam nanuk do mrazničky, zapínam youtube a rýchlo vyberám dáky prvý workout for flat tummy and round bottom. Píšem manželovi na Whatsupp aka som úžasná, že som odložila nanuk a idem cvičiť. (nenápadne mu naznačujem, že by mohol aj on..) Daka Pamela, nepoznam, milión vzhliadnutí, dobre to bude asi teda fakt dobré. Po 20 minútach sa nevládzem ani plaziť. Ležím na koberci. Píšem manželovi, že ma nájde na koberci. Nevládala som sa ani zdvihnúť, rukou našla ovládač na zemi a zapla som tú romantickú komédiu. Večer začala prichádzať svalovica, riadna, až triaška. Celú noc som poriadne nespala a cítila všetky precvičené partie. Ráno po prebudení som sa zobudila so svalovicou do špiku kostí.

Keby ste to chceli náhodou skúsiť, funguje, odporúčam: Pamela Reif: 2in1 - flat belly & round booty workout.

Ale do Barcelony sa aj doplazim... :D

Ako sa to ľahko povie

...a život ide ďalej...

A ako ťažko to niekedy človek znáša...

Pondelok.

Kontrola u obvodnej aj s papiermi z urgentu. 

Bez rannej kávy fungujem už asi 10 dní.

No a som tu zase...

Ťažké dni mám za sebou a možno aj pred sebou...

Pred týždňom asi vo štvrtok ma začalo tak divne pobolievať brucho, vľavo pod rebrom. 

Ale len trocha a občas. 

Fajn myslím si, asi z nervov alebo zo stresu,  ono to úplne bez toho nejde.

Že?

Bola som veľmi milo prekvapená, keď som si našla správu, že som vybratá na testovanie potravín od Farmfoods. Priznám sa, bola to pre mňa novinka, nebola som tam ešte nakupovať, takže som bola veľmi zvedavá. Som rada, že aj my tu, v Šamoríne, máme predajňu Farmfoods. Predavačky boli vždy milé, ochotné a vždy veľmi rady poradili. Predajňa je menšia, ale samoobslužná. Farmfoods sa snažia všetko vyrábať bez pridaných látok, aditív, BEZ „E“, prečo chceme ponúkať potraviny bez geneticky modifikovaných organizmov, BEZ GMO, na základe akých ISO CERTIFIKÁTOV farmy, pre toto sú ich potraviny výnimočné.

Dostala som poukážky v hodnote 3 x 15 eur.

Kedže som chodila nakupovať s mojím synom, ktorý miluje mliečne výrobky, tak to bol pre neho doslova raj jogurtov a  tvarohových dezertov. Mali neskutočne veľa na výber.

Tvarohový dezert Dubníček mu veľmi chutil, samozrejme, ochutnala som aj ja a bol naozaj báječný, bol hustý s hrudkami. Odvtedy sme tieto tvarohové dezerty už boli kúpiť a naozaj sme si ich zamilovali... Sú naozaj fantastické, cena je troška drahšia, ale teda, stojí to za to. Ale keď si človek porovná, že koľko dá za pribináčika, tak toto je chutnejšia verzia, a cenovo skoro rovnaká.

Milujeme syrové korbáčiky a syrové nite, na tom sme si naozaj veľmi pochutili, 250 g balenie vyjde do 5 eur, ale oplatí sa. Sú slanšie, ale presne také ľúbime. Minuli sa u nás 

veľmi rýchlo a to zloženie mlieko, soľ, syridlo, tam nieje o čom.

Ahojte, bolo mi cťou sa zúčastniť testu Zlatý Bažant.V prvom rade ma prekvapili darčeky, ktoré su super. Ratanový košík obsahoval super veci na piknik a aj piknikovú deku, ktorú určite využijeme.

Ako prvú som ochutnala tmavú višňu, bola osviežujúca.Keď som ju otvorila, opantala ma vôňa višne a príjemne sladká chuť. Za mňa super, určite si ju kúpim.

Druhú som dala čučoriedku a šalviu. Čučoriedku bolo cítiť príjemne sladko, šalviu som nejak necítila, môj dojem. Ale ja nemusím šalviu, tak mne to padlo ako pre mňa stvorené.

Tretie, tmavý citrón, ten mi moc nechutil. Chutil mi ako normálne pivo, cítila som aj citrón, ale neopantalo ma to pivko. Skôr tak pre chlapov, manželovi chutilo.

A posledné, grapefriut a rozmarín. Pivko mi chutilo, pra mňa horká chuť bola v horúčavách super, aj ten rozmarín sa k tomu grapefriutu hodil. Také ženské pivečko.

Za mňa Zlatý Bažant super pivká robíte, len tak ďalej, určite ostanem pri Bažante.

Týždeň nám zase ubehol ako voda a preto je tu čas zosumarizovať minulotýždňovú tému, ktorá bola o tom, ako moje dieťa papá... nuž, čo na to povedať? Hlavne, že chutí 😀

Srdiečkami odmeňujem autorky (@katarinapf, @helimama, @ichbinich, @juliac, @kristella, @tatianka0000, @annadobsonyova, @motylikova, @delfinik68, @galganka, @jankakocanova a @adri266) všetkých uverejnených fotiek, že pozdravujem mladých labužníkov 😀

 No a tu ich máme, v plnej paráde:

• Ja ochutnám, len malý kulilinček...:

• Don't be upsetti, eat some spaghetti!

• Keď objavíš svoju prvú kocku čokolády... pochopíš, o čom je život!

    Včera mi napísala kamarátka. Dlho sme sa nevideli, lebo odišla do zahraničia, no celé tie roky sme v kontakte. Napisala mi “neviem, či o tom vieš, ale vy ste s Petom neskutoční. Taká láska, akú z vás cítiť sa  len tak nevidí …”  14 rokov manželstva, 3 deti a 2 veľké krízy a napriek tomu nás niekto považuje za pár snov ? Niekedy si možno neuvedomujeme, čo máme a ako to vnímaju ľudia zvonku. 

    Keď táto naša kamarátka odchádzala zo Slovenska, mali sme velmi tažké obdobie a jediné, čo nás držalo nad vodou bola práve naša láska. Znie to azda ako klišé, no inak sa to definovať nedá. Boli sme mladí, pochabí a strašne zamilovaní. Vzali sme sa a ani sme netušili, či je to takto správne … Naša idylka trvala presne 18 dní, keď mi zrazu zazvonil telefón a po vypočutí hlasu na druhej strane som vedela, ze tento deň sa zapíše ako najhorší deň môjho života. Telefonoval mi lekár z traumatológie, ktorý mi tvrdil, že prijal môjho manžela vo vážnom stave po úraze, a aj keď to nie je bežným štandardom, na želanie manžela ma chce poprosiť, aby som ostala s nimi v kontakte. Povedala som, že tento žart sa mi nepáči a zložila som …. dalších 6 hovorov som odmietla … a potom mi zavolal on … povedal mi “prepáč .. “ … vtedy som už vedela, že je to pravda … opätovný rozovor s lekárom som vnímala už len letmo … “váš manžel je po vážnom úraze, momentálne žiaľ v ohrození zivota. Snažíme sa ho stabilizovať. Ale ak ho aj zachránime, budeme mu musieť amputovať ruku … “ nevmímala som nič … nezaujímalo ma nič, len to, aby žil ….. povedala som mu, nech amputujú, ak to inak nepôjde, ale musí žiť, alebo nech rovno usmrtia aj mňa … až do toho momentu som si ani na malú chvíľu neuvedomovala, čo pre mna moj manžel znamená, a ako veľmi ho ľúbim … s lekárom som ostala v kontakte a veľmi oceňujem jeho ústretovost … každý ďalší telefonát bol pokojnejší … na konci každého hovoru povedal “ on vas  musi veľmi milovať … “ 

Neviem, akým zázrakom sa nám dostalo toľko šťastia, no prijimajúci lekár obtelefonoval pol mesta, aby zohnal lekára, ktorý sa rozhodol podstúpiť unikátnu operáciu a ruku zachrániť … po 30 hodinách na nohách (keď už bol na ceste domov) sa rozhodol zachrániť človeka, ktorý prosí len o jedno “ urobte všetko preto, aby moja manželka neplakala “  Počas transportu do lepšie vybavenej nemocnice sa celá posádka sanitky dozvedela o mne aj veci, ktoré som sama nevedela … keď ho vykladali zo sanitky, čakal ho tam už s celým tímom aj môj otec … povedal mu “budem mať ruku, lebo ja musím objímat moju ženu “. Kým som sa dostala do nemocnice, už bol na operačnej sále … dlhé hodiny na chodbe, rozhovory s lekármi a sestričkami, priebežné informácie.  Rozhovory začínali asi tak, že neuveritelné, ale on žije, lebo vás nechcel opustiť … z medicínskeho hľadiska je to naozaj vzácne, že prežil …on vás tak veľmi ľúbi. 13 hodin na operačnej sále, 13 hodin srachu neistoty, bolesti, smútku, nádeje a stále prítomnej lásky. I keď bola situácia dramatická, personál sa na mňa usmieval … celý tím ľudí,  ktorí ho sprevádzali na operačku vedel len jedno, ze on ľúbi svoju manželku … po prevoze z operačnej sály ma vpustili do operačného traktu …. po 13 hodinovej narkóze si nepamatal nic, iba moje meno …. hlavný chirurg vyšiel z operačnej sály so slovami “ kde je ta úžasná manželka ? … idem sa jej poďakovať, zachránila mi pacienta “ keď mi podal ruku, plakala som ako male decko … 

Nemocnica pre nás porušila pár predpisov, umožnili veci, ktoré bežne v slovenskom zdravotnictve nevídať a odmenou im bol vyliečený pacient, ktorý sa určite zapísal do dejín jednej slovenskej nemocnice ako zázračný. 

    Je to už vyše 14 rokov …. aj keď to bol najsilnejší zážitok v našom spoločnom živote, i keď sme vtedy vedeli, ze láska predčila celú medicínu, veľakrát za tie roky sme na to zabudli … a okrem 3 krásnych detí máme za sebou 2 veľké manželské krízy …

Ale  keď mi aj dnes niekto povie, ze tá láska je stále viditeľná … že aj keď my na ňu občas zabúdame, ľudia vonku ju stále vnímajú, viem, že to správne bolo, lebo aj keď nie je každý deň nedeľa, môj manžel je moja druhá polovica a bez neho by som to už nebola ja …

Dobré ránko,

máme obdobie dovoleniek a tak skúsne tento týždeň nakuknúť do svete LITERATÚRY. 

Pravidlá súťaže:

1. Každý deň pridám k úlohe DO ČLÁNKU - 1 indíciu, túto skutočnosť oznámim komentárom, všetky tipy do môjho komentáru sa počítajú ako za tipy k danej indícii.

2. Tipovať môžete každá/dý "len" 5x, čiže: 5 dní, 5 indícií a 5 tipov.

A to takto: VZORY: tip.č. 1.alena, tip 1.alena, alebo mi stačí len úplne jednoducho: 1-alena, atď. Viac odpovedí v jednom tipe nebudem uznávať a tip neuznám, aj keď bude správny.

Je presne nedeľa poobede a ja neveriacky krútim hlavou nad tým, že moje milované dieťa spí už dve hodiny!!! Poobedný spánok mojej Kristíny je vec veľmi vzácna. Mne sa rovná priam zlatu, hoci ma popravde štve, že zaspala cestou v aute, takže ešte stále chrní vo vajíčku.. . Ja si totižto premietam hororový scenár o tom čo to narobí s jej chrbticou, no môj muž ma ukludňuje, že je to OK. Popravde by som si asi mala lahnúť aj ja, no hoci mnou lomcuje únava, radšej som si otvorila nealko pivo a rozhodla sa napísať pár riadkov.

Dnes by som chcela „pokvákať“ trochu o kojení. Ak tento článok čítajú nejaké dojky a.k.a. ženy, čo majú doma plný šuflík mrazeného mlieka, alebo ním dokonca zarábajú kašičky a iné dobroty, chcem vám pogratulovať. Ste naozaj šťastné stvorenia. Keď sa mi v nemocnici pustilo prvé mlieko a kozy som mala také, že ani Pamela by nepohrdla, myslela som si, že patrím do už spomínanej skupiny. Keď som prišla domov z pôrodnice, mlieko som si dokonca odsávala a veselo plnila chladničku. Moja malá bola nonstop na mne nalepená. Moje prsia vymenila za posttieľku a moja domácnosť začala kolabovať, lebo ako náhle som malu odpojila nastal rev rev  rev. Časom však nastal rev aj keď som ju neodpojila. Nerváčila, zúrila ako ja dva dni pred krámami... proste som nechápala. Na poradni mi skontrolovali prisatie, štýl kojenia a všetko bolo v poriadku. Teda v poriadku pre nich.  Nejdem ďalej rozpisovať túto časť príbehu, pretože scenár je rovnaký ako u mnohých iných žien. Jednoducho som začala pomaly vyťahovať z mraziaka moje zásoby mlieka a keď bolo treba, malej som ho proste podala cez fľašku. Časom sa však minuli aj tie a makarón mi kúpil pre istotu prvú krabicu umelého mlieka.

Tým to však neskončilo. Začala som boj o mlieko. Čaje, hektolitre vody, strava vyváženejšia ešte ako v tehotenstve atď atď... no popravde nejaký efekt to na mňa nemalo. Čo, ale malo na mňa efekt boli tie neskutočne múdre reči môjho okolia, ktoré hraničili s výčitkami...“Dúfam, že ješ, lebo inak sa nečudujem, že nemáš mlieko“ alebo  „To je obrovská škoda, že tak skoro začínaš prikrmovať, fakt škoda“ alebo „Materské mlieko je najviac, keď jej začneš dávať Sunar, uvidíš, že malá bude mať problémy v budúcnosti“ Nemusím ďalej citovať výroky o tom, ako príkrmom oberám dieťa o imunitu a podobne...Veru, tieto reči na mňa efekt mali! A poriadny! Cítila som sa ako najhoršia mama na svete, ktorá nedokáže nasýtiť vlastné dieťa, resp. mama, ktorá ho oberá o imunitu... proste psychiatria čistá.

Začala som skúšať všetky možné aj nemožné spôsoby, ako to celé zachrániť, od prikrmovania cez cievku (ženy, na toto musíte mať ozaj pevné nervy) cez doslova nonstop prisatie mojej malej. Poviem vám ale , že po xyz hodinách jej jedovania sa na mojich kozách som aj tak vždy siahla po príkrme. Ten pocit, keď sa malá konečne najedla a ukludnila bol top!

Časom som sa zmierila s tým, že proste jej tu fľašku – dve denne proste dám ak to bude nutné a popravde, začali sme lepšie fungovať. Nehovorím, že je to ideálne, ani to, že ma to zbavilo výčitiek, to ani náhodou, no sme spokojnejšie aj Kristína, aj ja. Malá si vie zrazu zdriemnuť a ja občas vypiť kávu v kľude prípadne spraviť makarónovi na večeru rezne. Stále však bojujem s mojími kozami, s mliekom a s blbým pocitom, že ma mrzí, že toho mlieka nemám dosť, no popravde čo narobím?

Ak mi niekto, ale bude tvrdiť, že každá žena ma mlieko, alebo treba len nonstop prikladať a ono to pôjde, tak sa asi vystrelím na mesiac.

Chcem sa spýtať, že či pomáha alchemilka na otehotnenie no presnejšie tento čajík sáčkový.

Nikdy som nebola tvorivý typ ani typ vodcu. Raz nám na školení ukázali tím, kde uprostred stojí líder a po stranách jeho pracovníci. My sme si mali vybrať, ktorý z nich nás najviac "vystihuje" resp. ktorým by sme chceli byť. Väčšina sa videla ako líder, ja som ukázala druhého zľava. Bol nenápadný a predsa podľa mňa kľúčový hráč. Myslím, že táto úloha mi "prischla" aj pri deťoch. Robiť im oporný múr a kryť im chrbát. Môj syn je jasný vodca s tou najčudnejšou fantáziou, akú som kedy videla. V tomto ťahá  jednoznačne za povraz on... Stačí mu niečo vidieť, niečo počuť, o 2,5 minúty už má plán a hrá sa...On nepotrebuje hračky ani elektrické autíčka a aj napriek tomu vie do svojich hier vtiahnuť pol ulice detí a je jedno, či sú staršie alebo mladšie. Jeho level predstavivosti je nekonečný. Naposledy si vyzul ponožku, zobral kdesi nejakú palicu, napichol ponožku na palicu a začal si ju "opekať" nad mojím zapnutým vysavačom, keď som upratovala... 

Moja raketa má toho najlepšieho učiteľa vedľa seba. Problém je, že sa nevie zapojiť do týchto čudných hier.... Nerozpráva a nerozumie jeho fantázií. Som to ešte stále ja, ten sprostredktovateľ a tlmočník medzi nimi. Ale aspoň takto v trojuholníku nám to zatiaľ ide...

Dnes sme si spravili v obyvačke stanovačku,  "piknik" aj rybačku.Celé to samozrejme naplánoval syn, ja s raketou sme robili  iba "krovie", priniesli sme spoločne plyšákov, raketa vyberala, kto sa zúčastní.... Potom nám ešte syn rozkázal uvariť kávičku, polievočku, kým on išiel "nachytať" ryby... Nakoniec sme si išli spoločne s plyšákmi pospať... Táto časť sa rakete páčila najviac a vždy keď som popritom išla dovariť obed, dobehla pre mňa a začala mi chrápať pri nohách, že "už" je čas ísť spať...

Ach keby sa aspoň polovica fantázie a hovoreného slova z neho nalepila na tú moju raketu, tak by som mala aj tak dve najukecanejšie deti. Teraz to v hovorenom slove "ťahá" zatiaľ on aj za ňu. Syn už držkuje o 106 a cirkus za stolom pre zmenu nerobí raketa, ale syn... Dnes ma úplne prekvapila, že po 100 rokoch sedela za stolom, sama jedla "bez" kecov, kým ja som "riešila" syna. Uvedomila som si to skoro až na konci obeda, aká je ona konečne "vycvičená". Aj keď možno to bola iba výnimočná situácia, keď nebola "pupok" stola a hubovala som na jej brata a nie na ňu. Tak, či tak tie mesiace driny a výcviku za stolom, dnes konečne priniesli výsledky. Všetko ide takým slimačím krokom, ale potom Vás tie výsledky tak zaskočia, ako keby ste natom všetko pracovali iba dve  hodine. Hádam budem o pár dní, možno mesiacov držkovať "opäť" synovi pri stole a  tá moja raketa to zčista jasna začne komentovať ako keby sa nechumelilo...Dá to na ten svoj "tichý" štýl...

Ahojte,

leto je v plnom prúde a tak pokračujeme ďalšou súťažou o knižku.

Otázka je jednoduchá.

Stačí, ak mi napíšete, ktorá knižka, z tých ktoré ste prečítali je Vaša srdcovka?

Víťazku knižky Chcem takého ako ty vyberiem v stredu 24.7.

Budem sa tešiť na Vaše odpovede a držím Vám palce.

Farmfoods. Pre mňa to však nebola žiadna novinka, už dlho sme ich verni zákazníci.

Prevádzku v Trnave na Trstínskej ulici v City Parku navštevujeme odkedy je otvorená a vždy sme boli veľmi spokojní. Preto som presne vedela, aké potraviny si na test vyberiem.

Prečo voliť Farmfoods?

Doma sme dávali pozor na kvalitu aj pôvod potravín vždy. Odkedy sme rodičia, dávame si ešte viac záležať na tom, čo bude jesť aj naše dieťa. V obchodoch sledujeme zloženie potravín, krajinu pôvodu a aj energetické hodnoty. Zaujímam sa aj o to, aký život mala sliepka, ktorej vajíčko je v mojom koláči, alebo krava, od ktorej mám mlieko.

Farmfoods predáva Natur potraviny, ich zvieratá majú dostatok priestoru, kvalitnú stravu aj vodu, nie sú dopované hormónmi a ani liekmi.

Všetko, čo by vás mohlo zaujímať, sa dočítate aj na ich stránke.

ℒℴνℯ♥

♥ Za tuto speciální schopnost je zodpovědná speciální skupina neuronů v našem mozku. Byly pojmenovány jako "zrcadlové neurony". Chceme-li zlepšit své schopnosti, potřebujeme jen intenzivně pozorovat druhé a získané poznatky zabudovat do světa svých zkušeností. Zrcadlové neurony nám pomohou dělat velmi rychlé pokroky. Někdy při pozorování dokonce úplně ztratíme odstup a jsme tělem a duší spojeni s danou činností.

♥ Také za to jsou zodpovědné tyto zrcadlové neurony. Když se například ztotožníme s nějakým sportovcem, začneme s ním rezonovat. Bez toho, že bychom si toho byli plně vědomi, jsme vztaženi do děje, jako bychom ho sami prožívali. Zrcadlové neurony nám tedy umožňují vcítit se do jiné osoby. Jsou zodpovědné za to, že hranice mezi námi a jinými osobami zmizí. Cítíme vnitřní soucit, nechuť či štěstí a tyto pocity můžeme pochopit a naplnit.

♥ Především ale získáme od těchto našich vzorů zkušenosti, jako bychom je sami prožili. Tento poznatek o zrcadlových neuronech přijali mnozí dnešní sportovci za vlastní. Nazývá se to "mentální trénink". Ještě dlouho před tím, než samotný závod začne, procházejí si v myšlenkách všechny pohyby v průběhu závodu, až se jim stanou druhou přirozeností.

♥ Musíme v sobě vybudit rezonanční pole "vítězství"

Čím intenzivněji se nastavíme na vytoužený cíl, čím intenzivněji "výhru" promyslíme a necháme ji probíhat před svým vnitřním zrakem, tím dokonaleji rozvineme rezonanční pole, které vysíláme a které druzí přijímají. Tak si přitáhneme do svého života lidi, kteří nám pomohou k dosažení našich cílů.

     Stalo sa to minulý rok.  Ale stále ma to mrzí a prenasleduje.  Snáď, keď to položím "na papier", tak sa mi uľaví. 

     Pred rokom, keď mal syn 2 roky sme sa vybrali na prvú spoločnú letnú dovolenku. Nešli sme ďaleko, len čo by kameňom dohodil, do Caorle v Taliansku. Približne 700 km a 8 hodín cesty. 

     Bolo tam super. Synove saturácie (obsah kyslíka v krvi) boli skoro stále 100%. Videli sme, že sa mu polepšilo najmä po psychickej stránke. Avšak dovolenku narušila nečakaná bolesť bruška a následná hospitalizácia.  Ale aj to sme zvládli a dovolenku si užili až do konca. 

     Samozrejme, že sa  naše nemocničné dobrodružstvo roznieslo po celej rodine.  Takmer všetkým to bolo ľúto. Až na jednu moju tetu, ktorá mi do očí povedala: "Na čo chodíte s tak chorým deckom na dovolenku?!" Vtedy som jej nepovedala nič, iba som radšej išla preč a vyplakala sa.

     Nuž, ale prečo chodíme s tak chorým deckom na dovolenku? 

- Pretože, ak niekto nie je zdravý, neznamená to, že sa ma doma zatvoriť a tváriť sa, že neexistuje.

Príležitosť otestovať koncept Farmfoods ma veľmi potešila, pretože som z dedinského prostredia a veľmi dôverne poznám kvalitné domáce produkty ako syr, korbáčiky, mlieko, mäso a mäsové výrobky, či ovocné a zeleninové produkty.

Farmfoods je sieť predajní, ktoré ponúkajú len a len slovenské výrobky, ktoré odoberajú od našich výrobcov, pestovateľov a chovateľov, dávajú im jednotný šat (obal) a v sieti vlastných predajní produkty predávajú. Tu treba povedať, že Farmfoods nie je dostupné každému! Z 26 predajní v krajine sú niektoré len pojazdné, niektoré obslužné a niektoré samoobslužné. Dostať sa teda k predajni je občas dosť náročné. Treba sledovať web Farmfoods, lebo aj ja osobne som vyhľadávačom na webe bola uvedená do omylu a predajňu, ktorú som v okolí regstrovala, už dávno zrušili ☹ Takže som musela za nákupom cestovať opakovane 40 km trasu. Ale, napríklad, také žienky z Oravy to majú do Farmfoods ešte oveľa, oveľa ďaľej!

Výber tovaru v obslužnej predajni v Trenčíne ma trochu sklamal. Mäso som tam ani na tretí pokus nekúpila! Asi aj tu platí pravidlo, že sa vo Farmfoods treba naučiť nakupovať a teda skoro ráno sú šance najvyššie 🙂 Pojazdná predajňa pri Tescu bola v čase testovania zatvorená. Predajne Farmfoods sú typické zelenou fasádou z umelej trávy, ktorá mojim očiam ale vôbec nerobí dobre! Skutočne bolo za potreby dávať na steny umelú trávu???

Z toho, čo sa mi podarilo nakúpiť, som ale bola naozaj nadšená a môžem úprimne povedať, že všetkým výrobcom, chovateľom a pestovateľom, treba skutočne poďakovať za kvalitné produkty, ktoré pohladia nielen chuťové poháriky, ale aj slovenskú sebadôveru. Skutočne máme doma kvalitu, o ktorej mnohí ani nevieme. Nielen z dôvodu, že je nám nedostupná pre veľkú vzdialenosť, ale aj z dôvodu, že stravovať sa výhradne v predajniach Farmfoods s priemerným platom, či nebodaj z rodičovského príspevku je nereálne. Ceny sú naozaj miestami astronomické. Takže teno môj úlet v krajine dokonalých, kvalitých potravín, beriem ako skutočnú výhru a veľmi som za to vďačná.

Na týchto fotkách je nákup v hodnote 45 €, čo len dokazuje, že za kvalitu si človek musí priplatiť.

Ako prvé sme testovali mliečne výrobky, konkrétne smotanové jogurty. Boli naozaj báječné. Na výber bolo mnoho príchutí s gramážou 250 g v cene 1.09€. Ester ten svoj nedojedla, bolo toho veľa. No ročné dvojky jeden jahodový sprášili napoly len taký fukot 🙂

     Nastal čas, aby som sa s Vami podelila o svoju skúsenosť s potravinami FARMFOODS, ktoré som mala možnosť ochutnať aj so svojou rodinou.

      Som veľmi vďačná za túto „akciu“ na Modrom koníku, pretože vďaka nej som zistila, že už vyše roka chodím dennodenne bez povšimnutia okolo predajne FARMFOODS v Novom Meste nad Váhom.

     Rozčuluje ma, keď každú chvíľu počúvam, čítam, že bolo k nám dovezené nakazené mäso, v supermarketoch strávim veľa času čítaním etikiet a aj tak bezvýsledne, pretože to je priam zázrak nájsť potraviny bez použitia dusitanov, stabilizátorov, farbív a iných aditív.

Presne toto bol dôvod, prečo som FARMFOODS navštívila ešte pred tým, ako som bola na testovanie vybraná.  

    Ja osobne nemám veľmi rada obchody, kde si výrobky nemôžem sama vybrať, chytiť do ruky, prečítať (možno aj preto som do tejto malej predajničky nikdy nezašla), ALE musím uznať, že vo FARMFOODS v NMn/V som sa cítila od prvého momentu príjemne. V priebehu 3 týždňov som tam stretla tri predavačky, ktoré boli milé, ochotné poradiť a naozaj majú prehľad o tom čo predávajú.

     Filozofia FARMFOODS je založená na šiestich pilieroch: zdravá pôda, zdravé rastliny, zdravé zvieratá, zdravé potraviny, zdraví ľudia a nenarušená krajina.

Už druhý deň si užívame s raketou "babskú" jazdu a ja mám po dlhej dobe doma opäť iba "jedno" dieťa. Zrazu mám akosi všetko porobené, dom uprataný, jedlo navarené, prádlo zložené a aj dosť času venovať sa rakete. No chlapi, mi očividne len robotu doma vyrábajú, ale aj tak mi akosi chýbajú...

Celý deň som premýšľala, či by som spravila väčšie pokroky s raketou, keby mám 100 % času sa na ňu sústrediť. Pri dvoch a viac deťoch je toho času na "učenie" alebo nácvik "sociálnych situácií" akosi málo. Len si predstavte situáciu, keď chcete raketu naučiť ako sa chovať na hlúpej zmrzline. Kúpite zmrzlinu dvom deťom, syn si ju ako správny chlap pomaličky vychutnáva, pri rakete je zas všetko opačne, začne sa nudiť raketovou rýchlosťou.  Ak by som bola na zmrzline iba s raketou, všetky jej cirkusy by som vyriešila napomenutím, keď by to nefungovalo, tak odchodom. Keď tam robí cirkus a  som tam aj so synom, jednoducho nemôžem vždy nútiť a obmedzovať aj syna, rýchlo napchať do neho zmrzlinu a vypadnúť. Žiaľ teraz to tak dosť často riešim:

"Poď, dojedz, ideme..." Mám z toho výčitky, hlavne vtedy, keď sa ma syn pýta, kedy sa ju konečne naučím "ovládať". Vôbec neviem, kde toto slovné spojenie zobral, ale vystihol to presne. Celkovo má talent na hovorené slovo, matika to bude zaiste jeho Achilová päta, ale slovom sa on vykecá určite aj u matikárky. Mne naposledy za dobré raňajky povedal, že som "požehnaná" medzi ženami🙂

Spoločenské sociálne situácie sú pre mňa veľká výzva. Najlepšie sa mi to trénuje, keď sme niekde iba my dve. Dlho som zanedbávala nácvik chôdze za ruku, stále sa kdesi ponáhľame, vysadneme na bicyle alebo kočík a chôdza nikde. Tieto dni, keď mi "prischlo" aj venčenie našej veľkej 60 kilovej "obludy", som práve toto využila nato. Asi 5 - 10 minút máme za domom pole, kde ho chodím dať vybehať. Ideálna vzdialenosť, počas ktorej  ma "musí" raketa držať za ruku. Neupustím, nezdvihnem ju na ruky a ani nie je na blízku muž, aby povedal to svoje typické: "Nechaj, ja ju odnesiem". Nič iné jej neostávalo, len "šľapať". Včera som ju síce viac vláčila po zemi, ale dnes to už bolo relatívne lepšie. Prichytila som samu seba, že ako sprostá jej dávam niekedy aj 3 upozornenie: začnem počítať 1, 2 na chvíľu prestane, potom zase 1,2.. už mi z toho dnes šibalo, tak som už upozornila iba raz a bolo. Hore na poli ich oboch nechám vybehať a potom hop-šup domov a znovu nácvik chôdze. Musím byť super dôsledná, super precízna, super prísna, aby fungovala nielen pri mne, ale aj pri iných ľudoch, nato by som však potrebovala super ochotnú a trpezlivú babku, tetku, kamošku či muža. Lebo aj toho musím akosi tej precíznosti a prísnoste učiť☹

Dnes až na malý cirkus na zmrzline, to bolo relatívne celom ok deň. Podľa pohľadov zmrzlinových spolusediacich to možno tak nevyzeralo, ale relatívne sa len "trochu" jedovala. V rámci jej možností to bol ozaj pekný deň. Nechala sa obliecť, jedli sme ako ľudia, hrali sme sa s hračkami... A v takýto pekný deň, ona na mňa vždy niečo "vybalí". 

Pri hre so zvieratkami v detsej izbe som si tak sama pre seba "povzdychla", že "jáááj škoda, že nemáme panáčika". Vtedy na mňa kukla, raketovou rýchlosťou sa rozbehla do obyvačky a priniesla mi panáka z auta, s ktorým sme sa naposledy hrali. Jééé srdce mi poskočilo a ešte viac, keď sama uložila zvieratka pod paplón, síce celé by ich  za živých okolností zadusila, ale ja som pochopila, že ich uložila "spať".  To je také pozitívne prekvapenie, že ma to hrialo asi aj na vlasoch. 

Z testovania výrobkov vo Farmfoods som bola milo prekvapená, predovšetkým poctivou chuťou a zložením výrobkov, ale tiež dobrým pocitom, že naozaj všetko sa vyrobilo u nás. Je vidieť, že Farmfoods si už obľúbilo veľa zákazníkov, ktorí sa radi dennodenne vracajú. Radi sa k nim pridáme 🙂 

Vedela som, že môj nákup vo Farmfoods bude pozostávať predovšetkým z mliečnych a kyslomliečnych výrobkov, tie máme celá rodina najradšej. Vedela som tiež, že prevažne nakúpim bezlepkové produkty, pretože dve deti zo štyroch sú prísne bezlepkové.

Farmfoods som predtým nikdy nenavštívila, a tým pádom som bola dosť zvedavá na všetko. Keď som prišla k pojazdnej predajni a začala sa rozhliadať po výrobkoch, nevedela som, ktorý skôr vybrať. A tak som vždy pustila pred seba ďalšieho a ďašieho zákazníka, aby som mala čas sa v pokoji porozhliadať a vybrať. Ale po pár minútach som pochopila, že ak to takto spravím ešte pár minút, mne vlastne ostane máločo 🙂 Všimla som si, že už majú stálych zákazníkov, ktorí presne vedeli, čo chcú a niektorí brali toho kvantum (pani predo mnou kúpila jogurty a tvarohové dezerty za cca 30 euro). Spozornela som, keďže mi šlo najmä o mliečne výrobky a veru, ďalších som už pred seba nepustila 🙂 Bolo okolo 10:30 a ja som vzala posledné 4 ks tvarohových dezertov. Nasledovali jogurty, tvaroh, bazová šťavu, párky, slaninka... Trochu som bola sklamaná, že som prišla pomerne skoro a už neboli jogurty čokoládové, keďže tie sú u nás, najmä u starších detí, najviac žiadané, ovocné odmietajú. Jediný, ktorý ako-tak mal k tejto najobľúbenejšej príchuti najbližšie, bola príchuť tiramisu, a, nanešťastie, si ho vzal práve bezlepkový člen domácnosti, ktorý pozabudol, z čoho sa také tiramisu robí... Tiež osobne by som veľmi privítala, keby bola možnosť aj výberu menej percentných jogurtov. Tie, ktoré sú, sú fajn, ale všetky sú min. 8,5 %. Sú husté a podľa zloženia aj chuti skutočne poctivé, ale privítala by som aj menej tučné.

Tvaroh bol skvelý, takisto bazová šťava, spolu s ľadovou vodou, limetkou a medovkovými lístkami úžasne osviežujúca v letných dňoch. Párky sa u nás doma konzumujú veľmi výnimočne, keďže zloženie od viacerých výrobcov je neprijateľné a aj keď už množstvo druhov párkov je bezlepkových, o párkoch si, skrátka, myslím svoje. Viem, že život s párkami je omnoho jednoduchší...Veď čo je jednoduchšie, ako na večeru, raňajky alebo hocikedy v priebehu dňa ohriať párky? Deťmi tak zbožňované párky? Je časovo neporovnateľne náročnejšie vyrobiť nátierku... Ale občas tie párky skrátka sú 🙂 Vedela som, že si minimálne to zloženie párkov vo Farmfoods prečítam. Prečítala som. Je skvelé. Voňajú, aj chutia skvelo. Ochutnali aj najnáročnejší stravníci 🙂 

Premýšľala som dosť, čo mi na názve Farmfoods vadí. Je to vlastne veľmi jednoduchý dôvod. Všetky výrobky a suroviny sú naše. Slovenské. Farmfoods... Nesedí mi to. Pre mňa osobne by viac sedel nejaký rýdzo slovenský názov. To len taký malý postreh.

Keďže v čase môjho nákupu boli veľmi horúce letné dni, povedala som si, že ak mám vyrobiť niečo zo surovín/výrobkov z Farmfoods, určite to bude niečo veľmi ľahké a rýchle, bez použitia sporáka alebo rúry, grilu, skrátka hocičoho, z čoho sála teplo. Spravili sme si  veľmi rýchle a veľmi jednoduché jogurtové poháre. Ešte lepšie chutia, ak zvládnete na ne počkať do druhého dňa z chladničky. Postup zvládne aj malé dieťa, a tak v čase prázdnin sme si vyplnili voľný čas výrobou takejto skvelej lahôdky.